6. DOTERAJŠIE OPATRENIA

 

Pôvodnou základnou predstavou o úpravách v záplavovom území, počas projektových prác na Sústave vodných diel, bolo zabezpečiť takú výšku hladiny podzemnej vody aká pred prehradením (1985-1989) odpovedala približne prietoku v Dunaji 1300 m3/s. Takáto hladina by už bola schopná zabezpečiť vlahou koreňový systém lužných lesov. Okrem toho základnou predstavou bolo zásobiť ramennú sústavu na oboch stranách Dunaja vodou tak, aby hlavné ramená boli trvalo prietočné.

Na maďarskej strane ramenná sústava bola už pred rokom 1992 vybudovaná na 80% a počítala so zdrojom vody z nápustného objektu v hati Dunakiliti. Systém rozvodu vody bol riešený tak, že územím pozdĺž starého koryta Dunaja je vybudovaný kanál využívajúci staré ramená, ktorý môže zásobovať všetky vedľajšie ramená vodou. Výšku hladiny zabezpečuje systém pretekaných prehrádzok a priepadov v kanále a v ramennej sústave. V súčasnosti je ramenná sústava na maďarskej strane zásobovaná z Dunaja pomocou vzdutia pretekanou prehrádzkou pri Dunakiliti a troma otvormi v brehu Dunaja, ktoré sú priamo napojené na ramená Dunaja. Prietoková kapacita otvorov v brehoch je podľa výšky hladiny regulovanej haťou Dunakiliti nad 200 m3/s. Z tejto sa bežne využíva menej ako polovica.

Po odvedení časti vôd Dunaja do derivačného kanála sa ekosystémy bývalého inundovaného územia medzi Čunovom a Sapom nachádzajú vo funkčnom provizóriu, ktoré je nevyhovujúce prinajmenšom z hľadiska zachovania ekosozologických hodnôt pôvodnej vnútrozemskej delty. Prebiehajú tu adaptívne zmeny bioty, ktoré vedú k jej postupnej degradácii (Lisický et al., 1997). Úsilie o nápravu tohto stavu bolo doteraz obmedzené iba na manipuláciu s vodou v ľavostrannej inundácii, pričom ani jej možnosti neboli zatiaľ naplno využité. Simulované záplavy zlepšujú kondíciu ekosystému, nemôžu však nahradiť chýbajúcu disturbanciu typickú pre podunajský lužný les a ďalšie typické spoločenstvá, pretože sa výrazne líšia menšou dynamikou a účinnosťou (veľkosť vybreženého prietoku, plocha zaplaveného územia), kvalitou vody (časť živín viazaných na hrubozrnné plaveniny ostáva v Čunovskej zdrži) a chýbajúcou konektivitou medzi riekou a jej bočnými vodami (voda sa privádza z kanála, nie z rieky, ramená nie sú s riekou prepojené) (Lisický, 2001). Donedávna navrhované vodohospodárske úpravy starého koryta Dunaja riešia iba zdvihnutie hladiny podzemnej vody a prepojenie vodných plôch pomocou vzdutia hladiny v starom koryte a neuvažujú s obnovou autoregulačných procesov ekosystému Dunaja. Podľa hydrobiologickej typológie sa však hlavný tok (eupotamál) zmenil na bočné rameno (parapotamál). Vzdúvaním hladiny pri malých prietokoch by sa zatiaľ pretrvávajúci lotický systém zmenil na temer lenitický. Prehradenie a vzdutie starého koryta je preto z ekosozologického hľadiska prípustné na vzájomné prepojenie ramien a ako prechodné štádium, do čias, kým sa nesfunkční eupotamál v nosných ramenách pôvodnej ramennej sústavy.

