7. Biota

 7.1. Metodika zberu dát

Cieľom monitorovania bioty v roku 2011 bolo pokračovať v sledovaní a hodnotení hlavných trendov vo vývoji bioty v období po odklonení Dunaja. Jeho účelom je zaznamenávanie zmien a navrhovanie prípadných opatrení pre zlepšenie podmienok biotopov. Monitoring sa uskutočňuje na šiestich monitorovacích plochách (Obr. 7, Tab. 18).

Tab. 18: Zoznam monitorovacích plôch a sledovaných ukazovateľov

Sledované ukazovatele:

A - fytocenológia – mezoštruktúra vegetácie (metóda Braun-Blanquet)

B - terestrická fauna – suchozemské mäkkýše (Terrestrial Mollusca - Gastropoda)

C - vodná fauna – perloočky (Cladocera), veslonôžky (Copepoda), podenky (Ephemeroptera), potočníky (Trichoptera), vážky (Odonata), vodné mäkkýše (Aquatic Mollusca)

D - vodná fauna – ryby (Pisces)

E - vodné makrofyty (Kohlerova metóda a metóda Braun-Blanquet)

Fytocenológia - metóda výskumu mezoštruktúry vegetácie

Mezoštruktúra vegetácie v zmysle použitej metodiky reprezentuje fytocenózy. Tieto boli sledované na označených, trvalých monitorovacích plochách o veľkosti cca 400 m². Geobotanické, semikvantitatívne snímkovanie rastlinných spoločenstiev (fytocenóz) bolo uskutočňované 2-krát ročne (jarný a letný aspekt) a hodnotené podľa zásad zürišsko-montpellierskej školy, sedemčlennou spojenou stupnicou abundancie a dominancie (pokryvnosti a sociability). Ďalej bola hodnotená pokryvnosť jednotlivých etáží (E3 - stromová, E2 - krovinná, E1 - bylinná), ktorá bola stanovená percentuálne. Bola vyjadrená aj podobnosť porastu v porovnaní s predchádzajúcim rokom a dynamika vývoja porastu. V ďalšom kroku bola uskutočnená ekologická analýza, ktorá hodnotí rastlinné spoločenstvá z hľadiska náročnosti prítomných druhov na niektoré faktory prostredia (svetlo, teplota, kontinentalita, vlhkosť, pôdna reakcia, pôdny dusík).

Vodné makrofyty

V období medzi rokmi 1990-1991 a 1999-2002 sa monitorovanie makrofýt uskutočnilo metódou Braun-Blanquet (1964). V roku 2003 bola z dôvodu lepšej porovnateľnosti výsledkov s maďarskou stranou zavedená metodika podľa Kohlerovej metódy (Kohler, 1978 in Matečný, 2003). Kohlerova metóda spočíva v získaní súpisu druhov vlastnej vodnej vegetácie i ďalších životných foriem nepriamo viazaných na vodné prostredie z vodného stĺpca jednotlivých čiastkových úsekov toku s relatívne homogénnymi ekologickými podmienkami. Avšak Kohlerova metóda nehodnotí brehovú vegetáciu, preto sa v dôsledku veľkej dynamiky vodnej hladiny v ramenách a s ňou súvisiacou častou absenciou hydrofytov od roku 2007 opäť pristúpilo aj k používaniu fytocenologického snímkovania (Braun-Blanquet) ako doplňujúcej metódy.

Perloočky (Cladocera), Veslonôžky (Copepoda)

Vzorky sa odoberali planktónovou sieťkou trikrát za rok. V metodike vzorkovania oproti doterajšiemu monitoringu nenastali žiadne zmeny.

Podenky (Ephemeroptera), potočníky (Trichoptera)

Vzorky (larvy) boli odoberané zo štrkového substrátu odkopaním („kicking“ technika). Výsledky od roku 2004 zahŕňajú aj imága pozorované na pobrežnej vegetácii, resp. lietajúce imága náhodne zaznamenané odborníkmi v priebehu odoberania vzorky z ramien a terénnej pochôdzky. Tieto doplňujúce údaje slúžia pre zachytenie úplnejšieho zoznamu prítomných druhov.

Mäkkýše (Mollusca)

Odber materiálu vodných mäkkýšov (Aquatic Mollusca) sa v hlavnom toku a v ramenách so spevnenými brehmi uskutočňuje trikrát za rok kvantitatívnou metódou na pevných kamenných substrátoch. Druhy žijúce na submerzných a emerzných vodných nárastoch sa získavajú smýkaním hydrobiologickou sieťkou. Doplňujúcou metódou je semikvantitatívna metóda individuálneho zberu, ktorá sa vykonáva za časovú jednotku z ostatných substrátov.

Suchozemské mäkkýše (Terrestrial Mollusca - Gastropoda) sú vzorkované preosievaním hrabanky z rovnakej plochy (1x1 m) z viacerých parciálnych plôšok (50x50 cm). V prípade potreby sa používa aj doplnková metóda individuálneho zberu jedincov.

Vážky (Odonata)

Vzorky (larvy) boli odoberané smýkaním submerznej vegetácie. Smýkanie je vykonávané za súčasného rozhrabávania dna („kicking“ technika) s cieľom zachytenia lariev v dnovom substráte. Za účelom zachytenia úplnejšieho obrazu chudobných spoločenstiev vážok sa od roku 2004 pristúpilo aj k sledovaniu a hodnoteniu lietajúcich imág ako doplňujúcich údajov pre zachytenie úplnejšieho zoznamu prítomných druhov. Niektoré lokality boli v hodnotenom roku vzorkované až 6-krát. Niektoré larvy vážok je možné po opadnutí tracheálnych žiabrí určiť len do čeľade a teda poskytujú len kvantitatívny údaj. Keďže je ich počet pomerne vysoký sú uvedené aj v tabuľkách údajov z monitoring bioty (Tabuľková príloha 2)

Ryby (Pisces)

Odlovy sa vykonávajú elektrickým agregátom, počet ulovených rýb je prepočítavaný na jednotku rybolovného úsilia za 15 minút lovu elektrickým agregátom – CPUE 15. Dosah agregátu je okolo 1-1,5 m.

Metodika zberu dát jednotlivých sledovaných ukazovateľov je podrobnejšie charakterizovaná v predchádzajúcich Národných ročných správach (pozri napr. www.gabcikovo.gov.sk/doc/nr2005/index.html).

7.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

V charakteristike každej lokality (monitorovanej plochy) je zahrnuté:

1. číslo lokality, číslo monitorovanej plochy

2. riečny kilometer lokality (určený z mapy mierky M 1:10000)

3. stručná charakteristika biotopov lokality (hlavný tok Dunaja, rameno, mäkký lužný les a pod.)

4. charakteristika rastlinstva lokality

- porastotvorné dreviny

- pokryvnosti jednotlivých vrstiev a ich charakteristika

- byliny - jarný a letný aspekt

- prenikajúce druhy (neofyty, invázne druhy, nitrátofilné druhy a pod.)

- zmeny zaznamenané v stave rastlinstva

- charakteristika spoločenstva makrofytov

5. charakteristika živočíšstva lokality

- terestrická fauna – popis spoločenstiev a hlavné trendy ich vývoja

- vodná fauna – popis spoločenstiev a hlavné trendy ich vývoja

7.3. Základné informácie o stave bioty na jednotlivých lokalitách

Vývoj rastlinných a živočíšnych spoločenstiev inundácie sa v hodnotenom roku nevymykal z doterajších trendov ani napriek tomu, že prietoky v Dunaji boli od začiatku marca do konca júna výrazne podpriemerné a sledované územie nebolo počas celého vegetačného obdobia zaplavené. Vlhkostné podmienky výrazne zlepšili zrážky, ktoré boli v podstate od polovice marca do konca júla s výnimkou dvoch kratších období nadpriemerné. Rozloženie vysokých zrážkových úhrnov v rámci roka bol z hľadiska rastlinstva veľmi priaznivý, vyskytovali sa od obdobia zahájenia rastu a trvali takmer do konca leta. Negatívne vplyvy nízkych vodných hladín ďalej stierali aj podpriemerné teploty vzduchu takmer počas celého júla a v prvej polovici augusta. Veľmi teplé obdobie nasledovalo až v druhej polovici augusta.

