4. OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY – východiská a limity pre nové riešenia
Ochranou prírody sa podľa Zákona č. 543/2002 Z.z. rozumie „obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy. 4.1 Analýza súčasného stavu územia z hľadiska pôsobenia antropických faktorov Celé inundačné územie Dunaja v úseku riečnych kilometrov 1810 - 1842 je v súčasnosti pod silným tlakom antropických faktorov. Vzhľadom na skutočnosť, že vodný režim je základným abiotickým prvkom podmieňujúcim funkciu inundácie prevádzať povodňové prietoky a zároveň funkcie lužného ekosystému, jeho predchádzajúca dlhodobá zmena i jeho zmena spôsobená výstavbou a doterajšou prevádzkou vodného diela Gabčíkovo sú najzávažnejšími zásahmi ovplyvňujúcimi funkčnosť ekosystému. Aj napriek tomu, že dotácia ramennej sústavy vodou cez nápustný objekt v Dobrohošti pre niektoré skupiny bioty poskytuje dostatočný prietok, nezabezpečuje dostatočnú dynamiku eróznych a akumulačných procesov v inundácii. Umelo riadený vodný režim nedosahuje prirodzené rozpätie kolísania hladín. Pri simulovaných záplavách dochádza iba k lokálnemu vybreženiu vody a stagnujúca alebo len veľmi pomaly tečúca voda na zaplavenom území neeroduje, netransportuje a následne neukladá materiál (splaveniny, plaveniny, odumretú organickú hmotu v podobe detritu a debrisu), resp. tieto prírodné procesy nie sú v rovnováhe. V ramenách s pôvodne tvrdým štrkovitým dnom (v 1950. –1960. rokoch) dochádza k ukladaniu jemného sedimentu, čo dokumentujú aj výsledky monitoringu niektorých skupín bioty, napr. bentosu (Krno et al., 1999). Územie, ktoré sa pôvodne vyznačovalo dynamickými zmenami reliéfu, sa tak stalo relatívne nemenným. Na tieto zmeny je súčasne viazaná aj dynamika biotických zložiek lužného ekosystému. Ich rozmanitosť je závislá v prvom rade od rozmanitosti abiotických podmienok. Dynamika je jedným z atribútov lužného ekosystému. Okrem zjavnej straty dynamiky geomorfologických procesov, na základe dotácie ramennej sústavy vodou, ktorá je ochudobnená o hrubšie plaveniny ukladané v zdrži, možno logicky predpokladať aj zmeny v produkcii ekosystému. Simulované záplavy, pri ktorých dochádza iba k miestnemu vybreženiu s viac menej stagnujúcou vodou, nezabezpečujú funkcie prirodzených záplav, k akým dochádzalo pred zásadnou zmenou vodného režimu od 1970-tych rokov a pred sprevádzkovaním vodného diela. Rovnako, časovanie simulovaných záplav často nezohľadňuje prirodzenosť procesu ekosystému, ale je podriaďované záujmom socio-ekonomických aktivít, ktoré v oblasti prebiehajú. Prehrádzky v podobe v akej boli vybudované v celej ramennej sústave ako i zánik prepojenia ramien s hlavným tokom Dunaja pôsobia ako významné bariéry. V tomto smere pôsobia predovšetkým na ryby (Černý 1999). Hneď po zmenách vodného režimu možno z hľadiska ochrany prírody za najkonfliktnejší faktor považovať lesné hospodárstvo. V území, vzhľadom na jeho prírodné podmienky, sú pestované mäkké lužné lesy. Pôvodné porasty asociácie Salici-Populetum sú však približne od 50. rokov 20. storočia po vyťažení nahradzované takmer výlučne monokultúrami hybridných topoľov Populus x canadensis a iných šľachtencov. Na príklade vtáčích hniezdnych spoločenstiev (Bohuš 1993, Bohuš 2000, Bohuš et al., 2000, Lengyel 1999, Lešičko 2001) možno minulé i súčasné lesné hospodárstvo hodnotiť ako prvok, negatívne ovplyvňujúci biologickú rozmanitosť územia. Relatívne krátka rubná doba spôsobuje, že v území chýba dostatočné zastúpenie niektorých lesných biotopov, resp. ich sukcesných štádií. Ide predovšetkým o porasty staršie ako 30 rokov (resp. porasty vo fáze rozpadu) a iniciálne štádiá prirodzene zmladzujúcich porastov, ktoré sú ekonomicky nezaujímavé. Skutočnosť sa prejavuje okrem iného zmenami v štruktúre vtáčích hniezdnych spoločenstiev. Najviac sú negatívne ovplyvnené dutinové hniezdiče, najmä z radu Passeriformes a Strigiformes a hniezdiče viazané na staré stromy schopné udržať veľké hniezda (Ciconiiformes, Accipitriformes). V ľavostrannej časti inundačného územia Dunaja v úseku riečnych kilometrov 1810 - 1842 sa nenachádza ani jedna kolónia volavkovitých vtákov a kormoránov, zatiaľ čo v pravostrannej časti ich je niekoľko. Okrem toho, ťažba, prebierka a zalesňovanie v posledných rokoch prebiehajú aj počas hniezdneho obdobia. Okrem priamej likvidácie hniezd v ťažených porastoch, v dôsledku vyrušovania lesohospodárskymi aktivitami, tak došlo k zmareniu hniezdenia orliaka morského v r. 2001 a zmareniu dvoch hniezdení bociana čierneho v r. 2002. Sprievodným javom úpravy pôdy po ťažbe, resp. zalesnením je v území bežné nahŕňanie zvyškov po ťažbe a pôdy do terénnych depresií - lesných ramienok, čo je v rozpore s § 12a Zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Okrem likvidovania podmienok pre špecifické biocenózy a obmedzenia možností rozmnožovania obojživelníkov je takto negatívne ovplyvňovaná