História jedného vodného diela

Príprava a predpoklady Spoločného zmluvného projektu

Československá vláda uznesením zo dňa 26. augusta 1953 poverila Československú akadémiu vied (ČSAV) a Slovenskú akadémiu vied (SAV), aby sledovali vývoj projektu na výstavbu Sústavy vodných diel na Dunaji, a poskytovali projektantom iniciatívne účinnú pomoc. ČSAV ustanovila Komisiu pre vodné hospodárstvo, ktorá sa pod vedením akademika Ježdíka v 14 odborných pracovných skupinách venovala po niekoľko rokov riešeniu najzávažnejších otázok spojených s komplexným využitím Dunaja. V odborných pracovných skupinách pracovali najskúsenejší špecialisti z celej ČSSR. Obdobne, v Komisii pre výstavbu vodného diela na Dunaji, ustanovenej pri prezídiu SAV, pracovali, pod vedením akademikov Čabelku a Weismanna, v niekoľkých pracovných skupinách vedeckí a technickí odborníci Slovenska.

Súčasne, podľa uznesenia vlády ČSSR z roku 1953, bola utvorená medzirezortná koordinačná komisia, ktorá, pod vedením Ing. Dr. Štolla, vtedajšieho predsedu Ústrednej správy vodného hospodárstva v Prahe, koordinovala všetky prípravné, prieskumné, výskumné a študijnoprojektové práce pre komplexné využitie Dunaja.

Komisia pre tvorbu životného prostredia pri Predsedníctve SAV a Odborno-technická komisia Slovenskej rady ČSVT pre vodné hospodárstvo usporiadali v dňoch 29. a 30. apríla 1965 sympózium na tému projekt Sústavy vodných diel na Dunaji a tvorba životného prostredia. Koncepciu riešenia komplexného využitia Dunaja predniesol profesor Danišovič.

Odborníci upozorňovali, že na základe prognóz dôjde v hornej časti Žitného ostrova k zvýšeniu hladín podzemných vôd. V ostatnej časti územia možno očakávať ich pokles. S ohľadom na kvalitu vôd Dunaja a podzemných vôd odporúčali požiadať rakúsku stranu, aby vybudovala aspoň mechanické čistenie odpadových vôd Viedne a likvidovala najväčšie zdroje ropného znečistenia na ich úseku Dunaja (Schwechat). Podobné opatrenia požadovali aj na slovenskom úseku Dunaja, najmä v Bratislave (čistenie odpadových vôd) a pod Bratislavou (Slovnaft a chemické závody). V oblasti biologických problémov výstavby a prevádzky bolo konštatované, že stavba môže mať negatívne dôsledky, ktoré však nie je možné presne predvídať. Prognózou je možné stanoviť len niektoré jednotlivé dielčie vplyvy. V oblasti rajónového plánovania sa upozorňovalo najmä na nutnosť krajinárskeho a urbanistického začlenenia stavby do prostredia a ozelenenia krajiny. Odzneli pripomienky k prognózovaným vplyvom na krajinu, poľnohospodársku výrobu, lesné hospodárstvo a ďalšie otázky životného prostredia.

Najkritickejšie pripomienky k navrhovanému riešeniu výstavby vodných diel na Dunaji mal Dr. Milan Ružička, CSc. z Ústavu biológie krajiny SAV. Možno ich zhrnúť takto:

1/ Sústava vodných diel na Dunaji nie je svojim kanálovým i riečnym variantom riešená komplexne, pretože sú všetky záujmy podriadené iba ekonomike výroby špičkovej elektrickej energie, ako hlavnému cieľu bez toho, že by sa vopred poznal celý komplex faktorov ekonomických, politických, prírodných alebo sociálnych, ktoré majú určujúci vplyv na vedecky odôvodnené využitie podunajskej oblasti i vo vzťahu k iným oblastiam a celkovým potrebám rozvoja národného hospodárstva.

2/ Projekt investičnej úlohy sa neopieral o komplexný rozbor a syntézu vedeckých poznatkov všetkých faktorov krajinného prostredia, ale iba o dielčie a často neúplné poznatky o niektorých faktoroch, ktoré sú k dispozícii.

3/ Očakávaný efekt, vyčíslený projektom, nemôže odpovedať skutočnému, pretože nerešpektuje v dostatočnom rozsahu možné straty a podceňuje negatívne dôsledky. Závažné je pritom najmä to, že nie je možné predvídať celkový dôsledok či už kladný alebo záporný na životné prostredie.

4/ Je potrebné vytvoriť podmienky personálne, materiálne i organizačné na vypracovanie komplexných podkladov vychádzajúcich z dielčích syntéz jednotlivých vedných disciplín, ktoré sa zhrnú v biotechnickom projekte ako celostnej syntéze týchto poznatkov o biologickej a prírodnej podstate dotknutej oblasti.

5/ Tieto podklady by mali predovšetkým obsahovať prehľad a mapu typov stanovíšť, ich súčasného využitia, spôsob ich zmeny, prípadne narušenia, prehľad vedecky cenných plôch potrebných na zachovanie porovnávacieho materiálu pri výskumoch základných javov a procesov v krajine.

6/ Vzhľadom na všetky uvedené pripomienky k investičnej úlohe o sústave vodných diel je z biologického hľadiska neúnosné realizovať navrhované varianty či už kanálový alebo riečny v súčasnej podobe. Treba vyjsť z iných než čisto energetických kritérií a vyvinúť snahu upraviť obe varianty podľa ďalších podkladov. Súčasne sa vynára otázka, že by bolo potrebné uvažovať ešte ďalší variant, ktorý by lepšie rešpektoval prírodné podmienky Podunajskej nížiny. Vhodným riešením plánovanej sústavy vodných diel by sa mohli vytvoriť technické i ekonomické podmienky na udržanie a prípadnú reguláciu vodného režimu a celého komplexu faktorov krajinného prostredia. Podobne sa natíska otázka, či je do uvažovaných úprav Dunaja správne a vyčerpávajúco napojený celý systém bočných ramien vrátane Malého Dunaja, Mošonského ramena Dunaja a iných dunajských ramien.

7/ Rešpektovanie niektorých zásadných biologických kritérií bude klásť pred vodohospodárov, ekonómov i technikov zvýšené úsilie riešiť úlohy.

8/ Sústava vodných diel na Dunaji má veľa obecne platných čŕt. Máme tu vedu, ktorú pomerne málo využívame, a preto jej ani nedávame v našom živote to miesto, ktoré jej patrí a také podmienky, aké by si zasluhovala.

Neskoršie, v roku 1968, v besede za okrúhlym stolom o Dunajských vodných dielach [14] ktorú viedol doc. MUDr. V. Maňák, sa prediskutovali mnohé otázky. Dr. Ružička konštatoval, že Dunaj treba energeticky využiť, a teraz pôjde o to, aby negatívne následky boli čo najmenšie. Za najväčší zásah považuje zníženie hladiny podzemnej vody. Spomenul, že ekológovia navrhovali spojiť ciele výstavby, energetické, dopravné, poľnohospodárske s cieľmi rekreácie a zlepšenia životného prostredia. Prof. Matula poukázal na to, že niektoré inžiniersko-geologické a hydrogeologické problémy sa zveličujú až do pozície neprekonateľných prekážok. Konštatoval, že dnes z geologického hľadiska máloktorý z projektov vodných diel je tak dobre geologicky pripravený ako projekt Sústavy vodných diel na Dunaji. Pokiaľ ide o výber variantu, aj tu nastalo jasno a vláda ČSSR sa v decembri 1966 rozhodla realizovať derivačný variant. Žiaľ, toto rozhodnutie vlády ešte vplyvnejšie politické miesta zvrátili. Dr. Ružička dodal, že k tomu boli zneužité práve ich argumenty. Matula pokračoval, že do popredia budú vystupovať hydrobiologické otázky, súvisiace s režimom podzemných vôd. To je však otázka, ktorú možno riešiť a nemožno ju vôbec používať ako argument proti dunajskému vodnému dielu alebo jeho variante. Prof. Danišovič na adresu biológov povedal, že sa nemusia obávať, pretože biológia dostane toľko vody, koľko bude potrebovať, hoci aj na úkor energetiky, pretože je jasné, že jeden meter kubický vody využitý na závlahy, alebo vôbec pre biológiu, poskytuje ďaleko väčší efekt ako v energetike. Zástupca generálneho projektanta Ing. Lokvenc povedal, že musíme urobiť aj niečo navyše, aby sme krajinu zachovali podľa možností takú, akú ju chceme mať. Avšak o tom vieme málo. Všetko možno urobiť, práve vodné dielo vytvára na to podmienky. Ing. Obložinský za Riaditeľstvo vodných tokov prehlásil, že sa zhodli s Ústavom biológie a krajiny SAV, že súčasťou projektu sústavy vodných diel bude aj tzv. bioprojekt. Máme eminentný záujem súbežne s ukončením prác na projektovej úlohe urobiť aspoň pred-etapu prác na riešenie biologických otázok, pokračovať potom počas projektovej prípravy i výstavby a skončiť vyhodnocovaním týchto vplyvov po výstavbe.

Prieskum prírodných podmienok a výskum technických problémov, spojených s výstavbou vodných diel na Dunaji, vykonávali špecializované vedecko-výskumné a vedecko-prieskumné ústavy, ako napríklad Výskumný ústav vodného hospodárstva v Bratislave, Výskumný ústav vodohospodársky v Prahe, Štátny hydrometeorologický ústav v Bratislave, Ústav hydrológie a hydrauliky SAV v Bratislave, Ústav stavebných hmôt a konštrukcií (VUIS) v Bratislave, Geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave. Geologický a Inžiniersko-geologický prieskum n. p. Žilina, Štátny ústav pre rajónové plánovanie v Bratislave, Vedecko-výskumný ústav pre vodné staviteľstvo a hospodárstvo pri VUT v Brne, výskumné ústavy lesnícke, Výskumný ústav meliorácií, poľnohospodárske výskumné stanice a mnohé ďalšie. Niektoré otázky sa riešili na vysokých školách technických a na prírodovedeckých fakultách univerzít, napríklad, na Katedre inžinierskej geológie a hydrogeológie PFUK, Botanickom ústave UK v Bratislave a inde.

Prieskumné a výskumné práce vykonávala súbežne aj maďarská strana. Práce na obidvoch stranách koordinovala spoločná odborná komisia, ktorá bola k tomu splnomocnená dohodou vládnych delegácií.

Podľa výsledkov prieskumu a výskumu Hydroprojekt, resp. Hydroconsult Bratislava, vypracovával viaceré projektové štúdie – schémy komplexného využitia Dunaja v mnohých alternatívach a variantoch. Výsledky prieskumných a výskumných prác československá strana konzultovala nielen s maďarskou stranou, ale aj so sovietskymi odborníkmi, ktorí mali bohaté skúsenosti z výstavby veľkých vodných diel. Od roku 1954 do konca roku 1960 sa uskutočnilo so sovietskou stranou desať konzultácií.

Po odsúhlasení Spoločnej investičnej úlohy v roku 1974 vládou ČSSR a vládou MĽR, v rámci prác na úvodnom projekte na československej strane, vypracoval Urbion Bratislava v spolupráci so SAV – Ústavom experimentálnej biológie a ekológie krajiny „Biologický projekt záujmového územia Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros“ (Bioprojekt). S ohľadom na ojedinelú a dosiaľ v územno-plánovacej praxi atypickú úlohu, projekt bol vypracovaný podľa osobitnej osnovy odsúhlasenej FMTIR (Federálne ministerstvo technického a investičného rozvoja) a ostatnými zainteresovanými rezortmi.

Projekt biológie krajiny bol návrhom na komplexné a generálne riešenie rozsiahlej prestavby dotknutej krajiny tak počas výstavby, ako aj po výstavbe, s cieľom ochrany prírodného prostredia v novovytvorených podmienkach. Bol vodítkom na vypracovanie ďalších upresňujúcich projektov.

