4.    Kvalita podzemných vôd

 4.1.  Metodika zberu dát

Pre účely spoločného slovensko-maďarského monitoringu vplyvu dnovej prehrádzky a opatrení podľa medzivládnej Dohody z roku 1995 na kvalitu podzemných vôd boli použité údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (ZsVS), Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (BVS) a Konzultačnej skupiny Podzemná voda s.r.o. (KSPV) (Tab. 10). Objekty vodárenských spoločností sú využívané na zásobovanie pitnou vodou, objekty SHMÚ a KSPV sú pozorovacie vrty (Obr. 4).

Tab. 10: Zoznam pozorovacích objektov pre kvalitu podzemných vôd

Pozn. pri viacúrovňových vrtoch číslo za lomítkom označuje pozorovanú úroveň

Rozsah sledovaných ukazovateľov:

         teplota vody, pH, merná vodivosť, O₂, CHSK_Mn

         NH₄⁺, NO₃^-, PO₄^3-,

         Mn, Fe, Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Mg²⁺, HCO₃^-, Cl^-, SO₄^2-,

         na vybraných objektoch ťažké kovy: As, Ni, Zn, Pb, Hg, Cu, Cd, Cr

         z organických mikropolutantov pesticídy s frekvenciou raz za rok

V roku 2011 sa sledované ukazovatele monitorovali s frekvenciou 1-4-krát do roka. V prípade vodárenského zdroja Gabčíkovo bol u niektorých ukazovateľov k dispozícii väčší počet hodnôt, ktoré boli pre hodnotenie i pre grafické spracovanie údajov využité.

Na vyhodnotenie kvality podzemných vôd boli použité údaje z laboratórií organizácií ZsVS a.s., BVS a.s., ŠGÚDŠ Spišská Nová Ves, SVP, š.p. OZ Bratislava a INGEO-ENVILAB, s.r.o. Žilina. Odber vzoriek, ich spracovanie a použité analytické metódy sa riadia platnými normami a sú popísané v predchádzajúcich správach (napr: www.gabcikovo.gov.sk/ doc/nr2010/index.html). 

4.2.  Spôsob vyhodnotenia údajov

Údaje kvality za kalendárny rok 2011 boli prehľadne spracované do tabuliek, ktoré boli poskytnuté maďarskej strane v rámci výmeny údajov a sú súčasťou Tabuľkových príloh Národnej ročnej správy za rok 2011.

Hodnotenie kvality podzemnej vody za rok 2011 bolo uskutočnené:

• ako porovnanie voči klasifikačným limitom dohodnutým v rámci slovensko-maďarského monitoringu (Tab. 11) za obdobie od 1.11.2004 do 31.12.2011;

• ako grafické znázornenie dlhodobého vývoja sledovaných ukazovateľov kvality podzemnej vody pre dva vybrané reprezentatívne vodárenské zdroje Rusovce a Kalinkovo, Obr. 4-1 až 4-17;

• ako grafické znázornenie dlhodobého vývoja vybraných ukazovateľov kvality podzemnej vody na všetkých sledovaných vodárenských zdrojoch (Obr. A.4-1 až Obr. A.4-17) a na pozorovacích objektoch (Obr. A.4-18 až Obr. A.4-34) monitorovaných v rámci medzivládnej Dohody z roku 1995 za obdobie od 1.10.1992 do 31.12.2011. Obr. A.4-1 až Obr. A.4-34 sú v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2011;

• ako stručné hodnotenie kvality podzemnej vody na všetkých objektoch zahrnutých do monitorovania v zmysle Dohody z roku 1995.

Vzhľadom na zmeny v národných legislatívach boli upravené limity pre hodnotenie kvality podzemných vôd v rámci medzivládnej Dohody z roku 1995, ktoré boli schválené na rokovaní poverených zástupcov pre monitorovanie dňa 16. decembra 2011. Dohodnuté limitné hodnoty sú uvedené v Tab. 11.

Tab. 11: Dohodnuté limitné hodnoty pre hodnotenie kvality podzemných vôd

Základné ukazovatele – fyzikálno-chemické ukazovatele

Doplňujúce ukazovatele – anorganické a organické mikropolutanty

HCH – hexachlórcyklohexány

4.3.  Hodnotenie kvality podzemných vôd

Pri hodnotení kvality podzemných vôd sú jednotlivé monitorované objekty hodnotené podľa miesta, kde sú situované. Z hľadiska ich umiestnenia je možné objekty rozdeliť na tri skupiny. Do prvej skupiny patria objekty situované na pravej strane Dunaja, druhú skupinu tvoria objekty na ľavej strane Dunaja a do tretej patria objekty, ktoré sa nachádzajú v území medzi prívodným kanálom a starým korytom Dunaja.

