I.  ÚVOD

I.1.  Základ monitorovania vplyvu Vodného diela Gabčíkovo

Spoločný slovensko-maďarský monitoring oblasti vplyvu Vodného diela Gabčíkovo je založený na:

  1. Zmluve zo 16. septembra 1977 o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros [2] s ňou súvisiacich dokumentoch, a na tom, že Vodné dielo Gabčíkovo je v prevádzke.

  2. Medzivládnej dohode „o niektorých dočasných technických opatreniach a prietokoch do Dunaja a do Mošonského ramena Dunaja“:

  1. Rozsudku Medzinárodného Súdneho Dvora, vyneseného 25. septembra 1997 Medzinárodným Súdnym Dvorom v Haagu vo veci: „Spor o sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros“ [11].

Podľa medzivládnej Dohody 1995 [3, 10] sa slovenská strana zaviazala prepúšťať do Dunaja pod haťou Čunovo priemerný ročný prietok 400 m3s-1 a do Mošonského ramena Dunaja a pravostranného priesakového kanála 43 m3s-1, v závislosti od hydrologických a technických podmienok uvedených v Prílohách č. 1 a 2 Dohody 1995.

Voda prepúšťaná do Mošonského ramena Dunaja zabezpečuje zásobovanie vodou predovšetkým Mošonské rameno Dunaja a dunajské ramená v oblasti chránenej pred povodňami na maďarskej strane, teda za protipovodňovými hrádzami - mimo vlastnej inundácie, napríklad, rameno Zátonyi Duna.

Maďarská strana, podľa Dohody 1995, uviedla v júni 1995 do prevádzky dnovú prehrádzku, vybudovanú na spoločnom úseku Dunaja pri Dunakiliti, v rkm 1843. Táto prehrádzka umožňuje dotáciu až 250 m3s-1 vody do dunajských ramien v inundačnej oblasti medzi Dunajom a protipovodňovými hrádzami na maďarskej strane. Prietokové množstvo do inundácie sa reguluje na hati Dunakiliti reguláciou hladiny vody v Dunaji nad prehrádzkou.

Podľa Článku 4 medzivládnej Dohody 1995 sú Strany povinné vzájomne si vymieňať a vyhodnocovať údaje získavané monitorovaním prírodného prostredia na oboch stranách Dunaja, slovenskej a maďarskej, ktoré sú potrebné na posúdenie vplyvov zvýšeného prietoku do Dunaja a dotácie vody na maďarskej strane. Technické detaily monitorovania prírodného prostredia na oboch stranách – vymedzenie ovplyvneného územia, miesta vzorkovania a merania, frekvencia meraní, zoznam vymieňaných ukazovateľov, intervaly výmeny údajov, atď. – sú popísané v Štatúte [10] a v príslušných dokumentoch a správach [8, 9].

Výsledky pozorovaní a namerané údaje v tabuľkovom a grafickom tvare, spolu s ich hodnotením sú spracovávané v Národných ročných správach [7, 9]. Tieto sú, podľa Článku 3 Dohody 1995, stranami vypracovávané samostatne. Spoločné výročné správy [8] sú vypracované každoročne spoločne a sú založené na odsúhlasených a vzájomne vymenených Národných správach.

Táto publikácia má poskytnúť čitateľovi súhrnné informácie o monitorovaní prírodného prostredia na území ovplyvnenom výstavbou a prevádzkou Vodného diela Gabčíkovo za roky 1992 - 2004. Zhŕňa nielen výsledky spoločného monitorovania, ale aj výsledky veľkého množstva účastníkov monitorovania a poznatky získané Konzultačnou skupinou Podzemná voda pri prácach na riešení otázok minimalizácie vplyvu vodného diela na prírodné prostredie, na príprave podkladov pre Medzinárodný Súdny Dvor a podkladov pre rokovanie Vládnej delegácie SR s maďarskou stranou.

I.2  Monitorovanie vplyvu na prírodné prostredie

Monitorovať prírodné prostredie znamená pozorovať, merať, zbierať a vyhodnocovať namerané údaje a po ich spracovaní prezentovať informácie, hľadať doplňujúce riešenia. V prípade vodného diela Gabčíkovo to však znamená nielen splnenie cieľov Zmluvy z roku 1977 (vyrábať energiu, zabezpečiť protipovodňovú ochranu, zlepšiť plavebné podmienky, chrániť prírodné prostredie), ale aj navrhovať upravovanie a regulovanie vodného režimu tak, aby sa čo najlepšie splnili predstavy o udržateľnom (ideálnom) prírodnom prostredí, o optimálnom využívaní krajiny a jej prírodného potenciálu.

Monitorovanie prírodného prostredia a jeho komplexné vyhodnotenie, v prípade takých diel ako je Vodné dielo Gabčíkovo, zabraňuje aj takej kontroverznej diskusii vo vedeckých a nevedeckých kruhoch, ako sme si mohli vypočuť v období pred viac ako desiatimi rokmi. Profesor Krcho, vtedajší dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, vtedy napísal (Krcho in [4]) „ ... gabčíkovský projekt sa stal veľmi diskutovaným na domácej i medzinárodnej politickej sfére, i na iných sférach, vrátane vedy a techniky. Bolo veľké množstvo protichodných názorov, ktoré pravidelne viedli k diskusiám s veľmi emotívnym nábojom. To viedlo len k veľmi malej možnosti  vzájomnej dohody a k vytvoreniu seriózneho spoločného výsledku. Ak sa používajú nekorektné výrazy v neodborných kruhoch, ktoré sa ale odvolávajú na vedecké výsledky, následky sú zlé, až tragické. Výsledkom je nepravdivá informácia, ktorá sa stáva ešte horšou, keď je spájaná s negatívnou argumentáciou. Takéto metódy sa niekedy používajú pri presvedčovacej kampani alebo ako komunikačná zručnosť pri vymývaní mozgov.“

Typickým, ale nie ojedinelým, takýmto príkladom bolo apelovanie istej veľmi známej ekologickej organizácie na európskych ministrov životného prostredia na trojdňovej konferencii v Lucerne v apríli 1993. Organizácia žiadala ministrov, aby „zabránili zdravotnému ohrozeniu 1,4 milióna ľudí, ktoré hrozí zo znečistenia pitnej vody následkom odvedenia dunajskej vody pri Gabčíkove. Zmeny hladiny podzemnej vody viedli k zvýšeniu koncentrácií karcinogenných látok v podzemnej vode a jediným spôsobom, ktorý tomu zabráni je pustiť 80 % vody do starého koryta Dunaja“, napísal odborník, ktorý pár dní pred tým navštívil Gabčíkovo.