V rámci prác na úvodnom projekte SVD G-N generálny projektant objednal v roku 1977 na Vysokom učení technickom v Brne, Vedecko-výskumnom ústave vodního stavitelství a hospodářství (Doc. Ing. Václav Hálek, DrSc.) „Prognózu hladín podzemných vôd na Žitnom ostrove po výstavbe VD na Dunaji – vplyv vodného diela na Dunaji na vodné zdroje Žitného ostrova“. V záverečnej správe z januára 1978 sa konštatuje, že sa po výstavbe vodného diela zníži množstvo vody infiltrujúcej z Dunaja do podzemných vôd na Žitnom ostrove pretože:

     v zdrži Hrušov-Dunakiliti treba rátať s účinkom kolmatácie a zanášania zdrže,

     v starom koryte Dunaja, v úseku hať Dunakiliti-Palkovičovo (Sap), bude hladina v Dunaji podstatne nižšia ako dnes.

Ďalej sa konštatuje, že na zásoby podzemných vôd na Žitnom ostrove nepriaznivo pôsobí čerpanie vody z hydraulickej clony pri Slovnafte. Riešiteľ navrhuje hydraulickú clonu nahradiť pevnou vertikálnou clonou. Riešiteľ navrhuje na zníženie úbytku na infiltrácii pri prevádzke vodného diela tieto opatrenia:

     usmerňujúcu hrádzu v zdrži Hrušov-Dunakiliti,

     ťažbu štrkopiesku v zdrži Hrušov-Dunakiliti,

     umelú prietočnú infiltráciu pozdĺž prívodného kanála.

V dňoch 21.-22. marca 1978 sa konal v Bratislave pracovný aktív „Ochrana a využitie vôd Žitného ostrova“ na ktorom sa konštatovalo, že vypracovať prognózu na zmenu kvality podzemných vôd vplyvom sústavy vodných diel je problém veľmi komplikovaný. Zachovanie vyhovujúcej kvality podzemných vôd záleží na zásadnom vylepšení kvality povrchových vôd Dunaja.

V máji 1981 sa uskutočnila konzultácia so sovietskymi odborníkmi k problematike „Posúdenia seizmického nebezpečia a seizmickej odolnosti hrádzí prívodného kanála vodného diela Gabčíkovo“. Posúdenie seizmickej stability a metodika výpočtov zodpovedali vtedajšiemu stavu teórie seizmickej stability zemných objektov vystavených tlaku vody a normám krajín uskutočňujúcich hydrotechnickú výstavbu v seizmických oblastiach. Výsledky výpočtov ukazujú dostatočnú stabilitu hrádzí v danom geologickom prostredí.

Pri príležitosti zasadania výkonného výboru RVHP v apríli 1982 v Moskve predložil podpredseda Rady ministrov MĽR slovenskej strane, ako dôvod k odloženiu účasti maďarskej strany na spoločnej výstavbe Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, tieto námietky:

     Ide o technicky a technologicky zaostalé riešenie, ktoré pri jednom vodnom diele na Rýne sa pre nevhodnosť nepoužilo, resp. sa od neho upustilo.

     Negatívne ekologické zmeny, ktoré dnes nie je možné doceniť.

     Riskantné až nebezpečné riešenie z hľadiska záplav, pričom by bola trvalá hrozba porušenia hrádze i pri minimálnom posune pôdy – nehladiac na dôsledky prípadného zemetrasenia.

     Problém finančných prostriedkov vzhľadom na vyššie uvedené príčiny, aj keď nie je zanedbateľný, nie je však prvoradý.

Na stretnutí predsedov Československo-maďarského výboru pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu 22. marca 1983 bolo dohodnuté, že akadémie vied oboch štátov budú spolupracovať na preskúmaní ekologických otázok výstavby SVD G-N. Tak vznikol spoločný cieľový projekt „Krajinno-ekologické usporiadanie územia výstavby SVD G-N“. Na rokovaní splnomocnencov vlád v apríli 1984 zástupcovia SAV a MAV predložili správu o spolupráci na riešení projektu.

V auguste 1986 predkladá predseda SAV „Súhrnnú správu o výsledkoch spolupráce SAV a MAV v oblasti geovedného, hydrologického a biologicko-ekologického výskumu Podunajskej nížiny v rokoch 1983 až 1985 v súvislosti s výstavbou SVD G-N“.

Materiál navrhuje urýchlene vytvoriť študijné plochy (stacionáre) na monitorovanie zmien v prírode (biologických aj abiotických prvkov). V správe sa konštatuje, že podunajské rastlinstvo má vyslovene špecificky lužný charakter, o jeho existencii a stupňovitosti nerozhoduje klíma, ale vysoká hladina podzemnej vody, jej kolísanie a tiež periodické záplavy. Celý problém transformácie vegetácie by sa uľahčil, ale hlavne by sa získal obrovský produkčný i krajinno-ekologický potenciál záujmového územia za predpokladu, keby sa zvýšila nová hladina podzemných vôd technickými opatreniami na zvýšenie stavu vody a prietoku v starom koryte Dunaja a jeho bočných ramien.

Účelné bude urobiť také úpravy, ktoré prietok stiahnu do zúženej kinety, aby bola zaručená určitá minimálna prietoková rýchlosť, čím by sa zároveň asi dal riešiť problém postupného zarastania a údržby pre malý prietok príliš širokého koryta. V každom prípade, doteraz zaručovaný minimálny prietok 50 m3 je niekoľkonásobne menší než ekosozologický minimálny prijateľný prietok.

V budúcej krajine bude treba rozšíriť výmeru trávnatých zárastov, najmä v oblasti technických diel, derivačného i odpadového kanála, rekreačných a športových plôch a pod.

V súčasnosti (rok 1986) je v území riešenom bioprojektom 17 vyhlásených chránených území, z ktorých 9 je výstavbou SVD dotknutých, príp. likvidovaných. Navrhujeme preto v priestore medzi derivačným kanálom a opusteným korytom Dunaja a nadväzne v priestore najhodnotnejšieho zvyšku pod hydroelektrárňou (okolie Št. prírodnej rezervácie Čičovské mŕtve rameno) medzi Palkovičovom (Sapom) a Kližskou Nemou vyhlásiť chránenú krajinnú oblasť a znovu prehodnotiť navrhované opatrenia v sústave ramien Hrušov-Palkovičovo tak, aby sa zachovali i ramená v bioprojekte (1975) navrhované na zalesnenie. V novele bioprojektu neuvažovať o rekreačnej zóne Bodíky. Skúmané záujmové územie možno podľa špecifičnosti problémov, ktoré v ňom treba riešiť, rozdeliť do 6 celkov:

1.       Hrušovská zdrž. Najmä horná časť zdrže, zasahujúca do priestoru Bratislavy, znamená z hľadiska zachovania kvalitného prírodného prostredia pohromu a zároveň znehodnotenie vodného zdroja Ostrovné lúčky (Rusovce).

2.       Derivačný kanál. Treba vytipovať druhové zloženie vegetačného krytu hrádzí kanála a okolia priesakových kanálov tak, aby sa rešpektovala potenciálna prirodzená vegetácia. Realizácia tohto návrhu je však nemysliteľná bez vzniku novej, alebo prešpecializovania niektorých z existujúcich škôlok na semená a semenáčiky navrhovaných druhov našej flóry.

3.       Odpadový kanál. V tomto priestore treba zaistiť technickým dielom, aby drén, ktorý vyplynie zo zahĺbenia koryta neodvodnil cenné územie v okolí Čičovského mŕtveho ramena.

4.       Priestor opusteného koryta. S jeho úpravou a režimom úzko súvisí priestor lužných lesov a sústava ramien.

5.       Priestor posledných lužných lesov a sústavy ramien medzi derivačným kanálom (presnejšie starou protipovodňovou hrádzou) a starým korytom. Ide o najcennejší z ovplyvnených priestorov, ktorému treba zabezpečiť ochranu kontinuálneho prežitia počas výstavby a nie len následné dotváranie jeho biológie.

6.       Oblasť nagymarošskej zdrže. Treba si uvedomiť, že v tomto prípade nejde o záchranu zbytkov cenného ekosystému, ale o vytvorenie aspoň minimálneho predpokladu pre budúcu biologickú rovnováhu celého výstavbou silne pozmeneného územia Žitného ostrova.

V hydrobiologicko-bakteriologickom výskume sa konštatovalo, že po výstavbe vodného diela sa zmení doterajší kyslíkový režim. V novovytvorených hydrografických a hydrologických pomeroch (zdrž pri Dunakiliti, derivačný kanál, staré koryto Dunaja, úsek pri Gabčíkove, oblasť priehrady pri Nagymarosi) morfologické pomery, prúdenie, nánosy a usadeniny – priamo, resp. nepriamo – indikujú rozdielnu produkciu a obeh kyslíka vo vode.

Na základe mikrobiologického výskumu, predovšetkým podľa veľkého počtu fekálnych indikátorov a patogénnych baktérií vodu Dunaja zaraďujeme do III.-IV. (poslednej) akostnej triedy. Po výstavbe vodného diela zmenené hydrologické pomery pri súčasnom stupni znečistenia Dunaja ďalej budú zhoršovať kvalitu vody Dunaja na sledovanom úseku.

Výskum rias dokázal, že už o 1-2 dni dlhšia doba ich výskytu vo vegetačnom období môže značne stupňovať eutrofizáciu. Toto môže vyvolať problémy v kvalite vody pri Dunakiliti, ako aj pri Nagymarosi.

Výstavbou Hrušovskej zdrže príde k zatopeniu časti územia pokrytého makrovegetáciou, zvyškami drevín po odlesnení a ďalšími substrátmi, ktoré budú postupne zahnívať. To vytvorí podmienky pre rýchle rozmnoženie heterotrofných, saprofytických baktérií a tým zhoršenie kvality vody.

V starom koryte Dunaja, kde sa predpokladá prietok cca 50-200 m3s-1, dôjde k významnejšiemu lokálnemu zhoršovaniu kvality vody, vzhľadom na to, že plánovaná úprava koryta nezruší kotle (prehĺbeniny v dne) rieky. V kotloch totiž, vzniknú aj stagnujúce vody. Dôjde k zhoršeniu pomeru medzi prísunom existujúceho znečistenia a riediacej vody, čo vyvolá relatívne zvýšenie chemického a mikrobiologického znečistenia vody.

Na základe doterajších výskumov môžeme konštatovať, že po ukončení výstavby vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros treba počítať, v súvislosti so zmenami v hydrologických pomeroch, hlavne so zvýšením trofie, so zhoršením hygienických pomerov v oblasti zdrže a na úseku Dunaja pod elektrárňou.

V oblasti geovedného výskumu v prognóze zmien režimu podzemných vôd sa uvádza, že zníženie hladín podzemných vôd spôsobí na miestach, kde v súčasnosti podzemné vody kapilárnym spôsobom obohacujú zásoby pôdnej vlhkosti, zhoršenie úrod. Aby nenastal pokles úrodnosti pôd, bude sa musieť v týchto oblastiach pristúpiť k správnemu závlahovému hospodárstvu. V priestore medzi derivačným kanálom a starým korytom, vzhľadom na veľkú mocnosť štrkopieskového zvodneného komplexu a malú hrúbku pokryvu, neprichádza do úvahy úprava hladín podzemných vôd sústavou ramien a kanálov. Najcitlivejšie budú reagovať najmä lesné kultúry rýchlo rastúcich drevín. V ostatných častiach budú hladiny zaklesnuté 3 m pod súčasným priemerným stavom, a preto bude nutné v týchto častiach uplatňovať dreviny, ktoré vystačia so zrážkovou vodou.

Dôsledky výstavby vodných diel na poľnohospodárstvo sa negatívne prejavia:

     trvalým záberom poľnohospodárskej pôdy, čo predstavuje ročne stratu 4 762 000 Kčs,

     stratou poľnohospodárskej produkcie na dočasne  zabratých plochách,

     v zhoršení vlahových pomerov v pôde a potrebe budovania rozsiahlych závlah.

Kladným prínosom bude:

     možnosť vyňatia 2 564,3 ha poľnohospodárskej pôdy z inundačného územia a jej preradenia do chránenej pôdy,

     možnosť rozorania 323 ha lúk a pasienkov a ich prevod na ornú pôdu,

     odstránenie trvalých a dočasne podmáčaných lokalít poľnohospodárskej pôdy,

     vylúčenie nedodržiavania agrotechnických termínov z dôvodu vlahových pomerov.

