Pripomienky k „Predbežnému stanovisku MČ PSEO vo vzťahu k bodu II.5 Mandátu“

(Príloha 4 zápisnice z rokovania v Budapešti 24.5.2005)

K bodu 2: všeobecné princípy.

Strany si síce vymenili v rokoch 1999 a 2000 materiály, ale z toho sa nedá dedukovať, že „strany vyjadrujú súhlas, aby používali spoločný model“ ! Slovenská strana je naopak toho názoru, že sa strany majú navzájom oboznámiť so svojimi modelmi hodnotenia, ale po odsúhlasení vstupov si každá strana vykoná hodnotenie svojím modelom. Ak výsledky budú totožné, tak sa akceptujú. Ak nie, budú sa hľadať príčiny rozdielov.

K bodu 3: definovanie alternatív.

Súhlasíme so zásadou, že pripustenie určitej alternatívy do analýzy neznamená jej akceptovanie. Preto je zbytočné zdôrazňovanie, kto tú-ktorú alternatívu navrhoval, lebo napríklad druhá maďarská alternatíva je totožná s druhou slovenskou alternatívou. Preto alternatívy na preskúmanie sú nasledovné:

1. Situácia zodpovedajúca súčasnému stavu – ktorú však treba jasne definovať v celom úseku od Bratislavy až po Budapešť. Podľa nás je to:

- Využívanie stupňa Gabčíkovo výlučne slovenskou stranou.

- Z energie vyrobenej vo VDG patrí MR podiel úmerný využívaným nákladom vynaloženým stranami na tomto stupni.

- Tento podiel si SR ponecháva, ako čiastočnú úhradu škôd spôsobených prerušením plnenia Zmluvy 1977 zo strany MR.

- MR nevykoná opatrenia v starom koryte Dunaja, preto delenie vôd zostane trvalo podľa dohody splnomocnencov z roku 1995: do starého koryta bude SR vypúšťať 250-600 m³.s^-1, priemerne 400 m³.s^-1. Odbery do ramien a iné neenergetické odbery zostávajú podľa bilancie SPZ.

- MR je v zmysle Rozsudku MSD povinná uhradiť SR: (a) škody z opozdeného uvedenia do prevádzky VDG a nevzdutia hladiny v úseku VDN a zo zvýšených nákladov nutných na uvedenie VDG do prevádzky a (b) škody zo zmeny spôsobu prevádzky VDG, v dôsledku neexistencie dolného stupňa. Pri hodnotení investície z hľadiska MR, treba škody zahrnúť do toku nákladov.

- MR je povinná hradiť od roku 1992 (kedy mala byť vzdutá hladina VDN) všetky náklady súvisiace s udržiavaním plavebnej dráhy v úseku VDN. Pokiaľ časť týchto prác vykonala SR, započítajú sa príslušné náklady do sumy škôd, ktoré je povinná uhradiť MR.

2. Súčasný stav s dolným stupňom vybudovaným pri Pilismaróte – je vlastne riešenie totožné, ako bolo sformulované v Rámcovej dohode z februára 1998, t.j:

- Vybudovanie dolného stupňa v inom profile, ako predpokladala Zmluva 1977 (ale s rovnakou kótou vzdutia hladiny a prehĺbenia odpadu) je jednostranným rozhodnutím MR, ktorá znáša prípadné nepriaznivé dôsledky: (a) náklady sa zarátajú podľa SZP vo výške predpokladanej pre Nagymaros (vrátane predĺženého prehĺbenia koryta) a (b) znížené energetické účinky sa odpočítavajú z podielu MR.

- Až do uvedenia dolného stupňa do prevádzky a uhradenia polovice spoločných nákladov nových objektov VDG (vyvolaných prerušením plnenia Zmluvy 1977 zo strany MR) si energiu vyrobenú vo VEG ponecháva SR, ako čiastočnú úhradu spôsobených škôd,

- Po uvedení dolného stupňa do prevádzky sa saldo škôd anuluje a deľba vyrobenej energie vo VEG a VEN bude 50:50 %, čo sa však netýka malých elektrární na odberoch vody, ktoré sú národnými investíciami.

3. Súčasný stav s dolným stupňom vybudovaným v Nagymarosi – podmienky sú pre SR rovnaké, ako v bode 2, ale nákladmi a energetickými účinkami je riešenie podstatne výhodnejšie pre MR.

4. Riešenie realizované vecne i časovo podľa Zmluvy 1977. Je to teoretické riešenie, ktoré je – ako porovnávacia základňa pre:

- stanovenie miery zníženia efektívnosti ostatných alternatív riešenia,

- stanovenie rozdielu v hodnote vyrobenej energie v jednotlivých rokoch – až do uvedenia dolného stupňa do prevádzky, čo predstavuje základ pre stanovenie škody na energetických účinkoch.