Príklad môžeme prevziať aj z rozsudku Medzinárodného Súdneho Dvora. „Na základe takejto prognózy, podloženej rôznymi vedeckými štúdiami, Maďarská republika dospela k záveru, že “stav ekologickej núdze“ skutočne existuje od roku 1989“ [11, čl.40].

Monitorovanie prírodného prostredia je teda dôležité aj z hľadiska posúdenia pravdivosti informácií a posúdenia skutočného stavu prírody a  prebiehajúcich procesov v nej. Typické príklady z monitorovania vplyvov Vodného diela Gabčíkovo na prírodné prostredie – monitorovacieho procesu – sú prezentované v zborníkoch „Gabčíkovská časť projektu vodného diela – prehľad vplyvov na životné prostredie“ [4, 5]. Zborníky boli publikované Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1995 a 1999 a poskytujú vyhodnotenie monitorovania založeného na dvojročnom a šesťročnom pozorovaní po uvedení Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky. V roku 2003 vyšla v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou a pracovníkmi Slovenskej akadémie vied publikácia opierajúca sa o výsledky monitorovania prírodného prostredia pod názvom „Optimalizácia vodného režimu ramennej sústavy v úseku Dunaja Dobrohošť – Sap z hľadiska prírodného prostredia“ [12].

V súlade s Dohodou 1995 sú od roku 1995 na slovenskom a na maďarskom území pripravované národné výročné správy z monitorovania prírodného prostredia [9]. Spoločná (slovensko-maďarská) výročná správa z monitorovania životného prostredia spája jednotlivé národné výročné správy a reprezentuje spoločne odsúhlasené výsledky monitorovania [10]. Spoločným odsúhlasovaním metodík a výročných správ sa predchádza odlišnej interpretácii výsledkov monitorovania a zároveň sa uvádzajú aj skutočné monitorované dáta pre ďalšie spracovanie.

Monitorovanie, a hlavne spoločný slovensko-maďarský monitoring [3], zohral dôležitú úlohu aj pred Medzinárodným Súdnym Dvorom v Haagu. Maďarsko sa, podľa Rozsudku, na zdôvodnenie svojho správania sa, opieralo hlavne o „stav ekologickej núdze“, ktorá podľa neho vznikla vybudovaním a uvedením Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky. „Argument maďarskej strany o stave ekologickej núdze nepresvedčil Súd“, pretože, ako Súd konštatuje, „ani v najmenšej miere sa nedokázalo, že v roku 1989 reálne existovalo vážne a bezprostredné nebezpečenstvo, a že opatrenia prijaté Maďarskom boli na to jedinou možnou reakciou“ [11, čl. 54]. Zo správy trojstrannej komisie nezávislých expertov EÚ na zistenie skutočností z 31. októbra 1992, ktorú Súd uvádza v Rozsudku vyplýva, že „nevyužívanie vodného diela by okrem finančných strát mohlo spôsobiť vážne problémy životnému prostrediu“ [1].

 I.2.1  Ciele a hierarchia monitorovania v oblasti vplyvu Vodného diela Gabčíkovo

Monitorovanie prírodného prostredia má poskytnúť informácie o vplyve rozličných aktivít a realizovaných opatrení na prírodné podmienky a porovnať aj prognózy s realitou. Nemožno sa vyhnúť ani porovnaniu prognózy vývoja vplyvov na prírodné prostredie bez vodného diela a s vodným dielom. Vplyv vodohospodárskych objektov a realizovaných vodohospodárskych opatrení, ale aj akýchkoľvek prírodných zmien v riečnych tokoch a ich režime, sa odráža:

  1. v prvom rade v zmenách hydrologického režimu povrchových a podzemných vôd,

  2. následne pokračuje zmenami vlhkosti v zóne aerácie (v prevzdušnenej vrstve medzi povrchom a hladinou podzemnej vody), ktorá zahŕňa aj pôdny horizont s koreňovou sústavou rastlín,

  3. pokračuje zmenami vo flóre a faune.

Cieľom vzájomnej výmeny údajov je poskytovanie informácií o výsledkoch monitorovania, o vývoji ukazovateľov zahrnutých do výmeny údajov a o zmenách prírodného prostredia na ovplyvnenom území na slovenskej a maďarskej strane. Základnou podmienkou výmeny údajov je používanie rovnakých alebo podobných metód meraní a analýz a používanie dohodnutých metód interpretácie.

Hlavným cieľom spoločného slovensko-maďarského monitorovania v súlade s  Dohodou 1995 je pozorovať, zaznamenávať a spoločne hodnotiť kvantitatívne a kvalitatívne zmeny povrchových a podzemných vôd a prírodného prostredia závislého na vode v súvislosti s realizovanými opatreniami a uskutočňovanou dotáciou vody do starého koryta Dunaja, Mošonského ramena Dunaja a do inundácií na oboch stranách Dunaja. Dotácia vody do ramennej sústavy na maďarskej strane je zabezpečovaná pomocou dnovej prehrádzky a Hate Dunakiliti, ktoré vzdúvajú a regulujú hladinu v starom koryte Dunaja Obr. I.1. Potrebné množstvo vody tečie cez otvory v brehoch do maďarskej ramennej sústavy Obr. I.2.

Cieľom monitorovania nie je len odhad zmien po uvedení vodného diela a regulačných zariadení do prevádzky, ale najmä pozorovať, vyhodnocovať a regulovať vodný režim takým spôsobom, aby prebiehajúce procesy viedli k zlepšovaniu vplyvov vodného diela na rozličné zložky prírodného prostredia. Objekty vodného diela majú veľa zariadení na regulovanie režimu povrchovej a podzemnej vody. Regulovaním a úpravami vodnej zložky existujú veľké možnosti pozitívne ovplyvňovať prírodné prostredie. Niektoré ďalšie objekty, napríklad prehrádzky, je možné na základe monitorovania prírodného prostredia optimálne navrhnúť a realizovať. Na takomto princípe v súčasnosti prebieha napríklad spracovávanie úlohy optimalizácie vodného režimu ramennej sústavy v úseku Dunaja Dobrohošť – Sap z hľadiska prírodného prostredia [12].

