|
8. CELKOVÉ ZHRNUTIE, ODPORÚČANIA A NÁVRHY
Optimalizácia vodného režimu v inundácii by sa mala približovať prírodnému stavu pred uzatváraním a oddeľovaním ramien od Dunaja. Z ekologického hľadiska je vhodné vytvorenie nového hlavného koryta-ramena eupotamálu. Teoreticky je možných niekoľko variant, a to prepojenie eupotamálu prepojením slovenskej a maďarskej ramennej sústavy, vytvorenie nového eupotamálu len na Slovenskom území, alebo dvoch, na slovenskom i maďarskom území. V prípade, že sa z akéhokoľvek dôvodu ukáže ako nereálne vytvorenie nového eupotamálu prepojením slovenskej a maďarskej ramennej sústavy, prípadne i pomocou úsekov starého koryta Dunaja, je možné uvažovať o vytvorení nového eupotamálu ako to navrhol Šporka (2001), resp. dvoch paralelných („národných“) eupotamálov (Lisický 2001), čoho výsledkom by bol relatívne najprirodzenejší stav, do určitej miery blízky stavu pred začatím výstavby vodného diela. Treba si totiž uvedomiť, že predchádzajúcimi prácami v koryte Dunaja kvôli plavbe, napriamením Dunaja a opevnením jeho brehov, sústredením prietokov do tohoto napriameného koryta, vznikli zmeny, ktoré zabraňujú návratu do pôvodného prírodného stavu, kedy Dunaj ešte voľne meandroval, ba ani do stavu z polovice minulého storočia . Významné zmeny vznikli aj výstavbou vodného diela, vznikli aj možnosti aspoň sa priblížiť k prírodnému stavu v záplavovom území. Prihliadnuc na historický vývoj ramenných sústav, treba sa sústrediť na inundačné územie (priestor medzi protipovodňovými hrádzami) s rizikom, že sa komunikácia hladiny pôvodného koryta s bývalými ramennými sústavami dosiahne len na niekoľkých miestach, prípadne sa priama komunikácia nedosiahne. Zaklesnuté dno pôvodného koryta, bez úprav a odber vody derivačným kanálom, v súčasnosti už neumožňuje, aby pri prevádzke elektrárne v Gabčíkove došlo k prirodzenému vybreženiu vody z jeho koryta a k zatopeniu medzihrádzového priestoru s výnimkou veľkých povodní s prietokom nad 8000 m3/s. Technickými opatreniami je tomu však možné pomôcť. Z hľadiska dosiahnutia stanovených cieľov treba predovšetkým :
8.1 HODNOTENIE SCENÁROV OPTIMALIZÁCIE VODNÉHO REŽIMU A manažmentu Podmienkou pre zachovanie spoločenstiev blízkych prírodným (s prírodným charakterom) konvergujúcich ku pôvodnému stavu lužných lesov ako reálne dosiahnuteľného prijateľného stavu je zabezpečenie zaplavenia väčšej časti lesných porastov vodou zo zvyškov ramennej sústavy, a to vo väčšom rozsahu a na dlhšiu dobu ako v doteraz praktizovaných simulovaných záplavách. V záujmovom priestore je preto nevyhnutné zabezpečiť záplavy, pri ktorých bude vo väčšine profilu medzihrádzového priestoru v lesných porastoch minimálne raz ročne po niekoľko dní prúdiť, nie len stagnovať (!!!) voda. Pre formovanie týchto spoločenstiev je oveľa významnejšie zabezpečiť viac menej pravidelné kolísanie podzemnej, resp. záplavovej, vody v pomerne širokých medziach než stálu hladinu. Pre zachovanie ripikolných a litorálnych spoločenstiev je nevyhnutné zabezpečiť aj kolísanie vody v samotnom zvyšku ramennej sústavy, tak aby sa na dlhší čas obnažovala v plytkejších ramenách časť dna alebo mierne sklonených častí brehov. V nosných ramenách pôvodnej ramennej sústavy prietok a tým aj hladina vody majú byť premenlivé a majú závisieť od prietokov v Dunaji nad Bratislavou. Vo vedľajších ramenách by tiež mala byť výška hladiny premenlivá, nemal by byť trvalo udržiavaný rovnomerne vysoký stav vody, ako je tomu počas väčšiny obdobia teraz. Diverzita vodných telies (ramien, meandrov, depresií) musí zabezpečovať aj nižšiu hladinu, aby sa voda stačila prehriať a aby sa vytvorili podmienky pre vyrovnané zastúpenie fauny vegetácie voľnej vodnej hladiny a pobrežnej koreniacej vegetácie. Väčšina charakteristických druhov týchto spoločenstiev netoleruje trvalo vysoký stav hladín a s tým súvisiace nižšie teploty vody v ramenách. Podľa Lisického (2001) je opustené koryto príliš objemné (a má spevnené brehy) na to, aby prietoky, o ktorých sa uvažuje (250 až 600 m3.s-1 pod Čunovom), mohli zabezpečiť ďalšiu korytotvorbu. Podľa hydrobiologickej typológie sa hlavný tok (eupotamál) fakticky zmenil na bočné rameno (parapotamál). Prehradenie a zavzdutie tzv. starého koryta je preto odôvodnené na zníženie drenážneho účinku starého koryta Dunaja a z ekosozologického hľadiska iba ako prechodné štádium, do čias, kým sa nesfunkční eupotamál v nosných ramenách pôvodnej ramennej sústavy. Funkčné riešenie blízke prírodnému totiž možno dosiahnuť len postupným prevedením súčasného prietoku starého koryta do pôvodnej ramennej sústavy adaptovanej na takéto väčšie prietoky a staré koryto ponechať na prevádzanie povodňových prietokov. Znamená to obnovu anastomujúceho a meandrujúceho vzorca rieky, aký v tomto priestore v minulosti existoval a postupné opustenie napriameného a v minulom storočí dotvoreného a opevneného hlavného koryta. Riadenou sukcesiou by mohlo dôjsť k prirodzenej obnove autoregulačného ekosystému, ktorý by odvodene od rádove nižšieho prietoku (napríklad podľa Dohody 1995), zodpovedal úseku toku Dunaja nad Bratislavou. Zároveň treba upustiť od požiadavky plavby v starom koryte Dunaja (Zatiaľ je plavba z technického hľadiska zabezpečená od Čunova po Dunakiliti s prípadným preplavením pod hať Dunakiliti a je možná od Sapu po prístav Gabčíkovo). Po zabezpečení dostatočnej prietočnosti nových korýt, bude možné uvažovať o postupnom prirodzenom zazemňovaní nefunkčných úsekov starého koryta pri zachovaní funkcie prevedenia veľkých povodňových vôd. Samotný hydrologický režim nie je pre návrat k prírodnému stavu postačujúci, je len jeho nevyhnutnou podmienkou. Okrem úprav riadenia hydrologického režimu je totiž potrebné zásadne zmeniť prístup k využívaniu krajiny zo strany lesného hospodárstva a miestneho obyvateľstva. Predovšetkým je potrebné zabrániť postupnej urbanizácii tohto priestoru a jeho fragmentácii sieťou ciest a intenzívne využívaných pozemkov, rekreačných zariadení a pod. Predpokladom k tomu je udržiavať interný režim prirodzene a umelo zaplavovaných oblastí a režim adekvátny CHKO, v niektorých miestach prírodnej rezervácii, alebo aspoň lesov osobitného určenia. Bez toho bude uskutočnenie vodohospodárskych opatrení síce účinné, ale jeho výsledky budú znehodnocované inými aktivitami. Aj z tohto dôvodu treba striktne trvať na eliminácii všetkých aktivít, ktoré sú v rozpore s charakterom záplavového územia. Ciele väčšiny návrhov sú si dosť podobné, realizačné náklady a objemy prác ba aj predpokladané fungovanie v budúcnosti, sú však veľmi rôzne. Rozdielny je i spôsob realizácie navrhovaných opatrení z hľadiska intenzity zásahu do prírodného prostredia v inundačnom území, čo je nezanedbateľné kritérium výberu ekosozologicky najvhodnejšieho scenára. Návrh (Bod) 7.2.2 – vzdutie starého koryta Dunaja 1 – 4 stupňami je hľadiska cieľov stanovených touto štúdiou funkčne málo uspokojivý a z hľadiska simulácie prírodnosti najmenej vhodný. Návrh 7.2.4 zvýšenie úrovne dna koryta a jeho zúženie odporuje protipovodňovej ochrane a obsahuje množstvo nákladných