2.    Kvalita povrchových vôd

2.1.  Metodika zberu dát

Kvalita povrchových vôd za rok 2011 je hodnotená na 15-tich odberných miestach. Zoznam miest vzorkovania je v Tab. 3. Kľúčovými odbernými miestami pre hodnotenie je odberné miesto v Bratislave, ktoré reprezentuje kvalitu povrchovej vody vstupujúcej do oblasti Vodného diela Gabčíkovo, a odberné miesto v Medveďove, situované pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Reprezentuje kvalitu povrchovej vody, ktorá z oblasti odteká. Na monitorovaní sa, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2011 podieľalo Ministerstvo životného prostredia prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) a Slovenského vodohospodárskeho podniku š. p., OZ Bratislava (SVP BA).

Kvalita povrchových vôd sa sleduje v úseku medzi Bratislavou a Komárnom. V roku 2011 bola sledovaná na šiestich odberných miestach na Dunaji, na štyroch odberných miestach v zdrži, na dvoch odberných miestach v priesakových kanáloch (v Hamuliakove a Čunove), ďalej v Mošonskom ramene Dunaja, v odpadovom kanáli pri Sape a na začiatku ľavostrannej ramennej sústavy pri Dobrohošti (Obr. 2a). Odberné miesto Komárno sa prestalo monitorovať v rámci Komisie hraničných vôd, preto od roku 2011 ho hodnotíme na základe výsledkov monitoringu SVP BA. Sledovanie kvality povrchových vôd sa spravidla uskutočňuje 12-krát do roka v mesačných intervaloch.

Tab. 3: Zoznam odberných miest na kvalitu povrchových vôd

VÚVH - Výskumný ústav vodného hospodárstva v rámci slovensko-maďarskej Komisie hraničných vôd

SVP BA - Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Odštepný závod Bratislava

Rozsah sledovaných ukazovateľov:

mesačne:           teplota, pH, merná vodivosť, nerozpustené látky (sušené pri 105°C), Fe, Mn,

                          O₂, BSK₅, CHSK_Mn, TOC, NH₄⁺, NO₃^-, NO₂^-, celkový N, PO₄^3-, celkový P,

                          Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Mg²⁺, Cl^-, SO₄^2-, HCO₃^-, rozpustené látky (sušené pri 105°C),

                          NEL-UV, As, Cd, Cr, Cu, Hg, Ni, Pb, Zn (filtrované),

                          sapróbny index biosestónu, chlorofyl-a, fytoplanktón,

3 krát ročne:     perifytón, makrozoobentos

1 krát ročne:     sedimenty

Odber vzoriek, ich spracovanie a použité analytické metódy sa riadia platnými normami a sú popísané v predchádzajúcich správach (napr: www.gabcikovo.gov.sk/ doc/nr2010/index.html).

2.2.  Spôsob vyhodnotenia údajov

Kvalita povrchovej vody na sledovaných odberných miestach je vyhodnotená v texte Národnej ročnej správy. Hodnoty sledovaných ukazovateľov kvality za rok 2011 boli prehľadne spracované do tabuliek, ktoré boli poskytnuté maďarskej strane v rámci výmeny údajov a sú súčasťou Tabuľkových príloh. Grafické prílohy obsahujú grafické spracovanie 12 vybraných ukazovateľov kvality povrchovej vody na všetkých monitorovaných miestach za rok 2011, dlhodobé grafické spracovanie údajov kvality povrchovej vody na štyroch reprezentatívnych odberných miestach a prílohy k biologickým prvkom kvality a k sedimentom.

Hodnotenie vývoja kvality povrchovej vody môžeme v rámci správy rozdeliť do siedmich celkov:

1. Hodnotenie vybraných ukazovateľov za rok 2011 na všetkých monitorovaných odberných miestach v rámci Dohody (Obr. 2a). Hodnotí sa 12 ukazovateľov kvality povrchovej vody. Hodnotenie je založené na ich vzájomnom porovnaní na jednotlivých odberných miestach, ktoré sú pre účely hodnotenia rozdelené do štyroch skupín:

1. odberné miesta na Dunaji pozdĺž toku: č. 109 (Bratislava), č. 3530 (Sap –odpadový kanál) a č. 112 (Medveďov);

2. odberné miesta v starom koryte Dunaja: č. 4016 (Dunakiliti), č. 4025 (Dobrohošť) a č. 3739 (Sap);

3. odberné miesta v zdrži: č. 307 (Kalinkovo - kyneta), č. 308 (Kalinkovo - ľavá strana), č. 309 (Šamorín - pravá strana) a č. 311 (Šamorín - ľavá strana);

4. odberné miesta na priesakových kanáloch: č. 3531 (Čunovo  - pravostranný priesakový kanál), č. 317 (Hamuliakovo - ľavostranný priesakový kanál), na Mošonskom Dunaji – č. 3529 (Čunovo) a na vstupe do ramennej sústavy – č. 3376 (Dobrohošť).

Vybrané ukazovatele sú pre vyššie spomenuté štyri skupiny odberných miest okrem textového hodnotenia v správe spracované aj graficky a sú súčasťou Grafickej prílohy – Obr. A.2-1a,b,c,d až Obr. A.2-12a,b,c,d.