Konečným cieľom Spoločnej výročnej správy v zmysle Dohody 1995 je pravidelne, každoročne, predkladať príslušným vládam spoločné vyhodnotenie výsledkov monitorovania a spoločné odporúčania pre zlepšenie monitorovania a činností na ochranu životného a v tomto prípade hlavne prírodného prostredia. Konečným cieľom monitorovania nie je definovať "status quo" (popísať existujúci stav), nie sú ním len takzvané konzervačné alebo obmedzujúce ochranné opatrenia (Zákon č. 543/2002), ale predovšetkým starostlivosť o ekosystémy, opatrenia na zaručenie rozvoja z akéhokoľvek zorného uhla, aj z pohľadu prirodzenej biodiverzity (rozmanitosti životných foriem) a zaručenie trvalého rozvoja v najširšom slova zmysle. Trvalý rozvoj, nazývaný "trvalo udržateľný rozvoj", môže byť zaručený iba prehĺbením našich vedomostí, rozvojom vedy, štúdiom prírodných procesov, akceptovaním a braním do úvahy iných názorov a nepretržitým vzdelávaním občanov, a to aj v technických disciplínach. Monitorovanie vplyvov vodného diela a iných ľudských aktivít je v našom prípade toho základom. (Pozri Rozsudok MSD [11] odsek {140} a kap. II.).

Monitorovanie sa zakladá na vzorkovaní a meraní rôznych ukazovateľov. Vodné dielo Gabčíkovo zmenilo, úpravami na Dunaji už predtým veľmi zmenený, režim povrchových a podzemných vôd. Interpretácia monitorovania sa transformuje na celé územie na základe kauzálnych vzťahov medzi hladinou povrchovej a podzemnej vody a zmenami bioindikačných charakteristík. Interpretácia zmien hladín povrchových a podzemných vôd je preto zahrnutá do interpretácie vplyvu vodného diela na živé organizmy ako základný činiteľ vplývajúci na prírodné prostredie, vyvolaný uvedením vodného diela do prevádzky.

Vyhodnotenie zahŕňa zmeny v hydrologických režimoch povrchovej a podzemnej vody, zmeny v kvalite povrchovej a podzemnej vody, zmeny v pôdnej vlhkosti, pôde, vo vegetácii, lesných porastoch a faune.

Vplyv Vodného diela Gabčíkovo na živé organizmy sa nedeje priamo, ale prostredníctvom zmien režimu povrchovej a podzemnej vody. Prejavuje sa zmenami pôdnej vlhkosti v zóne aerácie, v porovnaní s inak takými istými podmienkami, ale bez vplyvu vodného diela. Ak vodné dielo spôsobilo stúpnutie hladiny podzemnej vody, nastalo aj zvýšenie pôdnej vlhkosti v zóne aerácie, prípadne v niektorých hĺbkach sa vlhkosť nemusela zmeniť, ale nikde sa vlhkosť pod vplyvom stúpnutia hladiny podzemnej vody neznížila. Platí aj opačné tvrdenie: tam, kde pod vplyvom vodného diela poklesla hladina podzemnej vody, poklesla aj pôdna vlhkosť, prípadne ostala na rovnakej úrovni v niektorých hĺbkach, ale nikde sa vlhkosť pod vplyvom poklesu hladín podzemnej vody nezvýšila. Preto ani zvýšenie vlhkosti v zóne aerácie pod vplyvom poklesu hladiny podzemnej vody, ani jej pokles pod vplyvom zvýšenia hladiny podzemnej vody, nemôže nastať. To platí aj o iných vodohospodárskych opatreniach, napríklad zásobovanie ramenných sústav vodou, simulovanie záplav a podobne.

Interpretácia zmien hladiny a prúdenia povrchovej vody, hladiny podzemnej vody, vznik a zánik vodných plôch je základom pre interpretáciu výsledkov monitorovania živých organizmov, bioty, včítane vodných spoločenstiev.

Pri interpretácii vplyvu na prírodné prostredie pokles hladiny podzemnej vody znamená posun k suchomilnejším spoločenstvám a zvýšenie hladiny znamená posun k vlhkomilnejším. Takisto záplavy znamenajú posun k takým vlhkomilným spoločenstvám, ktoré sú typické pre záplavové (inundačné) územia a ktoré znášajú záplavy. Ak hodnotíme vlhkomilné spoločenstvá a vlhkomilné spoločenstvá typické pre záplavové územia ako prirodzenejšie, pôvodnejšie a cennejšie v tomto území, s väčšou ale typickou druhovou a genetickou biodiverzitou, rozmanitosťou, potom je možné zreteľne určiť, v ktorých oblastiach nastali pozitívne, a v ktorých negatívne zmeny, a to podľa zmeny výšky hladiny podzemnej vody a podľa výskytu a priebehu prirodzených alebo simulovaných záplav a podobne.

Hierarchia monitorovania a interpretovania vplyvu na prírodné prostredie teda začína monitorovaním hladiny, prietokov a kvality povrchovej vody. Nasleduje hladina a smery prúdenia podzemnej vody a kvalita podzemnej vody. Ďalej v poradí je vlhkosť v zóne aerácie nad hladinou podzemnej vody a pôdna vlhkosť. Režim podzemnej vody a pôdnej vlhkosti už priamo ovplyvňuje biotu – vegetáciu, a následne faunu.

I.2.2  Prehľad monitorovania

Monitorovanie zložiek prírodného prostredia v okolí Vodného diela Gabčíkovo bolo upravené medzivládnou Dohodou z roku 1995 [3] a Vodoprávnym rozhodnutím Okresného úradu životného prostredia Bratislava-vidiek, a v ostatnom období, rozhodnutiami č. Vod. 74/103/Am-75/1996-K zo dňa 26. apríla 1996, a novým Vodoprávnym rozhodnutím Krajského úradu, odboru životného prostredia, W/308/2001-ONR, zo dňa 18.12.2001.

Monitorovanie podľa Dohody 1995 zabezpečuje a vykonáva splnomocnenec Vlády SR pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, ktorý je zároveň povereným zástupcom Vlády SR pre monitorovanie podľa Dohody 1995.

Monitorovanie podľa vodoprávneho rozhodnutia zabezpečuje investor a prevádzkovateľ Vodného diela Gabčíkovo Vodohospodárska výstavba, š. p. Bratislava. Spolupracuje s Konzultačnou skupinou Podzemná voda, Slovenským vodohospodárskym podnikom, odštepný závod Povodie Dunaja (od roku 2004 so zmeneným názvom na „Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Odštepný závod Bratislava), Slovenským hydrometeorologickým ústavom, Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou (bývalý ZsVaK), Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou (bývalý VaK), Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy, Lesníckym výskumným ústavom, Výskumnou stanicou Gabčíkovo, Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského a Slovenskou akadémiou vied - Ústavom ekosozológie, Ústavom zoológie, Botanickým ústavom a Ústavom hydrológie a hydrauliky. Zodpovedným za monitorovanie v zmysle „Dohody“ z roku 1995 s Maďarskom je splnomocnenec vlády pre výstavbu a prevádzku SVD G-N.

