FOTOGRAFICKÁ PRÍLOHA

Vo fotografickej prílohe chceme poukázať na procesy, ktoré sa odohrali v záplavovom území Dunaja. Fotografická dokumentácia pochádza z archívu oddelenia ekosozológie ÚZ SAV „OEM“ a archívu M. J. Lisického „MJL“.  Pre lepšie porovnávanie je uvedený aj dátum fotografovania.

FUNKČNÉ ZMENY PO UVEDENÍ VODNÉHO DIELA GABČÍKOVO DO PREVÁDZKY

Fotografie č. 1 – 8:

Hlavný tok Dunaja aj po regulácii koncom 19. storočia mal trvalo prietočnú sústavu ramien. Po odrezaní ramien od hlavného toku v päťdesiatych rokoch minulého storočia až do konca rokov osemdesiatych napĺňal ramená každoročne povrchovou vodou už len pri prietokoch väčších ako 4000 m³.s ^-1, t.j. 2 – 3 týždne v roku. (Foto 1: vtok vody do Vojčianskej sústavy). Po prevedení toku do derivačného kanála prepojenie prakticky zaniklo s výnimkou mimoriadnych povodňových prietokov, ktorých pravdepodobnosť je raz za niekoľko desiatok rokov (Tab. 4.6, Obr. 4.6, Obr. 4.7a, Obr. 4.7b a Obr.  4.8, Kap. 4). Keď takáto situácia nastane (posledne v r. 2002) preteká rieka brehovým opevnením a obnovuje spojenie s ramenami v miestach, kde tak bolo v minulosti (tzv. brány, Foto 2). Na takýchto miestach navrhuje štúdia prepojenie maďarskej a slovenskej ramennej sústavy. Na základe maďarsko-slovenskej dohody sa v ostatných rokoch prepúšťajú do starého koryta vo vegetačnom období prietoky 400 – 600 m³.s ^-1. Takéto množstvo zaplňuje najhlbšiu časť starého koryta, necháva však pri oboch brehoch niekoľko desiatok metrov široké pásma spontánne zarastajúce vŕbami a topoľmi (Foto 3, Foto 4). Ramenná sústava je v súčasnosti napájaná cez odberný objekt z derivačného kanála pri Dobrohošti (Foto 5) a hladina v ramenách je udržiavaná priečnymi líniami vzdúvajúcimi hladinu (Foto 6). Tým sa umožňuje v medzihrádzovom priestore na časti plochy simulácia miernej záplavy, ale bez bývalej povodňovej dynamiky. Tzv. storočná voda  vyplní celý medzihrádzový priestor (Foto 7) a pôsobí ako selektujúci faktor v biote. Naopak, dlhodobá absencia povodní umožňuje prienik nepôvodným druhom a zaniknutá laterálna erózia v ramenách znamená postupný zánik obnažovaných štrkových a pieskových lavíc i strmých brehov, ktoré sú hniezdnymi biotopmi viacerých druhov vtákov (Foto 8).

MONITOROVACIA PLOCHA DUNAJSKÉ KRIVINY

Fotografie č. 9 – 23:

Vzhľadom na svoju polohu, nad systémom dotujúcim ľavostrannú ramennú sústavu, umožňuje táto monitorovacia plocha urobiť si predstavu o tom, ako by po derivovaní Dunaja reagovali lužné ekosystémy v prípade, že by ramená neboli zásobované vodou. Séria obrázkov z rokov 1989 – 2002 znázorňuje prirodzenú sezónnu dynamiku vo väčšej, severozápadnej časti lokality. Táto ostala po derivácii mimo vplyvu systému zásobovania ramennej sústavy vodou, teda viac ako dvojmetrové zaklesnutie hladiny podzemnej vody nebolo ani v minimálnej miere kompenzované náhradnou brehovou infiltráciou či povrchovou záplavou. Došlo k odumretiu časti vzrastlých drevín (prevažne vŕb a topoľov), pôvodne periodicky zaplavované plochy zarástli najprv burinnými druhmi bylín, nenáročných na pôdnu vlhkosť, neskôr najmä hustým krovinovým zárastom svetlomilnej svídy (Swida sanguinea). Zo stromov sa obnovuje topoľ biely, ale na plochu expanduje nepôvodný javorovec (Negundo aceroides). Vymizli pôvodné vlhkomilné druhy (napr. Leucojum aestivum, Polygonum mite a pod.).

Táto sukcesia zabránila fotograficky zdokumentovať súčasný stav zo stacionárneho miesta (fotobodu); táto séria končí Fotografiou 16 (stav pol roka po prehradení Dunaja), Foto 17 a Foto 18 zachytávajú zvyšok krovinami nezarastenej plochy, Foto 19, Foto 20 a Foto 21 boli urobené v roku 2003 v blízkom okolí zarasteného fotobodu a už neumožňujú znázorniť súčasný stav plochy. Predstavu o súčasnom stave však ponúkajú  zábery (Foto 22, Foto 23) z poľovníckeho posedu na východnom okraji plochy, teda pohľad otočený o 90 ° vľavo. Na malej ploche na okraji plochy vo vrbine lemujúcej relikt ramena sa prejavil pozitívny vplyv stavidla, ktoré v obmedzenej miere dotuje pôdnu vlhkosť odberom vody z nápustného kanála pri Dobrohošti a k vyschnutiu a následným zmenám tam nedošlo.