4.3.1.   Zhodnotenie kvality podzemných vôd voči dohodnutým limitom pre hodnotenie kvality podzemnej vody v rámci Dohody z roku 1995 za obdobie od 1.11.2004 do 31.12.2011

V Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2011 sa nachádzajú dve tabuľky s názvom „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd“. Jedna je pre vodárenské zdroje (VZ) a druhá pre pozorovacie objekty (PO). Tabuľky obsahujú prekročenia za obdobie od 1.11.2004 do 31.12.2011. Vzhľadom na to, že sa v oboch krajinách menila legislatíva a implementovali sa smernice Európskej únie, sprísnili sa aj niektoré limity pre kvalitu vody. V prípade podzemnej vody sa v roku 2004 sprísnili limity pre mangán a železo, čo sa odrazilo vo väčšom počte prekročení normových limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody. Prekročenia limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd od roku 1992 do 31.10.2004 sú súčasťou národných správ z monitorovania v daných rokoch, ktoré hodnotia podzemné vody podľa dovtedy platných limitov.

Vodárenské zdroje

Kvalita vody na vodárenských zdrojoch (VZ) je dlhodobo vyrovnaná a v rozsahu sledovaných ukazovateľov vyhovuje dohodnutým limitom. Prekročenia dohodnutých limitov sa objavujú len u mangánu a železa:

• na VZ Bodíky (objekt č. 485), kde sa vyskytujú prekročenia limitnej hodnoty pre mangán pri každom odbere, v roku 2010 bolo zaznamenané aj jedno prekročenie v prípade železa,

• na VZ Kalinkovo (objekt č. 119) šesť prekročení limitnej hodnoty pre mangán (hodnoty v roku 2005, 2008 a 2009, ktoré sú uvedené v tabuľke, bolo na úrovni medznej hodnoty 0,05 mg.l^-1) a jedno prekročenie limitnej hodnoty pre železo (v roku 2005),

• na VZ Šamorín (objekt č. 105) bola v roku 2007 zaznamenaná jedna koncentrácia mangánu odpovedajúca medznej hodnote podľa Tab. 11.

V tabuľke sa na rozdiel od predchádzajúcich rokov vyskytla aj prekročená hodnota pre vápnik v roku 2008 na objekte č. 907, ktorá sa v tomto roku objavila vzhľadom na niektoré zmenené dohodnuté limity. Ortuť na objekte č. 119 bola v roku 2005 na úrovni limitu.

Podrobnejšie sú prekročenia spracované v tabuľke „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd – VZ“ pre vodárenské zdroje v Grafickej prílohe.

Pozorovacie objekty

Kvalitu podzemnej vody na pozorovacích objektoch vo väčšej miere ovplyvňujú lokálne vplyvy priamo na objektoch a v ich najbližšom okolí. Z tabuľky „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd – PO“ (viď tabuľka v Grafickej prílohe) je zrejmé, že dohodnuté limity prekračujú amónne ióny (na objekte č. 899/1 v Jarovciach), železo (objekty č. 170/2 v Dobrohošti, č. 234/1 v Rohovciach, č. 262/1 v Sape, č. 265/1 v Kľúčovci, č. 872/1 v Čunove a na č. 899/1 v Jarovciach iba dvakrát: v roku 2004 a 2006). Na objekte č. 265/1 neboli prekročenia limitu pre železo zaznamenané v rokoch 2010, 2011 a na objekte č. 872/1 v roku 2011. Mangán prekračuje dohodnuté limity na objektoch č. 262/1 v Sape, č. 265/1 v Kľúčovci, č. 899/1 v Jarovciach a na objekte č. 87/7 v Kalinkove iba jedenkrát v roku 2008.

Podrobnejší výpis je uvedený v tabuľke „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd – PO“ pre pozorovacie objekty v Grafickej prílohe.

