7. časťMonitoring biotyBiologický monitoring dohodnutých skupín vodnej a suchozemskej fauny a flóry je na slovenskej strane uskutočňovaný na šiestich komplexných monitorovacích plochách. Tie isté skupiny fauny a flóry, dohodnuté v rámci spoločného monitoringu, boli v roku 2006 na maďarskej strane pozorované na 20 monitorovacích lokalitách (Obr. 7-1). Z metodologického hľadiska sú v niektorých monitorovacích metódach sú na oboch stranách naďalej rozdiely, ktoré by v priebehu budúcich rokov mali byť po zavedení metód podľa Rámcovej smernice o vode a iných EÚ smerníc eliminované. V hodnotenom roku maďarská strana v prípade niekoľkých skupín už aplikovala metódy podľa Rámcovej smernice o vode, avšak metodika a výsledky sú v Národnej a Spoločnej správe spomenuté okrajovo. Stručný popis hydrologických a klimatických podmienok v roku 2006, ktoré ovplyvnili vývoj sledovaných skupín fauny a flóry na oboch stranách Dunaja, je uvedený vyššie v Časti 6 - Monitoring lesa. 7.1. FytocenológiaĽavostranná ramenná sústava Na väčšej časti ľavostranného inundačného územia je možné pozorovať ustálený vývoj fytocenózy, ktorý bol v hodnotenom roku niekoľkokrát ovplyvnený zaplavením. Na ploche č. 2604 boli registrované typické fytocenózy lužného lesa. Vegetácia na ploche č. 2609 bola podobná, ale lesný porast na tejto ploche bol počas jari vyrúbaný a bylinný podrast bol zničený. Táto etáž sa skoro zregenerovala a už v lete bola hustá. Na ploche č. 2612 sa nachádza typická fytocenóza prechodného lužného lesa. Hoci selektívny vplyv povodní spôsobil určitý pokles v druhovom zložení nitrofilných druhov (Urtica dioica, Rubus Ceasius) aj naďalej určovali charakter bylinnej vrstvy. Zároveň boli druhy čerstvých stanovíšť nahradzované vlhkomilnejšími druhmi. Na ploche č. 2600 sa v súčasnosti nachádza stabilizovaná fytocenóza, ktorá bola charakterizovaná pomalým postupným vysychaním (začínajúcim v 1970-1980-tych rokoch). Postupné vysychanie plochy sa zastavilo a vegetácia sa stabilizovala na suchšej úrovni. Pokryvnosť stromovej vrstvy je nízka, topole majú suché konáre. Dobre rozvinutá krovinná vrstva je druhovo bohatá, a teda bylinný podrast sa vyskytuje mozaikovito, pričom obsahuje aj hydrofyty. Fytocenóza mladého topoľového porastu na ploche č. 2603 sa postupne stabilizuje. Zapájanie korún sa v ostatnom roku spomalilo, hodnoty pokryvnosti sa nezvýšili. Ani krovinná vrstva sa nezmenila. Vysoká druhová diverzita bylinnej vrstvy, ako aj počet inváznych rastlinných druhov klesá. Vlhkostné podmienky na ploche č. 2608 sa postupne zhoršujú, aj keď zhoršovanie sa nebolo také evidentné vďaka niekoľkým povodňovým situáciám, ktoré sa vyskytli v ostatných dvoch rokoch. Vysychanie vŕb a šírenie sa nitrofilných a inváznych druhov rastlín indikuje ruderalizáciu spoločenstva. Lesný porast na tejto ploche bol koncom jesene 2006 vyrúbaný. Je potrebné vyriešiť dotáciu vody do ramennej sústavy v tejto oblasti. Pravostranná ramenná sústava Vlhkostné podmienky v roku 2006 boli vďaka hojným zrážkam, veľkej povodni v marci/apríli a vysokým prietokom v priebehu jari a začiatkom leta priaznivé. V dôsledku toho sa druhové