3. FUNKCIE ÚZEMIA
3.1.1 Protipovodňová ochrana (prevádzanie povodňových prietokov a ľadov) Záplavové územie (inundačné územie) je formované eróznou a sedimentačnou činnosťou rieky, meandrovaním rieky a riečnych ramien v celom údolí. V čase povodní rieka vystupuje z koryta, usadzuje sedimenty za brehmi vlastného koryta a medzi ramenami. Prirodzene fungujúca rieka mení a vytvára nové ramená a zanáša staré. Záplavové územie býva pravidelne zaplavované. Dnes siaha len po protipovodňové ochranné hrádze, ktoré sa nachádzajú vnútri pôvodného záplavového územia. Hydrologickou funkciou inundácie, o ktorej v tejto štúdii hovoríme, je predovšetkým previesť povodňové prietoky tak, aby sa povodňová voda nedostala za ochranné protipovodňové hrádze na slovenskom a maďarskom území. Ďalšou funkciou je funkcia prirodzeného poldra, čo znamená, počas povodne dočasne zadržať časť vody z povodňového maximálneho prietoku, aby sa zmenšil maximálny povodňový prietok v Dunaji poniže inundácie. Tejto hydrologickej funkcii napomáhajú aj „kaskády“. Tieto dve protipovodňové funkcie inundácie majú absolútnu prioritu. To bol hlavný dôvod prečo inundácia v tomto úseku Dunaja ostala zachovaná a derivačný kanál bol postavený mimo inundáciu. V súlade s touto hydrologickou prioritou špecifickou pre postavené vodné dielo je ekologické hľadisko zrejmé. Treba zachovať špecifické vlastnosti inundácie a pre inundáciu typický akvatický až terestrický ekosystém, ktorý má početné charakteristické biotopy a ekotopy. Záplavové územie je v tomto zmysle považované za systém, v ktorom živá zložka predstavuje ústredný bod záujmu a v ďalších rozhodovaniach o úpravách vodného režimu je považovaná za rozhodujúcu v priestore inundácie a v čase, a to sezónne i dlhodobo. Z hľadiska ekosystému je typické, že inundácia je viac-menej pravidelne zaplavovaná v závislosti od prietokov v Dunaji. Je tiež zrejmé, že vzhľadom na predchádzajúci vývoj zahlbovania koryta rieky, záplavy sú menej časté, ako by sa to dalo očakávať v závislosti od prietokov v Dunaji. Je tiež zrejmé, že aj hladiny v starom koryte Dunaja sú dnes preto nižšie, a ešte sú dodatočne znížené o časť povodňovej vody, ktorá prechádza počas povodní derivačným kanálom. Je zrejmé, že ak záplavy a výška ich hladiny majú byť pre inundačné územie typické, mali by byť častejšie, a hladiny vody vyššie, a to až do výšky, ktorá odpovedá množstvu vody, ktoré preteká počas povodní cez Bratislavu. Záplavám inundačného územia teda treba v súčasnej situácii do určitej miery pomôcť. Táto pomoc sa môže principiálne uskutočniť zvýšením hladiny vody v starom koryte Dunaja, zásobovaním záplavového územia vodou z derivačného kanála a rôznymi úpravami priamo v ramennej sústave, napríklad regulovaním prietoku na kaskádach a medzi ramenami. Ak sme hovorili o závislosti prietokov v ramenách od prietokov v Dunaji, potom je optimálne takýto stav dosahovať autoreguláciou, so zásahmi človeka len v kritických a zvláštnych prípadoch. Sústava dunajských riečnych ramien, výsledok predchádzajúceho hydromorfologického vývoja rieky, leží medzi ochrannými protipovodňovými hrádzami a bývalým hlavným tokom rieky (Obr. 2.1). Tohoto územia sa nedotkla priamo výstavba derivačného kanála, hydroelektrárne, ani iných stavebných objektov. Na Dunaji je to skutočne unikátna situácia. V zásade boli pri výstavbe vodného diela navrhnuté dve základné myšlienky. Prvý zámer, zásobovať vodou inundačné územie a riečne ramená, bol uskutočnený na