5. Ochrana pred povodňami

Prvá základná etapa budovania ochranných protipovodňových a regulačných opatrení na Dunaji sa realizovala v rokoch 1759-1914. Hlavná plavebná kineta, ktorá sa odvtedy používa, sa vytvorila reguláciou toku, ktorá začala v r. 1831 a bola dokončená v posledných rokoch minulého storočia. Povodeň v roku 1954 po pretrhnutí hrádze zdevastovala veľkú časť ostrova Szigetköz v Maďarsku, potom v roku 1965 časť Žitného ostrova na Slovensku. O rozsahu katastrofy svedčí fakt, že polovica Szigetközu bola zaplavená a voda v Bácsi (okres Győr) stúpla až do výšky okien prvého poschodia domov. Na Žitnom ostrove bola plocha zaplaveného územia v roku 1965 podstatne väčšia (obr. 5.1).

5.1. Oblasť medzi Bratislavou a Gabčíkovom, ochrana Szigetközu

Ochrana územia pod Bratislavou bola zahrnutá do projektu Gabčíkovo-Nagymaroš. Je založená na rozsiahlom štúdiu a interpretácii dovtedajších povodní. Poskytuje zariadenia pre precíznu reguláciu rozptylu povodňových vôd a hrádze s tesniacimi clonami zabraňujúcimi presakovaniu popod hrádze.

V úseku od Bratislavy po Gabčíkovo je povodňová voda rozdelená do derivačného kanála, starého riečneho koryta Dunaja a do sústavy bočných ramien, čo spôsobuje určité rozptýlenie povodňovej vody. Okrem toho projekt má dostatočnú bezpečnostnú rezervu, takže vodná hladina zostáva v jednotlivých objektoch vodného diela vždy pod prípustnou výškou. Gabčíkovské objekty projektovanej Sústavy vodných diel chránia hlavne územie Szigetközu (zaplavené napr. v r. 1954).

5.2. Oblasť pod Gabčíkovom, ochrana dolnej časti Žitného ostrova

Pod Gabčíkovom je riziko povodní najväčšie hlavne na slovenskej strane. Preto boli ochranné línie na slovenskom území rekonštruované tak, aby vyhovovali podmienkam, pre prevádzku plánovaného stupňa Nagymaroš. Medzi Gabčíkovom a obcou Kližská Nemá sa prehĺbenie koryta Dunaja nerealizovalo. Bola to podmienka pre zvýšenie protipovodňovej ochrany priľahlého územia. Preto boli vybudované dodatočné ochranné tesniace steny pri obci Sap. Stále však treba posilniť ochranné opatrenia na slovenskej strane tohoto úseku Dunaja. Najlepším riešením ochrany tejto časti územia, rozsiahle zaplaveného v r. 1965, by bolo postavenie priehrady na dolnom toku (napríklad v Nagymaroši). Potom by sa mohlo uskutočniť projektované prehĺbenie riečneho koryta, čím by sa zvýšil jeho prietokový prierez. Aj priľahlý úsek na maďarskom území je dôležitý. Pod Győrom je však breh tvorený na úpätí blízkych kopčekov v prirodzene zvýšenom teréne, preto nie je potrebné stavať hrádze. Vyššie položený terén a ohraničujúce kopce na maďarskej strane Dunaja tvoria určitú ochranu pred povodňami, ale nízko položené územie na slovenskej strane predstavuje prirodzenú možnosť priesakov podzemnej vody a zaliatia povrchu terénu podzemnou a povodňovou vodou.

Pod Gabčíkovom a obcou Sap, tam kde sa koryto neprehlbovalo, boli urobené opatrenia proti priesakom podzemnej vody. Najnebezpečnejšou je situácia tam, kde podzemná voda prúdi z hĺbok k povrchu. Taký stav nastáva počas vysokých hladín v Dunaji na miestach za ochrannými protipovodňovými hrádzami. Vyplavovanie jemného piesku za hrádzami môže vyústiť do vnútornej erózie a ďalej až do podmytia a prelomenia hrádzí.

Hlavným protiopatrením je spomalenie stúpania hladiny podzemnej vody tak, aby sa piesok nevymýval. Zvyčajne sa to robí pomocou hlbokých studní, znižujúcich hydraulický tlak v hlbokej časti zvodnenej vrstvy, ktoré sú umiestnené za ochrannými hrádzami, alebo stavbou hlbokých nepriepustných betónových alebo hlinito-betónových stien a nepriepustnou izoláciou medzi stenou a vrchnou časťou ochrannej hrádze. Pod Sapom sa použili obidva systémy ochrany. Nepriepustná stena do hĺbky asi 20 m je spojená s nepriepustnou izoláciou medzi stenou a hrádzou a vidíme ju na obr. 5.2 a 5.3.