potravná ponuka a zmenšovanie vhodných lovísk bociana čierneho. V celom území sa realizuje výlučne holorubný spôsob ťažby. V krátkom časovom horizonte nie je možné, aby aspoň podrast na týchto plochách dospel k záverečnému štádiu sukcesie a navyše sa na týchto plochách vplyvom ťažby rozšírili druhy neofytov, ktoré pôvodné druhy vytláčajú. Veľké plochy hospodárskych lesov majú výrazný podiel na znížení ekologickej kvality priestorovej štruktúry územia, keď ako krajinné prvky s malou krajinno-ekologickou významnosťou majú veľké plošné zastúpenie v sledovanej oblasti. Podľa lesného hospodárskeho plánu na roky 1995-2004 je väčšina týchto plôch určená na holorub s následným vysadením kultivarov topoľov. Po sprevádzkovaní vodného diela bola v území vybudovaná pomerne hustá sieť spevnených komunikácií. Spolu s novovybudovanými prehrádzkami ramien, ktoré sú plne prejazdné aj pre osobné motorové vozidlá, sa sprístupnilo takmer celé územie. Táto skutočnosť sa prejavuje zosilnením pôsobenia viacerých antropických faktorov. Ako prvý možno uviesť nelegálnu ťažbu štrkopieskov, ktorá sa realizovala v r. 2001 na štrkových laviciach obnaženého dna Dunaja predovšetkým na úrovni riečneho kilometra 1822. Transport protizákonne ťaženého štrkopiesku bol možný práve vďaka týmto nestráženým komunikáciám (predovšetkým po vodohospodárskej línii "G"). Uľahčenie prístupu motorových vozidiel spôsobilo aj zosilnenie neregulovaného rekreačného využitia územia. Na miestach vjazdu na tieto komunikácie sú síce osadené rampy, tieto sú však takmer vždy otvorené. Nárast urbanizačného tlaku na územie je spôsobený aj čiastočným vylúčením pravidelných záplav, ku ktorým pred sprevádzkovaním dochádzalo. Súčasný stav dovoľuje vstup na územie v ktoromkoľvek ročnom období, k obmedzeniu dochádza čiastočne len počas povodňových stavov a simulovaných záplav. Ľahká dostupnosť podporuje aj pytliactvo, predovšetkým lov rýb nepovolenými spôsobmi. Rozšírené je používanie žiabrových sietí, vrší, záťahových sietí, ale aj lov pomocou elektrického prúdu, výbušnín, prípadne nočný lov bodcom z člnov na plytčinách s oslepovaním rýb svetlometom. Okrem priameho ovplyvnenia rybích spoločenstiev táto aktivita ochudobňuje potravné zdroje pre živočíchy, troficky viazané na ryby. V žiabrových sieťach, ktorými sú niekedy ramená systematicky prehradené na viacerých miestach, dochádza k úhynom ohrozených organizmov (vodné vtáky, vydra). Športoví rybári slabé úlovky zdôvodňujú rybožravým vtáctvom a dožadujú sa regulácie jeho početnosti. K rozšíreniu pytliactva rýb prispieva aj sprístupnenie územia spevnenými komunikáciami, ktoré umožňujú transport úlovku autom.
4.2.1 Prietoky a hladiny vody v Dunaji Priemerný prietok Dunaja je na jeho ústí 6500 m3/s, v Budapešti 2340 m3/s, v Bratislave 2025 m3/s a vo Viedni 1920 m3/s. Najvyšší odhadnutý prietok vo Viedni dosiahol hodnotu asi 14 000 m3/s počas povodne v r. 1501. Hladina vody dosiahla vtedy výšku asi 1,8 m nad úrovňou dosiahnutou počas povodne v roku 1954. Povodeň v roku 1954 s maximálnym prietokom približne 10400 m3 zaplavila na ostrove Szigetköz asi 33 000 ha územia a povodeň v roku 1965, s maximálnym prietokom 9171 m3/s, zaplavila na Slovensku územie o ploche 114 000 ha (Dub 1954, Hronec 1969). Prietoky a výška hladiny vody Dunaja, Malého Dunaja, Mošonského Dunaja a riečnych ramien sa merajú na niekoľkých staniciach (Obr. 4.1). Kolísanie prietoku a hladiny sú hlavnými charakteristikami Dunaja. Na Obr. 4.2 vidíme kolísanie prietokov vody v Dunaji, pozorované v Bratislave a v Komárne. Regresná priamka ukazuje, že dlhodobé zmeny prietoku sú, prinajmenej v Bratislave, zanedbateľné. Priemerný ročný prietok v Bratislave je 2025 m3/s. Najmenší nameraný prietok bol 570 m3/s, najväčší 10 400 m3/s (v auguste 2002 bol prietok v Devíne 10390, v Bratislave 10310, v Medveďove 9240, Komárne 89040 a v Budapešti 8250 m3/s). Predpovedané prietoky s pravdepodobnosťou výskytu raz za sto, tisíc a desaťtisíc rokov sú 10 600 (po výskyte ostatných vysokých prietokov v roku 2002 upravený na 11000 m3/s), 13 000 a 15 000 m3/s. Rovnaké údaje o prietoku pri obci Nagymaros sú: priemerný prietok 2421, najmenší 590, najväčší (do povodne v auguste 2003) 8180 m3/s, predpovedané sto, tisíc a desaťtisícročné vody 8700, 10 000 a 11 100 m3/s. Treba však povedať, že uvedené údaje o nameraných prietokoch pri obci Nagymaros sú ovplyvnené dvomi katastrofálnymi povodňami, a to na maďarskom území v roku 1954 a na slovenskom území v roku 1965, kedy po pretrhnutí hrádzí boli zaplavené veľké plochy, čím sa maximálny prietok znížil rozptylom do priľahlého územia. Maximálny prietok v auguste 2002 v Bratislave-Devíne bol vyčíslený na 10390 m3/s a v Budapešti nameraný 8250 m3/s. Rozdiel 2140 m3/s nie je spôsobený pretrhnutím hrádzí a zaplavením území ako to bolo v roku 1954 a 1965. Okrem toho nesmieme zabudnúť, že pod vodným dielom Gabčíkovo do Dunaja pritekajú