6.1  ODBERNÝ OBJEKT A SIMULÁCIE POVODNÍ

V máji 1993 bol uvedený do činnosti samostatný nezávislý systém zavodňovania inundačného územia na slovenskej strane. Nápustný objekt odoberá vodu z derivačného kanála pri Dobrohošti a zásobuje ňou bočné ramená Dunaja. Jeho odberná kapacita je podľa projektu 234 m3/s. Zásobuje inundačné územie a systém riečnych ramien vodou a umožňuje simulovať kolísanie hladiny vody a prietokov pre potreby lesného hospodárstva, z ekologického hľadiska, pri simulovaní povodní, na čistenie ramien od organických usadenín a podobne. Tok a hladina vody v inundačnej oblasti sa reguluje pomocou vodných kaskád s priepustami a plytkými priepadmi (Obr.2.1).

Tým sa vytvorilo 7 čiastkových území s odstupňovane regulovateľnou hladinou vody v ramenách. Rozdiel hladín vody medzi prehrádzkami – kaskádami je pri nízkych prietokoch 0,6 až 1,2 m a pri vyšších prietokoch sa znižuje. Pri simulovaných záplavách je možné zaplaviť 60 – 70 % územia v jednotlivých sekciách. Sekcie môžu byť zaplavené rôzne, prípadne spoločne, niektoré nemusia byť zaplavené a iné môžu byť zaplavené. Prehrádzky v inundácii – kaskády sú situované kolmo na Dunaj a každá zo siedmich sekcií je ohraničená pôvodnou ľavostrannou protipovodňovou hrádzou a pri Dunaji zvýšeným brehom koryta. Tieto kaskády sú v teréne nevýrazné, a väčšinou ich tvoria spevnené lesné cesty. Prvá umelá záplava inundácie bola v období od 19. júla do 18. augusta 1995. Hydrologická analýza ukázala, že jej rozsah a trvanie odpovedali prietokom v Dunaji pred prehradením 3000 - 4500 m3/s.

Hlavným cieľom riešenia bolo zabezpečiť v inundácii trvalý prietok vody v hlavných ramenách, zvýšiť hladinu podzemnej vody, zvýšiť pôdnu vlhkosť a umožniť simuláciu záplav. K tomu slúži aj nápustný objekt pri Dobrohošti. Stály dotačný prietok (minimálny) sa uvažoval 20 až 30 m3/s. Ďalej sa predpokladalo prepojiť jednotlivé sekcie inundácie so starým korytom Dunaja rybovodmi, alebo priamo, podľa úpravy výšky hladiny vody v starom koryte Dunaja. Predpokladalo sa tiež vybudovať priame prepojenia medzi sekciami, prípadne ich prepojenie rybovodmi. Predpokladaný počet záplav bol 2 – 5 krát do roka, na jeseň sa predpokladalo prípadné prepláchnutie hlavných ramien ramennej sústavy. Simulácie však doteraz prebiehali s odlišnou frekvenciou. Z technického hľadiska je možné existujúci stav ďalej zdokonaľovať a využiť existujúce zariadenia, prípadne vybudovať nové, napríklad pretekané prehrádzky, rybovody, prepojenia ramien so starým korytom Dunaja presmerovanie toku vody v ramenách a podobne. Niektoré opatrenia je možné realizovať po dohode s maďarskou stranou.

