3.    Hladiny podzemných vôd

3.1.  Metodika zberu dát

V hydrologickom roku 2011 bolo monitorovanie hladín podzemných vôd realizované bez zmien. V oblasti Vodného diela Gabčíkovo je do vzájomnej výmeny údajov s maďarskou stranou celkovo zaradených 136 objektov. Z toho sa 20 objektov nachádza na pravej strane Dunaja, 87 objektov je rozmiestnených na území Žitného ostrova a 29 objektov je v oblasti medzi derivačným kanálom a korytom Dunaja, vrátane inundácie (Obr. 3). Merania na väčšine objektov zabezpečuje SHMÚ, na objektoch v inundácii zabezpečuje merania Konzultačná skupina Podzemná voda. Hladiny podzemných vôd na pozorovacích objektoch zaradených do vzájomnej výmeny údajov sú merané dvoma spôsobmi – kontinuálne, automatickým registračným zariadením (116 objektov) a ručne, pásmovým hladinomerom (20 objektov). V prípade kontinuálneho merania hladín podzemných vôd sa na vyhodnotenie režimu podzemných vôd používajú priemerné denné hladiny, ktoré sa vyčísľujú ako priemerná hodnota okamžitých hodnôt hladín pre každú celú hodinu (0-23) za deň. Merania vykonávané ručne sa vzťahujú ku dňu merania a vykonávajú sa raz do týždňa, spravidla v stredu.

Zoznam objektov sa oproti predošlému roku nezmenil. Predchádzajúce zmeny, ktoré v zložení alebo označení objektov nastali v doterajšom priebehu spoločného monitoringu sú v tabuľke so zoznamom pozorovacích objektov zvýraznené (Tab. 9). Jedná sa o nasledovné objekty: 1917 = 4002, 1928 = 5571, 1934 = 4435, 1943 = 5096, 1946 = 4003, 1951 = 4004, 1963 = 4306, 1978 = 4302, 1981 = 4217, 1991 = 4303, 2003 = 2103, 2041 = 4007, 2043 = 4009, 1942 = 4428, 1956 = 4429. Pozorovanie na objekte č. 2109 bolo zrušené a objekt bol nahradený objektom č. 4044. Pozorovanie bolo zrušené aj na objektoch č. 2174 2175 a objekty boli nahradené jedným objektom č. 4312. Objekt č. 1931 bol obnovený. U dvoch objektov bolo zmenené číslo objektu: 2269 = 329 a 2123 = 872.

Nadmorská výška terénu pri jednotlivých objektoch je v nižšie uvedenej tabuľke (Tab. 9) a v Tabuľkovej prílohe správy – 1. časť.

Tab. 9: Zoznam pozorovacích objektov na hladinu podzemných vôd

3.2.  Spôsob vyhodnotenia údajov

Hladiny podzemných vôd zaznamenané v hydrologickom roku 2011 boli tabuľkovo spracované a sú uvedené v Tabuľkovej prílohe, 1. časť. Údaje z vybraných pozorovacích objektov, ktoré charakterizujú režim podzemných vôd vo vymedzenej oblasti boli aj graficky spracované (Grafická príloha). Boli vykreslené hlavne objekty na pravej strane Dunaja a v ľavostrannej inundácii, ktoré by mohli byť čiastočne ovplyvnené vzdutím nad prehrádzkou a zvýšeným prietokom v starom koryte Dunaja. Osobitne boli spracované priečne rezy v oblasti Žitného ostrova s vybranými pozorovacími objektmi, ktoré dokumentujú vývoj hladín podzemných vôd za obdobie od októbra 1992 (Obr. 3-2a až 3-8b). Umiestnenie priečnych profilov je znázornené na Obr. 3-1. Priebeh hladín podzemných vôd na pozorovacích objektoch kde je kontinuálne meranie hladiny je znázornený na základe priemerných denných hodnôt. Na ostatných staniciach sú použité okamžité údaje.

