V.  Monitorovanie prírodného prostredia

V kapitole I. sme spomenuli, že hierarchia monitorovania vplyvu Vodného diela Gabčíkovo na prírodné prostredie začína monitorovaním prietokov a hladín povrchových vôd vrátane ich kvality a kvality dnových sedimentov. Pokračuje monitorovaním hladín a kvality podzemných vôd a smery ich prúdenia. Ďalším v poradí je voda v zóne aerácie a pôdna vlhkosť. Po týchto abiotických faktoroch nasleduje biota, a to najskôr vegetácia, vrátane lesa, a za nimi fauna.

Monitorované lokality, spomínané v tejto kapitole, sú zobrazené na Obr. V.1.

Z hľadiska interpretácie monitorovania bioty prvoradú úlohu majú prietoky v Dunaji a zrážky, predovšetkým ich rozloženie v roku. Na Obr. V.2a sú vykreslené denné priemerné prietoky a priemerné hodnoty denných priemerných prietokov za obdobie od 1900 do 2002. Na tieto údaje sú položené červenou farbou denné prietoky z roku 2003, aby sme poukázali na jeho zvláštnosti. Z obrázku je priamo vidieť, že prietoky od novembra do konca februára boli vysoko nadpriemerné. Od apríla do októbra, teda vo vegetačnom období, boli prietoky zase podpriemerné, v niektoré dni dokonca minimálne za posledných 100 rokov. Na základe tohoto obrázku je možné odvodiť aj ďalšie závery pre interpretovanie monitorovania bioty, ale aj technické závery o podmienkach plavby, potreby regulovania hladín vody, prietokov a podobne.

Na Obr. V.2b sú za obdobie od 1981 do 2002 vynesené zrážky (Bratislava - letisko) v polmesačných intervaloch a vyznačené sú ich priemerné hodnoty. Z porovnania zrážok za hydrologický rok 2003 vidieť, že od novembra do konca januára sa zrážky pohybovali okolo priemerných hodnôt. Február až apríl bol na zrážky chudobný. Podobne chudobný na zrážky bol aj august a september.

Na Obr. V.3a sú za obdobie od 1981 do 2002 vynesené denné hodnoty teploty vody Dunaja v Bratislave. Na tieto sú položené hodnoty teplôt z roku 2003, takže je možné interpretovať teploty vody vzhľadom k predchádzajúcim rokom. Tento obrázok hovorí sám za seba. Netreba ho vysvetľovať.

Na Obr. V.3b sú vynesené denné priemerné teploty vzduchu. Na tieto sú zase položené hodnoty teplôt vzduchu v roku 2003. Pomocou nich je možné interpretovať vplyv teploty na výsledky monitorovania bioty. Vysoké teploty dunajskej vody v roku 2003 súvisia s extrémne nízkymi prietokmi vody v Dunaji v letnom období.

Nízke priemerné denné prietoky v Dunaji sa v hydrologickom roku 2003, na rozdiel od iných rokov, nevyskytli v období zimných mesiacov, ale začali v apríli a pokračovali hlavne v priebehu júna, júla a augusta, pričom najnižšie boli koncom augusta, na začiatku a konci septembra a na začiatku októbra 2003 (Obr. V.2). Najnižšia hodnota priemerného denného prietoku sa vyskytla 8. septembra 2003 s hodnotou 855,4 m³s^-1. Maximálne priemerné denné prietoky sa vyskytli v novembri 2002 (s priemerným denným prietokom 5214 m³s^-1 – takmer storočná voda za mesiac november), koncom decembra 2002 (s priemerným denným prietokom 4599 m³s^-1), v januári 2003 (s priemerným denným prietokom 4318 m³s^-1) a v polovici októbra (s priemerným denným prietokom 3658 m³s^-1). Mierne vyššie priemerné denné prietoky sa vyskytli aj v polovici marca 2003 (2839 m³s^-1) a v polovici septembra (2533 m³s^-1). Ročné maximum sa vyskytlo 12. novembra 2002 s kulminačným prietokom 5650 m³s^-1 (Martinka et al., 2004). V období apríla až augusta boli prietoky v Dunaji pomerne ustálené, bez výraznejších výkyvov, od polovice júna do konca augusta s prevažne klesajúcim trendom. Táto situácia bola pre Dunaj netypická a spolu s nedostatkom zrážok nepriaznivo ovplyvnila hladinu podzemných vôd, pôdnu vlhkosť a biotu.  V auguste sa prietoky pod 900 m³s^-1 naposledy vyskytli v roku 1947. V júli sa vyskytol prietok pod 1000 m³s^-1, čo v tomto mesiaci za ostatných 100 rokov nebolo zaznamenané. Prietoky pod 1200 m³s^-1 sa v júli vyskytli naposledy v roku 1976.

Prietokové pomery v starom koryte Dunaja v úseku Čunovo – Sap sa výstavbou Vodného diela Gabčíkovo podstatne zmenili. Po prehradení Dunaja v roku 1992 je väčšia časť prietoku odvádzaná do derivačného kanála, v dôsledku čoho na úseku pod Čunovom došlo k výraznému poklesu prietokov a tým aj vodných stavov v starom koryte Dunaja. Rozdelením prietoku do dvoch tokov s vyššou spoločnou prietokovou kapacitou a rekonštrukciou niektorých hrádzí sa na tomto úseku na maďarskej ale i slovenskej strane podstatne zlepšila protipovodňová ochrana územia. Preložením plavby z koryta Dunaja do derivačného kanála je na tomto, v minulosti problematickom, brodovom úseku Dunaja zabezpečená plavba lodí aj počas výskytu minimálnych vodných stavov na Dunaji. Nad haťou v Čunove, vzdutím hladiny vody až nad Bratislavu, sa na úseku Bratislava – Čunovo zvýšili vodné stavy a poklesla rýchlosť prúdenia, čím sa zastavil predchádzajúci nežiadúci proces vymieľania koryta a zmenil sa na jeho pozvoľné zanášanie. Od roku 1995 je Dohodou medzi vládou SR a MR predpísaný režim prepúšťania prietokov do starého koryta Dunaja (úsek Čunovo - Sap). Veľkosť prietokov je regulovaná v závislosti na prietoku v stanici Bratislava - Devín a v závislosti od ročného obdobia od 250 m³s^-1 až po 600 m³s^-1, pričom priemerný ročný prietok, v prípade priemerného ročného prietoku v stanici Bratislava - Devín 2025 m³s^-1, má byť 400 m³s^-1  (pozri kapitolu. II., kapitolu IV.).

Staré koryto Dunaja

Prietok do starého koryta Dunaja sa prepúšťa prevažne cez vodnú elektráreň v Čunove a cez stredovú hať Vodného diela Čunovo. Haťou na obtoku sa trvalo prepúšťa len sanačný prietok cca 10 m³s^-1. V prípade zvýšených alebo povodňových prietokov (nad kapacitu turbín na Vodnej elektrárni Gabčíkovo) sa prietok prepúšťa aj cez hať v inundácii v Čunove. V priebehu hydrologického roka 2003 sa zvýšené prietoky, pri ktorých bolo potrebné prepúšťať vodu aj cez hať v inundácii, vyskytli dva krát, v polovici novembra 2002 a v polovici septembra 2003.

Hodnoty okamžitých prietokov prepúšťaných do starého koryta Dunaja sa viažu na hať Čunovo (komplex objektov). Hodnoty sú udávané k šiestej hodine ráno. Minimálny okamžitý prietok o 6:00 udávaný prevádzkovateľom bol 250 m³s^-1, maximálny okamžitý prietok o 6:00 hod. bol 1550 m³s^-1 (13.11.2002) a priemerný okamžitý prietok o 6:00 hod. bol 430,26 m³s^-1. Tieto údaje sú orientačné, pretože v priebehu dňa sa okamžité prietoky menia.

Ako stanice pre stanovovanie priemerných denných prietokov a priemerného ročného prietoku prepúšťaného do starého koryta Dunaja slúžia vodomerná stanica Dobrohošť na starom koryte Dunaja a vodomerná stanica Helena, ktorá sa nachádza na začiatku maďarskej ramennej sústavy. V oboch profiloch slovenská aj maďarská strana uskutočňujú spoločné merania a údaje sú vzájomne odsúhlasované.

Minimálny priemerný denný prietok v starom koryte Dunaja v hydrologickom roku 2003 v profile Dobrohošť bol 174,9 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 1165 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 337,9 m³s^-1. Kulminačný prietok bol vyčíslený na 1390 m³s^-1 (Martinka et al., 2004). K prietoku v profile Dobrohošť sa pripočítava prietok odoberaný do maďarskej ramennej sústavy, ktorý je stanovovaný v profile Helena. V tomto profile za obdobie hydrologického roka 2003 bol minimálny priemerný denný prietok 8,5 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 149,5 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 58,31 m³s^-1. Minimálna hladina vody v roku 2003 v stanici Dobrohošť bola 116,93 m n. m., maximálna hladina vody 119,95 m n. m. a priemerná hladina vody 117,69 m n. m.

Na základe údajov z uvedených dvoch staníc (Dunaj - Dobrohošť + pravostranná ramenná sústava - Helena), ktoré sú považované za určujúce pri stanovovaní priemerného denného a priemerného ročného prietoku prepúšťaného do starého koryta Dunaja, je možné konštatovať, že minimálny priemerný denný prietok v hydrologickom roku 2003 v starom koryte Dunaja bol 187,5 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 1292,3 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 396,25 m³s^-1.

Odbery vody z Dunaja

Malý Dunaj

Do Malého Dunaja je prietok prepúšťaný cez nápustný objekt Malé Pálenisko. Minimálny priemerný denný prietok v hydrologickom roku 2003 v stanici č. 1653 – Bratislava - Malé Pálenisko bol 15,07 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 33,07 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 27,72 m³s^-1.

Minimálna priemerná denná hladina vody bola 128,37 m n. m., maximálna priemerná denná hladina 129,10 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 128,87 m n. m. Z toho vyplýva, že v Malom Dunaji sa udržiava pomerne vyrovnaný priebeh hladín a prietokov. Určitý rozdiel je medzi režimom vo vegetačnom a mimovegetačnom období.

Mošonské rameno Dunaja (Mosoni Duna)

Do Mošonského ramena Dunaja  je prietok prepúšťaný cez nápustný objekt pri Čunove. Minimálny priemerný denný prietok v hydrologickom roku 2003 v stanici č. 2851 – Čunovo - Mošonské rameno Dunaja bol 25,00 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 47,69 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 42,56 m³s^-1.

V pravostrannom priesakovom kanáli, vtekajúcom do Mošonského ramena Dunaja, kde sú k dispozícii iba okamžité hodnoty prietoku o 6:00 hod., bol za hodnotené obdobie minimálny prietok 1,8 m³s^-1, maximálny 3,7 m³s^-1 a priemerný prietok 2,6 m³s^-1.

Dobrohošťský kanál – ľavostranná ramenná sústava

Odber vody z derivačného kanála do Dobrohošťského kanála je pomocou nápustného objektu pri Dobrohošti. Touto vodou sa zabezpečuje voda do ramennej sústavy, od mája 1993. Týmto sa do veľkej miery podarilo obmedziť nepriaznivý vplyv spôsobený znížením hladiny vody v Dunaji. Takto je trvalo zabezpečená vody do ramennej sústavy. V prípade nepriaznivých klimatických podmienok (dlhotrvajúce suché obdobia) je možné cez nápustný objekt a pomocou hradidiel na jednotlivých líniách v ramennej sústave zvýšiť hladinu vody, prípadne uskutočniť aj umelú záplavu inundácie. Manipulácia s hradidlami a zvýšené prietoky sa najviac prejavujú v hornej časti inundácie, ktorá je rozdelená líniami kaskád, približne od línie A po líniu E, pričom línia A a B2 sú bez možnosti regulácie hladín, Obr. III.15. V dolnej časti inundácie sa vplyv zvyšovania prietokov, ani záplav, príliš neprejavuje.

Na vodomernej stanici č. 3126 – Dobrohošť – nápustný objekt - kanál bol v hydrologickom roku 2003 nameraný minimálny priemerný denný prietok 11,03 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 45,03 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 26,61 m³s^-1. Minimálna priemerná denná hladina vody bola 121,36 m n. m., maximálna priemerná denná hladina 121,95 m n. m. a priemerná ročná hladina vody bola 121,65 m n. m.

V ramennej sústave sa uplatňujú dva režimy prietokov, tzv. letný (viac vody), ktorý trvá od polovice marca do konca augusta a zimný, ktorý trvá od začiatku septembra do polovice marca.

Priesakové kanále

Priesakové kanále po oboch stranách Čunovskej zdrže a po oboch stranách prívodnej časti derivačného kanála boli vybudované na zachytávanie nadbytočnej priesakovej vody zo zdrže. Regulujú zdržou vyvolávané zvýšenie hladiny podzemnej vody a kolísaním vody v kanále (do dvoch metrov) umožňujú vyvolať kolísanie hladiny podzemnej vody.

Voda z priesakových kanálov dodáva vodu do zavlažovacích kanálov Žitného ostrova. Systém zavlažovacích zariadení na Žitnom ostrove bol vybudovaný ako odpoveď na predchádzajúci dlhodobý pokles hladín podzemnej vody. Časť vody pre závlahové kanále sa odoberá aj priamo z derivačného kanála cez malú vodnú elektráreň, umiestnenú tesne pred elektrárňou Gabčíkovo.

Z ľavostranného priesakového kanála sú realizované odbery do zavlažovacieho kanála  A VII  a  B VII (v množstve 4 m³s^-1, max. 6 m³s^-1), do kanála  C VII (1,9 m³.s^-1),  S VII (2,5-7,5 m³s^-1),  S VI (3-7,8 m³s^-1, max. 10 m³s^-1). Priepustom v km 4,0 prívodného kanála (medzi materiálovou jamou A a B, Obr. III.15) je dodávaná voda do ľavostrannej inundácie v množstve do 4 m³s^-1.

Ramenná sústava na ľavej strane Dunaja

Sústava dunajských riečnych ramien v inundácii leží v časti náplavového kužeľa Dunaja (tzv. vnútrozemská delta) medzi starými ochrannými protipovodňovými hrádzami a hlavným tokom rieky. Dunajské ramená v ľavostrannej inundácii pozdĺž starého koryta Dunaja, v úseku rkm 1821 až 1842, sú upravené líniovými prelievanými hrádzkami do systému kaskád, Obr. III.15. Ramenný systém je prehradený hrádzkami kolmo na tok Dunaja v líniách označených písmenami A až G a prehradeniami ramien H, I, J. Vybudované priepady a priepusty umožňujú regulovať hladinu v jednotlivých sekciách a zabezpečiť plytké záplavy územia. Voda je zabezpečovaná odberným objektom z derivačného kanála pri obci Dobrohošť s kapacitou až 234 m³.s^-1. Bežný prietok je 28 – 40 m³s^-1, prietok pri simulovanej záplave býva 80 – 130 m³s^-1.

Kontinuálne merania hladiny vody v ľavostrannej ramennej sústave Dunaja sú zabezpečované 12 vodomernými stanicami v mieste nad jednotlivými prehradeniami (A-H, J), jedným vodočtom v materiálovej jame B a vodočtom pod nápustným objektom do ramennej sústavy pri obci Dobrohošť.

V.1  Prietoky, hladiny, kvalita povrchovej vody, dnové sedimenty

V.1.1  Prietoky a hladiny

Prietoky a od nich závisiace vodné stavy sú základom pre posudzovanie vodného režimu a interpretáciu monitorovania všetkých zložiek prírodného prostredia v oblasti Podunajskej nížiny ako v minulosti, tak aj dnes. Na hodnotenie výsledkov monitorovania vplýva celý rad ďalších údajov. Ide hlavne o rozloženie zrážok, slnečného svitu, teplôt, výparu, i spôsobu obhospodarovania krajiny. Z hľadiska prírodného prostredia nie je dôležitá ani tak celková charakteristika, ako je napríklad priemerný ročný prietok v Dunaji, alebo priemerné ročné zrážky, ale ich rozdelenie a zmeny v čase.

Na prietokoch v Dunaji vysvetlíme základy takéhoto postupu. Vezmime rad denných meraní prietokov, za obdobie napríklad 10 rokov a vynesme ich v závislosti na poradovom čísle dňa v roku. Dostaneme súbor, ktorý je zobrazený na Obr. V.4 bodkami. Cez tento súbor preložme polynóm, napríklad  3. stupňa.

Y = a + bx – cx² + dx³ ....

Ak takéto grafy vypracujeme pre iné obdobia, môžeme ich porovnaním zistiť zmeny, ktoré nastali. Napríklad, na Obr. V.4. sú zostavené desaťročia prietokov Dunaja v Bratislave, vstupným miestom do územia ovplyvneného vodným dielom Gabčíkovo, ktoré sú základom pre vyhodnotenie vplyvu vodného diela Gabčíkovo na prírodné prostredie:

-         1.11.1955 – 31.10.1965,  Obr. V.4a, obdobie pred ostatnými úpravami koryta Dunaja;

-         1.11.1982 – 31.10.1992,  Obr. V.4b,  desaťročie pred prehradením Dunaja;

-         1.11.1992 – 31.10.2002,  Obr. V.4c,  desaťročie po prehradení Dunaja.

Na obrázkoch sú uvedené aj priemerné ročné prietoky za desaťročnú periódu. Na  Obr. V.4d  sú vynesené polynómy z predchádzajúcich obrázkov (a až c). Ak chceme definovať prietoky v ostatnom roku, v tomto prípade v hydrologickom roku 2003, môžeme ich vykresliť s polynomickou krivkou a údajmi za roky 1992 – 2002, Obr. V.4c červenou farbou. Z obrázkov a z uvedených priemerných ročných prietokov za obdobie rokov pre ten ktorý obrázok je možné vidieť nasledujúce výsledky:

• na základe priemerných ročných prietokov bolo najvodnatejšie obdobie hydrologických rokov 1992 – 2002,

• na základe vynesených polynomiálnych funkcií prietokov:

• v desaťročí 1955 – 1965 boli vyššie prietoky v letnom období a nižšie v zimnom,

• v období pred prehradením 1982 – 1992 boli nízke prietoky, oproti obdobiu 1955 – 1965 zvýšené v zimných mesiacoch,

• v období po prehradení 1992 – 2002 prietoky boli v priebehu roka vyššie ako pred prehradením 1982 – 1992 priemerne v celom ročnom období.

• na základe vynesených denných prietokov (čierne bodky) je možné tiež vidieť priebeh minimálnych prietokov i počet povodní, napríklad nad 6000, alebo 8000 m³/s, a pod.,

• na obrázku Obr. V.4c je červenou farbou vyznačený ostatný monitorovaný hydrologický rok, nezaradený do vypočítania polynomiálnej funkcie (2003). Jeho porovnaním s čiernymi bodmi a polynomiálnou funkciou je možné vyhodnotiť ostatný rok vo vzťahu k predchádzajúcemu desaťročiu (podobne aj k inému obdobiu, napr. Obr. V.2a). Napríklad vidíme, že v hydrologickom roku 2003 boli v Dunaji z hľadiska monitorovania bioty extrémne nízke prietoky práve vo vegetačnom období.

Nie je našou úlohou diskutovať o dlhodobých a klimatických zmenách. Úlohou je skôr tieto zmeny zahrnúť do interpretácie vplyvu Vodného diela Gabčíkovo a realizovaných opatrení na prírodné prostredie a vysvetliť možné vodohospodárske opatrenia.

Preto sme podobným spôsobom vyniesli prietoky na výstupe z oblasti vplyvu Vodného diela Gabčíkovo v profile mostu Medveďov, Obr. V.5. Výsledky sú podobné ako na Obr. V.4, ale ukazujú, že medzi Bratislavou a Medveďovom sa vysoké prietoky znižujú a nízke prietoky sa zvyšujú.

