PREDSLOV Diskusia o vplyve sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros na prírodné prostredie začala dávno pred podpisom medzinárodnej Zmluvy v roku 1977. Príkladom môže byť „Beseda za okrúhlym stolom o Dunajských vodných dielach“, ktorá bola v redakcii časopisu Životné prostredie a bola uverejnená v tomto časopise v čísle 4 v roku 1968 (Maňák, 1968). Už v tomto materiále sa hovorí o „bioprojektoch“. Dr. Ružička (Ústav biológie krajiny, SAV) napríklad požaduje, začať súbežne s projektovaním vodných diel aj práce na bioprojektoch. Ing. Obložinský (Riaditeľstvo vodných tokov) za investorskú organizáciu potvrdzuje, že súčasťou sústavy vodných diel bude aj „Bioprojekt“ (pozri Urbion 1976). Prof. Matula (Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského) zdôrazňuje, že do popredia budú vystupovať hydrobiologické problémy a preto je treba zvoliť takú adaptáciu variantov, aby v súvislosti s režimom vodného diela bol najpriaznivejší režim podzemných vôd. Hovorilo sa aj o kvalite vôd v budúcej zdrži, ktorá bude závisieť aj od toho, či budú efektívne čistené odpadové vody z Viedne, Moravy a Bratislavy, vrátane Slovnaftu. Návrh „Biologického projektu“ (URBION 1976) obsahuje časti: Lesné hospodárstvo, Poľnohospodárstvo, Rybné hospodárstvo, Poľovníctvo, Hygienické pomery, Ochrana prírody, Návrh na využitie územia pre rekreáciu a cestovný ruch, Štruktúra a estetika krajiny, Priemysel. Bioprojekt bol doplnený a ukončený v roku 1986. Koncom roku 1989 podpredseda vlády národného porozumenia SR V. Ondruš a minister lesného a vodného hospodárstva I. Veselý iniciovali širokú diskusiu o problematike prírodného prostredia na úrovni odborných vodohospodárskych a environmentálnych skupín. V tomto štádiu začali konštruktívne rozhovory a boli realizované mnohé návrhy na ochranu prírody. V roku 1992 začal projekt PHARE „Podunajská nížina – model podzemných vôd“ (PHARE 1995), ktorého výsledky tiež prispeli k riešeniu mnohých otázok. V roku 1995 bola podpísaná Dohoda medzi vládou SR a vládou MR o niektorých dočasných technických opatreniach a prietokoch do Dunaja a Mošonského ramena Dunaja (Agreement 1995), podľa ktorej sa realizuje aj spoločný slovensko-maďarský monitoring vplyvu prevádzky Vodného diela Gabčíkovo na prírodné prostredie po vybudovaní prelievanej prehrádzky pri Dunakiliti v rkm 1843 starého koryta Dunaja. Existencia záplavového územia Dunaja s ramennou sústavou, dunajská inundácia, je založená na dynamike režimu prúdenia povrchových a podzemných vôd, na prietoku vody ramennou sústavou, na existencii všetkých typov ramien, od prietočných po neprietočné, až občas vysýchajúce terénne depresie, zazemnené staré ramená, mokrade a relikty mokradí. Pre Dunaj a jeho záplavové (inundačné) územie sú v prirodzených podmienkach typické viac menej pravidelne sa vyskytujúce vyššie prietoky v letných mesiacoch, občasne spojené so záplavami terénu, prínosom živín a sedimentov počas záplav, ohraničenie záplavového územia protipovodňovými hrádzami, ktoré zároveň oddeľujú toto záplavové územie od poľnohospodárskeho a obývaného územia. Vegetácii prospievajú aj vhodné klimatické podmienky s vysokým počtom slnečných dní, vysokou teplotou a zároveň, práve na jar a v lete, s vysokými hladinami v Dunaji a v podzemných vodách. Systém biotopov tohoto územia vznikol postupne v symbióze človeka s prírodným prostredím, po ohrádzovaní inundácie protipovodňovými hrádzami chrániacimi obývané a poľnohospodárske územie pred povodňami a po sústredení prietokov do jedného napriameného dunajského ramena, dnes známeho ako Dunaj. Tým vzniklo územie medzi ochrannými