oboch stranách rieky, na slovenskej strane výstavbou odberného objektu v hornej časti záplavového územia pri Dobrohošti, na maďarskej strane výstavbou odberného objektu priamo v hati pri Dunakiliti, v hornej časti maďarskej inundácie. Druhým zámerom bolo obnoviť výšku hladiny vody v starom koryte Dunaja, pretože táto už v minulosti klesala a po prehradení Dunaja a odvedení väčšej časti vody do derivačného kanála poklesla ešte viac. Zvýšenie hladín v starom koryte Dunaja a prepojenie s dunajskými ramenami sa malo riešiť sériou pretekaných prehrádzok v starom koryte Dunaja. Zámer sa realizoval čiastočne pri Dunakiliti. 3.1.2 Ochrana prírody a krajiny (súčasný stav a návrh) Medzi prioritné funkcie územia patrí, popri prevedení povodňových prietokov tak, aby sa povodňová voda nedostala za ochrannú hrádzu, na prvom mieste, aj zachovanie špecifického a pre inundáciu typického akvatického až terestrického ekosystému, ktorý by spontánne konvergoval k prírodnému. To zároveň podporuje plnenie protipovodňovej funkcie inundačného územia. Vzhľadom na prioritné postavenie rastlinstva v ekosystémoch prírodných či prírodným blízkych, hneď na začiatku úvah treba zdôrazniť, že lužný ekosystém je z hľadiska flóry a vegetácie veľmi dynamický, ale na druhej strane vysoko adaptabilný. I krátkodobé zmeny hydropedologického režimu (záplavy, hĺbka stojatých a pomaly tečúcich vôd, spádová krivka ramien, hladina podzemných vôd, fyzikálno-mechanické vlastnosti pôd a i.) vyvolávajú adekvátnu zmenu v štruktúre vegetácie. Tieto zmeny majú veľmi krátke časové úseky, a to od jedného roka (jednoročné fytocenózy litorálu), cez niekoľko málo rokov (močiarna vegetácia), končiac 10-20-timi rokmi pri vegetácii mokrých a vlhkých typov lužného lesa. Pritom zmeny a adaptácie nevybočujú z celkového rámca lužných ekosystémov, ale odohrávajú sa výlučne v jeho vnútri. Ide teda o zmeny odohrávajúce sa v kvantitatívnej rovine. K zmene kvality, t.j. napr. k zániku niektorého typu vegetácie, alebo rastlinnej populácie tu dochádza len výnimočne. Názorne to bolo demonštrované v prognózach zmien už v spojitosti s pripravovanou výstavbou Sústavy VD Gabčíkovo–Nagymaros (Jurko 1976), alebo Wolfsthal (Šomšák 1994). V obidvoch prípadoch bolo konštatované, že očakávané zmeny budú mať len relatívny charakter, to znamená, že tam, kde sa hladina podzemných vôd zníži vzniknú suchšie typy lužných ekosystémov a opačne. Zmeny v hydropedologickom režime však nesmú prekročiť existenčný limit rastlinstva lužných ekosystémov (trvalé vysúšanie, zaplavenie ekotopov). Takýto stav sa začal uplatňovať od začiatku 70-tych rokov 20. storočia (celkové úpravy toku Dunaja vrátane prehlbovania dna) a pokračoval až do prehradenia Dunaja v októbri 1992, V máji r. 1993 začalo fungovať náhradné zásobovanie vodou ramenného systému inundácie. Vzhľadom na mimoriadnu dynamiku a zároveň aj vysokú adaptabilitu rastlinstva a inundačného územia je problémom stanoviť ideálny – optimálny vodný režim. Na základe prevládajúcich názorov väčšiny odborníkov, za optimálne hydropedologické podmienky pre inundáciu možno považovať koniec 50-tych a začiatok 60-tych rokov, kedy asi 70 % rastlinstva tohto územia malo fytocenózy prírodné, alebo prírodným blízke. Dynamika flóry a vegetácie v období tesne pred prehradením a niekoľko rokov po prehradení bola sledovaná na biologických monitorovacích plochách rozmiestnených po celom dotknutom území. V inundácii sa vyhodnocovalo 6 monitorovacích plôch (Uherčíková