Podobným spôsobom, aj keď nie vždy s dostatočným počtom dát, boli spracované prietoky v ďalších lokalitách medzi Bratislavou a Medveďovom, Obr. V.6, Obr. V.7

Ďalším krokom je podobné spracovanie hladiny vody v Dunaji Obr. V.8. Z obrázkov a hlavne z Obr. V.8d je vidieť, že v intervale rokov 1955 - 1965 boli hladiny vyššie ako v intervale rokov 1982 – 1992, čo v porovnaní s Obr. V.4 poukazuje na prehĺbenie koryta Dunaja pri Bratislave o približne 1,3 m. Obr. V.8c a Obr. V.8d zase dokumentuje, že po napustení zdrže, sa nízke hladiny v Bratislave, známe z obdobia pred prehradením, zvýšili, ale vysoké hladiny sú takmer o 80 cm nižšie ako v rokoch 1955 – 1965. V Medveďove, Obr. V.9, hladiny vody od obdobia 1955 – 1965 poklesli približne o 1 m a po prehradení, hlavne nízke hladiny mierne stúpli ako dôsledok udržiavania plavebnej dráhy a erózno-sedimentačných procesov. Podobne je možné diskutovať o hladinách vody v Gabčíkove pred prehradením, Obr. V.10 a o hladinách v Dunaji pri Dobrohošti a v dunajských ramenách Obr. V.11.

Takéto vyjadrenie priebehu, napríklad prietokov a vodných stavov, môžeme porovnávať s inými monitorovanými údajmi prírodného prostredia. Podobne, takýmto spôsobom, môžeme vyjadriť aj iné časové rady monitorovaných údajov. Uvedené spracovanie údajov nie je síce príliš exaktné, ale je potrebné pri interpretácii monitorovania a hľadaní súvislostí medzi monitorovaním abiotickej a biotickej zložky prírodného prostredia. Predpokladáme, že čitateľ objaví aj mnohé v texte nepopísané javy a závislosti.

V.1.2  Kvalita povrchovej vody

Základom určenia vplyvu vodného diela na kvalitu vody je porovnanie kvality vstupujúcej vody v profile Bratislava do územia ovplyvnenom Vodným dielom Gabčíkovo a vystupujúcej vody z tohoto územia v profile Medveďov. Kvalita vstupujúcej vody v profile Bratislava nie je ešte ovplyvnená Vodným dielom Gabčíkovo. Vystupujúca voda v profile Medveďov je už pod vplyvom pretekania cez zdrž a cez stavby a súčasti vodného diela.

Metodika zberu dát kvality povrchových vôd

Cieľom monitorovania kvality povrchovej vody je jej dokumentácia na úseku Dunaja medzi Bratislavou a Komárnom, ďalej dokumentácia kvality vody v zdrži, v ramennej sústave, v Mošonskom ramene Dunaja a  v priesakových kanáloch.

Zameranie monitorovania kvality povrchových vôd na území ovplyvnenom VD Gabčíkovo je štruktúrované podľa potrieb Medzivládnej Dohody z roku 1995 a podľa potrieb vodoprávneho nariadenia č. W/308/2001-ONR. Situácia monitorovaných lokalít je znázornená na Obr. V.1. Prehľad sledovaných odberných miest na území ovplyvnenom VD Gabčíkovo je uvedený v Tab. V.1.

Tab. V.1  Zoznam sledovaných odberných miest

* duplicity VÚVH a SVP-PD; Rajka (1203) sa robí v rámci KHV (Komisia hraničných vôd), nie je predmetom

   ani VR ani Dohody, avšak z hľadiska monitorovania je to veľmi dôležitá lokalita

Monitorovanie kvality povrchových vôd ovplyvneného územia VD Gabčíkovo podľa vodoprávneho nariadenia č. W/308/2001-ONR prebieha na všetkých profiloch uvedených v Tab. V.I pod hlavičkou Slovensko, okrem profilu Rajka. Monitoring zabezpečuje investor a prevádzkovateľ VDG Vodohospodárska výstavba, š.p. Bratislava. Odbery a analýzy vykonáva SVP-PD. Kvalita povrchových vôd je sledovaná na 26-tich vybraných odberových miestach. Kompletný zoznam sledovaných ukazovateľov a frekvenciu odberov definuje vodoprávne nariadenie č. W/308/2001-ONR. Metodiku odberov a spracovania vzoriek, použité analytické metódy podrobne uvádzajú súhrnné správy za roky 2002 a 2003 autorov Mucha, I.; Rodák, D.; Banský, Ľ.; Hlavatý, Z.; Kučárová, K.; Lakatosová, E.: Monitorovanie prírodného prostredia v oblasti vplyvu VD Gabčíkovo.

Monitorovanie kvality povrchových vôd ovplyvneného územia VD Gabčíkovo podľa medzinárodnej Dohody z roku 1995 prebieha na profiloch vyznačených v Tab. V.1 hrubo - boldom. Spoločne na ňom participujú Slovenská a Maďarská republika, prostredníctvom poverených zástupcov vlád pre monitorovanie. Monitorovanie podľa „Dohody“ technicky zabezpečujú za slovenskú stranu Ministerstvo životného prostredia, prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) a Slovenský vodohospodársky podnik š. p., o.z. Povodie Dunaja (ďalej, SVP-PD. Od roku 2004 sa organizácia nazýva Slovenský vodohospodársky podnik š. p., o.z. Bratislava). Za maďarskú stranu monitorovanie zabezpečuje Ministerstvo životného prostredia prostredníctvom organizácie ÉDUKÖFE v Győri. Kvalita povrchových vôd je podľa Dohody sledovaná na 26-tich vybraných odberových miestach, pričom na 4 odberových miestach sa vzorky odoberajú spoločne t.j. v rovnakom čase a z rovnakého miesta (profil Rajka, Medveďov, Mošonský Dunaj – Čunovo a  pravostranný priesakový kanál – Čunovo, v Tab. V.1 vyznačené šedou). Kompletný zoznam ukazovateľov, frekvenciu odberov uvádza každoročne vydávaná Národná ročná správa z monitorovania prírodného prostredia na slovenskom resp. maďarskom území, ktorá je k dispozícii na www.gabcikovo.gov.sk. Vzorkovanie a analýzy boli prevažne uskutočňované podľa metód odsúhlasených pracovnou skupinou ochrany kvality vody Slovensko-Maďarskej Komisie Hraničných Vôd (KHV). Subkomisia KHV počas roka 2002 pripravovala nový program monitorovania, v ktorom detailne vypracovala novú metodiku a postup odberu a spracovania vzoriek, ich analýz a hodnotenia výsledkov, tzv. Metodika KHV (KHV 2003). Sledovania podľa novej Metodiky KHV sa malo začať realizovať od roku 2004.

Rozdiely v nameraných údajoch slovenskej a maďarskej strany

Pre hodnotenie kvality dunajskej vody v rámci spoločného monitorovania podľa „Dohody“ z roku 1995 sa používajú namerané národné údaje slovenskej a maďarskej strany na spoločne vzorkovaných profiloch (viď. Tab. V.1). V rámci uvedeného hodnotenia slovenská strana počínajúc rokom 1997 začala upozorňovať na rozdiely medzi nameranými údajmi slovenskou a maďarskou stranou. Podrobne sa tejto problematike, histórii rokovaní až po súčasnosť, vrátane grafického spracovanie údajov, venuje správa KS Podzemná Voda, 2003: Odborné práce na riešení rozdielov v údajoch o kvalite povrchových vôd nameraných slovenskou a maďarskou stranou.

Rozdiely sú pri nasledovných ukazovateľoch: pH, rozpustený kyslík, nerozpustné látky, sírany, dusitany, celkový dusík, amónny ión, celkový fosfor, BSK₅, sapróbny index, Fe, Mn a ťažké kovy. Jednu skupinu rozdielov je možné charakterizovať ako systematickú odchýlku medzi údajmi meranými slovenskou a maďarskou stranou (napr. sírany alebo sapróbny index). V druhej skupine sú v závislosti na koncentrácii rozdielne trendy v slovenských a maďarských údajoch (napr. rozpustený kyslík, BSK₅, a i.). Do poslednej skupiny patria rozdiely charakterizované veľkou odchýlkou v údajoch, zatiaľ čo trend je podobný. Rozdiely môžu trvať po celý rok, počas určitých období, alebo sa môžu vyskytnúť príležitostne.

Príklad systematickej odchýlky medzi nameraným obsahom síranov na spoločne vzorkovanom profile Medveďov slovenskou stranou (VÚVH) a maďarskou stranou (ÉDUKÖFE) uvádzame na Obr. V.12. Na obrázku taktiež uvádzame limity tolerancie rozptylu nameraných údajov podľa ICPDR (2002) a KHV (2003).

Pri kompletnej chemickej analýze zahrňujúcej všetky ióny je možné vykonať kontrolu správnosti chemickej analýzy podľa vzorca vyjadrujúceho chybu v percentách (tzv. rovnica elektroneutrality), pričom chyba chemickej analýzy nemá byť vyššia ako 2 % (Ženišová, Hyánková, 1997):

X = (åkatiónov + åaniónov)/( åkatiónov-åaniónov).100 (%).

Z nameraných chemických analýz slovenskej strany (VÚVH, SVP-PD), maďarskej strany (ÉDUKÖFE) a komisie hraničných vôd (KHV) sme náhodne volili dátumy a zisťovali sme chybu chemickej analýzy.

V Tab. V.2 uvádzame ako príklady chemické analýzy z profilu Medveďov meraného 15.5.2001 (VÚVH a ÉDUKÖFE) a 24.5.2001 (SVP-PD). Nie je cieľom kritizovať laboratória, ale poukázať na to, s akými podkladmi a nepresnosťami pracujeme pri interpretácii výsledkov monitorovania.

Tab. V.2a  Chemická analýza vody

CHEMICKÁ ANALÝZA VODY
Odberové miesto: Medveďov, S			Dátum odberu: 15.5.2001
Teplota vody: 15,0 °C			Organizácia: VÚVH
Teplota vzduchu:			Obsah kyslíka: 11,22 mg/l
PH: 8,05
Merná vodivosť: 32,8 mS/m
Ión	cm [mg/l]	MA [g/mol]	cA= cm/MA [mmo/l]	z (mocenstvo iónu)	cA.z [mval/l]
Ca2+	53,1	40,08	1,325	2	2,650
Mg2+	11,5	24,31	0,473	2	0,946
Na+	7,95	22,99	0,346	1	0,346
K+	2,20	39,10	0,056	1	0,056
Suma					3,998
Cl-	13,80	35,45	0,389	-1	-0,389
SO42-	23,20	96,06	0,242	-2	-0,484
HCO3-	176,95	61,02	2,900	-1	-2,900
NO3-	6,68	62,00	0,108	-1	-0,108
Suma					-3,881
Rovnica elektroneutrality: (åkatiónov + åaniónov)/( åkatiónov-åaniónov).100 % (3,998 + (-3,881))/(3,998 – (-3,881)).100% = 1,485 %

Tab. V.2b  Chemická analýza vody

CHEMICKÁ ANALÝZA VODY
Odberové miesto: Medveďov, S			Dátum odberu: 15.5.2001
Teplota vody: 15,2 °C			Organizácia: ÉDU KöFE
Teplota vzduchu:			Obsah kyslíka: 10,88 mg/l
PH: 8,45
Merná vodivosť: 32,8 mS/m
Ión	cm [mg/l]	MA [g/mol]	cA= cm/MA [mmo/l]	z (mocenstvo iónu)	cA.z [mval/l]
Ca2+	58,2	40,08	1,452	2	2,904
Mg2+	12,2	24,31	0,502	2	1,004
Na+	10,5	22,99	0,457	1	0,457
K+	1,80	39,10	0,046	1	0,046
Suma					4,411
Cl-	14,90	35,45	0,420	-1	-0,420
SO42-	38,90	96,06	0,405	-2	-0,810
HCO3-	213,5	61,02	3,499	-1	-3,499
NO3-	6,70	62,00	0,108	-1	-0,108
Suma					-4,837
Rovnica elektroneutrality: (åkatiónov + åaniónov)/( åkatiónov-åaniónov).100 % (4,411 + (-4,837))/(4,411 – (-4,837)).100% = -4,606 %

Tab. V.2c  Chemická analýza vody

CHEMICKÁ ANALÝZA VODY
Odberové miesto: Medveďov, S			Dátum odberu: 15.5.2001
Teplota vody: 15,1 °C			Organizácia: KHV
Teplota vzduchu:			Obsah kyslíka: 11,1 mg/l
pH: 8,3
Merná vodivosť: 32,8 mS/m
Ión	cm [mg/l]	MA [g/mol]	cA= cm/MA [mmo/l]	z (mocenstvo iónu)	cA.z [mval/l]
Ca2+	55,60	40,08	1,387	2	2,774
Mg2+	11,90	24,31	0,490	2	0,980
Na+	9,20	22,99	0,400	1	0,400
K+	2,00	39,10	0,051	1	0,051
Suma					4,205
Cl-	4,40	35,45	0,406	-1	-0,406
SO42-	31,10	96,06	0,324	-2	-0,648
HCO3-	189,00	61,02	3,097	-1	-3,097
NO3-	6,73	62,00	0,109	-1	-0,109
Suma					-4,260
Rovnica elektroneutrality: (åkatiónov + åaniónov)/( åkatiónov-åaniónov).100 % (4,205 + (-4,26))/(4,205 – (-4,26)).100% = -0,650 %

Tab. V.2d  Chemická analýza vody

CHEMICKÁ ANALÝZA VODY
Odberové miesto: Medveďov, S			Dátum odberu: 24.5.2001
Teplota vody: 16,0 °C			Organizácia: SVP-PD
Teplota vzduchu:			Obsah kyslíka: 11,0 mg/l
pH: 8,1
Merná vodivosť: 35,6 mS/m
Ión	cm [mg/l]	MA [g/mol]	cA= cm/MA [mmo/l]	z (mocenstvo iónu)	cA.z [mval/l]
Ca2+	48,0	40,08	1,198	2	2,396
Mg2+	11,0	24,31	0,453	2	0,906
Na+	7,80	22,99	0,339	1	0,339
K+	2,00	39,10	0,052	1	0,052
Suma					3,693
Cl-	13,70	35,45	0,387	-1	-0,387
SO42-	24,40	96,06	0,254	-2	-0,508
HCO3-	170,8	61,02	2,799	-1	-2,799
NO3-	6,70	62,00	0,108	-1	-0,108
Suma					-3,802
Rovnica elektroneutrality: (åkatiónov + åaniónov)/( åkatiónov-åaniónov).100 % (3,693 + (-3,802))/(3,802 – (-3,693)).100% = -1,454 %

Tab. V.3  Chyba meraní z predchádzajúcich tabuliek

Vzorkujúca organizácia	Dátum odberu	Chyba merania / [%]	Poznámky
VÚVH (Slovensko)	15.5.2001	1,485	nameraná analýza
ÉDU KöFE (Maďarsko)	15.5.2001	-4,606	nameraná analýza
KHV (Komisia Hraničných vôd)	15.5.2001	-0,650	vypočítaná analýza
SVP-PD (Slovensko)	24.5.2001	-1,454	nameraná analýza

Je zrejmé, že odporúčanú hranicu chyby 2 % prekračuje analýza ÉDUKÖFE (Maďarsko), t.j. uvedená analýza by sa mala opakovať. Uvedené konštatovanie platí aj pri iných chemických analýzach, najmä ÉDUKÖFE a KHV na spoločne sledovaných profiloch podľa Dohody 1995 a pravdepodobne aj inde.

Všeobecné zhodnotenie kvality povrchovej vody

Hodnotenie vplyvu VD Gabčíkovo na kvalitu povrchových vôd sa vykonáva na profiloch, ktoré reprezentujú určité skutočnosti a určité procesy tvorby kvality vody v:

• starom koryte Dunaja,

• zdrži Vodného diela Gabčíkovo,

• ramennej sústave,

• priesakových kanáloch,

• Mošonskom ramene Dunaja.

Kľúčovými profilmi hodnotenia kvality povrchových vôd na území ovplyvnenom VD Gabčíkovo je profil v Bratislave, ktorý reprezentuje kvalitu povrchovej vody vstupujúcej do oblasti vodného diela Gabčíkovo, a profily Medveďov a tiež Komárno, ktoré reprezentujú kvalitu povrchovej vody, ktorá z oblasti vodného diela odteká (Obr. V.13 až Obr. V.28). Výsledky monitorovania môžeme všeobecne interpretovať nasledovne.

Kvalita povrchových vôd sledovaná v rámci monitorovania vplyvu Vodného diela Gabčíkovo je dlhodobo vyrovnaná a v priebehu roka závisí hlavne od prietokov a teplôt. Fyzikálno-chemické zloženie vody Dunaja sa prechodom cez vodné dielo nemení. Na profile Medveďov sú zaznamenávané, po samočistiacich procesoch v zdrži Vodného diela, nižšie hodnoty bakteriologického znečistenia v porovnaní s profilom Bratislava. Obsahy väčšiny ťažkých kovov a mikropolutantov sú zväčša trvalo nízke, pohybujúce sa pod úrovňou medze stanovenia použitých analytických metód, alebo im blízkych hodnôt. Výnimku tvoria Al, Ba, Zn, Cu, pričom zvýšené koncentrácie sú zaznamenávané už na vstupnom profile Bratislava.

Zmeny v zdrži sa prejavujú v letných mesiacoch zvýšením teplôt vody mimo prúdnice, zvýšením pH, zvýšením obsahu rozpusteného kyslíka, znížením počtu koliformných baktérií a fekálnych streptokokov. Vzhľadom na dokumentovanú možnosť eutrofizácie vody v zdrži, pri jej začiatku a počas podmienok vhodných na eutrofizáciu, sa odporúča kolísať hladinou vody v zdrži v čo najväčšom rozsahu a snažiť sa vodný kvet i odumreté organické látky, ktoré sú vo vznose, čo najskôr odplaviť. K tomu slúži v jarnom a letnom období monitorovanie možností vzniku eutrofizácie. Základom predpovedania eutrofizácie je predovšetkým stanovenie vitality biocenózy fytoplanktónu, počtu buniek rias na jednotku objemu vody, obsahu živín (hlavne fosforu a dusíka), prísunu energie, predpoveď vývoja počasia, teplôt, slnečného svitu a prietokov. Biologické testy rozvoja fytoplanktónu môžu podstatne spresniť predpoveď možnej eutrofizácie a usmerniť prijímanie vodohospodárskych opatrení.

Opatrenia na zmenšovanie eutrofizačných javov v zdrži (napr. smerné hydraulické usmerňovacie hrádze, kolísanie hladiny, preplachovanie) a v ramennej sústave (rozbitie rias na odbernom zariadení, prevzdušnenie vody, preplachovanie ramien, kolísanie hladiny) v podstatnej miere zlepšujú kvalitu povrchovej vody z každého hľadiska. Naviac, zlepšujú i kvalitu sedimentov, ich priepustnosť a následne tým zlepšujú kvalitu podzemnej vody a stavy hladín podzemných vôd. Rozpracovanie a odskúšanie vhodných opatrení s použitím vybudovaných zariadení vodného diela považujeme za mimoriadne dôležité.

Rozdiel v kvalite vody v starom koryte Dunaja a v ramennej sústave nie je v porovnaní s vodou pretekajúcou cez derivačný kanál a turbíny elektrárne signifikantný. Kvalita vody vtekajúca do Mošonského ramena Dunaja odpovedá kvalite vody Dunaja v Bratislave, v mikrobiologických ukazovateľoch je o niečo lepšia. Kvalita vody v priesakových kanáloch je dlhodobo vyrovnaná a má veľmi dobrú kvalitu vo všetkých sledovaných ukazovateľoch. Jedine obsahy mangánu sú oproti dunajskej vode zvýšené. Hodnoty obsahu baktérií sú oproti dunajskej vode znížené. Organické znečistenie a obsahy ťažkých kovov (okrem bária a bóru) sú trvalo nízke, často pod medzou stanovenia analytickej metódy.