Podrobnejší popis hydrologických a meteorologických podmienok z hľadiska suchozemských biocenóz je uvedený vyššie, v kapitole 6.3. „Základné informácie o hospodárskych lesných porastoch a o stave abiotického prostredia na monitorovaných lokalitách“.

Lokalita č. 2600 - Dobrohošť - Dunajské kriviny – MP 6 (riečny km 1841)

Lokalita je tvorená suchozemskou časťou v oblasti inundácie nad nápustným objektom Dobrohošť a časťou hlavného toku Dunaja v riečnom kilometri 1841.

Suchozemská časť lokality v dôsledku zaklesávania dna Dunaja vykazovala znaky vysúšania už aj pred uvedením VDG do prevádzky. Po prehradení Dunaja sa vysúšanie lokality zintenzívnilo, v ostatných rokoch je možné badať ustálenie podmienok. Táto oblasť nebýva zaplavená ani počas prirodzených záplav a nesiahajú sem ani pozitívne vplyvy zásobovania ramennej sústavy vodou cez nápustný objekt v Dobrohošti. Lokalita je dlhodobo zásobovaná len zrážkovou vodou.

V týchto zhoršených vlhkostných podmienkach sa sleduje fytocenóza najsuchšieho typu mäkkého lužného lesa, v ktorej je pozorovaný pretrvávajúci rozpad stromovej vrstvy. Minuloročné prerušenie tohto trendu (čiastočná regenerácia vrstvy) bolo iba dočasné. Naopak, v krovinnej vrstve je pozorované zvýšenie druhovej diverzity i pokryvnosti. Druhovo bohatá bylinná vrstva bola v čase oboch zápisov zapojená, s dominanciou žihľavy dvojdomej (Urtica dioica), netýkavky malokvetej (Impatiens parviflora) a v lete aj ostružiny ožinovej (Rubus caesius). Nepriaznivým javom je zníženie letnej ekohodnoty vlhkosti, čo naznačuje posun k suchšiemu prostrediu. I keď trojročnú absenciu inváznej zlatobyle obrovskej (Solidago gigantea), ktorá sa má podľa vyhlášky č. 173/2011 odstraňovať, hodnotíme veľmi pozitívne, je potrebné upozorniť na prítomnosť ďalšieho invázneho druhu v okrajovej časti komplexnej monitorovacej plochy. Do vyschnutého, bývalého ramena bolo počas zimy navozené krmivo pre lesnú zver, medzi jeho zvyškami bol zaznamenaný výskyt ambrózie palinolistej (Ambrosia artemisiifolia). V nasledujúcich rokoch existuje riziko jej rozšírenia aj do okolitého lesného porastu.

Suchozemské mäkkýše (Terrestrial Mollusca - Gastropoda): V dôsledku dlhodobého vysychania oblasti je možné prítomnú terestrickú malakocenózu hodnotiť ako stabilizované spoločenstvo najsuchšieho variantu mäkkého lužného lesa, prípadne prechodného lužného lesa. Výsledky posledných rokov naznačujú ustálenie vlhkostných podmienok, ďalšie zhoršovanie stavu sa neočakáva. Zmeny z hľadiska štruktúry malakocenózy boli zaznamenané len v rozsahu štandardnej medziročnej fluktuácie. Spoločenstva v posledných rokoch dominujú mezohygrofilné a euryekné  druhy. V dôsledku dlhodobej absencie záplav majú hygrofilné druhy stabilne nízke zastúpenie. Prenikanie nelesných a xenocénnych druhov je dlhodobo nevýrazné.

Hlavný tok Dunaja: Po prehradení Dunaja došlo k výraznému zníženiu prietokov a čiastočnému poklesu rýchlosti prúdenia vody v starom koryte. Pôvodné koryto sa značne zúžilo a brehová línia sa posunula k stredu riečiska. Mení sa aj obraz opusteného koryta zarastaním vegetáciou, ktorá je čoraz hustejšia a nepriechodnejšia. Akvatické živočíšne spoločenstvá sa týmto zmenám prispôsobili, hoci väčšinou s nižšou druhovou diverzitou a nižšou početnosťou zástupcov.

Perloočky (Cladocera), veslonôžky (Copepoda): Vývoj spoločenstiev perloočiek a veslonôžok Dunaja bol v hodnotenom roku ovplyvnený nízkym vodným stavom počas všetkých troch odberov. Hoci pri nižších vodných stavoch a spomalení prúdenia vody sa očakáva rozvoj spoločenstiev, odbery paradoxne preukázali prítomnosť pomerne malého počtu druhov perloočiek a hlavne veslonôžok. Nízka bola aj abundancia zástupcov, taktiež hlavne u veslonôžok. Podiel pelagických druhov, ktoré boli v minulosti vyplavované z bočných ramien, bol opäť nízky, prevládajú nepravé planktonity. V ostatných rokoch je možné hovoriť o istej stabilite reofilných spoločenstiev perloočiek i veslonôžok na odklonenom úseku Dunaja.

Podenky (Ephemeroptera), potočníky (Trichoptera): Spoločenstvá podeniek a potočníkov sú v celom odklonenom úseku dlhodobo veľmi chudobné. V hodnotenom roku bol zaznamenaný len jeden semireofilný druh potočníka pri jednom z odberov.

Vážky (Odonata): Sledovanie spoločenstva vážok bolo v roku 2009 presunuté zo štrkovej jamy do príbrežnej zóny starého koryta Dunaja, keďže sa v zátočinách Dunaja po poklese rýchlosti prúdenia vody a uložení sedimentov objavili makrofyty, na ktoré je ich výskyt viazaný. Tohoročná odonatocenóza pozostávajúca z reofilných a semireofilných druhov bola aj početnostne pomerne bohatá.

Vodné mäkkýše (Aquatic Mollusca): Z hľadiska spoločenstva vodných mäkkýšov hlavného toku Dunaja je možné od roku 2005 hovoriť o zlomovom poklese abundancie i druhovej diverzity. Jediným prosperujúcim ulitníkom ostatných rokov je invázny, nepôvodný teodox škvrnitý (Theodoxus fluviatilis), ktorý sa v tejto časti Dunaja udomácnil a vykazuje konštantnú prítomnosť v priebehu roka. Z lastúrnikov prosperuje jedine ubikvistické kopýtko prirastené (Dreissena polymorpha), je však zachytiteľné iba pri klesajúcej a nízkej vodnej hladine. V hodnotenom roku bolo zaregistrované v lete a na jeseň.

Ryby (Pisces): Ichtyocenóza lokality je v zmenených podmienkach starého koryta Dunaja stabilizovaná s pomerne nízkou druhovou diverzitou a abundanciou. V hodnotenom roku bol opäť prelovený aj susedný členitý litorál, keďže v hlbokých jamách monitorovacej plochy je odlov elektrickým agregátom málo efektívny. Po rozšírení preloveného úseku bol, podobne predchádzajúcemu roku, zaznamenaný zvýšený počet druhov rýb, ako aj nárast ich abundancie. Opäť sa potvrdil aj výskyt viacerých reofilných zástupcov.

Lokalita č. 2603 - Bodíky - Bodícka brána – MP9 (riečny km 1829)

Komplexná monitorovacia plocha zahŕňa prietočné rameno typu parapotamál (dotované rameno), priľahlú časť starého koryta Dunaja a suchozemskú časť nachádzajúcu sa vo vzdialenosti cca 200 m od starého koryta Dunaja. Zmeny v dôsledku odklonenia väčšej časti prietoku Dunaja sa výraznejšie prejavili zmenou záplavového režimu a v dôsledku malej vzdialenosti monitorovacej plochy od Dunaja je potrebné prihliadať aj na zmeny spôsobené drenážnym účinkom koryta na terestrické spoločenstvá. Výrazným faktorom ovplyvňujúcim vývoj akvatických spoločenstiev je premenlivá rýchlosť prúdenia vody v sledovanom ramene. Pôda bola v čase oboch zápisov sviežo vlhká, ale oblasť v priebehu roka opäť nebola zaplavená.