K bodu 4: Rozdelenie vôd a prevádzkový režim.

Maďarské označovanie vody vypúšťanej do koryta Dunaja, ako “voda do Szigetközu” je neobjektívne a zavádzajúce. Voda vypúšťaná do koryta ide rovnako málo do Szigetközu, ako aj do Žitného ostrova. Vzhľadom na to, že už pri 100 %-nom prietoku bola hladina v zahĺbenom koryte za normálnych prietokov príliš nízko na to, aby mohla dotovať hladinu podzemných vôd v okolitom územi (Szigetközu, ako aj Žitného ostrova), je úplne zbytočné experimentovať s variantami zvyšovania prietokov do starého koryta. Zvýšenie hladiny sa tu musí dosiahnuť efektívnejším spôsobom – na to je vypracované riešenie prehrádzkami koryta – podobnými, ako je pri Dunakiliti. Zvýšenie jalového prietoku (energeticky nevyužívaného, obchádzajúceho VEG) prináša jednoznačnú stratu energie (prínosov), bez akéhokoľvek environmentálneho úžitku na priľahlých územiach Szigetközu, ako aj Žitného ostrova.

Vzhľadom na uvedené, treba uvažovať len s dvoma scenármi prietokov do starého koryta:

- Podľa súčasného stavu, resp. dohody z roku 1995: 250-600 m³.s^-1, priemerne 400 m³.s^-1. Tento scenár sa aplikuje len na riešenie podľa súčasného stavu, bez dolného stupňa.

- Podľa Zmluvy 1977 a SZP: 50-200 m³.s^-1, priemerne 125 m³.s^-1. Tento scenár sa aplikuje na všetky riešenia s dolným stupňom, kedy sa predpokladá, že MR vybuduje aj plánované opatrenia v starom koryte.

Čo do prevádzkového režimu VEG:

- V riešení bez dolného stupňa sa predpokladá prevádzka priebežná (hladinový režim so stanovenou hornou hladinou a prípustným rozkyvom).

- V riešení s dolným stupňom sa predpokladá špičková prevádzka, limitovaná len pracovným objemom nádrží.

K bodu 5: okruh nákladov a úžitkov.

Materiál správne stanovuje potrebu spoločného skúmania okruhu nákladov a úžitkov hlavných účinkov SVD G-N, ktorými okrem energetiky (t.j. využitia energie Dunaja v úseku Bratislava – Budapešť) je najmä protipovodňová ochrana územia, zlepšenie plavebných podmienok a zlepšenie ekológie okolitého územia. Jedine energetické využitie Dunaja je „výrobný účinok“, u ktorého treba skúmať jeho ekonomickú efektívnosť formou analýzy toku prínosov a nákladov. Ostatné účinky (nevýrobného charakteru) je nutné realizovať (dosiahnuť), aj keby nespĺňali kritériá uplatňované na výrobné či komerčné investície:

- Ochrana územia podunajskej nížiny sa po katastrofálnych povodniach v rokoch 1954 (na maďarskej strane) a 1965 (na slovenskej strane) stala prvoradým cieľom spoločnej investície. Keďže pretrhnutie hrádzí bolo, v oboch prípadoch spôsobené sufóziou ich priepustného podložia, možno do nákladov slúžiacich ochrane zarátať zosilenie ochranných hrádzí v celej ich dĺžke a utesnenie ich podložia, ako aj vybudovanie priesakových kanálov a čerpacích staníc zabezpečujúcich odvedenie vnútorných vôd v prípade zvýšených vodných stavov.

- Plavba na Dunaji je podľa Belehradskej konvencie voľná, t.j. bezplatná. Každý štát je povinný na svojom úseku dbať (v rámci daných prietokových možností) na udržiavanie plavebnej dráhy. Okrem toho sa na odporúčanie Dunajskej komisie ČSSR a MĽR zaviazali plavebné podmienku medzi Bratislavou a Budapešťou zlepšiť vybudovaním dvoch stupňov, čim sa dosiahne minimálna plavebná hĺbka na celom úseku 3,5 m, príslušné zlepšenie smerových pomerov a dosiahnutie možnosti plavby aj v noci a aj za nepriaznivých prietokových podmienok. Ak predpokladáme, že protipovodňové hrádze by boli rekonštruované v rámci jednoúčelového riešenia ochrany územia, zabezpečenie jednoúčelového zlepšenia plavebných podmienok by vyžadoval výstavbu príslušného počtu plavebných stupňov – najmenej troch (väčší počet je možný, ale nákladovo náročnejší).

