Príloha č.3 Zápisnice z rokovania v Budapešti zo dňa 24. mája 2005
pre ekonomické otázky
vo vzťahu k bodu II.5
Mandátu
Na zasadaní rokujúcich strán, konaného v Bratislave dňa 18. apríla 2005 sa dospelo k dohode o tom, že maďarská strana na dnešnom rokovaní predloží svoje stanovisko vo veci okruhu energetických otázok.
Tento materiál obsahuje predbežné stanovisko maďarskej strany
v horeuvedených otázkach.
V oblasti materiálov, slúžiacich na hodnotenie ekonomických dopadov sa medzi stranami doteraz uskutočnila výmena nasledovných materiálov:
Na základe horeuvedeného strany vyjadrujú súhlas, aby používali spoločný
model a ten vybudovali systematicky, berúc pritom do úvahy doteraz
vykonanú prácu a výpočty. Preto v záujme systematického postupu je kľúčovou úlohou definovanie
prínosov, patriace do pôsobnosti Pracovnej skupiny pre ekonomické otázky, resp.
požadované od ostatných pracovných skupín, resp. udržiavanie priebežných
kontaktov s ďalšími pracovnými skupinami.
Jednou z najdôležitejších, a zároveň najviac diskutovaných otázok je definovanie alternatív (scenárov), slúžiacich za základ analýzy. Je však všeobecnou zásadou, že spoločný model musí preskúmať všetky scenáre, navrhnuté stranami na analýzu. Strany si môžu vyhradiť, že pripustenie analýzy neznamená právoplatnosť alebo akceptovateľnosť daného scenára.
Varianty, preskúmané maďarskou stranou v rozsahu informatívneho charakteru:
· Situácia, zodpovedajúca súčasnému stavu
· Súčasný stav s dolným stupňom, vybudovaným pri Pilišmaróte
Ďalšie alternatívy, navrhované na preskúmanie slovenskou stranou:
· Riešenie, realizované podľa Zmluvy z r. 1977
· Situácia, vzniknutá v prípade návrhu, obsiahnutého v rámcovej zmluve, vypracovanej vo februári 1998
4. Údaje rozdelenia vôd a vyrobené
množstvo energie; prevádzkový režim
Odpoveď z decembra 2000 upozornila na tú skutočnosť, že maďarská metóda výpočtu, použitá v návrhu z decembra 1999, nie je úplne presná. Maďarská strana uznáva, že slovenská strana, na základe skúseností z praxe prevádzkovania vodného stupňa v Gabčíkove môže disponovať informáciami, ktoré môžu slúžiť na upresnenie modelu a pomocou ktorých sa môže metodika výpočtu upresniť.
Dôležitým vstupným údajom modelu je to, že v zmysle bodu 140. Rozsudku koľko vody odvádzajú strany do pôvodného koryta a do bočných ramien. Definitívnu hodnotu tohto prietoku poskytne až spoločný postup strán pri skúškach vplyvov na životné prostredie. Dovtedy možno pracovať pri analýze s viacerými, navzájom nezávislými variantmi rozdelenia vôd.
S informatívnym charakterom: údaje rozdelenia vôd, doteraz preskúmané maďarskou stranou:
·
Zabezpečenie trvalého množstva 400m3/s
vôd do Szigetközu
·
Zabezpečenie trvalého množstva 1100m3/s
vôd do Szigetközu
·
Zabezpečenie 25% ale minimálneho množstva
400m3/s vôd do Szigetközu
·
Zabezpečenie 45% (......nie je uvedené to, čo v predchádzajúcom prípade – pozn.
prekl.) množstva 400m3/s vôd do Szigetközu
·
Zabezpečenie 65% (......nie je uvedené to, čo v predchádzajúcom prípade – pozn.
