SPäŤ

OBSAH

 

5.2 Možnosti turisticko-rekreačného využívania územia

   

 

5.2.1 Prierez históriou Dunaja

 

* Dunaj - prastará rieka je poznačená vplyvom najstarších kultúr. Rimania mali Dunaj za severnú hranicu svojej ríše. Slávny Limes Romanus - rímske pohraničie sa prakticky tiahol po Dunaji. Dunaj bol svedkom príchodu Slovanov a neskorších hunských bojových zväzov. Tu zažili svoj rozvoj i pád ríše Veľkomoravská, Byzantská i Rakúsko-Uhorská. Od pradávna bol veľkou obchodnou tepnou medzi východom a západom. Dunaj spája navzájom mnohé národy a hrá významnú úlohu už od dávnej minulosti. Žiadna iná rieka nevtisla tak hlboko svoju pečať po dlhé tisícročia do tvárí ľudí a miest okolo nej.

 

* Dunaj je aj v súčasnosti dôležitou dopravnou tepnou, na jeho brehoch ležia stovky priemyselných závodov, štyri hlavné mestá (Viedeň, Bratislava, Budapešť, Belehrad) a stovky miest a dedín.

 

* Po otvorení prieplavu Rýn-Mohan-Dunaj (l992) tvorí Dunaj súčasť 3500 km dlhej transeurópskej vodnej magistrály, spájajúcej Severné a Baltické more s Čiernym morom.

 
 

5.2.2 Rekreačný význam Dunaja

 

* Dunaj a jeho okolie na našom území sa využívali najmä na športové a rekreačné aktivity. Patria sem: Devín, športové lodenice v Karlovej Vsi, medzi mostmi v Petržalke prírodné kúpalisko Lido, Čunovo, Rusovce, Hamuliakovo, Hrušov, Bodíky, Komárno, Štúrovo a ďalšie.

 

* Po výstavbe vodného diela Gabčíkovo rekreačný význam celého územia neobyčajne vzrastie, pretože podmienky pre rozvoj rekreácie, a to prístupnosť krásnej dunajskej prírody, veľké vodné plochy, ramená, lužné lesy, sú v podstatnej miere lepšie, ako pred výstavbou vodných diel, alebo bez ich realizácie.

 

* K zaujímavým turistickým lokalitám regiónu budú patriť Devín, Bratislava, Medveďov, Komárno, Iža. Štúrovo, Kovačov-Chlaba, Malé Karpaty, Hrušovská zdrž.

  
 

5.2.3 Rekreačné centrum pod Petržalkou

 

* Prvá zóna nadväzuje na Petržalku, obvod Bratislavy na pravom brehu zdrže so 150 000 obyvateľmi. Zdrž je 16 km dlhá, 1 - 4 km široká, s plochou 38 km2. (Podrobne je spracovaná v štúdii "Rekreačno-športové využitie územia pri Dunaji - Stavoprojekt Bratislava).

 

* Celé uvažované územie je riešené v prirodzenej forme lesoparku s dunajskými ramenami, ostrovmi a polostrovmi, nábrežiami a zastavanými plochami pre športové a rekreačné zariadenia (kúpaliská, pláže, rôzne ihriská, reštaurácie, kaviarne, hotely, botely, zábavné zariadenia, lodenice, prístavy), končiac umelou veslárskou dráhou olympijských parametrov, ktorá vznikla ťažbou štrku. Počíta sa tu aj s osobným prístavom pre športové a obytné lode a jachty.

 

  Obr. 5-6: Situácia rekreačnej oblasti pod Petržalkou

  

 

5.2.4 Využitie staveniskových zariadení SVD G-N

 

* Druhou zónou je ľavá strana zdrže a derivačného kanála a na tomto území titulné zariadenia staveniska vodného diela. V rámci výstavby SVD G-N tu pracovalo v špičkových rokoch až 5000 zamestnancov. Pre týchto sa naprojektovali a postavili ubytovne ako definitívne objekty, s možným následným využitím pre zdravotníctvo, rekreáciu, turistický ruch a šport. Ide o strediská v Čilistove, Hornom Bare, Gabčíkove a hotel Kormorán.

 

* Stredisko v Čilistove má tisícštyristo postelí. Bol tu prednostne navŕtaný zdroj termálnej vody, na základe ktorého boli vyprojektované štúdie pre vybudovanie veľkého areálu termálneho kúpaliska s celoročnou prevádzkou, vrátane komplexného turistického strediska na brehu hrušovskej zdrže s osobným prístavom pre lodné spojenie s Bratislavou.

 

* Pri Čilistove sa nachádza hotel Kormorán s plážovo upraveným rozšíreným priesakovým kanálom.

 

* Stredisko v Hornom Bare má kapacitu tisíc postelí s potrebnou turistickou infraštruktúrou (ubytovacie, stravovacie, maloobchodné, športové a rekreačné zariadenia). Stredisko by slúžilo okrem turistického ruchu aj prímestskej rekreácii obyvateľov okresného mesta Dunajská Streda.

 

* Najväčšie je stredisko v Gabčíkove. Má kapacitu dvetisícdvesto postelí a kompletnú turistickú infraštruktúru. Na území mesta je zdroj termálnej vody s kúpaliskom, ktoré bude potrebné dobudovať ako komplexný areál s celoročnou prevádzkou. Atraktivitou tohto strediska je stupeň Gabčíkovo s vodnou elektrárňou a dvoma plavebnými komorami. Súčasne môže slúžiť ako východisko turistov a vodákov do ramien Dunaja.