Na území sústavy riečnych ramien je zaručený stály prívod vody, regulovateľný v rozpätí kapacity odberného objektu. Prakticky zatiaľ plná kapacita využitá nebola, najväčší odskúšaný prietok bol do 140 m3/s. Oproti stavu pred prehradením sa podstatne zväčšila plocha trvalo zaplavená vodou, vodná hladina je vyššia a kvalita vody v ramennej sústave sa výrazne zlepšila, odpovedá kvalite dunajskej vody. Hladina podzemnej vody sa na väčšine územia zvýšila a zvýšila sa aj pôdna vlhkosť. Riečne ramená teraz pripomínajú stav v šesťdesiatych rokoch pred spevňovaním dunajských brehov a uzatváraním ramien. Opevňovanie brehov vtedy zmenilo prirodzené prepojenie rieky so záplavovým územím. Dnes je tu veľká variabilita prúdenia s rôznymi rýchlosťami a rôznou hĺbkou na rôznych miestach, od 1 m/s až po stojatú vodu v starých ramenách typu plesiopotamál, teraz napĺňaných podzemnou vodou. Nebezpečenstvo vzniku anaerobných (bez kyslíkatých) podmienok zahnívania, známych z obdobia pred prehradením, ako aj vysýchanie ramien spojené s úhynom rýb, pominulo. Nadmerná eutrofizácia sa môže vyskytnúť v mŕtvych ramenách, bude sa však pohybovať v pôvodnom prirodzenom rozsahu. Vodný režim je možné ďalej upravovať a to z rôznych hľadísk, splnená však musí byť základná funkcia inundácie, a to protipovodňová ochrana čo je však v súlade s cieľom priblížiť sa z ekologického hľadiska viac k prírodným podmienkam, napríklad pomocou hlavných existujúcich ramien podporiť vytvorenie nového eupotamálu rieky. 

Nevybudovaním plánovaných opatrení v starom koryte Dunaja (nezvýšením jeho hladiny na stav odpovedajúci pred prehradením prietoku okolo 1300 m3/s) sa ďalej zvýraznilo prerušenie prepojenia medzi Dunajom a jeho ramenami a v príbrežnom páse popri starom koryte Dunaja, najmä na lokalite Dunajské kriviny a v priestore Istragova sa hladiny podzemných vôd i vôd v ramenách ešte viac znížili, so všetkými negatívnymi dôsledkami.

6.2     PRETEKANÁ PREHRÁDZKA Pri Dunakiliti

Opatrenia realizované podľa "Dohody 1995" (Agreement 1995, Joint Annual Report 1996, 1996 a ďalšie, Report on the activity, 1995) zabezpečili nasledujúci režim povrchovej vody:

V riečnom kilometri 1843 starého koryta Dunaja, pri Dunakiliti, bola vybudovaná prelievaná prehrádzka.

Prietok v Mošonskom ramene Dunaja sa zvýšil a je permanentne zaručený počas celého roku. Voda je rozdeľovaná do Mošonského ramena Dunaja, dunajského ramena Zátonyi a do ďalších maďarských ramien.

Maďarská ramenná sústava v záplavovom území je permanentne a dostatočne zásobovaná vodou. Hladiny vody a prietoky sú regulované haťou v Dunakiliti a vo vnútri maďarskej ramennej sústavy.

V Dunaji sa zvýšila hladina vody nad pretekanou prehrádzkou pri Dunakiliti až po Čunovskú zdrž.

Tieto opatrenia zvýšili aj hladinu podzemnej vody na pravej strane starého koryta Dunaja nad Dunakikliti.

Po spustení Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky slovenské vodohospodárske orgány uvoľnili cez nápustný objekt do Mošonského ramena Dunaja prietok 20 m3/s do priesakového kanála. Od októbra 1994 sa odoberané množstvo v súlade s predchádzajúcou dohodou medzi Slovenskom a Maďarskom zväčšilo na 40 m3/s (Joint Annual Report 1995, 1996 a ďalšie, Report on the activity, 1995).

Pretekaná prehrádzka vybudovaná v rámci spoločnej slovensko-maďarskej dohody leží oproti postavenej hati pri Dunakiliti.

Od 23. júna 1995 hladina v Dunaji zdvihnutá pretekanou prehrádzkou a haťou Dunakiliti umožnila trvalo prepúšťať 40 až 130 m3/s vody priamo z Dunaja do maďarskej ramennej sústavy v inundačnom území. Hladina vody sa v hlavnom ramene inundačnej oblasti zvýšila v priemere o 1 m, a tak niektoré bočné ramená, predtým úplne suché (v dôsledku dlhodobého vývoja, a nie stavebných úprav na vodnom diele), sa mohli znovu začať zásobovať vodou (Joint Annual Report 1995, 1996 a ďalšie, Report on the activity, 1995). Hlavné aj bočné ramená sú  v priestore nad prehrádzkou znovu priamo spojené s Dunajom otvormi v riečnom brehu. Hladina vody nad prehrádzkou je teraz vo výške okolo 123 m n. m. a je regulovaná haťou pri Dunakiliti.