Hodnotenie maďarskej strany je založené na údajoch získavaných Severo-zadunajskou inšpekciou ochrany životného prostredia, Severo-zadunajským vodohospodárskym riaditeľstvom, Oblastnými organizáciami vodných zdrojov, Lesníckym vedeckým ústavom ERTI, Panónskou poľnohospodárskou univerzitou v Mosonmagyaróvár, Prírodovedným múzeom, Maďarskou akadémiou vied a Univerzitou Eötvosa Lóránta v Budapešti. Výmena údajov a vyhodnotenie je koordinované riaditeľom sekcie ochrany životného prostredia Ministerstva ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva, ktorý je zároveň „povereným zástupcom vlády MR pre monitorovanie“ v zmysle Dohody z roku 1995.

Interpretácia údajov získaných monitorovaním je podrobnejšie dokumentovaná v správach o výsledkoch monitorovania za jednotlivé odborné oblasti, ako aj v Národných ročných správach a Spoločných výročných správach z monitorovania prírodného prostredia, vypracovávaných v zmysle medzivládnej Dohody z roku 1995 [7, 8, 9], ako aj v správach o vývoji kvality vody Dunaja v rámci Komisie hraničných vôd.

V rámci monitorovania sa zabezpečuje zber, spracovanie a interpretácia údajov o hladinách a prietokoch povrchových vôd, kvalite povrchových vôd a riečnych sedimentov, hladinách a kvalite podzemných vôd, sleduje sa vplyv vodného diela na poľnohospodárske pôdy, lesné porasty a biotu (Obr. I.3).

Monitorovanie hladín a prietokov povrchových vôd. Cieľom monitorovania hladín a prietokov je dokumentácia prietokového režimu Dunaja na úseku Bratislava – Komárno, prevádzkového režimu na objektoch vodného diela a hladinového režimu v priesakových kanáloch a v ramennej sústave. Kľúčovým profilom pre prevádzku Vodného diela Gabčíkovo, ako aj pre hodnotenie prietokového režimu Dunaja, je profil Bratislava – Devín. Kľúčovými miestami pre hodnotenie dodržiavania zmluvných záväzkov slovenskej strany (prietokov), vo vzťahu k „Dohode“ z roku 1995, je profil v Dobrohošti a profil Helena na začiatku pravostrannej ramennej sústavy, ako aj nápustný objekt do Mošonského ramena Dunaja. Ďalšími dôležitými objektmi, ktoré charakterizujú dennú prevádzku VD Gabčíkovo je hať v Čunove, odberný objekt do ľavostrannej ramennej sústavy v Dobrohošti a vodná elektráreň v Gabčíkove.

Vo vzťahu k hladinovému režimu podzemných vôd sú dôležitými objektmi pozorovacie zariadenia na priesakových kanáloch a v ľavostrannej ramennej sústave. Tieto sú potrebné najmä z hľadiska optimalizácie dotácie kanálovej sústavy v hornej a strednej časti Žitného ostrova vodou a čiastočnej regulácie výšky hladín podzemných vôd, ktoré sú nepriaznivo ovplyvnené drenážnym účinkom starého koryta Dunaja.

Podľa výsledkov monitorovania je možné konštatovať, že slovenská strana si plní záväzky vyplývajúce z Dohody 1995. Za jediný nedostatok maďarská strana považuje, že počas niekoľkých dní v priebehu roka sa niekedy stáva, že do starého koryta tečie menej vody ako je stanovené minimum 250 m3/s. Dohoda 1995 však pripúšťa možnosť vyrovnať prietoky v nasledujúcom období.

Monitorovanie kvality povrchových vôd a riečnych sedimentov. Cieľom monitorovania kvality povrchovej vody je dokumentácia vývoja kvality povrchovej vody na úseku Dunaja medzi Bratislavou a Komárnom, kvality vody v zdrži,  v priesakových kanáloch Vodného diela Gabčíkovo a v ramennej sústave.

Podstatou monitorovania je sledovanie a porovnanie kvality vody vstupujúcej do oblasti Vodného diela Gabčíkovo a kvality vody vystupujúcej z tejto oblasti. Kľúčovými lokalitami sú preto lokalita Bratislava –Nový most a lokalita Medveďov – most. V rámci pozorovania kvality vody v zdrži je monitorovanie zamerané na možný priamy vplyv Vodného diela Gabčíkovo – napríklad, na eutrofizáciu a na kvalitu sedimentov, pričom princíp sledovania kvality na vstupe a výstupe ostáva zachovaný. Osobitne je sledovaná kvalita vody v starom koryte Dunaja, v ramennej sústave, v Mošonskom ramene Dunaja a v priesakových kanáloch VD Gabčíkovo.

Do hodnotenia výsledkov monitorovania sú zahrnuté aj výsledky z monitorovania kvality povrchových vôd v rámci slovensko-maďarskej Komisie hraničných vôd, sledovania znečisťovateľov toku, a pod.

Vyhodnotenie monitorovania kvality povrchových vôd ukazuje, že kvalita vody v Dunaji sa od roku 1980 postupne zlepšuje. Klesá znečistenie organickými látkami, index saprobity sa pohybuje okolo hodnôt, ktoré reprezentujú prirodzené zaťaženie vody Dunaja. Mierny pokles vykazujú aj nutrienty a ukazovatele fekálneho znečistenia. Obsah ťažkých kovov je nízky a dlhodobo sa pohybuje v rámci I. triedy kvality vody. Výkyvy v kvalite vody na úseku Dunaja medzi Bratislavou a Komárnom, kvality vody v zdrži a v priesakových kanáloch VD Gabčíkovo zodpovedajú kolísaniu kvality vody v Bratislave, ktorá charakterizuje kvalitu vody vstupujúcej do oblasti ovplyvnenej vodným dielom. Z monitorovania sedimentov vyplýva, že zdrž v závislosti na prietoku a rýchlosti prúdenia hrá dôležitú úlohu pri sedimentácii a remobilizácii nerozpustných látok. Kvalita sedimentov je lokálne podmienená ich granulometrickým zložením (poukazuje na pomery prúdenia vody počas sedimentácie), ktoré hrá významnú úlohu aj pri akumulácii znečisťujúcich látok. Medzinárodná komisia pre ochranu rieky Dunaj (ICPDR) vo svojej správe „Joint Danube Survey“ zo septembra 2002 [13] píše: „...navrhuje sa, aby sa najnižšie koncentrácie látok (ťažké kovy) zistených v sedimentoch zdrže Gabčíkovo použili ako pozaďové koncentrácie, prinajmenšom v hornom úseku Dunaja po riečny kilometer (rkm) 1300“ (Illok-Backa Palanka, cca 50 km nad Novým Sadom). To inými slovami znamená, že sedimenty zdrže nie sú znečistené ťažkými kovmi viac ako je prírodný obsah týchto látok v dnových sedimentoch Dunaja. Podobne môžeme hovoriť aj o iných látkach, s výnimkami látok, ktoré prichádzajú vo zvýšenej koncentrácii do zdrže z úseku Dunaja nad Bratislavou. Obsah aj týchto látok je podstatne nižší ako v zdrojových úsekoch nad Bratislavou, o čom budeme hovoriť ďalej v texte.

