7.1 Štúdium rôznych možností využitia Dunaja pod Bratislavou

7.1.1 Úvod

* Spoločné študijné práce na využitie vodnej energie Dunaja medzi Bratislavou a Budapešťou sa začali v roku 1951. Predpokladalo sa, že spodná časť spoločného československo-maďarského úseku bude využívaná vodným dielom Visegrád (neskôr Nagymaros) situovaným v rkm 1696,25. Predpokladaná kóta vzdutia 108,50 m n.m.(Jadran) zasahovala až povyše Komárna. Zhora bola limitom hladina priemerného prietoku na hranici s Rakúskom: 136,0 m n.m. (Jadran), čo poskytovalo využiteľný hrubý spád 37,5 m.

7.1.2 Štúdie zo začiatku päťdesiatych rokov

* V rokoch 1952-55 študovala čsl. strana 13 rôznych schém riešenia, ktoré boli zhora ohraničené haťou (alebo riečnym stupňom) v Bratislave, v rkm 1864, s kótou hladiny 136,0 m n.m. (J). Riešenia zahrnovali:

- výlučne riečne stupne (tri a šesť stupňov),

- čisto kanálové riešenia (dva kanály s dvoma stupňami),

- kombinované riečno-derivačné riešenia s jedným riečnym stupňom (Bratislava, alebo Komárno) a kanálom s jedným, alebo dvoma stupňami.

7.1.3 Riešenia so zníženou hladinou stupňa (hate) pod Bratislavou

* Hladina na kóte 136,0 m n.m.(J) zavzdúvala aj časť rakúskeho spádu v 7,5-kilometrovom československo-rakúskom úseku Dunaja. Na základe dohody s rakúskou stranou sa hladina prvého stupňa (hate) mala:

- buď znížiť na kótu 134,0 m n.m. (J) (11 alternatív maď. strany), alebo

- znížiť až na kótu 132,0 m n.m. (J).

* Maďarská strana študovala aj 4 alternatívy riešenia vodnej elektrárne Višegrád (neskôr premenovanej na Nagymaros), umiestnenej v rkm 1696,5, s hladinou na kóte 108,5 m n.J.m. Československá strana navrhovala umiestniť tento dolný riečny stupeň vyššie, pri meste Szob, na konci hraničného úseku Dunaja.

 
7.1.4 Riešenia so stupňom Bratislava - Wolfsthal

* Investičná úloha spoločného vodného diela Wolfsthal - Bratislava bola schválená vládnym uznesením č. 892 dňa 1. 10. 1958 a do konca roku 1959 bol vypracovaný spoločný zmluvný projekt. Tento stupeň potom ohraničil z jednej strany úsek Dunaja využívaný sústavou československo-maďarských vodných diel medzi Bratislavou a Budapešťou.

* Vládne delegácie dňa 7. 10. 1958 uložili vypracovať ďalšie štúdie horného úseku, ktoré mali vychádzať z rovnakých východiskových podkladov a predpokladov (Obr. 7-1):

- alternatíva s jedným kanálovým stupňom Gabčíkovo na ľavej strane,

- alternatíva s jedným kanálovým stupňom Lipót na pravej strane,

- dva kanálové stupne, jeden na ľavej a druhý na pravej strane Dunaja - z hate Hrušov (rkm 1842,0) vedie ľavostranný kanál 8,5 + 4,5 km na VE Šuľany a z hate Bagomer (rkm 1813,2) vedie pravostranný kanál 17,4 + 4,6 km na VE Vének,

- tri riečne stupne: Čilistov (rkm 1842,75, hladina 131,5 m n.J.m.), Gabčíkovo (rkm 1821,10) a Kližská Nemá (rkm 1792,30).

* Vo všetkých týchto alternatívach bolo posledným stupňom kaskády vodné dielo Nagymaros v rkm 1696,25. Slovenská strana pôvodne navrhovala dolný stupeň v profile Chľaba.

* Dňa 20. 4. 1963 schválili vládne delegácie koncepciu jednostupňového derivačného riešenia na ľavej strane Dunaja. Podľa tejto koncepcie bolo v roku 1963 vypracované prvé znenie investičnej úlohy, upravené po pripomienkovaní v marci 1964.

   Obr. 7-1: Schematické znázornenie alternatívnych riešení študovaných pred schválením výsledného riešenia v roku 1963

7.1.5 Porovnanie s ďalšími, tzv. konkurenčnými alternatívami

* Štúdie spracované do roku 1963 jednoznačne preukázali, že:

- derivačné riešenia s kanálom na pravej strane Dunaja sú pri inak rovnakých parametroch investične náročnejšie,

- dvojstupňové (a viacstupňové) riešenia využitia horného úseku sú nákladnejšie a poskytujú nižší energetický efekt,

- najvýhodnejším riešením je ľavostranná derivácia s jedným kanálovým stupňom, využívajúcim celý spád daného úseku,

- varianty situovania stupňov (kanálových i riečnych) majú nevýrazný vplyv na výslednú efektívnosť riešenia.

* Vzhľadom na snahu československej strany oddialiť realizáciu riešenia schváleného v roku 1963 sa nasledujúcich viac ako 10 rokov znovu študovali ďalšie riešenia, o ktorých bolo vopred zrejmé, že nemôžu priniesť žiadne výrazné energetické, ekonomické, ani environmentálne výhody oproti riešeniu schválenému v roku 1963.

* V auguste 1966 bolo napríklad znovu porovnané derivačné riešenie s dvojstupňovým riečnym riešením (oba s riečnym stupňom Nagymaros) a alternatívnym derivačným riešením (podľa Ing. Truchlíka), v ktorom riečny stupeň Bratislava-Wolfsthal je posunutý až pod Petržalku a kanálový stupeň Gabčíkovo II má zníženú hornú hladinu, ale dolný stupeň je tiež posunutý nižšie po toku, až do profilu Ujpest.

* Konkurenčné alternatívy neboli ekonomicky výhodnejšie, a čo je hlavné, neboli by rakúskou stranou akceptované. Ich cieľom bolo zdržovať realizáciu. Neboli ani prerokované s maďarskou stranou. Ani ďalšia séria konkurenčných riešení vyhodnotených a porovnaných s pôvodnou derivačnou v roku 1968 nepriniesla nič nového ani výhodnejšieho.

* V roku 1973 sa vypracovala ďalšia národná i spoločná projektová úloha na SVD G-N. Ropná kríza v tomto roku upozornila na nereálnosť spoliehania sa na zvyšovanie dovozu energie a palív za fixné ceny a na nutnosť využívania domácich, obnoviteľných zdrojov, ktoré navyše neprodukujú žiadne plynné, ani tekuté škodlivé odpady. V nasledujúcich rokoch sa už intenzívne pripravovalo vypracovanie Spoločného zmluvného projektu (SZP).