Na Obr. 3-9, Obr. 3-10 a Obr. 3-11 sú znázornené izolínie hladín podzemných vôd pre tri vybrané hydrologické situácie: nízky stav (Q»1000 m³.s^-1), priemerný stav (Q» 2000 m³.s^-1), vysoký stav (Q»3000 m³.s^-1). Na Obr. 3-12 a Obr. 3-13 sú znázornené rozdiely v hladinách podzemných vôd (stúpnutie alebo pokles oproti porovnateľným podmienkam v roku 1993). Pre výrazne odlišný priebeh prietokov v hydrologickom roku 2011 bol výber termínov pre porovnanie s hydrologickým rokom 1993 problematický. Termín pre nízke prietoky bol zvolený až začiatkom jarného obdobia koncom prvej marcovej dekády. Termín pre priemerný a vysoký stav boli zvolené v priebehu letného obdobia. V prípade vysokých prietokov bola hydrologická situácia predchádzajúca zvolenému termínu výrazne odlišná než hydrologické podmienky v roku 1993 a z tohto dôvodu nebola zhotovená ani mapa rozdielov.

3.3.  Hodnotenie režimu podzemných vôd

Režim podzemných vôd v ovplyvnenej oblasti závisí predovšetkým od prietoku, kolísania a výšky hladiny povrchových vôd. Určujúcimi faktormi, ktoré ovplyvňujú kolísanie hladiny podzemných vôd v skúmanej oblasti je veľkosť prietoku a výška hladiny vody v koryte Dunaja od Bratislavy až po Komárno a hladina vody v zdrži.

Netypický priebeh hydrologického roka 2011 sa prejavil aj v režime hladín podzemných vôd. Začiatkom hydrologického roka sa prietoky pohybovali na úrovni dlhodobých priemerných denných hodnôt, avšak v decembri a najmä v januári prietoky výrazne vzrástli, čo sa v oblasti bezprostredne ovplyvnenej Dunajom prejavilo aj najvyššími hladinami podzemných vôd. Vo vegetačnom období sa prietoky pohybovali prevažne pod dlhodobými priemernými dennými hodnotami. Iba v letných mesiacoch sa dvakrát vyskytli prietoky nad 3000 m³.s^-1, avšak vplyv tohto zvýšenia sa prejavil len na pozorovacích objektoch v bezprostrednej blízkosti Dunaja. Koncom hydrologického roka sa prietoky opäť väčšinou pohybovali pod dlhodobými priemernými dennými hodnotami, čo bolo prerušené prietokovou vlnou koncom prvej dekády októbra 2011 (Obr. 1-1). Podrobnejšia charakteristika hydrologického roka je popísaná v kapitole 1.

Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim kolísanie hladín podzemných vôd sú aj klimatické pomery (zrážky, výpar), ktorých vplyv so zväčšujúcou sa vzdialenosťou od Dunaja rastie. Táto skutočnosť sa v dôsledku nízkych prietokov vo vegetačnom období prejavila v priebehu hydrologického roka výraznejšie.

Pozorovacie objekty zaradené do vzájomnej výmeny údajov je možné na základe ich rozmiestnenia rozčleniť na štyri základné skupiny:

-       pozorovacie objekty na pravom brehu Dunaja

-       pozorovacie objekty na ľavom brehu Dunaja v oblasti zdrže

-       pozorovacie objekty medzi derivačným kanálom a korytom Dunaja (včítane ľavostrannej inundácie)