zloženie a pokryvnosť vegetácie v porovnaní s predchádzajúcim rokom zmenili nepatrne. Výška bylinnej vrstvy bola oproti predchádzajúcemu roku mierne nižšia, kedy boli zaznamenané maximálne hodnoty za celé obdobie monitorovania. Počet druhov bol zanedbateľne vyšší. Na niektorých monitorovacích plochách bol v dôsledku povodní zaregistrovaný ústup Urtica dioica a inváznych druhov. Priemerné hodnoty listovej plochy duba letného (Quercus robur) pri Dunaszigete boli v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi výrazne vyššie, kedy boli registrované rozsiahle škody spôsobené požieraním listov húsenicami. Priemerná listová plocha vŕbových (Salix alba) a jelšových (Alnus glutinosa) porastov zostala nezmenená. Štruktúra fytocenózy pozdĺž Mošonského Dunaja zostala nezmenená. Od zavedenia dotácie vody v roku 1995 sa hladina vody v Mošonskom Dunaji stabilizovala. 7.2. Suchozemské mäkkýšeĽavostranná ramenná sústava Spoločenstvo suchozemských mäkkýšov je na veľkej časti inundačného územia stabilizované, pozorované zmeny vo väčšine prípadov môžu byť pripísané vplyvom lesného hospodárstva. Najpriaznivejšie vlhkostné podmienky sa vyskytujú na ploche č. 2604 a 2609, kde sa vyskytujú typicky močiarne spoločenstvá lužného lesa, s dominanciou polyhygrofilných druhov a absenciou antropotolerantných druhov. Vyrúbanie lesa na ploche č. 2609 by mohlo ovplyvniť malakocenózu na tejto ploche, hoci v hodnotenom roku neboli zaregistrované žiadne podstatné zmeny. Malakocenózy na monitorovacích plochách č. 2600 a 2612 sú stabilizované, ale na suchšej úrovni. Spoločenstvo na ploche č. 2600 bolo ovplyvnené postupným vysychaním tejto oblasti v predchádzajúcich desaťročiach, ale situácia sa v ostatných rokoch stabilizovala. V súčasnej malakocenóze dominujú mezohygrofilné druhy, za prítomnosti euryekných druhov. Zloženie spoločenstva na ploche č. 2612 zvyklo byť podobné, avšak v hodnotenom roku prevažovali hygrofilnejšie druhy. Tento jav je typický pre klimax v podmienkach cyklického zaplavovania. Zhoršovanie hydrologického režimu v oblasti Istragovského ostrova (lokalita č. 2608) vyvolalo strednú degradáciu malakocenózy. V spoločenstve mäkkýšov sú už hojne zastúpené euryekné druhy, ktorých vymiznutie predpokladané po povodniach v ostatných dvoch rokoch sa nepotvrdilo. Ak by sa vyriešila dotácia vody do tejto oblasti prežívajúce polyhygrofilné druhy by mohli zregenerovať. Malakocenóza na monitorovacej ploche č. 2603 má mezohygrofilný charakter. V mladom lesnom poraste bol zaregistrovaný aj nevýznamný výskyt polyhygrofilných druhov. Vývoj hygrofilnejšieho spoločenstva mäkkýšov je brzdený nízkou hladinou podzemnej vody a zriedkavým výskytom dlhotrvajúcejších povodní. Pravostranná ramenná sústava V roku 2006 ako na území chránenom proti povodniam, tak aj v inundácii boli zaregistrované tie druhy mäkkýšov, ktoré boli zozbierané v predchádzajúcich rokoch. V roku 2006 neboli na vzorkovaných lokalitách zaznamenané žiadne nové druhy. Prirodzené a umelé záplavy v predchádzajúcich dvoch rokoch mali priaznivý vplyv na malakofaunu v tejto oblasti. Trend postupného poklesu druhovej diverzity a abundancie