4.3.2.   Zhodnotenie vývoja kvality podzemnej vody na vodárenských zdrojoch a pozorovacích objektoch

Pravá strana Dunaja

Vodárenský zdroj č. 907 – Pečniansky les

Vodárenský zdroj Pečniansky les reprezentuje územie brehovej infiltrácie nad Vodným dielom Gabčíkovo. Kvalita vody je ovplyvňovaná kvalitou infiltrujúcej vody z Dunaja. Hodnoty niektorých sledovaných ukazovateľov kvality podzemnej vody sú počas sledovaného obdobia rozkolísané (podobne ako v Dunaji) a v niektorých rokoch sa vyskytujú výrazne vyššie hodnoty. Jedná sa hlavne o parametre ako teplota vody, rozpustený kyslík, hydrogénuhličitany, chloridy, sírany, sodík, vápnik, horčík a dusičnany. Obsahy rozpusteného kyslíka, dusičnanov a CHSK_Mn sú v porovnaní s ostatnými vodárenskými zdrojmi vyššie. V prípade železa bolo zaznamenané stúpnutie hodnôt od roku 2006, maximálne však do 0,084 mg.l^-1 (v roku 2009). Podobne ako u železa, aj v prípade dusičnanov bola v roku 2009 zaznamenaná najvyššia koncentrácia za celé obdobie monitoringu (21,72 mg.l^-1). Obsahy mangánu sú nízke, od roku 2003 sa pohybujú väčšinou pod medzou stanovenia (0,007 mg.l^-1). Nízke obsahy sú charakteristické aj pre fosforečnany a amónne ióny, väčšina hodnôt je pod medzami stanovenia. Ostatné ukazovatele nevykazujú oproti dlhodobým meraniam výraznejšie zmeny.

Vodárenské zdroje č. 102 – Rusovce a č. 2559 – Čunovo

Vodárenské zdroje Rusovce a Čunovo reprezentujú oblasť na pravej strane Dunaja. Prehradenie Dunaja malo veľký vplyv na kvalitu podzemnej vody v Rusovciach, kde sa zmenili podmienky prúdenia a chemické zloženie vody sa priblížilo chemizmu podzemnej vody v Čunove.

Výraznejšie rozdiely v nameraných hodnotách sú zaznamenávané len pri hydrogénuhličitanoch (vyššie hodnoty v Rusovciach) a dusičnanoch (vyššie hodnoty v Čunove). Malé odlišnosti a mierne vyššie hodnoty v Rusovciach vykazujú obsahy vápnika, horčíka, chloridov a síranov. Z nutrientov sa vyššie koncentrácie dusičnanov v Čunove vyskytujú počas celého sledovaného obdobia s klesajúcou tendenciou v rokoch 2009 až 2011. Fosforečnany a amónne ióny majú dlhodobo nízky obsah na obidvoch vodárenských zdrojoch a pohybujú sa pod medzami stanovenia použitých analytických metód. Podobne nízke sú aj obsahy mangánu. Obsahy rozpusteného kyslíka sú rozkolísané a v ostatných piatich rokoch vyššie (od 1,23 do 5,05 mg.l^-1) ako v predchádzajúcom období monitoringu. Od roku 2009 majú hodnoty CHSK_Mn klesajúcu tendenciu, u chloridov sa od roku 2005 koncentrácie zvyšujú, čo je možné pozorovať hlavne na vodárenskom zdroji Rusovce. Časové rady ostatných ukazovateľov kvality sú na vodárenských zdrojoch podobné, bez významnejších zmien.

Pozorovacie objekty č. 899/1, 888/1, 872/1

V blízkosti vodárenského zdroja Rusovce je situovaný pozorovací objekt č. 899/1 (pri obci Jarovce) a medzi vodárenskými zdrojmi Rusovce a Čunovo sú situované pozorovacie objekty č. 888/1 (pri Rusovciach) a 872/1 (pri Čunove). Kvalita podzemnej vody na pozorovacích objektoch je podobná kvalite na vodárenských zdrojoch. Na objekte č. 899/1 v Jarovciach sa kvalita vody vyvíjala v priebehu sledovaného obdobia obdobne ako na vodárenskom zdroji v Rusovciach. To znamená, že po prehradení Dunaja bol zaznamenaný pokles koncentrácií katiónov, aniónov a mernej vodivosti, a tým sa chemické zloženie podzemnej vody na tomto objekte priblížilo chemickému zloženiu podzemnej vody na objektoch č. 888/1 a 872/1.

Rozdiely v chemizme pozorovacích objektov č. 888/1 a 872/1 oproti vodárenským zdrojom v Rusovciach a Čunove sa prejavujú:

• pri teplote vody, ktorá je na pozorovacích objektoch vyrovnanejšia a trochu nižšia;

• v obsahoch železa a dusičnanov, ktoré sú na pozorovacích objektoch vyššie;

• v prípade CHSK_Mn boli zo začiatku hodnoty na pozorovacích objektoch vyššie, ale od roku 2005 sa pohybujú väčšinou pod medzou stanovenia (0,5 mg.l^-1) a sú nižšie alebo podobné ako na vodárenských zdrojoch.