ešte rieky Váh, Hron, Ipeľ, a niektoré menšie toky na slovenskej a maďarskej strane, ktoré mali v čase povodne zvýšené prietoky. Rozdiel maximálnych povodňových prietokov medzi prietokom v Bratislave (spolu s prietokmi prítokov) a v Budapešti predstavuje množstvo vody, o ktoré sa prietok znížil v dôsledku protipovodňovej koncepcii Sústavy vodných diel, a to vybudovaním derivačného kanála mimo inundačného územia Dunaja, zachovaním inundácie a vybudovania ochranných hrádzí v úseku projektovaného Vodného diela Nagymaros podľa zmluvy z roku 1977. Dôležitú úlohu zohrala aj retencia vody v podzemnej vode. Čím dlhšie povodňové prietoky trvajú, tým je dôležitejšia retenčná úloha podzemnej vody. Výška hladiny vody Dunaja je určovaná prietokom, hĺbkou a tvarom koryta, ako aj záplavovým územím, ktoré je od minulého storočia obmedzené na územie medzi protipovodňovými hrádzami. Na Obr. 4.3 sú znázornené výšky hladín v Dunaji v Bratislave, Rusovciach, Gabčíkove a Komárne. Po porovnaní s Obr. 4.2 je zrejmé, že kolísanie prietoku v Dunaji sa nezmenilo, ale hladina vody postupne klesala. V Tabuľke 4.1 sú pomocou lineárnej regresie vypočítané zmeny prietoku a výšky hladiny vody na meracích staniciach za posledných 30 rokov pred uvedením Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky. Dlhodobý pokles hladiny vody v Dunaji bol jedným z faktorov vedúcich k poklesu prietokov v Malom Dunaji, a prerušeniu prietokov v Mošonskom Dunaji, všeobecnému zníženiu hladiny podzemnej vody a ku zmenám smeru a rýchlosti prúdenia podzemnej vody. To malo okrem iného za následok aj pokles využiteľných zásob podzemnej vody. Tab. 4.1 Pokles priemerného prietoku a priemernej hladiny vody v Dunaji za 30 rokov pred prehradením Decrease of average discharge and water levels in the Danube during 30 years in pre-dam conditions
4.2.2 Zdroje vody pre optimalizáciu Pre úvahy o novom prerozdelení prietokov treba vedieť, že teoreticky sú k dispozícii nasledujúce zdroje vody do inundácie: predovšetkým je to stupeň Čunovo s elektrárňou o prietoku do 400 m3/s a príslušnou haťou; hať v inundácii, odberný objekt do Mošonského ramena Dunaja s kapacitou 40 m3/s, z ktorého časť vody ide do ramennej sústavy na maďarskej strane; odberný objekt pri Dobrohošti s kapacitou nad 200 m3/s; priesaky zo zdrže, ktoré sa odhadujú na 30 – 50 m3/s. Zvýšením hladiny v starom koryte Dunaja je pre ramennú sústavu k dispozícii prietok pretekajúci zo stupňa Čunovo. Prietok cez stupeň Čunovo do starého koryta Dunaja je plynulo regulovateľný až do hodnoty 11200 m3/s. Zvýšením hladiny vody v starom koryte Dunaja, napríklad pretekanými prehrádzkami, sa zároveň znížia priesaky z ramennej sústavy a hladina podzemnej vody stúpne aj v príbrežnej zóne. 4.2.3 Charakteristika vodnej zložky v inundačnom území Prietoky v Dunaji a výška dna Dunaja boli pre inundačné územie pred uvedením vodného diela Gabčíkovo rozhodujúce. Od prietokov v Dunaji závisel nielen stav hladiny vody v Dunaji, ale aj stav hladín podzemných vôd a prietoky a hladiny vody v ramennej sústave. Pred uzatvorením ramien a pred oddelením ramennej sústavy od Dunaja, teda ešte pred sústredením vody do hlavného koryta Dunaja kvôli plavbe ale už po napriamení Dunaja a postavení protipovodňových hrádzí, voda tiekla ramenami na maďarskej a slovenskej strane aj pri nízkych prietokoch v Bratislave. Zachovali sa nám o tom záznamy v publikácii Mucha, Dub (1966). Tieto záznamy uvádzame v Tabuľkách 4.2 a 4.3. Základné údaje o prietokoch sú ilustrované v tabuľke 4.4, založenej na prietokoch v Bratislave za roky 1901-1950. Tab. 4.2 Percentá prietoku Dunaja a v zátvorke jeho ramien spolu s inundačným územím pre rôzne prietoky v Dunaji v Bratislave Propeleri (Mucha, Dub 1966) Percentage of the Danube discharge and in brackets discharge in its arms and floodplain surface for different discharges at Bratislava - Propeler (Mucha, Dub 1966)
Pre porovnanie so stavom, keď ramená boli trvalo prietočné (Tab. 4.2 a 4.3) uvádzame typické prietokové situácie v ramennej sústave neskoršie, v období, keď ramená boli uzavreté a prakticky oddelené od Dunaja (Tab. 4.5). Upozorňujeme, že niektoré prietokové situácie, hlavne pri nižších prietokoch sa v roku môžu opakovať niekoľko krát. Z uvedených tabuliek sú zrejmé nasledujúce závery:
4.2.4 Charakteristika povodní vo vzťahu k ramennej sústave Prietoky v Dunaji zobrazujú nasledujúce obrázky (Mucha et al., 1994, doplnené o nové údaje): Dlhodobé denné zobrazenia všetkých prietokov v Dunaji (a teplôt vody) v Bratislave (Obr. 4.4) Dlhodobé denné kolísanie prietoku v Bratislave, s vyznačením priemeru, nameraných minimálnych a maximálnych hodnôt a smerodajnej odchýlky (Obr. 4.5.). Obrázok 4.4 ukazuje pravdepodobnosť výskytu prietoku a ďalej poukazuje na určitú zákonitosť nástupu a vyznievania povodní. Spodný obrázok ukazuje, aké prietoky sa dajú v priebehu roka očakávať a v akom rozmedzí.