jednotlivých druhov zaregistrovaný v predchádzajúcich rokoch sa zmenil. V roku 2006 bol zaznamenaný nárast počtu druhov a podstatné zvýšenie početnosti, u niektorých hygrofilných druhov bolo zaregistrovaných niekoľko stoviek jedincov. Spoločenstvá mäkkýšov na niektorých vzorkovaných lokalitách môžu byť ovplyvnené výrubom okolitých lesných porastov. Zaujímavý jav bol spozorovaný v súvislosti s opätovným zalesňovaním niektorých lokalít rôznymi druhmi stromov. Niektorým nepôvodným druhom stromov, ako pagaštan konský a orech čierny, sa mäkkýše evidentne vyhýbajú, zatiaľ čo iné druhy stromov ako hrab a javor sú zreteľne uprednostňované. 7.3. Vodné makrofytyDunaj V starom koryte Dunaja sa nachádzajú dve maďarské monitorovacie lokality (č. 2 a 7). Staré koryto pred prehradením Dunaja neposkytovalo priaznivé podmienky pre vývoj spoločenstiev makrofýt. V hodnotenom roku sa pokles počtu druhov zastavil, avšak zabahnenie brehových habitatov bolo stále pozorovateľné. Monitorovacia plocha č. 2 sa nachádza v hlavnom koryte pod dnovou prehrádzkou, kde znížený prietok po prehradení umožnil rozvoj spoločenstiev makrofýt. Od roku 1995, keď je do starého koryta Dunaja prepúšťaný vyšší prietok makrofyty postupne ustúpili. V súčasnosti nie sú registrované žiadne porasty makrofytov. Od roku 2003 je možné pozorovať iba vývoj Salicetum triandrae. Zaujímavejšie nárasty makrofýt je možné pozorovať na monitorovacej lokalite č. 7, ktorá je od starého koryta Dunaja oddelená pobrežnou vegetáciou Salicetum triandrae a Scirpo-Phragmitetum. Vodná plocha je pokrytá druhovo bohatým spoločenstvom makrofýt. Ľavostranná ramenná sústava Vysoké hladiny vody a povodne v ostatných dvoch rokoch ovplyvnili spoločenstvá makrofýt na monitorovacích plochách č. 2603, 2608 a 2612. Porast makrofýt na lokalite č. 2603 bol vyplavený, následná regenerácie prebiehala pomaly, bolo zaregistrované mierne šírenie sa invázneho druhu. Dlhší výskyt trvalej hydroekofázy v rokoch 2005 a 2006 vyústil do nárastu makrofytnej vegetácie na monitorovacích plochách č. 2608 a 20612. Bol zaregistrovaný ústup inváznych druhov a druhov neznášajúcich mokré biotopy. V ostatných dvoch rokoch boli spoločenstvá makrofýt veľmi podobné. V dôsledku vyrovnaných hydrologických podmienok je spoločenstvo makrofýt nachádzajúce sa v močaristom jazere na lokalite č. 2604 stabilné. Výskyt niekoľkých zriedkavých druhov zostal zachovaný. Pravostranná ramenná sústava Prietoky dodávané do aktívnej inundácie boli podobné prietokom v predchádzajúcich rokoch. Veľká časť riečnych ramien inundácie je charakteristická väčšou hĺbkou vody. Tomu zodpovedá stabilizované druhové zloženie spoločenstiev vodných rastlín, typické pre mierne tečúce ramená (lokalita č. 9). Vývoj bohatej vodnej vegetácie v mŕtvom ramene na monitorovanej ploche č. 4 bolo podobné predchádzajúcim rokom. Šírenie sa invázneho druhu Elodea canadensis nebolo pozorované, v celej monitorovanej oblasti bol zaregistrovaný jeho ústup. Hydrologické podmienky oblasti chránenej proti povodniam (monitorovacie lokality č. 6 a 8) vďaka nepretržitej dotácii vody zostali v posledných niekoľkých rokoch nezmenené. Ani druhové zloženie sa významne nezmenilo, prítomnosť chránených druhov zostala zachovaná. Hustota porastov trstiny a pálky mierne poklesla, vodná plocha bola pokrytá submerznými a plávajúcimi druhmi makrofýt. 