protipovodňovými hrádzami a Dunajom, ktorého hydrologický režim sa postupne zmenil na režim s podstatne vyššími rýchlosťami prúdenia vody, podstatne vyšším kolísaním hladín, s podstatne vyššími a častejšími záplavami medzihrádzového záplavového územia a trvalými prietokmi v ramenách aj pri nízkych prietokoch. Toto územie využívalo hlavne lesné hospodárstvo. Prísun štrkov z úseku Dunaja nad žulovým prahom pri Bratislave bol v minulosti vyšší, štrk a piesok sa ukladal pod Bratislavou v náplavovom kuželi, dno sa zvyšovalo a tiež hladiny vôd i podzemných vôd stúpali. Protipovodňové hrádze sa postupne zvyšovali. To bol stav od 19. storočia do 60-tych rokov 20. storočia, kedy začalo postupné uzatváranie ramien a oddeľovanie ramennej sústavy od hlavného koryta Dunaja. V skutočnosti sa hlavne kvôli plavbe voda sústredila do jedného koryta, koryto sa napriamilo, brehy opevnili, erózia dna sa zvýšila a tvoriace sa brody boli pravidelne vybagrované, a to aj nad Bratislavou. Prísun štrkov cez žulový prah (Devínsku bránu) sa postupne, vplyvom bagrovania plavebnej dráhy i vodných diel nad Bratislavou, zmenšoval. Koryto Dunaja pod žulovým prahom sa začalo prehlbovať. Dunaj stále viac strácal kontakt s ramennou sústavou a hladiny podzemnej vody rapídne klesali. Do takéhoto stavu, spôsobeného antropickou činnosťou a pod priamymi skúsenosťami s dvoma katastrofálnymi povodňami v roku 1954 a 1965 bola vyprojektovaná Sústava vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Časť Gabčíkovo bola uvedená do prevádzky pomocou stupňa Čunovo v októbri 1992. V súčasnosti, po desaťročných skúsenostiach a poznatkoch z prevádzky VDG a osemročnom spoločnom slovensko-maďarskom monitorovaní vplyvov na prírodné prostredie je vhodná doba nahradiť nerealizované zámery Bioprojektu i nerealizované zámery splnomocnencov vlád a Spoločného zmluvného projektu novým pohľadom a návrhmi na ochranu a zveľaďovanie prírodného prostredia vychádzajúcich z dnešného skutkového stavu. Cieľom bolo bez emócií, v konštruktívnom duchu, s využitím dostupných podkladov a skúseností, akceptovaním rôznorodých stanovísk, vlastníckych, národných, nadnárodných záujmov, načrtnúť optimalizáciu vodohospodárskeho, environmentálneho a komerčného usporiadania a ochrany vzácneho ekosystému zachovanej Dunajskej záplavovej oblasti – inundácie Dunaja. Dovoľujem si vysloviť presvedčenie, a to aj na základe štúdie „Prognóza stavu hladín povrchových a podzemných vôd v podmienkach bez vybudovania vodného diela Gabčíkovo (Mucha I., Banský Ľ., et al., 2001), že bez existencie dnešného stavu s funkčným vodným dielom Gabčíkovo by sme nemohli hľadať optimálne riešenie vodného režimu pre inundáciu, ale starali by sme sa o protipovodňovú ochranu Žitného ostrova, o zabezpečenie plavby od Bratislavy po Sap, a bezmocne by sme sa dívali na vyschnuté dunajské ramená, premeny lužného i komerčného lesa a hlboko zaklesnuté hladiny podzemných vôd na hornej časti Žitného ostrova a Szigetközu so všetkými dôsledkami na poľnohospodársku výrobu. Možno to dokumentovať na vývoji hladín podzemných vôd v oblasti Rusovce – Čunovo, kde bola 8. novembra 2002 vyhlásená prírodná rezervácia Dunajské ostrovy (Všeobecne záväzná vyhláška Krajského úradu v Bratislave č. 7/2002 z 8. novembra 2002). Ako odôvodnenie je napísané: “zabezpečenie ochrany biotopu lužného lesa a biotopu mokradí ako typického rázu lužnej krajiny“. Z obrázku 0.1 a obrázku 0.2 je možné vidieť, že keby sa boli bývali od novembra 2000 opakovali tie prietoky, ktoré reálne nasledovali po novembri 1978, potom v roku 2012 (dvadsať rokov po prehradení) by priemerná hladina vody v Dunaji v