SPäŤ

OBSAH

 

7.5 Podniky a osoby zabezpečujúce prípravu a realizáciu SVD G-N

   

 

* Na plánovacej a projektovej príprave ako aj výstavbe SVD G-N sa zúčastnilo mnoho podnikov a tým viac osôb, ako na československej, tak aj na maďarskej strane. V krátkom prehľade nie je možné uviesť všetky názvy, resp. mená. Časom sa názvy niektorých podnikov menili, preto nie je vylúčené, že uvedieme starší, už neplatný názov.

  

 

   7.5.1 Koncepčné riešenie a projekt

 

* Na koncepčnom riešení SVD G-N pracovali projektanti HYDROCONSULT-u Bratislava spoločne s maďarskými projektantmi VIZITERV-u Budapešť. Autorom koncepcie VD Gabčíkovo je prof. Peter Danišovič a VD Nagymaros prof. Emil Mosonyi.

 

* Hlavní inžinieri projektu v Hydroconsulte boli postupne: V. Lokvenc, E. Schultz, R. Rosina, vo Víziterve: V. Illei a F. Kollár.

 

* V Hydroconsulte pracovali na projektoch SVD G-N najmä: stavební inžinieri Z. Absolon, I. Báno, j: Binder, J. Cábel, M. Čomaj, P. Danišovič, M. Dinga, Frankovský, J. Halaša, J. Hanus, V. Hraško, Š. Hromada, A. Jablonský, M. Kohút, M. Kotala, Kysela, Lacko, Lányi, Lišiak, V. Lokvenc, J. Mach, V. Magetin, P. Martinický, J. Motlík, L. Oravec, E. Schulz, J. Sekerka, O. Škrovina, J. Švábik, R. Truchlík, I. Uhlár, Š. Uhliar, Velič, I. Zlocha a iní, strojní inžinieri I. Biela, P. Danišovič ml., M. Gardián, M. Kaufman, B. Rusina, P. Zagorodnov a iní, elektroinžinieri Frlička, Piecka, Schindler, Tomaschek ainí, rozpočtári a ekonómi V. Holeňa, A. Liozin, Š. Matyáš, P. Mokoš, M. Liška a iní, statici A. Jaroševič, I. Polko, J. Šoltés, E. Vyskoč, Vyskoč ml. a iní, architekti J. Cénik, T. Tholt, A. Tužinčinová a ďalší, geodeti M. Baláž, Beliš, T. Prvý, Šulc a iní, geológovia J. Srnánek, Šlahor a ďalší.

 

* Vo Viziterve sa na koncepčných projektových prácach zúčastnili: György, V. Illei, F. Kollár, Lindtner, S. Mikolics, E. Mistét, E. Mosonyi, L. Papp, Szerbák, I. Verö, G. Zsilák a iní.

  

 

   7.5.2 Geodetické práce a geologické prieskumy

 

* Podklady pre koncepčné riešenie dodávali prieskumné a výskumné ústavy. Geodetické podklady vyhotovili Geometra v Prahe a Bratislave, Stavoprojekt v Bratislave a Nitre, Štátny zememeračský a kartografický ústav, Správa geodézie a kartografie na Slovensku, Geodetický a kartografický ústav v Bratislave a i.

 

* Geologické podklady obstarávali najprv Ústav stavebných hmôt a konštrukcií v Bratislave (Jakubec), potom Slovenské zemevrtné závody v Žiline, Geologický prieskum, n.p., Žilina, Brno a Praha, Inžiniersko-geologický a hydrogeologický prieskum v Žiline, Ústav geológie D. Štúra v Bratislave, Ústredný geologický ústav SAV a geomorfologický výskum Žitného ostrova urobil Geografický ústav SAV.