Pravidelné sledovanie kvality povrchovej vody sa robilo mnoho rokov pred prehradením Dunaja (Joint Annual Report 1995, 1996 a ďalšie, Report on the activity, 1995, National annual report, 1995). Dlhodobé monitorovanie vody v Dunaji preukazuje zlepšenie jej kvality hlavne v zložkách organických látok, rastlinných nutrientov, dusíka a fosforu (Joint Annual Report 1995).

Kvalita vody v Mošonskom ramene Dunaja závisí na mnohých faktoroch. Z nich najdôležitejším je podľa maďarskej správy kvalita vody v prítokoch Lajta, Rábca a Rába (Report on the activity, 1995). Kvalita vody v Mošonskom ramene Dunaja, najmä v jeho hornej časti, sa podstatne zlepšila a približuje sa kvalite vody v Dunaji. V minulosti, pred vybudovaním nápustného objektu na vstupe do Mošonského ramena Dunaja, voda v hornej časti Mošonského ramena Dunaja stála a bočné ramená v inundácii vôbec nemali vodu alebo mali len stojatú vodu. Mošonské rameno Dunaja bolo počas väčšej časti roka odrezané od Dunaja a nebolo napájané z hlavného toku Dunaja.

Územie s badateľným vplyvom opatrení vykonaných podľa „Dohody 1995“ je definované v priestore minimálne od ramien najbližšie položených k Dunaju až po Mošonské rameno Dunaja a od Čunova dolu prúdom až po ústie Mošonského ramena Dunaja do hlavného toku Dunaja pri Gönyű. V skutočnosti ovplyvnenie siaha od Dunaja až za Mošonské rameno Dunaja, pretože hladina vody v Mošonskom Dunaji, hlavne jej nízke stavy, stúpla ako dôsledok podstatne vyšších prietokov. Na slovenskej strane sú tieto vplyvy malé, zvyčajne nemerateľné, a vyskytujú sa len na pravom brehu pod Čunovom a medzi Dunajom a zdržou v priestore od Čunova po Dunakiliti. Vo všeobecnosti sa vplyv opatrení vykonaných podľa „Dohody 1995“ ukazuje na celom maďarskom záplavovom území a na celom území Szigetközu.

Na základe maďarských údajov sa dá usúdiť, že na celom území Szigetközu, od ramennej sústavy k Mošonskému ramenu Dunaju, podzemná voda po realizácii opatrení predpokladaných v „Dohode 1995“ stúpla. Hladiny podzemnej vody po realizácii opatrení sú vyššie, ako boli v roku 1991 pri nízkych prietokoch v Dunaji a zväčša vyššie, ako pri rovnakých prietokoch pred prehradením. To znamená, že hladina podzemnej vody na území Szigetköz je po realizácii dohodnutých opatrení na väčšine územia vyššia, ako bola pri priemerných dunajských prietokoch pred prehradením.