Discharge throughout the arms and floodplain surface for different Danube discharges at Bratislava
Tab. 4.4 Typické prietoky v Dunaji v Bratislave (Bratislava, 1901 - 1950), Cec (1992) Typical discharges in the Danube at Bratislava (Bratislava, 1901 - 1950), Cec (1992)
Tab. 4.5 Typické prietokové situácie v ramennej sústave pred prehradením (Cec, 1992)
Tab. 4.5 Typical discharge situations in the river arms in pre-dam conditions (Cec, 1992)
Výskyt prietokov nad 4000 m3/s Pre vodný režim v inundácii v príslušnom mesiaci je dôležitá pravdepodobnosť výskytu prietoku v Dunaji, ktorý je väčší ako 4000 m3/s. Podľa Tab. 4.5 ide o prietoky, kedy pred prehradením tiekla voda skoro vo všetkých ramenách. Stav s takými prietokmi trval približne 17 dní do roka. Prietok 4000 m3/s považujeme za akýsi nástup povodne, kedy začínalo dokonalé zásobovanie ramennej sústavy vodou v období pred prehradením Dunaja tak, že ramená sú naplnené a voda začína z ramien mierne vybrežovať. V ramenách na slovenskej strane to odpovedá prietokom približne 60 - 70 m3/s v čase pred prehradením Dunaja. Cec (1992) a Holčík (2001 a 2003) uvádza, že v minulosti celá inundácia bola zaplavená pri prietoku 4500 m3/s. V Tabuľke 4.6 sú uvedené maximálne mesačné prietoky v Bratislave a prietoky nad 4500 m3/s sú preto zvýraznené. Na Obr. 4.6 sme vyniesli povodne s prietokmi nad 4000 m3/s pre každý mesiac, z údajov od roku 1900 do 2002. Z obrázku vidieť, že napríklad v januári takéto prietoky (povodeň) sa vyskytnú približne raz za 10 rokov. Pre zaujímavosť, prietoky nad 4000 m3/s sa v mesiaci s najvyššími prietokmi, v júli, vyskytnú raz za približne 3 roky. Jarné prietoky (marec - apríl) vyššie ako 4000 m3/s sa vyskytnú v priemere raz za 3 - 4 roky. Znamená to, že by nebolo prirodzené, keby sa jarná záplava, a aj iné záplavy, simulovala pravidelne a rovnako, napríklad každú jar. Tab. 4.6 Maximálne mesačné prietoky v Dunaji v Bratislave Maximal monthly discharges in the Danube at Bratislava
Aby bolo možné pre jednotlivé mesiace aspoň približne povedať, aká je pravdepodobnosť výskytu povodní o určitom prietoku počas kulminácie, boli spracované Obr. 4.7a – Obr. 4.7b. Na obrázkoch sú v logaritmickej mierke vynesené povodne, ktoré sa vyskytli od roku 1900 a je nimi preložená priamka, na ktorej je možné odčítať čas opakovania povodne o príslušnom kulminačnom prietoku. Napríklad v mesiaci júl (Obr. 4.7b) sa povodeň o prietoku 6000 m3/s vyskytne približne raz za 10 rokov. Pre prehľadnosť bol zostavený podobný obrázok pre celý rok (Obr. 4.8a). Vidieť, že povodeň s kulminačným prietokom 6000 m3/s sa vyskytne približne raz za 2-3 roky. Zaujímavé je určenie výskytu tzv. storočnej povodne v jednotlivých mesiacoch, teda povodne takého prietoku, ktorý sa v tom ktorom mesiaci vyskytne raz za 100 rokov. Takéto prietoky sú uvedené v Tab. 4.7 a na Obr. 4.8b. Tab. 4.7 Tabuľka prietokov vyskytujúcich sa v jednotlivých mesiacoch raz za 100 rokov (podľa údajov v Bratislave – Devíne za obdobie 1901 – 1998) Discharges occurring in individual months once at 100 years (according to data from Bratislava – Devin gauging station 1901 - 1998)
* V tabuľke sú spracované merania od 1901 do 1998 Z tabuľky je vidieť, že najvyššie prietoky sa očakávajú v mesiaci júli a auguste, potom v marci a najmenšie prietoky sa očakávajú v októbri a novembri. Nástup a vyznievanie povodňovej vlny Nástup a vyznievanie povodňovej vlny je veličina závisiaca od tvaru povodia, od časovo-priestorového rozloženia zrážok a teplôt v povodí a od jeho geologicko-geomorfologických pomerov. V zásade existuje nástup a vyznievanie povodňovej vlny, ktoré už nemôžu byť strmšie, ako niektorá medzná hodnota. V takomto zmysle, nástup, trvanie a vyznievanie prirodzenej záplavy v ramennej sústave bolo vždy hydrologicky diktované prietokmi v Dunaji. Pre namerané povodňové prietoky v Bratislave boli zostavené pre rôzne hodnoty - intervaly maximálnych prietokov (kulminácií povodní) - grafy nástupov a vyznievania všetkých povodní a tieto boli štatisticky spracované. Pre jednotlivé intervaly je priebeh povodní zobrazený na Obr. 4.9. Povodne sú zobrazené ako čiary prietokov v čase. Z nich je zrejmé, že existuje nejaká najstrmšia a priemerná krivka a zároveň, že tieto krivky definujú aj priebeh a trvanie záplav pre určitý konkrétny stav inundačného územia a dunajských brehov. Na obrázkoch sú zároveň vynesené zmeny prietoku za deň, z ktorých je vidieť maximálne zmeny prietokov. Tieto sa pohybujú nasledovne, pozri Tab. 4.8, 4.9, 4.10. Pre všeobecné úvahy je vhodnejšie rozmýšľať nad obrázkami Obr. 4.9. Tab. 4.8 Zmena prietokov v Dunaji počas povodne - nástup povodne Change of flood discharges – arrival of flood
Tab. 4.9 Zmena prietokov v Dunaji počas povodne - vyznievanie povodne Change of flood discharges – falling of flood
Tab. 4.10 Trvanie prietokov v Dunaji (povodne), stavov nad 4000 m3/s Lasting of flood discharges over 4000 m3/s