2. Anorganické mikroznečistenie (ťažké kovy)

3. Hodnotenie biologických prvkov kvality

4. Hodnotenie kvality sedimentov

5. Dlhodobé zhodnotenie kvality vody na vstupnom a výstupnom odbernom mieste v oblasti ovplyvnenej Vodným dielo Gabčíkovo

6. Orientačné hodnotenie kvality povrchovej vody podľa Nariadenia vlády SR č. 269/2010 Z.z.

7. Dlhodobé spracovanie vývoja kvality vody na štyroch reprezentatívnych odberných miestach. Ako reprezentatívne boli vybrané odberné miesta č. 109 – Bratislava, č. 112 – Medveďov a dve odberné miesta v zdrži č. 307 – Kalinkovo, kyneta a č. 311 – Šamorín, ľavá strana zdrže. Vývoj kvality je graficky spracovaný od 1.10.1992 (Obr. A.2-13 až Obr. A.2-56) a zahŕňa základné fyzikálno-chemické ukazovatele, ukazovatele kyslíkového režimu, nutrienty, doplňujúce ukazovatele (základné katióny, anióny), ukazovatele anorganického znečistenia (ťažké kovy) a biologické ukazovatele. Grafy sú súčasťou Grafickej prílohy Národnej ročnej správy za rok 2011.

2.3.  Hodnotenie kvality povrchových vôd

Monitoring kvality povrchových vôd v rámci Dohody je špecifický a prebieha kontinuálne už dlhšie obdobie. Musí však reagovať na nové postupy hodnotenia hlavne v súvislosti so zmenou slovenskej legislatívy. Prijatie Rámcovej smernice o vodách (2000/60/ES) - RSV znamenalo nový prístup k problematike riešenia vodnej politiky v rámci spoločenstva a tiež aj nový prístup k hodnoteniu kvality vôd. Cieľom RSV je chrániť všetky druhy vôd a na vode závislé ekosystémy, zlepšovať ich stav a dosiahnuť dobrý stav vody. RSV a jej dcérske smernice boli postupne implementované do slovenskej legislatívy. V roku 2010 v kompetencii Ministerstva životného prostredia vyšiel vykonávací predpis k zákonu č. 364/2004 Z.z. (vodný zákon), v znení neskorších predpisov, a to Nariadenie vlády č. 269/2010 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd. Nástrojom na hodnotenie kvality povrchových vôd je súbor limitných hodnôt, ktoré sú uvedené v Prílohe č. 1 tohto nariadenia. Neprekročenie príslušných limitných hodnôt vytvára predpoklad na dosiahnutie dobrého stavu vôd vo vodných útvaroch.

V rámci hodnotenia kvality povrchových vôd sme, okrem vyhodnotenia dohodnutých ukazovateľov kvality povrchovej vody, ktoré sú základným prostriedkom na identifikáciu zmien v kvalite vody, v osobitnej časti stručne popísali hodnotenie ukazovateľov kvality podľa NV č. 269/2010 Z.z.. Vyhodnotili sme všetky monitorované látky v roku 2011, pre ktoré existujú limity v Prílohe č. 1 tohto nariadenia.

Uhol pohľadu na monitoring stavu vôd a hodnotenie stavu vôd cez RSV nie je však jediným, ktorý je potrebné uplatňovať a vôbec nie je jediným pre VDG. Naďalej platí, že každý monitoring a hodnotenie musí vychádzať z potrieb a účelu hodnotenia. Preto je samozrejmé, že monitoring VDG bude síce naďalej špecifický, ale zároveň bude reagovať na nové postupy hodnotenia hlavne preto, že sa v súvislosti s implementáciou Rámcovej smernice o vode mení aj slovenská legislatíva.

2.3.1.   Hodnotenie vybraných ukazovateľov kvality povrchovej vody za rok 2011

Hodnotenie kvality povrchovej vody v aktuálnom roku sa uskutočňuje prostredníctvom hodnotenia vybraných ukazovateľov kvality vody na všetkých odberných miestach, dohodnutých s maďarskou stranou (Obr. 2a). Od roku 2007 sa hodnotí 12 vybraných ukazovateľov. Hodnotenie je spracované na základe výsledkov VÚVH a SVP BA.

Kvalita povrchovej vody je vo veľkej miere ovplyvňovaná hydrologickými a klimatickými pomermi. Preto na úvod uvádzame stručnú charakteristiku hydrologických a klimatických pomerov v roku 2011.

Rok 2011 patril z hľadiska vodnosti k suchým rokom. Priemerné denné prietoky v jednotlivých mesiacoch sa pohybovali pomerne často medzi 1000 až 2000 m³.s^-1. Veľká povodňová vlna sa vyskytla netypicky v zimnom období s kulmináciou 16. januára, kedy prietok v Devíne dosiahol hodnotu 7214 m³.s^-1. Od februára do polovice júla sa prietoky prevažne pohybovali hlboko pod dlhodobými priemernými dennými hodnotami bez výskytu významnejšej prietokovej vlny typickej pre toto obdobie. Neskôr sa vplyvom výdatnejších zrážok vyskytli prietoky prekračujúce 3000 m³.s^-1 (v júli, auguste a októbri), avšak prevažná časť priemerných denných prietokov sa opäť pohybovala pod dlhodobými hodnotami. Koniec roka bol chudobný na zrážky a po prechode októbrovej prietokovej vlny prietoky postupne klesali k najnižším hodnotám, ktoré boli zaznamenané v 2. polovici novembra a začiatkom decembra 2011, kedy sa prietoky pohybovali pod 1000 m³.s^-1. Z hľadiska teploty vzduchu je možné konštatovať, že teploty sa prevažnú časť roka pohybovali väčšinou nad dlhodobými priemernými dennými teplotami. Prvé hodnoty výrazne nad dlhodobým priemerom sa vyskytli už v januári. Začiatkom marca došlo k prudkému otepleniu s teplotami nad dlhodobým priemerom, ktoré s menšou prestávkou (na prelome apríla-mája a koncom júna) trvalo až do polovice júla. Dlhšie obdobie s teplotami pod dlhodobým priemerom sa vyskytlo iba v lete v dôsledku zrážok a trvalo od polovice júla do polovice augusta. Potom teploty vzduchu opäť vystúpili nad dlhodobé priemerné denné teploty. Koncom septembra teploty opäť klesli pod dlhodobé priemerné hodnoty.