Z hľadiska vývoja 14-ročného porastu šľachteného euroamerického topoľa (Populus x canadensis) na podploche 2603/A je v hodnotenom roku možné konštatovať nasledovné: zapojenosť stromovej vrstvy bola podstatne nižšia, než v predchádzajúcom roku, pričom krovinná vrstva bola výraznejšie rozvinutá. Bylinná vrstva bola podobne ako vlani mozaikovito rozvinutá, ale dosahovala pokryvnosť okolo 70 %. Z hľadiska druhového zloženia bylinnej vrstvy je potrebné poukázať na absenciu kosatca žltého (Iris pseudacorus), ktorý je indikačným hydrofytom. Ďalej platí, že minuloročný ústup inváznej netýkavky žliazkatej (Impatiens glandulifera), ktorá sa má podľa vyhlášky č. 173/2011 odstraňovať, bol iba dočasný, v hodnotenom roku dominovala.

Makrofyty: V hlbokom prietočnom ramene došlo vplyvom celoročne vysokých prietokov (priplavené druhy) a zvýšenej vodnej hladiny (zaplavené močiarne druhy v litoráli) v predchádzajúcom roku k zdvojnásobeniu počtu druhov. Táto hodnota zostala v hodnotenom roku na nezmenenej úrovni, avšak došlo k výraznému rozšíreniu invázneho vodomoru Nuttalovho (Elodea nuttallii). V predchádzajúcom roku bol jeho výskyt veľmi zriedkavý až ojedinelý, v aktuálnom roku veľmi hojný s dominantným zastúpením. Pozitívne je, že prítomnosť vzácnej okrasy okolíkatej (Butomus umbellatus) zostala zachovaná.

Terestrické mäkkýše (Terrestrial Mollusca - Gastropoda: Druhovo bohatá malakocenóza mladého topoľového porastu (na podploche č. 2603/A) je zmesou druhov mäkkých, prechodných a tvrdých lužných lesov. V hodnotenom roku je možné badať nárast podielu lesných vlhkomilných druhov, ale naďalej dominujú aj lesné mezohygrofilné a eurytopné druhy. Aktuálne zmeny štruktúry malakocenózy sú vyvolané vlhšou mikroklímou mladého porastu, v ktorom sa zvyšuje zatienenie. Absenciu nepôvodného rebrovčeka jablčastého (Discus rotundatus), indikujúceho zvýšenú antropogénnu zaťaženosť biotopu môžeme hodnotiť pozitívne.

Hlavný tok Dunaja: Monitoring vodnej fauny v tejto časti hlavného toku Dunaja je zameraný na taxocenózy podeniek (Ephemeroptera) a potočníkov (Trichoptera), ktoré sú dlhodobo veľmi chudobné. V hodnotenom roku bol zaznamenaný iba jednorazový výskyt podenky Epeorus assimilis, ktorá bola v oblasti zaznamenaná prvý krát. Potočníky opäť absentovali, podobne ako v predchádzajúcom roku.

Ramenná sústava: Sledované živočíšne spoločenstvá sú prispôsobené regulovanému vodnému režimu ramena, ktoré je súčasťou dotačného systému ramennej sústavy. Zmena hydrologických podmienok ramena sa neočakáva. V dôsledku rozvoja makrofytických zárastov v zátočinách ramena sa v posledných rokoch vytvárajú vhodné mikrohabitaty pre druhy stojatý vôd, čím narastá rozmanitosť biotopov ramena.

Perloočky (Cladocera), veslonôžky (Copepoda): Trend vývoja spoločenstiev perloočiek a veslonôžok bol v hodnotenom roku značne podobný. V oboch spoločenstvách pretrvával trend poklesu počtu druhov v mediálnej časti ramena, ktorý je zaznamenávaný v posledných rokoch. Netvorí sa typické spoločenstvo stredového zooplanktónu z dôvodu nepriaznivých trofických pomerov (voda chudobná na živiny a následne aj na fytoplanktón). Makrofytmi zarastený litorál ramena je bohatšie obývaný zástupcami oboch spoločenstiev, odkiaľ sú vyplavovaní aj do mediálu. Preto v oboch prostrediach dlhodobo prevládajú tychoplanktonické perloočky i veslonôžky. Dôležitým zistením aktuálne hodnoteného roka je objavenie sa perloočiek typických pre temporárne vody v litoráli ramena, čo naznačuje pokles konektivity ramena s hlavným tokom a výrazný rozvoj litorálnej makrovegetácie. Podobné druhy v spoločenstve veslonôžok zatiaľ neboli zdokumentované.

Podenky (Ephemeroptera), potočníky (Trichoptera): Spoločenstvo podeniek bolo podobne predchádzajúcemu roku veľmi chudobné. Vyskytoval sa jediný semireofilný druh s celoročnou prítomnosťou vo vzorkách, ale s veľmi nízkou početnosťou. V spoločenstve potočníkov má dlhodobo pravidelnú a pomerne hojnú prítomnosť jediný semireofilný druh, ku ktorému sa v hodnotenom roku ojedinele pripojili ešte dva druhy.

Vážky (Odonata): Pomerne ustálené podmienky ramena so silnejším prúdením vody vyhovujú reofilným a semireofilným druhom, ktoré tu vytvárajú pomerne bohaté spoločenstvo. V ostatnom období sa v zátočinách s dobre vyvinutou makrofytickou vegetáciou vytvorili vhodné podmienky aj pre stagnikolné druhy, ktoré majú čoraz vyššie zastúpenie. Aj výsledky z roku 2011 potvrdzujú, že v ramenách sa vytvárajú rozmanité biotopy blízke pôvodným pomerom.

Vodné mäkkýše (Aquatic Mollusca): Hoci monitorovacia plocha poskytuje vhodné podmienky (heterogénny charakter ramena, dostatočná veľkosť biotopu, dobré možnosti šírenia sa druhov) pre vývoj stabilizovaného, druhovo bohatého spoločenstva mäkkýšov, výsledky monitorovania približne od roku 2007 indikujú deštrukciu malakocenózy. Nastala redukcia počtu druhov, pričom zanikajú hlavne populácie veľkých druhov. V súčasnosti je možné predpokladať stabilizáciu spoločenstva na úrovni 9-11 druhov. Z hľadiska menších druhov došlo k rádovému poklesu abundancie z niekoľko tisíc na niekoľko desiatok exemplárov, pričom sa i tento parameter ustaľuje na tejto úrovni. Malakocenózu vytvárajú hlavne druhy indiferentné k prúdeniu vody, prípadne stagnikolné.

Ryby (Pisces): Ichtyocenóza monitorovacej plochy patrí v ostatných rokoch, v dôsledku regulovanej dotácii ramena vodou, medzi najstabilnejšie. Dominantné postavenie v druhovo bohatom spoločenstve už dlhodobo majú eurytopní, indiferentní zástupcovia: belička európska (Alburnus alburnus), plotica červenooká (Rutilus rutilus), ku ktorým sa pridružuje aj nepôvodný, invázny druh býčko čiernoústy (Neogobius melanostomus). Pozitívne je však, že jeho expanzia nie je pozorovaná. Z hľadiska abundancie druhov bolo v posledných dvoch rokoch zaznamenané postupné klesanie.

Lokalita č. 2604 – Bodíky - Kráľovská lúka – MP 10 (riečny km 1825)

Komplexná monitorovacia plocha je tvorená výbežkom mäkkého lužného lesa a neprietočným ramenom typu plesio-paleopotamál pod obcou Bodíky. Suchozemská časť monitorovacej plochy nebola v posledných dvoch rokoch zaplavená, ale rastlinstvo netrpelo nedostatkom vlahy, pôda bola vlhká. Rameno bolo v priebehu sledovaného roka opäť izolované.

Fytocenóza podplochy 2604/B je v podstate stabilizovaná. Z hľadiska pokryvnosti stromovej a krovinnej etáže bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom opäť zaznamenaný mierny pokles, z hľadiska druhového zloženia sú obe vrstvy naďalej tvorené iba vŕbou bielou. Podobne ako v predchádzajúcom roku bola bylinná vrstva v dôsledku absencie záplav takmer zapojená už v čase jarného zápisu. Z hľadiska druhového zloženia bylinnej vrstvy je možné konštatovať niekoľko pozitívnych zistení:

-   dominantné zastúpenie dosiahol okrem doterajších nitrofilných druhov aj vlhkomilný blyskáč jarný (Ficaria verna);

-   invázne druhy, ktoré sa majú podľa vyhlášky č. 173/2011 odstraňovať, boli záplavami v roku 2009 takmer úplne vytlačené. Zastúpenie netýkavky žliazkatej (Impatiens glandulifera) je odvtedy iba zriedkavé až nepatrné. Výskyt zlatobyle obrovskej (Solidago gigantea), ktorá bola na ploche zachytená v roku 2008, sa nezopakoval.