Dokumentácia zmien kvality povrchovej vody

Kvalitu vody Dunaja na vstupe do oblasti vplyvu Vodného diela Gabčíkovo charakterizujeme obrázkami Obr. V.13, Obr. V.14, Obr. V.15 a Obr. V.16 s použitím analýz vykonaných na VÚVH. V tomto prípade nám nejde o zistenie zmeny v čase, ako sme to urobili v kapitole V.1.1, ale o zmeny po prúde Dunaja. Zároveň dokumentujeme tie komponenty, pri ktorých bol predpoklad, že budú vodným dielom ovplyvnené.

Na Obr. V.13a je vynesený obsah rozpusteného kyslíka a teoretická hodnota nasýtenia vody kyslíkom v závislosti od teploty. Obrázok dokumentuje, že v priemere počas celého roka namerané hodnoty obsahu kyslíka sú pod teoretickými hodnotami nasýtenia. V zimnom období, keď prevláda oxidácia organickej hmoty, sú rozdiely väčšie, v letnom období sú v dôsledku asimilačných procesov menšie a občas obsah kyslíka je vyšší ako teoretická hodnota nasýtenia. Kyslíkový rozdiel je na Obr. V.13b. Porovnanie obrázkov V.13a, V.13b s   Obr. V.13c ukazuje, že obsah kyslíka vo vode závisí od teploty, pričom najmenší kyslíkový rozdiel je posunutý, od mája po júl, kedy sú na Dunaji najvyššie prietoky, Obr. V.13d. Ak k tomu ďalej pridáme obsah chlorofylu-a, Obr. V.14a, zistíme, že súhlasí s minimom kyslíkového rozdielu. Vidíme, že v niektorých rokoch je obsah chlorofylu-a podstatne vyšší, čo súvisí so zvlášť výhodnými podmienkami pre rozvoj rias v tomto úseku Dunaja. Nízke obsahy PO₄^3-, NO₃^- aj NO₂^- sú mierne posunuté k augustu, čo súvisí s rozvojom hlavne fytoplanktónu (riasy), fytobentosu (vodné rastlinstvo), oxidačno redukčnými procesmi a prietokmi dunajskej vody (Obr. V.14).

Ukazovatele charakterizujúce obsah organického uhlíka vo vode sú zobrazené na Obr. V.16. BSK₅ je spotreba kyslíka na oxidovanie hlavne ľahko oxidovateľného organického uhlíka, ktorého je v Dunaji najviac na jar. TOC charakterizuje celkový organický uhlík. CHSK_Mn, chemická spotreba kyslíka pri oxidácii manganistanom draselným, charakterizuje časť organických látok a oxidáciu ovplyvňuje prítomnosť dvojmocného železa. Ak predpokladáme spotrebu kyslíka pri oxidácii organického uhlíku v pomere 3:1, potom v dunajskej vode je obsah celkového uhlíka podľa TOC okolo 3 mg/l, ľahko oxidovateľného uhlíka (BSK₅) okolo 0,67 mg/l a podľa CHSK_Mn okolo 1,3 mg uhlíka. Obsah oxidovateľného uhlíka sa teda pohybuje niekde medzi 1,3 až 3 mg/l (Obr. V.16) a obsah kyslíka je na Obr. V. 13a.

Obsah indexu saprobity - biosestónu – organickej hmoty vo vznose – je pomerne rovnaký, obyčajne pod 2,2, čo odpovedá beta-mezosaprobite dunajskej vody.

Obsahy nereaktívnych látok, ako Cl^-, SO₄^2-  a podobne aj celkových rozpustených látok závisia od prietokov a majú maximá v januári a minimá v júli - auguste, podobne ako dusičnany.

Ostatný rok, v tomto prípade mimoriadny rok 2003, je vynesený červenými krúžkami. Napríklad z Obr. V.13c vidíme, že teploty v zime a na jar boli v priemere nižšie ako za posledných 10 rokov a od mája po september podstatne vyššie. Podobne, napríklad z Obr. V.14b vidíme, že v roku 2003 boli takmer v celom priebehu hydrologického roku roka hodnoty dusičnanov podpriemerné. Išlo o mimoriadny rok hlavne z hľadiska prietokov a teplôt, čo je dokumentované aj na Obr. V.2  a na Obr. V.3

Kvalitu vody Dunaja na výstupe z oblasti vplyvu Vodného diela Gabčíkovo charakterizujeme obrázkami Obr. V.17, Obr. V.18, Obr. V.19 a Obr. V.20 s použitím analýz vykonaných na VÚVH a obrázkami Obr. V.21, Obr. V.22, Obr. V.23 a Obr. V.24 s použitím analýz vykonaných v Maďarsku na ÉDUKÖFE. Porovnanie výsledkov v profile Bratislava a v profile Medveďov je na Obr. V.25, Obr. V.26, Obr. V.27 a Obr. V.28. 

Podľa Obr. V.25, Obr. V.26, Obr. V.27 a Obr. V.28, kde je možné odčítať konkrétne hodnoty, môžeme konštatovať:

• Porovnaním údajov VÚVH je obsah kyslíka v Bratislave a Medveďove nevykazuje signifikantné rozdiely. Maďarské údaje však vykazujú signifikantne a systematicky nižšie hodnoty. To isté platí o kyslíkovom rozdiele.

• Teplota vody v Bratislave je o cca 1^oC nižšia ako v Medveďove.

• Prietok v Medveďove je o cca 100 m³/s nižší ako v Bratislave, čo je možné pripísať odberom vody do Mošonského ramena Dunaja a Malého Dunaja, ktoré ústia do Dunaja pod Medveďovom.

• Obsah chlorofylu-a je v Medveďove podľa VÚVH v lete vyšší o 4 mg/m³ a podľa maďarských údajov vyšší až o 8 mg/m³, ako v Bratislave.

• Obsah dusičnanov je v Bratislave vyšší o 1 mg/l ako v Medveďove.

• Obsah dusitanov je na vstupe a výstupe je takmer rovnaký, maďarské údaje vykazujú signifikantne vyššie hodnoty.

• Obsah fosforečnanov je podľa meraní VÚVH v Medveďove mierne nižší ako v Bratislave. Podľa maďarských údajov je vyšší.

• Hodnoty BSK₅  sú podľa VÚVH v Bratislave a Medveďove porovnateľné, podľa maďarských údajov sú vyššie.

• CHSK_Mn sú podľa VÚVH trochu vyššie v Bratislave ako v Medveďove. Podľa maďarských údajov sú v Medveďove nižšie.

• Hodnoty TOC sú podľa VÚVH v Bratislave mierne nižšie ako v Medveďove, podľa maďarských údajov sú podstatne vyššie.

• Hodnoty indexu saprobity biosestónu sú podľa VÚVH v Bratislave a Medveďove podobné, podľa maďarských údajov sú podstatne vyššie.

• Koncentrácie chloridov sú podľa VÚVH v Bratislave a Medveďove podobné, podľa maďarských údajov sú systematicky vyššie.

• Koncentrácie síranov sú podľa VÚVH v Bratislave a Medveďove podobné, podľa maďarských údajov sú podstatne vyššie.

• Obsah rozpustených látok je podľa VÚVH v Bratislave a Medveďove podobný.

• Obsah nerozpustených látok je v Bratislave mierne vyšší a závisí od rýchlosti prúdenia.

Mošonské rameno Dunaja

Kvalita vtekajúcej vody do Mošonského ramena Dunaja je monitorovaná pri Čunove VÚVH (Obr. V.29, Obr. V.30 a Obr. V.31) a maďarskou organizáciou ÉDUKÖFE (Obr. V.32, Obr. V.33 a Obr. V.34).

Kvalita vody vytekajúcej z Mošonského ramena Dunaja do Dunaja je monitorovaná pri obci Vének maďarskou organizáciou ÉDUKÖFE (Obr. V.35, Obr. V.36 a Obr. V.37).

Porovnanie kvality vtekajúcej a vytekajúcej vody je zobrazená na Obr. V.38, Obr. V.39 a Obr. V.40. Nemáme v úmysle porovnávať výsledky analýz laboratórií, preto sa pozrieme na rozdiely, ktoré vychádzajú z laboratória ÉDUKÖFE.

Na výtoku z Mošonského ramena Dunaja má voda v porovnaní s vtekajúcou vodou:

• podstatne nižší obsah kyslíka, hlavne v letných mesiacoch,

• v lete v priemere o 3 °C vyššiu teplotu,

• nárast chlorofylu-a  je v lete z 32 na 58 mg/m³,

• v zime zvýšený a v lete mierne znížený obsah dusičnanov,

• celoročne zvýšený obsah dusitanov,

• celoročne, ale hlavne v lete (4x) zvýšený obsah fosforečnanov,

• celoročne zvýšený obsah chloridov,

• celoročne, ale hlavne v zime zvýšený obsah síranov,

• celoročne zvýšený obsah organického uhlíka.

Z expedičného merania v roku 2003 (KSPV, 2003) vieme, že zvýšenie obsahu jednotlivých ukazovateľov pochádza hlavne z riek Rába, Rabca a Lajta a z kanalizácie mesta Győr.

Ľavostranná ramenná sústava Dunaja

Kvalita vtekajúcej vody do ľavostrannej ramennej sústavy cez odberný objekt pri Dobrohošti je zobrazená na Obr. V.41, Obr. V.42 a Obr. V.43.

Kvalita vody pred vyústením do starého koryta Dunaja v Bačianskom ramene je zobrazená na Obr. V.44, Obr. V.45 a Obr. V.46.

Porovnanie kvality vtekajúcej a vytekajúcej vody je zobrazená na Obr. V.47, Obr. V.48 a Obr. V.49. Kolísanie jednotlivých ukazovateľov je typické pre prírodné prietočné riečne ramená so spomaleným tokom. Obsah kyslíka sa v zime a na jar zvyšuje, v lete klesá, teplota vody je v lete o 3 °C vyššia, chlorofyl-a narastá hlavne hneď začiatkom jari (pozri aj Obr. V.44c a Obr. V.41c), o mesiac skôr ako pri Dobrohošti. Dusičnany a fosforečnany sú mierne redukované, obsah organického uhlíka je na jar a v lete mierne vyšší.

Pravostranná ramenná sústava Dunaja

Podobne ako ľavostranná ramenná sústava je spracovaná aj ramenná sústava na pravej strane Dunaja na maďarskom území Obr. V.50 až Obr. V.58. Porovnanie medzi výtokom vody z ľavostrannej (Bačianske rameno) a pravostrannej (Ásványi ág rameno) je na Obr. V.59, Obr. V.60 a Obr. V. 61. Toto porovnanie nie je celkom presné, pretože analýzy pochádzajú z dvoch rôznych laboratórií.

Eutrofizácia v zdrži VD Gabčíkovo

Pod výrazom eutrofizácia rozumieme masový rozvoj makrofýt, siníc a rias, ktorý svojou činnosťou môže meniť fyzikálno-chemické vlastnosti vody a to počas svojho rozvoja i po odumretí. Eutrofizácia obohacuje vodu o množstvo novovytvorených organických látok (bol dokázaný napr. vzťah medzi vyššou produkciou fytoplanktónu a obsahom fenolických látok vo vodách (Ardó, 1974; Štěpánek, Červenka, 1974). Ich rozvojom je ovplyvňovaná priehľadnosť, zákal a farba vody. Spotrebou CO₂ vo vode je modifikovaný rovnovážny systém kyseliny uhličitej a pH. Rovnako je ovplyvňovaný aj obsah kyslíka, niektorých prvkov, nutrientov, rozpustených látok atď. Fotosyntetickou činnosťou makrofýt a rias sa môže zvyšovať pH a obsah kyslíka, naopak, rozkladom a dýchaním sa môže obsah kyslíka a pH znižovať.

Počas vegetačného obdobia môže dochádzať v miestach stojatých vôd (zátoky, plytké príbrežné časti zdrže, ramená atď.) k vyčerpaniu biogénnych prvkov v trofogénnej vrstve vody, odumretiu premnoženej vodnej flóry, intenzívnemu rozkladu tejto organickej hmoty, ktorá môže dospieť až do štádia odčerpania veľkého množstva rozpusteného kyslíka z vody a kyslíkový deficit môže viesť až k úhynu rýb, čo bolo známe z niektorých ramien z obdobia pred uvedením do činnosti odberného objektu vody pre zásobovanie ramennej sústavy. Po odumieraní vodných rastlín a zachytených rias medzi makrofytami, sa ich zvyšky začnú rozkladať. Organická hmota sa opätovne uvoľňuje do vody a časť tvorená hlavne makrofytami sa usadzuje pri dne. Zvyšuje sa tým postupne sekundárne organické zaťaženie dna hlavne v plytších častiach zdrže, čo sa v miestach s nízkym prúdením vody môže postupom času prejavovať zhoršením ukazovateľov hlavne kyslíkového režimu a nutrientov. Takéto javy majú aj veľmi nepriaznivý vplyv na kvalitu infiltrovanej vody a následne na kvalitu podzemnej vody.

V dunajskej vode, kde je prúdenie dostatočné, obsah kyslíka neklesá ani počas vegetačného obdobia pod 8 mg.l^-1, obsah biogénnych prvkov nie je limitujúcim faktorom rozvoja fytoplanktónu a makrofýt. Neuchytené riasy sú unášané prúdom a následný rozklad odumretých častí vytvára jemnú organickú hmotu, ktorá je nesená vo vznose po toku.

Masový rozvoj makrofýt, rias a siníc spojený s prípadnou tvorbou vodného kvetu je nielen vizuálnou, ale aj hygienickou závadou, pretože môže mať aj toxické účinky na citlivých jedincov a zvieratá.

Masový výskyt rias sa prvý krát objavil v roku 1993, hlavne v kalinkovskej časti zdrže, miernejší výskyt makrofýt (druhu Potamogeton) sa druhý krát objavil v roku 2001 na začiatku prívodného kanála, tretí krát v roku 2002 (Valúchová et al., 2003) a štvrtý krát v mimoriadne teplom roku 2003 s nízkymi prietokmi (Valúchová et al., 2004). Na Obr. V.62 dokumentujeme na vybraných fotografiách masový rozvoj makrofýt a rias v rokoch 2002 a 2003.

Rozvoj makrofýt a rias súvisí predovšetkým s extrémnymi dlhotrvajúcimi dennými a nočnými teplotami v rokoch 2002-2003. Ďalšou príčinou je výskyt sedimentov najmä v kalinkovskej časti zdrže, ktorá je plytšia a má takmer stagnujúcu vodu. Pravdepodobne preto je rozvoj vodnej vegetácie lokalizovaný najmä do tejto časti zdrže. Množstvo sedimentov na mnohých miestach po dvanástich rokoch prevádzky zdrže vzrástlo a podporuje rozvoj makrofýt, rias a siníc.

Rozvoju makrofýt a rias napomáha aj množstvo vodných vtákov, ktoré vodu nielen sekundárne znečisťujú (hľadaním potravy i exkrementami) práve v najplytších miestach zdrže s najmenším prúdením, ale aj prenášaním častí tiel siníc a rias, ich spór, alebo aj vodných rastlín do ostatných častí zdrže.

Príklad výskytu premnoženej vodnej flóry 24.7.2002 je na Obr. V.63. Podrobnejšie o masovom výskyte makrofýt a rias, navrhovaných opatreniach atď. pojednávajú správy Valúchová et al. (2003, 2004) a Mucha et al. (2001, 2003, 2004).

Metódy pre obmedzenie rozvoja makrofýt a rias

Zhrnutie metód obmedzovania rozvoja rias a makrofýt je v práci Busch, Uhlmann, Weise, 1989 a tiež Štěpánek, Červenka, 1974. Niektoré metódy, ktoré je možné použiť na Dunaji, uvádzame ďalej.

Metódy riadenia vodného režimu:

• Kolísanie hladiny vody viac ako 50 cm je možné použiť na tlmenie rozvoja makrofytov.

• Pri väčších vodných plochách s dostatočným vlnením vody sa pri kolísaní hladiny vody udržuje litorálna zóna (brehová zóna) v širšom rozsahu s menším výskytom makrofytov a nárastom rias.

• V stojatých a málo tečúcich vodách sa koncom leta pri dne a v dnových sedimentoch koncentrujú nutričné látky. Odvedením tejto vody a časti dnových sedimentov, napríklad spodnou výpusťou hate je možné časť zdrže prepláchnuť a dosiahnuť určitý sanačný efekt.

• Podobne, manipulovaním s prietokmi, je možné preplachovať koryto rieky, dná hlavných ramien ramenných sústav i niektorých kanálov. Tým sa odstránia aj nutrienty a organické látky z dna.

• Okrem preplachovania je možné pomocou hydraulických vodiacich stavieb usmerňovať sedimentáciu a eróziu a zabezpečovať turbulentné prúdenie.

• Potravinový reťazec je možné regulovať biologickými metódami, napríklad osádzaním rýb. Dravé ryby decimujú stav malých rýb, takže ochránený zooplanktón je v stave redukovať fytoplanktón. Pritom hrajú hlavnú úlohu filtrátori, menovite Dafnie. Za určitých okolností to môže viesť k rozvoju modrých rias.

• Na utlmenie rozvoja modrých rias je možné použiť destratifikáciu vodného telesa, napríklad hydraulickou stavbou vyvolávajúcou turbulentné prúdenie a vertikálne premiešavanie vody.

• V plytkých miestach je možné podporovať makrofytá, ktoré konkurujú fytoplanktónu. Makrofytá však treba na jeseň vyťažiť.

• Prevzdušňovanie vody systémom kaskád, vodopádov, mechanicky obmedzuje vývoj fytoplanktónu a v anaeróbnych podmienkach nasycuje vodu kyslíkom, znižuje obsah rozpustného železa a mangánu a znemožňuje znovu-rozpustenie fosforu zo sedimentov do vody. Zlepšujú sa tým aj podmienky pre ryby a zamedzuje sa vytváraniu H₂S.

• V určitých prípadoch na oxidáciu organických látok a H₂S je možné použiť dusičnany (NaNO₃).

• Dôležitým opatrením je odstraňovanie bahna z dna nádrží, zdrží a pod.

V eutrófnych vodách je možné použiť a využiť:

• algicídy, herbicídy, atd., čo však na Dunaji neprichádza do úvahy,

• mechanický zber makrofýt,

• dočasne znížiť hladinu vody,

• zatieniť vodu makrofytami,

• biologicky, napríklad kaprovitou rybou amur (Ctenopharyngodon idella), strieborným kaprom (Hypophthalmichthys molitrix), a pod.,

• z dlhodobého a globálneho hľadiska hlavne redukovaním nutrientov na hodnoty prírodného pozadia, čo je úloha pre celé povodie Dunaja.

Zhrňme teraz zo záverov Záverečnej správy Valúchovej et al. (2004) zistenia týkajúce sa sledovania abundancie fytoplanktónu a makrofýt (Obr. V.62):

• Rok 2003, hlavne jeho vegetačné obdobie, bol zrážkovo extrémne deficitný. Takmer pol roka sa priemerné denné prietoky v Dunaji pohybovali hlboko pod priemerným ročným prietokom (Obr. V.2, Obr. V.4c). Teploty vody (Obr. V.3, Obr. V.13) od mája po september boli vysoké. Voľným okom pozorovateľné makrofytá a zelené riasy sa vyskytovali od polovice júna a plávajúce koláče rias sa objavili cca 10 dní neskoršie. V júli boli makrofytá a riasy viditeľné voľným okom na veľkej ploche zdrže na a pod hladinou. Trsy ponorených makrofýt boli doplnené veľkými svetlozelenými plochami plávajúcich vláknitých rias.