Na pozorovacom objekte č. 899/1 sa v priebehu monitorovania postupne zvýrazňovali redukčné podmienky prostredia. Koncentrácie dusičnanov sú od roku 1993 väčšinou nižšie ako medza stanovenia použitej analytickej metódy (1,0 mg.l^-1), obsahy kyslíka sú nízke, maximálne do 1,1 mg.l^-1 za celé obdobie monitoringu. Naopak, obsahy mangánu sa postupne zvyšujú cca od roku 1996 a v roku 2010 dosiahol mangán najvyššiu hodnotu 2,60 mg.l^-1. Takisto sa zvyšujú aj koncentrácie amónnych iónov, pri ktorých bolo maximum 0,8 mg.l^-1 zaznamenané v roku 2008. Dlhodobo nízky obsah kyslíka a dusičnanov a rastúce koncentrácie mangánu a amónnych iónov svedčia o redukčných podmienkach v oblasti pozorovacieho objektu č. 899/1 pri Jarovciach.

Ľavá strana Dunaja

Vodárenské zdroje č. 116, 119 – Kalinkovo a č. 105 – Šamorín

Vodárenský zdroj Kalinkovo, pôvodne náhradný a dočasný vodárenský zdroj pre Bratislavu, leží pri zdrži, tesne za protipovodňovou hrádzou. Bol ovplyvnený predovšetkým pôvodným Kalinkovským ramenom a od roku 1992 zmenou infiltračného miesta v koryte Dunaja a opatreniami na zabránenie znehodnotenia kvality jeho vody. Vodárenský zdroj Šamorín leží pri dolnej časti zdrže, v mieste, kde boli realizované opatrenia, ktoré majú brániť kolmatácii miest infiltrácie v Dunaji a tak predísť predpovedanému zhoršeniu kvality vody.

Kvalita podzemnej vody na vodárenských zdrojoch situovaných na ľavej strane Vodného diela Gabčíkovo nebola prehradením ovplyvnená v takej významnej miere ako kvalita vody na objektoch na pravej strane Dunaja. Chemizmus podzemnej vody vodárenských zdrojov Kalinkovo a Šamorín je podobný a vo väčšine ukazovateľov je podobný aj priebeh a zmeny v jej kvalite. Mierne vyššie hodnoty sa vyskytujú v Kalinkove iba v prípade draslíka, mangánu, a amónnych iónov. Hodnoty pH sú v ostatných 4 rokoch na obidvoch vodárenských zdrojoch mierne vyššie a pohybujú sa nad hodnotou 7,5. Vodivosť v hodnotenom roku mierne poklesla a obsahy dusičnanov oscilujú okolo 6 mg.l^-1. Fosforečnany sa vyskytujú iba v koncentráciách nižších ako medza stanovenia (0,1 mg.l^-1). Obsahy rozpusteného kyslíka dosiahli v roku 2011 maximum na obidvoch vodárenských zdrojoch (v Kalinkove 9,22 mg.l^-1 a v Šamoríne 8,59 mg.l^-1). Koncentrácie CHSK_Mn boli podobné ako v roku 2010.

Obsahy mangánu na objekte v Kalinkove v niektorých prípadoch prekračujú limitné hodnoty dohodnuté v rámci monitorovania podľa Dohody 1995. Takáto situácia sa vyskytla aj v novembrovom odbere, kedy bola nameraná hodnota mangánu 0,055 mg.l^-1 a teda prekročila odporúčaný limit (podrobnejšie viď tabuľku „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd – VZ“ v Grafickej prílohe).

Pozorovacie objekty č. 87/7 a č. 3/3

Pozorovací objekt č. 87/7 je situovaný v blízkosti vodárenského zdroja Kalinkovo a pozorovací objekt č. 3/3 je situovaný medzi týmto vodárenským zdrojom a Dunajom, v tesnej blízkosti Dunaja.

Kvalita podzemnej vody na objekte č. 87/7 je veľmi podobná kvalite vody na vodárenskom zdroji Kalinkovo. Menšie rozdiely v hodnotách ukazovateľov sa dlhodobo vyskytujú u amónnych iónov a mangánu a v prípade pH do roku 2010. Na pozorovacom objekte sú hodnoty týchto parametrov nižšie. V roku 2011 boli hodnoty pH vyššie ako v ostatných rokoch monitoringu a podobné ako na vodárenskom zdroji. Železo dosahuje vyššie koncentrácie, ale ostatných 8 rokov neprekračuje dohodnutý limit. Koncentrácie dusičnanov sa v sledovanom období menili, klesli a v období rokov 1997 až 2005 boli nízke (maximálne do 1,88 mg.l^-1), potom opäť začali stúpať a v rokoch 2007 až 2011 sa vyrovnali hodnotám na vodárenskom zdroji. Organické znečistenie vyjadrené CHSK_Mn je na objekte č. 87/7 dlhodobo nízke a v sledovanom období nevykazuje takú variabilitu hodnôt ako na ostatných pozorovacích objektoch.

