8.2 Chronológia udalostí od 13. 5. 1989 do marca 1990

13. 5. 1989: Podľa rozhodnutia vlády MĽR, Ministerstvo zahraničných vecí MĽR oznámilo veľvyslancovi ČSSR v Budapešti prerušenie prác na stupni Nagymaros.

24. 5. 1989: Na rokovaní predsedov vlád ČSSR a MĽR predseda vlády ČSSR žiadal predložiť stanoviská odborných komisií, ktoré boli podkladom pre vládu MR na zastavenie výstavby. Maďarská strana nepredložila žiadne vedecky zdôvodnené argumenty.

26. 6. 1989: Po niekoľkých urgenciách splnomocnenca vlády ČSSR, 44 dní po zastavení výstavby prevzal splnomocnenec vlády ČSSR od splnomocnenca vlády MR na veľvyslanectve ČSSR v Budapešti materiál v maďarskom jazyku, ktorý bol prehlásený za materiál, na podklade ktorého sa vláda MR rozhodovala.

Ani na jednom z tzv. "materiálov z pozadia" nebol uvedený autor a ani neboli podpísané.

17. - 19. 7. 1989: Rokovanie československých a maďarských vedeckých odborníkov v Budapešti o dôvodoch dočasného prerušenia prác na stupni Nagymaros. Vedecké diskusie sa uskutočnili v troch odborných pracovných skupinách: hydrologicko-ekologickej, geologicko-seizmologickej a v skupine pre hydrogeológiu, pôdoznalectvo a poľnohospodárstvo.

Cieľom maďarských vedcov na rokovaní vo všetkých troch skupinách nebolo nájsť riešenie problémov, ale sformulovať aspoň trochu vedecky znejúce argumenty zdôvodňujúce prerušenie výstavby. Snažili sa donútiť československú stranu, aby súhlasila so začatím spoločných dlhodobých rozsiahlych vedeckých výskumov. Československí vedci argumentmi preukázali, že výsledky doterajších výskumov odsúhlasené maďarskými odborníkmi sú dostačujúce.

Československý akademik Hraško na margo rokovania vedcov poznamenal: “Ak som išiel na rokovanie s presvedčením, že zo strany maďarských kolegov ide o nedorozumenie, vrátil som sa s presvedčením, že ide o zámer".

20. 7. 1989: Stretnutie premiérov Adamca a Németha v Budapešti. Premiér Németh ponúkol dve možnosti:

- prerušiť všetky práce na 3-5 rokov a študovať možné dopady,

- odložiť prehradenie Dunaja o rok a prevádzkovať Gabčíkovo ako priebežnú elektráreň.

Premiér Adamec trval na dodržaní zmluvy, ale súhlasil s ďalšími vedeckými výskumami súbežne s uvedením Gabčíkova do prevádzky.

Ešte v ten istý deň Maďarský parlament prijal uznesenie o predĺžení zastavenia prác na Nagymarosi a zastavenie aj prípravy prehradzovania Dunaja pri Dunakiliti. Československo protestovalo 18. 8. 1989.

31. 8. 1989: Premiér Adamec oznámil listom, že ČSFR si bude uplatňovať náhradu škôd a ak MR nezmení svoje stanovisko, bude prinútená vykonať na svojom území dočasné opatrenia na privedenie vody k elektrárni Gabčíkovo podľa Zmluvy 1977.

26. 10. 1989: V Bratislave sa uskutočnilo ďalšie stretnutie premiérov. Premiér Adamec pripustil možnosť priebežnej prevádzky Gabčíkova a bol ochotný - v rámci platnej zmluvy - poskytnúť ekologické garancie.

30. 10. 1989: Maďarský parlament podporil úmysel upustiť od realizácie Nagymarosu a uviesť do prevádzky Gabčíkovo ako priebežnú elektráreň.

30. 11. 1989: Vláda MR predložila vláde ČSFR nótu č. 663-59, v ktorej prisľúbila, že v prípade vytvorenia ekologicky priateľných podmienok je ochotná dokončiť objekty vodného diela Gabčíkovo. V novembri 1989 prebiehala v ČSFR “nežná” revolúcia. Boli ustanovené nové dočasné vlády SR a ČSFR. Nový minister lesného a vodného hospodárstva SR, aby vyjadril ústretovosť maďarskému návrhu, zastavil v decembri 1989 študijné práce na alternatívnom uvedení Gabčíkova do prevádzky náhradným riešením na území Slovenska.

December 1989 - január 1990: Firma Bechtel Environmental Inc, San Francisco, vypracovala na objednávku MR posudok environmentálnych vplyvov SVD G-N. Navrhuje opatrenia na ich kompenzáciu, alebo zmiernenie, ale nepredpokladá nutnosť zastavenia výstavby.

15. 2. 1990: Na list premiéra M. Németha z 12.1.1990, urgujúci odpoveď na návrh MR, nový premiér ČSFR M. Čalfa odpovedal kladne na maďarský návrh z 30.11.1989 pozmeniť Zmluvu 1977.

6. 3. 1990: Predseda vlády MR M. Németh svojím listom prakticky odvolal návrhy uvedené v nóte vlády MR z 30. novembra 1989.