6.3  VPLYV opatrení podľa „DOHODY 1995“ NA PRÍRODNÉ PROSTREDIE

Vplyv opatrení realizovaných podľa „Dohody“ sa prenáša na prírodné prostredie prostredníctvom povrchovej a podzemnej vody. Dlhodobý vývoj pred prehradením vykazoval aj na pravej strane Dunaja všeobecný pokles hladín v Dunaji a hladín podzemnej vody. Pretože sa hladina podzemnej vody po realizovaných opatreniach zvýšila, a zvýšila sa v porovnaní so situáciou pred prehradením, malo by sa to chápať ako priaznivý výsledok opatrení. Trvalý prietok vody v ramenách, zvýšenie hladiny podzemnej vody a nárast pôdnej vlhkosti na celom území maďarského inundačného územia a Szigetközu v porovnaní s predchádzajúcimi stavmi, spolu s nárastom vodnej plochy a predĺžením riečnych brehov navracia pre flóru a faunu podmienky vhodné pre vlhkomilné druhy. Stúpnutie hladiny podzemnej vody zlepšuje podmienky pre poľnohospodárstvo Szigetközu, hlavne pre hlbšie koreniace rastliny (napríklad kukurica).

6.4  VYHODNOTENIE opatrení podľa „DOHODY 1995“

Opatrenia realizované podľa "Dohody" splnili očakávané predpoklady a zlepšili režim povrchovej a podzemnej vody na maďarskej strane a v poľnohospodárskej oblasti Szigetközu, navrátili režim podzemnej vody k stavu podobnému alebo lepšiemu ako bol pred prehradením Dunaja alebo ako by bol vývoj bez funkčného vodného diela. Stály prietok v Mošonskom Dunaji a v ramennej sústave na maďarskom inundačnom území korešponduje so stavom, ktorý by nastal, keby relatívne veľká časť dunajskej vody tiekla cez dunajské ramená. Režim povrchovej a podzemnej vody sa na maďarskom záplavovom území dá regulovať haťou pri Dunakiliti a inými prostriedkami v ramennej sústave.

Spoločný monitoring dáva dôležitú informáciu o samočistiacich procesoch v zdrži. Tieto majú pozitívny vplyv na kvalitu vody v Dunaji. Je to evidentné v úseku Dunaja pod Gabčíkovom a nižšie na maďarskom území. Zdrž má takýto kladný vplyv na kvalitu podzemnej vody, pretože Dunaj tu nie je telesom vody medzi silne opevnenými brehmi, ako v minulosti, a zároveň doba zdržania je krátka. Variabilita zdrže a vodnej vegetácie v jej plytkých častiach a pozdĺž brehov, vrátane prietočných ramenných sústav prispieva k samočistiacim procesom vody.

Je oprávnený predpoklad, že realizovaním zámeru zvýšiť hladinu vody v starom koryte Dunaja plánovanými prehrádzkami, podobnými, alebo lepšie profilovanými ako je prehrádzka pri Dunakiliti, by sa vodný režim hlavne príbrežného pásma Dunaja podstatne zlepšil a drenážny účinok starého koryta podstatne zmenšil.

6.5  ĎAĽŠIE ÚČELNÉ OPATRENIA

Napriek mnohým snahám o zabezpečenie vhodného vodného režimu a vlhkostných podmienok v inundácii Dunaja a napriek realizácii mnohých opatrení, monitorovanie prírodného prostredia poukazuje na nedostatky a možnosti lepšieho využitia existujúcich zariadení na riadenie vodného režimu, ako aj na niektoré nedostatky, ktoré vznikli v poslednom období.

Na tomto mieste uvádzame základné nedostatky vodného režimu, ktoré je potrebné v ďalších krokoch postupne vyriešiť. Predovšetkým ide o:

definovanie protipovodňových opatrení, vyčlenenie lúk, kosienok, spôsob ich obhospodarovania,

definovanie usporiadania a údržby starého koryta Dunaja na prevádzanie povodní a prípadne iné využitie, napríklad športovú plavbu,

prepojenie Dunaja s ramennou sústavou na viacerých miestach,

zabezpečenie kolísania hladín v starom koryte Dunaja a ramennej sústave, ktoré bude odpovedať prietokom v Dunaji v Bratislave a tým aj podporenie väčšieho kolísania hladín podzemných vôd,

zabezpečenie prirodzeného simulovania záplav vo väzbe na povodňové prietoky v Dunaji,

podpora aspoň čiastočného meandrovania ramien v inundácii,

zvýšenie hladín vody v starom koryte Dunaja a tým i hladín podzemných vôd v páse popri Dunaji,