Tým, že sa práve v najprodukčnejšej rybárskej oblasti vybuduje vodné dielo Gabčíkovo, naruší sa doterajší vodný systém a tým sa naruší aj životné prostredie rýb, čo bude mať za následok zníženie ich produkcie.

 Prognózy vychádzajúce z výskumných úloh a odborných komisií

V nadväznosti na závery rokovania o ekologických problémoch prevádzky vodného diela Gabčíkovo, ktoré sa konalo dňa 21. decembra 1989 na úrovni podpredsedu vlády SSR Ing. Vladimíra Ondruša a ministra lesného a vodného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu SSR (MLVHDP) Ing. Ivana Veselého, ustanovilo MLVHDP SSR odborné komisie pre posúdenie prevádzky VDG a to:

  1. Komisiu – pracovnú skupinu na posúdenie kvality a kvantity povrchovej a podzemnej vody v oblasti VDG (vedúci Ing. Lichvár + 35 odborníkov, Záverečná správa 16.2.1990).

  2. Komisiu – pracovnú skupinu na posúdenie krajinno-ekologického usporiadania územia ovplyvneného prevádzkou VDG (vedúci RNDr. Lisický + 38 odborníkov, Záverečná správa 19.2.1990).

1. komisia:

Stanovisko k perspektíve vodných zdrojov podzemnej vody v lokalite Šamorín a Gabčíkovo s ohľadom na výstavbu a prevádzku VD Gabčíkovo (IGHP: RNDr. Bačová, RNDr. Fatulová, RNDr. Jalč):

Po uvedení do prevádzky VDG sa predpokladalo, že kvalita povrchovej vody v Dunaji bude horšia oproti súčasnému stavu. Zvýši sa obsah organických látok a anorganických látok a zníži sa obsah O2 asi o polovicu. Voda takejto kvality bude infiltrovať do prostredia, pričom predpokladáme, že intenzita samočistiacich procesov sa v dôsledku poklesu obsahu O2 zníži a zóna kvalitatívne menej vyhovujúcej vody sa posunie hlbšie, čo môže mať negatívny vplyv na životnosť vodného zdroja Šamorín z hľadiska kvality.

„Vzdutie Hrušovskej zdrže v každom prípade spôsobí spomalenie rýchlosti prúdenia dunajskej vody. Toto spôsobí, že sa umožní sedimentácii nanášaného materiálu v území infiltrácie a spomalené prúdenie povedie tiež k zníženiu obsahu kyslíka v dunajskej vode. Obe uvedené zmeny budú mať negatívny vplyv na podzemné vody Žitného ostrova. Podrobné kvantitatívne posúdenie týchto zmien nie je v súčasnej dobe možné, pretože nie sú presné poznatky o samočistiacich procesoch v príbrežnej zóne Dunaja ani o intenzite infiltrácie.“

SHMÚ (RNDr. Klaučo):

„Aká bude dynamika podzemných vôd, ako sa budú meniť smery a rýchlosti prúdenia, ako aj množstvo infiltračných vôd v procese napúšťania po napustení a behom desaťročného prevádzkovania? Som toho názoru, že presnú odpoveď na tieto otázky nepoznáme a nemyslím, že nám v tom výrazne pomôže napr. matematické modelovanie v širšom slova zmysle. Nepovažujem teda za reálne ani účelné pokladať tieto odpovede „argumentami“ a či „číslami“. Za reálne a pre ďalšiu nadstavbu riešenia podstatne vierohodnejšie ako násilnú argumentáciu považujem názor expertov – kvalifikovaný odhad.“

„Záverom si dovolím vysloviť názor, že vodné dielo tak, ako je projektované, bude predstavovať výrazný negatívny faktor v procese tvorby chemického zloženia podzemných vôd v rámci tzv. pririečnej zóny horného Žitného ostrova a v konečnom dôsledku i celého územia Žitného ostrova.“

Správa o výsledkoch študijných prác „Eliminácie nepriaznivého vplyvu SVD Gabčíkovo-Nagymaros“ na poľnohospodársku výrobu (kolektív pracovníkov ŠMS a PPÚ, 1990):

Na záujmovom území (celého SVD G-N) vyplýva potreba vykonať nasledovné opatrenia:

-       Znížiť hladiny podzemných vôd a navrhnúť desalinizačné opatrenia na výmere cca 32 000 ha.

-       Realizovať závlahy pozemkov ktoré budú vyvolané znížením hladiny podzemných vôd na ploche cca 26 600 ha.

Povodie Dunaja (RNDr. Kanala):

„Z výsledkov meraní vykonaných Povodím Dunaja vyplýva, že za posledných 10 rokov (1980-1989) sa akosť vody v Dunaji v uvedených profiloch postupne zlepšovala vo všetkých hodnotených ukazovateľoch. Je to logické a súvisí to s postupným budovaním čistiacich zariadení v povodí. Určujúce v tomto smere sú čistiace stanice vo Viedni a zlepšenie akosti vody v Morave.“

„Zároveň možno povedať, že existujúce experimentálne údaje nám neumožňujú komplexne hodnotiť a najmä kvantifikovať možné negatívne zmeny akosti v Hrušovskej zdrži a nadväzne na to aj zmeny akosti podzemných vôd v pririečnej zóne Dunaja.“

Vodné zdroje Bratislava (Ing. Hauskrecht):

„Očakávané zníženie obsahu kyslíka v infiltrovanej vode, kolmatácia dna zdrže, priebeh stratifikačných procesov, penetrácia organickej hmoty do zvodneného prostredia budú mať nevyhnutný dôsledok zhoršenia akosti pitnej vody súčasných vodných zdrojov v príbrežnej zóne vodného diela počnúc vodným zdrojom Kalinkovo, Šamorín, Gabčíkovo a ďalšie v časovo-priestorových reláciách. Technické opatrenia smerujúce k úprave vody dnes ešte dobrej akosti budú znamenať doplňujúce investície značnej výšky.“

SAV  (MUDr. Tržilová):

„Dunajská voda od vstupu na čs. územie až po výstup na maďarské územie je z mikrobiologicko-hygienického hľadiska značne znečistená. Podľa viacerých hygienických ukazovateľov dosahuje také hodnoty, ktoré ju vyraďujú z využiteľnosti na vodohospodárske a hygienické ciele. Vzhľadom na krátku dobu zdržania v Hrušovskej zdrži nedá sa očakávať, že by došlo k jej výraznému zlepšeniu bez radikálnych opatrení. Ide o urýchlené realizovanie výstavby a rekonštrukcie čistiacich staníc odpadových vôd a to na vlastnom toku i na prítokoch. Bez týchto opatrení by vzhľadom na zmenené hydrologické pomery došlo po výstavbe dunajského vodného diela k ďalšiemu zhoršeniu kvality vody, najmä v prvej fáze po naplnení Hrušovskej zdrže a tým aj k zvyšovaniu infekčného tlaku vody.“

VÚVH (Ing. Ardó, Ing. Zekeová):

„Je potrebné zdôrazniť, že sedimentáciou nerozpustných látok, kovov, organického mikroznečistenia sa síce kvalita povrchovej vody v zdrži zlepšuje, z hľadiska infiltrácie však pre kvalitu podzemných vôd tu vzniká závažný a nebezpečný zdroj ich znečistenia.“

Závery komisie:

Na základe podkladov skupiny špecialistov 1. komisie:

     Po napustení nádrže Hrušov sa zvýšia hladiny podzemných vôd vzhľadom na trvalo zvýšený gradient. V tomto období budú slúžiť priesakové kanále pozdĺž hrádzí na odvádzanie vody.

     V nasledujúcom období možno očakávať postupné klesanie hladiny podzemných vôd zapríčinené vplyvom zanášania a kolmatácie značnej časti zdrže.

     V tretej fáze, ak sa nepodarí vhodným spôsobom ovplyvniť postup zanášania a kolmatácie (jedno i druhé sa však odrazí na kvalite vody nádrži i na kvalite podzemných vôd), bude pokles hladiny podzemných vôd pokračovať so všetkými nepriaznivými dôsledkami na výdatnosť zdrojov vody na vegetáciu a to na celom území ŽO napájaného prevažne z Dunaja v oblasti pod Bratislavou.

Zmeny vyvolané výstavbou nádrže Hrušov-Dunakiliti na kvalitu vody sa prejavia:

         V znížení obsahu kyslíka vo vode Dunaja na priemernú hodnotu 5,5-6 mg.l-1 (zníženie o 40-50 % proti súčasnému stavu).

         Vo zvýšení biomasy fytoplanktónu – zmena celkovej kyslíkovej bilancie z mierne aktívnej na pasívnu.

         Zvýšenie pravdepodobnosti zámrzu hladiny s následným znížením nasýtenia kyslíkom a zvýšením obsahu amónnych iónov.

         Akumuláciou ropných látok v zdrži (zvýšená frekvencia lodnej dopravy).

Prognóza vývoja akosti vôd (VÚVH, RNDr. Lehocký):

I. alternatíva: - pri zachovaní súčasného stavu kvality povrchových vôd Dunaja po napustení zdrže nastane zásadné a rýchle zhoršenie kvality podzemných vôd, a to najmä v pririečnej oblasti Dunaja. Pôjde o rýchly presun rôznych látok uhľovodíkovej aj inej, najmä organickej povahy (ropné uhľovodíky, chlorované uhľovodíky, Ce-insekticídy, fenoly, produkty rozkladu v organických hnilokalov nahromadených za desaťročia v pririečnej oblasti Dunaja a v oblasti dunajských ramien). Tieto vodu znečisťujúce látky budú pomerne rýchlo prenikať a rozširovať sa i do vzdialenejších oblastí od okrajov nádrže (do vzdialenosti stoviek metrov no i niekoľko km prúdom podzemnej vody i difúznym prúdením. V oblasti využívaných vodných zdrojov (Kalinkovo-Hamuliakovo, Šamorín) sa tieto procesy a uvedené negatívne vplyvy ešte viac urýchlia (čerpaním podzemnej vody) a pomerne rýchlo môžu vyradiť vodné zdroje z vodárenského využitia  (týždne, mesiace ?).

K alternatíve II. - pri zásadnom vylepšení kvality vody, t.j. po vysporiadaní sa so všetkými zdrojmi znečistenia, ktoré sú privádzané do Dunaja pred zdržou (čo je dlhodobý proces) zostanú naďalej nebezpečím pre kvalitu podzemných vôd akumulované a ešte chemicky neodbúrané znečisťujúce látky v pririečnej zóne Dunaja.

Aj z alternatívy II. prognózy vyplýva, že po uvedení VDG do prevádzky, t.j. po napustení zdrže Hrušov, kvalita podzemných vôd v oblasti ŽO sa výrazne zhorší a to v rýchlom časovom slede tak, že tieto nebude možné využívať na vodárenské účely bez nákladnej úpravy.

Závery prognózy 1. komisie v zásade potvrdzujú ďalší špecialisti ako Ing. Dr., V. Pelikán, DrSc. Z ÚGI Brno, RNDr. S. Klaučo z SHMÚ a tiež rôzni autori zo zahraničia, najmä z Rakúska, Švajčiarska, NDR, Francúzska a ďalší.

Na základe podkladov skupiny špecialistov 2. komisie:

Požiadavky, ktoré musí rešpektovať akékoľvek riešenie podunajskej krajiny, pokiaľ nemá byť v rozpore so záujmami ochrany prírody a nenarušenia funkčných väzieb ekosystémov:

1.       Zabezpečiť v starom koryte Dunaja trvalý prietok v takom množstve (s takou hladinou), ktoré umožní dotyk hladiny podzemných vôd s pôdnym horizontom, zabráni zarastaniu koryta a jeho kolmatácii. Zároveň zachovať kontinuitu hlavného toku, t.j. nebudovať priečne stavby. Odhadom sa stanovuje prietok v starom koryte Dunaja vo vegetačnom období 1500 m3s.-1, v zimnom období by prietok nemal klesnúť pod 500 m3.s-1.