Základné fyzikálno-chemické ukazovatele

Teplota

Teplota vody má na všetkých monitorovaných odberných miestach charakteristický sezónny priebeh. Minimálne hodnoty dosahuje teplota v zimnom období, kedy sa pohybuje od 0 do 6 °C. Maximálne hodnoty sa vyskytujú v letných mesiacoch. V roku 2011 bolo dosiahnuté teplotné maximum (24,9 °C) nižšie ako v roku 2010 (25,8 °C), pričom bolo zaznamenané na tom istom odbernom mieste v kalinkovskej časti zdrže č. 308 ako v roku 2010. Teploty merané v Dunaji, Mošonskom Dunaji a v ramennej sústave dosiahli tiež nižšie maximá. Na ostatných odberných miestach v zdrži a v priesakových kanáloch boli namerané vyššie hodnoty ako v predchádzajúcom roku. Najvyrovnanejšia bola, ako zvyčajne, teplota v priesakových kanáloch, kde sa v hodnotenom roku pohybovala v intervale od 6,1 do 17,7 °C. Teploty nad 15 °C boli, podobne ako v roku 2010, zaznamenané už začiatkom mája a až v októbri klesli pod túto hranicu. Vďaka odlišným klimatickým a hydrologickým pomerom bol priebeh teploty vyrovnanejší ako v predchádzajúcom roku.

pH

Ukazovateľ pH, ktorý vyjadruje reakciu vody, patrí k najcitlivejším ukazovateľom rovnovážnych stavov v prírodných vodách. Významne ovplyvňuje chemické a biochemické procesy v povrchovej vode. Maximálne hodnoty dosahuje v období intenzívnej fotosyntetickej asimilácie fytoplanktónu. V roku 2011 dosiahol fytoplanktón na jar masový rozvoj na viacerých odberných miestach. Hodnoty pH sa pohybovali od 7,88 do 8,80, čo v porovnaní s rokom 2010 predstavuje širší interval hodnôt (7,81 do 8,49). Na jar sa pH zvyšovalo až na maximálne hodnoty na niektorých odberných miestach (v Dunaji, Mošonskom Dunaji a ramennej sústave). V zdrži boli najvyššie hodnoty namerané v máji (na odbernom mieste č. 309), začiatkom júna (odberné miesto č. 311) a maximálna dosiahnutá hodnota pH v roku 2011 bola zistená v auguste na odbernom mieste č. 308. V júni hodnoty pH klesli, pričom výraznejší pokles bol pozorovaný v starom koryte Dunaja, v ramennej sústave a hlavne v zdrži. Ďalší priebeh hodnôt na väčšine odberných miest (okrem zdrže a ramennej sústavy) bol do konca roka pomerne vyrovnaný. V zdrži po júnovom poklese hodnoty opäť stúpli, na odbernom mieste č. 308 až na maximálnu hodnotu (8,80). Hodnoty pH merané na tomto odbernom mieste zrejme súvisia s rozvojom fytoplanktónu a následným rozvojom zooplanktónu s najvyššími hodnotami abundancií v roku 2011. Po rozvoji fytoplanktónu ešte počas júna nastúpil rozvoj makrofýt, ktorých najväčší rozvoj bol dokumentovaný v okolí tohto odberného miesta. Na pravej strane zdrže na odbernom mieste č. 309 v súvislosti s druhou vlnou rozvoja fytoplanktónu v tejto časti, stúplo pH v auguste na 8,5. Po prechode októbrovej prietokovej vlny hodnoty pH klesli, na ľavej strane šamorínskej časti zdrže na 7,90 (odberné miesto č. 311). Pre priesakové kanále je všeobecne charakteristický malý rozptyl a nižšie hodnoty. V roku 2011 bol najmenší rozptyl hodnôt pH zaznamenaný v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove (odberné miesto č. 3531), kde pH kolísalo od 7,88 do 8,13.

Merná elektrická vodivosť

Merná elektrická vodivosť mala na všetkých odberných miestach sezónny charakter. V zimných mesiacoch boli hodnoty vodivosti vyššie, v letných zasa nižšie. V roku 2011 boli najnižšie hodnoty na väčšine odberných miest zaznamenané v júni a hlavne začiatkom júla. Výnimkou boli odberné miesta v zdrži, kde sa minimá vyskytli až v októbri (na odberných miestach č. 307, 309 a 311), ale podobne nízke hodnoty boli zaznamenané aj v auguste, kedy bola nameraná aj najnižšia vodivosť v hodnotenom roku 33,6 mSm^-1 na odbernom mieste č. 308. Hodnoty sa v roku 2011 pohybovali maximálne do 55,0 mS.m^-1 (odberné miesto č. 109, zaznamenané v januári). V priesakových kanáloch nie je sezónne kolísanie elektrickej vodivosti také výrazné a hodnoty sa pohybujú v pomerne úzkom intervale. V hodnotenom roku od 37,2 do 51,0 mS.m^-1. Minimálne hodnoty sa vyskytli v septembri (pravostranný priesakový kanál pri Čunove, č. 3531) a v októbri (ľavostranný priesakový kanál pri Hamuliakove, č. 317). Celkovo bola vodivosť v roku 2011 na odberných miestach v hlavnom toku Dunaja podobná a na ostatných miestach vzorkovania jednoznačne nižšia ako v predchádzajúcom roku.