et al., 1999, Uherčíková 2001). Pri sledovaní súvislosti zmien rastlinstva a vodného režimu bol zvýraznený význam fyzikálno-mechanických vlastností fluvizemných pôd (Cambel 2001). Ekosystémy inundačného územia Dunaja v úseku rieky medzi Viedňou, Bratislavou a Komárnom predstavovali koncom 20. storočia európsky unikát. Okrem rozmanitosti to bola aj plocha, na ktorej sa rozprestierali. Ich najcennejšia časť s ramenným systémom Dunaja, známa aj ako vnútrozemská delta vznikla medzi Bratislavou a Sapom na náplavovom kuželi Dunaja. Územná ochrana sa však zabezpečovala iba lokálne, formou niekoľkých prírodných rezervácií. O potrebe veľkoplošnej územnej ochrany prírody Podunajska sa zmieňuje Randík (1965) a Štollmann (1966). Prvý návrh na vyhlásenie veľkoplošného chráneného územia, ktoré by riešilo územnú ochranu inundačnej oblasti Dunaja v úseku medzi riečnymi kilometrami 1810 - 1842, je z roku 1969. Podľa návrhu vyhlášky MK SSR rozloha navrhovanej chránenej krajinnej oblasti Dunaj bola 13.687 ha, ochranné pásmo malo plochu 19.702 ha. Pôvodný návrh mal byť vypracovaný v dvoch variantoch - bez prítomnosti vodného diela a s ním. Návrh bol však v súvislosti s pripravovanou výstavbou vodného diela zamietnutý. V roku 1986 kolektív členov Mestskej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny v Bratislave vypracoval vôbec najkomplexnejší projekt veľkoplošného chráneného územia v Podunajsku (vrátane oblasti Malého Dunaja, Klatovského ramena, Vážskeho Dunaja, časti Čiernej vody, Čiližského potoka, Váhu, Nitry, Žitavy a ďalšie vodné toky a ich priľahlé územie ľavobrežného Podunajska medzi ústím Vážskeho Dunaja a Ipľa). V r. 1987 bol tento návrh predložený Ministerstvu kultúry SSR a ústredným straníckym a štátnym orgánom SSR ako "Návrh vládneho nariadenia na vyhlásenie národného parku Podunajsko" (Huba, Šremer 1990, Huba, Šremer et al. 1990a, 1990b). V r. 1991 pripravilo Stredisko rozvoja ochrany prírody Bratislava pri Ústredí štátnej ochrany prírody Liptovský Mikuláš ďalší návrh na vyhlásenie CHKO Dunaj (Návrh na vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti Dunaj (Kramárik 1991). Úsilie o vyhlásenie veľkoplošného chráneného územia, zabezpečujúce územnú ochranu predmetnej časti inundačného územia Dunaja, sa zavŕšilo až vyhlásením CHKO Dunajské luhy 1. mája 1998 (Vyhláška MŽP SR č. 81/1998 Z. z. o Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy). CHKO pozostáva z piatich, priestorovo nespojitých častí. Inundačné územie vymedzené riečnymi kilometrami 1810 až 1842 je treťou časťou CHKO. Inundačné územie Dunaja v úseku riečnych kilometrov 1810 - 1842 si zasluhuje mimoriadnu pozornosť ochrany prírody. Od r. 1989 bolo zaradené medzi významné vtáčie oblasti v Európe pod označením SR-04 (017) Podunajsko (Hora, Kaňuch et al., 1992, Bohuš 1992); Kaňuch (2000) uvádza lokalitu pod názvom Niva Dunaja (River Danube flood-plain). Jej medzinárodný kód je IBA 007, národný kód SR-04. Od roku 1993 je oblasť súčasťou územia, zahrnutého do Zoznamu mokradí medzinárodného významu v rámci Ramsarského dohovoru (Slobodník, Kadlečík 2000) a je aj súčasťou územia osobitného záujmu ochrany prírody Emerald Network. V súvislosti s úsilím o zavedenie environmentálne akceptovateľného lesného hospodárenia treba spomenúť aktivity Oddelenia ekosozológie a monitoringu Ústavu zoológie a ekosozológie SAV (v súčasnosti Ústav zoológie SAV), zamerané na vytvorenie mozaiky biocentier. V pôvodnom návrhu bolo vybratých 28 