7.4. Vodné mäkkýšeDunaj Vyhodnotenie spoločenstva vodných mäkkýšov v Dunaji je založené na údajoch poskytnutých slovenskou aj maďarskou stranou (slovenské pozorovacie lokality č. 2600, 2608 a 2612 sa nachádzajú v rkm 1841, 1817 a 1804, maďarské pozorovacie lokality sa nachádzajú v rkm 1831 a 1824). Výsledky pozorovania slovenskej a maďarskej strany sa v roku 2006 líšia. Zatiaľ čo v roku 2005 obe strany deklarujú pokles počtu druhov, ako aj počtu jedincov, tento trend v roku 2006 bol konštatovaný iba slovenskou stranou. Vzorky slovenskej strany obsahovali slabý výskyt malého počtu druhov. Oproti tomu, pri porovnaní výsledkov z maďarskej strany v roku 2006 s výsledkami v rokoch 2004 a 2005 je možné spozorovať podstatný nárast druhovej diverzity a abundancie. Populácie niekoľkých druhov boli veľmi vysoké, rátajúc až niekoľko stoviek jedincov. Ľavostranná ramenná sústava Spoločenstvo vodných mäkkýšov v ramennej sústave na slovenskej strane je monitorované na lokalitách č. 2603 a 2604. Odlišný vývoj malakocenózy na týchto dvoch lokalitách je podmienený prepojením riečneho ramena na monitorovacej ploche č. 2603 s okolitými riečnymi ramenami, zatiaľ čo na monitorovacej ploche č. 2604 je pozorované mŕtve rameno. Na lokalite č. 2603 sa vyskytuje stabilné spoločenstvo mäkkýšov, druhovo bohaté, ktoré pozostáva hlavne zo stagnikolných a indiferentných druhov. Vzhľadom na predchádzajúce roky je malakocenóza na lokalite č. 2604 tiež stabilná, avšak berú do úvahy dlhodobý vývoj je kvôli izolácii mŕtveho ramena chudobná. V hodnotenom roku sa expanzívne správal jeden ubikvistický druh (Physa acuta). Opakovanej deštrukcii spoločenstva v dôsledku nízkych hladín vody v lete by mohla zabrániť realizácia umelých záplav. Pravostranná ramenná sústava Malakofauna v inundácii vykazovala známky narušenia už v predchádzajúcom roku. V roku 2006 bol registrovaný ďalší pokles počtu druhov a abundancie, na niektorých lokalitách sa zmenila aj dominancia spoločenstiev (napr. pri Novákpuszte, rkm 1824 a 1831). Výsledky pozdĺž pobrežného pásu ukázali druhovo bohatú a početnú malakofaunu, podobnú stavu pred prehradením rieky. Hoci je pás pomerne úzky, v porovnaní s inundačným územím, tvorí zásobáreň hygrofilných druhov tejto oblasti. 7.5. Vážky (Odonata)Ľavostranná ramenná sústava Spoločenstvo vážok v celej sledovanej oblasti je pomerne chudobné. V ostatných rokoch boli popri larvách registrované aj lietajúce imága vážok, ale ani táto doplňujúca metóda nepreukázala bohatšiu odonatocenózu. Najchudobnejšie spoločenstvo bolo zaregistrované na ploche č. 2608, kde boli zaznamenané len dve imága jedného reofilného druhu. Štrková jama na monitorovacej ploche č. 2600 bola v roku 2006 menej osídlená vážkami, pravdepodobne kvôli jej vyschnutiu na jeseň predchádzajúceho roka. Spoločenstvo bolo tvorené hlavne eurytopnými druhmi. V ramennej sústave na monitorovacej ploche č. 2603 bol zaregistrovaný pokles reofilných