-       ostatné pozorovacie objekty rozmiestnené na Žitnom ostrove

Pravá strana Dunaja

Kolísanie hladiny podzemnej vody je v hornej časti územia ovplyvnené najmä prirodzeným kolísaním hladiny vody v Dunaji. Amplitúda kolísania hladiny podzemnej vody v hydrologickom roku 2011 len vďaka januárovej povodňovej vlne na objektoch blízko Dunaja presiahla až 1,5 m (napr. objekt č. 2144, 2038, 2039). Mimo tejto povodňovej vlny kolísanie hladiny podzemnej vody nepresiahlo 0,6 m ani na objektoch v blízkosti Dunaja. Na ostatných pozorovacích objektoch sa zmena hladiny podzemnej vody pohybovala od 0,1 do 0,5 m. Na objektoch s prevažujúcim vplyvom kolísania hladiny vody v Dunaji sa maximálne hladiny vyskytli v priebehu januára vplyvom povodňovej vlny. Miernym zvýšením hladiny sa prejavili aj zvýšené prietoky v decembri 2010, v júli, auguste, septembri a októbri 2011. Na objektoch za priesakovým kanálom a vo väčšej vzdialenosti od Dunaja sa maximálne hladiny vyskytli v letných mesiacoch ako odozva na zvýšené množstvo zrážok. Celkovo je možné priebeh hladín podzemných vôd na pravej strane Dunaja charakterizovať ako vyrovnaný. Na väčšine objektov boli hladiny na konci hydrologického roka nižšie než na jeho začiatku (Obr. 3-3b).

Vo vzťahu k vzdutiu hladiny v starom koryte Dunaja, spôsobenému uvedením dnovej prehrádzky do prevádzky v júni 1995 a jej prevádzkovaniu, je aj naďalej možné konštatovať, že vplyv vzdutia a prevádzkovania dnovej prehrádzky nie je pozorovateľný ani na jednom pozorovacom objekte.

Ľavá strana Dunaja – oblasť zdrže

Táto oblasť sa nachádza na ľavej strane zdrže pod Bratislavou až po Báč a je približne ohraničená obcami Rovinka a Dunajská Lužná. Kolísanie hladín podzemných vôd je v tejto oblasti ovplyvnené najmä prietokmi v Dunaji a kolísaním hladiny v zdrži. Len v hornej časti, v okolí Dunaja sa na hladinách podzemných vôd prejavujú aj zvýšené prietoky v Dunaji. V dôsledku povodňovej vlny v januári amplitúda kolísania hladiny podzemnej vody v roku 2011 dosiahla takmer 1 m (objekt č. 2205). So zväčšujúcou sa vzdialenosťou od Bratislavy sa tento vplyv vytráca a veľkosť amplitúdy kolísania hladiny klesá. Približne od obce Dunajská Lužná sa začína výrazne prejavovať vplyv prietokového režimu, ktorý je uplatňovaný v starom koryte Dunaja. V časti od obce Rovinka približne po obec Báč je výška hladiny podzemnej vody ovplyvňovaná hladinou v zdrži, avšak kolísanie hladiny podzemnej vody závisí od kolísania hladiny vody v starom koryte Dunaja pod Dunakiliti (prietokový režim 250-600 m³.s^-1). Keďže sa prietok v Dunaji od polovice februára 2011 pohyboval prevažne pod dlhodobými priemernými dennými hodnotami, množstvo vody, ktoré bolo prepúšťané do starého koryta Dunaja, bolo pomerne vyrovnané. Táto skutočnosť sa odrazila na veľmi vyrovnanom priebehu hladín podzemných vôd. Amplitúda kolísania hladín podzemných vôd v oblasti zdrže, ale aj v celej hornej časti Žitného ostrova v roku 2011 nepresiahla 0,4 m.

Z dôvodu postupného znižovania priepustnosti dna zdrže (najmä od roku 1997) – Obr. 3-2a, hladiny podzemných vôd v oblasti okolo zdrže postupne klesali (pokles do 1,2 m). Po povodniach v roku 2002 sa tento pokles výrazne zmiernil až zastavil. Kolísanie hladín podzemných vôd naďalej závisí od kolísania hladiny vody v starom koryte Dunaja. Prietokový režim v starom koryte Dunaja v tejto časti prakticky ovplyvňuje hladiny podzemných vôd takmer až k Malému Dunaju. V roku 2011 je to vidieť len pri prechode povodňovej vlny v januári. Na objektoch pozdĺž Dunaja boli v tomto termíne dosiahnuté maximálne ročné stavy. Na ostatných objektoch v hornej časti Žitného ostrova boli maximálne ročné stavy dosiahnuté v priebehu druhej polovice júla v dôsledku nadpriemerných zrážkových úhrnov.