prekl.) množstva 400m3/s vôd do Szigetközu
Ďalšie scenáre,
navrhované slovenskou stranou:
·
Zabezpečenie množstva 250 - 400m3/s vôd so sezónnymi zmenami
5. Cash flow
položky skúmaných alternatív v oblasti energetiky, plavby, protipovodňovej
ochrany a ekológie
5.1 Jednou z
možností je spoločné skúmanie cieľov zmluvy.Vzhľadom k tomu, že investícia
slúžila na spoločné naplnenie horeuvedených cieľov, je potrebné, aby jednotlivé
scenáre obsahovali – do miery
detailov, spoločne akceptovaných stranami –
okrem modelovania energetických dopadov i celý okruh všetkých nákladov a
úžitkov, viazaných na daný scenár nielen v oblasti energetiky, ale i plavby,
protipovodňovej ochrany a ekológie. Položky cash flow, súvisiace s plavbou,
protipovodňovou ochranou a ekológiou môžeme zahrnúť do analýzy vtedy, ak k tomu
našej pracovnej skupine Pracovná skupina pre vodné hospodárstvo,energetiku,
plavbu a ekológiu poskytne potrebné
informácie.
5.2 Druhou
možnosťou je to, že model bude analyzovať i naďalej len náklady a úžitky
energetiky. V tomto prípade možno komplexnosť brať do úvahy i tak, ako to
obsahoval i maďarský návrh z roku 1999, to znamená, že investičné náklady
očistíme od častí, slúžiacich iným úžitkom.
6. Vstupné
údaje, ktoré k modelu poskytne Pracovná skupina pre ekonomické otázky
Pracovná
skupina pre ekonomické otázky predloží návrh na nasledovné parametre:
6.1 V súvislosti
s investičnými nákladmi
·
Pomery
investičných nákladov, znášaných stranami na doteraz zrealizovaných
investíciách (aktualizácia inventúry)
·
Rozdelenie
investičných nákladov medzi ciele v oblastiach energetiky, plavby a
protipovodňovej ochrany
6.2 V súvislosti
s inými časťami ekonomického modelu
·
Všeobecné
pravidlá pre hodnotenie a výmenu
-
mena modelu
-
použité
prognózy (napr. inflácia, kurz, nárast cien)
-
zmenárenské
pomery v minulosti a iné otázky nastolené mandátom
·
Prevádzkové
náklady
·
Typ
použitých druhov energií a ich časové rozlíšenie
·
Relatívne
cenové pomery použitých druhov energií
·
Typy cien
elektrickej energie, použiteľné pre hodnotenie, ich súčasná úroveň a tempo
nárastu
·
Diskontná
sadzba
7. Z hľadiska postupu súhlasíme s tým, aby strany najprv prediskutovali a odsúhlasili hlavné parametre jednotlivých scenárov a až potom pokračovali pri vypracúvaní detailnejších výpočtov. V prílohe tohto materiálu naznačujeme, že použitie akých východzích údajov považujeme za možné v prípade jednotlivých vstupných údajov, dodaných Pracovnou skupinou pre ekonomické otázky. Ich definitívne uzavretie je samozrejme úlohou vzájomných dohovorov.
Z hľadiska presnosti vstupných údajov navrhujeme presnosť na úrovni prefeasibility study.
P R Í L O H A
Navrhované východiskové
hodnoty alebo spôsob výpočtu parametrov stanovených ekonomickou pracovnou
skupinou, uplatňovaných energetickým modelom
Peňažnou menou spoločného modelu je euro. Časovým horizontom skúšania je 50 rokov.
Na základe návrhu slovenskej strany členenie nákladov je na stále náklady (úmerne 1-2 % z investičných nákladov) a na variabilné náklady (úmerne s vyprodukovaným množstvom energie 1 Ft/kWh). Základom stálej a variabilnej časti je návrh zakladajúci sa na konkrétnych prevádzkových skúsenostiach, po dohode s technickou pracovnou skupinou.
Maďarská strana uplatňovala čas nízkej a špičkovej tarify, slovenská strana navrhuje členenie podľa SZP (základná, nízka a špičková tarifa).