lokalít, ktoré boli významné svojím charakterom a v krajine vytvárali ekosozologicky funkčnú štruktúru (Lisický, Rovný 1987). Zásady tohoto alternatívneho lesného hospodárenia boli zohľadnené v LHP od r. 1990. Neskôr bol počet biocentier upravený na 26 a v r. 1993 bol pre ne vypracovaný návrh lesohospodárskych opatrení (Pišút et al. 1993). Od r. 1994 sú lesné porasty týchto biocentier prekategorizované na lesy osobitného určenia. Ako genofondovo významné lokality lesných ekosystémov bolo definovaných 25 lokalít (f 1 - f 25); ako genofondovo významné lokality fauny 10 lokalít [z 15, z 16, z 17, z 29 - 32, z 40, z 41, z 48] (Izakovičová et al., 1994). Na ľavostrannom inundačnom území úseku Dunaja medzi riečnymi kilometrami 1810 - 1842, ktoré je časťou CHKO Dunajské luhy, platil podľa Zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny druhý stupeň ochrany. Aj podľa Zákona NR SR z 25. júna 2002 o ochrane prírody a krajiny, ktorý nadobudol 1.1.2003, platí v celom území druhý stupeň ochrany. T.č. sú v oblasti dve chránené územia s piatym, teda najprísnejším stupňom ochrany - NPR Ostrov orliaka morského a PP Kráľovská lúka. Národná prírodná rezervácia Ostrov orliaka morského bola vyhlásená v r. 1953 pôvodne ako Štátna prírodná rezervácia na ploche 173,78 ha. Novelizácia v r. 1988 zmenšila jej rozlohu na 22,77 ha. Pôvodným účelom rezervácie bola ochrana lužných porastov ako hniezdiska orliaka morského (Haliaeetus albicilla), orliak tu však paradoxne práve od roku 1953 prestal hniezdiť (Štollmann 1966). Povrch rezervácie tvorí sústava agradačných valov (pri brehu ramena) a depresií (lagún vo vnútrozemí riečneho ostrova - pravdepodobne zvyškov niekdajších, dnes zazemnených ramien). Väčšinu drevinnej vegetácie tvoria porasty domácich drevín (Salix sp. a Populus nigra) asociácie Salici - Populetum, časť tvoria vysadené porasty hybridov topoľov Populus x canadensis. Tvar chráneného územia, približný obdĺžnik a nepravidelný päťuholník, ktoré sa dotýkajú vrcholmi, sú výsledkom lesohospodárskych a nie ekosozologických argumentov. Ako veľkosť plochy, tak i pôdorys rezervácie možno považovať za nevhodné z hľadiska funkčnosti chráneného územia. Štollmann (1966) vo svojom hodnotení funkčnosti rezervácie nepovažuje za dostatočnú ani jej pôvodnú veľkosť. Prírodná pamiatka Kráľovská lúka predstavuje relikt zazemňujúceho sa ramena v miestach niekdajšieho meandra rieky. Relatívne malé chránené územie (plocha 3,24 ha) sa nachádza v bezprostrednom susedstve protipovodňovej ochrannej hrádze a je intenzívne navštevované rybármi. Vzhľadom na túto skutočnosť plní len funkciu ochrany rastlinných spoločenstiev a spoločenstiev bezstavovcov, viazaných na fyziotop plesiopotamálu. Tab. 3.1 Kategorizácia lesov a podiel maloplošných chránených území v Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy k r. 2002 Forest categorisation and a ratio of protected small areas in the Protected landscape area Dunajské luhy at 2002
Zdroj: Správa CHKO Dunajské luhy, 2002. Územie štúdie leží v okrese Dunajská Streda Tab. 3.2 Spracované návrhy nových chránených území (2002) Elaborated proposals of new protected areas (2002)