druhov a nárast druhov typických pre stojaté a prehrievané vody. Táto zmena predstavuje posun smerom k spoločenstvu, ktoré bolo prítomné pre prehradením. Bohaté spoločenstvo vážok bolo zaregistrované len na monitorovacej ploche č. 2604. Toto spoločenstvo pozostáva z eurytopných druhov a druhov typických pre prehrievané vody, vrátane zraniteľných druhov. Negatívny vplyv má nedostatok kyslíka, ktorý sa opakovane vyskytuje na jeseň. Tento problém by mohol byť eliminovaný umelými záplavami. Odonatocenózy na monitorovacej ploche č. 2612 je tiež pomerne bohatá, avšak zahŕňa tri susediace biotopy – Dunaj, ojedinele prietočné riečne rameno a periodické depresie. V tomto širokom spektre biotopov boli zaznamenané reofilné, eurytopné druhy a druhy tolerantné k vysychaniu. Pravostranná ramenná sústava Najvýznamnejšou zmenou v inundačnom území je nepretržitá dotácia vody do ramennej sústavy. V dôsledku aplikovaného vodného manažmentu spoločenstvá rôznych typov vôd reagovali rôzne. Žiadna zmena nenastala v druhovom zložení hlbokých a plytkých štrkových jazier v inundácii a za hrádzami. Fauna predtým pomaly tečúcich bočných ramien a hlavne vnútrozemských kanálov (riečne rameno Gázfűi, Novácky kanál, Žejkejský kanál, Lipótsky kanál), ktoré boli zarastené makrofytmi, boli nahradené druhmi typickými pre tečúcu vodu (reofilnými) alebo eurytopnými druhmi. Zároveň nastal pokles druhovej diverzity. Druhové zloženie vážok na pravidelne monitorovaných lokalitách v inundácii a v oblasti chránenej proti povodniam sa v priebehu ostatných rokov stabilizovalo. Zvýšené množstvo vody v Mošonskom Dunaji spoločenstvá vážok neovplyvnilo. 7.6. Kôrovce (Perloočky - Cladocera, Veslonôžky - Copepoda)Dunaj Vývoj spoločenstiev perloočiek a veslonôžok je hodnotený na základe výsledkoch slovenskej strany na monitorovacích plochách č. 2600 a 2608). Podobne ako v predchádzajúcom roku boli obe spoločenstvá v Dunaji do jesene chudobné, kvôli ich vypláchnutiu počas povodní. Z dlhodobého hľadiska je možné pozorovať pokles počtu druhov. V oboch spoločenstvách prevažovala dominancia euplanktonických druhov. Ich podiel v spoločenstve perloočiek vzrástol v predošlom roku, avšak tieto dominovali aj pred prehradením rieky. Spoločenstvo veslonôžok reagovalo na hydrologické zmeny miernejšie. Dominancia euplanktonických druhov zostala zachovaná počas celého obdobia pozorovania. Ľavostranná ramenná sústava Vo všeobecnosti v riečnych ramenách v ľavostrannej inundácii prebieha postupný pokles euplanktonických druhov perloočiek a veslonôžok, ktoré tu dominovali pre prehradením Dunaja a pred zavedením dotácie vody. Najvýznamnejším faktorom vyvolávajúcim túto zmenu na monitorovacej lokalite č. 2603 je vyrúbanie pobrežného lesného porastu a následný rozvoj makrofýt v riečnom ramene. V riečnych ramenách na monitorovacej ploche č. 2604, 2608 a 26012 prebieha postupujúce vyplytčovanie a zarastanie, čiže sa vyskytujú aj fytofilné druhy. Proces zarastania sa v hodnotenom roku na plochách č. 2608 a 2612 spomalil, pretože monitorované lokality boli niekoľkokrát zaplavené. Po povodniach bol zaznamenaný nárast druhovej diverzity perloočiek. Umelé