2.1 Povodňový režim Dunaja

2.1.1 Vznik povodní

* Povodne v lete sú spôsobené topiacim sa snehom v Alpách alebo letnými búrkami.

* Povodne na začiatku zimy (tzv. "vianočné") zapríčiňuje topenie sa predčasne napadnutého snehu v Alpách vplyvom "föhnu".

* Povodne na konci zimy sú aj pri nižších prietokoch spôsobené ľadovými bariérami.

2.1.2 Historicky registrované katastrofálne povodne

 
2.1.3 Trvanie a priebeh povodne, proces vnútornej erózie (sufózie)

* Prvý stupeň povodňovej pohotovosti na Dunaji sa vyhlasuje pri vodnom stave 650 cm v Bratislave - Devíne.

* Rozdiel maximálnych a minimálnych hladín je v Bratislave 10 m, v Komárne 7 m.

* Maximálny rozkyv hladín je 3,0 m za 24 hodín.

* Povodeň môže trvať od niekoľkých dní (3 dni v roku 1991) po niekoľko mesiacov (3 mesiace v roku 1965).

  Obr. 2-1: Hydrogramy povodní na Dunaji (v roku 1965 v Bratislave, v roku 1992 v Nagymarosi)

* Pri presakovaní vody podložím hrádze tvorenom prevažne hrubými štrkmi sa vyplavuje jemnejší materiál (piesok), pričom môžu vzniknúť pod hrádzou dutiny i kaverny. Zrútením takejto kaverny pod hrádzou dôjde k poklesu koruny a preliatiu, čo spravidla spôsobí jej prietrž.

* Pri nedostatočne dimenzovanej hrádzi môže dôjsť aj k jej porušeniu intenzívnym priesakom cez hrádzu, alebo jej preliatím, ak nemá dostatočnú výšku.

* V priebehu minulého a tohto storočia boli hrádze niekoľkokrát (spravidla po pretrhnutí) zvyšované a spevňované. Dôležité je, aby prevýšenie hrádzí nad krivku povodňovej hladiny bolo rovnaké na oboch stranách. Prevýšenie býva spravidla 50 cm nad hladinu Q_1%, resp. koruna je v úrovni hladiny Q_0,1%.

Obr. 2-2: Vývoj profilu dunajskej povodňovej hrádze.

* Priesaky popod hrádzou sa prejavujú vývermi na vzdušnej päte hrádze, alebo aj ďalej v chránenom území. Vývery sa sanujú obkladaním vrecami s pieskom, čím sa vytvorí "studňa" zabezpečujúca protitlak a zamedzujúca intenzívne prúdenie vytvorenou "privilegovanou cestou" a vynášanie jemných čiastočiek. Pri trvajúcom pretlaku sa však spravidla vytvorí náhradný výver na inom mieste.

* Ak z výveru vyteká čistá voda, nie je výver tak nebezpečný, ako keď vyteká zmes vody a piesku, čo je znakom vyplavovania jemných materiálov a zväčšovania profilu "privilegovanej cesty".

* Počet výverov sa registruje, lebo indikuje stav podložia. Po každej väčšej povodni sa počet výverov zvyšuje, čím sa súčasne zvyšuje aj nebezpečenstvo pretrhnutia hrádze. Okolo prietrže v Čičove (1965) bolo registrovaných vyše 2300 výverov, najviac ich bolo vo vzdialenosti 1-10 metrov od päty hrádze. Každá povodeň zhoršila stabilitu hrádze.

Obr. 2-3a: Maximálne hladiny za povodní r. 1954 a 1965.

* Ak by k prietrži hrádze došlo na úseku pod Bratislavou, povodeň by bola spustošila celý Žitný ostrov a škody by boli viac ako dvojnásobné oproti tým, aké vznikli za povodne 1965. Preto medzi hlavné zámery výstavby vodných diel na Dunaji patrí, zbaviť obyvateľov Žitného ostrova a Szigetközu hrozby možného opakovania sa katastrofy, akú zažili v r. 1954 a 1965.