Zdroj: Správa CHKO Dunajské luhy, 2002 Zastúpenie chránených území v záujmovom území je nedostatočné z hľadiska pomeru ich plochy k celkovej ploche územia aj z hľadiska reprezentatívnosti zastúpenia ochrany jednotlivých ekosystémov, respektívne ich sukcesných štádií. O tomto dáva výpoveď aj nasledujúca tabuľka 3.1. Súčasný stav biocentier, existujúcich a navrhovaných chránených území je znázornený na mape chránených území (Obr. 3.1a, 3.1.b). Správa CHKO Dunajské luhy pracuje ďalej na projektoch nasledujúcich maloplošne chránených území - tabuľka 3.2. 3.2 Ďalšie funkcie územia vo väzbe na prioritné funkcie Z lesníckeho pohľadu možno samozrejme hovoriť o tých istých drevinách, ktoré sa uplatňujú i pri tvorbe rastlinných spoločenstiev – základnej zložky ekosystémov. Rozhodujúcim kritériom je tu však produkcia drevnej hmoty. Toto kritérium sa stalo žiaľ rozhodujúcim aj v prípade lesov záplavového územia Dunaja. Vzhľadom na celoeurópsky a celosvetový trend pestovania rýchlorastúcich drevín (Vojtuš 1986, Varga 1993, Varga et al., 1997, Neštický 1996) boli už v rokoch 1925-1938 založené porasty v inundácii Dunaja Váhu a Moravy. Ich mimoriadne vysoký ročný prírastok drevnej hmoty bol impulzom pre ich veľkoplošné zakladanie v 50-tych rokoch (1956-60), kedy bolo vysadených okolo 30 miliónov topoľových a vŕbových sadencov (Vojtúš 1986). Keďže rozloha týchto porastov sa v inundačnom území pohybuje okolo 80 % z celkovej plochy lesov, hlavné dreviny týchto monokultúr (šľachtence typu „Robusta“ a „I-214“) sú predmetom sledovania prírastkov pred prehradením Dunaja, ale i v jednotlivých rokoch po prevádzkovaní Vodného diela Gabčíkovo. Rozsiahle výskumy prírastkov drevnej hmoty (Šmelko et al., 1996, 1997, Neštický, Varga 2001) sú dávané do vzťahu s hladinami podzemných vôd, pôdnou vlhkosťou a záplavami. Kritériom je aj dobrý zdravotný stav lesných drevín a celých porastov, hodnotený aj fotogrametricky (Varga et al., 1997). Mimoriadne vážnym ukazovateľom zdravotného stavu lesa je zmena stavu olistenia lesných drevín. V inundácii Dunaja sú pomery olistenia sledované na 10-tich monitorovacích plochách (Oszlányi 1995, 1996, 1999). Inundačné územie bolo už v minulosti predmetom záujmu, poľovníkov, rybárov, turistov (pešia turistika a cykloturistika) ako aj ďalších návštevníkov využívajúcich najmä možnosti na kúpanie a vodné športy. Po roku 1990, ešte pred ukončením vodného diela Gabčíkovo, ale už v nových podmienkach vlastníckych vzťahov, boli vypracované pre územie medzi starým korytom Dunaja a derivačným kanálom viaceré rozvojové dokumenty. Ich cieľom bolo hľadať riešenia ďalšieho rozvoja územia po výstavbe vodného diela s prihliadnutím na unikátne prírodné hodnoty územia. V r. 1990 bol vypracovaný komplexný urbanistický návrh tohto rekreačného ostrova s obcami Dobrohošť, Vojka nad Dunajom a Bodíky (Stavoprojekt Nitra, 1990). V rokoch 1991 až 1993 boli spracované ďalšie prognostické dokumenty pre toto územie (Vodohospodárska výstavba, š.p. Bratislava, 1991, URBION Bratislava, 1992). V r. 1993 bola vypracovaná špeciálna štúdia venovaná zmenám poľnohospodárskej výroby v časti medzi korytom Dunaja a deriváciou, ktorá zhodnotila aj podmienky pre rozvoj rekreačného využitia tohto územia (Králik et al., 1993). Všetky vyššie uvedené materiály sa zhodli v tom, že územie má vysoký rekreačný potenciál a po vybudovaní potrebnej vybavenosti môže byť rekreácia významnou doplnkovou ekonomickou aktivitou obyvateľov týchto troch obcí. Predpokladá sa, že vybudovanie zariadení rekreácie vyvolá rozvoj rôznych druhov služieb, čo sa môže následne prejaviť na vytvorení nových pracovných príležitostí a na stabilizácii obyvateľov týchto troch obcí. Vyššie uvedené štúdie a rozvojové dokumenty odporúčajú pre územie „umelého“ ostrova, t.j. územia medzi starým korytom Dunaja a derivačným kanálom, tieto rekreačné aktivity:
V súčasnosti prevládajú v území individuálne formy rekreácie. Rozvoj cestovného ruchu a rekreácie pozitívne ovplyvnilo vybudovanie slovenského úseku medzinárodnej Dunajskej cyklistickej trasy (v r. 1995), ktorá vedie po hrádzi po obidvoch stranách derivačného kanála Vodného diela Gabčíkovo a tiež po ľavostrannej protipovodňovej ochrannej hrádzi. V území sa t.č. nachádza viacero chatových osád. Azda najstaršou je chatová osada v katastri obce Bodíky. V blízkosti obce Bodíky sa nachádzajú tri osady individuálnych rekreačných chát (v práci Králika et al., 1993 sa uvádza počet chát cca 120, v záverečnej správe z r. 2000 sa ich počet odhaduje už na 150), ide o priestor chatovej osady Rybárske domky. Pri obci Bodíky sa nachádzajú chaty v niekoľkých radoch medzi ochrannou hrádzou a brehom ramena Dunaja. Chatová osada sa ťahá takmer súvislo od Bodíkov až po líniu „F“ v dĺžke viac ako 3 km. Rôzne „maringotky“ sa vyskytujú aj pozdĺž samotnej línie „F“. V tejto oblasti existuje nový zámer výstavby rekreačných chát aj na niekdajšom pasienku (lokalita Alsó sziget). Nové osady chát (legálnych aj nelegálnych) boli vybudované v oblasti novovytvorených materiálových jám po ťažbe štrkopieskov v inundačnom území medzi Dobrohošťou a Vojkou nad Dunajom. Ide o najväčšiu koncentráciu chát v tomto území. V katastrálnom území Gabčíkovo, ktoré leží v tejto časti na „umelom ostrove“ sa nachádza chatová oblasť Hodrácka s cca 20 individuálnymi rekreačnými chatami. Niekoľko chát a chalúp sa nachádza aj v lokalite Dedinský ostrov pri Istragove. Rozsiahla rekreačná oblasť sa nachádzala v k. ú. obce Dobrohošť v lokalite Hrušov, ktorá však bola v dôsledku výstavby Vodného diela Gabčíkovo zlikvidovaná. Na rekreačné využitie slúžia aj neobývané domy v samotných obciach Dobrohošť, Vojka nad Dunajom a Bodíky. Podľa posledného sčítania, ktoré sa uskutočnilo v máji 2000 (ŠÚ SR, 2001), vo všetkých obciach záujmového územia je percento neobývaných domov od 24 až do 35 %. V obci Dobrohošť sa uvádza 52 neobývaných domov z celkového počtu 175 domov, v obci Vojka nad Dunajom 48 neobývaných domov z celkového počtu 204 domov a v obci Bodíky je počet neobývaných domov dokonca až 56 z celkového počtu 164 domov. Nové zámery na rozvoj rekreačných zón navrhované do inundačného územia Aktuálne rozvojové lokality na vybudovanie intenzívne využívaných rekreačných areálov sú v súčasnosti v priestore bývalých materiálových jám, teraz jazier s podzemnou vodou. V novom zámere pre využitie Vojčianského a Šulianského jazera, ktorý bol vypracovaný v r. 2002, sú obidve jazerá navrhované na intenzívne rekreačné využitie s predpokladanou spoločnou dennou návštevnosťou až 6 500 návštevníkov. Pri špičkovej dennej návštevnosti sa uvažuje v tomto rekreačnom území dokonca s viac ako 10 000 návštevníkmi (SIRECO, 2002). Odhad počtu prítomných obyvateľov v jednotlivých obciach, to znamená trvalo bývajúci spolu s dočasne prítomnými chalupármi, chatármi a ďalšími rekreantmi v letnej sezóne je cca 2 000 – 2 500 obyvateľov. Podľa sčítania obyvateľov v máji 2000 je spolu v obciach Dobrohošť, Vojka nad Dunajom a Bodíky 1 085 trvalo žijúcich obyvateľov (ŠÚ SR, 2001). Návrh rekreačnej zóny pri Vojčianskom jazere obsahuje agroturistický areál (stajne koní s výbehom, ubytovne, ihriská, parkoviská, športoviská), chatovú osadu, hotelovú časť a rekreačnú dedinu (individuálna chatová rekreácia). Pre rekreačnú