Monitorovanie hladín podzemných vôd. Cieľom monitorovania hladín podzemných vôd je dokumentácia hladinového režimu podzemných vôd na oboch stranách Dunaja v oblasti Žitného ostrova a ostrova Szigetköz. Interpretácia zmien hladiny podzemných vôd je základom pre interpretáciu výsledkov monitorovania ostatných zložiek prírodného prostredia. Do vyhodnotenia hladinového režimu sú popri objektoch monitorovaných v rámci základného pozorovania hladín podzemných vôd v Slovenskej republike zahrnuté aj dostupné údaje z ostatných existujúcich objektov, ktoré sú pozorované v rámci prevádzkového monitorovania iných organizácií.

Hladiny podzemných vôd po napustení zdrže v hornej časti Žitného ostrova výrazne stúpli. V bezprostrednom okolí zdrže v dôsledku regulovania hladinového režimu v zdrži a kolmatácie dna zdrže dochádza v období po napustení k miernemu poklesu hladín (Obr. I.4, Obr. I.5b). Obr. I.5a znázorňuje rozdiely medzi hladinami podzemných vôd v roku 2001 a hladinami v období pred napustením zdrže. Z hľadiska riadenia prevádzky na vodnom diele Gabčíkovo, využívania priesakových vôd na závlahy a plánovania opatrení, je sledovanie hladín podzemných vôd základnou zložkou monitorovania.

Z výsledkov spoločného slovensko-maďarského monitorovania je možné konštatovať, že zavedenie dotácie vody do pravostrannej ramennej sústavy vyvolalo významné zvýšenie hladín podzemných vôd na maďarskom území pre podmienky nízkej a strednej vody v Dunaji (Obr. I.5b). Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že dotácia vody do ramenných sústav hrá dôležitú úlohu pri hladinovom režime podzemných vôd na území Szigetközu ako aj v ramennej sústave na slovenskom území. Za nedostatok na slovenskej strane je možné považovať, že simulované záplavy sa nerealizujú častejšie, hoci realizácia záplav je z vodohospodárskeho hľadiska pripravená. Na maďarskej strane sa záplavy nerealizovali vôbec a maďarská strana im zatiaľ nepripisovala význam. Prvé experimentálne zaplavenie inundácie na maďarskej strane sa realizovalo na jar v roku 2004.

Pozdĺž starého koryta Dunaja zostávajú hladiny podzemných vôd stále príliš zaklesnuté (Obr. I.5a). V Spoločnej správe [8] sa píše, že túto otázku je možné uspokojivo vyriešiť len zvýšením hladiny vody v starom koryte Dunaja pomocou opatrení realizovaných priamo v jeho koryte. Takéto opatrenia by podstatne zlepšili hladinový režim podzemných vôd v inundačnom území a mohli by pomôcť aj pri simulovanom zaplavovaní záplavového územia a pri prepojení ramien s Dunajom. Opatrenia v starom koryte Dunaja má podľa Zmluvy z roku 1977 realizovať maďarská strana. Opatrenia treba riešiť v súlade s protipovodňovou ochranou a zabezpečením prevádzania povodňovej vody inundačným územím, vrátane udržiavania lúk a kosienok popri starom koryte Dunaja.

Zníženie drenážneho účinku starého koryta Dunaja vzdutím jeho hladiny, napríklad prehrádzkami, ďalej prepojenie Dunaja s ramenami, preplachovanie ramennej sústavy a zdrže, by podstatne prispelo ku ďalšiemu zvýšeniu hladín podzemných vôd na Žitnom ostrove. Pri zvýšených hladinách podzemných vôd budú priesakové kanále zohrávať väčšiu úlohu pri regulovaní hladín podzemných vôd ako je tomu doteraz.

Monitorovanie kvality podzemných vôd. Cieľom monitorovania kvality podzemných vôd je dokumentácia vývoja kvality vody infiltrujúcej z Dunaja a zo zdrže VD Gabčíkovo, jej sledovanie v čase tak, aby bolo možné zachytiť zmeny, ktoré nastali, alebo by mohli nastať v súvislosti s prevádzkou VD Gabčíkovo.

Kľúčovými monitorovacími objektmi na sledovanie kvality podzemných vôd sú studne, ktoré slúžia na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Na doplnenie informácie z územia v okolí VD Gabčíkovo slúžia údaje z vybraných pozorovacích objektov rozmiestnených pozdĺž vodného diela. Hydrogeochemický profil pri Kalinkove umožňuje sledovať vývoj kvality podzemnej vody od miesta infiltrácie dunajskej vody smerom ďalej do vnútrozemia. Výsledky monitorovania kvality podzemných vôd odoberaných zo studní veľmi závisia od kvality zabudovania studne, spôsobu odberu vzoriek a hlavne od toho, či je studňa trvalo využívaná. Najspoľahlivejšie výsledky o kvalite podzemnej vody sú zo studní z ktorých sa trvalo čerpá voda pre zásobovanie.

Existujúce údaje o kvalite podzemnej vody z pozorovaných objektov situovaných vo väčšej vzdialenosti od Dunaja dávajú doplňujúce informácie o vplyve poľnohospodárskej, prípadne živočíšnej výroby, respektíve znečistenia pochádzajúceho z komunálnych alebo priemyselných podnikov.

Kvalita podzemných vôd na ľavej strane Dunaja sa málo zmenila. Vo všeobecnosti klesá obsah dusičnanov a síranov. Výraznejšie zmeny nastali po prehradení Dunaja hlavne na pravej strane zdrže (v oblasti Rusoviec a Čunova), kde v dôsledku zmien smerov prúdenia podzemnej vody nastalo zlepšenie kvality podzemných vôd [4], Obr. I.6. Pribúdanie kontaminantov v podpovrchovej časti zvodneného prostredia pri ďalšom transporte vody do územia súvisí prevažne s poľnohospodárskou činnosťou, komunálnym a priemyselným znečistením presakujúcim z povrchu terénu.