Tieto údaje sú zároveň pomocnými údajmi pre simulovanie prirodzenej záplavy v ramennej sústave. Z obrázkov vidieť, že v Dunaji je nástup povodne približne dvojnásobne rýchlejší ako vyznievanie povodne. V ramennej sústave po preliatí vody cez brehy Dunaja bude nástup záplavy ešte rýchlejší a vyznievanie záplavy inundácie ešte pomalšie. Odôvodnenie záplav Režim podzemných vôd a periodické a neperiodické záplavy sú hlavným prírodným faktorom genézy ekosystémov Dunaja (napríklad, Rovný et al. 1996). Sú dôležité z hľadiska zachovania pôvodných biocenóz, ale aj pedogenetických procesov odzrkadľujúcich vodný režim inundácie pred opevnením koryta Dunaja a pred uvedením vodného diela Gabčíkovo do prevádzky. Záplavový režim tohto územia sa značne zmenil už po vybudovaní protipovodňových hrádzí a úpravách koryta Dunaja a z tohto hľadiska nie je už možné považovať ani záplavový režim 1980-tych a 1990-tych rokov (teda tesne pred uvedením Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky) za pôvodný či prírodný. Predovšetkým sa stratil trvalý prietok hlavnými ramenami a poklesli hladiny vody v ramenách a hladiny podzemných vôd. To by bolo pokračovalo aj bez vybudovania Vodného diela Gabčíkovo. Práve preto bol navrhnutý spôsob zavodnenia ramien, ktorý je v prevádzke, spôsob zvýšenia hladín v ramennej sústave, ktorý existuje a spôsob zvýšenia hladín v Dunaji, ktorý sa však nerealizoval. Keďže regulácia zavodnenia ramien a regulácia prúdenia vody v nich existuje a zvýšenie hladiny vody v Dunaji je dnes možné, treba definovať nielen kritériá záplavového režimu, ktorý by sa mal dosiahnuť, ale aj prietokový režim hlavnými ramenami a inundáciou a úroveň hladín podzemných vôd. Treba tiež definovať aké procesy v inundácii majú existovať (erózia, transport, sedimentácia, prúdenia vody a pod.) a definovať aj spôsob prúdenia vody (prepojenia) medzi existujúcimi líniami. Na základe toho je potom možné vypracovať technické návrhy riešenia. Zvýšenie hladín vody v starom koryte Dunaja a prepojenie ramien s Dunajom, prípadne vytvorenie nového eupotamálu v hlavných ramenách znižuje nutnosť využívania systému regulačných línií hladín vody v ramenách (kaskády). 4.2.5 Definícia inundačného územia vzhľadom na prietoky a hladiny Inundačné územie a ramenná sústava sú upravené v líniách vedených naprieč záplavovým územím nízkymi kaskádami na sériu blokov, medzi ktorými sú prehrádzky a priepuste na regulovanie hladiny vody ramenách (Obr. 4.10). Tieto línie medzi prehrádzkami sú v skutočnosti vyvýšené spevnené lesné cesty vybudované v minulosti a v teréne sú málo výrazné. Výšky hladín na prehrádzkach, ktoré sú často situované v miestach pôvodných prehrádzok, boli stanovené tak, aby hladiny približne odpovedali prietokom okolo roku 1960. Hladiny v ramenách nad prehrádzkami je možné čiastočne regulovať. Línie sú označené písmenami A až J (Obr. 4.10). V súvislosti s návrhmi úprav starého koryta Dunaja i tejto práce je potrebné na základe monitorovania hladín vody v ramennej sústave upraviť výšky hladín nad prehrádzkami a uvažovať aj o lepšom prepojení medzi kaskádami pre migráciu vodnej fauny. Z Obr. 4.10 a Obr. 4.11, na ktorých je pozdĺžny profil ramennou sústavou (Kľúčovská, Topoľská 1995a, 1995b), je možné porovnať výšky hladiny vody v ramennej sústave pre podmienky pred prehradením a pred doplnením existujúcich línií kaskád v ramennej sústave. Je zrejmé, že hladiny vody na líniách sú v hornej časti vysoké a odpovedajú takmer prietoku 6000 m3/s v Dunaji, kým v spodnej časti sú v dôsledku zníženej hladiny v Dunaji príliš zaklesnuté. Pri ďalších úvahách budeme vychádzať z príkladu a používať porovnanie s hladinami pri prietoku v Dunaji 4000 m3/s, kedy v rokoch pred prehradením existovalo prúdenie skoro vo všetkých ramenách. Ak predpokladáme, že do ramennej sústavy sa bude prepúšťať pri Dobrohošti približne 1/60 až 1/50 prietoku v Bratislave - Devíne, potom prietoku v Dunaji 4000 m3/s odpovedá prítok do ramennej sústavy 67 až 80 m3/s. Za takéhoto predpokladu môžeme konštatovať, že kóty hladín v ramennej sústave v ich dnešnom stave je potrebné upraviť, napríklad nasledovne:
Samozrejme, takéto kritérium je dosť mechanické a opiera sa len o stavy odpovedajúce prietokom v Dunaji. Vzhľadom na zmeny reliéfu, ktoré v území v ostatných desaťročiach nastali, zmeny kót hladín by mali vychádzať viac z výsledkov monitorovania bioty, ako len z mechanického porovnania hladín medzi ramenami a Dunajom. V každom prípade však je zrejmé, že by bolo vhodné určité zvýšenie hladiny vody v Dunaji pod ústím ramennej sústavy do Dunaja, napríklad niekde v oblasti Istragova, napríklad pretekanou prehrádzkou. V skutočnosti je možné navrhnúť aj iné riešenie, napríklad kombináciu s prepojením ramien s Dunajom. Zníženie hladiny nad prehrádzkami je možné vybudovaním nových pomocných regulovateľných priepustov. Iným príkladom môže byť návrh úpravy hladín vody z hľadiska lesného hospodárstva. Z hľadiska produkcie drevnej hmoty Neštický (1995) definuje potrebné výšky hladín nad bariérami nasledovne, Tab. 4.11:
Water levels on cascade lines suitable for forest management (Neštický 1995)
