8. Slovensko-maďarská dohoda a pretekaná prehrádzkaDňa 19. apríla 1995 vlády Slovenskej republiky a Maďarskej republiky podpísali Dohodu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o určitých dočasných opatreniach a o prietokoch do Dunaja a Mošonského Dunaja" [6]. Špecifikácia regulačných opatrení podľa Dohody je nasledujúca:
Po spustení Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky slovenské vodohospodárske orgány uvoľnili cez nápustný objekt do Mošonského Dunaja prietok 20 m3/s do priesakového kanála. Od októbra 1994 sa odoberané množstvo v súlade s predchádzajúcou dohodou medzi Slovenskom a Maďarskom zväčšilo na 40 m3/s [10, 7]. Pretekaná prehrádzka vybudovaná v rámci spoločnej slovensko-maďarskej dohody leží oproti postavenej hate pri Dunakiliti. Hať pri Dunakiliti je miestom, kde Čunovské objekty naväzujú na pôvodne plánované objekty projektu Gabčíkovo-Nagymaroš. Čunovské objekty ležia na slovenskom území vo vnútri teritória pôvodného projektu. Účel čunovského komplexu je ten istý ako bol pôvodne účel Dunakilitskej hate - vzduť hladinu vody pre Gabčíkovskú hydroelektráreň a otvoriť nový medzinárodný plavebný koridor v derivačnom kanále a cez plavebné komory pri Gabčíkove. Od 23. júna 1995 hladina v Dunaji zdvihnutá pretekanou prehrádzkou a haťou Dunakiliti umožnila bežne prepúšťať 40 až 130 m3/s vody priamo z Dunaja do maďarskej ramennej sústavy v inundačnom území. Hladina vody sa v hlavnom ramene inundačnej oblasti zvýšila v priemere o 1 m, a tak niektoré bočné ramená, predtým úplne suché (v dôsledku dlhodobého vývoja, a nie stavebných úprav na vodnom diele), sa mohli znovu začať zásobovať vodou [10, 7]. Hlavné aj bočné ramená sú znovu priamo spojené s Dunajom otvormi v riečnom brehu. Hladina vody nad prehrádzkou je teraz vo výške okolo 123 m n. m. a je regulovaná Dunakilitskou haťou. Pravidelné sledovanie kvality povrchovej vody sa robilo mnoho rokov pred prehradením Dunaja [7, 9, 10]. Dlhodobé monitorovanie vody v Dunaji preukazuje zlepšenie jej kvality hlavne v zložkách organických látok, rastlinných nutrientov, dusíka a fosforu [7]. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji závisí na mnohých faktoroch. Z nich najdôležitejším je podľa maďarskej správy kvalita vody v prítokoch Lajta, Rábca a Rába [10]. Kvalita vody v Mošonskom Dunaji, najmä v jeho hornej časti, sa podstatne zlepšila a približuje sa vode v Dunaji. V minulosti, pred vybudovaním nápustného objektu na vstupe do Mošonského Dunaja, voda v hornej časti Mošonského Dunaja stála a bočné ramená v inundácii vôbec nemali vodu alebo mali len stojatú vodu. Mošonský Dunaj bol počas väčšej časti roka odrezaný od hlavného toku Dunaja. Je zrejmé, že ak máme hodnotiť vplyv regulačných opatrení podľa Dohody, podzemná voda má určujúcu úlohu pri určovaní vplyvov na prírodné prostredie. Ak sa hladina podzemnej vody dvíha, príroda dostáva pre svoje potreby viac vody - ak klesá, má jej menej k dispozícii. Zníženie pôdnej vlhkosti na inundačnom území sa všeobecne považuje za negatívny jav, zvýšenie pôdnej vlhkosti za pozitívny jav, a to hlavne preto, že pre dlhodobý vývoj pred prehradením bol charakteristický postupný pokles hladín podzemnej vody. Pretekaná prehrádzka v Dunakiliti zvýšila hladinu vody v dunajskom koryte nad čunovskými objektmi. Prietok do maďarskej ramennej sústavy cez otvory v dunajských brehoch bol obyčajne okolo 100 m3/s, pri regulácii pomocou hate v Dunakiliti (regulácia