2.       Nenarušiť prirodzený rytmus sezónnej dynamiky, kolísania hladiny povrchových a podzemných vôd.

3.       Umožniť periodické zatápanie územia vodou bohatou na živiny, t.j. nie priesakovou alebo odsedimentovanou vodou.

4.       Zachovať ramennú sústavu vo všetkých charakteristických typoch (eupotamon, parapotamon, plesiopotamon, paleopotamon), čiže zabezpečiť aj jej prepojenie s Dunajom aspoň v súčasnom rozsahu (množstvo vody, dĺžka periódy prepojenia) a to v súlade s prirodzeným výskytom týchto javov, t.j. v čase veľkých prietokov.

V prvých rokoch po napustení zdrže, keď presakovanie vody do okolitého územia bude veľké, sa v depresnej polohe pod Šamorínom predpokladá na malej ploche (cca 100 ha) podmáčanie. Postupom času podzemná voda aj v tejto oblasti bude klesať a v pokročilých vývojových podmienkach sa v celej oblasti vplyvom kolmatácie zdrže ustáli v hĺbkach 3-8 m pod povrchom v štrkovom podloží, čo neumožní jej kapilárny výstup do pôdneho profilu.

Je nevyhnutné vypracovať novú prognózu hladín podzemnej vody, ktorá zohľadní zmeny pôvodného projektu a nový režim prevádzkovania vodného diela.

Bez dodatočných hydrotechnických úprav by došlo k vyschnutiu terajších lesných porastov v derivačnom úseku od Hrušova po Palkovičovo na ploche 3064 ha v dôsledku poklesu hladiny podzemnej vody o 3-4 m do štrkového podložia. Budovaný odberný systém z derivačného kanála zabezpečí prežitie terajších lesov (rok 1990) len na 30-40 % rozlohy lesného pôdneho fondu v inundácii.

Spoločným ukazovateľom všetkých prognózovateľných negatívnych dopadov na celú krajinu je zaklesnutie hladín podzemnej vody spôsobené najmä zánikom infiltrácie z Dunaja na úseku Hrušov-Gabčíkovo a drénovým efektom poloprázdneho starého koryta medzi Hrušovom a Palkovičovom. Urýchlene treba spracovať prognózy priebehu hladín v koryte, súvisiacich hladín podzemnej vody v inundácii a nadväzne na Žitnom ostrove pre prietoky 500, 1000 a 1500 m3s-1 bez prehĺbenia koryta Dunaja pod Palkovičovom.

K oficiálnej správe 1. komisie vypracovalo stanovisko časť expertov podskupiny pre hydrogeológiu a hydrauliku (14 odborníkov) vedenú prof. Hálkom. V stanovisku sa vyjadrili kriticky k spôsobu vedenia práce 1. komisie, jednostrannej formulácii otázok, ktoré nevystihovali celú problematiku, minimálny záujem o návrhy možných technických riešení. Zvlášť kriticky sa vyjadrovali k špecialistom, ktorí dali písomné osobné stanovisko a nemali záujem o diskusiu. Z uvedených dôvodov nemožno hovoriť o diskusii, výmene názorov a už vôbec nie o kritickej analýze.

Vláda SR dňa 25. apríla 1990 prerokovala „Informáciu o záveroch rokovaní odborných skupín a o ďalších odborných vyjadreniach k problematike vplyvu Vodného diela Gabčíkovo (VDG) na ekológiu priľahlého územia“. Vláda konštatovala, že odborné skupiny nedospeli k jednoznačným záverom. Otvorené ostali otázky hlavne k problematike vplyvu VDG na kvalitu podzemných vôd Žitného ostrova a vplyvu na hladinový režim povrchových a podzemných vôd.  Vláda uložila ministrovi MLVHDP pripraviť materiál na rokovanie Predsedníctva vlády SR s návrhom ďalšieho postupu.

K správe o situácii SVD G-N, predloženej ministrom Veselým a novým splnomocnencom vlády ČSFR a SR pre výstavbu a prevádzku SVD G-N Kocingerom 27. augusta 1990, vláda prijala uznesenie č. 32. Vláda konštatovala, že je treba urýchlene objektivizovať ekologické riziká z prevádzky vodného diela Gabčíkovo a dohodnúť postup získavania medzinárodnej pomoci pri riešení ekologických otázok.

Ako ďalej

Stanovisko a závery spomenutých expertov a komisií, a mnohých ďalších nemenovaných prác, sa nesporne zhodovali v tom, že prevádzka VDG podstatne zmení režim povrchových a podzemných vôd s negatívnymi dôsledkami na ich kvalitu a tiež na prírodné prostredie, faunu a flóru. Zhodli sa však i v tom, že prognózam chýbajú exaktné dôkazy preukázané, napr. modelovaním príslušných procesov, s vysokou pravdepodobnosťou hodnovernosti. Vzácny je prípad modelového skúmania usadzovania splavenín a plavenín v zdrži na vzduchovom modeli VÚVH s prognózou, že v zdrži Hrušov sa usadí 45 až 55 % celoročného objemu plavenín (cca 2,6 mil.m3 za rok). To vytvorí hrubú vrstvu bahna, ktorá obmedzí infiltráciu do podzemných vôd, pri rozklade organických látok sa spotrebuje kyslík, rozpustené ropné uhľovodíky budú prenikať do podzemných vôd, atď. Všetko to malo vyústiť do znehodnotenia podzemných vôd v príbrežnej zóne Dunaja, konkrétnych vodných zdrojov Kalinkovo, Hamuliakovo, Šamorín i Rusovce - Ostrovné lúčky. Tento proces mal prebiehať veľmi rýchlo po napustení zdrže Hrušov, a to už o niekoľko týždňov maximálne mesiacov (Lehocký). Zaujímavý je názor Klauča, ktorý si nemyslí, že v upresnení odpovedí na otázky režimu a kvality môže pomôcť matematické modelovanie cit.: „Za reálne a pre ďalšiu nadstavbu riešenia podstatne vierohodnejšie ako násilnú argumentáciu považujem názor expertov – kvalifikovaný odhad“.

Nechcem uberať kvalite názorov expertov či sú hodnovernejšie ako matematické modelovanie známych procesov. To si netrúfol rozhodnúť ani Medzinárodný Súdny Dvor a nimi prizvaní experti, keď v Rozsudku z 27. septembra 1997, cit.: „Obe strany predložili k podaniam pozoruhodné množstvo vedeckých materiálov s cieľom posilniť vlastné argumenty. Týmto materiálom, v ktorých strany predložili svoje protichodné názory na ekologické dôsledky Sústavy vodných diel, venoval Súd mimoriadne starostlivú pozornosť. Dospel však k záveru, že, ako sa ukáže ďalej, nie je potrebné, aby v súvislosťami s otázkami definovanými v Osobitnej dohode rozhodol, ktorý z týchto názorov je vedecky lepšie zdôvodnený“.

V tomto smere ma zaujala diskusia medzi prof. Ing. V. Hálekom, DrSc. a prof. Dr. I. Muchom, DrSc. v r. 1990, v tom čase v ČSFR špičkových odborníkov v otázkach modelovania. Prof. Mucha jednoznačne tvrdil, že smernými stavbami, upravením kolísania hladín v zdrži a v podzemnej vode, možno dosiahnuť určité zlepšenie, čo treba preriešiť modelovaním. Nepovažoval za účelné udržovať infiltráciu do podzemných vôd sústavným bagrovaním v zdrži, ako navrhoval prof. Hálek.

To, čo navrhoval prof. Mucha, vyžadovalo urýchlene pripraviť funkčný model, optimalizovať riešenie, vypracovať projekt a posúdiť ho formou oponentského konania a podľa výsledku zabezpečiť realizáciu. Toto riešenie prichádzalo do úvahy v každej alternatíve, či sa bude pokračovať v pôvodnom projekte SVD G-N, alebo bez stupňa Nagymaros.

Keď som bol 17. júla 1990 uznesením vlády potvrdený vo funkcii splnomocnenca vlády pre SVD G-N, na rokovaní vlády som podmienil prijatie funkcie vytvorením odbornej skupiny vytvorenej z odborníkov schopných aplikovať existujúce a tvoriť už nové matematické modely na posúdenie rôznych riešení, ktoré sa uvažovali realizovať v prípade, že maďarská strana odmietne realizovať prehradenie Dunaja pri Dunakiliti. Vláda SR túto požiadavku akceptovala a uznesením Predsedníctva vlády SR č. 32 z 27. augusta 1990 súhlasila s vytvorením odbornej riešiteľskej a poradnej skupiny „Podzemná voda“ pri Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského so samostatným štatútom pod vedením prof. Muchu. Predsedníctvo vlády uznesením tiež akceptovalo „potrebu urýchlene objektivizovať ekologické riziká z prevádzky vodného diela Gabčíkovo a dohodnúť postup získania medzinárodnej pomoci pri riešení ekologických otázok“.

Za danej situácie bola jediná možnosť urýchlene získať medzinárodnú pomoc pri objektívnom riešení ekologických otázok.

Projekt PHARE

V prvej polovici roka 1990 začala ČSFR riešiť niektoré ekologické problémy s pomocou Európskej únie cez existujúci program pomoci PHARE. Z vytypovaných 9 programov ČSFR bol návrh projektu Sústava vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, pripravený prof. Muchom, zaradený na prvé miesto rozhodnutím výberovej komisie EÚ zo 16. júla 1990. Zástupcovia EÚ podmienili definitívne zaradenie projektu súhlasom maďarskej strany.

26. októbra 1990 bol na rokovaní splnomocnencov vlád pre SVD G-N D. Kocingera a S. Kissa predložený slovenskou stranou návrh dohody na spolupráci na projekte PHARE.

Maďarská strana, na prekvapenie samotnej EÚ, spoluprácu odmietla.

Na medzivládnom rokovaní 15. júla 1991 československá delegácia navrhla ustanoviť trojstranný výbor expertov: MR, ČSFR, EÚ na riešenie technických problémov, ktoré vzniknú uvedením do prevádzky vodného diela Gabčíkovo. Ani tento návrh maďarská strana neprijala (Rozsudok ods. 61). Pritom sa maďarská strana vehementne odvolávala na stanoviská zahraničných expertov, najmä WWF, svetový fond na ochranu prírody.

Za takejto situácie neostávalo nič iné, ako požiadať o zaradenie projektu Gabčíkovo-Nagymaros do programu PHARE bez maďarskej strany. Projekt pod názvom Podunajská nížina - model podzemných vôd (DANUBIAN LOWLAND - GROUND WATER MODEL) bol prijatý na zahájenie v rokoch 1991-1993. Garantom projektu bol prof. Mucha a odberateľom výsledkov (užívateľom) splnomocnenec vlády SR pre SVD G-N (V inej súvislosti pozri kapitolu IV.).

Prvým konkrétnym výstupom projektu PHARE bol matematický model usporiadania smerných stavieb v zdrži Hrušov, (teraz, bez maďarskej nezaplavenej časti nazývanej zdrž Čunovo) tak, aby boli v určitej časti zachované rýchlosti, ktoré zabránia sedimentácii plavenín, v inej, aby sa podporila ich sedimentácia. Tým sa zachová infiltrácia do podzemných vôd, odstránia sa sčasti obavy o množstvo a kvalitu podzemných vôd a existujúce zdroje vody. Zároveň sa eliminuje vysoký gradient hladiny podzemnej vody smerom do starého koryta Dunaja. Navrhnuté smerné stavby sa realizovali a monitoring plne potvrdil opodstatnenosť a hodnovernosť matematického modelovania. Zároveň pomohol definovať, koľko vody musí pretekať v dolnej časti zdrže, aby podmienky pre vodný zdroj Šamorín ostali aspoň približne zachované. Toto množstvo bolo potom uvažované pri určení ročného priemerného množstva vody, ktoré sa má prepúšťať do starého koryta Dunaja, v „Dohode“ z roku 1995 ako 400 m3/s (pôvodne odporúčané množstvo vody prepúšťané do starého koryta Dunaja bolo neprekročiť 360 m3/s).

Vystúpenie prof. Muchu a Ing. Refsgaarda pred Medzinárodným Súdnym Dvorom, ktorí prezentovali výstupy projektu PHARE [15] a monitorovanie prírodného prostredia (publikácia Prírodovedeckej Fakulty UK „Gabčíkovo Part of the Hydroelectric Power Project – Environmental Impact Review“ (Evaluation based on Two Year Monitoring, 1995), ako aj výsledky monitorovania prírodného prostredia na základe „Dohody“ z roku 1995, presvedčili súd, že Zmluva z r. 1977 dáva stranám priestor na elimináciu prípadných negatívnych dopadov i počas prevádzky vodného diela. Verbálne argumenty maďarskej strany o ohrození nenahraditeľných zásob podzemných vôd Žitného ostrova a Szigetközu, ktoré vyvolajú stav núdze, neboli súdom uznané (pozri kapitolu II.).