Bratislave bola o 2.82 m nižšie ako bude so vzdutím. V Rusovciach by to bolo o 6.07 m menej. Z obrázku 0.3 je možné vidieť, že bez vodného diela v roku 2012 by pokles hladín podzemnej vody v oblasti Rusoviec bol 4.41 a 3.83 m, teda približne o 4 m. Tieto výsledky sú vypočítané na základe zmien, ktoré nastali za obdobie 20 rokov pred uvedením vodného diela Gabčíkovo do prevádzky a za predpokladu, že intenzita týchto zmien by pokračovala nezmenená, keby vodné dielo nebolo bývalo uvedené do prevádzky. Na základe týchto skutočností a predpokladov si dovolím poznamenať, že bez uvedenia vodného diela do prevádzky nebola by bývala vznikla ani prírodná rezervácia Dunajské ostrovy, ako “rezervácia na zabezpečenie ochrany biotopu lužného lesa a biotopu mokradí ako typického rázu lužnej krajiny“. V rámci prípravných prác pre túto publikáciu bola v roku 2001 vypracovaná podkladová štúdia nazvaná „Optimalizácia vodného režimu ramennej sústavy z hľadiska prírodného prostredia“, ktorá sa skladá z dvoch častí. Prvú časť tvoria hlavne podklady o povrchovej a podzemnej vode pre prírodovedných a ekologických expertov. Túto časť vypracovali: I. Mucha, Ľ. Banský, Z. Hlavatý, D. Rodák. Druhú časť tvoria názory a stanoviská nasledujúcich ekologických expertov:
Títo experti a ich príspevky sú zahrnuté a publikované v tejto štúdii v nasledujúcej forme: (Autor, rok, a v literatúre označené poznámkou: in Optimalizácia 2001). Na základe týchto podkladov a ďalších prispievateľov editori a ko-editori: M. J. Lisický, I. Mucha a M. Bohuš, L. Jedlička, M. Kozová, I. Krno, I. Országh, L. Šomšák, F. Šporka, zostavili túto publikáciu. Názory jednotlivých prírodovedných a ekologických expertov k optimalizácii vodného režimu v inundácii vychádzali z ich osobných skúseností a poznatkov, z ich vedeckej práce a často dlhodobého monitorovania predmetného prírodného prostredia. Ich názory sú ovplyvnené špecifickým predmetom monitorovania a výskumu. Názory sú preto rozdielne, odrážajú aj rozdielne osobné stanoviská. Na druhej strane názory všetkých expertov sa snažia o vyjadrenie spoločných priorít a konvergujú a prispievajú k spoločnému stanovisku: v prostredí inundácie treba vytvoriť a udržať čo najprírodnejšie podmienky v súlade so základnými funkciami hydrologicky funkčnej inundácie. Na tomto mieste si dovoľujem poďakovať všetkým autorom, prispievateľom i zostavovateľom a editorom za nesmierne úsilie, ktorého výsledkom je táto štúdia. Štúdia si kládla za cieľ vysvetliť základné princípy najlepšieho spôsobu optimalizovania záplavového územia, hlavne z hľadiska vodného režimu, tak, aby bola podkladom pre návrhy na konečné usporiadanie tohoto úseku Dunaja pri ďalších rokovaniach s maďarskou stranou a pri navrhovaní ďalších riešení, v snahe o čo najlepšie poňatie ochrany prírodného prostredia zo všetkých možných hľadísk, ale hlavne z hľadiska vodného hospodárstva a ochrany typických biotopov záplavového územia. Táto štúdia otvára priestor na rozpracovanie alternatívnych návrhov riešení a orientáciu samosprávnych orgánov pri usmerňovaní prevádzkovateľov Vodného diela Gabčíkovo pri manipulovaní s vodami a pri rozhodovaní o vodohospodárskych, hospodárskych, turistických a iných ľudských aktivitách v medzihrádzovom záplavovom území. Štúdia zároveň aj vysvetľuje a argumentuje ako ďalej ekologicky rozmýšľať a postupovať pri navrhovaní vodohospodárskych zámerov. V neposlednej miere tento spoločný príspevok má prispieť k vytvoreniu čo najlepšieho integrovaného manažmentu vo funkčnej inundácii a následne k integrovanému manažmentu krajiny pri Dunaji.
Ing. Dominik Kocinger Splnomocnenec vlády SR
|