Pokiaľ používame tri druhy energie (nízku, základnú a špičkovú tarifu), navrhované hodnoty východiskových cenových pomerov v prípade základnej – špičkovej energie sú 1: 1,3-1,5; a v prípade nízkej energie a špičky je pomer 1 : 2,5. Konečné hodnoty cenových pomerov sú závislé od presného zadelenia časových intervalov.
Relatívne cenové pomery v čase navrhujeme považovať nie za statické, ale za dynamické kvôli prebiehajúcim zmenám na trhu energie. Východiskovým bodom môže byť to, že pomer nízka energia-špička v priebehu 5-10 ročného obdobia v dôsledku očakávaného zníženia nadbytočnej kapacity sa zvýši na 1 : 3 a následne za 30 – 40 rokov v dôsledku prispôsobenia sa ponuke klesne na hodnotu 1 : 1,5.
Navrhujeme zvážiť uplatňovanie dvoch druhov typov cien:
A) Kótované, resp. mimoburzovné, spot, resp. termínované ceny európskej energetickej burzy v Lipsku
Popritom možno brať do úvahy i dostupné regionálne energetické burzy (napr. v Gráci), doplnené korekciami, ktoré strany považujú za dôležité (napr. nedostatok cezhraničných kapacít, faktory ovplyvňujúce lokálnu úroveň cien, atď.).Pri ich použití treba zohľadniť prípadné rozdielne časové členenie.
Kótované a mimoburzovné ceny na lipskej burze pre informáciu:
|
EUR/MWh |
|
2003 |
2004 |
|
Základná energia |
OTC |
30,5 |
28,6 |
|
|
EEX |
29,5 |
28,5 |
|
Špičková energia |
OTC |
46,7 |
38,6 |
|
|
EEX |
42,9 |
37,7 |
Zdroj: Energiewirtschafliche Tagesfragen, uverejňuje MAVIR
B) Referenčná cena: dlhodobé hraničné náklady súčasnej dominantnej technológie. Pre zistenie dlohodobých cenových tendencií, ako aj pre alternatívne výpočty navrhujeme požívanie vypočítanej referenčnej ceny (benchmark). Benchmarková cena vyjadruje dlhodobé hraničné náklady súčasnej dominantnej technológie. Touto je v súčasnosti plynová turbína s kombinovaným cyklom, vyrábajúca na voľný trh. Jej možné parametre:
- kapacita 250 MW
- 720 USD/kW investičné náklady s ročným 2,5%-ným nárastom
- životnosť 15 rokov
- diskontná sadzba 15 %
- prevádzkový čas hod/rok 6000
- efektivita 52 %
- cena plynu: v roku 2005 – 4,29 USD/GJ, v roku 2010 – 5,56 USD/GJ
Na základe uvedených parametrov sú referenčné hodnoty elektrickej energie (2005 – 2020):
|
rok |
Ft/kWh |
|
2005 |
12,5 |
|
2010 |
15,0 |
|
2015 |
17,0 |
|
2020 |
19,5 |
Poznámka: Uvedené parametre prezentujú prieskum IEA z roku 2003. Aktualizácia je potrebná, pokiaľ strany príjmu používanie referenčnej ceny elektrickej energie a jej spôsob.
- výška diskontnej sadzby prezentuje riziko diskontnej cash flow, čo však stanovujú uplatňované predbežné predpoklady (konzervatívne alebo optimistické). Diskontná sadzba je individuálna a nie všeobecná hodnota, vzťahujúca sa na daný cash flow, a jej stanovenie musí byť posledné medzi parametrami, lebo jej hodnota závisí od stanovených hodnôt ostatných parametrov.
- Všeobecnou zásadou je, že nemáme dôvod, aby v prípade štátu, ako voči investorovi kapitálu, hospodáriaceho z daňových platieb, postavili nižšie očakávania efektivity ako v prípade súkromného sektora. Pri investíciách do energetiky pri očakávaných diskontných sadzbách považujeme za náležité nominálnych 15 %.
Budapešť, 24. mája 2005