zónu pri Šulianskom jazere bol už schválený územný plán s účinnosťou od 1.1.2001. Táto rekreačná zóna má obsahovať: ubytovanie a stravovacie zariadenia, športoviská, detské ihriská, lodenicu. Ďalšie aktivity súvisiace s výstavbou a prevádzkovaním rekreačných zón pri jazerách, ktoré sa požadujú vybudovať sú: stavebný dvor (jeho umiestnenie ešte nie je známe) počas výstavby, nové zberné komunikácie a prístupové cesty ku všetkým zariadeniam v rekreačných zónach, parkoviská, výstavba nového vodovodu a vybudovanie nového zdroja pitnej vody, rekonštrukcia elektrických vedení, vybudovanie nových vedení a výstavba nových trafostaníc a vybudovanie kanalizácie v obciach, rozšírenie ČOV vo Vojke nad Dunajom a dobudovanie ČOV v Bodíkoch (SIRECO, 2002). Ako je zrejmé z vyššie uvedeného rozsahu aktivít súvisiacich s plánovaným zámerom rozvoja rekreácie v inundačnom území a jeho blízkom okolí ide o rozsiahle aktivity. Ich realizáciou by došlo k významným stretom záujmov s prioritnými ochrannými funkciami inundačného územia. Negatívne vplyvy na prírodné prostredie možno sledovať už teraz a očakávať počas výstavby navrhovaného rekreačného zámeru. Pomerne rozsiahle by mali byť aj samotné zemné práce, nepriaznivé vplyvy spôsobí pohyb ťažkých stavebných mechanizmov, budú vznikať stavebné a komunálne odpady, zvýšená prašnosť, emisie, hluk a vibrácie. Vybudovanie rekreačných objektov a zariadení si vyžiada ako podmieňujúce stavby vybudovanie vodovodnej siete, kanalizácie s čistiarňou odpadových vôd, plánuje sa vybudovanie pomerne veľkých parkovísk (až na cca 1900 osobných áut súčasne). Predpokladané výrazné zvýšenie dopravy spôsobí aj zvýšenie emisií a hlukovej záťaže. Vysoký stav návštevníkov môže v sezóne ohroziť čistotu samotných jazier (kúpanie, ale najmä vjazd automobilov až k brehom jazier, umývanie áut, kúpanie psov a pod). Celoročné využívanie bude nabaľovať ešte ďalšie dobudovanie areálov, v podstate v rozpore so zámermi ochrany prírody. Môže tiež dôjsť k priamemu vyrušovaniu živočíchov, k zašľapávaniu vegetačného krytu, vytváraniu bariér pre lokálny pohyb živočíšstva a pod., čo si nutne vyžiada reguláciu pohybu návštevníkov v okolitom území a monitorovanie dodržiavania stanovených požiadaviek. Pohyb návštevníkov by mal byť usmernený iba po vyznačených chodníkoch do tých priestorov, kde by nedochádzalo k nepriaznivým stretom so záujmami ochrany prírody a krajiny. Predložený zámer na rozvoj rekreačných aktivít bol už pripomienkovaný a je reálny predpoklad, že sa bude v určitej modifikovanej forme s prihliadnutím na pripomienky realizovať. Podľa predbežného zámeru predpokladaný termín začatia výstavby rekreačných objektov bol rok 2002, termín ukončenia je plánovaný na rok 2007 (SIRECO, 2002). Projekt nových rekreačných zón v oblasti materiálových jám A a B, teraz nazývaných Vojčianske a Šulianske jazero, je situovaný do inundačného územia v kontakte s ľavostrannou ochrannou hrádzou. Z jeho lokalizácie v tomto území vyplýva, že musí spĺňať prísne obmedzenia. Severná strana jazier, kde sa výstavba plánuje, býva síce v porovnaní s južnou a východnou stranou oveľa menej zatápaná, avšak aj tu dochádza pravidelne k záplavám. Pritom na zabezpečenie vyžadovaných hygienických podmienok pre kúpanie a vodné športy by nesmela povodňová voda vtekať do jazier, ako sa to stalo aj v roku 2002. Plánované vybudovanie objektov a zariadení pre šport, rekreáciu a cestovný ruch predstavuje určité narušenie plynulého prevádzania