* podľa predchádzajúceho porovnania s podmienkami pred prehradením according to previous comparison under conditions in pre-dam conditions Neštický (1995) ďalej uvádza, že z hľadiska produkcie lesa nie sú potrebné povrchové záplavy. Takéto záplavy sú však potrebné z hľadiska zachovania pôvodných spoločenstiev biotopov a samozrejme aj z iných hľadísk. V prípade, že sa by sa požiadavky na záplavu nekryli s prirodzeným vysokým prietokom v Dunaji a neprinesie sa dostatok sedimentov, treba znižovať rýchlosti prúdenia v ramennom systéme (hladinu vody zvyšovať nie zvýšeným prietokom, ale uzatváraním priepustov na kaskádach). Skutočným a prvoradým cieľom tejto práce je však podporovať prírodnosť záplavového územia medzi ochrannými protipovodňovými hrádzami. Teplota vody je, okrem prietokov v Dunaji, ďalším z ekologických faktorov, vplývajúcich na rozhodovanie o simulovaní záplav. Na spodnej časti Obr. 4.12 je zobrazené dlhodobé denné kolísanie teplôt vody v Dunaji v Bratislave (Mucha et al. 1994). Z obrázku je vidieť pomerne tesný vzťah k dátumom v roku. Tieto hodnoty sú vyjadrené vo forme priemerných hodnôt, minimálnych a maximálnych nameraných hodnôt a smerodajnej odchýlky. Z Obr. 4.12 je možné napríklad zistiť, že voda o teplote 10oC sa v Dunaji vyskytuje v priemere okolo 20. apríla, s možným rozptylom od 22. marca do 15. mája, kedy sú podľa Obr. 4.5 priemerné prietoky okolo 2500 m3/s, minimálne prietoky sú od 1000 do 1500 m3/s a povodne môžu dosiahnuť takmer 7000 m3/s. Predpoklad existencie povodní v tomto období je ukázaný na Obr. 4.7a a Obr. 4.7b. Pre lepšie posúdenie a predpovedanie teplôt dunajskej vody od marca do októbra boli pripravené v dvojtýždňových intervaloch histogramy rozdelenia početností teplôt (Obr. 4.13a, Obr. 4.13b). Teplotu 10oC dosiahne dunajská voda najpravdepodobnejšie v druhej polovici apríla a teplotu okolo 18oC bude mať najpravdepodobnejšie v júli až auguste. Teplota vody závisí od sezóny záplav a má priamy vzťah k neresu rýb. Druhy rýb neresiace sa počas jarnej záplavy možno rozdeliť do dvoch skupín: prvá skupina sa neresí pri teplote vody 6-100C; druhá skupina pri teplote vody 10-140C. Jarné záplavy sa pôvodne, pred prehradením Dunaja, vyskytovali raz za 3-5 rokov, v čase od polovice marca do polovice apríla. V čase letnej záplavy neres rýb prebieha pri teplote vody 11-230C. Letné záplavy sa vyskytujú v priemere raz za rok a sú podstatne väčšie ako jarné. Bližšie podrobnosti sú v úvodnej časti 7. kapitoly. Povodňovým prietokom z hľadiska protipovodňovej aktivity sa rozumie prietok, ktorý v Bratislave prekročí hodnotu 6000 m3/s. To odpovedá I. stupňu povodňovej aktivity. Do starého koryta sa prepúšťa voda, ktorá neprejde cez derivačný kanál a cez vodné dielo Gabčíkovo. Vodné dielo je koncipované na prevedenie 1000 ročnej vody bez ohrozenia predpísanej bezpečnosti diela, čo predstavuje prietok v Bratislave okolo 13000 m3/s. Maximálna prietočnosť stupňa Čunovo (celková) smerom do inundačného územia je 11200 m3/s [Vodohospodárska výstavba š.p. 2000 str. 61, (Dočasný manipulačný poriadok)]. To je zároveň prietok, s ktorým treba v starom koryte Dunaja a v záplavovom území počítať. Maximálna prietočnosť 8 turbín na Gabčíkove je pri prietokoch v Dunaji v Bratislave 10000 m3/s okolo 3800 m3/s vody a pri vyšších prietokoch ďalej klesá. Pri 1000 ročnej povodni o prietoku 13000 m3/s tento prietok cez vodnú elektráreň Gabčíkovo klesne na 3160 m3/s. Pri otvorení plavebných komôr ako haťovej prevádzky je možné cez ne previesť 2800 m3/s vody. Derivačný kanál prevedie v takom prípade 4000 – 4500 m3/s vody. Skutočný prietok cez vodnú elektráreň Gabčíkovo závisí od počtu aktívnych turbín a prietoku cez plavebné komory v haťovej prevádzke, ako aj výšky hladiny dolnej vody. Na základe predchádzajúcich úvah skutočný maximálny prietok, s ktorým treba uvažovať pri riešení úloh v starom koryte Dunaja a inundačnom území s jeho ramennou sústavou, je okolo 11200 m3/s. Treba pripomenúť, že ide o krátkodobý prietok povodňovej špičky. Na druhej strane nebezpečné sú aj nižšie ale dlhotrvajúce prietoky, ako tomu bolo v roku 1965. Skutočný reálny prietok v starom koryte Dunaja pri 1000 ročnej povodni je možné odhadnúť na 10300 m3/s. Pri protipovodňovej ochrane hrajú dôležitú úlohu aj ľadové úkazy a zámrz hladiny vody. V skutočnosti existujú 4 základné stavy zimných úkazov [Vodohospodárska výstavba š.p. 2000 str. 61, Dočasný manipulačný poriadok pre Sústavu vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros na území SR,]. 1. Zdrž a prívodný kanál je bez zámrzu a z horného úseku Dunaja smerom na Bratislavu sa prepúšťajú ľady. Vtedy sa hladina vody na stupni Čunovo zníži na kótu 130.50 m n/m, do starého Dunaja sa prepúšťa minimálne 250 m3/s vody. Pri príchode ľadových krýh k Bratislave sa pri prietokoch do 2500 m3/s celý prietok spolu s ľadmi prevádza cez strednú hať do starého koryta Dunaja. Pri vyššom prietoku sa menšia časť vody prevádza cez Vodnú elektráreň Gabčíkovo, napríklad pri prietoku vody v Bratislave 5000 m3/s sa prevádza cez VD Gabčíkovo 1000 m3/s vody. Ak ľady neprejdú strednou haťou do starého koryta Dunaja, pôjdu do prívodného kanála, kde sa vytvorí súvislé ľadové pole, preruší sa prepúšťanie vody (okrem 250 m3/s) do starého koryta a voda tečie cez elektráreň VD Gabčíkovo. Po ukončení príchodu ľadov do zdrže sa uvoľní plavebná dráha ľadoborcami. Snahou je dostať čo najviac ľadových krýh do starého koryta Dunaja, na čo je potrebné, aby celý prietok tiekol cez strednú hať stupňa Čunovo do starého koryta Dunaja. 2. V prípade výskytu srieňov až postupného súvislého zamŕzania Dunaja pri Bratislave, zdrže a prívodného kanála, zníži sa hladina v zdrži na kótu 130.50 m n/m. Sriene sa prepúšťajú ponad sklopené vrchné klapky strednej hate do starého koryta Dunaja. Sriene a ľad z prívodného kanála sa prepúšťa cez plavebné komory. Na narušenie ľadovej pokrývky sa využívajú ľadoborce. 3. V prípade ak sa v zdrži a prívodnom kanále vytvára súvislý zámrz a k Bratislave prichádza ľadochod zníži sa hladina v zdrži na kótu 130.5 m n/m. Keď sa vytvorí súvislá ľadová pokrývka, ľadoborce vytvoria v ľade koridor k strednej hati na stupni Čunovo, kadiaľ sa ľady prepúšťajú do starého koryta Dunaja. Súčasne ľadoborce udržujú plavebnú dráhu v prívodnom kanále a ľady sa prepúšťajú cez plavebnú komoru. 