Kvalita podzemnej vody v pozorovacom objekte č. 3/3 je priamo ovplyvňovaná kvalitou dunajskej vody, vzhľadom na jeho situovanie v tesnej blízkosti Dunaja. Ukazovatele ako teplota, pH, rozpustený kyslík, dusičnany a merná vodivosť vykazujú výraznú sezónnosť. Obsah rozpusteného kyslíka dlhodobo kolíše v rozsahu od 0 do 8,7 mg.l^-1, čo je najväčší rozptyl hodnôt zo sledovaných objektov pre podzemnú vodu (pre porovnanie v dunajskej vode – odberné miesto č. 109 sa obsahy pohybujú cca od 7,5 do 14 mgl^-1). Podobné obsahy ako v dunajskej vode vykazujú aj dusičnany, ktoré sú zároveň najvyššie v porovnaní s ostatnými pozorovacími objektmi zahrnutými do monitorovania. Prejavy sezónnosti vykazujú aj základné katióny a anióny, podobne ako v dunajskej vode. Obsahy amónnych iónov, mangánu, železa, fosforečnanov a CHSK_Mn sú nízke, amónne ióny sú prevažne pod medzou stanovenia..

Pozorovací objekt č. 329/1

Pozorovací objekt č. 329/1 pri Šamoríne je lokalizovaný na začiatku prívodného kanála v jeho tesnej blízkosti. Kvalita vody je podobná ako na objekte č. 87/7. Obsah rozpusteného kyslíka je jeden z najnižších na pozorovacích objektoch. Koncentrácie nutrientov, železa aj mangánu sú nízke. Organické znečistenie charakterizované CHSK_Mn má v sledovanom období klesajúcu tendenciu a od septembra 2005 je väčšina koncentrácií pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy, teda nižšia ako 0,5 mg.l^-1.

Pozorovací objekt č. 234/1

Pozorovací objekt č. 234/1 pri Rohovciach je lokalizovaný vo väčšej vzdialenosti od prívodného kanála. Pre tento objekt sú charakteristické najnižšie obsahy sodíka zo všetkých pozorovacích objektov zahrnutých do monitorovania (5,9-9,3 mg.l^-1, z vodárenských zdrojov sú najnižšie na vodárenskom zdroji Gabčíkovo - 2,4-7,5 mg.l^-1). Koncentrácie dusičnanov majú aj v hodnotenom roku klesajúci trend. Mierne stúpajúci trend majú hodnoty vodivosti, čo súvisí s postupným zvyšovaním sa obsahov síranov, chloridov, hydrogénuhličitanov a vápnika. Pravdepodobne vďaka železnej pažnici sú koncentrácie železa vysoké, druhé najvyššie z pozorovacích objektov. Koncentrácie železa dlhodobo prekračujú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody (viď tabuľku „Prekročenia limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd – PO“ v Grafickej prílohe). Z ostatných ukazovateľov kvality sú pre tento objekt charakteristické nízke obsahy mangánu, amónnych iónov, fosforečnanov a CHSK_Mn. Nízke sú aj obsahy kyslíka, podobne ako na objektoch v Dobrohošti (170/2), Sape (262/1) a Kľúčovci (265/1).

Vodárenský zdroj č. 103 – Gabčíkovo

Vodárenský zdroj Gabčíkovo sa nachádza juhovýchodne od obce Gabčíkovo vo vzdialenosti cca 2000 m od odpadového kanála vodného diela. Okolie zdroja je tvorené prevažne poľnohospodársky využívanou pôdou. Modelové riešenia preukázali, že pri súčasnom odbere a charakteristickom stave hladín, prúdi k vodárenskému zdroju Gabčíkovo voda zo smeru medzi obcou Gabčíkovo a Vodnou elektrárňou Gabčíkovo (Rodák a kol., 2008).