MONITOROVACIA PLOCHA BODÍCKA BRÁNA – POBREŽIE

Fotografie č. 24 – 36:  

V Bodíckej bráne bola monitorovaná vodná biota veľkého, trvale prietočného ramena, biota systému mokradí (Foto 26, Foto 27, Foto 28, Foto 29 a Foto 30) pozostávajúceho z reliktov ramien a terénnych depresií, v minulosti periodicky zaplavovaných povrchovou vodou z vybrežujúceho ramena a priľahlý pobrežný les.

Dotovanie vodou z odberného objektu pri Dobrohošti podporilo vo väčšine dotknutých úsekov ramennej sústavy lotický (prietočný) charakter. V časti tejto lokality, vo vetve Bodíckeho ramena, však došlo k zmene prietočného režimu na prevažne lotický charakter. Nasvedčuje tomu aj zvýšený rozvoj rias koncom jari (porovnaj Foto 24 a Foto 25). Ostrov (ľavý okraj uvedených obrázkov) medzi hlavnou vetvou Bodíckeho ramena, kde prebiehal hydrobiologický monitoring, a touto lokalitou, predstavuje z hľadiska genézy a fungovania vzácny prípad  spontánne vzniknutého (neobhospodarovaného) mäkkého lužného lesa.

MONITOROVACIA PLOCHA ISTRAGOV

Fotografie č. 37 – 41:

Monitorovacia plocha leží už mimo vplyvu dotačného systému, preto po derivovaní Dunaja hlboké obvodové rameno takmer vyschlo a periodicky zaplavované depresie s plytkými vodnými plochami začali zarastať trsťou. Nový vodný režim je ovplyvňovaný spätným vzdutím v starom koryte od sútoku s odpadovým kanálom.

MONITOROVACIA PLOCHA BODÍCKA BRÁNA – LES

Fotografie č. 42 – 46:

Monitorovacia plocha má vo vzťahu k napájanému Šulianskemu a Bodíckemu ramenu výhodnú polohu, ale drénový efekt starého koryta Dunaja spôsobil vyschnutie plytkých vodných útvarov a zníženú pôdnu vlhkosť v lese, najmä v horizonte do 50 cm, ktorý presychá.

„DNO HRUŠOVSKEJ - ČUNOVSKEJ ZDRŽE“

Fotografia č.47:

V priestore ľavostrannej inundácie nad Hrušovom (r.km. 1842) boli lužné lesy odstránené a vznikla zdrž. Loď na obrázku sa plaví v dnes už neexistujúcom Šamorínskom ramene, v pozadí nasypaný breh derivačného kanála.

MONITOROVACIA PLOCHA KRÁĽOVSKÁ LÚKA

Fotografie č. 48 – 61:

Monitorovacia plocha predstavuje relikt významného dunajského ramena (Foto 48, Foto 49, Foto 50, Foto 51, Foto 52, Foto 53, Foto 54 a Foto 55), ktoré sa v posledných desaťročiach zazemňuje, v bezprostrednom susedstve protipovodňovej hrádze. Vodný režim je závislý na prítoku povrchovej vody, ktorý je možné zabezpečiť manipuláciou v dotovanej časti ramennej sústavy.

MONITOROVACIA PLOCHA STARÝ LES

Fotografie 62 – 63:

Monitorovacia plocha leží v oblasti neovplyvnenej deriváciou Dunaja, ale zároveň významnej tým, že tu pri povodni v roku 1965 došlo k pretrhnutiu protipovodňovej hrádze. Fotografie 62 a Foto 63 znázorňujú výraznú medziročnú dynamiku podunajských mokraďných ekosystémov v prirodzených podmienkach.

MONITOROVACIA PLOCHA SPORNÁ SIHOŤ

Fotografie 64 – 71:

Monitorovacia plocha bola založená v monitoringu bioty ako referenčná, deriváciou Dunaja neovplyvnená lokalita s vodným útvarom s veľkou prirodzenou sezónnou i medziročnou dynamikou (Foto 64, Foto 65, Foto 66, Foto 67, Foto 68, Foto 69 a Foto 70), brehovým lužným lesom (bol v r. 1991 z väčšej časti vyrúbaný) a priľahlou lúkou. Práve takéto, v našom inundačnom území zriedkavé kosienky (Foto 71), by mohli byť vytvorené pri renaturácii v derivovanom úseku na znižovanie hydraulickej drsnosti pri prevedení povodňových prietokov.