úprava hladín podzemných vôd bližšie k prírodným, zvýšenie zaklesnutých hladín podzemnej vody hlavne v priestore Dunajských krivín, Istragova, prípadne v hornej časti územia (línia A až C), časti územia pri ústí ramennej sústavy do starého koryta Dunaja, na Kráľovskej lúke a prípadne inde,

zabezpečenie lepšieho prepojenia a možností migrácie organizmov cez línie - kaskády (sfunkčnenie rybovodov, priame prepojenie),

definovanie biokoridorov, hlavne popri brehovej línii ramien a obnovenie biocentier, ako aj  definovanie plôch produkčného lesa,

definovanie turistických a inak využívaných častí inundačného územia,

požiadavky na manipuláciu s hladinami v pravostrannom priesakovom kanále,

požiadavky na hladiny vôd a podzemných vôd v  záplavovom území,.

navrhnutie ďalších opatrení, a to prípadne aj mimo inundačného územia.

V prvom rade sa treba venovať protipovodňovej ochrane a využitiu inundácie na prevedenie povodní, a túto definovať z ekologického hľadiska tak, aby inundačné územie malo charakter blízky prírodnému a bolo plne funkčné (napríklad lúky a kosienky umiestnené tak, aby podporovali protipovodňové opatrenia). Je zrejmé, že doteraz nerealizované opatrenia a súčasný vodný režim spôsobujú, že sa nespĺňajú úplne ani pôvodné požiadavky projektu (napríklad hladiny vody v Dunaji, vodný režim Istragova). Niektoré realizované opatrenia zase nespĺňajú ciele, ktoré sa mali opatreniami dosiahnuť (napríklad voda pre Dunajské kriviny). Iné realizované opatrenia spĺňajú ciele len čiastočne, alebo sa nevyužívajú optimálne (napríklad kolísanie hladín v ramennej sústave a hladín podzemných vôd). Monitorovaním prírodného prostredia sa objavili niektoré ďalšie požiadavky na ďalšie vylepšenie (napríklad vlhkostné pomery), prípadne vznikli nové požiadavky (hlavne v dôsledku zmeny spoločenských požiadaviek na využitie priestoru).

Toto všetko sú dôvody prečo sa navrhuje vypracovať rôzne scenáre opatrení. Z metodického hľadiska porovnávaním scenárov, ich projektovým dopracovaním, je možné zo scenárov vybrať taký, alebo vybrať z neho také prvky, ktoré sa javia ako najvhodnejšie z rôznych hľadísk a podľa rôznych priorít. Hlavným dôvodom nových návrhov je popri nedostatkoch spôsobených nesplnením pôvodných cieľov (napríklad zvýšiť hladinu v Dunaji) aj to, že monitorovanie prírodného prostredia začína plniť svoju úlohu zdokonaľovania poznatkov o území a jeho biotopoch, že sú k dispozícii nové poznatky, a že dnes lepšie a v teréne konkrétnejšie vieme, čo je z prírodného hľadiska dôležité dosiahnuť. Na druhej strane k splneniu takýchto cieľov existujú zariadenia (zlepšenie ich využívania), prípadné nové je možné postupne a bez veľkých nákladov zrealizovať.

Výsledkom tejto štúdie nemá byť projekt, alebo hotové projektové návrhy. Výsledkom majú byť návrhy opisujúce ako riešiť otázky nastolené často z rôznych hľadísk (protipovodňová ochrana –  vlastníctvo – prírodné prostredie – rekreácia – hospodárstvo), pretože určite existujú nielen kompromisné riešenia, ale aj riešenia vyjadrujúce symbiózu hľadísk, ako je napríklad funkcia inundácie a ciele dosiahnuť v inundačnom území stav blízky prírodnému. V tomto prípade zase určite existujú, alebo môžu existovať, napríklad aj lúčne biotopy, z ktorých niektoré budú chránené z dôvodu ich ekosozologickej hodnoty,  iné môžu byť využívané napríklad ako pasienky, pre náučné účely, alebo aj turistické ciele.

