1.  Úloha a cieľ tejto štúdie

 Úlohou tejto štúdie je definovať stav, ktorý sa z ekologického a ekosozologického hľadiska môže považovať pre systém rieka a jej záplavové územie (inundačné územie) za optimálny (rešpektujúc limity, ktoré predstavujú najmä požiadavky protipovodňovej ochrany a existencia Vodného diela Gabčíkovo) a odporúčať spôsob ako takýto stav dosiahnuť. Úlohou je tiež navrhnúť zásady spôsobu regulácie takéhoto stavu, hlavne vodohospodárskymi metódami (vodný režim a regulačné zariadenia). V tejto úlohe je konečným cieľom pripraviť z ekologického hľadiska čo možno najlepšie návrhy zlepšenia vodného režimu pre ekosystém tohoto inundačného územia, a to hlavne pomocou optimalizácie vodného režimu jeho priblížením k prírodnému. Ide aj o definovanie kritérií, ktorými sa na základe monitorovania prírodného prostredia zistí, nakoľko sa výsledky uskutočňovaných opatrení približujú predstavám o optimálnom stave. Pri zostavovaní štúdie boli využité aj rokovania so zainteresovanými subjektami a aj s maďarskou stranou.

Zadanie úlohy bolo stanovené v podstate v dvoch úrovniach. Prvou je definovať stav, ktorý sa z ekologického hľadiska a z hľadiska prírodnosti biotopov môže považovať pre inundáciu za optimálny, a to bez ohľadu na spôsob ochrany a realizácie optimalizácie (dlhodobý cieľ). Druhá úroveň je kvalita ekotopu a biotopu, ktorú si z ekologického hľadiska želáme dosiahnuť a je reálne dosiahnuteľná predovšetkým riadením režimu vodnej zložky prírodného prostredia. O tejto druhej úrovni sa viedli a  budú sa viesť aj medzinárodné rokovania v zmysle rozsudku Medzinárodného súdneho dvora, pričom musia byť rešpektované špecifické štátne záujmy oboch strán.

Pri definovaní postupu prác treba vedieť nielen aký stav prostredia je možné z ekologického hľadiska považovať za optimálny, ale aj poznať kritériá, ktoré takýto stav charakterizujú a poznať etapové možnosti ako sa k takémuto stavu dopracovať. Druhá úroveň si kladie za úlohu definovať stav prírodného prostredia (a kritériá jeho dosiahnutia), ktorý je možné dosiahnuť vedomým usmerňovaním a v prípade potreby aj riadením vodného režimu. Zároveň je potrebné definovať monitorovateľné kritériá, ktoré hodnotia plnenie dosiahnutia takto normovaného stavu. Pritom sme si vedomí faktu, že napriek dôležitej úlohe vodného režimu, existuje celý rad ďalších antropogénnych vplyvov, ktoré v území inundácie nie je možné zanedbať, a ktoré môžu byť v rozpore so záujmami ochrany prírodného prostredia. Za také môžeme považovať lesné hospodárstvo, rybné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, rekreáciu, vlastnícke vzťahy, hospodárske záujmy obcí a jednotlivých vlastníkov pozemkov a pod. Štúdia sa diskusiám o stretoch záujmov nevyhýba. Z toho vyplýva potreba odsúhlasenia priorít pri riešení stretov záujmov. Okrem toho je potrebné hľadať účinné opatrenia na elimináciu nežiadúcich negatívnych javov, akými sú napr. pytliactvo, vytváranie nelegálnych skládok, divoká rekreácia a turistika a iné formy narušovania a znečisťovania prírodného prostredia, čo však nie je predmetom tejto štúdie.

Pre prirodzené dunajské inundačné územie je charakteristický veľmi špecifický, dynamicky sa meniaci systém akvatických, semiakvatických až terestrických ekotopov predstavujúcich biotop pre rozmanité špecializované druhy, ako aj paletu patričných biocenóz. Počínajúc nosným typom, ktorý predstavuje eupotamál v hlavnom toku a prietočných ramenách, cez parapotamál a plesiopotamál, zaplavované a nezaplavované terestrické ekosystémy (od mokradí cez lúky, mäkké luhy, až po tvrdé luhy a miestami aj lesostep). Určujúcim a riadiacim mechanizmom takýchto ekosystémov v priestore a čase je predovšetkým režim vodnej zložky prostredia, ktorý chceme vedome, v  priestore a čase, upraviť podľa dnešných najlepších vedomostí. Pritom všeobecným cieľom má byť stav blízky prírodnému.