Kvalita podzemnej vody na vodárenskom zdroji Gabčíkovo v porovnaní s vodárenským zdrojom Kalinkovo (objekt č. 119) a Šamorín (objekt č. 105) je na základe odlišných podmienok prúdenia podzemnej vody odlišná. Obsahy vápnika, síranov a hydrogénuhličitanov boli na začiatku sledovaného obdobia v Gabčíkove nižšie ako na objektoch v Kalinkove a Šamoríne. Postupne však narastali a v súčasnosti dosahujú tieto parametre na vodárenskom zdroji v Gabčíkove podobné obsahy a v prípade síranov od roku 1999 výrazne vyššie. Z dlhodobého hľadiska došlo aj k miernemu stúpnutiu koncentrácií chloridov. Zvyšovanie síranov a chloridov svedčí o tom, že k vodárenskému zdroju postupne priteká väčší podiel vody z vnútrozemia Žitného ostrova. Priebeh teploty podzemnej vody je vyrovnanejší ako na ostatných monitorovaných vodárenských zdrojoch. Hodnoty pH po prechodnom stúpnutí hodnôt v rokoch 2005–2008 klesli a v rokoch 2009 a 2011 sa vrátili na úroveň rokov 2000-2004. Obsah rozpusteného kyslíka je dlhodobo nízky (druhý najnižší z monitorovaných vodárenských zdrojov, nižší je na objekte v Bodíkoch). Koncentrácie sodíka a draslíka dosahujú polovičné hodnoty koncentrácií na objektoch č. 105 a 119. Obsahy sodíka (oscilujú okolo 5 mg.l^-1) a draslíka (kolíšu okolo 1 mg.l^-1) sú zároveň najnižšie spomedzi všetkých objektov zahrnutých do monitorovania. Nízke sú aj obsahy chloridov, oscilujú okolo 12 mg.l^-1 (na začiatku monitorovania kolísali okolo 9 mg.l^-1). Koncentrácie mangánu, železa, fosforečnanov sa dlhodobo väčšinou pohybujú pod medzami stanovenia použitých analytických metód.

Obsahy dusičnanov sa v rokoch 2008 až 2011 pohybujú na rovnakej úrovni ako v rokoch 2002–2005 (oscilujú okolo 4 mg.l^-1). Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcich správach údaje z rokov 2005–2007 je potrebné považovať za menej reprezentatívne, vzhľadom na odlaďovanie a kalibráciu nového prístroja na stanovovanie dusičnanov.

Pozorovacie objekty č. 262/1 a č. 265/1

Pod sútokom odpadového kanála so starým korytom Dunaja je na ľavej strane situovaný pozorovací objekt č. 262/1 pri Sape a pozorovací objekt č. 265/1 pri Kľúčovci. V chemickom zložení podzemnej vody sú na týchto objektoch rozdiely vo viacerých sledovaných parametroch. Niektoré sú na objekte č. 262/1 vyššie (merná vodivosť, koncentrácie draslíka, vápnika, chloridov, síranov, železa, mangánu a CHSK_Mn), ďalšie sú zasa nižšie (teplota vody, hodnoty pH, koncentrácie sodíka a fosforečnanov). Podobné na obidvoch objektoch sú obsahy rozpusteného kyslíka (veľmi nízke), horčíka, hydrogénuhličitanov, dusičnanov (väčšina hodnôt pod medzou stanovenia) a amónnych iónov.

Na objekte pri Kľúčovci (č. 265/1) sa viaceré sledované ukazovatele nachádzajú v najvyšších alebo najnižších koncentráciách v porovnaní s ostatnými monitorovanými objektmi. Pre tento objekt je charakteristická výrazne vyššia teplota vody (dlhodobo osciluje okolo 16 °C), vyššie hodnoty pH (okolo 8,0), najvyššie koncentrácie sodíka (9,8-15,6 mg.l^-1) a najvyššie obsahy vykazujú tiež fosforečnany oscilujúce okolo hodnoty 0,1 mg.l^-1. Na druhej strane sú pre tento objekt charakteristické najnižšie hodnoty vodivosti (29,9-36,0 mS.m^-1), obsahy chloridov (2,5-11,0 mg.l^-1), síranov (9,2-30,0 mg.l^-1) a vápnika (35,0-62,1 mg.l^-1). Aj koncentrácie draslíka sú veľmi nízke a podobné nízkym obsahom na vodárenskom zdroji č. 103 v Gabčíkove a pozorovacom objekte č. 234/1 v Rohovciach (oscilujú okolo 1 mg.l^-1).

Na oboch objektoch sú dlhodobo zvýšené koncentrácie mangánu a železa, ktoré prekračujú dohodnutú limitnú hodnotu podľa Tab. 11. Organické znečistenie vyjadrené ako CHSK_Mn bolo v Sape (č. 262/1) jedno z najvyšších, ale postupne sa znižovalo, ostatné 3 roky sa pohybuje maximálne do 1,1 mg.l^-1.

Oblasť medzi prívodným kanálom a starým korytom Dunaja

Vodárenské zdroje č. 467 – Vojka a č. 485 – Bodíky

Vodárenské zdroje pri Bodíkoch a Vojke sú typické lokálne vodárenské zdroje situované v mieste tesneného derivačného kanála. Sú ovplyvňované drenážnym účinkom starého koryta Dunaja a ramennou sústavou, ktorá drenážny vplyv starého koryta Dunaja sčasti eliminuje.

