1.3. Susedné úseky Dunaja - Rýna

1.3.1 Rakúsky úsek Dunaja

Dĺžka rakúskeho úseku je 350 km - t.j. 12,3 % celkovej dĺžky.

  Obr. 1-11: Situácia rakúskeho úseku Dunaja.

* Jednotný sklon koryta je cca 40 cm/km.

* Údolie rieky je normálne zahĺbené a dunajské koryto odvádza vodu stekajúcu zo svahov.

* Hlavné prítoky Dunaja (bohatšie sú pravostranné prítoky z Álp):

Postupne vybudované vodné diela (podrobnejší popis je v kap.4):

 
1.3.2 Nemecký (bavorský) úsek Dunaja

* Úsek je charakterizovaný veľkým sklonom a normálne vyvinutým korytom v úzkom, miestami rozšírenom údolí.

* Hlavné prítoky:

* V minulom storočí tu bol Dunaj regulovaný, čoho dôsledkom bolo zahĺbenie koryta a vysušenie vedľajších ramien.

* V rokoch 1922-1927 boli odstránené riečne prahy, tzv. "kachlety", ktoré tvorili veľkú prekážku plavbe.

* Okrem spoločného rakúsko-nemeckého diela Jochenstein sa pod ústím kanála R-M-D (rkm 2414) vybudovalo päť vodných diel: Bad Abbach, Regensburg, Geisling, Straubing, Kachlet a riešenie úseku Straubing - Vilshofen sa ešte študuje.

  Obr. 1-12: Situácia nemeckého úseku Dunaja.

* Medzi Lechom a ústím kanála je vybudovaných šesť vodných elektrární, na Lechu ďalšie štyri a nad Lechom desať.

* Vodné elektrárne na Dunaji a jeho prítokoch sa stavajú v rámci Spoločnosti R-M-D, prvé bolo vodné dielo Kachlet (1922-27).

  
1.3.3 Kanálové prepojenie Rýna s Dunajom

* Prvý pokus o toto prepojenie bol pred tisícročím, tzv. "Fossa Karolina", čo však presahovalo vtedajšie možnosti techniky.

* Druhý pokus - kanál Ľudovíta I. Bavorského (Ludwig Kanal), z minulého storočia, sa podarilo realizovať a bol do začiatku tohto storočia v prevádzke. Kapacita kanála a nosnosť plavidiel však bola nepostačujúca, počet plavebných komôr bol priveľký. Kanál preto nebol schopný konkurovať železnici. Niektoré jeho úseky sa zachovali dodnes.

* Spoločnosť R-M-D bola založená v roku 1921. V septembri 1992 bol kanál slávnostne uvedený do prevádzky.

* Kanál je vedený z Dunaja cez stupeň Kehlheim údolím Altmühlu cez Riedenburg, Dietfurt, Berching, Bachhausen do vrcholového úseku. Má dĺžku 50,5 km a prekonáva výškový rozdiel asi 68 m.

* Regnitzská vetva po Norimberg má 5 stupňov: Hilpoltstein, Eckersmühlen, Leerstetten, Eibach a Nürnberg. Na dĺžke 29,9 km prekonáva výškový rozdiel 103 m.

* Celé kanálové prepojenie má dĺžku 171 km. Do Mohanu kanál pokračuje údolím riečky Regnitz cez plavebné stupne Kriegenbrunn, Erlangen, Hausen, Forchheim (s elektrárňou), Strullendorf, Bamberg.

Obr. 1-13: Situácia kanála Dunaj - Mohan - Rýn.

* Plavebné komory sú riešené ako úsporné, s bočnými nádržami.

* Z Bambergu vedie mohanská vodná cesta v dĺžke 388 km po Meinz. Je tu 29 plavebných stupňov s vodnými elektrárňami.

1.3.4 Francúzsko-nemecký úsek Rýna

* Úsek Rýna pod Bazilejom je hraničný medzi Francúzskom a Nemeckom a charakterom (geológiou a morfológiou) je veľmi podobný úseku Dunaja pod Bratislavou. Proces zániku ramien je v podstatne pokročilejšom štádiu ako na Dunaji.

* Právo na využitie vodnej energie dostalo Francúzsko po prvej svetovej vojne v rámci reparácií. Veľký alsaský kanál má dĺžku 52 km, sú na ňom štyri kanálové stupne: Kembs, Ottmarsheim, Fessenheim a Vogelgrün. Ďalšie štyri stupne - Marckolsheim, Rhinau, Gerstheim a Strasbourg sa už riešili na krátkom kanáli. Posledné dva stupne Gambsheim a Iffezheim už realizujú spoločné využívanie Rýna.

Obr. 1-14: Situácia Rýna v úseku Bazilej - Mainz

* Kanály budované v rámci inundácie zmenšili prirodzenú retenciu povodňových špičiek, ktoré stúpli asi o 700 m³.s^-1.

1.3.5 Úsek Dunaja od Maďarska po ústie

* Pod Vyšehradskou bránou sa Dunaj prediera v tiesňave, ale v pozdĺžnom profile nie je badateľný zlom.

* Cez Veľkú uhorskú nížinu preteká Dunaj so sklonom 6 cm/km. Pravý breh sa spravidla opiera o vyšší terén, ľavý je tvorený protipovodňovými hrádzami.

* Na maďarskom území nemá Dunaj významnejší prítok, priemerný prietok v Budapešti je 2340 m³.s^-1. Pod Budapešťou sú plánované vodné diela Adony a Moháč (Fajsz).

* Hlavné prítoky poniže Maďarska sú:

* Hraničný úsek medzi bývalou Juhosláviou a Rumunskom (rkm 1049-930) obsahoval katarakty, ktoré veľmi sťažovali plavbu. V rokoch 1964-1971 vybudovali tieto štáty riečny stupeň Železné vráta I, neskôr (1985) aj vyrovnávaciu nádrž Železné vráta II (rkm 863), ktoré vyriešili problém plavby zatopením kataraktov.

Obr. 1-15: Situácia Dunaja od Maďarska po Železné vráta.

* Po Čierne more zostáva spád len 30 m, t.j. priemerne len 3,5 cm/km. Dunaj prináša do Čierneho mora priemerne ročne 6500 m³.s^-1 vody a asi 120 mil. t jemných nánosov. Územie delty má plochu asi 4300 km², rozširuje sa ročne o 4-6 m. Pred deltou priteká zľava rieka Prut.

* Delta ako plavebná prekážka sa môže obísť a plavbu možno skrátiť cez rumunský kanál Crna Voda - Konstanza, ktorý bol vybudovaný Rumunskom v osemdesiatych rokoch.

Obr. 1-16: Situácia kanála Crna Voda-Konstanza.