-   po dvojročnej absencii bola opäť zaznamenaná vzácna bleduľa letná (Leucojum aestivum), opäť sa objavil aj kosatec žltý (Iris pseudacorus) a výraznejšie bolo aj zastúpenie ďalších druhov náročných na vlhkosť (napr. ostrice (Carex)). Na druhej strane, rozrastanie tráv (druhy rodu lipnicovitých (Poa)) nie je priaznivé.

Makrofyty: Po priaznivých stavoch vodnej hladiny v predchádzajúcich dvoch rokoch došlo začiatkom jesene hodnoteného roka k obnaženiu dna sledovaných úsekov č. 1 a 3. Otvorenú vodnú plochu sledovaných úsekov aj v tomto roku zarástol rožkatec ponorený (Ceratophyllum demersum) a v litorálnych úsekoch sa rozšírila vodnianka žabia (Hydrocharis morsus-ranae). Na južnom brehu sa opäť vyvíjal porast vzácnej leknice žltej (Nuphar lutea). Rozšírená populácia lekna bieleho (Nymphaea alba) bola vo východnej časti ramena po jesennom poklese hladiny vody eliminovaná, na obnažených úsekoch sa hojne vyskytoval štiavec prímorský (Rumex maritimus). Lokalita je naďalej bohatá na vzácne druhy.

Terestrické mäkkýše (Terrestrial Mollusca - Gastropoda: Sledovaná malakocenóza je typická pre najvlhšie varianty lužných lesov, má výrazný mokraďný charakter s vysokou hodnotou druhového bohatstva a vysokým podielom lesných hygrofilných a polyhygrofilných druhov. Trend narastania zastúpenia lesných mezohygrofilných zástupcov, zachytený v predchádzajúcich 2-3 rokoch (vyvolaný pravdepodobne výrubmi okolitých porastov), bol v hodnotenom roku prerušený. Pokleslo aj zastúpenie euryekných, antropotolerantných druhov. Vo vzorkách sa opäť objavili zriedkavé až vzácne mokraďné druhy indikujúce veľmi dobré vlhkostné podmienky biotopu.

Perloočky (Cladocera): Výsledky monitoringu perloočiek v posledných dvoch rokov svedčia o poklese počtu druhov v mediáli i litoráli ramena, ako aj o poklese indexu diverzity vyvolaného hromadným výskytom jedného druhu, čo indikuje zhoršenie trofických podmienok. Spoločenstvo perloočiek v súčasnosti vytvárajú hlavne druhy typické pre eutrofizované rybníky a bežné druhy s nízkou indikačnou váhou. V ramene výrazne ubudli viaceré pravé planktonity, a takisto nebolo zaznamenaných niekoľko vzácnych a ohrozených druhov. V mediáli ramena v hodnotenom roku prevládali euplanktonické druhy, kým v litoráli nepravé planktonity. Rameno sa v predchádzajúcich rokoch radilo medzi pôvodné vodné biotopy, hodné ochrany s najvyšším počtom druhov perloočiek.

Veslonôžky (Copepoda): Vývoj spoločenstva veslonôžok mŕtveho ramena vykazuje veľmi podobné negatívne trendy, ako u spoločenstva perloočiek. Takisto bol zaznamenaný pokles počtu druhov, ako aj indexu diverzity vyvolaného celoročným hromadným výskytom druhu Thermocyclops oithonoides. Tento druh sa tak v tomto roku podieľal na výraznej dominancii pravých planktonitov. Pre faunu veslonôžok, ako aj perloočiek by bolo veľmi prospešné prepláchnutie ramena, čím by došlo k odplaveniu dnového bahna. Ustúpila by aj makrovegetácia, ktorá brzdí rozvoj fytoplanktónu, čím sa zhoršuje trofické podmienky zooplanktónu (filtrátorov).

Podenky (Ephemeroptera), potočníky (Trichoptera): Spoločenstvo podeniek v ostatnom desaťročí väčšinou pozostáva z 3-4 druhov (hlavne stagnikolných). V hodnotenom roku boli zaznamenané iba dva druhy. Stálu prítomnosť v roku nemal žiadny druh. Spoločenstvo potočníkov je dlhodobo ešte chudobnejšie, zástupcovia v posledných dvoch rokoch neboli registrovaní. Ochudobnenie spoločenstiev sa pripisuje častému nízkemu stavu vody a dlhodobej izolácii ramena.

Vážky (Odonata): Mŕtve rameno bolo z hľadiska spoločenstva vážok považované za pôvodnú, veľmi cennú lokalitu s pomerne bohatou odonatocenózou. Väčšina prítomných druhov v larválnom štádiu vyžaduje prehrievané vody s dostatkom makrofýt. Je však znepokojujúce, že počas väčšieho počtu vykonaných zberov v hodnotenom roku nebolo zachytené širšie druhové spektrum vážok, než v predchádzajúcich rokoch. Môže to signalizovať zhoršujúce sa podmienky ramena pre vývin vážok, hlavne vplyvom pravidelného úbytku vody v jesenných mesiacoch a procesom zahnívania makrofýt. Preto by v prípade suchého leta či jesene bolo potrebné venovať zvýšenú pozornosť zabezpečeniu umelého preplachovania ramena.

Vodné mäkkýše (Aquatic Mollusca): Dlhodobé výsledky monitorovania vodnej malakocenózy svedčia o postupnej deštrukcii spoločenstva, zánik populácií veľkých slimákov sa ukazuje ako definitívny. Hlavným dôvodom týchto negatívnych zmien je pravdepodobne pravidelný extrémny pokles hladiny vody v lete, príp. na jeseň spojený s deštrukciou vegetácie. Bolo by však potrebné preskúmať vplyv inváznej ryby sumčeka čierneho (Ameiurus melas) na faunu ulitníkov, ktorá približne od roku 2006 dosahuje z hľadiska ichtyofauny dominantné zastúpenie. Malakocenózu v hodnotenom roku tvorili už iba dva druhy. Stálu prítomnosť v priebehu roka mala opäť iba ubikvistická bitynia bahenná (Bithynia tentaculata), avšak celoročne s veľmi nízkou abundanciou.

Ryby (Pisces): Vývoj ichtyocenózy starnúceho ramena je v ostatných rokoch stabilizovaný pri pretrvávajúcom nízkom počte druhov a nízkej abundancii populácií rýb. Ichtyofaunu pravdepodobne limituje zimné vymŕzanie a letné vysoké teploty vody spojené. V ramene sa stabilizoval výskyt druhov znášajúcich letné prehrievanie. Ichtyocenózu v hodnotenom roku vytvárali 4 druhy, pričom dominantné zastúpenie z hľadiska početnosti i biomasy dosahoval expanzívny sumček čierny (Ameiurus melas).

Lokalita č. 2608 – Gabčíkovo - Istragov MP 14 (riečny km 1816-1818)

Monitorovacia plocha je najrozsiahlejšou lokalitou, zahŕňajúcou suchozemský biotop, časť hlavného toku Dunaja a obvodové rameno typu para-plesiopotamál. Hydrologický režim oblasti nie je v súčasnosti regulovateľný. Pokles hladiny podzemnej vody, ako aj zníženie intenzity záplav po prehradení Dunaja sa v tejto oblasti najsilnejšie prejavujú pri priemerných, ale najmä nižších stavoch vody v starom koryte Dunaja, aké sa v hodnotenom roku vyskytovali dlhodobo (v podstate od marca až do konca júla). Lokalita nebola počas vegetačného obdobia zaplavená. Dlhodobému postupnému vysychaniu oblasti by bolo potrebné zabrániť urýchlenou realizáciou dotácie obvodového ramena vodou. Konečnú úpravu hydrologického režimu oblasti bude potrebné riešiť spolu s riešením starého koryta Dunaja.

