3.3 Plavebné prekážky

3.3.1 Druhy prekážok

* Plavebné prekážky obmedzujúce plavbu v príslušnom úseku toku sú:

• nedostatočná plavebná hĺbka

• zúženie plavebnej dráhy

• zložité smerové pomery vylučujúce plavbu v noci a pri zhoršenej viditeľnosti.

* Plavebné prekážky rozlišujeme:

• prírodné: brodové úseky (plytčiny), úžiny, balvany, katarakty

• umelé (vytvorené človekom): mosty, plavebné komory, výhony (regulačné, koncentračné stavby zužujúce plavebnú dráhu).

* Skúsenosti ukázali, že všetky doposiaľ používané spôsoby odstraňovania prírodných prekážok na vodnej ceste koncentrovaním prietokov, bagrovaním, odstraňovaním skalného dna a pod. nepostačili na to, aby sa zabezpečili požadované a stabilné plavebné hĺbky pre potreby plavby aspoň počas väčšej časti roka. Navyše, náklady spojené s vykonávaním takýchto regulačných prác si vyžadovali finančné prostriedky neúmerne vysoké, v relácii s dosiahnutým výsledkom.

* Najefektívnejším spôsobom prekonávania prírodných prekážok je ich zatopenie vzdutou hladinou, alebo obídenie umelým korytom, i keď sa tým vytvorí umelá prekážka plavebnou komorou.

 
3.3.2 Prehľad brodových úsekov v sektore Gabčíkovo

* Koncom osemdesiatych rokov bola v úseku VD Gabčíkovo (rkm 1870-1811) jedna stála úžina v Bagoméri, dĺžka 1000 m, šírka 100 m a priemerne 6 brodových úsekov šírky 100-120 m, s hĺbkou 19-25 dm.

* V roku 1991 poklesol počet dní s plnou zabezpečenosťou plavebnej hĺbky 25 dm na 40 % dní v roku. Podobná (ešte horšia) situácia bola v možnosti prístupu do bratislavského prístavu, ktorý bol vybudovaný pre hladiny nízkej plavebnej vody asi o 1,5 m vyššie, takže pri nízkych vodných stavoch bol neprístupný.

 
3.3.3 Prehľad brodových úsekov v sektore Nagymaros

* V úseku Nagymaros po ústie Ipľa (rkm 1811-1708) sa nachádzalo 10, novšie až 12 brodov s hĺbkou len 14 dm. Je tu kritický stav, lebo od roku 1977 sa počítalo s výstavbou stupňa Nagymaros a vykonávali sa len najnutnejšie udržiavacie práce.

• V úseku Palkovičovo-Kližská Nemá so štrkovým dnom možno zabezpečiť hĺbku 20 dm, ale pri šírke pod 100 m.

• V úseku Čenka pusta-ústie Ipľa je limitujúcim skalný prah v rkm 1735-1733. Plná plavebná hĺbka bola v priaznivom roku 1992 zabezpečená len na 44 % doby.

• Na úseku okolo ostrova Helemba (rkm 1714-1711) zasahujú do ľavej strany plavebnej dráhy skaly, pravá strana je pritlačená k ostrovu.

* Skalné prahy sú na maďarskom úseku aj v oblasti Dömös (rkm 1698) a Nagymaros (rkm 1696 - najmä počas výstavby).

 
3.3.4 Mosty na Dunaji

* Prehľad všetkých mostov na medzinárodnej rieke Dunaj od Kelheimu po ústie do Čierneho mora a ich parametre je možné získať od organizácie "Slovenská plavba dunajská".

* Mosty tvoria tiež plavebnú prekážku, najmä ak nie sú dostatočne vysoko. Podľa požiadaviek Dunajskej komisie treba zabezpečiť podchodnú výšku 9,5 m nad najvyššou plavebnou hladinou, čo prakticky znamená nad najvyššou hladinou pri prietoku 6000 m³.s^-1, alebo nad hladinou vzdutou vodným dielom. (Pri vyššom prietoku sa plavba medzi Viedňou a Budapešťou zastavuje.)

* Na slovenskom úseku Dunaja je 8 mostov:

* Most medzi Štúrovom a Ostrihomom bol zbúraný počas Druhej svetovej vojny. Navrhuje sa ho znovuvybudovať, ale nebolo možné dohodnúť sa o jeho výške. Maďarská strana nástojí na zabezpečení svetlej výšky nad prirodzenú najvyššiu plavebnú hladinu, zatiaľ čo zástupcovia Slovenska požadujú vziať do úvahy hladinu vzdutú stupňom Nagymaros, podľa Zmluvy z roku 1977.

3.3.5 Plavebné komory

* Priložený prehľad uvádza všetky plavebné komory na medzinárodnom toku rieky Dunaj od Kehlheimu po ústie do Čierneho mora a ich parametre.

  
3.3.6 Využiteľnosť plavebného úseku Bratislava - Budapešť

* Výskyt prirodzených plavebných prekážok spôsobil, že plavebná hĺbka (PH) 25 a viac decimetrov umožňujúca využitie ponoru plavidiel, bola v rokoch 1988-1992 prekročená v nasledovnom podiele časového fondu: 61,6 - 49,6 - 45,2 - 45,7 - 60,7 %.

* Vplyvom vojny v býv. Juhoslávii objem plavby výrazne poklesol koncom 80-tych rokov, ale vplyvom plavebného spojenia R-M-D sa od roku 1992 zase počet plavidiel mierne zvyšuje - viď. 3.6.3.