Cieľom úprav vodného režimu celého systému, starého koryta Dunaja, simulovaných záplav v ramennej sústave a ďalších úprav v inundácii je predovšetkým na základe doterajších poznatkov, monitorovania a ekologickej syntézy:

	podporiť prírodné procesy typické pre prírodné záplavové územie pri rešpektovaní protipovodňových funkcií, ktoré v skutočnosti inundáciu formujú, t.j. zabezpečiť aj bezpečné prevedenie povodňových prietokov a  prevedenie ľadov medzi stupňom Čunovo a obcou Sap,
	vodným režimom podporiť stav biologickej diverzity blízky prírodnému, t.j. odpovedajúci veľkej stredoeurópskej rieke a jej záplavovému územiu s prietočnou ramennou sústavou a všetkými typmi vodných útvarov,
	podporiť priestorovo a časovo premenlivú rozmanitosť ekosystémov zodpovedajúcu prírodným pravdepodobnostným vzťahom prírodných fenoménov typických pre záplavové územie s prietočnou ramennou sústavou,
	podporiť podmienky pre sukcesiu spoločenstiev typických pre občasne zaplavované územie, a tým aj podporiť zabezpečenie patričnej biodiverzity nielen ako funkcie priestoru, ale aj ako funkcie času, teda podporiť čo najväčšiu dynamickú rovnováhu ekosystémov vychádzajúcu z plôškovej dynamiky v čase a priestore,
	podporiť zachovanie prirodzenosti a obnovu prírodnosti inundačnej oblasti, ktorá je založená na vodnom režime a vlhkostných pomeroch a na ich časovo priestorových sledoch,
	podporiť taký stav, ktorý  odpovedá konektivite rieky pred oddelením ramennej sústavy,
	zabezpečiť, aby voda v hlavných ramenách nestagnovala, aby jej kvalita bola dobrá, lepšia ako pred prehradením Dunaja, zabezpečiť, aby v priestoroch vhodných na využívanie podzemnej vody nebola ohrozená kvalita podzemnej vody stojatou vodou v ramenách,
	simulované záplavy robiť vtedy, keď je vo vode dostatočné množstvo plavenín a ak sa prirodzene vyskytne jarná záplava, manipulačným poriadkom prispieť k čo najvyššiemu obsahu živín vo vode (po postupnom dosiahnutí prirodzeného stavu simulovanie záplav sa bude zmenšovať a stanú sa skôr výnimočné v zvláštnych prípadoch, prípadne podporou prirodzených záplav),
	zabezpečiť, aby sa vodný režim v inundácii čo najviac podobal vo vlhkostných pomeroch a tiež v slede vodných stavov a záplav prírodným podmienkam odpovedajúcim dunajským prietokom, ale nekolidoval vo vybraných častiach územia so záujmami dlhodobo udržateľného lesného hospodárstva.

Po posúdení údajov o výskyte flóry, vegetácie a o pestovaní lesov, cieľom optimalizácie môže byť zabezpečenie prirodzeného rozvoja vodných, močiarnych, brehových (litorálnych), kriačinových a lesných spoločenstiev inundácie, odpovedajúcich hydropedologickému režimu konca 50-tych a začiatku 60-tych rokov. Z týchto rokov existuje vyhovujúca dokumentácia o štruktúre a synekologických vlastnostiach lužných lesov, vrátane ich vtedajšieho hydropedologického režimu, ku ktorému je potrebné priblížiť ciele „optimalizácie“. Ostatná flóra sa bude vyvíjať v súlade s  hydropedologickým stavom vyhovujúcim lužným ekosystémom.

Z hľadiska lesného hospodárstva bude potrebné vo vybraných častiach inundácie vodný režim prispôsobiť potrebám dobrého zdravotného stavu prevládajúcich lesných drevín a porastov, ako aj snahe po maximálnom drevnom prírastku porastotvorných drevín, za súčasného zachovania ostatných funkcií lesa. Časť lesnej pôdy bude treba ponechať na sukcesívnu obnovu prírodného lesa a postupne ju zväčšovať. V prípade, ak sa ekosystém inundačného územia postupne bude prevádzať do stavu s fungujúcimi samoregulačnými procesmi, bude pravdepodobne potrebné zohľadniť aj súčasný rozsah a rozmiestnenie intenzívne obhospodarovaných hospodárskych lesov.

Prehľad o súčasnej krajinnej štruktúre je znázornený na Obr. 1.1.