Ľavá strana Dunaja – oblasť medzi derivačným kanálom a starým korytom Dunaja

Táto oblasť je tvorená prevažne inundáciou, ktorá sa nachádza medzi starým korytom Dunaja a derivačným kanálom Vodného diela Gabčíkovo. Z hľadiska vplyvu kolísania hladiny vody v koryte Dunaja a z hľadiska vplyvu umelých záplav na režim podzemných vôd je možné túto oblasť rozdeliť na tri úseky (Obr. 3-5a, Obr. 3-5b, Obr. 3-6a, Obr. 3-6b, Obr. 3-7a a Obr. 3-7b).

V hornej časti (úsek medzi rkm 1842-1839) je kolísanie a výška hladiny podzemnej vody vo veľkej miere závislá na výške hladiny v starom koryte Dunaja a bezprostredne odráža kolísanie hladiny v starom koryte Dunaja. Na priebeh hladín však má vplyv aj realizácia umelých záplav (napr. objekty č. 1989, 2708, 2272), a najmä prepúšťanie zvýšených prietokov do starého koryta Dunaja (január 2011). Amplitúda kolísania hladiny podzemnej vody po sprevádzkovaní dnovej prehrádzky sa pohybuje okolo 0,8 až 1,3 m. Pri prevádzaní zvýšených alebo povodňových prietokov hladina podzemnej vody krátkodobo stúpa aj vyššie (amplitúda aj 2-4 m). V roku 2011 bolo počas januárovej povodňovej vlny krátkodobo prepúšťaných do 2800 m³.s^-1 vody, čo vyvolalo stúpnutie hladiny v koryte Dunaja takmer 5 m. Stúpnutie bolo preto také výrazné, lebo pred povodňovou vlnou bol v starom koryte uplatňovaný zimný režim, čo znamená najnižšie prietoky. Hladina podzemnej vody v objektoch v blízkosti Dunaja stúpla skoro o 2,5 m (č. 2708). Na vzdialenejších objektoch (č. 1989) hladina podzemnej vody stúpla o cca 1,5 m. Vplyvom januárovej povodňovej vlny sa celková ročná amplitúda na pozorovacích objektoch v hornej časti inundácie pohybovala od cca 1,5 do 2,5 m, ináč by bola celková ročná amplitúda približne o polovicu menšia (0,8 do 1,2 m).

V strednej časti (úsek rkm 1839-1820) je výška a kolísanie hladiny podzemnej vody vo veľkej miere závislá aj od hladinového a prietokového režimu v ramennej sústave (Obr. 3-6a, Obr. 3-6b a Obr. 1-11). Aj v tejto oblasti sa v príbrežnom pásme prejavuje drenážny účinok starého koryta Dunaja a kolísanie hladiny podzemnej vody je v tomto pásme v prevažnej miere závislé na kolísaní hladiny povrchovej vody v Dunaji. Na všetkých pozorovacích objektoch, od objektu č. 1989 až po objekt č. 3154, je možné vidieť vplyv prietokového režimu uplatňovaného v ramennej sústave. Tak ako v predchádzajúcich rokoch ani v hydrologickom roku 2011 sa simulovaná záplava s vybrežením vody neuskutočnila. Z dôvodu realizácie stavebných prác na nápustnom objekte bolo v hodnotenom roku aj zvyčajné zvýšenie prietokov od polovice marca do polovice mája realizované len v obmedzenej miere. Táto skutočnosť sa prejavila aj na stúpnutí hladín podzemných vôd, ktoré bolo pomerne malé (prevažne do 0,7 m). Významnejšie stúpnutie hladín podzemnej vody nastalo počas prietokových vĺn v júli a auguste 2011, avšak najviac sa prejavilo zvýšené prepúšťanie prietokov v septembri počas technickej údržby 400 kV rozvodne VE Gabčíkovo. Výška hladiny podzemnej vody v strednej časti inundácie odráža hladinový režim v starom koryte Dunaja, ale kolísanie hladiny podzemnej vody je významne ovplyvňované aj režimom prepúšťania vody do ramennej sústavy cez nápustný objekt (Obr. 3-6a, Obr. 3-6b, Obr. 3-7a a Obr. 3-7b). Rozdiel medzi „zimným“ a „letným“ režimom v Dunaji sa na hladine podzemných vôd odzrkadľuje rozdielom vo výške 0,4-1,0 m, pri zvýšených prietokoch v januári a v septembri až do 3,0 m. Z hľadiska dynamiky podzemných vôd je veľmi dôležité uskutočňovanie umelých záplav. Z hľadiska vegetácie by bolo dôležité dosiahnuť aj vybreženie a zaplavenie územia. Rovnako významným sa javí aj väčšia dynamika hladín podzemných vôd, ktorú je možné dosiahnuť kolísaním prietokov do ramennej sústavy. Vysoký stav v ramennej sústave by sa mal udržiavať aspoň 10 dní.