Fytocenóza: Lesný porast monitorovacej plochy bol v roku 2008 vyťažený holorubom, stromová vrstva plochy absentuje až dodnes. Mladé topole Populus x canadensis, ktoré boli vysadené v roku 2009, v súčasnosti vytvárajú krovinnú etáž spolu s dvomi pôvodnými drevinami zmladzujúcimi zo starých pňov. Pokryvnosť tejto vrstvy pomaly narastá, v hodnotenom roku dosiahla 7 %. V bylinnej vrstve aj napriek absencii záplav bolo možné potvrdiť pretrvávanie minuloročných trendov:

-   ruderálne a synantropné druhy, ktoré sa tu objavili po celoplošnej úprave pôdy pred výsadbou, už prevažne vymizli;

-   pri ich postupnom ústupe naďalej klesá počet prítomných bylinných druhov;

-   ďalej sa upevňuje postavenie charakteristických nitrofilných druhov, ktoré dosahujú dominantné zastúpenie;

-   v jarnom aspekte bolo preukázané prežívanie vzácnej bledule (Leucojum aestivum);

-   bylinná vrstva bola v čase oboch zápisov opäť zapojená;

-   invázne druhy (netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera) a zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea)), ktoré sa majú podľa vyhlášky č. 173/2011 odstraňovať, sú naďalej prítomné len s nepatrnou pokryvnosťou.

Pozitívne je, že regenerácia viacerých takmer suchých vŕb pri okraji plochy aj v hodnotenom roku pokračovala.

Makrofyty: Úseky ramena, na ktorých sa sledujú zárasty makrofytov, boli počas vegetačnej sezóny dlhodobo obnažené, k ich zaplaveniu došlo až na jeseň. Napriek tomu, pôdny substrát poskytoval priaznivé podmienky pre rozvoj bohatých zárastov pozostávajúcich hlavne z močiarnych druhov. Na úseku č. 1 bolo zaznamenaných až 25 druhov s dominanciou chrastnice trsťovitej (Phalaris arundinacea). Pozitívne je, že ani pri vyplytčení ramena nedošlo k rozšíreniu inváznej zlatobyle obrovskej (Solidago gigantea), ktorá sa má podľa vyhlášky č. 173/2011 odstraňovať, a naďalej dosahuje len nepatrné zastúpenie.

Terestrické mäkkýše (Terrestrial Mollusca - Gastropoda: Po výrube lesného porastu monitorovacej plochy v roku 2008 došlo k degradácii suchozemskej malakocenózy mäkkého lužného lesa, ktorá bola najvýraznejšia až v hodnotenom roku. V predchádzajúcich rokoch sa zachovávalo pôvodné druhové zloženie malakofauny s klesajúcou abundanciou hlavne vlhkomilných druhov. Viacerí vlhkomilní zástupcovia v hodnotenom roku už úplne chýbali, dominantné zastúpenie dosahovali lesné mezohygrofilné druhy. Predpokladá sa však, že spoločenstvo sa môže za 5-10 rokov zotaviť a vrátiť do relatívne pôvodného stavu.

Hlavný tok Dunaja: Akvatické spoločenstvá hodnoteného úseku Dunaja sú ovplyvnené zníženou rýchlosťou prúdenia toku po odklonení väčšej časti prietoku do derivačného kanála a spätným vzdutím nad sútokom odpadového kanála so starým korytom.

Perloočky (Cladocera), veslonôžky (Copepoda): Chudobné spoločenstvá perloočiek, zaznamenávané v predchádzajúcich rokoch, sa v hodnotenom roku výrazne obohatili. Bolo zaznamenaných až 17 druhov perloočiek a bola preukázaná dominancia pravých planktonitov. Spoločenstvo veslonôžok zostávalo i v tomto roku chudobné, boli zachytené len 3 druhy s celoročne veľmi nízkou početnosťou. Aj v tomto spoločenstve dominovali euplanktonické druhy, ktoré sú do hlavného toku vyplavované z bočných ramien.

Podenky (Ephemeroptera), potočníky (Trichoptera): Spoločenstvá podeniek a potočníkov sú v celom sledovanom úseku Dunaja veľmi chudobné. Päťročná absencia podeniek bola na lokalite prerušená v rokoch 2009 a 2010 pri prítomnosti jediného druhu vo vzorkách. Avšak podenky vo vzorkách hodnoteného roka opäť chýbali. Výskyt druhov potočníkov je v jednotlivých vzorkách síce nepravidelný, ale absencia spoločenstva nebola dlhodobo zaznamenaná. V priebehu hodnoteného roka bola zachytená jednorazová prítomnosť reofilného potočníka.

Vážky (Odonata): V príbrežnej zóne Dunaja sa vytvárajú miesta s miernym prúdením vody a nánosmi, kde sa zakoreňujú makrofyty poskytujúce pomerne vhodné podmienky pre výskyt makrozoobentosu. Odonatocenóza hlavného toku je chudobná, v hodnotenom roku bol zachytený výskyt jediného reofilného druhu. Na jeseň bola prelovená aj oblasť ramien, kde bol registrovaný jeden stagnikolný druh a v hojnejšom počte aj larvy čeľade šidielkovitých (Coenagrionidae), ktoré nebolo možné kvôli malej veľkosti (larvy novej generácie) bližšie určiť.

Vodné mäkkýše (Aquatic Mollusca): Spoločenstvo vodných mäkkýšov je od roku 2005 taktiež druhovo chudobné. K ochudobneniu spoločenstva došlo po expanzii invázneho teodoxu škvrnitého (Theodoxus fluviatilis), keď sa v roku 2004 vyskytla vzorka s takmer 70000 jedincami. Najvyššia registrovaná početnosť tohto druhu v hodnotenom roku bola necelých 3000 jedincov. Druh mal celoročnú prítomnosť vo vzorkách spolu s indiferentným kopýtkom prirasteným (Dreissena polymorpha). Ďalšie dva druhy s minimálnou početnosťou boli zachytené v jednom termíne. Chránená vysadená reofilná fagotka škvrnitá (Fagotia esperi) chýba od roku 2008.

Ryby (Pisces): Ichtyocenóza je v tejto časti Dunaja sledovaná pri kamennom výhone, kde je voda väčšinou stojatá, lokalita sa zabahňuje a silne zarastá náletovými drevinami. Tieto zmeny charakteru lokality v ostatných rokoch vyvolali pokles druhovej diverzity aj ústup reofilných druhov. Ichtyocenóza pozostávajúca zo 6-7 druhov je v ostatných rokoch tvorená hlavne eurytopnými druhmi, pričom dominuje expanzívny býčko čiernoústy (Neogobius melanostomus). Jeho šírenie potláča pôvodný reofilný dravý mieň sladkovodný (Lota lota). Z dôvodu špecifického charakteru sledovaného mikrohabitatu nie je možné výsledky zovšeobecniť. Je však možné sa domnievať, že chýbajúce reofilné druhy nachádzajú útočisko v mediálnej časti toku. Potvrdzujú to aj iné ichtyologické prieskumy, vrátane medzinárodných.

Ramenná sústava: Sledované rameno bolo v termíne všetkých troch odberov vyplytčené, najviac v júli a najmenej na jeseň. K obnoveniu konektivity s hlavným tokom v hodnotenom roku nedošlo.

Perloočky (Cladocera): Spoločenstvo perloočiek bolo druhovo bohaté. Vplyvom rozvinutej makrovegetácie pribudli viaceré litorálne druhy, i keď si svoju dominanciu v mediáli aj litoráli ramena zachovali pravé planktonity. Z dlhodobého hľadiska je potrebné konštatovať, že v spoločenstve boli zaznamenané viaceré vzácne prvky fauny, ale pribudli aj nepôvodné druhy, ktoré sa väčšinou vyskytujú len sporadicky.

Veslonôžky (Copepoda): Pri celoročnom nízkom vodnom stave ramena bolo pozorované druhovo stredne bohaté spoločenstvo veslonôžok, pričom populácie jednotlivých druhov boli relatívne chudobné. Z dlhodobého hľadiska platí, že v rokoch s vyššími vodnými stavmi je väčšinou možné registrovať bohatšie spoločenstvo. V spoločenstve mediálu i litorálu dominujú euplanktonické druhy, druhové zloženie spoločenstva je vyvážené a je typické pre ramená typu parapotamál.