Epizóda s WWF (World Wildlife Fund od roku 1987 World Wildlife Fund for Nature) WWF s organizačným sídlom v Glande, Švajčiarsku, a odborným sídlom WWF-Auen-Institut Rastat, sa od r. 1989 stal „odborným“ poradcom maďarskej strany. Svojimi celosvetovými aktivitami prostredníctvom svojich pobočiek implantuje svetovej verejnosti šľachetné myšlienky ochrany prírodného prostredia, zlepšenia a zachovania životného prostredia pre budúce generácie, faunu a flóru. Nabáda k revitalizácii prírodného prostredia radikálnymi návrhmi, likvidáciou objektov a mimoriadne sa aktivizuje pri investičných zámeroch, ktoré, vo väčšom alebo i menšom rozsahu, ovplyvnia prírodné a životné prostredie. Takýmto „vďačným“ objektom sa pre WWF stal projekt SVD G-N. Svoje návrhy a odporúčania opiera o expertízne vyjadrenia špecialistov a odborníkov zvučných mien, čo dáva ich prácam, vyjadreniam a stanoviskám punc hodnovernosti.

Prvou ucelenou prácou zaoberajúcou sa SVD G-N je „Stanovisko WWF k systému vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros“ z augusta 1989, vypracovanou na žiadosť maďarskej strany. Základné otázky maďarskej strany boli:

1.        Je Maďarsko oprávnené pokračovať vo výstavbe projektu G-N na základe ekologických a technických údajov, ktoré sú v súčasnej dobe k dispozícii?

2.        Sú potrebné ďalšie prieskumy k tomu, aby mohlo byť schválené alebo odmietnuté pokračovanie výstavby stupňa Nagymaros?

3.        Aké negatívne účinky vyvolá vodné dielo vo svojej súčasnej podobe na životné prostredie?

4.        Je treba z ekologických alebo technických príčin prerušiť realizáciu celého projektu G-N? Keď áno, vymenujte ich.

Na úlohe pracoval široký tím odborníkov rôznych krajín i zo Slovenska. V jednej kapitole sa rozvádza problematika medzinárodného práva súvisiaca s nedodržaním Zmluvy z r. 1977. Záverom 51-stránkového stanoviska WWF sú nasledovné odpovede na otázky zadávateľa:

1.        Odpoveď: v žiadnom prípade

2.        Odpoveď: Ani najnákladnejšie prieskumy nepotvrdia koncepciu takejto riečnej elektrárne.

3.        Odpoveď: V celej faune toku a v celom okolí inundačného pásma treba sa obávať rozsiahlych negatívnych ekologických účinkov, bezpečne možno diagnostikovať vplyvy na podzemné vody pozdĺž Dunaja a to čo do kvality, tak i množstva.

4.        Odpoveď: Áno, minimálne na 3 roky.

Záverečné odporúčania:

     Ďalšiu výstavbu prerušiť na 3 roky.

     Upustiť od výstavby stupňa Nagymaros.

     Upustiť od prevádzky a vzdúvania vody v Dunakiliti.

     Zvýšiť prietok do Dunaja riadením závislým na prietoku.

Ako účastník všetkých rokovaní splnomocnencov vlád a vládnych delegácií od r. 1990 môžem konštatovať, že maďarská strana postupovala a postupuje podľa odporúčaní WWF. Ako sa konštatuje v odseku 22 Rozsudku 13. mája 1989 sa maďarská vláda rozhodla prerušiť práce na stupni Nagymaros do ukončenia štúdie (zrejme WWF a Maďarskej akadémie vied) do 31. júla 1989. 21. júla 1989 predĺžila prerušenie prác v Nagymarosi do 31. októbra 1989 (štúdia WWF bola ukončená v auguste 1989).  27. októbra 1989 zastavilo Maďarsko definitívne všetky práce na SVD G-N.

Súd nespomína štúdiu WWF. Spomína len štúdiu Maďarskej akadémie vied. V odseku 56 Rozsudku uvádza: Správa z 23. júna ad hoc výboru Maďarskej akadémie vied sa nevyjadruje o žiadnom potvrdenom nebezpečenstve ani vo forme určitého nebezpečenstva, uvedomenie ktorého bolo v dlhodobej perspektíve nevyhnutné. Realizácia by bola nevyhnutná dlhodobo, keď uvádza, že „Výsledky meraní minimálne päťročného monitorovaného obdobia po výstavbe Gabčíkovo sú nevyhnutné pre dôveryhodnú prognózu ekologických dopadov Sústavy vodných diel. A ďalej, „Pre zložitosť ekologických procesov a nedostatok nameraných údajov a príslušných výpočtov nemožno vyhodnotiť dopady na životné prostredie“. Od tej doby uplynulo už 15 rokov a 10 rokov spoločného Slovensko-maďarského monitorovania prírodného prostredia a je možné porovnať prognózy a skutočnosť. Je otázne, prečo neakceptovala maďarská vláda stanovisko Maďarskej akadémie vied, ktorá spolupracovala so Slovenskou akadémiou vied, ale tvrdo sa priklonila a presadila stanovisko WWF.

WWF z vlastnej iniciatívy vypracovalo ďalšiu rozsiahlu štúdiu „Nové riešenie pre Dunaj“ (A NEW SALUTION FOR THE DANUBE) z decembra 1993. Reakciou na túto štúdiu bola štúdia prof. Muchu „Gabčíkovo pre a proti“ (GABCIKOKVO - WWF THE PROS AND CONS, máj 1994). Generálny riaditeľ WWF Claude Martin akceptoval požiadavku splnomocnenca Kocingera na priamu konfrontáciu autorov oboch štúdií (za účasti ďalších expertov a médií). Táto sa uskutočnila dňa 3. júna 1994 v hoteli Kormorán v Čilistove. Hneď v úvode svojho vystúpenia prof. Mucha vyhlásil: „Musím povedať, že štúdia WWF obsahuje neuveriteľné množstvo klamstiev“. Toto šokujúce vyhlásenie takmer znamenalo odchod delegácie WWF. Potom Prof. Mucha rad-radom vyvracal vykonštruované tvrdenia WWF a odovzdal predstaviteľom WWF rozsiahlu písomnú odpoveď [16] (vyše 150 strán textu, obrázkov a príloh).

Touto konfrontáciou prakticky skončili aktivity WWF proti Gabčíkovu. V liste z 21. júna 1994 píše generálny riaditeľ WWF Dr. Claude Martin:

Vážený pán Kocinger,

z poverenia WWF – International, rád by som Vám vyjadril úprimnú vďaku za pohostinnosť preukázanú delegácii WWF 3. júna 1994. Pochopil som tón kritiky vyjadrený profesorom Muchom v dokumente „Gabčíkovo – WWF“ a uznávam jeho reakciu. V tomto kontexte sa tiež pozriem na činnosť pracovníkov WWF. Teraz kontrolujeme súčasné a minulé aktivity WWF a požiadali sme Dr. Distera, aby nám pripravil komentáre na správu prof. Muchu. Hneď ako bude toto prehodnotenie vyhlásené, ozveme sa Vám znovu. Medzitým a po konzultáciách s Dr. Magnusom Silvenom, riaditeľom pre strednú a východnú Európu WWF (pozn.: viedol delegáciu WWF 3. júna) sme zrušili všetku ďalšiu činnosť WWF, čo sa týka Gabčíkova. Pochopil som, že je teraz na Medzinárodnom súde pomôcť stranám dosiahnuť dohodu, ktorá bude brať do úvahy miestne, národné a medzinárodné potreby a dúfam, že to bude na prospech aj životnému prostrediu.

Od WWF neprišla nikdy reakcia na Muchovu správu. Platí teda zásada - kto mlčí ten svedčí. Jediný, kto sa ozval, bol Doc. DrSc. Dr. Tech, h.c. Tomáš Pačes, autor jednej z kapitol štúdie WWF. V obsiahlom liste zo 6.9.1994, adresovanom WWF a splnomocnencovi Kocingerovi danom na vedomie, uvádza: Páni, ďakujem Vám za to, že ste ma požiadali, aby som vyjadril môj názor na správu Gabčíkovo - WWF pre a proti od prof. Muchu. Niektoré komentáre sa priamo vzťahujú na časť „Nové riešenie pre Dunaj, WWF“, ktoré bolo založené na mojom vyhodnotení dokumentov, ktoré mi poskytlo WWF. Ak WWF si praje poznať viac o stave kvality podzemnej a povrchovej vody, malo by byť vykonané detailné vyhodnotenie všetkých dát. Ako potvrdzuje Mucha, všetky takéto dáta budú dosažiteľné. Mám dojem, že kvalita povrchových a podzemných vôd bude malým problémom v kauze Gabčíkovo.

            S pozdravom,   T. Pačes

Slovenská strana vždy bola a je za to, aby sa o problémoch SVD G-N rokovalo otvorene, odborne i za účasti tretej či ďalšej strany. Rozhodnutia maďarskej vlády a parlamentu, ktoré vychádzali z návrhov WWF, ktoré boli účelovo vykonštruované, sú danajským darom ako maďarskej tak aj slovenskej strane.

Maďarská akadémia vied, ako už bolo uvedené, odporučila uviesť celú sústavu do prevádzky a prognózy robiť po piatich rokoch prevádzky vodného diela. Vodné dielo Gabčíkovo je v prevádzke 12 rokov. Spoločným slovensko-maďarským monitorovaním sa získalo obrovské množstvo údajov. Výsledky možno porovnávať s nepodloženými futuristickými katastrofickými predpoveďami i s realistickými prognózami prof. Muchu a hŕstky odborníkov okolo neho. Na druhej strane, spoločné monitorovanie prírodného prostredia nielen hovorí o zmenách a stave prírodného prostredia, ale dáva skutočné, podložené, údaje o ktoré sa opieral široký kolektív prírodovedných odborníkov, keď zostavoval monografiu nazvanú „Optimalizácia vodného režimu ramennej sústavy v úseku Dunaja Dobrohošť – Sap z hľadiska prírodného prostredia“, vydanú v roku 2003 [12]. Táto monografia je víziou ako vo funkčnej inundácii pripraviť optimálne ekologické podmienky (pozri napríklad kapitolu IV.3).

Sprostredkovateľská pomoc EÚ

Rozsudok Medzinárodného Súdneho Dvora v odseku 61 cituje z verbálnej nóty Československa z 30. októbra 1989: „V prípade, že Maďarská republika nebude plniť svoje záväzky a naďalej bude jednostranne porušovať Zmluvu a súvisiace právne dokumenty, československá strana bude nútená pristúpiť k dočasnému náhradnému riešeniu na území Československej socialistickej republiky, aby tak zabránila ďalším stratám. Takéto dočasné riešenie bude znamenať nasmerovanie takého množstva vody do stupňa Gabčíkovo, aké sa dohodlo v spoločnom projekte výstavby“. Ďalej sa píše: „V septembri 1990 boli maďarské orgány informované o siedmich hypotetických alternatívach, ktoré definoval podnik Hydroconsult z Bratislavy“, známe ako Variant A až G. V odseku 62 súd konštatuje, že Československo na rokovaní vládnych delegácií 16. júla 1991 navrhlo ustanoviť trojstranný výbor expertov (MR, ČSSR, EÚ), ktorý má pomôcť pri hľadaní riešení technických problémov, ktoré vzniknú uvedením do prevádzky stupňa Gabčíkovo. Maďarská strana podmienila vytvorenie trojstrannej odbornej komisie prerušením prác aj československou stranou, s čím čs. strana nesúhlasila a 30. októbra 1991 bolo vydané stavebné povolenie a začali sa práce na Variante C dočasného riešenia.