6.6  Cieľ optimalizácie

Cieľom návrhov optimalizácie a manažmentu má byť obnovenie integrity ekosystému v zaplavovanom území medzi pôvodnými protipovodňovými hrádzami (v inundácii). Z toho dôvodu sa v ňom treba zamerať na podporu rozhodujúcich ekologických procesov. Nejde pritom o zabezpečenie optimálnych životných podmienok pre čo najväčší počet druhov, ale o zachovanie prirodzenej biodiverzity, udržanie amplitúdy a frekvencie zmien (dynamická rovnováha) a zachovanie reparačných a regeneračných procesov.

Optimalizácia by mala viesť k návratu k prírodnosti (nie pôvodnosti), t. j. k zabezpečeniu resp. vytvoreniu podmienok pre prirodzené uplatňovanie ekologických zákonitostí a autoreguláciu celého ekosystému ako komplexu azonálnych ekosystémov. Ak vychádzame zo základnej predstavy vnútrozemskej delty tvorenej katenou spoločenstiev od akvatických (eupotamál až plesiopotamál) cez semiakvatické litorálne a prechodné až po terestrické, určujúcim vlhkostným gradientom, tomu zodpovedajúcou hladinou podzemnej vody a cyklickými disturbanciami v podobe záplav, potom cieľom by malo byť dosiahnutie stavu, v ktorom by sa po umelom vytvorení podmienok mohlo realizovať samoregulačné fungovanie a v istom zmysle sekundárna sukcesia tých spoločenstiev, ktoré sa od prirodzeného stavu rôznymi zásahmi vzdialili. Je zrejmé, že dôsledkom takéhoto vývoja môže lokálne dôjsť aj k zmenám až zániku existujúcich spoločenstiev, podmienky by však mali byť nastavené tak, aby prirodzenou sukcesiou (s možnosťou usmernenia vývoja ekosystému v prvom období) tieto vznikli na iných vhodných miestach. Pri dôslednom realizovaní tejto predstavy musíme pripustiť aj možnosť vzniku spoločenstiev zo suchšej oblasti vlhkostného gradientu (tvrdé lužné lesy, dunajská lesostep), ktoré sa v tejto oblasti v súčasnosti začínajú formovať v drénovanej časti inundácie.

Potenciálny stav spoločenstiev nemôže byť pritom chápaný ako statický stav, ale ako dynamické oscilácie medzi dvoma idealizovanými prirodzenými stavmi (extrémne mokrým s opakovanými silnými disturbanciami a relatívne suchším a stabilizovanejším). Tento potenciálny stav pritom nemôže byť považovaný za nemennú charakteristiku konkrétneho miesta, ale iba za medze, cez ktoré by sa stav konkrétneho spoločenstva nemal dlhodobo vychýliť. Znamená to, že systém sa môže dynamicky meniť nielen v čase, ale aj v priestore.

Tento stav nemusí automaticky znamenať zachovanie všetkých, v súčasnosti sa tu vyskytujúcich druhov a teda zachovanie úplnej súčasnej druhovej diverzity. Tá je totiž v súčasnosti tvorená aj celým radom ekologicky inváznych druhov so širšou ekologickou toleranciou, ktorých sekundárny prienik je podmienený práve zmenenými podmienkami. Práve pre potlačenie inváznych druhov rastlín, do čias kým to neprevezme autoregulácia, je potrebná možnosť usmerňovania prebiehajúcej renaturácie. K takémuto usmerňovaniu je potrebný účelovo zameraný monitoring, metodika jeho vyhodnotenia a nástroje na usmerňovanie.