zaplavovanie by mohlo vyvolať podobný efekt v prípade mŕtveho ramena na monitorovacej ploche č. 2604. Veslonôžky reagujú pomalšie na vyššie uvedené zmeny, pretože majú nižšie ekologické nároky, najmä vzhľadom na obsah kyslíka vo vode a hodnotu pH. V tomto spoločenstve trvalo dominujú euplanktonické druhy, okrem monitorovacej plochy č. 2603, kde silný prúd tieto druhy z mediálu pravdepodobne vyplavil. Pravostranná ramenná sústava Spoločenstvá perloočiek a veslonôžok boli v sledovanej oblasti pomerne druhovo bohaté. Bolo zaregistrovaných niekoľko nových druhov pre oblasť Szigetközu, a aj návrat druhov, ktoré neboli registrované niekoľko rokov. V roku 2006 bola druhovo najbohatšie spoločenstvo (21 druhov) zaregistrované v Schislerovom mŕtvom ramene, boli zaznamenané tri nové druhy. Počas celého pozorovacieho obdobia (1991-2006) bolo zaregistrovaných 69 druhov perloočiek a veslonôžok, ročný počet taxónov sa pohyboval od 12 do 29. Zopár druhov, ktoré boli predtým časté vymizli, zatiaľ čo iné druhy sa objavili a stali sa častými. Hlavným dôvodom týchto zmien bolo umelé prepojenie mŕtveho ramena s Čákáňskym ramenom Dunaja v roku 1998. V Čákáňskom Dunaji bolo v roku 2006 zaznamenaných 6 druhov. Počas celého monitorovacieho obdobia (1991-2006) bolo zaregistrovaných 55 druhov perloočiek a veslonôžok a ročný počet taxónov sa pohyboval medzi 4 a 30. Od zavedenia dotácie vody silnejšie prúdenie a vyššie hladiny vody spomalili rozširovanie sa makrofytov, čo malo za následok zníženie druhovej diverzity kôrovcov. Na monitorovacej lokalite v Zátoňskom Dunaji, ktorý sa nachádza v oblasti chránenej proti povodniam, bolo v roku 2006 zaregistrovaných 15 druhov perloočiek a veslonôžok. Počas celého pozorovacieho obdobia (1993-2006) bolo zaznamenaných 69 druhov, vrátane množstva vzácnych druhov. Počet taxónov sa pohyboval medzi 5 a 41. V roku 2006 sa objavilo zopár druhov, ktoré neboli v Zátoňskom Dunaji zistené niekoľko rokov. Zloženie spoločenstiev perloočiek a veslonôžok indikuje diverzitu a stabilitu habitatov v Zátoňskom Dunaji. V Lipótskom močiari bolo v roku 2006 zaznamenaných 9 druhov perloočiek. V ostatných dvoch rokoch neboli zaznamenané žiadne druhy veslonôžok. Počas celého monitorovacieho obdobia (1993-2006) bolo zaregistrovaných 83 druhov perloočiek a veslonôžok, počet taxónov sa pohyboval od 11 do 43. Od roku 2004 druhová diverzita a abundancia klesajú. Najpočetnejšími sa stali fytofilné druhy, ktoré dominujú vo väčšine pozorovaných riečnych ramien. Nárast fytofilných druhov súvisí s rozširovaním sa makrofytov v ostatných niekoľkých rokoch. 7.7. Potočníky a podenky (Trichoptera, Ephemeroptera)V metódach monitorovania taxocenóz podeniek (Ephemeroptera) a potočníkov (Trichoptera) používaných slovenskou a maďarskou stranou sú rozdiely. Na slovenskej strane sa pozorujú larvy potočníkov a podeniek žijúce vo vode a od roku 2004 aj okolo lietajúce imága. Na maďarskej strane sú pozorované lietajúce imága oboch spoločenstiev chytené do svetelnej pasce. Od roku 2006 boli na maďarskej strane použité metódy podľa Rámcovej smernice o vode. Tieto sú založené na sledovaní spoločenstiev