Podenky (Ephemeroptera), potočníky (Trichoptera): V sledovanom ramene bola v roku 2009 prerušená dlhodobá absencia podeniek a potočníkov, kedy boli zachytené dva druhy oboch spoločenstiev. Vo vzorkách rokov 2010 a 2011 bola registrovaná jediná stagnikolná podenka, ktorá mala v roku 2010 celoročnú a v roku 2011 iba jednorazovú jarnú prítomnosť. Spoločenstvo potočníkov v rokoch 2010 a 2011 opäť absentovalo.

Ryby (Pisces): Ichtyocenóza je v tejto časti ramennej sústavy sledovaná na dvoch podlokalitách, ktoré sa líšia prepojenosťou s hlavným tokom Dunaja. Pred prehradením Dunaja pri vysokých vodných stavoch Dunaja dochádzalo ku komunikácii hlavného toku s oboma časťami ramena, v súčasnosti to platí iba pre časť ramena nad prehrádzkou Foki. Prepojenie časti ramena nad prehrádzkou Foki s hlavným tokom nastalo iba v januári počas povodňovej vlny.

Aj keď sledovaná časť ramena nad prehrádzkou Foki s hlavným tokom občas komunikuje (počas nadpriemerných vodných stavov), rameno je v súčasnosti značne vyplytčené a zabahnené. Ichtyocenóza bola v hodnotenom roku naďalej druhovo bohatá, avšak pri pretrvávajúcej klesajúcej tendencii abundancie zástupcov. Početnosť viacerých reofilných druhov bola nepatrná, niektoré druhy neboli zaznamenané. Potenciálnu zmenu charakteru ramena dosvedčovalo aj minuloročné objavenie sa číka európskeho (Misgurnus fossilis), ktorý obýva zabahnené úseky tokov, jeho výskyt však bol iba jednorazový. Pozitívne je, že expanzívne správanie sa cudzích druhov rodu býčkov (Neogobius sp.) naďalej nie je pozorované. Toto zistenie platí pre obe podplochy.

Druhá časť ramena, nachádzajúca sa pod prehrádzkou Foki, je od hlavného toku dlhodobo izolovaná, je vyplytčená a zarastená náletmi drevín. Z hľadiska ichtyocenózy sa to prejavilo výrazným znížením druhovej diverzity a vymiznutím reofilných druhov. Navyše, vzhľadom na odľahlosť tejto časti ramena dochádza k znižovaniu rybej osádky aj premnoženým rybožravým vtáctvom. Po miernom zvýšení druhovej bohatosti i abundancie druhov v predchádzajúcom, vodnatom roku bola opäť registrovaná druhovo a početnostne chudobná ichtyocenóza.

Lokalita č. 2609 – Sap - Erčéd – MP15 (riečny km 1812)

Monitorovacia plocha sa nachádza pri sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Po odklonení toku nedošlo v blízkosti monitorovacej plochy k zmene hydrologického režimu, zachovala sa i častá prítomnosť záplav vplyvom spätného vzdutia. V súčasnosti je však potrebné prihliadať na dôsledky pokračujúcej erózie dna koryta Dunaja a s tým súvisiaceho zaklesávania hladiny povrchových aj podzemných vôd. Oblasť sa môže v čase dlhotrvajúcich nízkych vodných stavov na Dunaji stať zraniteľnou. Lokalita nebola počas vegetačného obdobia hodnoteného roka zaplavená.

Fytocenóza: Sledovaný mladý topoľový porast (Populus x canadensis) bol vysadený v roku 2007. Rýchlorastúce topole počas leta dosahovali výšku 6-7 m, v nasledujúcom roku už budú preradené z krovinnej do stromovej vrstvy. Postupne sa zvyšuje aj ich zapojenosť, koncom vegetačného obdobia bola na úrovni 35 %. Bylinná vrstva bola v čase oboch zápisov úplne zapojená, pričom jej fyziognómiu naďalej určoval monodominantný porast neofytnej astry kopijovitolistej (Aster lanceolatus). Ďalším pomerne výrazne sa uplatňujúcim druhom na jar bola bleduľa letná (Leucojum aestivum), pôvodný typový druh biotopu, a počas leta nitrofilná ostružina ožinová (Rubus caesius). Pokryvnosť žiadneho ďalšieho druhu nedosiahla 5 %. Silná konkurencia astry na jednej strane potláča pôvodné mokraďné druhy, ktoré v podraste ťažšie prežívajú, ale takisto brzdí aj uplatnenie sa synantropných druhov. Na lokalite sa nevyskytujú invázne druhy, ktoré sa majú podľa vyhlášky č. 173/2011 odstraňovať. Jednorazový výskyt zlatobyle obrovskej (Solidago gigantea) v roku 2008 sa nezopakoval.

Terestrické mäkkýše (Terrestrial Mollusca - Gastropoda: Hlavným dôvodom zmien v spoločenstve terestrickej malakocenózy v posledných rokoch je výrub vŕbového porastu lokality v roku 2006. Ťažbou zdecimovaná malakofauna sa pomaly regeneruje pod bujným zárastom bylinnej vrstvy, ktorá zmierňuje negatívny dopad odlesnenia na vysúšanie horných vrstiev pôdy. Predpoklady obnovy malakofauny sú optimistické. Spoločenstvo zväčša vytvárajú hygrofilné až polyhygrofilné druhy, ktorých početnosť pomaly stúpa, i keď tento jav nebol v hodnotenom roku zreteľný. Lokalita patrí z hľadiska malakocenózy medzi najvlhšie, hoci negatívnym javom je objavenie sa lesostepného teplomilného slimáka pásikavého (Cepaea vindobonensis), ktorý často obýva antropogénne zaťažené stanovištia.

Lokalita č. 2612 – Kľúčovec - Sporná sihoť – MP18 (riečny km 1804-1805)

Monitorovacia plocha sa nachádza pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála a má tak zachovaný pôvodný vodný režim. Lokalita býva v jednotlivých rokoch pravidelne zaplavovaná, ale vo vegetačnom období hodnoteného roka záplava absentovala. Priame vplyvy VD Gabčíkovo na túto lokalitu neboli v minulosti preukázané. Avšak v ostatných rokoch dochádza k zaklesávaniu dna Dunaja v dôsledku erózie pod vodným dielom a s tým spojený pokles hladín povrchových i podzemných vôd môže mať, najmä v rokoch s nízkymi a podpriemernými prietokmi (akým bol aj rok 2011), vplyv na tunajšie spoločenstvá.

Monitorovacia plocha je tvorená mŕtvym ramenom Dunaja, menším plytkým odrezaným ramenom typu plesiopotamál, Opátskym ramenom a úsekom hlavného toku Dunaja v oblasti riečneho kilometra 1804-1805. Terestrická časť monitorovacej lokality sa nachádza na miernom terénnom vale medzi plytkou odrezanou časťou Kľúčovského ramena a obhospodarovanou lúkou.

Fytocenóza: Rastlinné spoločenstvo monitorovacej plochy je stabilizované. Aj keď fytocenóza monitorovacej plochy nebola v hodnotenom roku zaplavená, netrpela nedostatkom vlahy. Pokryvnosti i druhové zloženie stromovej aj krovinnej vrstvy boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom veľmi podobné. Keďže rozvoj bylinnej vrstvy nebol brzdený záplavami, bola už na jar vyvinutá s vysokou pokryvnosťou. Z hľadiska druhového zloženia sa popri dominantných nitrofilných druhoch opäť objavili aj terofyty, počet bylinných druhov bol vyšší. Pozitívne je, že v bylinnej vrstve úspešne pokračuje zmladenie prítomných drevín a krov.

Makrofyty: Po dvojročnom priaznivom zavodnení ramena došlo v hodnotenom roku k výraznému poklesu vodnej hladiny. Vodná plocha sa zachovala iba na úseku č. 1, ktorú pokrývali hydrofyty s dominanciou invázneho vodomoru Nuttalovho (Elodea nuttallii) a rožkatca ponoreného (Ceratophyllum demersum). Druhová diverzita makrofytických zárastov bola podobná aj na ostatných dvoch sledovaných úsekoch (15-17 druhov), avšak boli tvorené hlavne z močiarnych druhov a terofytov (jednoročných rastlín). V ramene boli zaznamenané dva chránené druhy.