Nerozpustené látky

Zvýšené hodnoty nerozpustených látok korelujú so zvýšenými prietokmi v Dunaji a najvyššie obsahy sú najčastejšie zaznamenávané na odbernom mieste v Bratislave. Najväčšia povodňová vlna v januári (7214 m³.s^-1) nebola odbermi zachytená. Neskôr sa vyskytli ešte 3 prietokové vlny nad 3000 m³.s^-1 (v júli, auguste a v októbri). Najvyšší obsah nerozpustených látok 83 mg.l^-1 nameraný na odbernom mieste v Bratislave pravdepodobne súvisí s júlovou povodňovou vlnou. Vyššie koncentrácie boli zaznamenané na niektorých odberných miestach v Dunaji, zdrži a ramennej sústave aj v marci, auguste a októbri. Odbery však boli realizované buď pred prietokovými vlnami alebo počas ich vyznievania, preto sa pohybovali maximálne do 67 mg.l^-1. Najnižšie obsahy nerozpustených látok sú charakteristické pre ľavostranný priesakový kanál (odberné miesto č. 317 pri Hamuliakove), kde sa v roku 2011 obsahy pohybovali na úrovni medze stanovenia (2 mg.l^-1) a maximálne do 8,9 mg.l^-1. V porovnaní s rokom 2010 bol obsah nerozpustených látok výrazne nižší. Na odbernom mieste č. 112 v Medveďove, č. 3529 v Mošonskom Dunaji a č. 3531 v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove neboli nerozpustené látky v hodnotenom roku stanovované.

Kyslíkový režim

Rozpustený kyslík

Sezónny priebeh koncentrácií rozpusteného kyslíka na monitorovaných odberných miestach je zväčša podobný. V roku 2011 sa obsahy kyslíka pohybovali v širšom rozpätí a dosiahli vyššie, ale aj nižšie hodnoty ako v roku 2010. Výnimkou bolo odberné miesto v Mošonskom Dunaji (č. 3529) a odberné miesta na priesakových kanáloch (č. 3531 a 317), kde boli obsahy v porovnaní s predchádzajúcim rokom o niečo nižšie. Obsahy kyslíka sa pohybovali od 5,1 do 16,1 mg.l^-1. Najnižší obsah 5,1 mg.l^-1 bol nameraný v auguste na odbernom mieste č. 3531 v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove. V dunajskej vode obsah rozpusteného kyslíka väčšinou neklesne pod 8 mg.l^-1. V roku 2011 boli nižšie hodnoty, okrem pravostranného priesakového kanála, zaznamenané v augustovom odbere na odberných miestach v starom koryte Dunaja (č. 4016, 4025 aj 3739), v odpadovom kanáli (č. 3530) a v ramennej sústave (č. 3376). Vyššie hodnoty kyslíka dokumentované v marcových odberoch (hlavne v zdrži vodného diela) zrejme súvisia s asimilačnými procesmi fytoplanktónu. V marci bola na všetkých monitorovaných odberných miestach v zdrži zaznamenaná abundancia fytoplanktónu nad úrovňou masového rozvoja, teda nad 10000 jedincov.ml^-1. Neskôr bol v plytkej časti zdrže v okolí odberného miesta č. 308 pri Kalinkove zaznamenaný masový rozvoj makrofýt, čo sa pravdepodobne odzrkadlilo na vyšších obsahoch kyslíka na tejto lokalite aj v letnom období.

CHSK_Mn

Chemická spotreba kyslíka sa používa na všeobecné charakterizovanie znečistenia povrchových vôd organickými látkami. V roku 2011 sa v rámci slovensko-maďarskej Komisie hraničných vôd tento ukazovateľ nesledoval (odberné miesta č. 109, 112, 3529, 3531). Celkovo môžeme konštatovať, že obsahy CHSK_Mn boli na ostatných monitorovaných odberných miestach oproti predchádzajúcemu roku nižšie. Pohybovali sa od <0,8 do 4,1 mg.l^-1 (v roku 2010 to bolo do 4,7 mg.l^-1 s jednou vyššou hodnotou 7,2 mg.l^-1 stanovenou v Bratislave). V ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (odberné miesto č. 317) sú hodnoty, vzhľadom na pôvod vody, trvalo nízke a v roku 2011 sa pohybovali v rovnakom intervale ako v predchádzajúcom roku, teda od <0,8 do 1,2 mg.l^-1. Najvyššia hodnota v roku 2011 (4,1 mg.l^-1) bola nameraná na odbernom mieste č. 307 v kynete zdrže. Táto hodnota, podobne ako i ďalšie vyššie koncentrácie na ostatných monitorovaných odberných miestach sa vyskytli v októbrovom odbere. V novembri hodnoty prudko klesli na úroveň 1 mg.l^-1.