žijúcich na dne rieky a boli uskutočňované ako súčasť monitorovania kvality povrchovej vody. Rozdiely medzi výsledkami slovenskej a maďarskej strany stále pretrvávajú. Dunaj Spoločenstvá podeniek a potočníkov v Dunaji sú podľa výsledkov slovenského monitoringu, pozorované na monitorovacích lokalitách č. 2600, 2603 a 2608, veľmi chudobné. V hodnotenom roku neboli zaznamenané žiadne larvy alebo imága podeniek. Zástupcovia potočníkov boli pri jednotlivých odberoch zaznamenávaní nepravidelne a ich početnosť bola veľmi nízka, ale bola potvrdená prítomnosť troch reofilných dunajských druhov. Extrémne nízke prietoky na jeseň umožnili vzorkovanie v hlbšej časti mediálu a okolo vodiacich objektov. V týchto hlbších častiach rieky neboli zistené žiadne ďalšie druhy. Hoci sú maďarské výsledky založené na jednom vzorkovaní potvrdzujú v Dunaji druhovo bohaté a početné spoločenstvá podeniek a potočníkov. Výsledky ukazujú ústup druhov typických pre Dunaj a ich nahradzovanie potamofilnými a limnofilnými druhmi, ktoré sa vyskytujú v ramennej sústave. Ľavostranná ramenná sústava Všetky pozorované riečne ramená v ľavostrannom inundačnom území (monitorovacie plochy č. 2603, 2604 a 2612) sú z hľadiska spoločenstiev podeniek a potočníkov veľmi chudobné. Zaznamenané druhy majú v jednotlivých rokoch a pri jednotlivých vzorkovaniach väčšinou nepravidelný výskyt. Početnejšie spoločenstvá podeniek sa vyskytujú iba na monitorovacej ploche č. 2604, kde sú trvalo prítomné stagnikolné a fytofilné druhy. Spoločenstvo potočníkov je chudobnejšie, boli nájdené aj druhy závislé na makrofytoch. Na ostatných dvoch miestach vzorkovania bol zaznamenaný jede semireofilný druh potočníka a jeden semireofilný druh podenky. Pravostranná ramenná sústava V hodnotenom roku bola odobratá jedna vzorka z riečneho ramena Gázfűi Dunaj. Spomedzi spoločenstva podeniek bol veľmi početnými stagnikolný druh Caenis horaria, ale hojne sa vyskytoval aj semireofilný druh Ephemera vulgata (viac ako 1600 jedincov). Semireofilné druhy boli početné aj v druhovo bohatom spoločenstve potočníkov. 7.8. Ryby (Osteichtyes)Monitoring ichtyofauny je na oboch stranách uskutočňovaný elektrolovom. Rozdiel je vo výkone prístroja, ktorý sa niekoľkokrát menil. Toto môže znížiť porovnateľnosť obdržaných výsledkov. Slovenská strana používa prístroj s výkonom 550 W, zatiaľ čo maďarská strana od roku 2004 používa prístroj s výkonom 5000 W. Dunaj Hodnotenie je založené na výsledkoch slovenských pozorovaní na monitorovacích plochách č. 2600 a 2608, a na výsledkoch maďarských pozorovaní na monitorovacích lokalitách č. 10 a 11. Z výsledkov oboch strán vyplýva, že ichtyocenózy v rieke Dunaj sú v ostatných rokoch stabilizované. Je možné registrovať mierny pokles druhovej diverzity, ale výsledky jednotlivých odberov sú vysoko závislé od aktuálneho prietoku v Dunaji a iných okolnostiach vzorkovania. Spolu s dominanciou eurytopných druhov je možné registrovať nárast nepôvodných expanzívnych reofilných druhov rodu Neogobius. Avšak šírenie sa nepôvodných nie je intenzívne a je nezávislé od objektov vodného diela. Ľavostranná ramenná sústava Na monitorovacích