   
 

   7.5.3 Vodohospodársky výskum

 

* Niektoré špeciálne hydraulické problémy riešili Ústav pre hydrodynamiku ČSAV v Prahe (Novák, Puzan), Ústav hydrológie a hydrauliky SAV v Bratislave, Katedra inžinierskej geológie a hydrogeológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Vedecko-výskumný ústav hydrotechnický pri Vysokej škole technickej v Brne (Hálek, Kratochvíl) vykonal rozsiahly modelový výskum režimu podzemných vôd v oblasti SVD G-N. Výskum v oblasti podzemnej vody vykonal aj prof. I. Mucha z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, neskôr v rámci samostatného pracoviska "Podzemná voda".

 

* Základné údaje o vodnom režime Dunaja poskytol projektantom Hydrometeorologický ústav (HMÚ) v Bratislave.

 

* Prof. Ing. Dr. P. Gabriel, DrSc. z Českého vysokého učenia technického v Prahe vykonal rozsiahle a zložité hydraulické výpočty pre zladenie medzinárodnej plavby a energetiky.

  
 

   7.5.4 Stavebný výskum

 

* Stavebné problémy SVD G-N riešil okrem špecialistov HYDROCONSULT-u najprv Ústav stavebných hmôt a konštrukcií (ÚSHK) v Bratislave, potom Výskumný ústav inžinierskych stavieb (VÚIS) v Bratislave, Katedra geotechniky Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity, vývojové zložky Hydrostavu v Bratislave, Doprastavu v Bratislave a Váhostavu v Žiline.

 

* Profesori vysokých škôl: Prof. Ing. Dr. Z. Bažant, DrSc. z Českého vysokého učenia technického v Prahe spoločne s Prof. Ing. Dr. V. Hálkom, DrSc. z Vysokej školy technickej v Brne vypracovali smernice pre návrh protifiltračných opatrení na dunajských hrádzach. Smernice prevzala aj maďarská strana.

 

* Prof. Ing. Dr. V. Mencl, DrSc. a Prof. Ing. Dr. L. Mejzlík, DrSc. z Vysokého učenia technického v Brne vykonali zložité výpočty stability svahov veľkej stavebnej jamy stupňa Gabčíkovo. Prof. Ing. S. Kratochvíl, DrSc. z Vysokej školy technickej v Brne vypracoval smernice pre návrh asfaltobetónového tesnenia návodných svahov kanála k VE Gabčíkovo.

  

 

   7.5.5 Plavba, energetika

 

* Problémy dunajskej plavby riešili Výskumný ústav dopravný v Žiline a v Prahe, Štátna plavebná správa v Bratislave, Československá plavba dunajská v Bratislave, Ministerstvo dopravy v Prahe a profesori vysokých škôl.

 

* Problémy energetiky, začlenenia VE G-N do energetickej sústavy, hodnotenie energetických účinkov a pod. riešili býv. Výskumný ústav energetický v Prahe, s pobočkami v Brne a Bratislave, Výskumný ústav palivo - energetickej základne, Slovenské energetické podniky v Bratislave, Československý energetický dispečing, profesori vysokých škôl a výskumné ústavy ČKD Blansko a ŠKODA Plzeň.

  
 

   7.5.6 Ochrana a tvorba životného prostredia

 

* Ochrane a tvorbe životného prostredia sa venovali Komisia pre tvorbu životného prostredia pri predsedníctve SAV, Ústav biológie krajiny SAV, Ústav experimentálnej biológie a ekológie SAV, Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, býv. Laboratórium geobotaniky a systematiky rastlín SAV, skupina pracovníkov SAV pre limnologický výskum Dunaja pod vedením akademika Muchu.

 

* Problém ochrany podunajských lužných lesov riešilo býv. Lesnícke laboratórium SAV (Biskupický a kol.), neskoršie Výskumný ústav lesného hospodárstva Zvolen, výskumná stanica Bratislava a Gabčíkovo (Vojtuš, Cifra), Výskumný ústav lesného hospodárstva Banská Štiavnica, Ústav pre hospodársku úpravu lesov Zvolen, Krajská správa lesov v Bratislave, ako aj lesnícky odborníci vysokých škôl v Brne, v Prahe a vo Zvolene.