a dlhodobých prác v celom úseku starého koryta Dunaja. Zmenil by prechodne časť inundácie na stavenisko so všetkými negatívnymi z toho vyplývajúcimi dopadmi na prírodné prostredie. Riešenia typu zvýšenia dna koryta resp. zúženia koryta ostrovmi považujeme za ekologicky funkčné a ekosozologicky hodnotné, ale nereálne z dôvodov potrebných vysokých prietokov (60 % a viac) a pravdepodobných problémov s nedostatočnou kapacitou pre prevedenie povodní. Návrhy 7.2.1 – husté vzdutie pretekanými prehrádzkami - a 7.2.5 opevnenie brodov a kamenné prehrádzky - sú si podobné. Spĺňajú viaceré ekologické kritéria pre revitalizáciu, ich nevýhodou je, že vytvárajú v priestore starého koryta neprírodné malé zdrže. Sú však využiteľné ako podporné technické opatrenie v prechodnom štádiu vytvárania nového funkčného eupotamálu a na prevod povodňových prietokov. Z hľadiska materiálov predložených maďarskou stranou (Kap.7.4) najlepšie vychádza variant s hustým vzdutím. Vzdutie starého koryta riedkym vzdutím považujeme za najmenej vhodné, pretože výsledný stav prírodného prostredia bude v sekulárnom hľadisku odlišný od stanovených cieľov a kritérií prírodnosti. Napokon čiastkové opatrenia typu miestnych dnových prahov, alebo také, ktoré riešia len časť predmetného územia sú zo systémového hľadiska všeobecne a z ekosystémového hľadiska o to viac, neprijateľné.
8.2. Výber základného scenára a základné odporúčanie Pre podrobnejšiu záverečnú diskusiu a realizáciu modelovania scenárov postupu odporúčame návrhy patriace do skupiny 7.2.3 – nový eupotamál. Z hľadiska obnovy prírodných procesov a autoregulácie ekosystému sú najperspektívnejšie, a preto treba rozpracovať a posúdiť vhodnosť jednotlivých variantov práve tejto skupiny scenárov. Pre svoju realizáciu potrebujú uplatniť napred návrh vzdutia prehrádzkami, alebo prehradenia koryta na viacerých miestach, vybudovanie hydraulických vodiacich objektov krížom cez staré koryto Dunaja. Do tejto skupiny patriaci návrh vybagrovať jedno nové dominantné bočné koryto je pracný, nákladný a problematický z hľadiska protipovodňovej ochrany i z hľadiska rozsahu zemných prác a údržby koryta v inundácii. Navyše odporuje zásade podporenia prirodzenej korytotvornej činnosti vytipovaných ramien a zabránenia zbytočnému opevňovaniu ich brehov. Z diskusie o jednotlivých scenároch vyplýva, že za najfunkčnejšie a optimálne, z hľadiska ekológie i ekosozológie, možno považovať riešenia predpokladajúce vytvorenie nového eupotamálu rieky, napríklad ako to je ideovo uvedené na Obr. 8.1. Prednosť má komplexné slovensko-maďarské riešenie, ktoré by obnovilo jednotný ekosystém v tomto úseku Dunaja. V prípade, že by modelovanie, alebo iné (t.j. iné než ekologické) dôvody znamenali jeho nereálnosť, druhé v poradí je vytvorenie dvoch paralelných eupotamálov na oboch brehoch bývalého starého koryta Dunaja. Z praktického hľadiska zabezpečenia prevedenia povodňových prietokov a cieľov ekológie vytvoriť nový eupotamál sa zdá byť východiskom vytvorenie nového eupotamálu rieky s využitím pretekaných prehrádzok v miestach, ktoré križujú staré koryto Dunaja a v miestach, kde je treba znížiť drenážny účinok starého koryta Dunaja. Takéto riešenie zachová prevádzanie povodňových prietokov, zníži drenážny účinok starého koryta a s malým (premenlivým) prietokom starým korytom bude fungovať pokiaľ sa nesfunkční eupotamál v nosných ramenách pôvodnej ramennej sústave a ak sa to ukáže vhodné tak aj ďalej. Počas povodne, staré koryto prevezme funkciu prevedenia prietokov, ktoré neprejdú