• Aj v roku 2003 vznikol masívny rozvoj makrofýt a vláknitých rias, najprv v okrajových častiach zdrže, neskôr aj vo vnútri vrchnej, kalinkovskej, časti zdrže. Rozvoj vláknitých rias a makrofýt bol tiež podporovaný nízkou hladinou v zdrži.

• Najviac zasiahnutá bola kalinkovská časť zdrže, v šamorínskej časti zdrže sa makrofytá a riasy objavili len na ľavej strane pri brehu pod Šamorínom. Na pravej strane, za vodiacimi hydraulickými hrádzkami, nebolo vodné rastlinstvo pozorované.

• Časti zdrže s bahnitým dnom prerastala submerzná vegetácia viazaná koreňovým systémom na dno. Okrajové časti zdrže so štrkovým dnom poli pokryté kobercami plávajúcich zelených rias. Prichytené makrofytá ani plávajúce riasy neboli zo zdrže odstraňované, ani neboli proti ich rozvoju realizované žiadne opatrenia.

• Počas poklesov prietokov v Dunaji na štrkovom dne ostali plochy pokryté kobercom vyschýnajúcich zelených rias.

• Kvalita povrchovej vody sa nezmenila, ani sa nezhoršila oproti predchádzajúcim rokom. Prechodom vody cez úsek vodného diela medzi Bratislavou a Medveďovom sa kvalita vody podľa meraní nezhoršila, naopak, samočistiacimi procesmi sa mierne zlepšila, (merania VÚVH Obr. V.13 až V.28). Bakteriálne znečistenie v Bratislave je takmer dvojnásobné ako v Medveďove a Komárne. Počty jedincov fytoplanktónu boli v roku 2003 v Bratislave a Medveďove približne rovnaké, zooplanktónu bolo v Medveďove dvojnásobne ako v Bratislave.

Z hľadiska výsledkov monitorovania Valúchovej et al. (2004) v oblasti vplyvu vodného diela Gabčíkovo je možné použiť nasledujúce metódy na obmedzenie rozvoja rias a makrofýt:

• Ukázalo sa, že smerné hrádze v šamorínskej časti zdrže spolu s veľkou hĺbkou vody zamedzujú rozvoj rias a makrofytov na pravej strane zdrži.

• Prevzdušnenie vody na odbernom objekte pri Dobrohošti pomáha znižovať eutrofizáciu v ramennej sústave.

Ďalej je možné vyskúšať a monitorovaním overiť:

• Kolísanie hladiny v zdrži, ramennej sústave a v starom koryte Dunaja.

• Využitie spodnej výpuste na hati Čunovo (tzv. Jamborov prah) na preplachovanie kalinkovskej časti zdrže, ale aj na vyvolanie vertikálneho prúdenia a premiešavania vody nad haťou Čunovo.

• Preplachovanie ramennej sústavy a starého koryta Dunaja.

• Zvýšenie hĺbky hladiny vody v starom koryte Dunaja pretekanými prehrádzkami.

• Odstraňovanie bahna z určitých častí zdrže, aj napríklad v súčinnosti s preplachovaním zdrže.

• Podporovanie rastu makrofýt na určitých miestach a ich ťažba po vegetačnom období.

• Za určitých podmienok by mohlo prísť do úvahy aj účelové zarybnenie.

• Z globálneho hľadiska je dôležité zníženie nutrientov v prítokoch, napríklad na rieke Morava.

V.1.3  Dnové sedimenty

Metodika zberu dát kvality sedimentov

Cieľom monitorovania kvality sedimentov je dokumentovať ich kvalitu na úseku Dunaja medzi Bratislavou a Komárnom, v zdrži, v Mošonskom ramene Dunaja a v ramennej sústave.

Zameranie monitorovania kvality sedimentov na území ovplyvnenom Vodným dielom Gabčíkovo je štruktúrované podľa potrieb Medzivládnej Dohody z roku 1995 a podľa potrieb vodoprávneho nariadenia č. W/308/2001-ONR. Situácia monitorovaných lokalít je znázornená na Obr. V.1.

Prehľad sledovaných odberných miest na území ovplyvnenom VD Gabčíkovo je uvedený v Tab. V.4. Vzorkovanie sedimentov sa vykonáva raz ročne.

Tab. V.4  Zoznam sledovaných odberných miest

Monitorovanie kvality sedimentov ovplyvneného územia VD Gabčíkovo podľa vodoprávneho nariadenia č. W/308/2001-ONR prebieha na všetkých profiloch uvedených v Tab. V.4 pod hlavičkou Slovensko, okrem profilu Bratislava, Komárno a ramennej sústavy. Monitoring zabezpečuje investor a prevádzkovateľ VDG Vodohospodárska výstavba, š.p. Bratislava. Odbery a analýzy vykonáva SVP-PD. Kompletný zoznam sledovaných ukazovateľov uvádza vodoprávne nariadenie č. W/308/2001-ONR. Metodiku odberov a spracovania vzoriek, použité analytické metódy uvádza súhrnná správa za rok 2003 autorov Mucha, I.; Rodák, D.; Banský, Ľ.; Hlavatý, Z.; Kučárová, K.; Lakatosová, E.: „Monitorovanie prírodného prostredia v oblasti vplyvu VD Gabčíkovo“ a niektoré ďalšie informácie k problematike Vodného diela Gabčíkovo, čitateľ nájde aj na stránke www.gabcikovo.gov.sk.

Pre monitorovanie sedimentov ovplyvneného územia VD Gabčíkovo podľa Dohody 1995 sa používajú údaje  z profilov vyznačených v Tab. V.4 hrubo - boldom. Spoločne na ňom participujú Slovenská a Maďarská republika, prostredníctvom poverených zástupcov vlád pre monitorovanie. Monitorovanie podľa Dohody technicky zabezpečujú za slovenskú stranu Ministerstvo životného prostredia prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) a Slovenský vodohospodársky podnik š. p., o.z. Povodie Dunaja (SVP PD). Za maďarskú stranu monitoring zabezpečuje Ministerstvo životného prostredia ÉDUKÖFE. Kompletný zoznam sledovaných ukazovateľov uvádza každoročne vydávaná Národná ročná správa z monitorovania prírodného prostredia na slovenskom území, ktorá je k dispozícii na www.gabcikovo.gov.sk. Kompletný zoznam z maďarského územia je v maďarskej národnej správe.

V Slovenskej republike nie sú spracované oficiálne metodické postupy stanovovania jednotlivých zložiek sedimentov, ani normované postupy úpravy vzoriek pred spracovaním. Hodnotenie kvality sedimentov vychádza z dvoch postupov:

a)          Metodický pokyn MŽP SR č.549/98-2 „Hodnotenie rizík zo znečistených sedimentov tokov a vodných nádrží“. Metodický pokyn vychádza z medzinárodne platných noriem, predpisov a postupov aplikovaných predovšetkým v krajinách EÚ a USA, limitné hodnoty sú prebrané z holandskej smernice o najvyšších prípustných hodnotách znečistenia sedimentov. Prístup k hodnoteniu rizík zo znečistených sedimentov by mal byť podľa tohto metodického pokynu trojzložkový, teda mal by hodnotiť nielen obsah znečisťujúcich látok v sedimente a jeho zloženie (fyzikálno-chemická analýza), ale hodnotenie by malo byť doplnené meraním ekotoxicity a hodnotením biologickej kvality sedimentu.

b)          Kanadská norma „Provincial Sediment Quality Guidelines“ resp. „Canadian Sediment Quality Guideline for the Protection of Aquatic Life“. Hodnotenie podľa uvedených kanadských noriem  sa v takomto rozsahu uskutočnilo na Slovensku zrejme po prvý krát. Pokladá sa za orientačné, pretože ani po konzultáciách s odbornými organizáciami sa nedospelo k jednotnému výkladu spôsobu hodnotenia podľa týchto predpisov.

Metodický pokyn MŽP SR je založený na definovaní určitých hraníc rizika v ekosystéme, Tab. V.5.

Tab.V.5  Princíp metodického pokynu MŽP SR

Kanadská norma podľa „Canadian Sediment Quality Guideline for the Protection of Aquatic Life” má tri kategórie:

1.   Koncentrácia je menšia ako TEL a nepriaznivý účinok na biotu sa neočakáva, alebo očakáva len zriedkavo

2.   Koncentrácia je medzi TEL a PEL a nepriaznivý účinok sa očakáva častejšie ako v 25 % prípadov. 

3.   Koncentrácia je väčšia ako PEL a nepriaznivý účinok na biotu sa očakáva častejšie ako 50 % prípadov.

Celkové vyhodnotenie obsahu látok v sedimentoch

Miesta odberu dnových sedimentov (Obr. V.64) boli rozmiestnené do starého koryta Dunaja a do oboch rozšírených častí zdrže na zdokumentovanie možného procesu sorbovania škodlivín – ťažkých kovov a špecifických organických mikropolutantov, viažucich sa predovšetkým na jemné prachovito-ílovité častice sedimentu a organické látky v nich – a ich ukladania do zdrže a prívodného kanála vodného diela. Odberné miesta v zdrži sú rozmiestnené do miest s rozličnými rýchlosťami prúdenia vody a teda rôznou rýchlosťou sedimentácie a rôznou štruktúrou sedimentov, ako aj do blízkosti vodných zdrojov. Cieľom odberov vzoriek sedimentov bolo zdokumentovanie ich kvalitatívneho zloženia.

Základnou charakteristikou sedimentov je ich zrnitostné zloženie. Na Obr. V.65 a Obr. V.66 sú podľa lokalít vynesené krivky zrnitosti sedimentov odobratých v roku 2002 a 2003. V porovnaní s rokmi 2001 a 2002 sa priebeh kriviek zmenil len nepatrne. Najhrubšia zrnitosť bola v roku 2003 v profile Kalinkovo v plavebnej kinete (307), menšia bola v profile Kalinkovo v zátoke (308) a najmenšia v priestore za smernými stavbami v profile Šamorín (309). Smerné stavby plnia svoju funkciu, za nimi sedimentujú najjemnejšie sedimenty, čím zmenšujú priesaky zo zdrže do starého koryta Dunaja.

Vývoj zrnitosti sedimentov v ročných časových intervaloch za roky 1999 až 2003 je znázornený na Obr. V.67, Obr. V.68 a Obr. V.69 pre lokality Kalinkovo – zdrž – plavebná kineta a zátoka (307 a 308) a Šamorín – zdrž – za smernými stavbami (309). Na Obr. V.70 sú v mape zobrazené zmeny v podiele lutitovej (prachovito-ílovitej) frakcie (zrnitosť <0,063 mm) pre všetky sledované profily. Odobraté sedimenty mali 88,75 až 99,51 % podiel zrna priemeru menej ako 0,063 mm. Podiel lutitovej frakcie sa používa pri hodnotení kvality sedimentov na prepočet chemického zloženia prírodného sedimentu na štandardizovaný sediment. Zrnitostné zloženie výrazne vplýva na sorpčnú kapacitu sedimentu.

Celkové zhodnotenie a prehľad zisteného znečistenia v sedimentoch zdrže Gabčíkovo

Vybrané ukazovatele kvality sedimentov zdrže Vodného diela Gabčíkovo (organické látky zistené žíhaním 2 hod. pri 550 °C, TOC, Hg, Pb, EOX, naftalén, fenantrén, antracén, benzo(a)antracén, fluorantén), ktoré boli namerané v ostatných 6 rokoch, sme prehľadne zobrazili stĺpcovými grafmi v mape (Obr. V.71  až  V.80).

Obsah organických látok v sedimentoch je trvalo nízky, 2,9 – 6,6 %. Podiel frakcie zŕn menších ako 0,063 mm, ktoré sa podieľajú najväčšou mierou na sorpcii znečisťujúcich látok rozpustených vo vode sa pohybuje od 88,75 do 99,51 % v šamorínskej časti zdrže.

Obsah amorfnej prchavej sulfidickej síry vznikajúcej pri rozklade organických látok v anaeróbnych podmienkach je vo všetkých sedimentoch veľmi nízky, najvyšší je v ramennej sústave, do 4,26 mg/kg. To poukazuje na to, že anaeróbne prostredie v zdrži nie je a síra sa po rozklade hneď oxiduje.

Koncentrácie celkového organického uhlíka (TOC) sú nízke a v roku 2003 v kalinkovskej časti zdrže bol 210 mg/kg a  v ramenách pri Bodíkoch do 826 mg/kg.

Amoniakálny dusík a amoniakálne ióny, charakterizujúce rozklad organickej hmoty boli v roku 2003 vyššie ako v predchádzajúcich rokoch, čo spolu s nízkym obsahom TOC svedčí o zvýšenom rozklade organických látok, pravdepodobne aj ako výsledok zvýšenej teploty vody. Obsah voľného amoniaku (NH₃) sa v aeróbnom prostredí rýchle oxiduje. Jeho hodnoty boli najvyššie v kalinkovskej časti zdrže do 1,4 mg/kg. To všetko poukazuje na kvalitné oxidačné podmienky v Dunaji, zdrži a ramennej sústave.

Obsah ťažkých kovov v sedimentoch neprekročil limity pozaďových hodnôt reprezentujúcich nekontaminovaný sediment vo všetkých vzorkách sedimentov.

Obsahy organicky viazaných halogenidov (EOX), (prioritné škodliviny), bol pod medzou stanovenia analytickej metódy. Pretože pozaďová koncentrácia je nižšia ako medza stanovenia a medza stanovenia nebola prekročená, predpokladáme, že skutočné obsahy odpovedajú neznečistenému sedimentu.

Obsahy prepočítaných (štandardizovaných) hodnôt EOX v sedimentoch sa pohyboval od 1515 μg/kg až do 24483 μg/kg (v ramenách pri Bodíkoch). Prepočítavanie sa robí podľa Metodického pokynu MŽP 549/98-2  na tzv. štandardnú vzorku, ktorá má obsah 10 % organickej hmoty, podľa vzorca

C_sed(št)  =  10 C_sed / (% organickej hmoty).

Okrem organickej hmoty sú sorbentami organických látok i ťažkých kovov hlavne ílové minerály, zeoloity, hydroxidy a oxidohydráty železa, mangánu a hliníka v amorfnej a kryptokryštalickej forme (limonity). V kalinkovskej časti zdrže boli podľa ICPDR (2002) v sedimentoch obsahy železa okolo 25000 mg/kg, hliníka 23000 mg/kg, mangánu 700 mg/kg. Vzhľadom na oxidačné prostredie v sedimentoch zdrže sa tieto z veľkej časti vyskytujú vo forme limonitov a majú výborné sorpčné vlastnosti. Koncentrácia špecifických organických látok  C_sed  je sorbovaná nielen na organickej hmote (určenej ako TOC) ale aj na týchto látkach. Potom je otázne prepočítavanie na štandardnú vzorku podľa vyššie uvedeného vzorca (vzorec vychádza zo sedimentov s redukčnými podmienkami, v ktorých sa limonity ani vysoké obsahy železa nevyskytujú). Naviac, nemali by sa prepočítavať pomocou obsahu organickej hmoty v sedimentoch hodnoty C_sed(št)  ak za C_sed použijeme hodnoty limitu analytickej metódy, čiže, ak koncentrácie sú pod týmto limitom. Vypočítané hodnoty  C_sed(št), v sedimentoch v ktorých je malý obsah organických látok, sú preto vždy, do určitej ale neznámej miery, nadhodnotené. Určujúcim faktorom znečistenia potom nie je skutočná kvalita vody z ktorej sa látky v sedimente sorbujú, ale obsah organického uhlíka v sedimentoch, ktorý závisí od úplne iných faktorov, napríklad lokálnych rýchlostí prúdenia vody a lokálneho zdroja organických látok (napríklad od výskytu makrofýt) alebo aj odumierajúcich plávajúcich kobercov rias. V podmienkach sedimentov zdrže môžeme preto očakávať rôzne obsahy špecifických organických látok nielen v priestore zdrže, ale aj v čase. Okrem toho je možné očakávať, že obsah špecifických organických látok v sedimentoch nemusí kolísať súhlasne s kolísaním obsahu organického uhlíka zisteného ako TOC (nie len tam sú tieto látky sorbované), čo by podľa rovnice pre výpočet  C_sed(št) malo existovať.

Obsah všetkých stanovovaných organických chlórovaných látok bol pod medzou stanovenia, okrem metolachlóru, ktorý však nemá v Metodickom pokyne stanovené kritériá koncentrácií.

Obsah delorov 106, 103 a kongenérov PCB 28, 52, 101, 118, 153, 180 odpovedá limitom pozaďových koncentrácií v ekosystéme a je bez vplyvu na vodný ekosystém.

Tak isto koncentrácie organických polutantov v sedimentoch: hexachlórbenzén, lindan, heptachlór, para 4,4,DDT, benzo(k)fluorantén, indeno(1,2,3-cd)pyrén, benzo(ghi)perylén, aldrin, endrin, dieldrin neprekračujú cieľové limity a sú bez účinku na ekosystém.

Koncentrácie látok: metoxychlór, organochlorované pesticídy, atrazín, acetochlór, metolachlór, MCPA acenaftylén, acenftén, fluorén, pyrén, benzo(b)fluorantén, dibenzo(ah)perylén, dibenzo(ah)antracén, suma PAU, o-xylén, p-xylén, sú nízke, často blízke medziam stanovení analytických metód a v Metodickom pokyne nemajú stanovené kritériá koncentrácií. 

Prepočítané koncentrácie naftalénu na všetkých odberných miestach prekročili limit cieľovej koncentrácie TV (Tab. V.5) a v deviatich miestach aj MPC koncentrácie. Cieľové koncentrácie boli prekročené vo všetkých odberných miestach v obsahu: fenantrén, antracén, fluorantén, benzo(a)antracén, chryzén, benzo(a)pyrén. Obsah fenantrénu, antracénu, benzo(a)antracénu prekročili na niektorých miestach aj hranicu MPC. Podľa ICPDR (2002) zvýšenie týchto látok v podstatne vyššej miere existuje pod Viedňou (Schwechat). Je možné, že tieto látky v oblasti Vodného diela pochádzajú z minulosti zo Slovnaftu, prípadne z minulosti a z prítomnosti z územia nad Bratislavou.

Pre organizmy nie je jedno, v čom sú špecifické organické látky sorbované, v organickej hmote alebo v hydroxidoch a oxihydrátoch. Okrem toho si treba uvedomiť, že v sedimentoch zdrže žijú organizmy adaptované hlavne na oxidačné (a nie na redukčné) prostredie. Mnohé z týchto organizmov priamo indikujú čistotu a kvalitu dnových sedimentov. Naviac, obsah špecifických látok v dnových sedimentoch zdrže odráža priamo predchádzajúce koncentrácie týchto látok vyskytujúce sa v Dunaji. Z týchto príčin je možné považovať monitorovanie osídlenia dna a dnových sedimentov (bentos) a ekotoxikologické testy sedimentov na správnych organizmoch (pre dané oxidačné podmienky) za najreprezentatívnejšie a najvhodnejšie na charakterizovanie kvality dnových sedimentov.

Čo sa týka koncentrácie ťažkých kovov ani jeden ukazovateľ, stanovený analytickou metódou, ani po prepočítaní na tzv. štandardný sediment, nepresahuje TV hodnoty (Tab. V.5). V správe ICPDR (2002) je napísané, že sa navrhuje, aby najnižšie koncentrácie zistené v zdrži Gabčíkovo boli použité ako pozaďové hodnoty aspoň v hornej časti Dunaja. Čo sa týka Sb a Ti všetky analyzované vzorky vykazovali koncentrácie menšie ako citlivosť analytickej metódy.

Použitie tzv. Kanadskej normy pre ťažké kovy je problematické, pretože bola zostavená pre iné geologické podmienky s inými prirodzenými pozaďovými hodnotami. Metodika zostavenia tejto normy je však vhodná pre zostavenie podobnej normy pre podmienky dunajských sedimentov.

