SPäŤ
OBSAH
|
SPäŤ |
OBSAH |
* Parížska zmluva zo dňa 30. marca 1856, za účasti Ruska, Anglicka, Francúzska, Rakúska, Pruska, Sardínie a Turecka, doplnila ustanovenia viedenského kongresu o slobode riečnej plavby.
* Po I. svetovej vojne bol na medzinárodnej konferencii v Paríži 23. júla 1921 prijatý Dunajský štatút a medzinárodná dunajská zmluva, na ktorej sa dohodli Francúzsko, Veľká Británia, Československo, Juhoslávia, Rumunsko, Grécko a Belgicko. Tento dokument sprístupnil Dunaj aj lodiam s vlajkami nedunajských štátov. Dodržiavanie dunajského štatútu mali zaručovať dve komisie - Európska dunajská komisia (CED) a Medzinárodná dunajská komisia (CID).
* Definitívnu úpravu plavby na Dunaji dosiahla až tzv. Belehradská dohoda s oficiálnym názvom "Dohovor o režime plavby na Dunaji" z 18. augusta 1948, ktorá nadobudla platnosť v máji 1949.
* Belehradská konvencia vyslovuje tézu slobodnej, otvorenej a nediskriminovanej plavby na Dunaji. Od Ulmu po Čierne more definuje povinnosti podunajských štátov pri zabezpečovaní dobrého stavu dunajskej plavebnej cesty na ich úsekoch, ako aj spoluprácu s Dunajskou komisiou.
* V Dunajskej komisii majú všetky podunajské štáty po jednom predstaviteľovi, z nich si volia predsedu, podpredsedu a tajomníka na trojročné obdobia. Oficiálnymi rokovacími jazykmi sú ruština a francúzština. Komisia začala svoju činnosť v novembri 1949, so sídlom v Galaci, od mája 1954 sídli v Budapešti.
* Dunajská komisia má za úlohu najmä:
bdieť nad dodržiavaním Belehradskej konvencie v spolupráci s podunajskými štátmi
zostavovať program veľkých prác na plavebnej ceste
pracovať na unifikácii všetkých podmienok plavby na Dunaji
zhromažďovať a publikovať štatistické údaje o plavbe, hydrológii
publikovať hydrometeorologické a hydrologické údaje
vydávať navigačné pomôcky a pod.
* Z hľadiska údržby splaviteľnosti sú na Dunaji tri veľmi obtiažne úseky, ktoré by mali byť spravované osobitnou Administráciou, s právom vyberať poplatky od lodí prechádzajúcich cez príslušný úsek:
1) dunajská delta,
2) dunajské katarakty pri Turnu Severin,
3) štrkové brody od Rajky rkm 1850 po Gönyű rkm 1791.
Obr. 3-5: Situácia
Dunaja s vyznačením obtiažnych úsekov.
* Dunajská komisia sa na svojom III. plenárnom zasadaní (12. 12. 1950) uzniesla, že súhlasí so zriadením špeciálnej Riečnej Administrácie na celom brodovom úseku Rajka-Gönyű (rkm 1850-1791) a že v zásade súhlasí, aby táto Administrácia vyberala podľa čl. 34-38 Konvencie minimálne poplatky od lodí, ktoré prechádzajú cez úsek Rajka-Gönyű (DK/SES 3/29).
* Dunajská komisia na svojom plenárnom zasadnutí 25. apríla 1977 prijala uznesenie, v ktorom sa konštatuje, že nie je možné na brodovom úseku Rajka-Gönyű zabezpečiť odporúčané gabarity plavebnej dráhy bez výstavby vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Teda všetky štáty zastúpené v Dunajskej komisii súhlasili s tým, že sa medzinárodná plavebná dráha preloží z brodového úseku Dunaja do derivačného kanála vodného diela Gabčíkovo.
* V marci 1979 Maďarsko a Československo oficiálne oznámili Dunajskej komisii, že plavebnú dráhu požadovaných gabaritov na úseku štrkových brodov zabezpečia výstavbou Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros.
* Na svojom zasadaní v decembri 1992 Dunajská komisia vzala na vedomie zlepšenie plavebných podmienok na úseku Bratislava-Palkovičovo, žiadala však Československo a Maďarsko, aby navrhli spôsob zlepšenia plavebných podmienok aj na dolnom úseku medzi Palkovičovom a Budapešťou.
* Slovensko považuje za najúčinnejšie vybudovať riečny stupeň Nagymaros, čo je v rámci rozdelenia prác podľa Zmluvy 1977 úlohou Maďarska. Ak MR zvolí iné riešenie, malo by zabezpečiť parametre ako vzdutie stupňom Nagymaros a všetky s tým súvisiace náklady by mali zaťažovať výlučne maďarskú stranu.
* V záujme operatívneho odstraňovania najzávažnejších plavebných prekážok v tomto úseku sa SR a MR v Komisii pre hraničné toky dohodli, že tieto práce v hraničnom úseku vykonajú spoločne, ale SR si vynaložené náklady pripočíta k nároku nákladov, resp. škôd spôsobených prerušením plnenia Zmluvy z roku 1977.
|
ĎALEJ |
|