Terestrické mäkkýše (Terrestrial Mollusca - Gastropoda: Malakocenóza lokality sa vyznačuje zachovalou štruktúrou zodpovedajúcou zaplavovanému podunajskému prechodnému lužnému lesu. Najvyššiu abundanciu dlhodobejšie dosahuje lesný hygrofilný slimák škvrnitý (Arianta arbustorum) spolu s polyhygrofilnou priekopníckou jantárovkou žltou (Succinea putris) a hygrofilným slimákom meňavým (Cepaea hortensis). Pôvodnosť stanovišťa indikuje aj vysoké zastúpenie závornatky kyjovitej (Clausilia pumila). Biotop sa vyznačuje prirodzeným hydropedologickým režimom a patrí medzi najvlhšie stanovištia.

Hlavný tok Dunaja: Monitorovaný úsek hlavného toku Dunaja má relatívne pôvodný charakter s prirodzeným sezónnym kolísaním hladiny. V súčasnosti sa však zdá, že prevádzkovanie vodného diela s kolísaním vodnej hladiny v rámci dňa pravdepodobne ovplyvnilo pobrežné spoločenstvá. Ochudobnenie akvatických spoločenstiev v hlbších častiach toku je pravdepodobne spôsobené aj interakciou iných faktorov, napr. trofických.

Podenky (Ephemeroptera), potočníky (Trichoptera): Spoločenstvá podeniek a potočníkov sa v jednotlivých rokoch a jednotlivých vzorkách vyskytujú nepravidelne. Podobne ako v predchádzajúcom roku bola vo vzorkách zaznamenaná jednorázová prítomnosť reofilnej podenky. Potočníky od roku 2008 nepretržite absentujú. Z hľadiska ochudobnenia týchto spoločenstiev sa predpokladá vplyv denného kolísania vodnej hladiny, ale na druhej strane sú tieto spoločenstvá veľmi chudobné na celom odklonenom úseku Dunaja.

Vodné mäkkýše (Aquatic Mollusca): Hlavný tok Dunaja sa v celom hodnotenom úseku vyznačuje chudobnou malakofaunou. Medzi faktory ovplyvňujúce zloženie a abundanciu malakocenózy je na tejto lokalite pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja možné pravdepodobne zaradiť aj krátkodobé periodické kolísanie vodnej hladiny v dôsledku prevádzkovania VDG. V ostatných piatich rokoch bol na tejto ploche zaznamenaný pravidelný výskyt dvoch druhov: nepôvodného invázneho teodoxu škvrnitého (Theodoxus fluviatilis) a ubikvistického kopýtka prirasteného (Dreissena polymorpha). Populácia teodoxu sa stabilizovala, druh dosahuje celoročnú prítomnosť. Jeho početnosť vo vzorkách je však v porovnaní s ostatnými dunajskými odberovými miestami rádovo nižšia, druh sa nespráva invazívne. Kopýtko je možné zaznamenať iba pri stredných a nižších vodných stavoch, v hodnotenom roku bolo zachytené na jar a v lete. Druh pri jesenných vysokých prietokoch chýbal.

Ramenná sústava: Vodná fauna ramennej sústavy je na tejto monitorovanej ploche sledovaná v občasne prietočných ramenách (plesiopotamál). K prepojeniu sledovaných ramien s hlavným tokom a k oživeniu prítomných spoločenstiev dochádza len pri vysokých prietokoch v Dunaji. Takéto podmienky sa v hodnotenom roku vyskytli iba v januári, čo však na prítomné spoločenstvá nemalo vplyv.

Perloočky (Cladocera), veslonôžky (Copepoda): Vývoj spoločenstva perloočiek a veslonôžok v sledovanom ramene závisí od aktuálnych vodných stavov, ktoré boli v hodnotenom roku pri všetkých troch odberoch veľmi nízke. Rameno je dlhodobejšie odrezané od inundácie, čo sa v hodnotenom roku prejavilo v poklese počtu druhov perloočiek. Spoločenstvo veslonôžok zostávalo aj v hodnotenom roku stabilné, bez výraznejších zmien druhovej diverzity. V oboch spoločenstvách dlhodobo prevládajú fytofilné druhy. Prítomné spoločenstvá sú typické pre ramená typu plesiopotamál.

Podenky (Ephemeroptera), potočníky (Trichoptera): Osídlenie ramena spoločenstvami podeniek a potočníkov je dlhodobo veľmi chudobné až nepravidelné. Bohatšie spoločenstvo nebolo v hodnotenom roku zaregistrované ani po zvýšení počtu uskutočnených odberov (5 odberov). Opäť bola zachytená iba jediná stagnikolná podenka, ktorá bola prítomná v štyroch vzorkách. Spoločenstvo potočníkov nebolo vo vzorkách hodnoteného roka reprezentované žiadnym druhom.

Vážky (Odonata): Podmienky v ramene a v jeho okolí sú pre spoločenstvo vážok pomerne priaznivé, nachádzajú sa tu rozmanité biotopy - periodické vody, menšie i väčšie ramená. V hodnotenom roku bolo počas piatich odberov zaregistrovaných 10 druhov vážok, väčšinou vo forme imága. Boli zaznamenané semireofilné, stagnikolné aj indiferentné druhy.

Ryby (Pisces): Ichtyofauna sledovaného plytkého, zabahneného a zarasteného ramena je v ostatných rokoch druhovo a početnostne veľmi chudobná. Dlhodobo je tvorená 3-4 druhmi nenáročnými na obsah kyslíka vo vode. Abundancia druhov sa v rokoch s nadpriemernými dunajskými prietokmi, pri ktorých dochádza ku komunikácii ramena s hlavným tokom, dočasne mierne zvyšuje. V hodnotenom roku došlo k sprietočneniu ramena len v zimnom období, ichtyocenóza pozostávala zo 4 druhov, ktoré väčšinou dosahovali abundanciu 1-5 jedincov.

7.4. Záver

Vývoj rastlinných a živočíšnych spoločenstiev v hodnotenom roku prebiehal za pomerne nepriaznivých vlhkostných podmienok, pretože dunajské prietoky boli dlhodobo nízke a záujmové územie nebolo zaplavené. Avšak vďaka nadpriemerným zrážkovým úhrnom, ktoré sa vyskytovali v podstate počas celého vegetačného obdobia, boli najvrchnejšie vrstvy pôdneho profilu zvlhčované a rastlinné spoločenstvá netrpeli nedostatkom vlahy. V hlbších vrstvách pôdneho profilu počas vegetačného obdobia pomerne rýchlo klesal obsah pôdnej vlhkosti a koncom vegetačného obdobia nastalo pomerne výrazné presušenie pôdneho profilu. Z hľadiska vývoja rastlinných a živočíšnych spoločenstiev v Dunaji a v jednotlivých častiach inundácie je možné konštatovať nasledovné:

Monitorovacia plocha č. 2600 sa nachádza v najvrchnejšej časti inundácie Dunaja bez možnosti regulácie hladiny podzemných vôd. Hladina podzemnej vody je dlhodobo zaklesnutá do štrkového podložia, spoločenstvá sú odkázané na zrážkovú vodu. I keď jej bolo vo vegetačnom období hodnoteného roka nadpriemerné množstvo, nepotvrdil sa minuloročný trend regenerácie odumierajúcich stromov. Dôvodom bol nedostatok vlhkosti v hlbších vrstvách pôdneho profilu. Z hľadiska ostatných hodnotených parametrov spoločenstiev neboli registrované výrazné zmeny, pretrváva aj absencia, resp. nevýrazné zastúpenie inváznych a cudzích rastlín i terestrických mäkkýšov. Všeobecne platí, že prítomné rastlinné i živočíšne spoločenstvá sú stabilizované na úrovni typickej pre najsuchšie varianty mäkkého lužného lesa, resp. pre prechodné lužné lesy.