Nutrienty

Amónny ión

Obsahy amónneho iónu sa v hodnotenom roku pohybovali od 0,026 do 0,155 mg.l^-1. Na väčšine odberných miest boli zistené nižšie, resp. podobné hodnoty ako v roku 2010, len na štyroch lokalitách boli namerané mierne vyššie koncentrácie (č. 3530, 311, 4025, 3531). Najvyššia koncentrácia 0,155 mg.l^-1 bola nameraná v januári na odbernom mieste č. 109 v Bratislave. V marci obsahy amónnych iónov v dunajskej vode klesli a pohybovali sa v intervale 0,026-0,064 mg.l^-1 až do konca roka. Podobne ako v hlavnom toku, aj na ostatných lokalitách klesli v marci obsahy amónnych iónov, zrejme aj v dôsledku rozvoja fytoplanktónu. Na odberných miestach v starom koryte Dunaja, ramennej sústave a v zdrži klesli hodnoty na úroveň medze stanovenia, ktorá je v tomto prípade 0,051 mg.l^-1. Počas vyšších prietokov sa sem-tam vyskytli vyššie obsahy, ale maximálne do 0,077  mg.l^-1. V priesakových kanáloch sa pohybovali koncentrácie amónnych iónov v intervale 0,026-0,064 mg.l^-1.

Dusičnany

Dusičnany patria k výrazným sezónnym parametrom, v chladnejšom období sa vyskytujú vyššie koncentrácie, po oteplení hodnoty klesajú. V roku 2011 boli obsahy dusičnanov nižšie ako v predchádzajúcom roku, iba v pravostrannom priesakovom kanáli pri Rajke (č. 3531) boli mierne vyššie. Podobne ako po iné roky, klesli zásoby dusičnanov vo vegetačnom období približne na polovicu zimných hodnôt. Okrem priesakových kanálov je časový priebeh koncentrácií dusičnanov na ostatných odberných miestach podobný. Obsahy dusičnanov sa v hodnotenom roku v dunajskej vode pohybovali maximálne do 14,65 mg.l^-1 (odberné miesto č. 109 pri Bratislave). Najvyššie hodnoty boli namerané v januári alebo februári, v závislosti od odberného miesta. Najnižšie hodnoty boli namerané hlavne v júni, ale nízke koncentrácie sa na väčšine odberných miest vyskytovali od mája až do septembra, resp. októbra. Na odbernom mieste č. 308 v zdrži klesli zásoby dusičnanov až pod úroveň medze stanovenia (4 mg.l^-1) v mesiacoch jún, júl aj august. Pokles zrejme súvisel s rozvojom fytoplanktónu, zooplanktónu a následne aj makrofýt a s tým spojeného odčerpávania živín. V okolí tohto odberného miesta bol zaznamenaný v roku 2011 najmasovejší rozvoj fytoplanktónu (v mesiacoch marec až jún), ktorý sa následne odrazil aj na rozvoji zooplanktónu a neskôr na rozvoji makrofýt (ich maximálny rozvoj bol v júli). Vo všeobecnosti sú najnižšie obsahy dusičnanov charakteristické pre priesakové kanále. Sezónnosť tu nie je taká výrazná ako na ostatných lokalitách. V hodnotenom roku boli obsahy podobné ako v roku 2010 a pohybovali sa od 2,70 do 8,68 mg.l^-1.

Celkový dusík

Dusík patrí medzi najdôležitejšie makrobiogénne prvky a uplatňuje sa pri všetkých biologických procesoch prebiehajúcich v povrchových vodách. Zmeny celkového dusíka vo vode sledujú sezónne zmeny dusičnanov a zachovávajú si charakter typických cyklických sezónnych zmien koncentrácie. V chladnejších mesiacoch sú hodnoty vyššie, počas teplejších mesiacov klesajú. S výnimkou priesakových kanálov je vývoj obsahu celkového dusíka zvyčajne podobný na všetkých monitorovaných odberných miestach. V roku 2011 hodnoty kolísali v intervale 1,0-3,92 mg.l^-1. Najnižšia hodnota bola nameraná v júli a auguste na odbernom mieste č. 308 v najplytšej časti zdrže, kde bol v hodnotenom roku zaznamenaný masový rozvoj fytoplanktónu, zooplanktónu a makrofýt. Najvyšší obsah bol zistený vo februárovej vzorke z odberného miesta č. 112 v Medveďove (v Bratislave bol obsah len o trochu nižší – 3,85 mg.l^-1 ). V priesakových kanáloch boli dokumentované zmeny obsahov celkového dusíka v užšom rozsahu, od 1,0 do 2,32 mg.l^-1.

Fosforečnany

Zlúčeniny fosforu zohrávajú dôležitú úlohu pri raste zelených organizmov. V chladných mesiacoch býva ich obsah v povrchových vodách najväčší a v mesiacoch, keď prebieha intenzívny rozvoj rias najmenší. Medzi obsahom fosforečnanov a hodnotami abundancie fytoplanktónu je nepriamoúmerný vzťah, to znamená, že s rozvojom rias sa vyskytujú nízke až podlimitné obsahy fosforečnanov, z ktorých riasy odčerpávajú fosfor. Takéto nízke hodnoty sa v roku 2011 vyskytli už v marci a na odberných miestach v starom koryte Dunaja a v zdrži trvali až do júna, v hlavnom toku (odberné miesta č. 109, 112, 1205), v Mošonskom Dunaji (č. 3529) a v odpadovom kanáli (č. 3530) do mája. V tomto období (od marca do júna) bol v roku 2011 zaznamenávaný rozvoj fytoplanktónu, ktorý viackrát prekročil hranicu masového rozvoja (10000 jedincov.ml^-1). Neskôr (od júna, resp. júla) koncentrácie fosforečnanov stúpli a kolísali do konca roka po maximálnu hodnotu 0,24 mg.l^-1 (stanovenú v septembrovom odbere v Bratislave – č. 109). Vyššie obsahy sa vyskytli po ochladení a počas zvýšených prietokov v júli a auguste, a to hlavne na odberných miestach v hlavnom toku a v kynete zdrže (odberné miesto č. 307).

