7. Monitorovanie

Typickým príkladom monitorovania - monitorovacieho procesu - je publikácia "Gabčíkovská časť projektu vodného diela - prehľad vplyvov na životné prostredie (Vyhodnotenie založené na dvojročnom monitorovaní)" [3], publikovaná Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave v r. 1995 alebo správy [7] a [11, 12, 13] "Spoločná výročná správa z monitorovania životného prostredia v r. 1995, 1996, 1997, 1998", ktoré spájajú jednotlivé Národné výročné správy za uvedené roky vypracované podľa dohody "Medzivládna dohoda vlád Slovenskej republiky a Maďarskej republiky o určitých dočasných opatreniach a o prietokoch do Dunaja a Mošonského Dunaja", podpísanej 19. apríla 1995.

Monitorovanie životného prostredia by malo poskytnúť informácie o vplyve rozličných aktivít a realizovaných opatrení na prírodné podmienky a porovnať prognózy s realitou. Vplyv vodohospodárskych objektov a realizovaných vodohospodárskych opatrení sa odráža v zmenách hydrologického režimu povrchových a podzemných vôd, pokračuje zmenami v zóne aerácie (v prevzdušnenej vrstve medzi povrchom a hladinou podzemnej vody), ktorá zahŕňa pôdny horizont s koreňmi rastlín, a ďalej pokračuje zmenami vo flóre a faune. Cieľom monitorovania nie je len odhad zmien po uvedení vodného diela a regulačných zariadení do prevádzky, ale najmä pozorovať, vyhodnocovať a regulovať vodný režim takým spôsobom, aby prebiehajúce procesy viedli ku zlepšovaniu vplyvov vodného diela na rozličné zložky prírodného prostredia. Objekty vodného diela majú veľa zariadení na regulovanie režimu povrchovej a podzemnej vody a teda aj veľké možnosti pozitívne ovplyvňovať prírodné prostredie.

Konečným cieľom monitorovania nie je definovať "status quo" (popísať existujúci stav), nie sú ním ani takzvané konzervačné alebo obmedzujúce ochranné opatrenia, ale opatrenia na zaručenie rozvoja z akéhokoľvek zorného uhla, aj z pohľadu biodiverzity (rozmanitosti životných foriem) a zaručiť trvalý rozvoj v najširšom význame tohoto výrazu. Trvalý rozvoj, nazývaný "trvalo udržateľný rozvoj", môže byť zaručený iba prehĺbením našich vedomostí, rozvojom vedy, štúdiom prírodných procesov a nepretržitým vzdelávaním občanov, a to aj v technických disciplínach. Monitorovanie vplyvov vodného diela a iných ľudských aktivít je toho základom.

Monitorovanie sa zakladá na vzorkovaní a meraní parametrov. Existujú dva základné typy odoberania vzoriek - náhodný výber a nenáhodné vzorkovanie. Náhodný výber vzoriek znamená, že každá monitorovaná položka, napríklad jedinec v populácii, má rovnakú pravdepodobnosť, že bude vybraný do súboru dát. V nenáhodnom výbere nie všetky položky, všetci jedinci, majú rovnakú šancu, že budú zahrnuté do vyhodnocovacieho procesu. To znamená, že výsledky merania nemusia byť reprezentatívne pre celé územie, celú populáciu. Metóda stacionárnych monitorovacích plôch nemusí reprezentovať monitorované územie, ak monitorované miesta nie sú vybrané štatisticky korektne. Monitorovanie územia ako je oblasť ovplyvnená vodným dielom, by malo zahŕňať korektne rozložené monitorované miesta charakterizujúce všetky základné typy vplyvov. Naviac do vyhodnocovacieho procesu by mali byť zahrnuté aj pohyblivé monitorovacie plochy sledujúce priestorové presuny podmienok biotopov, životných podmienok. Doporučuje sa merania vykonávať v profiloch a plošne mapovať individuálne komponenty monitorovania. Vzorkovanie by preto malo byť účelové a malo by byť založené, napríklad pri monitorovaní bioty, na typických zložkách spoločenstiev. V prípade flóry je lepšie monitorovať rastové parametre typických reprezentantov flóry.

Interpretácia monitorovania by sa mala transformovať na prieskum celého územia na základe kauzálnych vzťahov medzi hladinou povrchovej a podzemnej vody a zmenami bioindikačných charakteristík. Interpretácia zmien hladín povrchových a podzemných vôd by mala byť preto zahrnutá do interpretácie vplyvu vodného diela na živé organizmy. Typickým príkladom takého monitorovania je monitorovanie lesov.

Vplyv Vodného diela Gabčíkovo na živé organizmy sa deje prostredníctvom zmien hladiny podzemnej vody. Prejavuje sa zmenami pôdnej vlhkosti zóny aerácie v porovnaní s inak takými istými podmienkami, ale bez vplyvu vodného diela. Ak vodné dielo spôsobilo stúpnutie hladiny podzemnej vody, nastalo aj zvýšenie pôdnej vlhkosti v zóne aerácie, prípadne v niektorých hĺbkach sa vlhkosť nemusela zmeniť, ale nikde sa vlhkosť pod vplyvom vodného diela neznížila. Platí aj opačné tvrdenie: Tam, kde pod vplyvom vodného diela poklesla hladina podzemnej vody, poklesla aj pôdna vlhkosť, prípadne ostala na rovnakej úrovni v niektorých hĺbkach, ale nikde sa vlhkosť pod vplyvom vodného diela nezvýšila. Preto ani zvýšenie vlhkosti v zóne aerácie pod vplyvom poklesu hladiny podzemnej vody, ani jej pokles pod vplyvom zvýšenia hladiny podzemnej vody, nemôže nastať.

Interpretácia zmien hladiny podzemnej vody je preto základom pre interpretáciu výsledkov monitorovania živých organizmov, bioty.

Pri interpretácii vplyvu na životné prostredie pokles hladiny podzemnej vody značí posun k suchomilnejším spoločenstvám, zvýšenie hladiny značí posun k vlhkomilnejším. Ak platí hodnotenie vlhkomilných spoločenstiev v inundačnom území ako cennejších, pôvodnejších alebo prirodzenejších, s väčšou druhovou a genetickou biodiverziou, rozmanitosťou, potom je veľmi ľahko určiť, v ktorých oblastiach nastali pozitívne, a v ktorých negatívne zmeny, a to podľa zmeny výšky hladiny podzemnej vody.