V dolnom úseku strednej časti sa zvýšenie priemerných prietokov v starom koryte Dunaja prejavilo zvýšením hladín podzemných vôd (objekt č. 2345). Kolísanie hladín sa pohybuje v rozmedzí do 2 m, vplyvom zvýšených prietokov a povodní až do 3-3,5 m. V roku 2011 sa v dôsledku pomerne vyrovnaného prietoku v Dunaji kolísanie hladiny podzemnej vody pohybovalo do 1,1 m. Výnimkou bol prechod januárovej povodne, kedy hladina podzemnej vody stúpla o 2,23 m. Kolísanie hladiny podzemných vody v tejto časti inundácie vyjadruje hladinový režim Dunaja v dolnej časti, kde je silne ovplyvnený aj hladinovým, resp. prietokovým režimom v odpadovom kanáli a spätným vzdutím. V tejto oblasti je vplyv umelých záplav zanedbateľný.

V dolnej časti inundácie, pod zaústením ľavostrannej ramennej sústavy do Dunaja (úsek rkm 1820-1811), je kolísanie hladín podzemných vôd závislé výlučne od kolísania hladiny vody v odpadovom kanáli a od kolísania hladiny vody v starom koryte Dunaja. Najvýraznejšie sa to prejavilo pri extrémne nízkych prietokoch počas vegetačného obdobia 2003 a začiatkom hydrologického roka 2004. Podobná nepriaznivá situácia z hľadiska veľmi nízkych hladín sa vyskytuje pri nízkych stavoch od konca jesene do konca zimného obdobia. (Obr. 3-8a a Obr. 3-8b). Amplitúda kolísania hladiny podzemnej vody vplyvom prietokov v Dunaji sa v hydrologickom roku 2011 pohybovala od 1,7 do 6 m Vo vzťahu k obdobiu pred prehradením Dunaja a prehĺbeniu odpadového kanála je na priebehu hladín podzemných vôd na objektoch č. 2353 a 1958 možné vidieť, že nízke stavy postupne poklesli až o cca 0,8 m. V dôsledku zaklesnutia dna koryta Dunaja v oblasti odpadového kanála a pod jeho sútokom so starým korytom Dunaja je potrebné v tejto oblasti vyriešiť dotáciu vody do inundácie. Prietokový režim v roku 2011 potvrdil, že otázka urýchleného zabezpečenia trvalej dotácie vody sa stáva veľmi aktuálnou.