Oblasť medzi nápustným objektom a vyústením hlavného dotačného ramena do Dunaja je charakterizovaná plochami č. 2603 a 2604. Na týchto plochách je možné reguláciou prietokov ovplyvňovať výšku hladiny povrchovej i podzemnej vody, resp. realizovať umelú záplavu. V hodnotenom roku sa umelá záplava nerealizovala a kvôli nízkym prietokom na Dunaji sa nevyskytla ani prirodzená. Pre rastlinné spoločenstvá však bola pôdna vlhkosť zabezpečovaná intenzívnymi zrážkami v podstate počas celého vegetačného obdobia. Nedostatok vlahy sa prejavil v prípade stromovej vrstvy, ktoré čerpajú vlhkosť z hlbších vrstiev pôdneho profilu.

Z hľadiska vývoja mladého topoľového porastu na ploche č. 2603 bolo zaznamenaných niekoľko negatívnych zistení: pokles pokryvnosti stromovej vrstvy, absencia indikačnej vlhkomilnej byliny a dominancia inváznej netýkavky žliazkatej v podraste. Avšak z hľadiska terestrickej malakocenózy tohto sukcesne mladého porastu bolo registrované pribúdanie vlhkomilných druhov, pričom je spoločenstvo terestrických mäkkýšov naďalej zmesou druhov charakteristických pre mäkké, prechodné a tvrdé lužné lesy. V sledovanom ramene plochy č. 2603 je možné konštatovať narastanie rozmanitosti biotopov vytváraním sa vhodných mikrohabitatov pre stagnikolné druhy v zarastených zátočinách. Tento trend je výrazný v spoločenstvách perloočiek, veslonôžok a vážok. Aj malakocenóza je v súčasnosti tvorená indiferentnými a stagnikolnými druhmi, avšak z dlhodobého hľadiska v nej bol pozorovaný výrazný úbytok druhov a rádový pokles abundancie. Ichtyocenóza ramena je dlhodobo stabilná, hoci invázny býčko čiernoústy už dosahuje dominantné zastúpenie.

Terestrickú časť monitorovacej plochy č. 2604 obývajú stabilizované rastlinné a živočíšne spoločenstvá, typické pre najvlhšie varianty mäkkých lužných lesov. V hodnotenom roku bolo zaznamenané znovuobjavenie sa viacerých vlhkomilných bylín i mäkkýšov, pričom ďalším pozitívom je pretrvávajúce nepatrné zastúpenie inváznych druhov.

Mŕtve rameno plochy je obývané chudobnými spoločenstvami živočíchov pozostávajúcimi z druhov prehrievaných vôd. Spoločenstvá sú v jednotlivých rokoch limitované letným či jesenným výrazným poklesom vodnej hladiny resp. zimným vymŕzaním. Tieto limitujúce faktory sa v hodnotenom roku prejavili v poklese počtu druhov perloočiek i veslonôžok, hromadným výskytom jedného druhu týchto spoločenstiev, veľmi chudobnými spoločenstvami podeniek, potočníkov i vážok. Druhovo chudobná bola aj ichtyocenóza pri dominantnom zastúpení invázneho druhu. V prípade suchého a teplého leta či jesene je potrebné venovať zvýšenú pozornosť zabezpečeniu umelého prepláchnutia ramena, v opačnom prípade biotop stráca svoju vysokú ochranársku hodnotu.

Podstatná časť Istragovskej oblasti (reprezentovanej plochami č. 2608 a 2609) pod vyústením hlavného dotačného ramena po sútok Dunaja s odpadovým kanálom býva pravidelne zaplavovaná až podmáčaná. K zaplaveniu oblasti počas vegetačného obdobia však v hodnotenom roku nedošlo. Je potrebné zdôrazniť nutnosť urýchleného zabezpečenia dotácie vody do tejto oblasti (hlavne v okolí plochy č. 2608).

Terestrické rastlinné a živočíšne spoločenstvá oboch sledovaných plôch boli poznačené výrubom stromovej vrstvy v predchádzajúcich rokoch. Vysadené mladé topole v súčasnosti tvoria ešte iba krovinnú vrstvu fytocenózy, ktorej pokryvnosť narastá. V bylinnej vrstve plochy č. 2608 si svoje postavenie postupne upevňujú pôvodné nitrofilné druhy na úkor rúbaniskových a inváznych druhov. Bylinnú etáž plochy č. 2609 vytvára hlavne monodominantný porast astry, ale čoraz viac sú v nej zastúpené aj pôvodné typové druhy biotopu. Ťažbou stromov výrazne utrpeli aj terestrické malakocenózy. Degradácia spoločenstva je v súčasnosti na ploche č. 2608 výrazná, čo sa prejavuje dominantným zastúpením mezohygrofilných a absenciou vlhkomilných druhov. V nasledujúcich rokoch sa však očakáva jeho regenerácia, ktorá je už na ploche č. 2609 viditeľná.

Rameno plochy č. 2608 bolo podstatnú časť roka vyplytčené. V plytkej vode sa rozrastali močiarne rastliny, ktoré boli bohato obývané litorálnymi perloočkami, veslonôžky boli menej hojné. Spoločenstvá podeniek a potočníkov majú v jednotlivých rokoch dlhodobo sporadický výskyt. Plytká voda v ramene nad prehrádzkou Foki a izolácia sa prejavili nízkou abundanciou populácií rýb (hlavne reofilných), v časti ramena pod prehrádzkou Foki bol nízky aj počet druhov ichtyocenózy. Pozitívne je, že expanzívne správanie sa cudzích druhov rodu býčkov nie je pozorované ani na jednej podlokalite.

Oblasť monitorovacej plochy č. 2612, reprezentujúca inundáciu pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála má zachovaný pôvodný vodný režim. Súčasne však v dôsledku erózie dochádza k zaklesávaniu dna Dunaja s čím je spojený pokles hladín povrchových i podzemných vôd. Môže sa to odraziť na vývoji spoločenstiev, a to najmä v rokoch s dlhotrvajúcimi nízkymi prietokmi, akým bol aj hodnotený rok. Oblasť nebola počas vegetačného obdobia zaplavená.

Fytocenóza monitorovacej plochy je stabilizovaná s mezohygrofilným charakterom, zaznamenávané zmeny sú vyvolané hlavne zaplavovaním lokality. Terestrická malakocenóza je taktiež stabilizovaná, je typická pre zaplavované prechodné lužné lesy.

Proces zazemňovania ramena v hodnotenom roku pri nízkych vodných stavoch pokračoval a rameno bolo izolované. Tieto nepriaznivé hydrologické podmienky sa prejavili v poklese počtu druhov perloočiek a znížení abundancie populácie rýb. Spoločenstvá podeniek a potočníkov majú v jednotlivých rokoch naďalej sporadický výskyt. Spoločenstvá vážok a veslonôžok sú v podstate stabilizované a druhovo pomerne bohaté.

Sledovaný úsek hlavného koryta Dunaja je možné rozdeliť na dve časti: na odklonený úsek reprezentovaný komplexnými monitorovacími plochami č. 2600, 2603, 2608 a na úsek Dunaja pod sútokom starého koryta s odpadovým kanálom reprezentovaný plochou č. 2612. I keď zmeny abiotických podmienok vyvolané prevádzkovaním VDG sú na týchto dvoch úsekoch odlišné, vývoj ich živočíšnych spoločenstiev je v podstate podobný. Spoločenstvá podeniek, potočníkov sú dlhodobo veľmi chudobné, ich výskyt je nepravidelný. Je však možné predpokladať prežívanie zástupcov v mediálnych častiach Dunaja, kde sú používanými odberovými metódami nezachytiteľné. Platí to aj z hľadiska reofilných druhov rýb, ktoré sú čoraz menej zachytávané v druhovo aj početnostne chudobnejších, ale stabilizovaných ichtyocenózach jednotlivých lokalít. V celom Dunaji pribúdajú invázne druhy rýb. Aj v malakocenózach došlo k poklesu počtu druhov, v súčasnosti prosperuje iba invázny a ubikvistický druh. Invázne druhy sa objavujú aj v spoločenstvách perloočiek a veslonôžok, v ktorých taktiež klesá počet druhov a dochádza k znižovaniu dominancie pelagických zástupcov. Spoločenstvá vážok boli miestami bohatšie, čo je však z časti možné pripísať zvýšenej frekvencii odberov. I keď prietokové pomery toku hodnoteného roka boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom výrazne odlišné, vývoj živočíšnych spoločenstiev v podstate prebiehal v súlade s doterajším trendom.