V.2  Podzemné vody

V rámci monitorovania podzemných vôd sa monitorujú hladiny podzemných vôd a kvalita podzemných vôd. Na to nadväzuje monitorovanie pôdnej vlhkosti. Hladiny podzemných vôd sa merajú v rámci spoločného slovensko-maďarského monitorovania a v rámci národnej a účelovej pozorovacej siete vrtov, Obr. V.81.

V.2.1  Hladiny podzemných vôd

Cieľom monitorovania hladín podzemných vôd je dokumentácia hladinového režimu. Hladiny sa v skutočnosti merajú v určitej hĺbke, v ktorej je filter objektu, takže odpovedajú piezometrickým výškam polohy filtra pozorovacích objektov. Skutočná výška hladiny podzemnej vody zaostáva za nameranými údajmi piezometrickej výšky.

V tabuľke Tab. V.6 sú uvedené pozorovacie objekty, ktoré je nutné sledovať v zmysle vodoprávneho rozhodnutia na slovenskom území. Tieto objekty tvoria základnú sieť monitorovania hladín podzemných vôd. Údaje z objektov základnej siete sú zároveň zahrnuté do vzájomnej výmeny údajov s maďarskou stranou v zmysle medzivládnej Dohody z roku 1995. Prevažná časť týchto objektov je monitorovaná v rámci základného pozorovania hladín podzemných vôd v Slovenskej republike ktoré vykonáva SHMÚ. Situácia objektov je znázornená na Obr. V.81.

Okrem objektov uvedených v Tab. V.6 boli sledované ďalšie objekty (na Obr. V.81 sú vyznačené krížikmi), z ktorých údaje kvalitou zodpovedajú kvalite údajov z objektov základnej siete a môžu byť preto využité pri hodnotení režimu podzemných vôd. Tieto objekty označujeme ako objekty rozšírenej siete.

Metodika monitorovania

Na jednotlivých objektoch sa vždy sleduje hladina vody v najplytšej úrovni. Tieto merania sa považujú za hladinu podzemnej vody. Objekty sú merané dvomi rôznymi spôsobmi, buď pomocou prístrojov s automatickým záznamom, alebo ručne pozorovateľmi raz týždenne.

Objekty s automatickým záznamom zaznamenávajú okamžitú hladinu každú celú hodinu. Z hodinových údajov sa spracovávajú denné priemerné údaje ktoré sú následne databázovo spracované.

Pozorovatelia na objektoch bez prístroja merajú hladinu pomocou elektrického pásma so zvukovou a svetelnou signalizáciou. Tieto merania sa vykonávajú vždy v stredu. Údaje sú následne databázovo spracovávané.

Kontrola správnosti meraných údajov sa vykonáva pri každom zbere údajov (vyčítaní údajov zaznamenaných v prístrojoch) resp. pri občasných kontrolách (1-3x ročne).

Údaje SHMÚ sú navyše kontrolované vykresľovaním chronologických čiar stavov hladiny a ich vzájomným porovnávaním zo susednými objektmi. Prípadné nepresné alebo chýbajúce údaje sú opravené tak, aby chronologický rad údajov bol kompletný za celý hydrologický rok. SHMÚ taktiež koriguje všetky merania, kde hladina vody v meranej úrovni vo vrte vystúpi nad úroveň terénu a uvádza ich akoby to bola hladina vody na teréne.

Pozorovacie objekty hladín podzemných vôd na maďarskom území sú uvedené v Tab. V.8. Hladiny podzemných vôd sú udávané ako priemerné denné hladiny. Situácia objektov je znázornená na Obr. V.81.

Režim podzemných vôd

S cieľom dokumentácie režimu hladín podzemných vôd po uvedení Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky bolo zvolených 15 dokumentačných objektov (Obr. V.82). Každý objekt reprezentuje určité územie s určitým režimom podzemných vôd. Hladiny podzemných vôd v týchto objektoch sú pre slovenské územie vykreslené na Obr. V.83 a Obr. V.84  a pre maďarské územie na Obr. V.85.

V hornej časti zdrže objekt 2001 pri Podunajských Biskupiciach charakterizuje vplyv zdrže na kolísanie hladín podzemnej vody na ľavej strane Dunaja. Objekt 2003 pri Moste na Ostrove je naviac ovplyvnený Malým Dunajom a prítokmi podzemnej vody smerom od Malých Karpát a charakterizuje severnú okrajovú podmienku územia Žitného ostrova. Hladinový režim na pravej strane zdrže charakterizuje objekt 2046 pri Čunove.

Dolnú časť zdrže charakterizuje objekt 2035 pri Šamoríne s čiastočným vplyvom aj starého koryta Dunaja a ramennej sústavy. Vnútrozemie hornej časti Žitného ostrova charakterizuje objekt pri Mierovom 1992.

Profil studní cez hornú časť Žitného ostrova (Kap. III., Obr. III.20, Obr. III.21, Obr. III.22 a III.23) preukazuje, že hladiny podzemných vôd po prehradení tu stúpli a zmenšila sa amplitúda ich kolísania. Pred prehradením existoval dlhodobý postupný pokles hladín podzemných vôd. Po napustení zdrže hladiny podzemných vôd stúpli a následne vznikol nový poklesový trend. Tento je najväčší pri zdrži a zmenšuje sa smerom k Malému Dunaju.

Priamy vplyv regulovania prietokov v ramennej sústave a vplyv starého koryta Dunaja je vidieť na objekte pri Bodíkoch (3136). Oproti ramennej sústave, za prívodným kanálom, je objekt Šuľany (1983). Tu sa už prejavuje aj stabilizujúci vplyv priesakových kanálov, hlavne znížením vysokých stavov hladín podzemnej vody. Celkovo, v okolí ramennej sústavy po uvedení vodného diela do prevádzky hladiny podzemných vôd mierne poklesli, čo je zrejmé aj z vykreslených hladín.

Tab. V.6  Objekty základnej siete na území SR podľa VR v roku 2003

Číslo objektu	Názov objektu	Lokalita	Údaj
1912	605	Nová Stráž	hdp
1913	606	Kameničná – Hadovce	hdp
1915	609	Zlatná na Ostrove	hdp
1916	610	Štúrová – Stará lúka	hdp
4002	2611	Kameničná – Piesky	hdp
1922	616	Bodza – Lúky	hdp
1924	618	Zemianska Olča	hdp
1925	619	Tôň	hdp
1927	621	Sokolce	hdp
1928	622	Okoč	hdp
1929	623	Okoč – Goliáš	hdp
1931	625	Topoľníky	hdp
1934	628	Kolárovo	hdp
1937	632	Horný Štál	hdp
1938	633	Boheľov	hdp
1939	634	Padáň – Majer	hdp
4428	2637	Bodza – Madarét	hdp
1943	638	Kolárovo	hdp
4003	2642	Okoč – Aszod	hdp
1948	644	Veľký Meder	hdp
1949	645	Medveďov	hdp
1950	646	Veľké Kosihy	hdp
4004	2647	Kližská Nemá	hdp
1952	648	Trávnik	hdp
1954	650	Číčov	hdp
4429	2652	Číčov – Kec	hdp
1957	653	Čiližská Radvaň	hdp
1958	654	Sap	hdp
1959	655	Ňárad	hdp
1960	656	Gabčíkovo - Čierny Les	hdp
1961	657	Mad	hdp
4306	2659	Trhové Mýto	hdp
1964	660	Gabčíkovo	hdp
1965	661	Gabčíkovo	hdp
1966	662	Vrakúň	hdp
1969	665	Dvorníky na Ostrove	hdp
1970	666	Jahodná	hdp
1971	667	Baka	hdp
1972	668	Kračany – Dobor	hdp
1973	669	Kostolné Kračany	hdp
1974	670	Vydrany	hdp
1976	672	Veľké Blahovo – Lúky	hdp
1977	673	Bodíky	hdp
4302	2674	Lúč na Os. - Antónia Dvor	hdp
1979	675	Michal na Os. – Kolónia	hdp
1980	676	Michal na Ostrove – Lúky	hdp
4217	2677	Blahová – sever	hdp
1982	678	Blahová	hdp
1983	679	Horný Bar – Šuľany	hdp
1984	680	Holice	hdp
1988	684	Rohovce	hdp
1989	685	Dobrohošť	hdp
4303	2687	Macov	hdp
1992	688	Mierovo	hdp
1993	689	Zlaté Klasy – Rastice	hdp
1995	691	Kvetoslavov	hdp
1996	692	Čakany	hdp
1997	693	Janíky – Bustelek	hdp
1998	694	Kalinkovo	hdp
1999	695	Miloslavov – Alžbetin Dvor	hdp
2000	696	Tomášov	hdp
2001	697	Pod. Biskupice – Topoľové	hdp
2002	698	Rovinka	hdp
2003	699	Most na Ostrove	hdp
2033	740	Šamorín – Mliečno	hdp
2035	742	Šamorín – Čilistov	hdp
2038	791	Bratislava – Petržalka	hdp
2039	792	Bratislava – Petrž. Ovsište	hdp
4007	2794	Bratislava - Petržalka – colnica	ht
4009	2796	Jarovce	ht
2044	797	Rusovce – hranica	hdp
2045	798	Čunovo – hranica	hdp
2046	799	Čunovo	hdp
2067	2631	Horný Štál	hdp
2069	2658	Ohrady	hdp
2070	2683	Nový Život – Eliášovce	hdp
2071	2700	Bratislava – Pod. Biskupice	hdp
4044	6032	Trstená na Ostrove	hdp
872	6030	Čunovo	hdp
2144	7121	Bratislava – Petržalka	ht
2148	7125	Bratislava - Kopčianska ul.	ht
2162	7139	Bratislava – Petržalka	ht
2165	7142	Bratislava – Petržalka	ht
2167	7144	Bratislava – Petržalka	ht
2169	7146	Rusovce	hdp
2171	7148	Čunovo	hdp
4312	729	Čunovo	ht
2175	7152	Čunovo	ht
2180	7157	Jarovce	ht
2186	7163	Čunovo	ht
2188	7165	Rusovce - Dolné pole	ht
2205	7201	Bratislava – Slovnaft	hdp
2207	7203	Podunajské Biskupice	hdp
2208	7204	Bratislava – Vrakuňa	ht
2215	7211	Pod. Biskupice - Lieskovec	hdp
2217	7213	Rovinka	hdp
2219	7215	Malinovo	hdp
2231	7227	Kalinkovo	hdp
2241	7237	Mierovo	hdp
2247	7243	Dun. Lužná - Nová Lipnica	hdp
2267	7263	Báč	hdp
329	7265	Šamorín – Mliečno	hdp
2271	7267	Dobrohošť - Dunajské kriviny	hdp
2272	7268	Dobrohošť	ht
2274	7270	Kyselica	ht
2279	7275	Vojka nad Dunajom	ht
2293	7289	Holice – Stará Gala	hdp
2318	7315	Trstená na Ostrove	hdp
2327	7324	Bodíky	ht
2328	7325	Bodíky	hdp
2329	7326	Bodíky – Kráľovská lúka	hdp
2343	7340	Gabčíkovo	hdp
2345	7342	Gabčíkovo – Dekan	ht
2349	7346	Gabčíkovo	hdp
2353	7350	Sap - Čiližská sihoť	hdp
2387	7384	Nová Stráž	hdp
2401	7509	Bratislava – Slovnaft	ht
2708	7515	Dobrohošť - Dunajské kriviny	hdp
2709	7519	Bodíky - Bodícka brána	hdp
2711	7522	Gabčíkovo – Istragov	hdp
2712	B-18	Kľúčovec - Sporná sihoť	hdp
3129	7516	Vojka nad Dunajom - Vojčianske rameno	hdp
3132	7524	Vojka nad Dunajom – Vrbiny	hdp
3136	7517	Bodíky – Šuľany - Šulianska brána	hdp
3139	7518	Bodíky - Šuľany - Dunajská sihoť	hdp
3147	7520	Bodíky - Bodícke rameno	hdp
3154	7521	Baka - Gabčíkovské ramená	hdp
3163	7523	Sap – Riečina	hdp

Sledované údaje (Údaj):

h_dp –  hladina denná priemerná, počítaná z okamžitých meraní každú hodinu (m n. m.),

h_t    –  hladina okamžitá, meraná raz týždenne

Tab. V.7  Zmeny objektov základnej siete voči roku 2001

Tab. V.8  Objekty maďarskej pozorovacej siete podzemných vôd

V strednej časti Žitného ostrova je kolísanie hladín podzemných vôd stlmené vplyvom kanálovej sústavy, čo dokumentuje napríklad objekt 1966 pri kanále S VII - Vrakúň. V tejto časti nedošlo k viditeľným zmenám režimu hladín podzemných vôd.

Pre hladiny podzemných vôd pod Gabčíkovom je typické výrazné kolísanie hladín podzemných vôd, napríklad pri obci Sap (1958) a nižšie pri obci Číčov (1954). Smerom ku Komárnu vplyv kolísania hladiny Dunaja na podzemné vody sa podstatne zmenšuje ako výsledok zníženia priepustnosti zvodnených sedimentov (Kolárovská formácia).

Na maďarskom území, Obr. V.85, tesne pod zdržou Čunovo pri Rajke, ale aj ďalej od Dunaja, až pri Lajte, hladiny podzemných vôd stúpli oproti stavu pred uvedením vodného diela do prevádzky.

Podobne, v strednej časti územia pri Cikolasziget hladiny podzemných vôd sú mierne vyššie.

V dolnej časti územia pri Ásványráró pri nízkych prietokoch hladiny mierne poklesli, inak ostávajú podobné ako pred uvedením vodného diela do prevádzky. Tento mierny pokles súvisí s poklesom hladín podzemných vôd pri meste Győr, kde vodné dielo už nemá vplyv na hladiny podzemných vôd a je spôsobený dlhodobým poklesávaním dna Dunaja.

Charakteristický stav podzemných vôd v roku 2003

Pre ilustráciu typického priebehu hladín podzemných vôd a smerov prúdenia podzemných vôd v roku 2002 sme vybrali dátum 4.6.2003, v ktorom hladiny podzemnej vody považujeme za charakteristické. Tento stav zodpovedá prietokovým pomerom v Dunaji v Bratislave okolo  2050 m³s^-1 a v starom koryte Dunaja  470 m³s^-1. Nápustným objektom pretekalo do ľavostrannej ramennej sústavy  35 m³s^-1 a do Malého Dunaja  26 m³s^-1. Ide o typický stav pre toto obdobie roka. Prevádzka VD Gabčíkovo zodpovedá manipulačnému poriadku a hladiny na väčšine územia sa blížia ku priemerným hladinám.

Na Obr. V.86 sú zobrazené v mape hydroizohýps charakteristické hladiny podzemných vôd. Z mapy je predovšetkým vidieť, že voda infiltruje zo zdrže a z ramennej sústavy do zvodneného prostredia, tečie smerom do vnútrozemia Žitného ostrova. Od Novej Dedinky je odvodňovaná Malým Dunajom a v spodnej časti aj kanálovou sústavou. Z obrázku je taktiež vidieť významný vplyv prevádzky hydraulickej clony Slovnaftu v hornej časti Žitného ostrova.

Minimálna a maximálna hladina podzemných vôd

Minimálna a maximálna výška hladiny podzemných vôd sú vyjadrené pomocou izolínií v mapách na Obr. V.87 a Obr. V.88. Z týchto máp je možné odčítať výšky maximálnych a minimálnych hladín v priebehu hydrologického roku 2003. Je dôležité poznamenať, že ide o extrémne hladiny v jednotlivých objektoch, ktoré nastali v rôznom čase, tzn. tieto izolínie nevyjadrujú smery prúdenia podzemnej vody.

Pre dokumentáciu miery kolísania hladiny podzemnej vody sme zostavili mapu rozdielov medzi maximálnou a minimálnou hladinou zaznamenanou v roku 2003 (Obr. V.89). V mape je vidieť miesta najväčšieho rozdielu hladín podzemných vôd. V miestach najvyššieho rozdielu je samozrejme v roku 2003 zahrnutý najmä vplyv povodne. Tento vplyv je najväčší od Gabčíkova (začiatok odpadového kanála) až po Kližskú Nemú, kde sa menia vlastnosti zvodnených sedimentov (Kolárovská formácia). Veľký je vplyv aj v inundácii popri starom koryte Dunaja. Dobre pozorovateľný je aj vplyv v okolí dolnej časti Malého Dunaja, kde počas povodne bolo vzdutie hladiny.

Najmenší vplyv je v hornej časti zdrže, kde je zdrž stabilizujúcim faktorom a v priestore pod Kližskou Nemou, kde síce Dunaj kolísal vo veľkom rozsahu, ale priepustnosť a hrúbka sedimentov sú podstatne nižšie. Predpokladáme, že zvýšené rozdiely hladín v centrálnej oblasti Žitného ostrova sú spôsobené vplyvom prevádzky kanálovej sústavy.

Podobne boli zostavené charakteristické, minimálne a maximálne hladiny podzemnej vody za rok 2002, Obr. V.90, Obr. V.91, Obr. V.92.

Z hľadiska toho, že roky 2002 a 2003 boli vo vegetačnom období extrémne rozdielne, v roku 2002 bola povodeň, v roku 2003 bolo extrémne sucho, bola zostavená mapa rozdielov maximálnej hladiny podzemnej vody v roku 2002 a minimálnej hladiny podzemnej vody v roku 2003, Obr. V.93. Poznamenávame, že ide o extrémne hladiny v jednotlivých objektoch, ktoré nastali v rôznom čase, tzn. izolínie hladín podzemných vôd nevyjadrujú smery prúdenia podzemnej vody. Takéto porovnanie je užitočné, ak sa vyskytnú neobvyklé javy. Vo vegetačnom období mohli mať mnohé časti územia v roku 2002 podstatne vyššiu pôdnu vlhkosť a vysoko položenú hladinu podzemnej vody, a naopak, v roku 2003 mohli byť vysušené s veľmi zaklesnutou hladinou podzemnej vody. Takýto rozdiel hladín podzemnej vody mohol v územiach s výskytom rašeliny a jemnozrnných sedimentov v zóne plytko pod povrchom terénu spôsobiť aj inžiniersko-geologické poruchy základov stavieb.

Vývoj hladín podzemných vôd po roku 1995

Hladiny podzemných vôd na dokumentačných objektoch, ako aj hodnotenie SHMÚ (Martinka, et al., 2004), poukazujú v období po napustení zdrže na postupný pokles hladín v hornej časti Žitného ostrova. Obdobie rokov 1993-1995 nie je možné hodnotiť, nakoľko v tomto období dochádzalo k výrazným zmenám vodohospodárskeho režimu Vodného diela. Preto bolo pre hodnotenie vývoja hladín podzemných vôd zvolené obdobie hydrologických rokov 1996 až 2003 (Pozri tiež Obr. V.83, Obr. V.84, Obr. V.85).

S cieľom identifikovať plošný rozsah a veľkosti poklesov hladín podzemných vôd sú spracované rozdielové hladiny (Obr. V. 94) medzi charakteristickým stavom roku 2003 (4.6.2003) a zodpovedajúcim stavom v roku 1997 (25.6.1997). Tieto rozdiely predstavujú zmenu v hladinách podzemných vôd za ostatných 6 rokov.