Pozorovacie objekty na Žitnom ostrove

Do tejto skupiny patria ostatné objekty rozmiestnené na Žitnom ostrove mimo oblasti pri zdrži a oblasti medzi prívodným a odpadovým kanálom a korytom Dunaja. Tieto objekty boli do vzájomnej výmeny údajov zaradené pre potreby konštrukcie spoločných izolínií po oboch stranách Dunaja pri príprave Spoločnej výročnej správy. Priebeh hladiny podzemnej vody na vybraných pozorovacích objektoch je znázornený na priečnych profiloch situovaných na Žitnom ostrove(Obr. 3-2, 3-4 až 3-8)

Kolísanie hladín podzemných vôd v hornej časti Žitného ostrova pozdĺž Malého Dunaja sleduje kolísanie vody v Malom Dunaji a ich výška je ovplyvnená aj prítokom podzemnej vody z Malých Karpát. V roku 2011 sa z hľadiska prietokov v Dunaji alebo Malom Dunaji nevyskytli také situácie, ktoré by významnejšie ovplyvnili kolísanie hladín podzemných vôd vo vnútrozemí Žitného ostrova alebo pozdĺž Malého Dunaja. Len vplyvom nadpriemerných zrážok v letnom období je možné vidieť veľmi mierne plošné zvýšenie hladín podzemných vôd Najnižšie hladiny sa väčšinou vyskytli koncom marca 2011 alebo na konci hydrologického roka. Najvyššie hladiny sa vyskytli začiatkom hydrologického roka v novembri 2010.

V strednej časti Žitného ostrova sa zvýšenie hladiny podzemnej vody vplyvom zdrže postupne vytráca. Režim kolísania hladín podzemných vôd závisí od kolísania hladiny vody v starom koryte Dunaja a od kolísania hladiny vody v Malom Dunaji. Na kolísanie hladiny podzemnej vody majú vplyv aj riadené záplavy. Vo väčšej vzdialenosti od Dunaja má na kolísanie hladiny podzemnej vody vplyv aj manipulácia s hladinami na kanáloch, ako aj vzťah zrážky-výpar. V okolí Gabčíkova a pod ním, až po zaústenie odpadového kanála do Dunaja, je kolísanie hladín podzemných vôd ovplyvnené prirodzeným kolísaním hladiny vody v Dunaji, resp. v odpadovom kanáli. V dôsledku nízkych prietokov v Dunaji boli hladiny podzemných vôd vo vnútrozemí Žitného ostrova výrazne nižšie než v predchádzajúcom roku. Najnižšie hladiny sa vyskytovali prevažne na konci hydrologického roka. Najvyššie hladiny podzemných vôd boli zaznamenané v prvej polovici decembra 2010.

Režim podzemných vôd v dolnej časti Žitného ostrova sa oproti stavu pred uvedením VD Gabčíkovo do prevádzky takmer nezmenil. Kolísanie hladín zodpovedá priebehu prietokov na Dunaji a výrazne sa prejavuje aj manipulácia na kanáloch Žitného ostrova. Najväčšie kolísanie v roku 2011 bolo na objektoch bezprostredne okolo Dunaja a dolnej časti Váhu (od 1,4 do 3,75 m). Na ostatných objektoch bolo kolísanie prevažne v rozmedzí 0,6-1,7 m. Pre hodnotenie vplyvu dnovej prehrádzky tieto objekty nie sú relevantné.

3.4.  Konštrukcia izolínií

Izolínie hladín podzemných vôd sú každoročne zostavované pre tri charakteristické stavy na Dunaji: malá voda, stredná voda a veľká voda, ktoré zodpovedajú prietokom okolo 1000, 2000 a 3000 m³.s^-1. V hydrologickom roku 2011 bol výber termínov podľa dohodnutej metodiky problematický. V podstate nebolo možné zvoliť termíny, pri ktorých by okrem prietokov v referenčnej stanici Bratislava -Devín bola podobná aj hydrologická situácia, ktorá zvolenému termínu predchádzala.