Kvalita podzemnej vody na vodárenských zdrojoch Vojka a Bodíky je výrazne ovplyvňovaná lokálnymi podmienkami. Chemické zloženie podzemnej vody je na týchto vodárenských zdrojoch podobné. Výraznejšie rozdiely v obsahoch je možné pozorovať u síranov, dusičnanov a občasne chloridov, ktoré sú vyššie vo Vojke. V Bodíkoch sú vyššie koncentrácie amónnych iónov, hydrogénuhličitanov, hodnoty teploty vody a dlhodobo výrazne vyššie sú koncentrácie mangánu, ktoré prekračujú dohodnutý limit pri každom stanovení. Rozpustený kyslík je v sledovanom období v porovnaní s ostatnými monitorovanými vodárenskými zdrojmi najnižší na objekte v Bodíkoch. Na vodárenskom zdroji vo Vojke došlo k zlepšeniu oxidačno-redukčných podmienok v rokoch 2007 až 2011, kedy sa obsahy kyslíka zvýšili a dosiahli hodnoty do 3,6 mg.l^-1.

Koncentrácie mangánu, amónnych iónov, fosforečnanov, železa a od roku 2003 aj CHSK_Mn sú vo Vojke nízke a väčšinou sa pohybujú pod medzami stanovenia. V Bodíkoch sú takéto nízke obsahy charakteristické len pre fosforečnany, ojedinele železo a posledné roky aj CHSK_Mn. Ako už bolo spomenuté v prípade vodárenského zdroja Gabčíkovo, namerané hodnoty dusičnanov za obdobie rokov 2005 až 2007 je potrebné považovať za menej reprezentatívne, vzhľadom na odlaďovanie a kalibráciu nového prístroja v spoločnosti ZsVS a.s., ktorá monitoruje vodárenské zdroje vo Vojke, Bodíkoch a v Gabčíkove. V rokoch 2008 až 2011 sa koncentrácie dusičnanov v Bodíkoch pohybujú pod medzou stanovenia, teda pod 1 mg.l^-1.

Pozorovací objekt č. 170/2

Pozorovací objekt č. 170/2 sa nachádza v blízkosti obce Dobrohošť. Chemické zloženie podzemnej vody na tomto objekte je podobné chemickému zloženiu vody na vodárenskom zdroji č. 467 vo Vojke. Odlišuje sa trochu nižšou vodivosťou, vyššími obsahmi amónnych iónov a hlavne železa. V posledných rokoch sú na pozorovacom objekte koncentrácie síranov a dusičnanov nižšie ako na vodárenskom zdroji vďaka dlhodobému klesaniu ich koncentrácií. Obsahy dusičnanov klesli v roku 2010 k hodnotám pod medzou stanovenia, podobne ako na objektoch 262/1 a 265/1. Železo dosahuje ostatných 10 rokov najvyššie hodnoty zo všetkých objektov zahrnutých do monitorovania, ktoré prekračujú klasifikačné limity podľa Tab. 11 pri každom stanovení. Pohybujú sa do 1,5 mg.l^-1. Obsahy CHSK_Mn sa počas monitorovania znižovali a ostatných 6 rokov boli namerané hodnoty pod medzou stanovenia, ktorá sa však v roku 2005 zvýšila z 0,1 mg.l^-1 na 0,5 mg.l^-1. Obsahy mangánu sú nízke a spĺňajú dohodnutý limit. V porovnaní s ostatnými pozorovacími objektmi sú nízke aj fosforečnany a len občas sa vyskytuje vyššia hodnota.

4.4.  Záver

Chemické zloženie podzemných vôd na vodárenských zdrojoch poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality podzemnej vody. Vodárenský objekt v Pečnianskom lese je výrazne ovplyvnený zmenami a kolísaním chemického zloženia povrchovej vody v Dunaji vzhľadom na to, že tento objekt je umiestnený v tesnej blízkosti rieky. Väčšina ukazovateľov je rozkolísaná a vykazuje sezónnosť. Teplota vody, obsah rozpusteného kyslíka a dusičnanov sú na tomto objekte najvyššie, ale nepresahujú limitné hodnoty. Koncentrácie sledovaných ukazovateľov kvality podzemnej vody na ostatných vodárenských zdrojoch väčšinou kolíšu v úzkych a navzájom podobných intervaloch. Výnimkou je vodárenský zdroj pri Gabčíkove (objekt č. 103), kde obsahy sodíka, draslíka a chloridov sú asi o polovicu nižšie ako na ostatných vodárenských objektoch. Koncentrácie horčíka a síranov sú zasa dlhodobo o trochu vyššie. Odlišnosť chemizmu vodárenského zdroja č. 103 pri Gabčíkove súvisí s dotáciou podzemnej vody z vnútrozemia Žitného ostrova na rozdiel od ostatných vodárenských zdrojov, ktoré sú dotované infiltráciou vody z Dunaja a zo zdrže vodného diela.