novým eupotamálom a zaplavenou inundáciou. Nový eupotamál by mal byť taký, aby na väčšine svojej dĺžky nepotreboval údržbu svojho koryta a opevňovanie brehov. Ak prijmeme zásadu, že úpravy by mali byť nenásilné, nemali by sa realizovať veľkoplošne v inundačnom území, nemali by byť nákladné, nemali by obsahovať veľké objemy zemných prác a mali by konvergovať k prírodným procesom, potom existuje určitá kombinácia návrhov a určitá postupnosť prác. To by malo aj výhodu možnosti úprav priebehu prác na základe monitorovania prírodného prostredia. Tento postup môže byť v čase nasledujúci:
Vzhľadom na neuspokojivú kvalitu potrebných historických dát a nedostatok skúsenosti s revitalizáciou až renaturáciou rieky v podobnom meradle a porovnateľnom prírodnom prostredí, naskytuje sa otázka predbežného modelovania očakávaných procesov (erózia, sedimentácia, kvalita vody, vplyv na podzemné vody a pod.). Vzhľadom na veľkú heterogénnosť podložia, sedimentov a geomorfológie by zostavenie spoľahlivého modelu bolo pravdepodobne finančne náročné. K podobnému záveru dospelo v roku 2002 napr. aj rokovanie Vedeckého poradného zboru Nationalpark Donauauen a zástupcov Wasserstrassendirektion pri predpokladanom odstránení opevnenia ľavého brehu Dunaja oproti Hainburgu s cieľom ponechať tvorbu tohto úseku prirodzeným procesom (Uferrückbau Projekt v rámci Life III). Išlo pritom o vyvodenie dôsledkov z čiastkových neúspechov pri renaturácii v priestore Regelsbrunn. Na druhej strane existujú už určité skúsenosti v modelovaní procesov v zdrži a jej okolí, i skúsenosti z iných krajín a aj nové prieskumné metódy, ktoré proces modelovania by mohli podstatne uľahčiť. Modelovať bude účelné hlavne tie časti nového riešenia, ktoré vyžadujú technické opatrenia, ako aj overenie prechodu povodní a ľadov, a postupne možno aj celý veľkoplošný experiment. Modelovať je možné aj erózno-sedimentačné javy, výsledky sú celkom dobré, otázkou je len kedy k ním dôjde, pretože to závisí od budúcich skutočných prietokov a hlavne výskytu povodní v čase, čo však už nevieme predpovedať. Modelovanie je totiž proces, ktorý vychádza z monitorovania, modeluje návrhy a prispieva k rozhodovaniu a realizovaniu návrhov. Za ním pokračuje monitorovanie, výsledky sa porovnávajú s modelom, model sa upravuje a nastáva nová fáza – úpravy návrhov. Ide o interaktívny proces, ktorý je určite možné v priebehu prác využiť. Jedným, a z nášho pohľadu hlavným z poučení z rakúskeho úseku Dunaja je, že nie je možné hneď na začiatku namodelovať aké bude výsledné riešenie a hlavne nie je možné predpovedať kedy sa tak stane. Pretože ide o proces, treba návrh rozdeliť na postupné kroky, tieto odmodelovať, výsledky monitorovať, a postupnými krokmi návrh ďalej zdokonaľovať a upravovať. Možno treba konštatovať, že niektoré neúspechy pri modelovaní nevychádzajú z nedostatku metódy modelovania, ale z nedostatočnej znalosti parametrov, ktoré vstupujú do modelov. Preto sa experti, ktorí pripravili túto prácu, prikláňajú k myšlienke postupného riadeného (technickými prácami a vodohospodárskym manažmentom usmerňovaného) uvoľňovania riečnej dynamiky v predmetnom území podľa v závere navrhnutého scenára a k zásade postupného adaptívneho rozhodovania smerujúceho k postupnej optimalizácii vodného režimu v nasledujúcich desaťročiach, ktorej cieľom sú základné myšlienky vyjadrené v predchádzajúcich kapitolách. Pritom odporúčajú realizovať v ramennej sústave čo najmenej technických prác a ponechať pretvorenia nového eupotamálu prírode a prírodným procesom.
