SPäŤ

OBSAH

 

3.3 Plavebné prekážky

 

 

3.3.1 Druhy prekážok

 

* Plavebné prekážky obmedzujúce plavbu v príslušnom úseku toku sú:

 

* Plavebné prekážky rozlišujeme:

 

* Skúsenosti ukázali, že všetky doposiaľ používané spôsoby odstraňovania prírodných prekážok na vodnej ceste koncentrovaním prietokov, bagrovaním, odstraňovaním skalného dna a pod. nepostačili na to, aby sa zabezpečili požadované a stabilné plavebné hĺbky pre potreby plavby aspoň počas väčšej časti roka. Navyše, náklady spojené s vykonávaním takýchto regulačných prác si vyžadovali finančné prostriedky neúmerne vysoké, v relácii s dosiahnutým výsledkom.

 

* Najefektívnejším spôsobom prekonávania prírodných prekážok je ich zatopenie vzdutou hladinou, alebo obídenie umelým korytom, i keď sa tým vytvorí umelá prekážka plavebnou komorou.

  

 
3.3.2 Prehľad brodových úsekov v sektore Gabčíkovo

 

* Koncom osemdesiatych rokov bola v úseku VD Gabčíkovo (rkm 1870-1811) jedna stála úžina v Bagoméri, dĺžka 1000 m, šírka 100 m a priemerne 6 brodových úsekov šírky 100-120 m, s hĺbkou 19-25 dm.

 

* V roku 1991 poklesol počet dní s plnou zabezpečenosťou plavebnej hĺbky 25 dm na 40 % dní v roku. Podobná (ešte horšia) situácia bola v možnosti prístupu do bratislavského prístavu, ktorý bol vybudovaný pre hladiny nízkej plavebnej vody asi o 1,5 m vyššie, takže pri nízkych vodných stavoch bol neprístupný.

  

 
3.3.3 Prehľad brodových úsekov v sektore Nagymaros

 

* V úseku Nagymaros po ústie Ipľa (rkm 1811-1708) sa nachádzalo 10, novšie až 12 brodov s hĺbkou len 14 dm. Je tu kritický stav, lebo od roku 1977 sa počítalo s výstavbou stupňa Nagymaros a vykonávali sa len najnutnejšie udržiavacie práce.

 

 

* Skalné prahy sú na maďarskom úseku aj v oblasti Dömös (rkm 1698) a Nagymaros (rkm 1696 - najmä počas výstavby).

  

 
3.3.4 Mosty na Dunaji

 

* Prehľad všetkých mostov na medzinárodnej rieke Dunaj od Kelheimu po ústie do Čierneho mora a ich parametre je možné získať od organizácie "Slovenská plavba dunajská".

 

* Mosty tvoria tiež plavebnú prekážku, najmä ak nie sú dostatočne vysoko. Podľa požiadaviek Dunajskej komisie treba zabezpečiť podchodnú výšku 9,5 m nad najvyššou plavebnou hladinou, čo prakticky znamená nad najvyššou hladinou pri prietoku 6000 m3.s-1, alebo nad hladinou vzdutou vodným dielom. (Pri vyššom prietoku sa plavba medzi Viedňou a Budapešťou zastavuje.)

 

* Na slovenskom úseku Dunaja je 8 mostov:

 

Rkm

Miesto - názov mosta

Svetlá výška (m)

1871,34

Bratislava - dialničný most

9,96

1869,10

Bratislava - Most SNP

10,91

1868,14

Bratislava - starý, dočasný most

7,06

1866,40

Bratislava -prístavný most

10,65

1865,65

Bratislava -most diaľkovodu

11,88

1806,35

Medveďov, Vámosszabad

9,13

1770,40

Komárno

9,26

1767,80

Komárno

9,00

 

* Most medzi Štúrovom a Ostrihomom bol zbúraný počas Druhej svetovej vojny. Navrhuje sa ho znovuvybudovať, ale nebolo možné dohodnúť sa o jeho výške. Maďarská strana nástojí na zabezpečení svetlej výšky nad prirodzenú najvyššiu plavebnú hladinu, zatiaľ čo zástupcovia Slovenska požadujú vziať do úvahy hladinu vzdutú stupňom Nagymaros, podľa Zmluvy z roku 1977.

   

  

3.3.5 Plavebné komory

 

* Priložený prehľad uvádza všetky plavebné komory na medzinárodnom toku rieky Dunaj od Kehlheimu po ústie do Čierneho mora a ich parametre.

 

Názov

rkm

počet komôr

rozmery plaveb. komory (m)

dovolené max. rozmery zostáv (m)

Bad Abbach

2397,16

1

190 x 12

185 x 11,40

Regensburg

2379,58

1

190 x 12

185 x 11,40

Geisling

2353,87

1

230 x 24

230 x 22

Straubing

2324,13

1

230 x 24

230 x 22

Kachlet

2230,59

2

230 x 24

230 x 22/23

Jochenstein

2203,21

2

230 x 24

230 x 22/23

Aschach

2162,67

2

230 x 24

230 x 22/23

Othensheim

2146,73

2

230 x 24

230 x 22/23

Abwinden

2119,45

2

230 x 24

230 x 22/23

Walsee

2094,50

2

230 x 24

230 x 22/23

Ybbs

2060,42

2

230 x 24

230 x 22/23

Melk

2037,96

2

230 x 24

230 x 22/23

Altenwörth

1979,23

2

230 x 24

230 x 22/23

Greifenstein

1949,18

2

230 x 24

230 x 22/23

Freudenau

1921,05

2

230 x 24

230 x 22/23

Gabčíkovo

1819,30

2

275 x 34

 

Djerdap I

943,00

2

310 x 34

300 x 33

Djerdap II

863,70

1

310 x 34

300 x 33

Djerdap II

863,70

1

150 x 14

120 x 12

   

  
3.3.6 Využiteľnosť plavebného úseku Bratislava - Budapešť

 

* Výskyt prirodzených plavebných prekážok spôsobil, že plavebná hĺbka (PH) 25 a viac decimetrov umožňujúca využitie ponoru plavidiel, bola v rokoch 1988-1992 prekročená v nasledovnom podiele časového fondu: 61,6 - 49,6 - 45,2 - 45,7 - 60,7 %.

 

* Vplyvom vojny v býv. Juhoslávii objem plavby výrazne poklesol koncom 80-tych rokov, ale vplyvom plavebného spojenia R-M-D sa od roku 1992 zase počet plavidiel mierne zvyšuje - viď. 3.6.3.

 

 

ĎALEJ

OBSAH