Z nutrientov sa z dlhodobého hľadiska fosforečnany a amónne ióny vyskytujú na monitorovaných vodárenských zdrojoch v nízkych koncentráciách. V prípade amónnych iónov existujú však dve výnimky. Na vodárenských zdrojoch Kalinkovo (objekt č. 119) a Bodíky (objekt č. 485) dosahujú amónne ióny vyššie koncentrácie, ktoré však neprekračujú dohodnuté limity pre tento ukazovateľ kvality podzemnej vody. Ako už bolo vyššie spomenuté, najvyššie hodnoty dusičnanov (do 21,7 mg.l^-1) s výraznou sezónnosťou sú sledované na vodárenskom zdroji Pečniansky les (objekt č. 907), vzhľadom na jeho umiestnenie v blízkosti Dunaja. Na ostatných objektoch sa obsah dusičnanov v poslednom období pohybuje na nízkej úrovni, od 3 do 6 mg.l^-1 alebo nižšie (v Rusovciach a Bodíkoch).

Organické znečistenie charakterizované CHSK_Mn sa počas sledovaného obdobia znížilo na všetkých objektoch (hodnoty do 1 mg.l^-1) a na vodárenských zdrojoch Gabčíkovo, Vojka a Bodíky sa od roku 2002 väčšina hodnôt pohybuje pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Pre tieto tri objekty sú charakteristické dlhodobo nízke koncentrácie rozpusteného kyslíka (cca do 1 mg.l^-1). Mierne zlepšenie bolo zaznamenané v rokoch 2007 až 2011 vo Vojke, kde sa obsah rozpusteného kyslíka zvýšil a dosiahol hodnoty do 3,6 mg.l^-1. Na ostatných vodárenských objektoch dosahuje rozpustený kyslík hodnoty do 6-10 mg.l^-1. Vysoké koncentrácie mangánu sú typické pre objekt č. 485 pri Bodíkoch. Na vodárenskom zdroji Kalinkovo (objekt č. 119) sú koncentrácie nižšie, ale občas prekročia limitnú hodnotu podľa Tab. 11. Za obdobie od 1.11.2004 do 31.12.2011 bolo na tomto objekte zaznamenaných šesť prekročení, kým na vodárenskom zdroji pri Bodíkoch sa prekročenia limitu vyskytujú pri každom stanovení. Na ostatných vodárenských zdrojoch sú obsahy mangánu dlhodobo nízke, väčšinou pod medzou stanovenia.

Chemické zloženie podzemnej vody na pozorovacích objektoch je podobné chemickému zloženiu podzemnej vody blízkych vodárenských zdrojov. Teplota vody má vyrovnaný priebeh, osciluje okolo hodnoty 11 °C. Výnimkou je pozorovací objekt č. 265/1 pri Kľúčovci, kde sa teplota dlhodobo pohybuje okolo 16 °C a pozorovací objekt č. 3/3 pri Kalinkove, ktorý vykazuje sezónny priebeh teploty. Aj ostatné sledované ukazovatele chemického zloženia podzemnej vody na tomto pozorovacom objekte sú ovplyvnené zmenami v chemizme povrchovej vody vzhľadom na situovanie objektu v tesnej blízkosti Dunaja. Kvalitu podzemnej vody na pozorovacích objektoch vo väčšej miere ovplyvňujú lokálne vplyvy, čo sa odráža aj v prekročeniach limitných hodnôt. Dohodnuté limity prekračujú amónne ióny (objekt č. 899/1), železo (objekty č. 170/2, 234/1, 262/1, 265/1, 872/1, 899/1) a mangán (objekty č. 262/1, 265/1, 899/1). Najvyššie obsahy dusičnanov sú (okrem pozorovacieho objektu č. 3/3) na pozorovacích objektoch v Čunove (č. 872/1) a v Rusovciach (objekt č. 888/1), kde sa pohybujú do 12,7 mg.l^-1. Na ostatných pozorovacích objektoch sú koncentrácie dusičnanov nízke. Dlhodobo nízky obsah dusičnanov (väčšinou pod medzou stanovenia) a rozpusteného kyslíka na objekte č. 899/1 pri Jarovciach a rastúce koncentrácie mangánu a amónnych iónov svedčia o redukčných podmienkach v oblasti tohto pozorovacieho objektu.

Z hľadiska obsahu kyslíka sa oxidačné podmienky vyskytujú hlavne na pravej strane Dunaja, ľavej strane zdrže a v strednej časti Žitného ostrova. Väčšia časť územia na ľavej strane Dunaja vykazuje anoxické podmienky.