Nasledovali výmeny listov, verbálnych nót, demaršov medzi ČSFR, MR a KES (Komisia Európskych Spoločenstiev), ale k ustanoveniu trojstrannej komisie nedošlo. Mimoriadnu aktivitu na vytvorenie trojstrannej odbornej komisie (ČSFR – MR – KES) vyvíjal minister - predseda Federálneho výboru pre životné prostredie ČSFR Jozef Vavroušek, ktorý pre to nahováral maďarskú stranu priamo v parlamente Maďarskej republiky. Pre nepochopenie na maďarskej strane napísal „Otevřený dopis představitelům Maďarské republiky“ (4.12.1991), v ktorom tvrdo skritizoval Sústavu vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros, ale aj maďarskú stranu, že pre vytvorenie trojstrannej komisie kladie pre čs. stranu neprijateľnú podmienku prerušenia všetkých prác na SVD G-N. Píše, že „V celom doterajšom priebehu rokovaní (maďarská strana) bohužiaľ nepredložila ani nenavrhla žiadnu aktívnu variantu riešenia, dokonca ani variantu uvedenia celej oblasti Gabčíkova do stavu pred začatím prác, napriek tomu, že to bolo jej povinnosťou po spochybnení platnosti existujúcej Zmluvy. Oficiálne nereagovala ani na rôzne varianty doriešenia vodného diela Gabčíkovo načrtnuté čs. delegáciou. Odmieta účasť odborníkov delegovaných Európskym spoločenstvom, ktoré by bolo garantom vysokej odbornej i morálnej úrovne týchto expertov. Kladie jednostranné požiadavky na charakter a rozsah činností vykonávaných výlučne na československom území, bez toho, aby pripúšťala obdobné právo československej strany vyjadrovať svoje názory na práce v oblasti Nagymaros, ktoré sú v rozpore s platnou medzinárodnou Zmluvou z roku 1977. Neberie do úvahy ani skutočnosť, že čs. delegácia jasne oznámila, že do ukončenia práce spoločnej odbornej komisie nepodnikne žiadne kroky, ktoré by sa dotýkali starého koryta Dunaja, ... a je pripravená zásadne prehodnotiť filozofiu prevádzkovania tohoto diela tak, aby boli preferované potreby ochrany podzemných vôd a ekosystémov“. Vavroušek ďalej v otvorenom liste píše: „... Československo bolo nespravodlivo postavené do úlohy potenciálneho vinníka hroziacej ekologickej katastrofy i roztržky medzi oboma našimi štátmi.“

V osobných rozhovoroch Vavroušek darmo presviedčal maďarských partnerov, hlavne z nevládnych organizácií, že vzdaním sa prevádzky Dunakiliti stratia kľúč od prevádzky vodného diela Gabčíkovo. Toto porozumel aj Súd, keď v odseku 56 hovorí, že „Nemalo by sa prehliadnuť, že zdrž v Dunakiliti bola umiestnená na maďarskom území, a že MR mohla dobudovať objekty na reguláciu prietokov v starom koryte Dunaja a v ramennej sústave“. K tomu pripomeniem, že hať Dunakiliti už bola vybudovaná a stačilo prehradiť Dunaj v pôvodne plánovanom mieste. Zariadenie na odber vody do maďarskej ramennej sústavy sa nachádza v telese plavebnej komory na hati Dunakiliti.

Minister Vavroušek pripravil 26. novembra 1991 „Návrh spoločnej Československo-maďarskej pracovnej komisie pre optimálne riešenie problémov SVD G-N za účasti expertov menovaných KES. Maďarská vláda 19. mája 1992 oznámila skončenie platnosti Zmluvy z roku 1977 k 25. máju 1992 z dôvodu, že Československo odmietlo prerušiť práce počas sprostredkovateľskej misie KES.

Oficiálnym vstupom KES do problematiky SVD G-N bol list viceprezidenta KES pre vonkajšie vzťahy pána Andriessena z 13. apríla 1992, adresovaný ministrom federálnej vlády Dienstbierovi, Dlouhému a Vavrouškovi. V liste vyjadruje ochotu KES predsedať výboru nezávislých expertov so zástupcami SR a MR. Práca výboru by mala  vychádzať z existujúcej dokumentácie a informácií a výbor mal pripraviť stanovisko do šiestich mesiacov.

K priamemu rokovaniu delegácií ČSFR a MR došlo až 13. 10. 1992 v Bratislave (pod vedením Pírka a Martonyiho), kde čs. delegácia oficiálne oznámila, že prehradí Dunaj v profile Čunovo do konca roku 1992. Dunajskej komisii v tom čase už bolo oznámené prerušenie plavby od 20. októbra 1992. Na tomto rokovaní predložila delegácia ČSFR návrh spoločného listu ČSFR a MR pánu Andriessenovi, v ktorom žiadajú, aby KES menovala svojich expertov do trojstrannej odbornej komisie. V liste bol ako prejav dobrej vôle vyjadrený záväzok vlády ČSFR, že do 31. októbra 1992 neprehradí Dunaj a tak neurobí krok, ktorý by mohol byť prekážkou začatia prác odbornej komisie. Ako vyplýva z listu predsedu vlády ČSFR Stráskeho z 23. septembra 1992, adresovaného predsedovi vlády MR Antallovi, prekážkou menovania a začatia práce trojstranného výboru bola striktná požiadavka maďarskej strany, aby sa počas práce výboru, to znamená 6 mesiacov, prerušili všetky práce na SVD G-N, aj čs. stranou. S tým čs. strana nesúhlasila, a rozhodla sa uviesť vodné dielo Gabčíkovo do prevádzky podľa uznesenia vlády SR a ČSFR v októbri 1992.

14. októbra 1992 prijal Z. Pírek, námestník ministra zahraničných vecí, veľvyslancov V. Británie a Dánska, Chargé d´ affaires Portugalska a delegáta KES, ktorí mu tlmočili formou diplomatickej demarše ES závery politického výboru ES. Tento vyzval československé a maďarské orgány k zdržanlivosti a odporučil im, aby neodkladne akceptovali ponuku technickej pomoci KES, obsiahnutú v liste Andriessena z 13. apríla 1992. KES požadovala stretnutie delegácií ČSFR a MR na pôde KES v Bruseli s cieľom urýchliť vytvorenie spoločnej trojstrannej expertnej komisie ČSFR-MR-KES, ktorá by mala začať okamžite posudzovať situáciu okolo príprav prehradenia Dunaja. KES žiadala, aby do začiatku práce komisie neboli urobené také opatrenia, ktoré by prejudikovali prácu odbornej komisie. ES dôrazne upozornila, na skutočnosť, že sú ohrozené významnejšie otázky ako je vodné dielo, a to budúcnosť slovensko-maďarskej spolupráce, dopady na spoluprácu Višegradskej skupiny a spoluprácu v strednej Európe. 19. októbra sa snažila delegácia vlády SR v zložení minister životného prostredia Zlocha, Kocinger, Binder, Líška, Vršanský vysvetliť postoje ČSFR komisárom EÚ v Bruseli. Pochopiteľne, problematiku si vypočuli ako neznalí vecí o čom sa hovorí, preto boli pasívni politickí poslucháči a boli už pod vplyvom skutočnosti, že sa pripravuje oficiálne stretnutie delegácií ČSFR, MR a KES, v rámci stretnutia štátov V4 a KES v Londýne na 27-28. októbra 1993.

Londýnskemu stretnutiu predchádzalo ešte rokovanie vládnych delegácií ČSFR-SR s KES v Bruseli 22. októbra, iniciované KES ako veľmi súrne. V skutočnosti išlo o rokovanie zástupcu KES pána Benavidesa s Pírkom a Martonim, prítomní experti ŠCFR a MR sa priamo rokovania nezúčastnili. Treba ešte dodať, že zástupca ministra zahraničných vecí, Pírek, mal rokovať len o vytvorení trojstrannej komisie expertov ČSFR – MR – KES. Tiež nepoznal a nevidel to o čom mal vyjednávať.

Výsledkom rokovania bol ale nepodpísaný, neparafovaný dokument „Aide Memoire of the CSFR Delegation“, odovzdaný Pírkom reprezentantovi KES Benavidesovi. Do dokumentu sa dostala veta: „ČSFR sa zaväzuje, že do ukončenia práce trojstrannej komisie neodvedie vodu zo spoločného toku Dunaja a opatrenia, ktoré sa teraz uskutočňujú na území ČSFR zabezpečia, že celý prietok Dunaja pôjde do starého koryta Dunaja“. Je samozrejmé, že delegácia ČSFR nemala právomoci zaviazať sa k takému prísľubu, a už vôbec nie Pírek, aby konal v mene ČSFR. Na to nemala mandát, ani smernicu. Žiadny iný dokument z rokovania vládnych delegácií 22. októbra 1992 v Bruseli neexistuje. Za čs. stranu boli členmi delegácie: veľvyslanec Lukáč, Kocinger, Binder, Líška, Krajhanzl, Telička a Cúth. Pre históriu treba zachovať, že keď na tomto rokovaní nedošlo k dohode o vytvorení spoločnej trojstrannej komisie, slovenskí členovia delegácie sa necítili byť viazaní požiadavkou prerušenia prác na prehradzovaní Dunaja a boli pripravení brať za to osobnú zodpovednosť. Bolo to historické rozhodnutie splnomocnenca vlád ČSFR a SR a inžiniera Bindera, riaditeľa Vodohospodárskej výstavby š.p.

Dňa 23. októbra 1992 posiela Pírek o výsledkoch jeho rokovania so zástupcom tajomníka KES pre Európu pánom Loganom tajnú šifrovanú informáciu adresovanú FMZV, MZV SR, Stráskemu, Klausovi, Mečiarovi, Moravčíkovi, Kňažkovi, Zielenecovi, Suchánekovi. V správe informoval o výsledkoch rokovania ČSFR, MR a KES v Bruseli 22. októbra 1992 o zlyhaní zriadenia trojstrannej komisie. Konštatoval Loganov znepokojujúci neúspech rokovania v Bruseli, ktorý prejavil „záujem o naše nové návrhy obsiahnuté v našom Aide Memoire“. Pírek ešte urguje vypracovať podrobný technický popis záverov a poslať na Zastupiteľský úrad do Londýna.

V tom čase (22. októbra 1992) bolo na prehradenie Dunaja už všetko pripravené. Prehradzovanie je možné urobiť len keď sú nízke prietoky a neočakáva sa možnosť výskytu vysokých prietokov. Takýmto mesiacom je jednoznačne október a november s dovtedy maximálnymi nameranými prietokmi 5080 a 5800 m3/s. Už v decembri sú podstatne vyššie prietoky (max. nameraný bol 6700 m3/s). A čo sa nedalo predvídať ani sa nepredpokladalo, stalo sa. V novembri prietok Dunaja dosiahol prietok takmer 6000 m3/s. Ak by sa prehradenie nebolo urobilo, zrejme by sa muselo počkať do ďalšieho roka, alebo, čo je pravdepodobnejšie, nebolo by sa bývalo urobilo už nikdy. Medzinárodná mienka nebola na našej strane. Chystal sa vznik samostatnej Slovenskej republiky, čo tiež oslabovalo pozíciu Vodného diela Gabčíkovo. Dňa 24. októbra 1992 o 16:30 sa oficiálne začalo prehradzovanie Dunaja na Vodnom diele Gabčíkovo. To aktivizovalo aj všetky nasledujúce kroky KES a vznik nasledujúcich misií zameraných na vodné dielo. Predtým však spomeňme ešte vypracovanie materiálu „Špecifikácia ústretového návrhu ČSFR na sprevádzkovanie VD Gabčíkovo bez odvedenia Dunaja“ Líškom, ktorý bol prizvaný na rokovanie priamo do Londýna (27 – 28. október). V špecifikácii sa píše: „čs. strana bude počas činnosti komisie po dobu niekoľko mesiacov, prevádzkovať vodné dielo Gabčíkovo bez odvedenia prietokov Dunaja a teda aj bez vyrábania elektrickej energie.“

Výsledkom predchádzajúcej diplomatickej hry Pírka s Benavidesom bol aide memoire, ktorý sa stal na rokovaní v Londýne zásadným dokumentom na základe ktorého vznikla dňa 27. októbra „Dohodnutá zápisnica zo schôdze Európskej komisie, ČSFR a MR“ pod zastrešením delegácií V4. Zápis podpísali 28. októbra 1992 za ČSFR Pírek, za MR Martonyi, za KES Benavides. Dokument, kto dal Pírkovi mandát za ČSFR podpísať zápis, neexistuje.

