4.7. Prínosy z výroby elektrickej energie SVD G-N

4.7.1 Vývoj výroby elektrickej energie

* Podľa SZP mal nábeh výroby elektrickej energie v prvých rokoch prevádzky byť nasledovný:

Tab.4-4:

*) Úhrada prác vykonaných za MR v rámci "Dohody o vzájomnej pomoci".

* VE Gabčíkovo malo podľa SZP pri priebežnej prevádzke vyrobiť v priemernom roku 2980 GWh elektrickej energie. Zvýšenie prietoku do koryta Dunaja z 50 - 200 m³.s^-1 na 400 m³.s^-1, t.j. priemerne o 275 m³.s^-1, spôsobuje zmenšenie výroby o 413 GWh/r a strana na spáde z neprebagrovania odpadu predstavuje asi 15%, t.j. 386 GWh/r. V priemernom roku preto možno očakávať vo VE Gabčíkovo výrobu asi 2179 GWh/r.

* Skutočný vývoj výroby elektrickej energie vo VE Gabčíkovo je uvedený za jednotlivé roky v tab. 4-5 a po mesiacoch na obr. 4-12.

  Obr. 4-12: Vývoj výroby el. energie vo VEG a MVE

Výroba elektrickej energie vo VE Gabčíkovo a pridružených MVE, tab. 4-5:

* Za prvých 10 mesiacov roku 1998 dosiahla vyrobená energia všetkých VE 1486,0 GWh, takže celkové množstvo vyrobenej energie predstavuje skoro 13 miliárd kWh.

* Všetka uvedená energia má kvalitu základnej energie, lebo špičková prevádzka bez existencie Nagymarosu sa nepredpokladá, i keď vlnová prevádzka s čiastočným špičkovaním by bola možná.

* Podiel výroby VE Gabčíkovo na krytí mesačnej spotreby elektrickej energie znázorňuje obr. 4-13. Podiel možnej účasti VE Gabčíkovo na regulačných funkciách pre UCPTE znázorňuje obr. 4-14. Sú to orientačné údaje vychádzajúce z terajšieho stavu spotreby elektrickej energie v národnom hospodárstve. Obnova výroby v priemysle SR bude znamenať zmenu týchto údajov.

  Obr. 4-13: Podiel VE Gabčíkovo na krytí mesačných spotrieb elektrickej energie v prvom roku prevádzky

  Obr. 4-14: Podiel jednotlivých agregátov VE Gabčíkovo na regulačných funkciách pre UPCTE v závislosti na spáde

4.7.2 Vývoj ocenenia vyrobenej energie SVD G-N

* V ekonomickej správe vypracovanej v novembri 1980 v rámci doplnku štúdie súboru stavieb sa už počítalo so zvýšením inštalovaného výkonu zo 700 na 720 MW, ale so špičkovaním na výkon 630 MW, t.j. s ponechaním 90 MW na reguláciu. Priemerný výkon VE Nagymaros sa bral vo výške 117,0 MW, takže hodnotený pohotový výkon pre každého partnera (po odpočítaní priemerných výpadkov a vlastnej spotreby) bol 389,21 MW a množstvo ročne dodanej energie každej strane (taktiež po odpočítaní vlastnej spotreby) bola polovica z 1073,8+2224,1+329,1 = 3627,0 GWh. Pri cene 912 000 Kčs/MW_poh a 155 Kčs/MWh_dod dennú a 95 Kčs/MWh_dod nočnú energiu vychádzal prínos z výroby elektrickej energie 626,2 mil. Kčs/r, t.j. 345,3 Kčs/WWh_dod. Ako národohospodársky prínos sa ocenila aj výroba jalovej energie (kompenzácia) v rozsahu spolu 714,3 GVArh/r., čo pri cene 35 Kčs/MVArh predstavuje zvýšenie prínosov o 12,5 mil. Kčs/r.

* Všetky tieto ocenenia podhodnocovali vyrobenú energiu. V rámci postupného prechodu na voľný trh sa ceny približujú európskym. Pri hodnoteniach, ktoré sa robili v roku 1993, sa podľa rakúskej vodnej elektrárne Freudenau počítalo s cenou 600 ÖS/MWh, čo vtedy predstavovalo 1560 Sk/MWh (v súčasnosti asi 1800 Sk/MWh). Z tejto ceny základnej energie sa odvodili ceny pološpičkovej (dennej) a špičkovej energie koeficientami 1,62 a 2,24, hoci relácia výrobných nákladov základnej : pološpičkovej : špičkovej energie dosahuje až - 1,0 : 1,67 : 4,0.

4.7.3 Environmentálne prínosy využívania vodnej energie

* V zásade možno hodnotiť celkové pozitíva výroby elektrickej energie vo vodných elektrárňach a teda aj u VE Gabčíkovo v porovnaní s inými zdrojmi elektrickej energie:

1. Výroba elektrickej energie je bezodpadová a je to domáci zdroj, stále sa obnovujúci a nevyčerpateľný. 

2. Energia sa nenachádza v podstate hmoty, ktorá by ako palivo musela byť prácne dobývaná s nepriaznivým dopadom na životné prostredie. 

3. Nie je potrebná preprava paliva zaťažujúca komunikácie i spotrebu energie. 

4. Netreba budovať náročné skládky a zásobníky palív. 

5. Odpady neohrozujú žiadne médium(vodu, vzduch, pôdu). Tepelné elektrárne spotrebúvajú kyslík a produkujú veľké množstvá popola a oxidov uhlíka (CO2). 

6. Nie je potrebné budovať nákladné skládky vyhoreného paliva (nukleárneho alebo odkaliská pre popol). 

7. Vodné elektrárne sú často súčasťou viacúčelového diela, ktoré poskytuje aj iné prínosy. Je to napríklad dodávka pitnej vody, ochrana územia pred povodňami, nadlepšovanie nízkych prietokov, vytvorenie, alebo zlepšenie podmienok pre plavbu, pre vodné športy a rekreáciu a môžu zlepšovať aj stav okolitej prírody, nepriaznivo ovplyvnenej civilizačnými procesmi. 

8. V technologickom procese výroby elektrickej energie sa nespotrebováva voda. 

9. Vodné elektrárne sú pružným zdrojom elektrickej energie, umožňujúcim špičkovú prevádzku, reguláciu výkonu a frekvencie a záskokové služby v elektrizačnej sústave, čím pôsobia priaznivo na ekonómiu prevádzky celej elektrizačnej sústavy.