plochách č. 2603 a 2604 sa vyskytuje stabilná ichtyocenóza. V riečnych ramenách na monitorovacej lokalite č. 2603 sú najpočetnejšími euryekné druhy. V hodnotenom roku bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom zaregistrovaný ústup expanzívneho reofilného druhu, ale abundancie druhov boli tiež nižšie. Ichtyocenóza mŕtveho ramena na monitorovacej lokalite č. 2604 je stabilná, ale kvôli izolácii je druhová diverzita a abundancie jednotlivých druhov nižšia než na monitorovacej lokalite č. 2603. V roku 2006 bol zaznamenaný podstatný nárast abundancie expanzívneho druhu Ameiurus melas, po prvýkrát zaregistrovaného v roku 2005. Ichtyocenózy na oboch čiastkových monitorovacích lokalitách na ploche č. 2608 pozostáva z druhov rýb, ktoré majú rozdielne ekologické nároky (eurytopné, reofilné, limnofilné). Spoločenstvo rýb pod hrádzou Foki nie je také druhovo bohaté v dôsledku menej častého prepojenia s Dunajom (počas povodní v roku 2002, 2005 a 2006). V oboch spoločenstvách dominujú euryekné druhy, abundancia expanzívneho druhu zostáva nízka. Najchudobnejšia ichtyocenóza sa nachádza v riečnom ramene na monitorovacej lokalite č. 2612, ktorá v roku 2004 vyschla. V roku 2006 boli zaznamenané štyri druhy nenáročné na kyslík. Obnova spoločenstva rýb bola umožnená zaplavením monitorovacej plochy v roku 2006. Pravostranná ramenná sústava Ichtyofauna na maďarskej strane je monitorovaná na dvoch monitorovacích lokalitách v oblasti inundácie (č. 4 a 9) a na dvoch monitorovacích lokalitách v oblasti chránenej proti povodniam (č. 5 a 12). Ichtyofauna Schislerovho ramena (monitorovacia lokalita č. 4) bola obnovená a obohatená po jeho opätovnom prepojení s Čákáňskym Dunajom v roku 1997. V jednotlivých častiach riečneho ramena boli prítomné limnofilné a reofilné druhy rýb. Dominovali eurytopné druhy rýb. Druhová bohatosť rybieho spoločenstva je významná a stabilná. V roku 2006 bolo zaznamenaných 15 druhov rýb. Stav ichtyofauny v Čákáňskom Dunaji (monitorovacia lokalita č. 9) od zavedenia dotácie vody v roku 1995 je pomerne stabilný. V roku 2006 bolo zaznamenaných 12 druhov rýb. Popri dominancii eurytopných druhov bolo zaznamenaných niekoľko reofilných druhov rýb, potvrdzujúc prepojenie s hlavným korytom. Mierny pokles druhovej diverzity v období rokov 2000-2003, vysvetľované zabahňovaním riečneho dna, nebol v ostatných troch rokoch registrovaný. Druhová bohatosť rybieho spoločenstva je významná. Po zavedení dotácie vody (v roku 1995) je na monitorovacej lokalite č. 5 – Lipótsky močiar pozorovaná regenerácia ichtyofauny. V súčasnosti je druhová bohatosť tejto lokality významná a vyrovnaná. V roku 2006 bolo zaznamenaných 13 druhov, dominovali eurytopné druhy rýb. Hydrologické podmienky Gázfűi Dunaja (monitorovacia lokalita č. 12) sa od zavedenia dotácie vody do oblasti chránenej proti povodniam rovnajú podmienkam pred prehradením. Berúc do úvahy celé obdobie pozorovania bola ichtyofauna bola najbohatšia v roku 2005 (16 druhov). V roku 2006 bolo zaznamenaných 11 druhov rýb. Dominantnými zostali eurytopné druhy rýb, s trvalou prítomnosťou limnofilných a močiarnych druhov rýb.
|
||||||