Určité zmeny v koncentráciách niektorých ukazovateľov boli zaznamenané aj na maďarskom území a sú väčšinou spojené so zmenami prúdenia podzemných vôd, prípadne lokálnym znečistením. V prípade studní používaných na zásobovanie pitnou vodou je vo všeobecnosti možné konštatovať, že podzemná voda má na slovenskej i maďarskej strane vysokú kvalitu a z hľadiska jej využívania pomerne stabilné zloženie.

Monitorovanie poľnohospodárskych pôd. Cieľom monitorovania poľnohospodárskych pôd je dokumentácia vývoja pôdnych vlastností a procesov vo väzbe na prevádzku VD Gabčíkovo. Z doterajších výsledkov monitorovania je zrejmé, že vplyv sa prejavuje predovšetkým prostredníctvom zmien režimu hladín podzemnej vody, ktorý vplýva na vodný režim pôd a tým aj na ich vlastnosti. Hlavnú úlohu pritom hrá výška hladiny podzemnej vody, charakter pôdy a hĺbka rozhrania štrkových sedimentov a pôdneho profilu. Z tohto vychádza aj výber lokalít, zvolené ukazovatele a frekvencie pozorovaní.

Vplyv vodného diela na kvalitu poľnohospodárskych pôd nie je preukázaný. Hladiny podzemných vôd na väčšine územia, kde by mohli ovplyvňovať kvalitu pôd, zostali nezmenené alebo sa len mierne zmenili. V oblasti okolo zdrže sa v niektorých častiach obnovil kontakt hladiny podzemnej vody s pôdnym profilom. V oblasti inundácie je vzťah hladiny podzemnej vody a pôdneho profilu komplikovanejší. Do určitej vzdialenosti od riečnych ramien je možné predpokladať priamu interakciu hladiny podzemnej vody s pôdnym profilom, avšak v okolí starého koryta Dunaja je hladina podzemnej vody silne ovplyvnená jeho drenážnym účinkom. V týchto oblastiach, ako na slovenskej tak aj na maďarskej strane, je pôdna vlhkosť vrchnejších častí pôdneho horizontu výrazne závislá od zrážok, výška hladiny podzemnej vody neumožňuje zvlhčovanie vrchnejších častí pôdnych profilov z podzemnej vody (Obr. I.7). Na slovenskej strane je táto situácia čiastočne riešená simuláciou záplav vo vegetačnom období. Situácii by prospelo vzdutie hladiny vody v starom koryte Dunaja.

Monitorovanie lesných porastov. Cieľom monitorovania lesných porastov je dokumentácia vývoja a zdravotného stavu lesných porastov vo vzťahu ku zmenám hydrologického režimu v oblasti VD Gabčíkovo a na základe vyhodnotenia údajov z monitorovania a získaných poznatkov príprava návrhov na úpravu hydrologického režimu vzhľadom na optimálne využitie produkčnej schopnosti lesných stanovíšť.

Lesné porasty verne odrážajú zmeny, ktoré nastali vo vzťahu podzemná voda – pôdny profil. V okolí hornej časti zdrže nastala revitalizácia lesných porastov, dokonca sa na pravej strane v oblasti Rusoviec a Čunova vytvorili aj podmienky pre mokraďné spoločenstvá. Pri zachovaní vývoja poklesov hladín pred prehradením lužným lesom by hrozil nedostatok vlahy a ich postupný zánik. V oblasti medzi prívodným kanálom a starým korytom Dunaja sú určité náznaky, ktoré poukazujú na potrebu vyriešenia zvýšenia hladiny vody v starom koryte Dunaja. Podobne sa prejavuje aj potreba riešenia zásobovania vodou oblasti medzi odpadovým kanálom a korytom Dunaja. Napriek uvedeným nedostatkom výškové prírastky porastov stále ukazujú ideálne podmienky a dosahujú krivky pre I. triedu bonity. Hodnoty týždenných obvodových prírastkov na niektorých plochách potvrdzujú pozitívny vplyv simulovaných záplav. Zvýšenie hladiny vody v starom koryte Dunaja by aj v tomto prípade mohlo eliminovať vplyv nedostatku zrážok, najmä začiatkom vegetačného obdobia, a pretrvávajúce problémy lesných porastov pozdĺž starého koryta na maďarskej strane. Určite by pomohlo aj v takom extrémne suchom a teplom roku, akým bol rok 2003. V ostatnej časti pravostrannej inundácie Dunaja sa ukazujú priaznivé účinky dotácie vody zavedenej podľa Dohody v roku 1995, pretože zdravotný stav topoľových porastov sa za posledné roky sústavne zlepšuje. Problémovým ostávajú vŕbové porasty. Ich stanovištia sa kvôli vysokému obsahu vápnika v pôde a kvôli vysokému položeniu, popri chýbajúcich záplavách, stávajú nevhodnými pre rast vŕb, najmä v oblasti nad obcami Dunasziget a Kisbodak. Vŕby sa však prirodzeným spôsobom uchytávajú pri posunutých nových brehoch. Vzhľadom na ekonomické záujmy vznikajú rôzne názory na spôsob využívania inundácie.

Monitorovanie bioty. Cieľom monitorovania bioty je dokumentácia zmien rastlinných a živočíšnych spoločenstiev vo vzťahu ku zmenám režimu povrchových a podzemných vôd v oblasti VD Gabčíkovo. Získané poznatky z monitorovania sú podkladom na úpravu režimu vzhľadom na optimalizáciu podmienok pre vývoj a existenciu biologických spoločenstiev [12].

Vplyvy zaznamenané v oblasti vodného diela sú rôznorodé z hľadiska ich miesta, smeru a intenzity. Zvýšená hladina podzemnej vody v oblasti čunovskej zdrže určuje smer vývoja rastlinných i živočíšnych spoločenstiev smerom k vlhkomilnejším. Nepriaznivý vývoj bol zistený v neveľkej oblasti nad nápustným objektom ramennej sústavy pri Dobrohošti a v príbrežnom páse na pravej a ľavej strane starého koryta Dunaja. Spoločenstvá ostatnej časti ľavostrannej inundácie väčšinou vykazujú menšie zmeny bez existencie jednoznačného trendu vývoja. Naviac, vo veľkej časti tejto oblasti je teoreticky možné pomocou vodohospodárskych opatrení ovplyvniť smer ďalšieho vývoja spoločenstiev, ale aj ráz krajiny i celkové prírodné prostredie.

Vývoj vodných spoločenstiev je často usmerňovaný i vodohospodárskymi zásahmi, najčastejšie je možné pozorovať mierne zmeny druhového bohatstva spoločenstiev a narastanie počtu eurytopných druhov (vyskytujúcich sa v rôznych biotopoch).

