1.2 Slovenský úsek Dunaja

1.2.1 Morfologická a geologická charakteristika úsekov Dunaja

  Obr. 1-2: Fyzikálna mapa Dunaja v úseku Bratislava - Budapešť.

* V úseku od Devínskej brány po Bratislavu je skalné podložie blízko dna, štrkové náplavy na dne sú minimálne /do 15 m/. Koryto v tomto úseku je jednotné a má šírku 270 až 300m.

* V úseku medzi Bratislavou a Kližskou Nemou majú riečne štrkové náplavy v najhlbšom mieste 300 až 400 m, jazerné a morské sedimenty až 5000 m. (obr. 1-3). Hrúbka sedimentov sa zmenšuje aj v priečnom smere a to od Dunaja k Malému a Mošonskému Dunaju. Dunaj tu netečie len hlavným korytom, ale aj bočnými ramenami a tvorí "vnútrozemskú deltu". Sklon rieky je 39 cm/km.

* Pod Kližskou Nemou je hrúbka riečnych náplavov 10-20 m. Sklon rieky pod Palkovičovom je 9 cm/km. Pod Komárnom je pravý breh Dunaja vyšší.

* Dunaj opúšťa Slovensko cez Vyšehradskú bránu medzi pohorím Piliš (Visegrád) a pohorím Börzseny. Dno je tvorené skalným podložím.

  Obr. 1-3: Geologický profil Dunaja pod Bratislavou

1.2.2 Staničenie slov. úseku Dunaja, prítoky a pozdĺžny profil

Poznámka: Percentuálna relácia priemerného prietoku prítoku k prietoku Dunaja.

  Obr. 1-3b: Priečny profil od Malého po Mošoňský Dunaj

  Obr. 1-4: Pozdĺžny profil Dunaja od Bratislavy po Budapešť

1.2.3 Hydrologická charakteristika

Prietoky boli vyhodnotené z 50-roč. radu pozorovaní 1901-1950. Údaje sú uvádzané pre vodočetné profily Bratislava a Nagymaros. Od roku 1993 je vodočet Bratislava ovplyvnený vzdutím VD Gabčíkovo, preto sa prietoky merajú vo vodočte Devín.

*) Priemerný prietok 1901-80 Qa = 2060 m³.s^-1

Priem. mesačné prietoky 1901-50 v Bratislave (B) a Nagymarosi (N):

* Odtok Dunaja je vyrovnaný:

- pomer odtoku mokrého - priem.- suchého roku je 1,35:1,0:0,71,

- kolísanie priemerného ročného prietoku je približne ± 1/3 Qa,

- malé prietoky sa vyskytujú spravidla na jeseň a v zime,

- minimálne ustálené prietoky sú spravidla v októbri,

- povodne v lete sú spôsobené topiacim sa snehom v Alpách alebo letnými búrkami,

- zimná výroba energie je v mokrom roku o 4 % vyššia a v suchom o 16 % nižšia ako v priemernom roku.

* Zimný režim:

- zimné povodne (tzv. vianočné) sa vyskytujú v rokoch so skorými snehovými zrážkami v Alpách, po ktorých nasleduje föhn (storočná zimná povodeň je 6000 m³.s^-1),

- Dunaj zamŕza zospodu nahor a ľady sa púšťajú zhora nadol, čo spôsobuje ľadové zápchy a povodne aj pri nižších prietokoch,

- priemerná doba zámrzu Dunaja je 9 dní/rok, ľadových úkazov 23 d/r.

1.2.4 Meteorologické a seizmické charakteristiky

* Meteorologické charakteristiky územia Žitného ostrova:

* Návrhové hodnoty seizmicity v projekte (rozdielne v jednotlivých úsekoch Dunaja):

  Obr. 1-5: Seizmická mapa územia

1.2.5 Vývoj morfológie a hladinového režimu rieky

* V minulosti Dunaj pod Bratislavou tiekol mnohými, na širokom území meandrujúcimi ramenami, ale nemal hlavné koryto.

* Po vytvorení spojitej línie povodňových ochranných hrádzí sa meandrovanie obmedzilo, ramená za hrádzami sa postupne strácali.

* V sedemdesiatych rokoch 19. storočia sa umelo vytvorilo hlavné koryto pre plavbu.

* Pre umožnenie paroplavby sa koryto muselo sústavne bagrovať, aby sa udržalo splavné aspoň po väčšiu časť roka.

* Postupne sa koryto muselo udržiavať splavné aj koncentráciou prietokov kamennými výhonmi.

* V posledných desaťročiach sa množstvo splavenín prichádzajúcich do profilu Bratislava z rakúskeho úseku radikálne (asi o 80 %) znížilo, a to po výstavbe vodných diel v Rakúsku Dunaj začal zahlbovať svoje hlavné koryto, rozdiel medzi úrovňou dna koryta a dna ramien sa zvyšoval a voda do uzavretých ramien mohla vniknúť len pri prietoku väčšom ako 3000-4000 m³.s^-1, takže ramená boli 10-11 mesiacov v roku bez prúdiacej vody, alebo úplne vyschli.

  Obr. 1-6: Tendencia poklesu vodných stavov na Dunaji (profily Bratislava, Gabčíkovo, Medveďov, Komárno) 

  Obr. 1-7: Pokles hladín podzemnej vody v období 1960-1990.

  Obr. 1-8: Priebeh poklesu hladiny nízkeho plavebného prietoku (950 m³.s^-1) v profile bratislavského starého mosta - rkm 1868.

* Rýchlosť toku Dunaja v strmšom úseku pod Bratislavou sa pohybuje v rozmedzí cca 1-3 m.s^-1, v úseku s nižším sklonom je približne polovičná.

* Vodné stavy v Bratislave sú registrované od roku 1823. Relácia medzi vodným stavom a prietokom je daná konzumčnou krivkou, ktorá sa mení po prechode povodní.

  Obr. 1-9: Konzumčná krivka Dunaja v Bratislave - Devíne.

  Obr. 1-9a: Priemerné ročné prietoky Dunaja od prameňa po ústie.

  Obr. 1-9b: Priemerné mesačné prietoky Dunaja od prameňa po ústie.

1.2.6 Hydroenergetický potenciál

* Hydroenergetický potenciál je práca, ktorú vykoná priemerný prietok na spáde danom rozdielom hladiny na začiatku a na konci jednotkového úseku.

* Na hraničnom úseku toku sa tento potenciál delí paritne.

* Technicky využiteľný/využitý potenciál Slovenska koncom osemdesiatych rokov bol 7361/2223 GWh.

  Obr. 1-10: Využívanie hydroenergetického potenciálu Slovenska

* Úsek Bratislava - Palkovičovo má na dĺžke 70 km spád vyše 24 m, úsek Palkovičovo - ústie Ipľa má na dĺžke 102 km spád len do 10 m.

* Na úseku Bratislava - Budapešť má Slovensko prirodzený nárok na 55 % a Maďarsko na 45 % potenciálnej energie.

* V medzištátnej Zmluve z roku 1977 bola dohodnutá paritná deľba nákladov i vyrobenej energie.

* Na úseku vodného diela Gabčíkovo (VDG) prislúcha Slovensku 61,8 % a Maďarsku 38,2 % hydroenergetického potenciálu. Pri splnení deľby prác podľa prijatej zmluvy by podiel prác Maďarska na VDG činil asi 35 %.