SPäŤ
OBSAH
|
SPäŤ |
OBSAH |
* Ľudia začali budovať protipovodňové hrádze pravdepodobne už v 13. storočí. Najprv chránili jednotlivé dvory, osady, cennejšie pozemky. Vtedajší stavitelia sa postupne presvedčili, že ochrana jednotlivých lokalít nemá veľký zmysel, že je potrebné budovať súvislú ochrannú líniu, spojeným úsilím všetkých komitátov a žúp. Náležitú organizačnú formu nadobudli tieto práce zriadením vodných družstiev podľa zák. čl. XXXIX z r.1871. Miestne hrádze sa pospájali a tak sa vytvorila súvislá ochranná línia od Bratislavy po Komárno. Takto vybudované hrádze neusmerňovali dobre prietok povodní. Trasa týchto hrádzí sledovala staré miestne hrádze, čím sa šírka inundácie menila od 1,1 po 5,7 km. Preto prietok nebol usmerňovaný ideálne.
* Súvislá línia hrádzí bola dokončená asi v roku 1850, keď jednotné hlavné koryto ešte neexistovalo.
Obr. 2-6: Línia
protipovodňových hrádzí Dunaja
* Ani súvislá línia ochranných hrádzí nezabezpečila spoľahlivú protipovodňovú ochranu Žitného ostrova a ostrova Szigetkoz. Za ľadovej povodne 1876 sa pretrhla ľavobrežná hrádza na niekoľkých miestach. Po opadnutí povodne hrádzu zvýšili a zosilnili. V r. 1893 sa prikročilo k jej ďalšiemu zosilňovaniu, návodný svah hrádze upravili do sklonu 1:3 a na vzdušnom svahu na niektorých úsekoch vybudovali bermu 2,0 m širokú. Po katastrofálnych povodniach 1897 a 1899, keď sa aj zosilnená hrádza pretrhla, vykonala sa v rokoch 1901-1903 tretia generálna rekonštrukcia hrádze, pričom sa urobili aj určité korekcie jej trasy.
* Po ničivej povodni 1954 prikročilo sa už k štvrtej rekonštrukcii hrádze podľa pripojeného náčrtku (Obr. 2-6), lebo sa ukázalo, že na úseku, kde Dunaj hromadne ukladal štrky, hrádza stratila svoje pôvodné prevýšenie. Za povodne 1965 sa ľavobrežná hrádza napriek vykonanému zosilneniu v r. 1955-1960 opäť pretrhla na dvoch miestach, pri Patinciach a pri Čičove (Kľúčovci). Po povodni sa prikročilo k piatej generálnej rekonštrukcii ľavobrežnej hrádze. Jej trasa sa na niektorých miestach upravila, jej koruna sa zvýšila a na vzdušnej strane sa dosypala zo štrku berma 4 m široká so sklonom 1:7 až po terén. V niektorých úsekoch sa pri návodnej päte hrádze zriadili zvislé tesniace clony z ílobetónu.
Obr. 2-7: Vzorový
profil protipovodňovej hrádze
* Na Dunaji nie sú možnosti vytvorenia retenčného priestoru, ktorý by mohol účinne redukovať maximálne prietoky. Napríklad, za povodne v roku 1965 prešlo bratislavským profilom 65,5 mld. m3 vody.
* Po povodni 1965 a po rekonštrukcii zničených domov, obcí a komunikácií, na základe požiadavky obyvateľstva, vláda ČSSR rozhodla o realizovaní definitívnej ochrany.
* Jednoúčelová investícia by vyžadovala zosilnenie a utesnenie podložia celej línie hrádzí, bez nádeje na návratnosť veľkých investícií.
* Vo viacúčelovej investícii sa hrádze a ich podložie tiež zosilňujú a utesňuje sa ich podložie, ale prínosy zo zlepšenia plavebných podmienok, ale najmä z výroby elektrickej energie, umožňujú zabezpečiť návratnosť investície.
* V úseku Gabčíkovo sa ochrana územia proti katastrofickým záplavám zabezpečuje rozdelením povodňového prietoku do kanála a starého koryta. V koryte zostávajúci 100-ročný prietok, redukovaný na cca polovinu, prevedú existujúce hrádze bez nebezpečenstva vnútorného vyplavovania a rizika ich pretrhnutia.
* Pri definitívnom spôsobe ochrany sa stabilizuje koryto i inundácia a odpadne potreba postupného zvyšovania hrádzí.
* Aby sa zvýšila ochrana Bratislavy, napriamil sa oblúk Dunaja pod mestom a vyrúbala sa časť lesného porastu, ktorý vzdúval hladinu a spôsoboval zatápanie mestského nábrežia.
* Pod Bratislavou bola kapacita inundácie nepostačujúca. Ďalšie zvyšovanie protipovodňových hrádzí by už spôsobilo zatápanie k Dunaju priľahlých častí mesta, čo bolo neprijateľné.
* Ak by sa nerealizovalo rozdvojenie prietoku kanálom, bolo by nutné zvýšiť prietočnosť inundácie vyrúbaním 250-metrových pásov lesov po oboch stranách Dunaja a ich udržiavanie bez vegetácie. Znamenalo by to radikálny, z ekologického hľadiska neprijateľný zásah do stavu vnútrozemskej delty Dunaja.
|
ĎALEJ |
|
