5.1.    Charakteristika osídlenia a ekonomické aktivity

5.1.1 Vymedzenie podunajského regiónu

* Podunajský región je územie tesne späté s históriou formovania krajiny ovplyvňovanou hlavne tokom rieky Dunaja, jeho ramien a prítokov.

* Vysoko hodnotný prírodný potenciál tohto územia (zásoby pitnej vody, kvalitná poľnohospodárska pôda, jedinečné prírodné hodnoty flóry a fauny) je nepretržite devastovaný hospodárskou činnosťou.

* Rieka Dunaj je jedným zo základných článkov stredoeurópskeho priestoru vo využívaní a prenose energie, formovania kultúrno-spoločenských a obchodných vzťahov v smere zo západu na východ. Vybudovanie kanálu Rýn-Mohan-Dunaj prispelo k vytvoreniu predpokladov pre integráciu Stredoeurópskeho Podunajského regiónu na základe všestranne výhodných politicko-ekonomických vzťahov.

* Územie regiónu Podunajsko zahrnuje celý okres Bratislava-mesto, Dunajská Streda a Komárno, z okresu Bratislava vidiek celý územný obvod Stupava a prevažnú časť územných obvodov Malacky, Senec a Pezinok, z okresu Galanta časť územného obvodu Galanta a Sládkovičovo, z okresu Nové Zámky celý územný obvod Štúrovo a prevažnú časť územného obvodu Nové Zámky (podľa územného členenia SR platného do júla 1996).

   Obr. 5-2: Mapa územného členenia podunajského regiónu od júla 1996

* Všetky údaje v tejto kapitole sú spracované pre územné členenie platné do júla 1996.

5.1.2 Prirodzený potenciál územia

* Najdôležitejšie východiskové potenciály v území sú ekologický a hydrologický potenciál.

* Nosný fenomén územia je rieka Dunaj a jej ľavostranné prítoky (Morava, Váh, Hron, Ipeľ). Okrem tohto fenoménu je výrazným potenciálom v území:

- chránená vodárenská oblasť Žitný ostrov (CHVO ŽO) - ako jedna z najväčších zásobární podzemnej pitnej vody v strednej Európe,

- vysoko kvalitná poľnohospodárska pôda a rozvinutá poľnohospodárska, najmä rastlinná výroba,

- bohatý výskyt geotermálnych prameňov,

- osobitné fragmenty prírodných hodnôt - ekosystémov flóry a fauny,

- značná rezerva pracovnej sily,

- možnosti energetického využitia netradičných zdrojov,

- splavnosť rieky Dunaj ako medzinárodnej vodnej cesty.

 5.1.3 Potenciál vytvorený ľudským faktorom

* Pôsobením ľudského faktora v území vznikajú tieto ďalšie potenciály: urbanizačný, dopravný, energetický, výrobný, rekreačný. Ich rozvoj sa často dostáva do rozporu so zachovaním zdravého prírodného prostredia.

5.1.4 Obyvateľstvo, osídlenie

* Riešené územie regiónu má rozlohu 4.542 km², čo predstavuje 9,3 % celkovej rozlohy SR a v regióne býva viac ako 900 tis. obyvateľov, t.j. 17,1 % všetkých obyvateľov Slovenska.

* Bez Bratislavy má územie hustotu osídlenia 110 obyv./km², ktorá je takmer na úrovni celoslovenského priemeru.

* Územie regiónu bez Bratislavy vykazuje index rastu obyvateľstva 109,8, čo nedosahuje ani celoslovenský priemer (116,1) a za 20 rokov zaznamenalo prírastok cca 41 100 obyvateľov.

* Z celkového počtu obyvateľov. 73,6% žilo v mestách 26,4% na vidieku. 24,1% obyvateľov bolo v pred-produkčnom veku a 17,4% v poprodukčnom, z čoho vyplýva index vitality 1,385. Avšak tento index bude klesať, v roku 2000 dosiahne hodnotu 1,181 a v roku 2010 len 1,002. Index vitality je vyšší v mestách (1,528), ale nižší na vidieku, v malých dedinách dokonca nižší ako 1,000.