8.3 Návrh zásad postupnosti prác 8.3.1 Zdroje vody k dispozícii Z predchádzajúcich úvah je zrejmé, že existujú v základe dva zdroje vody a to: 1. Voda zo zdrže
2. Voda zo starého koryta Dunaja, ktorej celkové množstvo v koryte sa pohybuje v zmysle „Dohody“ z roku 1995 od 250 do 600 m3/s s tým, že počas povodňových prietokov starým korytom môže tiecť podstatne väčšie množstvo, teoreticky presahujúce 10000 m3/s. Podľa návrhu maďarskej strany z roku 1999 (Úrad predsedu vlády Maďarskej republiky 1999) na základe vyjadrenia piatich maďarských inštitúcií ktoré definujú ekologicko-technickú koncepciu, explicitne definované ekologické minimum prietokov v starom koryte Dunaja vo vegetačnom období je 400 m3/s a v zimnom období 20 – 40 m3/s.
Je zrejmé, že oba základné zdroje vody, voda zo zdrže a prívodného kanála a voda zo starého koryta Dunaja, sú k dispozícii a môžu sa vzájomne kombinovať. 8.3.2 Spôsob napustenia vody do ramennej sústavy Riešenie predpokladá niekoľko variantov, definovaných vyššie. Za najfunkčnejšie a optimálne, z hľadiska ekológie i ekosozológie, možno považovať riešenia predpokladajúce vytvorenie nového eupotamálu rieky (koryta rieky s prúdiacou vodou) v hlavnom ramene dnešnej inundácie. Prednosť má komplexné slovensko-maďarské riešenie, ktoré by obnovilo jediný ekosystém v tomto úseku Dunaja. Druhé v poradí je vytvorenie dvoch paralelných eupotamálov na oboch brehoch bývalého starého koryta. Tieto dve varianty predpokladajú v mieste pod haťou Dunakiliti, napríklad, pomocou pretekanej prehrádzky, prepojiť vody ramien so starým korytom Dunaja. Ďalej predpokladajú dve alternatívy, jeden spoločný, slovensko-maďarský eupotamál, križujúci staré koryto Dunaja na niekoľkých miestach, alebo dva eupotamále, každý na jednej strane Dunaja, nekrižujúce staré koryto Dunaja. Rozhodnutie o niektorej alternatíve, nevylučuje neskoršie prijať inú alternatívu alebo riešiť situáciu len na jednej strane Dunaja. Okrem toho zrejme ostanú funkčné nápustné objekty do Mošonského ramena Dunaja v Čunove a nápustný objekt do slovenskej ramennej sústavy pri Dobrohošti. Na slovenskej strane je potom možné nápustné množstvo cez tento odberný objekt znížiť a využívať ho na doplňujúce regulovanie prietokov v ramenách a prípadnú simuláciu záplav. Staré koryto sa zrejme v upravenej podobe zachová na prevádzanie povodňových prietokov, teda tých prietokov, ktoré nepretečú derivačným kanálom, ramennými sústavami a pri vyšších prietokoch inundačným územím. V mimopovodňových situáciách sa zmení na koryto so sanitárnym prietokom, prípadne na koryto s nízkymi pretekanými prehrádzkami a zavzdutými prietočnými úsekmi, využívanými napríklad na športové účely. V každom prípade treba rátať s jeho protipovodňovou údržbou na zabezpečenie veľkých prietokov počas povodní. V mimopovodňových situáciách budú plniť funkciu poloprietočných až neprietočných vodných plôch. Základnými úpravami v ramenách je ich premena na prietočné ramená typu eupotamál, vytvárajúce novú rieku. Jeden z možných návrhov je na obrázku 8.1. Samozrejme, obrázok môže vyzerať aj inakšie. V základe ide o funkčné riešenie blízke prírodnému, ktoré je možné dosiahnuť postupným prevedením prietoku starého koryta do pôvodnej ramennej sústavy, postupne adaptovanej na potrebné prietoky. Znamená to obnovu anastomujúceho a meandrujúceho vzorca rieky, aký v tomto priestore v minulosti existoval a postupné opustenie v minulom storočí dotvoreného a kanalizovaného hlavného koryta Dunaja. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti a informácie z rakúskej strany všetky realizačné kroky by mali byť dopredu odmodelované, krok za krokom realizované a tak isto krok za krokom monitorované. Jedna z možných alternatív je napríklad:
|