4. V prípade, že pri a pod Bratislavou sa začne tvoriť ľadová bariéra (tzv. ľadové povodne), zvýši sa hladina vody v zdrži na kótu 131.5 a následne sa začne ľadová bariéra rozrúšať pomocou ľadoborcu a ľady prepúšťať cez strednú hať stupňa Čunovo prietokom 2000 až 3000 m3/s do starého koryta Dunaja. Tento proces sa môže opakovať. V každom prípade sa pri protipovodňovej ochrane v zime využíva manipulácia prietokov do starého koryta Dunaja cez strednú hať na stupni Čunovo a súčinnosť hate Dunakiliti na dosiahnutie dostatočných rýchlostí prúdenia vody a ďalšie prevedenie ľadov. Zámrz vody v starom koryte Dunaja sa obyčajne neočakáva, pretože staré koryto v zime napája teplejšia podzemná voda. Na vytvorenie priestoru pre ľad prevedený cez hať Čunovo je potrebná spolupráca s haťou v Dunakiliti. 4.3.1 Nevyhnutné opatrenia pre protipovodňovú ochranu Pre prevedenie povodňových prietokov inundačným územím je nutné dodržať požiadavku, že výška povodňovej hladiny vody nemá byť vyššie ako by bola bez postavenia vodného diela. To znamená, že v každom možnom variante návrhov na riešenie inundačného územia musíme počítať s prevedením množstva vody pretekajúcej Dunajom v Bratislave mínus 3000 – 4000 m3/s pretekajúcimi derivačným kanálom (elektrárňou a plavebnými komorami, za predpokladu, že turbíny pracujú a prípadne existuje haťová prevádzka). Dnes, bez úpravy koryta Dunaja pod Gabčíkovom podľa Spoločného zmluvného projektu, je pri prietokoch nad 100 ročnú vodu funkcia turbín podstatne obmedzená. Aby sme si spravili „povodňovú“ predstavu, prijmime nasledujúcu úvahu. Ako pomôcku pripusťme, že cez stupeň Čunovo je možné previesť pri tisícročnej vode (možno aj väčšia bola v roku 1501) 10000 m3/s vody. Potom prídeme k názoru, že stav inundácie starého koryta Dunaja a jeho ramien z hľadiska prietočnosti by mal odpovedať stavu, aký bol pri povodni v roku 1954, samozrejme už s lepšími protipovodňovými opatreniami, aby nepresakovali a aby sa nepretrhli hrádze. Ako by to v takom prípade vyzeralo, vieme z povodne z roku 1965, kedy na maďarskej strane napriek tomu, že protipovodňové hrádze vydržali, bolo zaplavených vystúpením podzemných vôd nad terén a vnútornými vodami okolo 90000 hektárov, zničených 693 domov a poškodených 3170 domov (Hronec, 1969). Zdôrazňujeme, že hrádze sa pritom na maďarskej strane nepretrhli. Ak zachováme prietočnosť starého koryta Dunaja v stave, aký bol pred rokom 1992 môžeme konštatovať, že takýto cieľ je prakticky splnený. Ak zvýšime hladiny v starom koryte Dunaja haťami, musíme ich postaviť tak, aby takýto prietok cez ne prešiel. Ak by sa zvýšila hladina pretekanými prehrádzkami musí sa zabezpečiť, aby ich pri určitom vysokom prietoku povodeň „rozobrala“, alebo aby ich vzdúvajúci účinok bol eliminovaný pri takomto prietoku iným spôsobom. Ak by sa zaviedlo do systému zúženie starého koryta Dunaja, prípadne zarastenie jeho časti, musí sa nájsť spôsob ako previesť inundáciou viac vody, a to riečnymi ramenami a tiež po povrchu inundácie. Prevádzať vodu po povrchu inundačného územia znamená, že jeho časť musí byť bez stromového porastu a terén musí spádovými pomermi vyhovovať prevádzaniu veľkého množstva vody. Na týchto miestach sa musí počítať s eróziou povrchu terénu. O čo viac by sme chceli zväčšiť povodňovú prietočnosť ramien, o to viac by sme ich museli prebagrovať a opevniť ich brehy. Napriek tomu nie je možné vytvoriť také meandrujúce rameno, ktoré prevedie celý požadovaný povodňový prietok, pretože hydraulický gradient meandrujúceho ramena bude približne polovičný ako v starom koryte Dunaja a rýchlosť prúdenia vody v takomto ramene bude podstatne menšia. Prietočná plocha meandrujúceho ramena by musela byť podstatne väčšia ako starého koryta Dunaja v roku 1992 (viac ako dvojnásobok). Takéto rameno by ani nebolo prirodzené a nebolo by ani Dunajom. Z ekologického hľadiska nie sú námietky voči zväčšeniu výmery lúk, udržiavaných dlhodobo ako kosienky, prípadne pasienky. Modelovanie by mohlo vytipovať najvhodnejšie priestory („hydraulické prieseky“) na prevádzanie vody počas povodní, ktoré by sa na tento účel odlesnili a udržiavali. Nemôžu to však byť brehové porasty ramien, prípadne nového koryta Dunaja. Tie plnia funkciu biokoridorov a tienenia litorálu. Zásadné námietky sú však proti tzv. hydraulickému lesu (široký spon s odstraňovaním podrastu). Jedným z riešení je zachovanie starého koryta na prevádzanie povodní. Čo sú limitujúce faktory ďalších úvah? Prvým limitujúcim faktorom je maximálny povodňový prietok, ktorý by mal prejsť inundačným územím bez problémov a hladina by nemala byť vyššie ako pred prehradením. Tento prietok je približne 10000 m3/s. Druhým limitujúcim faktorom je prietok v starom koryte Dunaja a jeho režim. Prírodný režim bol taký, že v priemere v zime tiekla polovica priemerného prietoku a v lete o polovicu priemerného prietoku viac. Tento pomer by mal byť zachovaný tak, že vo vegetačnom období tečie podstatne viac vody ako v nevegetačnom období. Dnes je to podľa dohody z roku 1995, minimálne 250 a maximálne 600 m3/s, a počas povodní to, čo neprejde derivačným kanálom. Maďarská strana (december 1999) definuje ekologické minimum vo vegetačnom období 400 m3/s a v zimnom období podstatne menej. Iné dôležité hľadisko je výška hladiny vody v inundačnom území, ktorá by