Celkové výsledky monitorovania bioty potvrdzujú poznatky získané z monitorovania lesných porastov, pričom indikujú určité zmeny, ktoré sa postupne prejavujú hlavne v dôsledku nedostatočnej intenzity a trvania záplav.

Procesy zmien vodného režimu nie sú ukončené a vo veľkej miere závisia aj od riadenia vodného režimu na zariadeniach vybudovaných v súvislosti s výstavbou VD Gabčíkovo. Monitorovanie vodného režimu a bioty slúži aj k optimalizácii riadenia vodného režimu, simulácie záplav, ako aj k ďalšiemu rozhodovaniu o vodnom režime oblasti [12].

Podrobnejšie informácie, zmluvné dokumenty [2, 3], publikácie [4, 5, 6, 12] a výročné hodnotiace správy [7, 8, 9] týkajúce sa monitorovania vplyvu VD Gabčíkovo sú dostupné na internetovej adrese www.gabcikovo.gov.sk.

I.2.3  Slovensko-maďarská dohoda a spoločný monitoring

Dňa 19. apríla 1995 vlády Slovenskej republiky a Maďarskej republiky podpísali „Dohodu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o určitých dočasných technických opatreniach a o prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja“ s nasledujúcou špecifikáciou regulačných opatrení [3]:

Zvýšenie prietoku vody v Mošonskom Dunaji z 20 na 43 m3/s cez Čunovský nápustný objekt, za určitých predpokladaných hydrologických a technických podmienok špecifikovaných v „Dohode“.

Rozdeľovanie tejto vody na maďarskom území do riečnych ramien na pravej strane Dunaja, do chránenej oblasti a do Mošonského Dunaja.

Zvýšenie a regulovanie prietoku do hlavného toku Dunaja pod Čunovskou zdržou na hodnoty medzi 250 a 600 m3/s – v mnohoročnom priemere 400 m3/s – podľa pravidiel špecifikovaných v dodatku k „Dohode“.

Výstavba pretekanej prehrádzky v hlavnom koryte Dunaja pri Dunakiliti (Maďarsko) v rkm 1843 na zvýšenie hladiny vody nad haťou, prepojenie Dunaja s maďarskou ramennou sústavou otvormi v riečnych brehoch a regulácia zásobovania maďarskej ramennej sústavy vodou s prietokom 130 m3/s alebo viac.

Zber a výmena monitorovaných údajov o prírodnom prostredí, potrebných na analýzu vplyvu uvedených opatrení.

Vypracovanie Národných a Spoločných výročných správ z monitorovaných údajov.

Opatrenia realizované podľa Dohody 1995 zabezpečili nasledujúci režim povrchovej vody:

Prietok v Mošonskom Dunaji sa zvýšil, je regulovaný a je permanentne zaručený počas celého roka. Voda je rozdeľovaná do Mošonského Dunaja, dunajského ramena Zátonyi a do ďalších maďarských ramien.

Maďarská ramenná sústava v záplavovom území je permanentne a dostatočne zásobovaná vodou. Hladiny vody a prietoky sú regulované haťou v Dunakiliti a vo vnútri maďarskej ramennej sústavy, podobne ako na slovenskej strane sústavou prehrádzok a priepustov.

V Dunaji sa zvýšila hladina vody nad pretekanou prehrádzkou pri Dunakiliti až po Čunovskú zdrž.

Tieto opatrenia významne zvýšili aj hladiny podzemných vôd.

Po uvedení Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky v roku 1992 slovenské vodohospodárske orgány uvoľnili cez nápustný objekt do Mošonského ramena Dunaja podľa Zmluvy 1977 prietok 20 m3/s. Od októbra 1994 sa prietok do Mošonského ramena Dunaja, po vzájomnej dohode, zvýšil na 40 m3/s.

Od 23. júna 1995 hladina v Dunaji zdvihnutá pretekanou prehrádzkou a haťou Dunakiliti umožnila bežne prepúšťať 40 až 130 m3/s (i podstatne viac) vody priamo z Dunaja do maďarskej ramennej sústavy v inundačnom území. Hladina vody sa v hlavnom ramene inundačnej oblasti zvýšila v priemere o 1 m, a tak sa niektoré bočné ramená, predtým úplne suché (v dôsledku dlhodobého „prirodzeného“ vývoja, a nie stavebných úprav na vodnom diele), mohli znovu začať zásobovať vodou.

Hlavné aj bočné ramená sú znovu priamo spojené so starým korytom Dunaja otvormi v riečnom brehu. Hladina vody nad prehrádzkou je teraz vo výške okolo 123 m n. m. a je regulovaná haťou pri Dunakiliti.

Kvalita vody v Mošonskom Dunaji závisí na mnohých faktoroch. Z nich najdôležitejším je podľa maďarskej správy kvalita vody v prítokoch Lajta, Rábca a Rába [9]. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji, najmä v jeho hornej časti, sa podstatne zlepšila a približuje sa kvalite vody v Dunaji. V minulosti, pred vybudovaním nápustného objektu na vstupe do Mošonského Dunaja, voda v hornej časti Mošonského Dunaja stála a bočné ramená v inundácii vôbec nemali vodu alebo mali len stojatú vodu. Mošonský Dunaj bol počas väčšej časti roka, v dôsledku poklesávania dna Dunaja, odrezaný od hlavného toku Dunaja.

Je zrejmé, že ak máme hodnotiť vplyv regulačných opatrení podľa Dohody, podzemná voda má rozhodujúcu úlohu pri určovaní vplyvov na prírodné prostredie. Ak sa hladina podzemnej vody dvíha, príroda dostáva pre svoje potreby viac vody – ak klesá, má k dispozícii menej vody.

Zníženie pôdnej vlhkosti na inundačnom území sa všeobecne považuje za negatívny jav, zvýšenie pôdnej vlhkosti za pozitívny jav, a to hlavne preto, že pre dlhodobý vývoj pred prehradením bol charakteristický postupný pokles hladín podzemnej vody, a jeho následkom aj postupný posun ku suchomilným biocenózam v inundácii.

Pretekaná prehrádzka pri Dunakiliti zvýšila hladinu vody v dunajskom koryte po objekty vodného diela Čunovo. Prietok do maďarskej ramennej sústavy cez otvory v dunajských brehoch bol obyčajne okolo 100 m3/s, pri regulácii pomocou hate v Dunakiliti (regulácia hladiny) od 30 m3/s alebo menej až po 130 m3/s alebo aj viac. Zásadne to zvýšilo hladinu podzemnej vody v celej maďarskej ramennej sústave a naplnilo vodou predtým suché riečne ramená. Približne 40 m3/s veľký prietok v Mošonskom ramene Dunaja zdvihol hladinu a prietoky v porovnaní s podmienkami pred prehradením (1992).