hladiny) od 30 m3/s alebo menej po 130 m3/s alebo aj viac. Zásadne to zvýšilo hladinu podzemnej vody v celej maďarskej ramennej sústave a zaplnilo vodou predtým suché riečne ramená. Približne 40 m3/s veľký prietok v Mošonskom Dunaji zdvihol hladinu a prietoky v porovnaní s podmienkami pred prehradením (1992). Územie s badateľným vplyvom opatrení vykonaných podľa ?Dohody je definované v priestore minimálne od ramien najbližšie položených k Dunaju až po Mošonský Dunaj a od Čunova dolu prúdom až po ústie Mošonského Dunaja do hlavného toku Dunaja pri Győri. V skutočnosti ovplyvnenie siaha od Dunaja až za Mošonský Dunaj. Na slovenskej strane sú tieto vplyvy malé, zvyčajne nemerateľné, a len na pravom brehu pod Čunovom a medzi Dunajom a zdržou v priestore od Čunova po Dunakiliti. Vo všeobecnosti sa vplyv opatrení vykonaných podľa Dohody ukazuje na celom maďarskom záplavovom území a na celom Szigetköze. V ďalšom texte vysvetlíme zmeny výšky hladiny podzemnej vody na maďarskom ostrove Szigetköz pomocou navzájom sprístupnených údajov z územia Szigetközu a na základe maďarskej správy [14], ktorá zahrnuje územie riečnych ramien na maďarskom inundačnom území. Časové obdobia, z ktorých sú navzájom sprístupnené údaje o hladinách
podzemnej vody, sú uvedené na obr.
8.1. Maďarské údaje sú uvedené v tab. 8.1. Zo sprístupnených údajov
boli vybrané údaje pri porovnateľných prietokoch v Dunaji (obr.
8.1) [7]. Umiestnenie studní, na ktorých
sa meralo, je zakreslené na obr.
8.2. Diferencie medzi hladinami podzemnej vody v jednotlivých rokoch sa dajú
zistiť v Tabuľke 8.1 a kvantifikujú nasledujúce
zmeny:
Na základe maďarských údajov z tab. 8.1 sa dá usúdiť, že na celom území Szigetközu, od ramennej sústavy k Mošonskému Dunaju, podzemná voda po realizácii opatrení predpokladaných v Dohode" stúpla (1995 - 1994). Hladiny podzemnej vody po realizácii opatrení podľa Dohody sú vyššie ako boli v roku 1991 pri nízkych prietokoch v Dunaji (1995 - 1991) a zväčša vyššie ako pri rovnakých prietokoch pred prehradením (1995 - 1992). To znamená, že hladina podzemnej vody na území ostrova Szigetköz je po realizácii dohodnutých opatrení na väčšine územia vyššia ako bola pri priemerných dunajských prietokoch pred prehradením. Vyjadrujú to aj profily na maďarskom území na obr. 8.3. Nevyskytuje sa tendencia poklesu hladiny podzemnej vody v smere k riečnym ramenám (obr. 8.3), čo znamená, že ramená začali po opatreniach zásobovať zvodnené prostredie vodou. Znamená to taktiež, že ak by boli bývali prehrádzky vybudované a maďarské riečne ramená by boli zásobované vodou zo zdrže Dunakiliti podľa pôvodného projektu, podzemná voda by po uvedení Gabčíkovskej hydroelektrárne nebola poklesla. Keď porovnáme hladinu podzemnej vody po prehradení Dunaja bez vykonaných opatrení podľa Dohody so stavom pred prehradením za nízkych prietokov (1994 - 1991), zistíme, že priemerná výška hladiny podzemnej vody po prehradení Dunaja nepoklesla pod hodnoty známe spred prehradenia pri nízkych prietokoch (tab. 8.1). Údaje z tab. 8.1 [7] a údaje zo správy [14] sme použili na vynesenie hydroizohýps (vrstevníc hladiny podzemnej vody). S použitím týchto máp sme zostavili farebné mapy vyjadrujúce zmeny hladiny podzemnej vody. Hnedá farba vyznačuje plochy s poklesom hladiny podzemnej vody a modrá farba plochy so zvýšenou hladinou podzemnej vody. Pre celé územie po oboch stranách Dunaja boli vyhotovené nasledujúce mapy:
Je zrejmé, že hladina podzemnej vody korešpondujúca približne priemernému stavu po realizovaných opatreniach v zmysle Dohody v porovnaní s nízkou hladinou podzemných vôd pred prehradením Dunaja je nižšie len v blízkosti Dunaja. V porovnaní s priemerným stavom pred prehradením, hladina podzemných vôd je nižšie v príbrežnej zóne Dunaja a v dolnej časti Szigetközu, ktorá nie je ovplyvnená postavenou pretekanou prehrádzkou pri Dunakiliti. Prehrádzka pri Dunakiliti zdvihla hladinu vody Dunaja a aj podzemnú vodu pri Dunaji v oblasti medzi Dunakiliti a Čunovom. Nasledovné mapy popisujú zmeny hladiny podzemnej vody vyvolané opatreniami podľa Dohody (obr. 8.6, 8.7, 8.8). V rámci spoločného monitoringu spoločne vypracované izolínie hladín podzemných vôd a mapy zobrazujúce zmenu hladiny podzemnej vody v roku 1998 porovnanú so stavom pred prehradením sú na obrázkoch obr. 8.13, 8.14, 8.15 a 8.16. Je zrejmé, že po realizácii vodohospodárskych opatrení podľa Dohody [6] podzemné vody významne stúpli na celom maďarskom inundačnom území a v oblasti Szigetközu. Ciele opatrení, ktoré boli definované v Dohode, boli evidentne splnené. 8.1. Vplyv na životné prostredieVplyv opatrení realizovaných podľa Dohody sa prenáša na prírodné prostredie prostredníctvom podzemnej vody. Dlhodobý vývoj pred prehradením vykazoval všeobecný pokles hladín podzemnej vody. Pretože sa hladina podzemnej vody po realizovaných opatreniach zvýšila, a zvýšila sa v porovnaní so situáciou pred prehradením, malo by sa to chápať ako priaznivý výsledok opatrení. Zvýšenie hladiny podzemnej vody a nárast pôdnej vlhkosti na celom území maďarského inundačného územia a Szigetközu v porovnaní s predchádzajúcimi stavmi, spolu s nárastom vodnej plochy a predĺžením riečnych brehov navracia pre flóru a faunu podmienky vhodné pre vlhkomilné druhy, ktoré sa na tomto inundačnom území viac cenia, sú pôvodnejšie a prirodzenejšie. Stúpnutie hladiny podzemnej vody zlepšuje podmienky pre poľnohospodárstvo Szigetközu, hlavne pre hlboko koreniace rastliny. Výstavba ďalších pretekaných prehrádzok na Dunaji ešte viac zlepší tento trend. Na základe monitorovania vplyvov týchto opatrení, doterajšie zmeny môžu byť ešte viac optimalizované. 8.2. VyhodnotenieOpatrenia realizované podľa "Dohody" splnili očakávané predpoklady a zlepšili režim povrchovej a podzemnej vody na maďarskej strane a v poľnohospodárskej oblasti Szigetközu, navrátili režim podzemnej vody k stavu podobnému alebo lepšiemu ako bol pred prehradením Dunaja alebo ako by bol možný vývoj bez funkčného vodného diela. Stály prietok v Mošonskom Dunaji a v ramennej sústave na maďarskom inundačnom území korešponduje so stavom, ktorý by nastal, keby relatívne veľká časť dunajskej vody tiekla cez dunajské ramená. Režim povrchovej a podzemnej vody sa na maďarskom záplavovom území dá regulovať haťou pri Dunakiliti a optimalizovať niektorými inými prostriedkami, napríklad plytkými pretekanými prehrádzkami a spevnením prirodzených riečnych brodov. Monitoring dáva dôležitú informáciu o samočistiacich procesoch v zdrži. Tieto majú pozitívny vplyv na kvalitu vody v Dunaji. Je to evidentné v úseku Dunaja pod Gabčíkovom a nižšie na maďarskom území. Zdrž má takýto kladný vplyv na kvalitu podzemnej vody, pretože Dunaj tu nie je telesom vody medzi silne opevnenými brehmi, ako v minulosti. Variabilita zdrže a vodnej vegetácie v jej plytkých častiach a pozdĺž brehov prispieva k samočistiacim procesom vody.
| Späť na Obsah | Literatúra | Obrázky | |