V Zápisnici z Londýna sa nachádza veľa nezrovnalostí, ktoré si každá strana vysvetľovala inak. Najpodstatnejšie však bolo, že delegácia ČSFR a MR v zápise vyjadrili záväzok predložiť spor spojený s projektom Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros so všetkými jeho aspektami, vrátane právnych, finančných a ekologických, záväznej medzinárodnej arbitráži, alebo Medzinárodnému Súdnemu Dvoru.

Prvá misia (27. – 29. októbra 1992)

Ako už bolo povedané myšlienka vytvoriť túto misiu vznikla pred prehradením Dunaja, 22. októbra 1992. V spojitosti s rokovaniami medzi KES, ČSFR a MR a hlavne s ohľadom na rýchly postup prác na výstavbe dočasného riešenia nazývaného Variant C a prehradenie Dunaja, sa KES rozhodla nečakať na rokovanie V4 v Londýne a vyslať „Nezávislú misiu na zistenie faktov“ o Variante C, Vodného diela Gabčíkovo. Vedúci misie pricestoval do Bratislavy 26. októbra 1992 v noci. O jeho príchode sa dozvedeli len niekoľkí ľudia pár hodín predtým. Nasledujúci deň ráno pricestovali ďalší dvaja členovia misie. 27. októbra 1992 popoludní vykonala misia prvú inšpekčnú cestu na stavbu a 28. októbra na poludnie zaslala pánu Giuntimu, veľvyslancovi delegácie KES v Prahe prvú písomnú správu. Táto bola napísaná ešte pred oznámením obsahu Zápisu zo schôdze medzi Európskou Komisiou (EK), ČSFR a MR, podpísaného 28. októbra 1992 v Londýne, týkajúcej sa projektu Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros.

Európske Spoločenstvo bolo o problematike vplyvu vodného diela na prírodné prostredie sčasti informované už pred touto Misiou aj v rámci už spomenutého projektu PHARE „Danubian Lowland – Ground Water Model“, ktorý v rokoch 1990 – 1991 pripravil prof. Mucha spoločne so spolupracovníkmi a splnomocnencom vlády a od roku 1992 takmer do konca roku 1994 ho aj viedol. Projekt PHARE začal v marci 1992, predtým však bola pripravená rozsiahla projektová dokumentácia, ktorú sme podrobne prediskutovali s pracovníkmi PHARE z ES a Federálnej Komisie pre životné prostredie v Prahe. Zahraniční odborníci na projekte, v tom čase už po prvom workshope a konzorciu najlepších európskych špecialistov, poznali geologickú stavbu, hydrologickú problematiku Dunaja a priľahlých podzemných vôd, dlhodobé trendy v poklesávaní hladín a trendy v kvalite podzemnej a povrchovej vode. Poznali aj zámery slovenských odborníkov ako niektoré otázky riešiť, súhlasili s nimi a v niektorých prípadoch sa aj zúčastnili na riešení optimalizácie vodného diela. Zahraniční riešitelia Projektu PHARE však nepoznali parametre stavieb vodného diela, nepoznali stav prác na výstavbe a nezaujímali sa o politické argumenty maďarskej strany. Napriek tomu mali spomedzi všetkých ostatných zahraničných odborníkov najlepšie vedomosti o problematike vplyvu vodného diela na prírodné prostredie. Je preto pochopiteľné, že KES využila aj tento projekt aby získala nezávislý obraz o vodnom diele.

Nebola preto náhoda, že najneskôr 23. októbra 1992, po neúspešných rokovaniach s ČSFR a Maďarskom v Bruseli, rozhodla sa využiť túto skutočnosť a menovala vedúceho projektu PHARE Ing. J. Ch. Refsgaarda, hydrológa z DHI v Dánsku za vedúceho „Nezávislej misie na zistenie faktov“. Členmi misie sa stali J. M. Van Geest, riaditeľ oddelenia infraštruktúry DHV v Holandsku a Ing. J. T. Kjelds, odborník na hydraulické výpočty v DHI. Kontaktnou osobou za vodné dielo bol splnomocnenec vlády pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros Ing. Kocinger a odborným sprievodcom po vodnom diele a okolí bol prof. Mucha, zároveň poverený prípravou podkladov.

Misia skúmala harmonogram nábehu turbín, potenciálne riziko povodní, dôsledky a vplyvy realizovaných prác, vplyv na životné prostredie, podmienky plavby, možnú zvratnosť prebiehajúcich aktivít, možnosť zastavenia prác a kedy môže ísť voda naspäť do starého koryta Dunaja.

V správe z 29. októbra 1992, poslanej pánu ambasadorovi Giuntimu sa okrem iného píše, že:

-         Turbína č. 7 sa práve testuje s prietokom 340 – 540 m3/s, ďalšia bude uvedená do prevádzky v decembri.

-         Plavebné komory môžu prepustiť spolu cca 2000 m3/s.

-         Hrádza medzi zdržou a ľavou stranou Dunaja pod prehradením nie je plne opevnená.

-         Hať na obtoku môže prepustiť 1480 m3/s. Hať nie je v súčasnosti plne funkčná.

-         Hať v inundácii ešte nie je úplne funkčná, 4 polia s kapacitou po 230 m3/s je možné použiť.

-         V prípade povodne, niektoré nedokončené úseky môžu byť zničené v závislosti od prietoku a trvania povodne. Najpravdepodobnejší scenár je pretrhnutie niektorej časti nedokončenej hrádze, čo spôsobí zaplavenie inundácie.

-         Regulovanie prietokov je obmedzené, pokiaľ hydraulické stavby nebudú úplne dokončené. Po dokončení týchto objektov bude veľmi dobrá možnosť regulovať prietoky aj v povodňových situáciách.

-         Z ekologického hľadiska je treba zdôrazniť, že podmienky sú dnes zhoršené predchádzajúcou eróziou dna Dunaja, a znižovaním hladiny podzemnej vody za ostatných 30 rokov.

-         Lodná doprava je momentálne prerušená, po jej zahájení cez derivačný kanál budú plavebné podmienky v porovnaní s predchádzajúcimi zlepšené hlavne z hľadiska plavebnej hĺbky a úspory energie.

Na otázku, kedy môžu byť práce zastavené bez rizika poškodenia existujúcich stavieb a bez rizika vzniku záplav počas povodní je v správe jasne napísané: „Keď práce na Variante C budú skompletizované“. Zároveň je napísané že: „technicky všetka voda sa môže prepúšťať do existujúceho koryta Dunaja, keď práce na Variante C budú ukončené“. Zároveň je napísané, že keď plavba pôjde cez plavebné komory ale turbíny nebudú v prevádzke, zdrž pri Šamoríne bude mať stagnujúcu vodu čo znamená signifikantnú eutrofizáciu a sedimentáciu organického materiálu. Výsledkom bude vážne poškodená kvalita podzemných vôd. Kvalita podzemných vôd nebude vážne ovplyvnená ak cez túto časť zdrže bude prúdiť dostatočný prietok, tak bola táto časť zdrže navrhnutá.

Týmto sa začali politikom dostávať do uší postupne aj technické a ekologické a predovšetkým overené fakty o vodnom diele.

Druhá misia (29. – 31. októbra 1992)

Druhá misia na zistenie faktov začala prácu už pod vplyvom Londýnskeho zápisu podpísaného 28. októbra 1992, kde sa okrem iného píše: „Bolo dohodnuté, že všetky práce na Variante C projektu Gabčíkovo-Nagymaros budú zastavené dňom, ktorý určí KES na základe správy Misie na zistenie faktov pozostávajúcej z jedného experta z každej strany(KES, ŠFR, Maďarsko), ktorá uváži riziká zničenia existujúcich stavieb, vrátane stavieb pre plavbu, riziká ekologického charakteru, zničenie územia a záplav. ČSFR sa podujíma zabezpečiť celé („celé“ znamená nie menej ako 95 %) tradičné množstvo vody do starého koryta Dunaja, vrátane časti medzi Rajkou a Palkovičovom a zdrží sa prevádzkovania hydroelektrárne.“

Túto zápisnicu podpísal za ČSFR Pírek, zástupca federálneho ministra zahraničných vecí Moravčíka, ktorý pred podpisom vodné dielo Gabčíkovo nikdy ani nenavštívil.

Ako expertov za každú stranu menovali – ES: Ing. Jens Christian Refsgaard, vedúci hydrológ Dánskeho hydraulického inštitútu (vedúci tímu expertov), ČSFR: Prof. Igor Mucha, vedúci Konzultačnej skupiny Podzemná voda na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, Maďarsko: Dr. Péter Bakonyi, riaditeľ VITUKI Consult Rt Budapešť.

Misia sa v tomto zložení stretla po prvé 29. októbra 1992 v Győri, 30. októbra vykonala inšpekciu stavby a 31. októbra v noci odovzdala písomnú správu. Londýnsku zápisnicu dostal vedúci tímu 29. októbra, v noci, v Győri, cez Maďarské veľvyslanectvo v Londýne. Napriek tomuto zápisu základné výsledky Misie sú:

Počas možnej povodňovej situácie (ktorá sa koncom novembra stala skutočnosťou) niektoré neukončené práce môžu byť zničené. Aby sa dosiahli bezpečnostné kritériá pre povodeň vyskytujúcu sa raz za 100 rokov, treba dokončiť práce na 2. etape Variantu C, čo znamená vybudovať všetky stavby Variantu C.

Vplyv na životné prostredie je popísaný podobne ako v prvej správe. Ďalej sa píše, že vplyv na životné prostredie v dôsledku zníženia prietokov bude negatívny, pokiaľ sa nerealizujú správne opatrenia, ako napríklad nízke pretekané prehrádzky v Dunaji. Priložený je tiež prehľad okamžitých vplyvov prehradenia pozorovaný v Maďarsku. Ide predovšetkým o zmenšenie prietokov 24. októbra 1992 z 800 – 900 m3/s na 227 m3/s, pokles hladiny vody v Dunaji, zníženie hladiny podzemnej vody, podmývanie opevnených brehov starého koryta Dunaja a pod.

Okrem toho bolo zdôraznené, že podmienky životného prostredia boli zhoršené už pred prehradením vplyvom riečnych úprav Dunaja kvôli plavbe, eróziou a inými ľudskými zásahmi. Z hľadiska protipovodňovej ochrany bol spomenutý fakt, že najviac ohrozený úsek je medzi Sapom a Medveďovom na ľavej strane Dunaja. Szigetkőz po výstavbe Variantu C nie je povodňami ohrozený.

Pretože v Londýnskej zápisnici sa nachádza požiadavka prepúšťať všetku vodu do Dunaja pod prehradením a zastavenie prác na výstavbe ako aj neprevádzkovanie turbín, boli vyhodnotené všetky kombinácie prerušenia prác a prietokov v koryte Dunaja. Pri scenári I, ktorý sa považuje za najmenší zásah do stavby, sa napríklad píše, že kvôli možnej povodni v zimnom období s prietokom 6000 m3/s (počas povodne koncom novembra a začiatkom decembra 1992 takmer dosiahol prietok v Dunaji túto hodnotu) je treba skompletizovať opevnenie hrádzí a prehradenia a opevniť dolnú časť hate v inundácii tak rýchlo ako je to len možné. Okrem toho sa píše, že zastavenie prác na jeden mesiac, ak tak bude rozhodnuté, spôsobí veľké organizačné a finančné dôsledky.

Zo správy je evidentné, že experti nenavrhujú zastavenie prác, ani dátum, kedy takéto zastavenie prác by bolo možné.

Pre scenár ktorý požadovala maďarská strana v zmysle Londýnskej zápisnice, sa píše: Určitý prietok, cca 81 m3/s, sa požaduje na zabezpečenie plavby cez plavebné komory. Počas povodní musí cez turbíny pretekať signifikantné množstvo vody, a teda musia byť funkčné. Z hľadiska životného prostredia tento variant zabezpečí status quo v starom koryte Dunaja a bude mať len malý vplyv na ekológiu a podzemné vody v inundácii. Prepúšťanie všetkej vody do Dunaja pod prehradením na druhej strane spôsobí veľké ovplyvnenie vodného zdroja Šamorín. Toto ovplyvnenie bude spôsobené stagnujúcou vodou a rastom rias v dolnej časti zdrže. Nevyužívanie gabčíkovskej hydroelektrárne (s výnimkou povodňových situácií) bude spôsobovať výrazné ekonomické straty. V správe sa navyše zdôrazňuje, že konečná optimalizácia s dôrazom na ekológiu, by mala obsahovať sériu regulačných opatrení priamo v inundačnom území.