Územie s badateľným vplyvom opatrení vykonaných podľa Dohody z roku 1995 [3] je definované v priestore minimálne od ramien najbližšie položených k Dunaju až po Mošonský Dunaj a od Čunova dolu prúdom až po ústie Mošonského ramena Dunaja do hlavného toku Dunaja pod mestom Győr pri Gönyű. V skutočnosti ovplyvnenie siaha od Dunaja až za Mošonský Dunaj. Na slovenskej strane sú tieto vplyvy malé, zvyčajne nemerateľné, a len v priestore od Čunova po Dunakiliti, na pravom brehu pod Čunovom, na ľavom brehu medzi starým korytom Dunaja a zdržou. Vo všeobecnosti sa vplyv opatrení vykonaných podľa Dohody ukazuje na celom maďarskom záplavovom území a na celom území nazývanom Szigetköz.

Na základe maďarských údajov sa dá usúdiť, že sa predovšetkým zväčšili vodné plochy, predĺžili brehy, že hladina podzemnej vody na území Szigetköz je po realizácii dohodnutých opatrení na väčšine územia vyššia ako bola pred prehradením pri priemerných dunajských prietokoch. Znamená to taktiež, že ak by boli bývali prehrádzky vybudované a maďarské riečne ramená by boli zásobované vodou zo zdrže Dunakiliti podľa pôvodného projektu podľa zmluvy z roku 1977 (čo prislúchalo maďarskej strane), podzemná voda by po uvedení Gabčíkovskej hydroelektrárne nebola poklesla. Zároveň to tiež znamená, že vybudovanie podobných prehrádzok poniže hate Dunakiliti by pomohlo zvýšiť hladiny podzemných vôd na maďarskom území v strednej a dolnej časti Szigetközu a samozrejme aj na slovenskom území. Okrem toho by bolo umožnené priame prepojenie ramenných sústav so starým korytom Dunaja, podobne ako je tomu nad haťou pri Dunakiliti. Zároveň by vznikli podmienky na prirodzené meandrovanie ramenných sústav v priestore inundačného územia, medzi protipovodňovými ochrannými hrádzami. Porovnanie týchto možností s predchádzajúcim „prirodzeným“ vývojom spôsobujúcim postupné trvalé poklesávanie dna Dunaja sa nevyhne diskusií, pretože Dunaj pred prehradením sa často označoval za prirodzený.

 I.3  Literatúra

[1]        Commission of the European Communities, Czech and Slovak Federative Republic, Republic of Hungary, Fact Finding Mission on Variant C of the Gabcikovo-Nagymaros Project, Mission Report, October 31,1992.

[2]        Treaty between the Hungarian People´s Republic and the Czechoslovak Socialist Republic concerning the construction and operation of the Gabčíkovo-Nagymaros system of locks, United Nations Treaty Series, Vol. 1109, I. 17134, 1977.

[3]        Agreement between the Government of the Slovak Republic and the Government of Hungary about Certain Temporary Measures and Discharges to the Danube and Mosoni branch of the Danube, signed on April 19, 1995 (Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o niektorých dočasných technických opatreniach a o prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja, podpísaná 19. apríla 1995 v Budapešti).

[4]        Mucha, I., sc.ed., 1995: Gabčíkovo part of the Hydroelectric Power Project – Environmental Impact Review, Evaluation based on two year monitoring, collective volume, Faculty of Natural Sciences, Comenius University, Bratislava, 1995, 384 s.

[5]        Mucha, I., sc.ed., 1999: Gabčíkovo part of the Hydroelectric Power Project – Environmental Impact Review, Evaluation based on six year monitoring, collective volume, Faculty of Natural Sciences, Comenius University, Bratislava, 1999, 399 s.

[6]       Mucha, I., et al. 1999: Visit to the area of the Gabčíkovo hydropower project. Návšteva oblasti Vodného diela Gabčíkovo. Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros, Konzultačná skupina Podzemná Voda, s.r.o., Bratislava, 1999.

[7]        Národná ročná správa z monitorovania prírodného prostredia na slovenskom území za roky 1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2000, 2001, 2002 a 2003 podľa “Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o niektorých dočasných technických opatreniach a o prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja” podpísanej dňa 19. apríla 1995. Bratislava.

[8]        Joint annual report on the environment monitoring in 1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2000 2001, 2002 and 2003 according to the "Agreement between the Government of the Slovak Republic and the Government of the Republic of Hungary concerning Certain Temporary Technical Measures and Discharges in the Danube and Mosoni branch of the Danube", signed in April 19, 1995.

[9]        Report on the Activity in 1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2000 2001, 2002 and 2003 of the Hungarian - Slovak Joint Monitoring System Defined in the Intergovernmental Agreement, 19 April 1995, submitted by the Hungarian side as the Hungarian National Annual Report.

[10]      Štatút o činnosti Poverených zástupcov pre monitorovanie predvídaný v “Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o niektorých dočasných technických opatreniach a prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja”, podpísaný 29. mája 1995.

[11]      International Court of Justice, Year 1997, 25 September 1997, Case Concerning the Gabcikovo-Nagymaros Project (Hungary/Slovakia).

[12]      Lisický M. J., Mucha I., sc.ed. 2003: Optimalizácia vodného režimu ramennej sústavy v úseku Dunaja Dobrohošť – Sap z hľadiska prírodného prostredia, Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave, Bratislava, September 2003,  205 s.

[13]      ICPDR 2002: Joint Danube Survey, Technical Report of the International Commission for the Protection of the Danube River, September 2002,  261s.

[14]      Maňák, V., (red.) 1968: Beseda za okrúhlym stolom o Dunajských vodných dielach, Životné prostredie 4. s. 209-213.

[15]      PHARE, 1995: Danubian Lowland – Ground Water Model, PHARE Project No. PHARE/EC/WAT/1, Final Report, December 1995, Ministry of Environment, SR, Commission of The European Communities, Elaborated by Danish Hydraulic Institute in Association with: DHV Consultants BV, The Netherlands; TNO – Inst. Of Applied Geoscience, The Netherlands; Water Quality Institute, Denmark; I Krüger, Denmark; The Royal Veterinary and Agricultural Univ. Denmark.

[16]      Mucha, I., 1994: Gabčíkovo – WWF, Argumenty za a proti, Ground water Consulting, Ltd., Bratislava, Apríl 1994.

[17]     Directive 2000/60/EC of the European Parliament and of the Council, aimed at maintaining and improving the aquatic surface and ground water environment.