 

* Prognózu dôsledkov SVD G-N na poľnohospodárstvo vypracovali Pôdohospodársky projektový ústav v Bratislave, Vysoká škola poľnohospodárska v Nitre, Výskumný ústav závlahového hospodárstva v Bratislave, Štátna melioračná správa v Bratislave. Problémy rybárstva skúmali Výskumný ústav rybársky - laboratórium rybárstva v Bratislave, Ústav rybárstva a hydrobiológie, odbor Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre. Prognózou vývoja pôd sa zaoberal akademik J. Hraško.

 

* Projekt biológie územia vypracoval v rokoch 1974-1976 URBION - Štátny inštitút urbanizmu a územného plánovania v Bratislave (Králik) v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied - Ústavom experimentálnej biológie a ekológie (Weismann, Daubner, Ružička).

 

* Územno-technické dôsledky SVD G-N skúmala v r. 1965 Komisia pre výstavbu vodného diela na Dunaji pri SAV, ktorá vypracovala "Rajónovú štúdiu Žitného ostrova" (Hruška, Zalčík, Beňuška). Štátny ústav pre rajónové plánovanie v Bratislave vypracoval v r. 1965 predbežný územný plán rajónu Gabčíkovo - Nagymaros.

 

* Záchranu archeologických pamiatok mal na starosti Archeologický ústav SAV v Nitre.

  
 

   7.5.7 Dodávateľská činnosť

 

* Generálnym dodávateľom stavebných prác bol Hydrostav Bratislava, na výstavbe sa podieľal aj Váhostav Žilina a ďalšie podniky.

 

* Generálnym dodávateľom technologického vybavenia SVD G-N boli podniky ČKD Blansko a Škoda Plzeň s mnohými subdodávateľmi, napr. SIGMA Olomouc, Hranice, Závadka, ZPA Praha - Čelákovice, Vítkovické železiarne, Hutné montáže Ostrava a ďalšie.

  
 

   7.5.8 Investorská a riadiaca činnosť, prevádzka

 

* Úlohu priameho investora vodohospodárskej časti diela vykonávala Vodohospodárska výstavba, š.p., Bratislava (J. Binder, J. Obložinský, F. Lahoda, M. Liška, P. Novakovič, predtým I. Veselý, J. Chrapčiak, V. Drozda, A. Žiak, Neugebauer, G. Strähle, M. Kujan, P. Petrík a ďalší). Investorom technologickej časti sú Slovenské energetické podniky, Bratislava (Vidra, Kmeť, Hirnschall). Na maďarskej strane bol priamym investorom OVIBER Budapest (M. Szántó a ďalší).

 

* Splnomocnencami vlády boli na strane ČSSR (neskôr ČSFR a SR): V. Lokvenc a D. Kocinger. Na strane MR boli splnomocnencami: M. Brajnich, P. Havas, L. Udvari a Gy. Sámsondi Kiss. Na oboch stranách bol vytvorený útvar splnomocnenca so štábom spolupracovníkov - u nás M. Šándor, G. Jenčík, A. Jablonský a ďalší.

 

* Na Ústrednej správe vodného hospodárstva v Prahe (neskôr Ministerstve LVH) mal SVD G-N v referáte J. Borna, na Ústrednej správe (neskôr ministerstve) energetiky v Prahe K. Hofman, V. Doupovec. Na Ministerstve lesného a vodného hospodárstva SR J. Husárik, L. Ondreička a ďalší, na predsedníctve vlády SR O. Škrovina.

 

* Prevádzkovateľom našej vodohospodárskej časti diela je Povodie Dunaja, energetickej časti Vodné elektrárne Trenčín.

  

ĎALEJ

OBSAH