Pracovná skupina nezávislých expertov pre Variant C projektu Gabčíkovo – Nagymaros.

Na základe správy druhej misie a v zmysle Londýnskeho zápisu bola vytvorená Pracovná skupina nezávislých expertov pre Variant C. Tá pracovala od 9. do 23. novembra 1992.

Pracovná skupina bola založená z nasledujúcich expertov:

-         KES:    Ing. J. Ch. Refsgaard, vedúci hydrológ, Dánsky hydraulický inštitút (vedúci tímu expertov),

                       Ing. J. M. Van Geest, riaditeľ DVH, životné prostredie a infraštruktúra, Holandsko, 

                       Prof. Dr. Johan Schreiner, riaditeľ, Severonemecká akadémia pre ochranu prírody,  

                       Prof. Dr. Heinz Löffler, vedúci Katedry zoológie, Viedenská univerzita, Rakúsko.

-         ČSFR:  Prof. Dr. Igor Mucha, Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave.

-         MR:      Prof. Dr. Gábor Vida, vedúci katedry Genetiky, Eötvös L. Universitu, Budapešť.

Stručné závery tejto pomerne rozsiahlej správy expertov sú:

Nie je potrebné zastaviť všetky práce na Variante C, je nutné vykonávať tie práce, ktoré sú dôležité z hľadiska povodňovej ochrany a bezpečnosti už realizovaných prác.

Experti nezistili, že vznikne ekologická katastrofa, taký výraz sa v správe nenachádza. Zistili, že napustením vodného diela vznikli pozitívne aj negatívne dopady. Medzi jediný negatívny vplyv patrí pokles hladín vôd v Dunaji pod prehradením, vysušenie niektorých ramien v inundačnom území a pokles hladín podzemných vôd popri starom koryte Dunaja.

Experti študovali možnosť riešenia negatívnych dopadov a dospeli k záveru, že najvhodnejšie je realizovať v Dunaji nízke pretekané prehrádzky a prepojiť ramennú sústavu na niektorých miestach s Dunajom. Experti zvlášť zdôraznili, že prenesením plavby z Dunaja do prívodného kanála vznikla na Dunaji unikátna situácia, a že oblasť inundácie je možné vrátiť do stavu, ktorý je prirodzenejší ako pred prehradením.

Experti posúdili možnosť zmeny kvality podzemnej vody v priľahlých oblastiach a konštatovali, že v dolnej časti zdrže musí byť zachovaný dostatočný prietok.

V správe sa experti vyjadrili, že z variantov, ktoré študovali, je variant navrhovaný maďarskou stranou jediný deštrukčný a o jeho prijatie môže byť len politickým rozhodnutím.

Experti vyjadrili názor, že uvedením vodného diela do prevádzky sa zlepšila situácia z hľadiska hĺbok hladín podzemných vôd a z hľadiska lesov v inundácii pod Bratislavou, a že v niektorých prípadoch dôjde k určitým zmenám v ekosystémoch, hlavne v dolnej časti zdrže, kde vznikne riečno-jazerný ekosystém.

Experti definovali predchádzajúce trendy hlavne v súvislosti so splavňovaním Dunaja a ochranou územia pred povodňami. Tieto práce začínajúce v 19. storočí zmenili Dunaj na napriamený opevnený kanál pre lodnú dopravu s veľkými rýchlosťami prúdenia a počas väčšiny roka s izolovanými ramennými sústavami, občasne bez vody, alebo so stagnujúcou vodou. Experti definovali príčiny poklesu hladín vody v Dunaji a následne pokles hladiny podzemných vôd v období pred prehradením.

Experti navrhli riešenie krok za krokom, ktorého cieľom bolo zachovať hladiny a dynamiku povrchových a podzemných vôd pod prehradením, také aké boli pred prehradením Dunaja, zachovať kvalitu vody v zdrži i kvalitu podzemných vôd. Riešenie je založené na delení prietokov vody, na zásobovaní vodou Mošonského ramena Dunaja a ramenných sústav cez nápustné objekty, na konštrukcii pretekaných prehrádzok, na monitorovaní prírodného prostredia a jeho interpretácii a na využití matematického modelovania rôznych procesov.

V tejto správe sa nachádza dnes už známe konštatovanie „Opatrenia, ktoré boli v minulosti realizované kvôli plavbe, zastavili možnosti prirodzeného vývoja Dunaja a jeho inundačného územia. Za predpokladu, že plavba nebude viac používať hlavné koryto v dĺžke 40 km, vzniká unikátna situácia. Rieka a jej inundácia, podporovaná technickými opatreniami, sa bude môcť vyvíjať prirodzenejšie“. Takáto unikátna situácia neexistuje na žiadnom inom vodnom diele na Dunaji, pretože na všetkých ostatných vodných dielach bol zvýšením a opevnením brehov premenený na plavebný kanál. Za kanálom ostali často stojaté vody odrezaných dunajských ramien.

Európske spoločenstvo na prejednávanie záverečnej správy expertov pozvalo všetkých expertov Pracovnej skupiny a česko-slovenských a maďarských zástupcov do Bruselu na 27. novembra 1992. Po úvodnom vystúpení vedúceho expertov ES, československého a maďarského experta, zástupca ES pán Benavides zmenil tému rokovania na rokovanie o predložení sporu pred Medzinárodný Súdny Dvor v Haagu. Diskusia expertov k vypracovanej správe sa nekonala, napriek tomu, že všetci nezávislí experti boli prítomní. V zápise zo stretnutia je len veta: „Zúčastnené strany ocenili kvalitu správy Pracovnej skupiny expertov a rýchlosť, akou bola pripravená“. Napriek tomu výsledky tejto a predchádzajúcich správ naša diplomacia, ani diplomacia ES, ďalej nevyužila.

10. – 11. decembra 1992 sa konala tripartitná schôdzka KES, ČSFR, MR o dočasnom vodnom režime na Variante C a o príprave podkladov na podanie sporu pred Medzinárodný Súdny Dvor v Haagu. Československá strana pripravila na rokovanie svoj písomný návrh, maďarská strana nepripravila nič. Napriek tomu 11. januára prišiel Demarche, kde sa okrem iného píše: „Treba pripomenúť, že Maďarsko prezentovalo precízny návrh na vodný režim na ostatnom decembrovom stretnutí. Je dôležité, aby Slovensko vyjasnilo svoju pozíciu k tomuto návrhu, aby sa dosiahli konkrétne výsledky na nasledujúcom stretnutí 19. januára 1993“. Na tomto mieste si dovolíme uviesť kópiu celého precízneho maďarského návrhu, vo forme, ako sme ho dostali na rokovaní 10 – 11. decembra 1992 v Bruseli.

Nasledovali desiatky rokovaní, už Slovenskej republiky. Po zdĺhavých rokovaniach strany nakoniec 19. apríla 1995 uzavreli Dohodu „o niektorých dočasných technických opatreniach a prietokoch do Dunaja a do Mošonského ramena Dunaja“ [3, 10], v rámci ktorej bolo dohodnuté aj spoločné slovensko-maďarské monitorovanie prírodného prostredia.

Dalo by sa vysloviť veľa kritiky na okolnosti za ktorých vznikla Aide Memoire v Bruseli, Zápisnicu z Londýna a na činnosť trojice ich tvorcov pod taktovkou KES. KES hodnotilo Zápisnicu z Londýna ako významný pokrok, ktorý záväzkom strán, že spor predložia Medzinárodnému Súdnemu Dvoru v Haagu (MSD) splnil úlohu sprostredkovateľa a predišlo sa „vážnej kríze“. Tým mohlo Slovensko konečne začať argumentovať a na verejnosti dokladovať skutočný stav a vplyv vodného diela na prírodné prostredie. Začneme citáciou veľkej odporkyne projektu z takzvaného „zeleného“ pohľadu pani Nel van Dijk, EÚ delegátky, ktorá v EÚ parlamente v roku 1993 povedala „Podľa môjho úsudku, jasná katastrofa z ekologického a environmentálneho hľadiska nie je dominantným prvkom v tomto konflikte. Je tu oveľa väčší politický prvok, ktorý žiadna zo strán nie je ochotná pripustiť“ (správa parlamentu EC, apríl, 1993). 

Osobitná dohoda

Štvrtý bod Zápisnice z rokovania 28. októbra 1992 v Londýne hovorí, že ČSFR a MR súhlasili predložiť spor v projekte Gabčíkovo –Nagymaros so všetkými aspektmi, vrátane právneho hľadiska financovania a ekologických prvkov pred Medzinárodný Súdny Dvor. Gestorom prípravy Osobitnej dohody za ČSFR bol Dr. V. Mikulka, za MR Dr. M. Király. Gestorom za vypracovanie Dohody o vodohospodárskom režime bol za Slovensko (od 1. januára 1993) splnomocnenec vlády SR pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros D. Kocinger, odborným gestorom prof. I. Mucha a za MR akademik G. Vida. Osobitná dohoda bola podpísaná v Bruseli 7. apríla 1993 a nadobudla platnosť 28. júna 1993 v deň výmeny dokumentov o ratifikácii.

Podľa článku 4. bod 1. Osobitnej dohody „strany súhlasia, že do doby, než Súd vynesie konečný rozsudok, vypracujú a budú uplatňovať dočasný vodohospodársky režim Dunaja“. Rokovania o dočasnom vodohospodárskom režime boli oveľa ťažšie a zdĺhavejšie ako vlastná Osobitná dohoda. Písali sme o nich už v predchádzajúcom texte. Možno len ako perličku uvediem výrok akademika Gábora Vidu povereného rokovaniami za maďarskú stranu, ktorý na tlačovej konferencii 18. júna 1993 povedal: „Ak sa nechceme chopiť zbraní, a to sa nechceme, môžeme dúfať len v to, že Európske spoločenstvo si nás všimne a nenechá nás v tejto nepríjemnej a nepriaznivej situácii“.

Na základe Osobitnej dohody o predložení sporu Medzinárodnému Súdnemu Dvoru Komisia Európskych spoločenstiev spolu s Maďarskom a Slovenskom založili „Pracovnú skupinu monitorovacích a vodohospodárskych expertov pre vodné dielo Gabčíkovo“ v ktorom boli za KES Prof. J. Schreiner z Nemecka, Ing. Jan M. van Geest z Holandska, Ing. J. Ch. Refsgaard z Dánska, za SR Prof. I. Mucha a za MR Prof. G. Vida. Pracovná skupina sa poprvé stretla 8. a 9. septembra 1993 v Bratislave. Svoju „Dátovú správu“ odovzdala 2. novembra 1993 a „Správu o dočasnom vodohospodárskom režime“ 1. decembra 1993 v Bratislave. Na základe týchto správ po ďalších rokovaniach bola nakoniec uzavretá „Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o niektorých dočasných technických opatreniach a o prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja“, podpísaná 19. apríla 1995 v Budapešti, ktorá de facto predstavuje Medzinárodným Súdnym Dvorom dohodu o dočasnom vodohospodárskom režime. Tým bola v skutočnosti splnená podmienka Osobitnej dohody. „Dohoda“ mala platiť do oznámenia Rozsudku Medzinárodným Súdnym Dvorom. Ten bol vynesený 25. septembra 1997. Nótami Ministerstva zahraničných vecí SR a MR bola „Dohoda“ predĺžená do uzavretia dohody o implementácii Rozsudku Medzinárodného Súdneho Dvora o ktorej dodnes rokujú vládne delegácie SR a MR. Za SR je vedúcim vládnej delegácie Splnomocnenec vlády pre výstavbu a prevádzku SVD G-N D. Kocinger a za MR minister životného prostredia a vodného hospodárstva M. Persányi.

V Bratislave, 12. novembra 2004

                                            Ing. Dominik Kocinger