 

* O uvedené strediská sa dnes zaujímajú rôzne organizácie. Treba však rozumne zvážiť ich plnohodnotné využitie a nájsť správne riešenie v duchu nových hospodárskych podmienok. Využívanie kapacít týchto zariadení pre rôzne školiace a podnikové rekreačné zariadenia je dnes už minulosťou z ideologického i ekonomického hľadiska. Využitie takýchto zariadení si vyžaduje komerčnú a najmä celoročnú prevádzku.

  
 

5.2.5 Rekreačno-športový vodácky areál v Čunove

 

* Výstavba tretej zóny rekreácie a vodných športov prebieha na území medzi pomocnou plavebnou komorou a haťou na obtoku, na mieste kde bolo prehradené staré koryto Dunaja. Obsahuje jednak žľab umožňujúci preplavenie malých člnov z hornej hladiny zdrže do starého koryta Dunaja a dvojité koryto divokej vody slúžiace pre vodný slalom, alebo splavovanie gumovým člnom. Parametre týchto korýt divokej vody prekonávajú aj olympijskú divokú vodu v Sao de Urgel v blízkosti Andorry. Centrum vodných športov zahrňuje aj ubytovacie a stravovacie zariadenia pre návštevníkov, lodenicu a rôzne ďalšie stavby.

 

  Obr. 5-8: Rekreačná oblasť Zdrže Čunovo

 

Obr. 5-9: Pohľad na rekreačný areál Čunovo

 

  Obr. 5-9a: Areál vodných športov Čunovo - Divoká voda

 

Obr. 5-10: Letecký pohľad na vodácky športový areál Čunovo

  
 

5.2.6 Rekreačný areál medzi Vojkou a Bodíkmi

 

* Štvrtou zónou je územie medzi derivačným kanálom a starým korytom Dunaja. Tu stavbári vyhĺbili jazerá s čistou vodou (tzv. materiálové jamy). Po odstránení následkov výstavby a malých úpravách, v tomto priestore vznikne ideálne prostredie pre rekreáciu, turistický ruch, šport a rybolov.

 

   VÚCR Bratislava - Obr. 5.7: Rekreačný areál medzi Vojkou a Bodíkmi

 

* Plánované stredisko turistiky a vodných športov okolo dvoch jazier (pôvodne materiálových jám) s kapacitou asi 10000 návštevníkov denne, bude východiskovým bodom pre návštevníkov vnútrozemskej delty Dunaja, pre plachtenie v starom Dunaji a aj pre agroturistiku a jazdu na koni.

  

 

5.2.7 Agroturistická zóna obcí Dobrohošť, Vojka a Bodíky

 

* Obce Dobrohošť, Vojka a Bodíky tvoria širšie okolie štvrtej zóny. Majú sa pretvoriť na agroturistické strediská, pričom si zachovajú pôvodnú funkciu bývania. Projekt prestavby je už súčasťou regionálneho plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja okresu Dunajská Streda. Vo Vojke bude umiestnené spoločné občianske vybavenie. Pre miestnych občanov sa tu ponúkajú možnosti dobrého zamestnania, podnikania a príjmov a pre návštevníkov atraktívne turistické a rekreačné aktivity.

  
 

5.2.8 Rozvoj cykloturistických a vodáckych trás

 

* Prilákať nových, najmä zahraničných turistov má za cieľ "Cykloturistický projekt pri Dunaji". Ide o predĺženie medzinárodnej turistickej cyklotrasy z Hainburgu do Budapešti.

 

* Jej nová časť má viesť územím Slovenska po ľavom brehu Dunaja. Slovenskú trasu zhodnotili experti ako plne vyhovujúcu, s mnohými atraktivitami a krásnou prírodou.

 

* Po Gabčíkovo sa naša trasa plne vyrovná rakúskemu štandardu. Ďalšia časť po Štúrovo bude potrebovať menšie terénne úpravy. Prednosti našej trasy, najmä vďaka vhodným, už dobudovaným komunikáciám, predčili aj úroveň maďarskej trasy. Takýmto využitím podunajských rekreačných možností a ich propagáciou v zahraničí sa u nás vytvára ďalšia atrakcia turistického ruchu.

  
 

5.2.9 Očakávané prínosy turistického ruchu

 

* Turistický ruch sa koncom tohto storočia stane najsilnejším národohospodárskym odvetvím na svete. Aj pre našu republiku sa tu otvárajú veľké možnosti - okrem funkcií preventívneho udržiavania zdravia, plnohodnotného využívania voľného času a športovania, získať aj pracovné príležitosti pre desaťtisíce najmä mladších občanov a podstatné zvýšenie príjmov z domáceho a zahraničného turistického ruchu.

 

* V ekonomickom hodnotení SVD G-N sa počítalo s ročnou návštevnosťou postupne až 1,8 mil. osobodní, s národohospodárskym prínosom z rekreácie a športového rybárstva 28,2 mil. Kčs/rok, čo predstavovalo len 1,2 % celkových národohospodárskych prínosov SVD G-N.

 

ĎALEJ

OBSAH