Z rozdielov hladín je vidieť, že hladiny podzemnej vody sú v roku 2003 nižšie ako v roku 1997, hlavne v hornej časti Žitného ostrova na úrovni zdrže a tiež v priestore oproti ľavostrannej ramennej sústave. V hornej časti Žitného ostrova je to spôsobené postupnou kolmatáciou zdrže. Pri Šamoríne dosahuje tento pokles až 0,8 m. Aby bolo možné posúdiť trendy zmeny hladín podzemných vôd spracovali sme aj rozdiely hladín medzi rokmi 2001 a 2003 (Obr. V.95). Na obrázku je vidieť, že takmer v celom území je zmena medzi rokmi 2001 a 2003 do ±15 cm. Zóna poklesu pri Dunaji v úseku Sap – Kližská Nemá je spôsobená rozdielom v prietokoch v Dunaji pri porovnávaných charakteristických stavoch, lebo v roku 2003 nebolo možné nájsť stav zodpovedajúci presne podmienkam stavu z roku 1997. V roku 2003 charakteristický stav nasleduje po období nižších prietokov ako v rokoch 2001 a 1997. Priebeh prietokov v roku 2003 bol pre Dunaj netypický a v porovnaní s porovnávanými rokmi bolo obdobie letných mesiacov suché až mimoriadne suché.

V priestore ramennej sústavy je pokles spôsobený hlavne kolmatáciou ramien v ramennej sústave a drénovaním podzemných vôd starým korytom Dunaja, ktoré je zatiaľ bez predpokladaných pretekaných prehrádzok, okrem prehrádzky pri Dunakiliti. Zníženie hladín podzemných vôd v okolí odpadového kanála je spôsobené poklesom hladín povrchovej vody ako výsledok erózie a technických opatrení v úseku Dunaja pri Sape.

Aj v miestach najväčšieho poklesu hladín, sú však hladiny v roku 2003 stále vyššie ako pred prehradením. Napríklad, pri Šamoríne boli hladiny v roku 2003 zhruba o 1 m vyššie ako boli pred prehradením. Pre porovnanie sú na Obr. V.96 vykreslené rozdiely medzi charakteristickým stavom roku 2003 (6.6.2003) a zodpovedajúcim stavom v roku 1990 (23.5.1990). Z rozdielov hladín je vidieť, že hladiny podzemnej vody boli v roku 2003 vyššie ako pred prehradením hlavne v hornej časti Žitného ostrova. Hladiny podzemných vôd sú nižšie hlavne v úseku popri starom koryte Dunaja (Vojka - Bodíky) a v priestore pri odpadovom kanáli (Istragov) a pri Sape.

Rok 2003 bol výrazným rokom z hľadiska nízkych prietokov a hladín v Dunaji vo vegetačnom období, výrazný bol aj z hľadiska deficitu zrážok a nadpriemerných teplôt vody Dunaja a vzduchu. Výrazný bol aj pokles hladín podzemných vôd v letných mesiacoch v miestach, kde nízke vodné stavy spôsobené nízkymi prietokmi v Dunaji priamo ovplyvnili podzemné vody (oblasť od Gabčíkova po Medveďov a nižšie po celom toku Dunaja). Podľa SHMÚ hladiny podzemných vôd mali preto dosť vyrovnaný priebeh s nevýraznými vzostupmi a poklesmi - navyše časovo a priestorovo rozptýlenými, čím sa celý rok javil ako nevýrazný (Martinka, M., 2004).

Významné vodné zdroje a odbery podzemných vôd

Dunaj ovplyvňuje intenzitu dopĺňania zásob, rýchlosť a smer prúdenia podzemnej vody, ako aj jej chemické zloženie. Z hľadiska množstva a kvality podzemnej vody výška hladiny vody v Dunaji a jej kvalita majú pre podzemnú vodu rozhodujúci význam. Prehradenie koryta Dunaja malo pozitívny vplyv na zvýšenie hladiny podzemnej vody a tým i na výdatnosť vodárenských studní. Na Obr. V.97 je situácia rozmiestnenia vodných zdrojov a na Obr. V.98a  a  Obr. V 98b sú pre ilustráciu súčasných odberov graficky zobrazené priemerné mesačné odberné množstvá podzemných vôd odoberané v rokoch 1998 – 2003 z významných vodných zdrojov

Vodné zdroje Rusovce - Ostrovné lúčky - Mokraď, ležiace medzi Rusovcami a Čunovom, rovnobežne s brehom Čunovskej nádrže, zachytávajú podzemnú vodu infiltrovanú z Dunaja. Zdroj pozostáva z 23 studní umiestnených vo vzdialenosti asi 120 m od priesakového kanála a 500-600 m od Dunaja, terajšieho brehu zdrže. Studne sú od seba navzájom vzdialené po 100 m. Ich celková výdatnosť po uvedení Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky je 2480 ls^-1. V súčasnosti sa zo zdroja odoberá mesačne okolo 2 mil. m³ vody (770 ls^-1).

Systém studní vodného zdroja Pečniansky les je situovaný v priemere 120 m od Dunaja. Zdroj môže zásobovať Bratislavu 600 ls^-1 pitnej vody. Súčasná spoločná výdatnosť studní sa pohybuje zvyčajne do 1,0 mil. m³ za mesiac (380 ls^-1).

Vodný zdroj Kalinkovo, vybudovaný ako dočasný a náhradný vodný zdroj za II. vodný zdroj Bratislava - Podunajské Biskupice, dodáva pitnú vodu od roku 1972. Jeho studne boli vybudované neďaleko starého Kalinkovského ramena Dunaja. Prvá studňa s filtrom 21-55 m pod povrchom bola pre vysoký obsah železa a mangánu vyradená z prevádzky. Všetky ostatné studne boli vybavené filtrami v hĺbke 40-80 m. Celková kapacita sústavy studní je 850 l/s. Odber vody bol v roku 1999, vzhľadom na znížený odbyt vody, zmenšený na približne 0,25 mil. m³ za mesiac (100 ls^-1).

Vodný zdroj Šamorín sa nachádza oproti dolnej časti zdrže. Systém jeho vodárenských studní pracuje od roku 1975. Šesť studní má filtre v hĺbke od 45 do 90 m. Spoločná výdatnosť studní je do 900 ls^-1. Tesne pred napustením nádrže boli pridané tri ďalšie studne, ako prípadná kompenzácia studní v Kalinkove, čo zvýšilo kapacitu celého zdroja na 1200 l/s. Súčasné využívanie studní sa pohybuje zvyčajne do 0,6 mil. m³ za mesiac (230 ls^-1). Opatrenia vykonané na ochranu (množstva a kvality) obnovovania zásob podzemnej vody vodou zo zdrže zahŕňajú výstavbu hydraulických usmerňovacích hrádzok v dolnej časti zdrže.

Vodný zdroj Gabčíkovo pozostáva z 13 vodárenských studní a pracuje od roku 1986. Filtre studní sú v hĺbke od 50 do 80 m. Odporúčaná celková výdatnosť je do 1040 ls^-1. Súčasná výdatnosť studní sa pohybuje zvyčajne okolo 1,5 mil. m³ mesiac (580 ls^-1).

Vodný zdroj Jelka pozostáva zo 7 vodárenských studní. Filtre studní sú v hĺbke približne od 30 do 60 m, u studne HJ-6 od 21 do 38 m. Súčasná výdatnosť studní sa pohybuje okolo 1,2 mil. m³ mesiac (460 ls^-1).

Prevádzkovanie vodných zdrojov v príbrežnej zóne Dunaja má vplyv na režim podzemných vôd. V hornej časti Žitného ostrova ovplyvňujú režim prúdenia podzemnej vody však aj iné vplyvy. Je to napríklad prevádzka hydraulickej clony okolo rafinérie Slovnaft, kanálové siete na Žitnom ostrove a na pravom brehu Dunaja výstavba petržalského sídliska a jeho protipovodňovej ochrany tesniacou stenou popri Dunaji. Základný a najväčší vplyv na režim podzemných vôd má režim prietokov a hladín v Dunaji a v zdrži Vodného diela Gabčíkovo, regulácia hladín a prietokov v priesakových a závlahových kanáloch a hladiny a prietoky v ramennej sústave, Mošonskom ramene Dunaja a Malom Dunaji.

 Pôdna vlhkosť

Vplyv Vodného diela Gabčíkovo na poľnohospodárske pôdy sa prejavuje predovšetkým prostredníctvom zmien hladiny podzemnej vody, ktorá vplýva na vodný režim pôd a tým môže vplývať aj na ich vlastnosti. Hlavnú úlohu pritom hrá výška hladiny podzemnej vody, charakter pôdy a hĺbka rozhrania štrkových sedimentov a pôdneho profilu. Pre interpretáciu zmien vodného režimu pôd sú okrem merania vlhkosti pôdy veľmi dôležitými údaje o výške hladiny podzemnej vody, teplote vzduchu a zrážkach. Grafické vyjadrenie priebehu hladín a pôdnej vlhkosti na vybraných monitorovacích plochách je na Obr. V.99 – V.108. Prvotné tabuľkové spracovanie pôdnej vlhkosti obsahuje všetky namerané údaje v časovom slede podľa jednotlivých lokalít (Fulajtár et al., 2004). Časový priebeh obsahu pôdnej vody umožňuje hodnotiť prístupnosť a využiteľnosť vody pre rastliny, prevzdušnenosť pôdy, zamokrenie, ako aj vplyv zrážok a podzemnej vody.

Z hľadiska zrážok sa striedajú suchšie, normálne i vlhšie ročníky. Ako suchšie môžeme označiť roky 1991, 1992, 1993, 2000, 2001 a 2003. K vlhkým zaraďujeme roky 1994, 1995 a 1996. V roku 2003 boli veľmi nepriaznivo ovplyvnené zásoby zimnej vlahy veľmi nízkymi zrážkami v mesiacoch február a marec. Nedostatok zrážok pokračoval aj v apríli a máji. Nadnormálne množstvo zrážok sa vyskytlo len v mesiaci júl a teda na základe úhrnu zrážok za vegetačné obdobie môžeme konštatovať, že tento sa najčastejšie pohyboval od 60-85 % normálu. Aj z pozorovaní na monitorovacích stanovištiach vyplýva, že rok 2003 bol z hľadiska zrážok jednoznačne suchým rokom a za ostatných 14 rokov je to v poradí už siedmy rok so suchým vegetačným obdobím. Z hľadiska teploty je pre rok 2003 významná skutočnosť, že priemerná teplota za vegetačné obdobie dosiahla hodnotu 19,3 °C, čo je v porovnaní s dlhoročným priemernom vyššie o 1,8 °C. S výnimkou mesiacov január a február boli všetky ostatné mesiace teplotne nadnormálne, osobitne marec, máj, jún a august. Podľa údajov SHMÚ (Faško et al., 2003) bolo toto obdobie najteplejšie v celej ére prístrojových meraní. Z hľadiska zrážok a teploty teda môžeme konštatovať, že rok 2003 bol rokom s nízkymi, významne podnormálnymi zrážkami a s najteplejšou vegetačnou sezónou, Obr. V. 2, Obr. V.3.

Ďalším dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje vlhkosť pôdneho profilu je hĺbka a kolísanie hladiny podzemnej vody a jej kontakt s jemnozrnnejšími sedimentmi pôdneho krytu, ktoré umožňujú kapilárny výstup podzemnej vody do koreňovej zóny pôdy, Obr. V.100 až Obr. V.108.

Z hľadiska ročného priebehu hladín podzemnej vody môžeme na monitorovanom území vyčleniť dve oblasti Prvú tvorí územie oblasti zdrže a prívodného kanála, kde sa najnižšie stavy hladín podzemných vôd vyskytujú v zimných mesiacoch a najvyššie vo vegetačnom období. Opačný priebeh hladiny je na stanovištiach od Gabčíkova smerom na Medveďov. Tu sa v zimnom období a začiatkom jari vyskytujú najvyššie stavy hladín podzemných vôd a najnižšie vo vegetačnej sezóne, keď minimálnu výšku hladina dosahuje spravidla v septembri.

Z hľadiska ovplyvňovania vodného režimu pôd podzemnou vodou v monitorovanej oblasti rozlišujeme tri skupiny pôd, pozri Obr. IV.15.

Pôdy s vodným režimom bez vplyvu podzemnej vody

Podzemná voda sa trvalo pohybuje v štrkových a piesočnatých vrstvách, v ktorých je výška kapilárneho vzlínania malá a nedosahuje jemnozrnnejšie nadložné vrstvy. Vlhkosť nenasýtenej zóny je po celý rok nízka a pomerne stála. Väčšie výkyvy je možné sledovať len v povrchovej vrstve, ovplyvňovanej zrážkami. Vlhkosť povrchových vrstiev počas vegetačného obdobia klesá do semiarídneho až arídneho intervalu. Len v mimovegetačnom období a počas výdatnejších zrážok vlhkosť vystupuje do optimálneho intervalu, 20-35 % a viac. V podložných vrstvách vlhkosť klesá pod bod zníženej dostupnosti a bod vädnutia a v týchto intervaloch sa pohybuje celé vegetačné obdobie.

Pôdy s vodným režimom čiastočne ovplyvňovaným podzemnou vodou

Podzemná voda sa pohybuje prevažne v hĺbkach 2-3 m pod terénom a občas zasahuje nadložné jemnozrnnejšie sedimenty, ktoré umožňujú jej kapilárne vzlínanie do evapotranspiračnej zóny pôdneho profilu. Medzi takéto pôdy patrí napríklad aj územie pozdĺž prívodného a odpadového kanála.

V mimovegetačnom období hladina podzemnej vody klesá pod rozhranie pôdneho profilu a štrkov a dochádza k prerušeniu kapilárneho vzlínania. Vo vegetačnom období zasahuje jemnozrnné sedimenty a kapilárnym vzlínaním zvyšuje zásoby vody v koreňovej zóne. Na lokalitách kde nenastala zmena v hladine podzemnej vody vodný režim v porovnaní s obdobím pred prehradením zostal zachovaný. Zásoby vody v povrchovej vrstve 0-30 cm sú závislé od zrážok, v suchých periódach klesajú až k bodu vädnutia. V podpovrchovej vrstve 30-100 cm pôdna vlhkosť kolíše v optimálnom intervale.

Vodný režim pod Gabčíkovskou elektrárňou bol vo vegetačnom období v roku 2003, v dôsledku nízkych prietokov na Dunaji, iný. V druhej polovici vegetačného obdobia hladina podzemnej vody poklesla v niektorých miestach pri Dunaji až o 3,5 m, čo spôsobilo výrazné zníženie pôdnej vlhkosti v celej nenasýtenej zóne, s problémami jej vysýchania i s prejavmi dodatočného sadania základov niektorých domov v Gabčíkove a v okolí, Obr. V.104a.

Pôdy so stálym vplyvom podzemnej vody

Podzemná voda sa trvalo pohybuje v jemnozrnných sedimentoch a kapilárnych vzlínaním sústavne zásobuje pôdny profil. Hladina sa pohybuje prevažne 1-1,2 m pod terénom. Pôdna vlhkosť sa nad hladinou podzemnej vody pohybuje od 35-45 %, v nadložných vrstvách 25-35 % a v ornici 15-25 %. Zásoby pôdnej vody sa pohybujú v optimálnom intervale. V mimovegetačnom období však zásoby často vystupujú až nad poľnú kapacitu čo signalizuje ich mierne zamokrovanie. Patria sem pôdy hlavne v dolnej časti Žitného ostrova. Nepriaznivou skutočnosťou je pomerne vysoká mineralizácia podzemných vôd čo spôsobuje vznik a rozvoj soľných pôd. Po prehradení Dunaja hladiny podzemných vôd len nepatrne stúpli, avšak v ostatných dvoch rokoch sa hladina pohybuje na úrovni, ktoré sa dosahovali pred prehradením. Aj vývoj vodného režimu v tejto oblasti môžeme charakterizovať ako vyrovnaný a v porovnaní s východiskovým stavom je bez výraznejších zmien.

V.2.2  Kvalita podzemnej vody

Metodika zberu dát z kvality podzemných vôd

Cieľom monitorovania kvality podzemnej vody je dokumentácia vývoja kvality podzemnej vody na úseku Dunaja medzi Bratislavou a Medveďovom. Kľúčovými monitorovacími objektmi na sledovanie kvality podzemných vôd sú objekty, ktoré slúžia na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou.

Zameranie monitorovania kvality podzemných vôd na území ovplyvnenom VD Gabčíkovo je štruktúrované podľa potrieb Medzivládnej Dohody z roku 1995 a podľa potrieb vodoprávneho nariadenia č. W/308/2001-ONR. Situácia monitorovaných lokalít je znázornená na Obr. V.109.

Prehľad sledovaných odberných miest na území ovplyvnenom VD Gabčíkovo je uvedený v Tab. V.9.

Tab. V.9  Zoznam sledovaných odberných miest kvality podzemných vôd

Id. č.	Označenie objektu	Lokalita a umiestnenie	Umiestnenie
VODÁRENSKÉ ZDROJE PITNEJ VODY
102/1	Rusovce	Rusovce, pravá strana zdrže	Slovensko
2559/1	Čunovo	Čunovo, pravá strana zdrže	Slovensko
116/1	S-4	Kalinkovo, ľavá strana zdrže	Slovensko
105/1	S-2	Šamorín, ľavá strana zdrže	Slovensko
467/1	HV-1	Vojka, pravá strana prívodného kanála	Slovensko
485/1	HB-2	Bodíky, pravá strana prívodného kanála	Slovensko
103/1	HAS-5	Gabčíkovo, ľavá strana odpadového kanála	Slovensko
906/1	Pečniansky les, studňa č. 3	Bratislava - Petržalka, pravá strana Dunaja	Slovensko
3594/1	Du-I	Dunakiliti, pravá strana	Maďarsko
3596/1	T-II	Mosonmagyaróvár, pravá strana	Maďarsko
3595/1	Da-I	Darnózseli, pravá strana	Maďarsko
3591/1	K-5	Győr – Révfalu, pravá strana	Maďarsko
3593/1	6-E	Győr – Szőgye, pravá strana	Maďarsko
3592/1	25-E	Győr – Szőgye, pravá strana	Maďarsko
POZOROVACIE OBJEKTY
899/1	602791	Rusovce, pravá strana zdrže	Slovensko
899/2	602792	Rusovce, pravá strana zdrže	Slovensko
888/1	602891	Rusovce, pravá strana zdrže	Slovensko
888/2	602892	Rusovce, pravá strana zdrže	Slovensko
888/3	602893	Rusovce, pravá strana zdrže	Slovensko
872/1	603091	Čunovo, pravá strana zdrže	Slovensko
872/2	603092	Čunovo, pravá strana zdrže	Slovensko
872/3	603093	Čunovo, pravá strana zdrže	Slovensko
792/1	900791 (D-7/1)	Čunovo, pravá strana zdrže - polder	Slovensko
792/2	900792 (D-7/2)	Čunovo, pravá strana zdrže - polder	Slovensko
792/3	900793 (D-7/3)	Čunovo, pravá strana zdrže - polder	Slovensko
173/1	601391	Kalinkovo, ľavá strana zdrže	Slovensko
173/2	601392	Kalinkovo, ľavá strana zdrže	Slovensko
173/3	601393	Kalinkovo, ľavá strana zdrže	Slovensko
87/1	501391 (PZ 13/1)	Kalinkovo, ľavá strana zdrže	Slovensko
87/4	501394 (PZ 13/4)	Kalinkovo, ľavá strana zdrže	Slovensko
87/7	501397 (PZ 13/7)	Kalinkovo, ľavá strana zdrže	Slovensko
329/1	726591	Šamorín, ľavá strana zdrže	Slovensko
329/2	726592	Šamorín, ľavá strana zdrže	Slovensko
329/3	726593	Šamorín, ľavá strana zdrže	Slovensko
170/2	601092	Dobrohošť, inundácia	Slovensko
170/5	601095	Dobrohošť, inundácia	Slovensko
170/6	601096	Dobrohošť, inundácia	Slovensko
234/1	727791	Rohovce, ľavá strana prívodného kanála	Slovensko
234/3	727793	Rohovce, ľavá strana prívodného kanála	Slovensko
234/4	727794	Rohovce, ľavá strana prívodného kanála	Slovensko
3172/1	K-1/1	Bodíky, inundácia	Slovensko
3172/2	K-1/2	Bodíky, inundácia	Slovensko
3172/3	K-1/3	Bodíky, inundácia	Slovensko
262/1	736591	Sap, ľavá strana Dunaja	Slovensko
262/2	736592	Sap, ľavá strana Dunaja	Slovensko
262/3	736593	Sap, ľavá strana Dunaja	Slovensko
265/1	736691	Kľúčovec, ľavá strana Dunaja	Slovensko
265/2	736692	Kľúčovec, ľavá strana Dunaja	Slovensko
265/3	736693	Kľúčovec, ľavá strana Dunaja	Slovensko
3/3	PZ 1/3	Kalinkovo, ľavá strana zdrže	Slovensko
13/3	PZ 3/3	Kalinkovo, ľavá strana zdrže	Slovensko
19/4	PZ 5/4	Kalinkovo, ľavá strana zdrže	Slovensko
31/4	PZ 7/4	Kalinkovo, ľavá strana zdrže	Slovensko
37/3	PZ 7B/3	Kalinkovo, ľavá strana zdrže	Slovensko
43/2	PZ 8/2	Kalinkovo, ľavá strana zdrže	Slovensko
98	SW-3	Kalinkovo, Dunaj	Slovensko
99	SW-4	Kalinkovo, pravostranný priesakový kanál	Slovensko
3544/1	9310	Rajka	Maďarsko
3546/1	9327	Dunakiliti, pravá strana	Maďarsko
3548/1	9331	Dunakiliti, pravá strana	Maďarsko
3549/1	9368	Rajka, pravá strana	Maďarsko
3550/1	9379	Rajka, pravá strana	Maďarsko
3555/1	9413	Sérfenyősziget, pravá strana	Maďarsko
3559/1	9418	Mosonmagyaróvár, pravá strana	Maďarsko
3561/1	9430	Kisbodak, pravá strana	Maďarsko
3563/1	9435	Arak, pravá strana	Maďarsko
3564/1	9456	Ásványráró, pravá strana	Maďarsko
3565/1	9457	Ásványráró, pravá strana	Maďarsko
3566/1	9458	Ásványráró, pravá strana	Maďarsko
3569/1	9475	Győrzámoly, pravá strana	Maďarsko
3570/1	9480	Győrzámoly, pravá strana	Maďarsko
3571/1	9484	Vámosszabadi, pravá strana	Maďarsko
3572/1	9536	Püski, pravá strana	Maďarsko

