Monitorovanie prírodného prostredia, odoberanie vzoriek, ich analyzovanie, príprava zistených údajov do vhodnej a zrozumiteľnej formy pre interpretáciu a hľadanie súvislostí medzi výsledkami rôznych a veľmi rozdielnych parametrov čo do pôvodu, spôsobu merania a aj výpovednej hodnoty, je veľmi komplikovaný proces. Pri tom môžu byť zobrazené, ale nemusia byť pochopené všetky vzájomné súvislosti. Z týchto dôvodov sme sa snažili poskytnúť čitateľovi údaje v grafickej forme tak, aby aj sám mohol hľadať vzájomné súvislosti, porovnávať jednotlivé lokality a uvažovať nad rôznymi vplyvmi a ich prejave v prírodnom prostredí. Pri popise a interpretácií grafov sme naznačili vzájomné súvislosti, ale určite sme tieto súvislosti nepostihli zo všetkých hľadísk. Je na čitateľovi, aby objavil ďalšie súvislosti, prípadne použil zobrazené údaje pri úvahách o riešení konkrétnych úloh ochrany a využívania prírodného prostredia.
V publikácii pojednávame o celom území priameho vplyvu vodného diela na prírodné prostredie. Zdôrazňujeme niektoré priority, ako napríklad protipovodňovú ochranu, základnú funkciu inundačného územia a jeho ramennej sústavy, vzťah medzi ľudskými prioritami a prírodným prostredím a tiež ciele, ktoré sa dosiahli, alebo ešte stále čakajú na naplnenie.
V celej publikácii sme sa snažili poukázať na to, akým spôsobom vodné dielo vplýva na jednotlivé zložky prírodného prostredia a poukázať na tie procesy, ktoré vodné dielo priamo alebo nepriamo ovplyvňuje a tie ktoré neovplyvňuje. V publikácii sa opierame len o výsledky monitorovania. Pre čitateľa vysvetľujeme základy niektorých procesov, týkajúcich sa napríklad kvality podzemných vôd. Nediskutujeme o niektorých názoroch. K tomu čitateľ možno nájde v publikácii výsledky z monitorovania prírodného prostredia a bude si môcť vytvoriť svoj vlastný názor. Nevyhýbame sa však zisteným nepriaznivým vplyvom, nakoniec sú zobrazené aj vo výsledku monitorovania. Nie vždy je zrejmé, čo a pre koho je priaznivý a čo nepriaznivý vplyv. Pochopiteľne, je stále čo zlepšovať. Práve na základe výsledkov monitorovania bola v roku 2003 publikovaná monografia širokého okruhu erudovaných prírodovedných odborníkov „Optimalizácia vodného režimu ramennej sústavy v úseku Dunaja Dobrohošť-Sap z hľadiska prírodného prostredia“ (Lisický, Mucha, (sc. ed.), 2003), ktorú často spomíname aj v tejto publikácii. Je to hlavne preto, že na jednej strane vodné dielo ovplyvnilo predovšetkým vodný režim a na druhej strane práve zariadenia vodného diela majú nástroje na ovplyvnenie a aj zlepšenie vodného režimu, a to nielen z hľadiska protipovodňovej ochrany, ale aj z hľadiska prírode blízkej funkčnej inundácie s ramennou sústavou.
Navrhovanie, projektovanie, výstavba a dnes aj čiastočná prevádzka Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros má už dlhú históriu. Prvá, gabčíkovská, časť Sústavy vodných diel je po neuveriteľných peripetiách v prevádzke. Pracuje, vyrába obnoviteľnú elektrickú energiu bez odpadových látok a emisií. Vyrába 10 – 12 % našej spotreby. Sú z nej aj mnohé iné úžitky. O všetkých sa veľmi kladne hovorí napríklad aj v Direktíve 2000 o vode. Zdroje obnoviteľnej energie sú tiež cieľom v mnohých finančných podporných programoch EÚ, napríklad aj v programe INTERREG na roky 2004-2006 „Susedský Program Maďarsko/Slovensko/Ukrajina“. Pre pamäť sme na začiatok vložili časť „História jedného vodného diela“. Väčšinou sme sa obmedzili na faktografické údaje, ktoré sú v histórii adekvátne monitorovaným údajom. Bez tohoto textu by čitateľ pravdepodobne niektoré skutočnosti ťažko pochopil. Po vstupe do Európskej únie sa mnohé názory začínajú meniť. Vodné dielo sa zrazu stalo zaujímavé pre „investorov“. Záujem je aj o zlepšenie plavebných podmienok na Dunaji a jeho prítokoch (Váh) a tiež o už spomenuté obnoviteľné zdroje energie. Pochopiteľne, záujem je aj o zlepšenie ochrany prírodného prostredia, vodných tokov, podzemných vôd a podobne, a to práve metódami riadenia vodného režimu, alebo komplexne, často „moderne“ nazývanými spôsobmi ako „integrovaný manažment prírodného prostredia“.