Charakteristický stav pre tzv. malú vodu (cca 1000 m³.s^-1) bol zvolený v prvej polovici marca, na konci postupného klesania prietokov po prechode povodňovej vlny v januári 2011. Zvolený termín pravdepodobne najviac vyhovuje účelu porovnania charakteristického stavu pre malú vodu. Na rozdiel od roku 1993 však vlna, ktorá sa vyskytla v januári dosiahla priemerný denný prietok takmer 7000 m³.s^-1 (v roku 1993 to bolo len cca 2800 m³.s^-1). Meteorologická situácia bola porovnateľná s obdobím v roku 1993. Termín pre strednú vodu (cca 2000 m³.s^-1)bol zvolený koncom júla 2011. Hydrologickú aj meteorologickú situáciu je v tomto prípade možné považovať za porovnateľnú so situáciami v roku 1993. Kvôli netypickému priebehu prietokov v roku 2011 nebolo možné zvoliť termín, ktorý by vyhovoval účelu porovnania charakteristického stavu pre veľkú vodu (cca 3000 m³.s^-1). Zvolený termín koncom prvej dekády augusta bol z tohoto dôvodu použitý len na konštrukciu izolínií, ktoré znázorňujú výšku hladín podzemných vôd a smery prúdenia. Mapa rozdielov medzi rokmi 2011 a 1993 však pre veľmi rozdielne hydrologické situácie v porovnávaných rokoch zostavená nebola.

Izolínie znázornené na mapách boli vypočítané interpoláciou medzi jednotlivými pozorovacími objektmi, meranými v oblasti Žitného ostrova (od Dunaja po Malý Dunaj), pričom do výpočtu bol zahrnutý aj priebeh hladiny v Dunaji na úseku od prehrádzky v rkm 1843 po Komárno. Priebeh hladiny v Dunaji pre jednotlivé zvolené prietoky bol na úseku rkm 1843 (prehrádzka) až rkm 1790 (Gönyű) získaný modelovaním a na úseku od rkm 1790 (Gönyű) po rkm 1770 (Komárno) lineárnou interpoláciou. Na kalibráciu výpočtu priebehu hladín boli použité všetky dostupné namerané údaje na slovenskej i maďarskej strane.

    Prietoky vo zvolených termínoch boli nasledovné:

Izolínie pre jednotlivé stavy sú uvedené na Obr. 3-9, Obr. 3-10 a Obr. 3-11.

Na základe porovnania hladín podzemných vôd v období pred vybudovaním prehrádzky v rkm 1843 so stavom v roku 2011 pre malú a strednú vodu boli vykreslené mapy rozdielov, ktoré sú uvedené na Obr. 3-12 a Obr. 3-13. Mapa rozdielov pre veľkú vodu kvôli veľmi rozdielnym hydrologickým situáciám zostavená nebola.

Na mape rozdielov pre nízky stav (»1000 m³.s^-1) je možné vidieť zmeny hladín podzemných vôd, ktoré nastali v priebehu prevádzky vodného diela. Zelená farba vyjadruje nesignifikantné zmeny hladín podzemných vôd, modré odtiene reprezentujú stúpnutie hladín voči porovnávanej situácii v roku 1993 a odtiene hnedej znamenajú pokles. Výrazné stúpnutie hladín podzemných vôd pri Bratislave je najmä odrazom rôznej výšky hladín v zdrži v porovnávanom období (128,82 v roku 1993 a 130,75 v roku 2011). Zvýšené hladiny v niektorých oblastiach pozdĺž Malého Dunaja a v okolí niektorých kanálov v strednej a dolnej časti Žitného ostrova súvisia s lokálnymi podmienkami a polohou stavidiel v kanálovej sústave. Stúpnutie v oblasti ramennej sústavy vyplýva z odlišného prietokového režimu v ramennej sústave (v roku 1993 sa ramenná sústava ešte začala len napúšťať). Pokles hladín v okolí zdrže je spôsobený nižšou priepustnosťou dna zdrže v porovnaní so situáciou hneď po jej napustení. V ostatných rokoch sa pokles hladín podzemných vôd takmer zastavil a oblasť s poklesom hladiny sa mení len nepatrne. Pokles v oblasti odpadového kanála je výsledkom prehĺbenia dna a pokračujúcej erózie koryta Dunaja pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja. (Obr. 3-12). Na veľkej časti Žitného ostrova sú zmeny nesignifikantné.