Monitorovanie kvality podzemných vôd ovplyvneného územia VD Gabčíkovo podľa vodoprávneho nariadenia č. W/308/2001-ONR prebieha na všetkých objektoch  uvedených v Tab. V.9 pod hlavičkou Slovensko. Monitoring zabezpečuje investor a prevádzkovateľ VDG Vodohospodárska výstavba, š.p. Bratislava. Odbery a analýzy sú zabezpečované SHMÚ, ZsVaK (teraz ZsVS), VaK (teraz BVS), KS PODZEMNÁ VODA. Kvalita podzemných vôd je sledovaná na vodárenských zdrojoch pitnej vody a na pozorovacích objektoch. Kompletný zoznam sledovaných ukazovateľov a frekvenciu odberov uvádza vodoprávne nariadenie č. W/308/2001-ONR. Metodiku odberov a spracovania vzoriek, použité analytické metódy podrobne uvádza súhrnná správa za rok 2004 autorov Mucha, I.; Rodák, D.; Banský, Ľ.; Hlavatý, Z.; Kučárová, K.; Lakatosová, E., 2004: Monitorovanie prírodného prostredia v oblasti vplyvu VD Gabčíkovo.

Monitorovanie kvality podzemných vôd ovplyvneného územia VD Gabčíkovo podľa medzinárodnej Dohody z roku 1995 prebieha na profiloch vyznačených v Tab. V.1 hrubo - boldom. Spoločne na ňom participujú Slovenská a Maďarská republika, prostredníctvom poverených zástupcov vlád pre monitorovanie. Monitorovanie podľa „Dohody“ technicky zabezpečujú za slovenskú stranu Ministerstvo životného prostredia prostredníctvom SHMÚ, ZsVS, BVS a za maďarskú stranu Ministerstvo životného prostredia prostredníctvom ÉDUKÖFE v Győri. Kompletný zoznam ukazovateľov, frekvenciu odberov uvádza každoročne vydávaná Národná ročná správa z monitorovania prírodného prostredia na slovenskom resp. maďarskom území (www.gabcikovo.gov.sk). Vzorkovanie a analýzy sú realizované podľa metód národných laboratórií zúčastnených na monitorovaní kvality podzemných vôd.

Upozorňujeme, že predmetom sledovania podľa Vodoprávneho rozhodnutia a tiež aj podľa Dohody z roku 1995 je len 20 základných fyzikálno-chemických ukazovateľov. V rámci monitorovania vplyvu VD Gabčíkovo sa v podzemných vodách nesledujú ťažké kovy, organické znečistenie, ani bakteriologické znečistenie. Tieto ukazovatele sa však sledujú najmä na vodných zdrojoch z hygienicko-bezpečnostných dôvodov.

V kapitole IV. sme spomenuli, že základom kvality podzemnej vody sú procesy v oxidačno-redukčných podmienkach. Na týchto procesoch sa zúčastňuje organický uhlík, kyslík, dusičnany. Vznik redukčných podmienok indikujú vo vode rozpustený mangán a železo. Tieto procesy a výsledky ich činnosti v podzemnej vode, na rozdiel od povrchovej vody, nezávisia tak tesne od hydrometeorologického ročného cyklu (teplota, slnečný svit, prietoky, zrážky, výpar a pod.), popísané v kapitole V.1.2. Viac závisia od celkových zmien infiltrácie, kolmatácie dna koryta, vývoja lokálneho zloženia (kvality) sedimentov cez ktoré riečna voda infiltruje do podzemnej vody, od erózie a sedimentácie dnových sedimentov riečišťa a zdrže, od rýchlostí prúdenia pri infiltrácii a rýchlosti prúdenia podzemnej vody, od kolísania hladín podzemných vôd, od zloženia zvodnenej vrstvy a jej častí, a podobne. Tieto procesy zároveň závisia od miešania sa podzemnej vody v geologickom prostredí, čo je popísané disperznými parametrami (Mucha, 1987). Výsledkom je približne izotermické nedokonalé premiešavanie v prúde podzemnej vody, ktoré v skutočnosti brzdí kinetiku reakčnej rýchlosti určenej v tzv. izotermickom dokonale premiešavanom prietokovom reaktore (porovnaj Treindl, 1990). Vzhľadom na to, že pri infiltrácii vody z rieky ide o infiltráciu v ročne sa opakujúcom cykle, skutočné premiešanie a tiež aj procesy tvorby chemického zloženia – kvality podzemnej vody, je pomerne dlhodobý proces. Proces premiešania v podzemnej vode je možné pozorovať na zmenách koncentrácie nereaktívnych látok, napríklad na chloridoch v Dunaji a v podzemnej vode, Obr. V.110. Vrt PZ-13 leží medzi zdržou a studňami vodného zdroja Kalinkovo. Piezometer PZ 13/1 je najhlbší piezometer, PZ 13/7 je najplytší piezometer. Komplexné vyhodnotenie takýchto procesov v podmienkach pri zdrži Čunovo je popísané v publikácii Mucha et al., 2002.

Ako úvodný príklad monitorovania a vyhodnotenia procesov tvorby kvality podzemnej vody uvedieme koncentrácie látok zúčastňujúcich sa týchto procesov vo vode z vodného zdroja pri Šamoríne, Obr. V. 111. Na obrázku je modrou farbou zobrazený vo vode rozpustený kyslík, zelenou farbou organický uhlík ako TOC  a CHSK_Mn  a fialovou farbou dusičnany. Indikátory vzniku redukčného prostredia, mangán a železo, sú vynesené červenou a hnedou farbou, len ak sa ich hodnoty pohybujú nad medzou stanovenia danej metódy. Prípustný obsah mangánu a železa v pitnej vode je 0,05 a 0,2 mg/l. Na obrázku sú zapísané aj rôzne udalosti, ako napríklad prehradenie Dunaja, napustenie ramennej sústavy vodou a podobne.

Ukážme si teraz ako interpretovať takýto záznam. V období od 1975 obsah kyslíka sa pohyboval okolo 1 mg/l a postupne klesol do prehradenia Dunaja v roku 1992 na polovicu. Obsah dusičnanov v tomto období stúpal. Obsah organických látok vyjadrený ako CHSK_Mn bol nízky a v čase sa takmer nemenil. Po prehradení sa začína merať aj TOC. Hodnoty TOC postupne narastajú, klesol ešte obsah kyslíka, klesá obsah dusičnanov a začínajú sa sporadicky vyskytovať obsahy železa a mangánu ako znak preklenutia sa z oxidačných podmienok smerom do redukčných podmienok (slovo sporadicky tu znamená to, že nie sú vykreslené hodnoty pod medzou stanovenia. Každá analýza obsahuje aj hodnoty mangánu a železa, vrátane poznámky – medzná hodnota). Obsah mangánu v dvoch prípadoch prekročil normovú hodnotu pre pitné vody, obsah železa ostal pod normovou hodnotou. Od roku 2000 stúpa obsah dusičnanov. V roku 2002 sa už nevyskytol obsah železa nad medzou stanovenia. Zdá sa, že aj obsahy Mn klesajú.

Podobne sú spracované aj ostatné vodné zdroje, Obr. V.112  až  Obr. V.118. Vodný zdroj Pečenský les slúži na porovnávanie, pretože nie je ovplyvnený Vodným dielom Gabčíkovo, Obr. V.112.

Pre zobrazenie a charakteristiku zmien kvality vody v čase použijeme časové rady jednotlivých komponentov chemického zloženia podzemnej vody.

 Základná charakteristika kvality podzemných vôd

Kvalitatívny režim podzemných vôd v oblasti vplyvu Vodného diela Gabčíkovo je ovplyvňovaný:

• V prvom rade vodou vstupujúcou z Dunaja a zdrže do podzemných vôd. Táto závisí od prietokového a hladinového režimu v Dunaji a od režimu kvality vody v Dunaji a v ďalších telesách vody, z ktorých voda môže infiltrovať do podzemných vôd, ako sú napríklad riečne ramená, kanálová sústava a podobne. Režim povrchových vôd má obyčajne sezónny charakter a určuje rýchlosť, smer prúdenia a kvalitu vody vstupujúcej do zvodnenej vrstvy.

• Oxidačno-redukčnými procesmi, ktoré prebiehajú počas infiltrácie vody z rieky cez dnové sedimenty a počas prúdenia podzemnej vody. Tieto procesy závisia, okrem kvality infiltrujúcej vody, od hydrogeochemických a hydraulických charakteristík dnových sedimentov a sedimentov zvodneného prostredia. Od týchto procesov závisia aj sorpčné vlastnosti zvodneného prostredia.

• Prírodnými a umelými procesmi v koryte Dunaja, zdrži, ramennej sústave a pod. (napr. sedimentácia, erózia, kolmatácia, bagrovanie dna), ktorými sa menia filtračné vlastnosti na hranici povrchová – podzemná voda.

• Poľnohospodárskou, priemyselnou a prevádzkovou činnosťou človeka (zavlažovanie a drenáž, technológia poľnohospodárskej výroby a lesného hospodárstva, znečistenie z povrchu, manipulácia na objektoch vodného diela, rôzne technické práce, úpravy koryta, exploatácia studní a pod.).

Charakteristika oxidačno-redukčných podmienok

Na základe interpretácie údajov z monitorovania možno predpokladať, že hlavné procesy prebiehajú pozdĺž infiltračnej dráhy podzemnej vody v nasledovnom poradí:

• aeróbna respirácia (oxidácia organického uhlíka vo vode a v sedimente v aeróbnych podmienkach),

• oxidácia amóniových iónov, dusitanov a mangánu (prípadne ďalších reduktantov) nachádzajúcich sa v dunajskej vode,

• postupná denitrifikácia (redukcia dusičnanov organickým uhlíkom vo vode a v sedimente v anaeróbnych podmienkach),

• rozpúšťanie minerálov mangánu a železa v sedimentoch zvodnenej vrstvy.

Oxidačno-redukčné podmienky a výsledná kvalita podzemnej vody teda závisia od obsahu kyslíka, dusičnanov, a uhlíka schopného oxidácie.

Obsah rozpusteného kyslíka v podzemnej vode definuje aeróbne podmienky a spôsob oxidácie organického uhlíka v podzemnej vode a uhlíka nachádzajúceho sa v skelete sedimentov. Jeho prakticky jediným zdrojom je kyslíkom nasýtená povrchová voda infiltrujúca do zvodneného prostredia.

Obsah dusičnanov v podzemnej vode územia závisí predovšetkým od jeho množstva v infiltrovanej dunajskej vode, od jeho redukcie po infiltrácii rozpusteným organickým uhlíkom a uhlíkom nachádzajúcim sa v dnových sedimentoch a v skelete sedimentov zvodnenej vrstvy, od jeho prínosu spolu s organickým uhlíkom a prípadne kyslíkom, infiltrovanou vodou z povrchu, hlavne z poľnohospodársky využívanej pôdy, riečnych ramien a podobne. Obsah dusičnanov je preto v priestore a v čase premenlivý. Jeho pokles k nule, spolu s poklesom kyslíka je predzvesťou vzniku redukčných podmienok v podzemnej vode.

Organický uhlík, (obyčajne vyjadrený ako TOC alebo pomocou CHSK), je významným reduktantom. V podzemnej vode sa môže pomalou oxidáciou za účasti mikroorganizmov zoxidovať a tak môže spotrebovať rozpustený kyslík a redukovať dusičnany a zapríčiniť, že v podzemnej vode nastanú redukčné podmienky.

Výskyt mangánu a železa v podzemnej vode indikuje vznik redukčných podmienok a z hľadiska kvality podzemnej vody stav, kedy sa už podzemná voda nemôže bez úpravy (minimálne prevzdušňovanie alebo obohacovanie kyslíkom in situ) používať na zásobovanie pitnou vodou. Mn⁴⁺ je náchylnejší na oxidáciu ako Fe³⁺.  Mn²⁺ na rozdiel od Fe²⁺ je pri následnej oxidácii stabilnejší. Vyššie obsahy mangánu môžu pochádzať zo sulfidických minerálov (pri zníženom pH) a z odumretých rastlinných častí. Ich zdrojom môžu byť odpadové priemyselné vody (metalurgia, chemický priemysel).

Charakteristika podmienok prúdenia a tvorby kvality podzemných vôd

Vzhľadom na priestorové prúdenie podzemných vôd v oblasti ovplyvnenej vodným dielom Gabčíkovo pre monitorovanie a interpretovanie kvality podzemných vôd sú dôležité ukazovatele, ktoré sčasti charakterizujú konzervatívny transport a látky, ktorými sa dajú sledovať generálne zmeny v kvalite vody počas prúdenia podzemnej vody.

Chloridy sú pomerne dobrý konzervatívny ukazovateľ. Často sú produktom ľudskej činnosti a v Dunaji má ich koncentrácia sezónny charakter (10 – 30 mg/l). Zrážky obsahujú pomerne nízke koncentrácie chloridov (cca 3 mg/l). Ich zvýšený obsah je zároveň indikátorom bežného antropogénneho znečistenia.

Sírany sú v podzemných vodách predmetného územia, podobne ako chloridy, pôvodom z Dunaja. Koncentrácie v dunajskej vode kolíšu v rozsahu 15–50 mg/l, závisia od prietokov, pričom v lete sú koncentrácie, podobne ako u chloridov, najnižšie. Ďalším zdrojom síranov je v tejto oblasti predovšetkým spaľovanie fosílnych palív, v minulosti hlavne hnedého uhlia a exhaláty z rafinérie. Prírodným zdrojom v sedimentárnych horninách môže byť sadrovec a anhydrit. Neznečistené zrážkové vody majú obsah síranov len niekoľko desatín až niekoľko mg/l.

Hydrogénuhličitany sú základnou súčasťou chemického zloženia podzemnej vody. Oxidáciou organickej hmoty (rozpusteným kyslíkom, dusičnanmi, i redukciou oxidov železa, síranov a pod.) sa obsah hydrogénuhličitanov zvyšuje. Zvyšovanie obsahu hydrogénuhličitanov v podzemnej vode, napríklad v hlbších zónach, po infiltrácii vody z Dunaja, naznačuje zmeny v oxidačných procesoch v podzemnej vode po infiltrácii. Ako príklad môže slúžiť lokalita Kalinkovo v porovnaní s lokalitou Rusovce.

Hodnotenie vplyvu Vodného diela Gabčíkovo na kvalitu podzemných vôd

Kvalita vzoriek podzemnej vody odoberanej z pozorovacích vrtov veľmi závisí od zabudovania vrtov, spôsobu odberu vzoriek i následného spracovania vzoriek. Z týchto príčin za reprezentačné monitorovacie miesta pre hodnotenie kvality podzemných vôd v rámci vodoprávneho rozhodnutia považujeme studne využívaných vodných zdrojov a kvalitne zabudované pozorovacie vrty so špeciálnym odberom vzoriek (Rodák, Mucha, 1995).

Pri hodnotení vychádzame z charakteristík dlhodobých zmien podmienok prúdenia podzemných vôd a zo zmien oxidačno-redukčných podmienok. Dlhodobý priebeh vybraných fyzikálno-chemických ukazovateľov kvality podzemných vôd je graficky spracovaný pre vybrané vodárensky využívané studne na slovenskom území na Obr. V.119 až  Obr. V.127 a na maďarskom území na Obr. V.128  až Obr. V.137.

Vodný zdroj Pečniansky les

Vodný zdroj Pečniansky les reprezentuje územie brehovej infiltrácie nad Vodným dielom Gabčíkovo. Vplyv vodného diela na vodný zdroj predstavuje len mierne zvýšenie hladiny vody pri nízkych a stredných prietokoch v Dunaji. Tým je mierne uľahčená infiltrácia a je možné čerpať o niečo viac podzemnej vody, hlavne pri nízkych prietokoch v Dunaji.

Elektrická vodivosť, obsah rozpustených látok, obsah chloridov a síranov sa z dlhodobého hľadiska nemení, závisí od obsahu v dunajskej vode.

Obsah kyslíka je pomerne vysoký, obsah dusičnanov podobný ako v Dunaji, čo svedčí o aeróbnej oxidácii organického uhlíka vo vode. Hodnoty TOC sú okolo 1 – 2 mg/l a CHSK_Mn mierne klesá k hodnotám 0,7 – 1,5 mg/l.

Obsah železa a mangánu je pod medzou stanovenia a pod hodnotou stanovenou Vyhláškou MZ č. 151/2004. Obsah hydrogénuhličitanov je dlhodobo stabilný (180 – 240 mg/l). To všetko poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody vodného zdroja ovplyvňované len kolísaním látkového zloženia vody Dunaja a podmienok čerpania vody.

Vodný zdroj Rusovce

Vodný zdroj Rusovce reprezentuje oblasť na pravej strane Dunaja, kde sa vplyvom vzdutia vodného diela najviac zmenili smery prúdenia podzemných vôd a následne aj ich chemizmus.

Elektrická vodivosť, obsah rozpustených látok, obsah chloridov a síranov sa z dlhodobého hľadiska veľmi znížil, čím sa podstatne zlepšila kvalita podzemnej vody v porovnaní s vodou pred prehradením.