Na pravej strane zdrže na odbernom mieste č. 309 a v starom koryte Dunaja bola druhá vlna rozvoja fytoplanktónu zaznamenaná aj v auguste, čo malo za následok pokles obsahu fosforečnanov na týchto lokalitách (v zdrži až pod medzu stanovenia). Celkovo bol obsah fosforečnanov nižší ako v roku 2010. Pre priesakové kanále je, vzhľadom na pôvod vody, charakteristický najnižší obsah fosforečnanov. V hodnotenom roku sa koncentrácie pohybovali v rozmedzí <0,025 až 0,14 mg.l^-1.

Celkový fosfor

Časové zmeny obsahu celkového fosforu len sčasti sledujú kvantitatívne zmeny fosforečnanov. Zvýšenie jeho koncentrácie vo vode často zapríčiňuje fosfor viazaný na plaveniny. Vyššie obsahy celkového fosforu boli namerané hlavne v druhej polovici hodnoteného roka, kedy sa vyskytli vyššie prietoky v júli, auguste, septembri a októbri. Obsah celkového fosforu bol v roku 2011 v hlavnom toku nižší ako v predchádzajúcom roku. Na odberných miestach v starom koryte Dunaja a v zdrži dosiahol oproti roku 2010 o trochu vyššie hodnoty. Celkovo obsahy kolísali v pomerne úzkom intervale hodnôt, od 0,02 do 0,017 mgl^-1. Najnižšie obsahy celkového fosforu v priebehu roka sa zvyčajne vyskytujú na odberných miestach v priesakových kanáloch. Toto konštatovanie platí aj v roku 2011, s výnimkou jedného obsahu (0,17 mg.l^-1), ktorý bol stanovený v decembrovej vzorke odobratej na odbernom mieste v ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (č. 317). Ostatné obsahy sa v priesakových kanáloch pohybovali v rozmedzí 0,02 - 0,08 mg.l^-1.

Chlorofyl-a

Z hydrobiologických ukazovateľov bol pre spoločné hodnotenie vybraný chlorofyl-a. Chlorofyl-a vyjadruje biomasu fytoplanktónu. Je ovplyvňovaný prietokovými a teplotnými podmienkami daného roku a kolísaním obsahu živín v povrchovej vode. Vývoj hodnôt chlorofylu-a v roku 2011 bol v porovnaní s rokom 2010 odlišný. V roku 2010 boli počas roku zaznamenávané častejšie zmeny v hodnotách a celkovo bol obsah nízky. V hodnotenom roku boli dosiahnuté vyššie hodnoty, ktoré boli na odberných miestach v starom koryte Dunaja, odpadovom kanáli, ramennej sústave a hlavne v zdrži dva až trikrát vyššie ako v predchádzajúcom roku. Už v marci po prudkom oteplení dosiahol chlorofyl-a hodnoty nad 30 mg.m^-3. Najvyššie obsahy boli zaznamenané v apríli až máji, keď sa vo fytoplanktóne zvýšil podiel zelených rias. Maximum roku 2011 predstavovala hodnota 55,1 mg.m^-3 nameraná na odbernom mieste č. 311 v zdrži vodného diela. V Dunaji sa obsahy chlorofylu-a pohybovali v intervale od 1,2 do 41,9 mg.m^-3, pričom najvyššia hodnota bola nameraná na odbernom mieste č. 112 pri Medveďove. V ramennej sústave (odberné miesto č. 3376) hodnoty dosiahli 44,4 mg.m^-3.

Celkovo vyššie hodnoty chlorofylu-a boli zaznamenávané od marca do júna, kedy sa priemerné denné prietoky držali pod dlhodobými priemernými dennými hodnotami a teplota vzduchu bola zasa väčšinou nad dlhodobým priemerom. V tomto období bol zaznamenaný aj rozvoj fytoplanktónu, ktorý viackrát dosiahol hodnoty masového rozvoja. Po vyčerpaní živín a ochladení koncom júna a začiatkom júla klesla abundancia fytoplanktónu a tiež obsah chlorofylu-a. Následne sa obsahy chlorofylu-a až do konca roka držali na nízkych hodnotách (do 6 mg.m^-3). Výnimkou bolo len mierne zvýšenie (maximálne do 20,9 mg.m^-3), ktoré sa vyskytlo v auguste na odberných miestach v zdrži (č. 309 a 311) a v starom koryte Dunaja (č. 4016, 4025, 3739) a súviselo s druhou vlnou rozvoja fytoplanktónu na týchto lokalitách.

V priesakových kanáloch bol obsah chlorofylu-a počas roka nízky, bez výraznejších výkyvov a v ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (č. 317) boli podobne ako v roku 2010 všetky hodnoty pod medzou stanovenia, teda nižšie ako 6 mg.m^-3.