- Ekologické prínosy, ktoré bolo potrebné zabezpečiť, spočívajú v zvýšení hladiny podzemných vôd v okolitom území a zabezpečenie dotácie vody do ramien, ktoré v dôsledku zahlbovania dna Dunaja boli čoraz kratšiu dobu za rok pretekané. Tieto prínosy by bolo možné dosiahnuť výstavbou príslušného počtu prahov v Dunaji.

- Energetické účinky vo využívanom úseku Dunaja možno (v teoretickom riešení) dosiahnuť, keď sa k uvedeným jednoúčelovým investíciám pridajú náklady na Gabčíkovskú deriváciu (vrátane vodnej elektrárne) a náklady na elektráreň Nagymaros.

Pre každé z uvedených jednoúčelových riešení možno stanoviť (najlepšie v cenovej úrovni SZP) príslušné jednoúčelové investície. Súčet investičných nákladov uvedených štyroch jednoúčelových riešení bude samozrejme vyšší, ako náklady skutočného viacúčelového riešenia. Z nákladov troch nevýrobných účinkov môžeme stanoviť ročný prínos každého z nich ako anuitu z vypočítaných jednoúčelových investičných nákladov. Ročné prínosy energetickej časti tvorí v skutočnosti hodnota vyrobenej energie. Pri relatívnom hodnotení v cenovej úrovni SZP budeme predpokladať, že by hodnota vyrobenej energie mala byť minimálne rovná anuite z jednoúčelových nákladov energetického využitia.

Z relácií jednoúčelových nákladov uvedených štyroch prínosov možno stanoviť podiely pripadajúce z viacúčelovej investície na jednotlivé jej úžitky. Prípadne, po odpočítaní podielov pripadajúcich na uvedené tri nevýrobné účinky, dostaneme „očistenú“ investíciu energetiky. Keďže relácia uvedených štyroch úžitkov bude asi iná v úseku VDG, ako v úseku VDN, možno uvedený postup uplatniť osobitne pre každý úsek.

Ak jednoúčelové investičné náklady jednotlivých nevýrobných účinkov z úrovne SZP prepočítame do reálnej cenovej úrovne (napríklad v Sk, podľa relácie skutočných nákladov v bežných cenách a nákladov na úrovni SZP), možno anuitou týchto nákladov stanoviť hodnotu ročných prínosov týchto nevýrobných účinkov, ktorá potom môže byť vložená do analýzy toku nákladov celej (viacúčelovej) investície.

K bodu 6: vstupné údaje hodnotenia.

- Pomery investičných nákladov realizovaných doteraz sa dosiahnu aktualizáciou inventarizácie nákladov.

- Rozdelenie investičných nákladov na jednotlivé ciele (hlavné účinky) sa stanoví podľa bodu 5.

- Mena použitá v hodnotení národných podielov SR a MR spoločnej investície bude v prvom rade domáca mena – teda Sk v SR a Ft v MR. Hodnotenie celej investície možno vykonať v domácich menách, prípadne aj v EUR, podľa kurzov platných v súčasnosti.

- Odporúčame, aby hodnotenie bolo robené na základe súčasných podmienok. Ekonomická situácia v SR a asi aj v MR nie je natoľko ustálená, aby bolo možné robiť spoľahlivé prognózy do ďalekej budúcnosti. U nás nevieme, čo bude stáť energia, plyn, pohonné hmoty, palivá atď. ani v budúcom roku, nieto ešte o 10 –15 rokov !

- Prevádzkové náklady odporúčame brať len úmerne nákladom objektov.

- Dôležité bude stanovenie relácie hodnoty druhov vyrábanej energie – smerodajné budú výrobné náklady v inom dostupnom riešení. Nie je jasné, čo znamená v bode 6.2: „Typ použitých druhov energií a ich časové rozlíšenie“. (Možno ide len o nejasnosť vplyvom prekladu.).

- Pri cene energie budú zohľadnené domáce podmienky a podmienky v okolitých štátoch. Prenos špičkovej energie z väčšej vzdialenosti asi neprichádza do úvahy.

- Diskontná sadzba pre infraštruktúrne investície (akou je aj viacúčelová SVD G-N) sa v EU uplatňuje na úrovni 6 %. Pre posúdenie citlivosti výsledkov na výške diskontnej sadzby, môžeme všetky hodnotenia robiť pre diskontné sadzby 6 – 8 – 10 – 15 %.

- Presnosť „na úrovni prefeasibility study“ nie je jednoznačne definovaná – zodpovedá pravdepodobne presnosti investičnej úlohy.

Bratislava, 18.6.2005.

Vypracoval: Ing. Miroslav Liška CSc.