Na mape rozdielov pre priemerný stav (»2000 m³.s^-1) je možné vidieť zmeny, ktoré súvisia s postupným znižovaním priepustnosti dna zdrže (pokles v okolí zdrže vodného diela). Aj pre priemerný stav platí, že v ostatných rokoch sa pokles hladín podzemných vôd takmer zastavil a oblasť s poklesom hladiny sa mení len nepatrne. Stúpnutie v ľavostrannej ramennej sústave je vyvolané dotáciou vody a odlišným prietokovým režimom. Pokles hladín podzemných vôd v oblasti odpadového kanála je spôsobený zahĺbením dna odpadového kanála a pokračujúcou eróziou koryta Dunaja pod Sapom. Zvýšené alebo znížené hladiny podzemných vôd v strednej a dolnej časti Žitného ostrova súvisia s lokálnymi podmienkami a polohou stavidiel v kanálovej sústave. Na prevažnej časti Žitného ostrova sú zmeny nesignifikantné.

3.5.  Záver

Na základe výsledkov meraní hladín podzemných vôd a hodnotenia ich režimu je možné aj naďalej konštatovať, že dnovej prehrádzky, resp. ňou vyvolaného vzdutie, nemá výrazný vplyv na podzemné vody na slovenskom území. Na kolísaní hladín podzemných vôd sa však výrazne prejavuje režim prepúšťania prietokov do starého koryta Dunaja.

Zvýšenie prietoku v starom koryte Dunaja, podľa Dohody z roku 1995, na slovenskej strane čiastočne ovplyvnilo výšku hladín podzemných vôd v príbrežnom páse inundácie. Je možné konštatovať, že v ostatných rokoch sa pokles hladín podzemných vôd vplyvom kolmatácie v okolí zdrže takmer zastavil. Na úroveň hladín podzemných vôd v oblasti dolnej časti zdrže a v ľavostrannej inundácii Dunaja naďalej nepriaznivo vplýva silný drenážny vplyv starého koryta Dunaja. Odstránenie nepriaznivého drenážneho účinku starého koryta Dunaja je možné zvýšením hladiny vody v koryte (napr. vybudovaním dnových prehrádzok).

V období po zavedení dotácie vody do inundácie je bolo možné badať postupné mierne klesanie hladín podzemných vôd. Veľmi významný vplyv má zvýšený prietok v ramennej sústave počas mája a prvej polovice júna, avšak v roku 2011 sa kvôli stavebným prácam na nápustnom objekte prepúšťanie zvýšeného prietoku neuskutočnilo. Významný vplyv na hladiny podzemných vôd v inundácii majú aj prietokové vlny v starom koryte Dunaja prepúšťané najmä počas povodní. Veľmi významná sa javí aj väčšia dynamika hladín podzemných vôd počas vegetačného obdobia, ktorú je potrebné dosiahnuť kolísaním prietokov prepúšťaných do ramennej sústavy vo väzbe na prirodzené prietoky na Dunaji a manipuláciou s hradidlami a realizáciou simulovaných záplav.

V dolnej časti inundácie (Istragov) sa situácia stabilizovala. Avšak v prípade nízkych a stredných prietokov je možné pozorovať výrazné zaklesnutie hladín podzemných vôd, ktoré súvisí s eróziou dna Dunaja. V dôsledku zaklesnutia dna koryta Dunaja pod sútokom s odpadovým kanálom (oblasť Sap – Kľúčovec) je treba upozorniť na nevyhnutnosť riešenia problému nepriaznivých vlhkostných pomerov v tejto oblasti inundácie (nad aj pod sútokom so starým korytom Dunaja) najmä počas nízkych vodných stavov. Prietokový režim v roku 2011 potvrdil, že otázka urýchleného zabezpečenia trvalej dotácie vody do oblasti Istragova sa stáva veľmi aktuálnou.