2.3.2. Anorganické mikroznečistenie (ťažké kovy)

Aj v roku 2011 sa v kvalite povrchových vôd monitorovalo 8 ťažkých kovov: Hg, Zn, As, Cu, Cr, Cd, Ni a Pb. Ťažké kovy sa stanovovali z filtrovaných vzoriek a boli sledované na dvanástich odberných miestach s rôznou frekvenciou. V roku 2011 neboli ťažké kovy monitorované, okrem odberného miesta v ramennej sústave č. 3376, ani na odbernom mieste č. 3529 v Mošonskom Dunaji a č. 3531 v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove. V Medveďove bolo sledovaných len päť ťažkých kovov (As, Cr, Cu, Ni, Zn). Frekvencia sledovania a stanovovania ťažkých kovov je u organizácií, ktoré vykonávajú monitoring rôzna: v rámci slovensko-maďarskej Komisie hraničných vôd (VÚVH) sa ťažké kovy stanovujú raz za mesiac, teda 12-krát za rok, SVP BA stanovuje ťažké kovy 4-krát za rok. U organizácie VÚVH sa v júli menili medze stanovenia: v prípade kadmia, chrómu, medi a zinku sa medza stanovenia zvyšovala, u ortute sa znížila.

V roku 2011 sa obsahy nižšie ako príslušná medza stanovenia vyskytli u troch ťažkých kovov: kadmia, olova a chrómu.

Koncentrácie kadmia boli vo všetkých analyzovaných vzorkách pod medzou stanovenia, teda <0,05 μg.l^-1 a od júla <0,1 μg.l^-1 pre odberné miesta VÚVH a v prípade odberných miest, ktoré vzorkuje SVP BA <0,08 μg.l^-1. Podobne boli pod medzou stanovenia aj všetky koncentrácie olova, čo v prípade odberných miest vzorkovaných VÚVH znamená obsahy <1 μg.l^-1, v prípade odberných miest, ktoré vzorkuje SVP BA <1,5 μg.l^-1.

Na rozdiel od roku 2010 boli v hodnotenom roku pod medzou stanovenia aj všetky koncentrácie chrómu. Boli teda <0,2 μg.l^-1 a od júla <2 μg.l^-1 (odberné miesta VÚVH) alebo <0,6 μg.l^-1 (odberné miesta SVP BA).

Nízke obsahy, väčšina pod medzou stanovenia, boli zaznamenané aj v prípade niklu a arzénu. V prípade niklu boli v zdrži vodného diela na odberných miestach č. 309 a 311 vo februárových vzorkách namerané dve hodnoty vyššie ako medza stanovenia: 1,74 a 1,41 μg.l^-1. Ostatné koncentrácie boli <1,1 μg.l^-1 (SVP BA) alebo <1 μg.l^-1 (VÚVH). Obsahy arzénu sa v roku 2011 pohybovali pod 5 μg.l^-1, čo je medzná hodnota pre SVP BA. V Bratislave a Medveďove boli vzhľadom na nižšiu medzu stanovenia (1 μg.l^-1) namerané 3 hodnoty, najvyššia však bola 1,13 μg.l^-1.

Koncentrácie ortute sa na odbernom mieste č. 109 (Bratislava) pohybovali od <0,01 μg.l^-1 do 0,17 μg.l^-1, pričom len 3 hodnoty boli vyššie ako <0,05 μg.l^-1, čo je medza stanovenia pre SVP BA. Ostatné koncentrácie ortute merané v roku 2011 sa nachádzali pod touto hodnotou.

Aj v prípade zinku sa v júli menila medza stanovenia z 10 na 20 μg.l^-1. Obsahy sa pohybovali od <1 μg.l^-1 do 24,4 μg.l^-1 a iba jedna hodnota bola vyššia ako nová medza stanovenia.

Koncentrácie medi v hodnotenom roku kolísali od <0,5 do 3,0 μg.l^-1. Od júla sa zvýšila medza stanovenia u VÚVH z 0,5 na 2 μg.l^-1 (u SVP BA zostala 1,1 μg.l^-1).

Celkovo môžeme konštatovať, že obsahy ťažkých kovov boli podobné (As, Pb, Cd, Cu), poprípade nižšie (Cr, Ni a Zn) ako v roku 2010. Iba u ortute boli zistené na odbernom mieste č. 109 (Bratislava) 3 vyššie hodnoty v januári a februári (0,14 μg.l^-1) a najvyššia v apríli (0,17 μg.l^-1).

Na základe vyhodnotenia ťažkých kovov podľa požiadaviek na kvalitu povrchovej vody (Príloha č. 1, Časť B Nariadenia vlády SR č. 269/2010 Z.z.) môžeme konštatovať, že ťažké kovy, okrem ortute, v hodnotenom roku 2011 po zohľadnení pozaďových koncentrácií spĺňali požiadavky na kvalitu povrchovej vody. V prípade ortute bol na odbernom mieste č. 109 v Bratislave zistený mierny nesúlad voči najvyššej prípustnej koncentrácii (požiadavka pre ročný priemer bola splnená). Na odberných miestach, ktoré monitoruje SVP BA je treba toto hodnotenie chápať len ako orientačné, lebo frekvencia monitorovania je pre hodnotenie podľa NV SR č. 269/2010 Z.z nedostatočná.

2.3.3.   Hodnotenie biologických prvkov kvality

Dôraz v rámci hodnotenia ekologického stavu podľa Rámcovej smernice o vodách sa kladie hlavne na biologické kvalitatívne prvky, ktoré spolu s podpornými hydromorfologickými, fyzikálno-chemickými a chemickými prvkami kvality určujú ekologický stav povrchových vôd. V rámci monitoringu podľa Dohody sa z biologických prvkov kvality dlhodobo monitoruje makrozoobentos, fytoplanktón a perifytón a v rámci hodnotenia biologického stavu kvality vôd sa stanovujú sapróbne indexy biosestónu, makrozoobentosu a perifytónu. Odberné miesta na Dunaji, v Mošonskom Dunaji a pravostrannom priesakovom kanáli, ktoré monitoruje VÚVH (Tab. 3) patria k odberným miestam, ktoré sa hodnotia v rámci slovensko-maďarskej Komisie hraničných vôd. Hodnotenie sa od roku 2007 uskutočňuje v zmysle RSV a biologické prvky kvality sú hodnotené v rámci ekologického stavu útvarov povrchových vôd. Výsledky hodnotenia biologických prvkov kvality na týchto odberných miestach za rok 2011, podobne ako za rok 2010, neboli k termínu vypracovania správy k dispozícii.