5.1.5 Ekonomická aktivita obyvateľstva a hospodárska základňa

* Na riešenom území veľkého územného celku (VÚC) bolo ku dňu sčítania ľudu 3. 3. 1991 celkom 460 790 ekonomicky aktívnych osôb. V jednotlivých sídelných štruktúrach je situácia nasledovná:

Štruktúra ekonomickej aktivity regiónu tab. 5-1:

Výhľadový vývoj ekonomicky aktívneho obyvateľstva, tab. 5-2:

5.1.6 Národnostná skladba obyvateľstva

* Vývoj národnostnej skladby obyvateľstva v okresoch podunajského regiónu je nasledovný:

Vývoj národnostnej skladby obyvateľstva okresov Podunajska, tab.5-3:

*) Počet obyvateľov celého okresu - do Dunajskej oblasti z toho patrí len časť: cca 20 tis. obyvateľov Galantského okresu a 100,7 tis. obyvateľov z okresu Nové Zámky.

5.1.7 Hospodárska základňa

* Na území regiónu sa nachádza 16 centier dochádzky, do ktorých dochádza viac ako 500 pracovníkov. Najvýraznejšiu dochádzku za prácou vykazuje mesto Bratislava, do ktorého dochádza cca 88 500 pracovníkov a pokrýva 30 % celkovej hospodárskej základne mesta.

* Riešené územie regiónu poskytovalo k 31. 12. 1990 celkom 471 240 pracovných príležitostí a intenzitou 52,3 pracovných príležitostí na 100 obyvateľov vysoko prevyšuje celoslovenský priemer (46,2).

* Samotné mesto Bratislava výrazne ovplyvňuje hospodársku základňu celého regiónu tým, že koncentruje 267 880 pracovných príležitostí, t.j. 56,8 %. Pre Bratislavu je charakteristická vysoká intenzita zamestnanosti (60,7 %) a výrazné zastúpenie terciálneho sektoru, ktorý poskytuje 62,6 % všetkých pracovných príležitostí mesta.

* Ostatné územie (bez Bratislavy) vykazuje celkovú intenzitu zamestnania 44,3, čo je pod úrovňou celoslovenského ukazovateľa.

* Okresy riešeného územia regiónu Podunajsko sú prebytkovými (okrem mesta Bratislavy) z hľadiska zdrojov pracovných síl.

* Podunajsko je oblasť s dôležitým potenciálom priemyselných a stavebných kapacít, ich výrazná koncentrácia je v jadre regiónu (Bratislava) a hospodársko-priemyselných centrách Dunajská Streda, Komárno a Nové Zámky, čiastočne v podružných priemyselných centrách Malacky, Pezinok, Senec, Veľký Meder, Šamorín, Hurbanovo, Kolárovo a Štúrovo.

   Obr. 5-5: Situácia turistických atrakcií v regióne

5.1.8 Uvažované trendy rozvoja hospodárskej základne

* V jadre regiónu, v Bratislave, pôjde výhľadove o odstránenie silného negatívneho dopadu na zložky ŽP a postupnú reštrukturalizáciu výrob i odvetvovej štruktúry. Počíta sa s rozvojom strojárstva, potravinárstva, stavebnej výroby i základne skladového hospodárstva (chémia a petrochémia naďalej budú patriť k nosným odvetviam).

* Na území Bratislava - vidiek majú predpoklad rozvoja strojárstvo, potravinársky priemysel (vinárstvo, spracovanie zeleniny, mäsa, mlieka), priemysel stavebných látok v rámci perspektívnych zásob štrkopieskov, tehliarskych surovín, zásobníky zemného plynu. Rekreačné centrá okolo zdrže pod Bratislavou podnietia rozvoj "turistického priemyslu".

* Na území okresu Dunajská Streda je rozhodujúcim potenciálom pre rozvoj základne II. sektoru báza poľnohospodárskej prvovýroby, na základe ktorej je predpoklad rozvoja spracovateľsko-potravinárskeho komplexu, čiže nových spracovateľských kapacít menšieho rozsahu, ktorých výroba by bola účelne prepojená s existujúcimi kapacitami potravinárskeho priemyslu. Potrebné je tiež využitie priestoru Gabčíkovo. Na území medzi kanálom a Dunajom sa počíta s výstavbou rekreačnej oblasti a s rozvojom agroturistiky.

* Na území okresu Komárno je perspektívny rozvoj špecializovaného strojárstva. Silný potenciál poľnohospodárskej prvovýroby dáva možnosti pre rozvoj kapacít spracovateľsko - potravinárskeho komplexu, ako aj ďalší rozvoj existujúcich potravinárskych výrob.

* Na území okresu Nové Zámky má možnosti pre rozvoj existujúca základňa nosných priemyselných odvetví - elektrotechnický priemysel, strojárstvo, potravinárstvo a priemysel papiera a celulózy. Potrebná je ekologizácia výrob v nosnom podniku JCP Štúrovo.