nemala prekročiť odpovedajúce povodňové stavy pred prehradením. Na druhej strane pri menších prietokoch ako povodňových (pri prietokoch v Dunaji pri Bratislave nad 4000 m3/s, ale menej ako 6000 m3/s) by hladina v ramenách a v záplavovom území mala byť aspoň taká ako pred prehradením, alebo aj vyššia. To tiež znamená simuláciu záplav v inundačnom území v závislosti na prietokoch, asi tak, ako tomu bolo pred prehradením, prípadne o niečo skôr. Na základe súčasných skúseností maďarská strana do svojej ramennej sústavy prepúšťa z Dunaja vo vegetačnom období obyčajne iba do 130 m3/s, hoci môže prepúšťať podstatne viac. Podobne slovenská strana prepúšťa do svojej ramennej sústavy vo vegetačnom období obyčajne do 100 m3/s. Na začiatok môžeme predpokladať, že do ramennej sústavy na oboch stranách môžeme prepúšťať okolo 200 m3/s vody bez toho, aby sme museli vybudovať a opevniť hlavné (meandrujúce) ramená. Postupne to môže byť zvýšené, a ako cieľovú hodnotu, ktorú môžeme, ale nemusíme dosiahnuť, môžeme prijať sumárny prietok 400 m3/s, ktorý si už bude vyžadovať úpravy a bagrovanie koryta ramien v prípade, ak vytvoríme jednotný systém nového jediného meandrujúceho koryta. Ak takýto systém nevytvoríme, ale na viacerých miestach prepojíme ramená so starým korytom Dunaja, pretekané množstvá cez ramená sa môžu podstatne líšiť v jednotlivých úsekoch Dunaja a ramien. Ako limitujúci prietok vo vegetačnom období pre ramennú sústavu je teda možné prijať prietok do 400 m3/s, ktorého dosiahnutie je možné realizovať postupne, viac prirodzenou cestou, nemusí byť realizované naraz úpravou a bagrovaním dnešných ramien. Akékoľvek väčšie prietoky ramennými sústavami si vyžadujú nákladné práce, ktorých výsledok by nemusel zodpovedať ekosozologickým predstavám, pretože by vyžadovali vytvorenie takého prierezu koryta a opevnenia brehov, ktoré zodpovedá Dunaju pred prehradením pri nízkych prietokoch vody (v meandrujúcom toku by boli podstatne menšie gradienty a vyššie hydraulické odpory a rýchlosti prúdenia by boli menšie polovičné alebo ešte menšie ako v koryte Dunaja pred prehradením). 4.3.2 Požiadavky protipovodňovej ochrany na úpravy v starom koryte Dunaja Požiadavky protipovodňovej ochrany v starom koryte Dunaja sú z predchádzajúcich údajov zrejmé. Ak nechceme vybudovať úplne nové koryto Dunaja, umožňujúce spolu so záplavovým územím previesť celý povodňový prietok, potom staré koryto Dunaja a záplavové územie musia previesť prietok, ktorý neprejde ramenami ramennej sústavy. Potom staré koryto Dunaja musí byť udržované tak, aby prietočný profil ostal taký istý ako pred prehradením. V prípade bez vzdutia hladiny to znamená pravidelné čistenie od nárastu. V prípade so vzdutím hladiny na úroveň pokrývajúcu celé koryto (stav aký bol pred prehradením pri prietoku 1000 – 1300 m3/s) to znamená len minimálne čistenie a ošetrovanie brehov. 4.3.3 Požiadavky protipovodňovej ochrany na úpravy v ramennej sústave V prípade, ak funkciu prevádzania povodní do prietokov v Bratislave približne 8000 m3/s prevezme staré koryto Dunaja, potom protipovodňové požiadavky na ramennú sústavu sú minimálne, prakticky také ako doteraz. Zrejme bude treba na vybraných miestach vykonať minimálne úpravy terénu pri brehu Dunaja. To platí aj vtedy, ak ramená ramennej sústavy prevedú o niečo viac vody. Každý takýto návrh však musí byť prekontrolovaný metódou modelovania na numerickom modeli. V prípade, ak staré koryto Dunaja nemá byť zachované vo forme akú malo pred prehradením, (napríklad jeho čiastočné zasypanie alebo zvýšenie jeho dna), potom je potrebné nájsť pre prevedenie povodní nový priestor v území medzi pravou a ľavou protipovodňovou hrádzou. Návrh musí byť preskúšaný metódou modelovania a následne aj technicky realizovaný, a to v čase ešte pred zasypávaním alebo prirodzeným zazemňovaním koryta Dunaja. Dňa 19. apríla 1995 vlády Slovenskej republiky a Maďarskej republiky podpísali „Dohodu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o niektorých dočasných opatreniach a o prietokoch do Dunaja a Mošonského Dunaja“ (Agreement 1995), ďalej Dohody 1995. Špecifikácia regulačných opatrení podľa „Dohody 1995“ je nasledujúca: | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zvýšenie prietoku vody v Mošonskom Dunaji z 20 na 43 m3/s cez Čunovský nápustný objekt a priesakový kanál, za určitých predpokladaných hydrologických a technických podmienok špecifikovaných v „Dohode“.
Rozdeľovanie tejto vody na maďarskom území do riečnych ramien na pravej strane Dunaja, do chránenej oblasti a do Mošonského Dunaja.
Zvýšenie a regulovanie prietoku do hlavného toku Dunaja pod Čunovskou zdržou na hodnoty medzi 250 a 600 m3/s - priemerne 400 m3/s - podľa pravidiel špecifikovaných v dodatku k „Dohode“.
Výstavba pretekanej prehrádzky v hlavnom koryte Dunaja pri Dunakiliti (Maďarsko), rkm 1843, na zvýšenie hladiny vody nad haťou, prepojenie Dunaja s maďarskou ramennou sústavou otvormi v riečnych brehoch a regulácia zásobovania maďarskej ramennej sústavy vodou s prietokom 130 m3/s alebo viac.
Zber a výmena monitorovaných údajov o prírodnom prostredí, potrebných na analýzu vplyvu uvedených opatrení.
Vypracovanie Národných výročných správ z monitorovaných údajov a vypracovanie Spoločných výročných správ.
Národné a spoločné správy sú prístupné na internetovej adrese www.gabcikovo.gov.sk. Stav prírodného prostredia 10 rokov po prehradení je opísaný v nasledujúcej kapitole.