povodňovej vody. Prípadné vyňatie areálu z inundačného územia neprichádza do úvahy, nakoľko by zásadne ovplyvnilo kapacitu záplavového územia pod obcou Dobrohošť. Okrem toho sa musí pri výstavbe prihliadať aj na vplyv uskutočňovaných simulovaných záplav. V auguste 2002 bol predložený na pripomienkovanie návrh nového zákona o ochrane pred povodňami (MP SR, august, 2002). Podľa tohto návrhu zákona v aktívnej (prúdiaca voda počas povodne) zóne, kde prebieha väčšina povodňového prietoku, je zakázané umiestňovať, povoľovať a prevádzkovať stavby, ktoré môžu zhoršiť odtok povodňových prietokov, vykonávať terénne úpravy zhoršujúce odtok povrchových vôd, zriaďovať oplotenie, živé ploty a iné obdobné prekážky, zriaďovať tábory, kempy a iné dočasné ubytovacie zariadenia vrátane plávajúcich a pod. Zostávajúca časť inundácie patrí do pasívnej zóny, teda do územia zasahovaného rozlievaním vôd mimo koryta starého Dunaja a ramennej sústavy v menšom rozsahu a je charakterizovaná podstatne nižším podielom povodňového prietoku. Aj v tejto časti inundácie je však zakázané umiestňovať, povoľovať a realizovať napr. aj ubytovacie zariadenia. Treťou kategóriou v rámci členenia inundačného územia je potenciálna zóna, do ktorej sa zaraďuje územie ohrozené zaplavením pri prekročení projektovaných parametrov ochranných opatrení alebo pri závažnej poruche vodnej stavby. Ohraničenie potenciálnej zóny v prípade sledovaného územia prekračuje hranice sledovaného inundačného územia. V takýchto kritických situáciách by bolo potenciálne ohrozené zaplavením aj územie medzi ochrannou hrádzou a derivačným kanálom. V tejto súvislosti však treba brať na zreteľ, že už aj súčasný stav využívania územia na rekreačné účely nie je priaznivý. Doterajší spôsob využívania vodných plôch Vojčianskeho a Šulianského jazera a priľahlého územia, ktoré ležia priamo v inundačnom území, je neorganizovaný, živelný, bez zabezpečenia hygienických požiadaviek, ochrany bezpečnosti návštevníkov a má negatívny vplyv na životné prostredie. V priestoroch jazier sa realizujú nevhodné športové činnosti (napr. používajú sa vodné skútre), ktoré územie nadmerne zaťažujú hlukom a súčasne ohrozujú čistotu vody v jazerách aj bezpečnosť kúpajúcich. Aj v ďalších častiach inundačného územia spôsobuje neriadená rekreácia environmentálne problémy. V území je evidovaných niekoľko neriadených skládok odpadov (len v Bodíkoch sú evidované tri neriadené skládky), veľa súčasných stavieb rekreačných objektov je nevhodne umiestnených a viaceré nemajú stavebné povolenie. Iba za predpokladu, že sa dôsledne dodržia všetky nevyhnutné požiadavky a regulačné opatrenia, môžu mať nové rozvojové zámery pre priestor „umelého ostrova“ aj určitý pozitívny prínos. V zámere sa predpokladá zabezpečiť ešte pred samostatnou realizáciou zámeru zlikvidovanie nelegálnych rekreačných objektov (cca 400 rôznych starých maringotiek, železničných vagónov, unimo-buniek a iných nelegálne vybudovaných stavieb postavených okolo jazier), odstránenie a rekultiváciu skládky odpadu (na ploche 46 000 m2 s objemom 184 000 m3), výsadbu pôvodných drevín na severnej strane jazier a likvidáciu všetkých vysadených nepôvodných druhov rastlín. Formy rekreácie by mali byť regulované a usmernené. Pre miestnych obyvateľov bude dôležitým prínosom aj vytvorenie cca 330 nových pracovných príležitosti v rekreačných zónach (počas výstavby pôjde o cca 80 pracovných príležitostí).
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
