4. Oblasť dunajských riečnych ramien

Nezávislí experti Komisie Európskeho spoločenstva v správe svojej pracovnej skupiny zo dňa 23. novembra 1992 píšu: "V minulosti vykonané zásahy na zlepšenie plavebných podmienok obmedzili možnosti pre prirodzený rozvoj Dunaja a jeho inundácie. Za predpokladu, že hlavné riečne koryto v dĺžke viac ako 40 km sa viac nebude používať pre plavebné účely, vzniká unikátna situácia. S podporou technických opatrení sa rieka a jej inundácia môžu vyvíjať prirodzenejšie" [1].

Sústava dunajských riečnych ramien, typická aluviálna inundácia, leží medzi ochrannými protipovodňovými hrádzami a hlavným tokom rieky (obr. 4.1-4.4 a obr. 4.5). Tohoto územia sa nedotkla výstavba derivačného kanála, hydroelektrárne, ani iných stavebných objektov. Na Dunaji je to skutočne unikátna situácia. V zásade boli pri výstavbe vodného diela uskutočnené dve základné myšlienky. Prvý zámer, zásobovať vodou inundáciu a riečne ramená, bol uskutočnený na oboch stranách rieky, na slovenskej strane výstavbou odberného objektu v hornej časti inundácie pri Dobrohošti, na maďarskej strane výstavbou odberného objektu priamo v hati pri Dunakiliti, v hornej časti maďarskej inundácie. Druhým zámerom bolo obnoviť výšku hladiny vody v Dunaji, pretože táto v minulosti ešte pred prehradením poklesla a odvedením vody do derivačného kanála poklesla po prehradení Dunaja ešte viac. Navrhnutých bolo viacero riešení, všetky predpokladali vybudovať určité objekty v pôvodnom koryte Dunaja. Jedným z prijatých návrhov sú plytké pretekané prehrádzky v tvare širokého písmena "V", s veľmi malým spádom na dolnej strane, doplnené o existujúce a nové smerné hrádzky medzi nimi. Inými podobnými opatreniami môžu byť spevnené prirodzené brody, nízke hate (napríklad nafukovacie), riečne meandre a iné úpravy v koryte Dunaja.

Nápustný objekt na slovenskej strane odoberá vodu z derivačného kanála pri Dobrohošti a zásobuje ňou bočné ramená Dunaja. Jeho odberná kapacita je 240 m³/s. Zásobuje inundačné územie a systém riečnych ramien vodou a umožňuje simulovať kolísanie hladiny vody pre potreby lesného hospodárstva a z ekologického hľadiska, napríklad v období trenia rýb, pri simulovaní povodní, na čistenie toku ramien od organických usadenín a podobne. Tok a hladina vody v inundačnej oblasti sa reguluje pomocou vodných kaskád s priepustami a plytkými priepadmi. Prvá umelá záplava inundácie bola v období od 19. júla do 18. augusta 1995. Hydrologická analýza ukázala, že jej rozsah a trvanie odpovedali prietokom v Dunaji pred prehradením 3000 - 4500 m^3/s.

Na území sústavy riečnych ramien je zaručený stály, ľubovoľne regulovateľný prívod vody. Zväčšila sa plocha zaplavená vodou, vodná hladina je vyššia a kvalita vody sa výrazne zlepšila. Riečne ramená teraz pripomínajú stav v šesťdesiatych rokoch pred spevňovaním dunajských brehov (kvôli plavebným podmienkam). Opevňovanie brehov vtedy zmenilo prirodzené prepojenie rieky so záplavovým územím. Dnes je tu veľká variabilita prúdenia s rôznymi rýchlosťami a rôznou hĺbkou na rôznych miestach, od 1 m/s až po stojatú vodu v starých mŕtvych ramenách, teraz naplnených podzemnou vodou. Vodné rastliny sa udomácnili v plytkých ramenách a poskytujú útočište pre rôzne živočíšne druhy. Obnovila sa tak rôznorodosť životných podmienok. Vodné rastliny typické pre miesta s periodickým vysýchaním sa presunuli do oblastí so simulovanými záplavami. Všeobecne vzrástla hojnosť vodných organizmov. Voda je dobrej kvality. Nebezpečenstvo vzniku anaerobných (bezkyslíkatých) podmienok zahnívania, známych z obdobia pred prehradením, ako aj vysýchanie ramien spojené s úhynom rýb, pominulo. Nadmerná eutrofizácia sa môže vyskytnúť v mŕtvych ramenách, bude sa však pohybovať v pôvodnom prirodzenom rozsahu.

Podľa medzinárodného dohovoru o mokradiach, "Ramsarská dohoda", sú mokrade zvlášť dôležité pre vodné vtáctvo a sú veľmi hodnotné z hľadiska biodiverzity. Pojem mokraď zahŕňa slatiny, pobrežné močiare, močiare, bariny, vresoviská, rašeliniská, prírodné a umelé vodné plochy, trvalé a občasné vodné plochy, tečúce aj stojaté vody, sladké, brakické (vysladzované) a slané vody, vrátane mora, kde hĺbka počas odlivu nie je väčšia ako 6 metrov.

Podľa Ramsarskej dohody (Článok 4) by mal štát podporovať existenciu mokradí, čo sa týka celej vodnej plochy vytvorenej a rozšírenej Vodným dielom Gabčíkovo, územia so zvýšením hladiny podzemnej vody a pôdnej vlhkosti, a to bez ohľadu na to, či bola alebo nebola zahrnutá medzi medzinárodne dôležité mokrade. Vodné dielo Gabčíkovo a realizované hydraulické opatrenia zväčšili plochy všetkých typov vodných plôch, vrátane všetkých typov riečnych ramien a zvýšili pôdnu vlhkosť v inundačnom území a v okolí systému riečnych ramien. Celé záplavové územie a lužné lesy pri Gabčíkove boli navrhnuté na zaradenie na zoznam medzinárodne dôležitých mokradí.