Obsah kyslíka je nízky (okolo 2 mg/l), obsah dusičnanov sa znížil (na hodnotu okolo 1 mg/l), čo svedčí o aeróbnej oxidácii organického uhlíka po infiltrácii a následných denitrifikačných procesoch vo vode. Hodnoty TOC sú okolo 1 mg/l a hodnoty CHSK_Mn mierne klesli k hodnotám okolo 0,5 mg/l. Obsah železa a mangánu je trvalo pod hodnotou stanovenou Vyhláškou MZ č. 151/2004. Obsah hydrogénuhličitanov kolíše v medziach 200 – 280 mg/l. To všetko poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody vodného zdroja ovplyvňované len kolísaním látkového zloženia vody Dunaja a podmienok čerpania vody. Procesy v podzemnej vode sú anoxické a denitrifikačné, tesne nad hranicou vzniku redukčného prostredia.

Vodný zdroj Čunovo

Vodný zdroj Čunovo reprezentuje oblasť na pravej strane Dunaja, poniže Rusoviec, pri hranici s Maďarskom, v území, ktoré ani v minulosti nebolo ovplyvnené znečistením, ako tomu bolo na lokalite Rusovce. Vplyvom vzdutia vodného diela sa smery prúdenia podzemných vôd priamo na lokalite zmenili pomerne málo, ale zmenili sa hlavne gradienty hladiny podzemnej vody a tým podstatne stúpli rýchlosti prúdenia. Voda teraz infiltruje zo zdrže, tečie ako podzemná voda popri vodnom zdroji Čunovo a je drénovaná starým korytom Dunaja pod vodnou elektrárňou Čunovo, časťou nového koryta pod haťou v inundácii a nápustným kanálom do Mošonského ramena Dunaja. Takto je na vzdialenosť 2 – 4 km rozdiel hladín medzi infiltráciou a drenážou zo 131 na 125 m n. m.

Elektrická vodivosť, obsah rozpustených látok, obsah chloridov a aj síranov sa z dlhodobého hľadiska takmer nezmenili, prípadne veľmi mierne klesli.

Obsah kyslíka je nízky (okolo 2 mg/l), obsah dusičnanov sa znížil z hodnôt okolo 15 na 5 – 7 mg/l v posledných rokoch, čo svedčí o aeróbnej oxidácii organického uhlíka po infiltrácii a následných denitrifikačných procesoch vo vode. Hodnoty TOC sú okolo 1 mg/l a hodnoty CHSK_Mn mierne klesli k hodnotám okolo 0,5 mg/l. Obsah železa a mangánu  je trvalo pod hodnotou stanovenou Vyhláškou MZ č. 151/2004. Obsah hydrogénuhličitanov stúpol z 200 na 240 mg/l. To všetko poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody vodného zdroja ovplyvnené infiltráciou zo zdrže, dostatočnej rezervy dusičnanov a  nižší obsah organických látok vo vode v porovnaní s minulosťou. Oblasť vodného zdroja Čunovo a priľahlá oblasť na maďarskej strane je perspektívna na podrobný prieskum pre veľkokapacitný vodný zdroj.

Vodný zdroj Kalinkovo

Vodný zdroj Kalinkovo, pôvodne náhradný a dočasný vodný zdroj, leží pri zdrži, tesne za hrádzou. Bol ovplyvnený predovšetkým zmenou infiltračného miesta v koryte Dunaja a opatreniami na zabránenie znehodnotenia kvality jeho vody.

Elektrická vodivosť, obsah rozpustených látok, obsah chloridov sa z dlhodobého hľadiska nemení. Obsah síranov rovnomerne klesá zo 43 na 15 mg/l, čo je menej ako je obsah síranov v Dunaji.

Obsah rozpusteného kyslíka je veľmi nízky, kolíše okolo 0,4 mg/l, obsah dusičnanov klesol postupne takmer k nule. Hodnoty TOC postupne narastali k hodnotám okolo 2 – 3 mg/l a CHSK_Mn sa pohybujú okolo 0,5 – 1,5 mg/l. Obsah železa sa pohybuje pod hodnotou stanovenou Vyhláškou MZ č. 151/2004 a obsah mangánu (Obr. V.121, krúžky pre Kalinkovo) je väčšinou nad touto hodnotou. Obsah hydrogénuhličitanov dlhodobo vzrastá až nad hodnotu 280 mg/l. To všetko poukazuje na začínajúce redukčné podmienky, kedy sa na oxidáciu organickej hmoty vo vode využíva kyslík z oxidov železa a mangánu a v niektorých polohách prúdenia podzemnej vody čiastočne už aj síranov. Oxidácia organickej hmoty zvyšuje obsah hydrogénuhličitanov. To zároveň potvrdzuje, že infiltrujúca voda cez dno zdrže má postupne stále väčší obsah organického uhlíka (získaného priesakom cez dnové sedimenty).

Vodný zdroj Šamorín

Vodný zdroj Šamorín leží pri dolnej časti zdrže, v mieste, kde boli realizované opatrenia na zabránenie kolmatácie miest infiltrácie v Dunaji a kvôli predpokladanému zhoršeniu kvality jeho vody.

Elektrická vodivosť, obsah rozpustených látok, obsah chloridov sa z dlhodobého hľadiska nemení. Obsah síranov mierne klesá. To dokumentuje narastanie podielu prítoku infiltrovanej vody zo zdrže.

Obsah kyslíka je nízky, obsah dusičnanov v poslednom roku vzrástol, predtým poklesol. Hodnoty TOC po prechodnom zvýšení opätovne začali klesať k hodnotám okolo 1,5 mg/l a hodnoty CHSK_Mn mierne klesajú k hodnotám 0,5 mg/l a menej. Obsah železa a mangánu je pod medzou stanovenia a pod hodnotou stanovenou Vyhláškou MZ č. 151/2004. Obsah hydrogénuhličitanov v ostatnom období začal mierne klesať k hodnote 220 mg/l. To všetko poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody vodného zdroja v posledných dvoch rokoch s miernym zlepšením z hľadiska oxidačno-redukčných procesov.

Vodný zdroj Vojka a Bodíky

Vodné zdroje pri Bodíkoch a Vojke sú typické lokálne vodné zdroje situované v mieste tesneného derivačného kanála, pod drenážnym vplyvom starého koryta Dunaja a vplyvom ramennej sústavy, ktorá sčasti eliminuje drenážny vplyv starého koryta Dunaja.

Elektrická vodivosť, obsah rozpustených látok, obsah chloridov sa z dlhodobého hľadiska nemení a dokumentuje stabilné podmienky vodného zdroja. Obsah síranov na vodnom zdroji Bodíky klesá k hodnote 20 mg/l.

Obsah kyslíka je nízky, obsah dusičnanov po predchádzajúcom poklese mierne vzrástol. Hodnoty TOC sú okolo 1 – 2 mg/l a hodnoty CHSK_Mn 0,5 – 1 mg/l. Obsah železa je pod medzou stanovenia a pod hodnotou stanovenou Vyhláškou MZ č. 151/2004, v Bodíkoch je však vyšší ako vo Vojke. Obsah mangánu je u vodného zdroja Vojka pod hodnotou stanovenou Vyhláškou MZ č. 151/2004 a u vodného zdroja Bodíky nad touto hodnotou. Obsah hydrogénuhličitanov v Bodíkoch je ustálený (240 mg/l) vo Vojke mierne vzrástol z 200 na 240 mg/l. To všetko poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody vodného zdroja Vojka a na mierne redukčné podmienky vo vodnom zdroji Bodíky.

Vodný zdroj Gabčíkovo

Vodný zdroj Gabčíkovo leží v mieste, kde odpadový kanál drénuje územie a podzemná voda k vodnému zdroju priteká hlavne z oblasti vnútrozemia Žitného ostrova.

Elektrická vodivosť, obsah rozpustených látok, obsah chloridov a síranov sa z dlhodobého hľadiska rovnomerne zvyšuje. Táto skutočnosť svedčí o tom, že k vodnému zdroju postupne priteká väčší podiel vody z vnútrozemia Žitného ostrova.

Obsah kyslíka je nízky, ale obsah dusičnanov postupne mierne stúpa (v roku 2002 takmer na 5 mg/l). Hodnoty TOC sa mierne znižujú k 1 mg/l a hodnoty CHSK_Mn mierne klesajú k hodnotám okolo 1 mg/l. Z tohoto hľadiska sa oxidačná kapacita pre oxidáciu organického uhlíka mierne zlepšuje. Obsah železa je pod medzou stanovenia a pod hodnotou stanovenou Vyhláškou MZ č. 151/2004, obsah mangánu tieto limity zriedkavo prekročí. Obsah hydrogénuhličitanov veľmi mierne stúpa (210 – 230 mg/l). To všetko poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody vodného zdroja ovplyvňované len prítokom vody z územia Žitného ostrova s predpokladom mierneho zlepšovania kvality vody a mierneho stúpania obsahu síranov (teraz okolo 40 mg/l).

Vodný zdroj Dunakiliti (3594) a pozorovací objekt nad Dunakiliti (3546)

Vodný zdroj Dunakiliti (3594) a pozorovací objekt nad Dunakiliti (3546) ležia pod vplyvom vzdutia hladiny starého koryta Dunaja nad pretekanou prehrádzkou pri hati Dunakiliti.  

Elektrická vodivosť, obsah rozpustených látok, obsah chloridov a síranov sú z dlhodobého hľadiska bez signifikantných zmien a odpovedajú hodnotám podobným ako v Dunaji.

Obsah kyslíka od r. 1995 kolísal od 0 do 2 mg/l a v rokoch 2002 a 2003 kolísal od 0 po 6 mg/l. Obsah dusičnanov kolíše od 1 do 15 mg/l, a v čase nie je možné pozorovať výrazné zmeny trendu. Hodnoty CHSK_Mn sa pohybujú väčšinou do 1,5 mg/l. Z tohoto hľadiska oxidačná kapacita pre oxidáciu organického uhlíka ostáva bez zmeny. Obsah železa je pod medzou stanovenia a pod hodnotou stanovenou Vyhláškou MZ č. 151/2004, obsah mangánu tieto limity v rokoch 1999 až 2001 občas prekročil. Obsah hydrogénuhličitanov sa dlhodobo pohybuje okolo 220 mg/l. To všetko poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality vody vodného zdroja ovplyvňovaného, tak ako v minulosti, dunajskou vodou.

Vodný zdroj Darnózseli (3595) a pozorovací objekt Kisbodak (3561)

Vodný zdroj Darnózseli (3595) a pozorovací objekt Kisbodak (3561) ležia v strednej časti ostrova Szigetköz a sú ovplyvnené starým korytom Dunaja, prietočnou maďarskou ramennou sústavou a zvýšenou hladinou v Mošonskom ramene Dunaja.

Elektrická vodivosť, obsah rozpustených látok, obsah chloridov boli v minulosti mierne zvýšené a z dlhodobého hľadiska mierne klesajú. Obsah síranov mierne klesol a teraz sa pohybuje okolo 40 mg/l. To dokumentuje, že kvalita podzemnej vody sa zakladá na kvalite dunajskej vody, ktorá tečie od 1992 aj v Mošonskom ramene Dunaja a od 1995 aj v ramennej sústave.

Obsah kyslíka je nízky, niektoré hodnoty na pozorovacom objekte sú aj vyššie, obsah dusičnanov sa pohybuje do 1 mg/l. Hodnoty TOC klesajú k 2 mg/l a hodnoty CHSK_Mn sa pohybujú v ostatnom období do 1,5 mg/l.  Obsah mangánu na využívanej studni Darnózseli je pod medzou stanovenia a pod hodnotou stanovenou Vyhláškou MZ č. 151/2004, na pozorovacej studni (Kisbodak) postupne klesá pod hodnotu 0,6 mg/l. Podobne klesá koncentrácia hydrogénuhličitanov, v ostatnom období k hodnote pod 280 mg/l. To všetko poukazuje na pomerne stabilné podmienky tvorby kvality podzemnej vody z hľadiska oxidačno redukčných procesov.

Studne vodného zdroja Győr-Szőgye (3592) a Győr-Szőgye (3593)

Studne vodných zdrojov ležia nad sútokom, medzi Mošonským ramenom Dunaja a Dunajom.

Elektrická vodivosť, obsah rozpustených látok, obsah chloridov a síranov sú nízke a z dlhodobého hľadiska sa nemenia. Koncentráciami indikujú pôvod z dunajskej vody.

Obsah kyslíka nie je prakticky žiadny, podobne obsah dusičnanov je veľmi nízky. Hodnoty CHSK_Mn sa obyčajne pohybujú do 1,5 mg/l. Obsah mangánu kolíše mierne nad hodnotou stanovenou Vyhláškou MZ č. 151/2004, v rozsahu 0,05 – 0,2 mg/l. Obsah hydrogénuhličitanov je mierne zvýšený, okolo 280 mg/l. To všetko poukazuje, že oxidačno – redukčné procesy sú už v redukčných podmienkach a okrem kyslíka vo vode prakticky chýbajú aj dusičnany.

Vodný zdroje Győr-Révfalu (3591) 

Vodný zdroj sa nachádza priamo pri meste Győr pri Mošonskom ramene Dunaja.

Elektrická vodivosť, indikuje zvýšený obsah rozpustených látok. Obsah chloridov je pod 20 mg/l. Obsah síranov je vyšší, okolo 100 mg/l. Všetky tieto koncentrácie z dlhodobého hľadiska mierne klesajú. To dokumentuje narastanie podielu menej mineralizovanej vody z Mošonského ramena Dunaja, prípadne ramennej sústavy.

Obsah kyslíka je prakticky nulový, obsah dusičnanov je takmer žiadny. Hodnoty CHSK_Mn stúpli k 2 mg/l. Obsah mangánu je nad 0,2 mg/l, obsah hydrogénuhličitanov je vysoký (320 mg/l). To všetko poukazuje na redukčné prostredie s prítokom podzemnej vody zo znečisteného okolia (SO₄^2-) a vody s obsahom vyššieho množstva organického uhlíka.

Vodný zdroj Mosonmagyaróvár (3596)

Vodný zdroj leží v hornej časti ostrova Szigetköz, pri Mošonskom ramene Dunaja, ktorý v týchto miestach je málo znečistený.

Elektrická vodivosť a obsah chloridov vykazujú vyrovnané hodnoty, indikujúce stabilné zloženie podzemných vôd vodného zdroja.

Obsah kyslíka je prakticky nulový, obsah dusičnanov je okolo 7 mg/l čo je možné považovať z hľadiska oxidačno-redukčných pomerov za optimálne. Hodnoty CHSK_Mn sú nízke,  0,5 mg/l. Obsah mangánu je do 0,05 mg/l (pravdepodobne pod detekčný limit), obsah hydrogénuhličitanov je primeraný (240 mg/l). To všetko poukazuje na oxidačné podmienky s dostatočnou rezervou dusičnanov na vyrovnávanie sezónnych výkyvov v obsahu organických látok v infiltrovanej vode z Mošonského ramena Dunaja.

Všeobecné vyhodnotenie ostatných pozorovacích objektov na území ostrova Szigetköz

Základným znakom redukčných podmienok v podzemnej vode je nedostatok kyslíka a dusičnanov a výskyt mangánu. Z hľadiska zásobovania pitnou vodou začína nutnosť úpravy vody, ak hodnota mangánu presiahne hodnoty stanovené Vyhláškou MZ č. 151/2004. V roku 2002 takýto stav bol na nasledujúcich vodných zdrojoch a pozorovacích objektoch: Dunakiliti (3546), Dunakiliti (3594), Darnózseli (3595), Mosonmagyaróvár (3596), Rajka (3549), Rajka (3550), Ásványráró (3565). Na studniach vodného zdroja Győr-Szőgye (3592) a Győr-Szőgye (3593) sa koncentrácia mangánu pohybuje tesne nad touto hranicou.

Je zaujímavé, že hodnoty TOC, ktoré charakterizujú množstvo uhlíka vo vode, majú na všetkých lokalitách poklesávajúcu tendenciu. Z toho vyplýva, že kvalita podzemnej vody by sa mala pomaly zlepšovať.

Prehľadná mapa kvality podzemných vôd

Rozptyl hodnôt jednotlivých ukazovateľov je pomerne veľký a závisí od rôznych okolností. V mapovom podklade vo forme stĺpcových diagramov (Obr. V.138 a Obr. V.139) sme prehľadne spracovali vybrané ukazovatele kvality podzemných vôd, ktoré charakterizujú oxidačno-redukčné podmienky a základné procesy tvorby kvality podzemných vôd.

Z hľadiska obsahu kyslíka sa oxidačné podmienky vyskytujú hlavne na pravej strane Dunaja a v strednej časti Žitného ostrova. Väčšia časť územia na ľavej strane Dunaja vykazuje anoxické podmienky. V oblastiach s prítomnosťou kyslíka v podzemnej vode je aj zvýšený obsah dusičnanov. V ostatných územiach sa obsah dusičnanov pohybuje len v niekoľkých mg/l. Ak v takýchto oblastiach je v podzemných vodách prítomný organický uhlík a obsah mangánu, svedčí to o redukčných podmienkach v podzemných vodách, sprevádzaných často aj zvýšeným obsahom železa. Takéto podmienky sú v dolnej časti Žitného ostrova, v ramennej sústave a v hornej časti v Petržalke.

V sledovanom území v skutočnosti dnes už existujú len lokálne zdroje znečistenia. Hlavné plošné síranové znečistenie je dnes vytláčané prúdením infiltrovanej podzemnej vody z Dunaja o pomerne nízkej koncentrácii. Obr. V.138 ukazuje napríklad príbrežnú oblasť zdrže s nízkym obsahom síranov v podzemnej vode (do 40 mg/l), pochádzajúcich z infiltrovanej vody z Dunaja a miesta so zvýšenými obsahmi, ktoré pochádzajú obyčajne z predchádzajúceho znečistenia podzemných vôd vo vnútrozemí. S antropogénnym znečistením súvisí aj zvýšený obsah chloridov a zvýšená celková mineralizácia. Vysoké obsahy hydrogénuhličitanov sú indikátorom intenzívnejších procesov oxidácie organickej hmoty.

Prehľad prekročení normových limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody

V samostatnej prílohe správy Mucha et al. 2004 „Prekročenie normových limitov ukazovateľov kvality povrchovej a podzemnej vody“, uvádzame prehľad prekročení normových limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody na všetkých sledovaných objektoch. V prílohe sú namerané údaje vyhodnotené oproti norme STN 75 7111 „Pitná voda“ z júla 1998 a Vyhláške MZ č. 151/2004 „O požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody“ z januára 2004.

V citovanej správe sú vyhodnotené aj ťažké kovy, organické znečistenie, bakteriologické znečistenie, ktoré sa sledujú na vodných zdrojoch. Z  hľadiska týchto ukazovateľov kvalita podzemnej vody na vodných zdrojoch je dlhodobo vyrovnaná a vyhovuje vyhláške MZ č.151/2004 ako aj norme STN 75 7111. Ojedinele sa vyskytujú prekročenia niektorých ukazovateľov (napr. baktérie, mangán, teplota).

Kvalita podzemnej vody sledovaná na objektoch hydrogeochemického profilu Kalinkovo a PZ-13 (č. 87/1,4,7) je dobrá, vo väčšine prípadov vyhovuje v sledovaných ukazovateľoch Vyhláške MZ č.151/2004 ako aj norme STN 75 7111. Ojedinele sa vyskytujú prekročenia ukazovateľov (napr. amóniové ióny, baktérie, CHSK_Mn, teplota). Častejšie sa vyskytujú prekročenia obsahov železa a mangánu oproti limitným hodnotám. Tento hydrogeochemický profil bol však vybudovaný práve preto, aby sledoval procesy tvorby kvality podzemnej vody od infiltrácie vody zo zdrže vodného diela a nevyužíva sa ako zdroj pitnej vody.

Na kvalite podzemnej vody sledovanej na (nevodárenských) objektoch SHMÚ sa častejšie na jednotlivých pozorovacích objektoch objavuje lokálny vplyv územia zvýšeným obsahom nutrientov (amónne ióny, dusitany), organických látok (dichlórbenzény) a stopových prvkov (Fe, Mn, Ni, Hg).