Sledovanie biologických prvkov kvality vody v roku 2011 v starom koryte Dunaja, v zdrži vodného diela, v odpadovom kanáli, v ľavostrannom priesakovom kanáli a v ramennej sústave zabezpečovala organizácia SVP BA v náväznosti na predchádzajúci monitoring.

Hodnotenie biologických prvkov kvality v zdrži Vodného diela Gabčíkovo, v starom koryte Dunaja, v odpadovom kanáli, v ľavostrannom priesakovom kanáli a v ramennej sústave (podľa výsledkov SVP BA)

Makrozoobentos

Makrozoobentos predstavuje spoločenstvo živočíchov (bezstavovcov bentickej makrofauny), ktoré osídľuje dno (bentál) rôznych typov vodných útvarov. Tvorí veľké množstvo druhov a v rozdielnych lokálnych podmienkach sa formujú rozdielne spoločenstvá, ktoré sú citlivými indikátormi akýchkoľvek zmien vo vodách. Makrozoobentos indikuje zmeny mesačného až polročného charakteru a poskytuje informácie na interpretáciu efektu bioakumulácie. Z ekologického hľadiska sa sledovanie makrozoobentosu tečúcich vôd ukázalo pre bioindikáciu ako najvhodnejší spôsob. Vzorky sú relatívne ľahko prístupné a rýchlo spracovateľné.

Vzorky makrozoobentosu boli v roku 2011 odobraté v mesiacoch apríl, august a október. V prúdivejších úsekoch so štrkovitým až kamenitým dnom (odberné miesto č. 4025 v starom koryte Dunaja pri Dobrohošti) prevažujú v makrozoobentose reofilné a oxybiontné druhy indikujúce betamezosaprobitu. Dominantnými druhmi na tomto odbernom mieste v roku 2011 boli Lumbricidae g.sp.div., Chironomus sp., Dikerogammarus villosus, Theodoxus danubialis, Jaera istri, Corophium curvispinum a Cricotopus sp.. V úsekoch so spomaleným prúdom pribúdajú druhy stagnofilné a oligooxybiontné, znášajúce miernejšie znečistenie. V týchto úsekoch je dno piesčité až bahnité – odberné miesta v starom koryte Dunaja č. 4016 pri Dunakiliti a č. 3739 pri Sape. Na týchto lokalitách boli dominantnými druhmi makrozoobentosu Lumbricidae g.sp.div. a Dikerogammarus villosus. Pri Dunakiliti aj Theodoxus danubialis, Hydropsyche contubernalis a Eukiefferiella sp., pri Sape tiež Limnomysis benedeni, Lithoglyphus naticoides a Corophium curvispinum.

V zdrži vodného diela sa nachádzajú miesta s rôznou rýchlosťou prúdenia a v závislosti od toho aj s rôznou skladbou substrátu. Piesčitý a štrkovitý substrát (odberné miesto č. 307) prechádza postupne v miestach so spomaleným prúdom do bahnitého (odberné miesta č. 308, 309, 311). Dominantnými druhmi makrozoobentosu v zdrži vodného diela v roku 2011 boli: Lumbricidae g.sp.div., Hypania invalida a Potamopyrgus antipodarum. V kalinkovskej časti zdrže na odbernom mieste č. 308 aj Cricotopus sp., Limnomysis benedeni a Corophium curvispinum a na odberných miestach v šamorínskej časti zdrže (č. 309, 311) aj Chironomus plumosus, Pisidium henslowanum, Pisidium sp. a Plumatella repens. Na začiatku ramennej sústavy dominovali druhy: Lumbricidae g.sp.div., Hydatophylax infumatus, Dikerogammarus villosus, Chironomus sp., Potamopyrgus antipodarum a Theodoxus fluviatilis.

Výskyt druhov makrozoobentosu na jednotlivých sledovaných odberných miestach v roku 2011 a podrobnejší zoznam dominantných druhov sú uvedené v Grafickej prílohe v časti A.2.

Sapróbny index makrozoobentosu

Na základe druhovej determinácie zistených indikačných druhov makrozoobentosu boli vypočítané sapróbne indexy makrozoobentosu a stanovená saprobita podľa STN 83 0532 (Biologický rozbor povrchovej vody. Stanovenie bentosu a sapróbneho indexu podľa Pantleho a Bucka) – Tab. 4.

Tab. 4: Miesta odberu a sapróbne indexy makrozoobentosu v roku 2011

Hodnoty sapróbneho indexu makrozoobentosu sa v roku 2011 pohybovali od 1,85 do 2,89. Z hľadiska sezónnych zmien zaznamenal sapróbny index makrozoobentosu nepatrné zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcim rokom v jarnom a jesennom období. V letnom období nastalo zhoršenie, ktoré súviselo so zvýšenou eutrofizáciou v roku 2011. V starom koryte Dunaja (odberné miesta č. 4016, 4025, 3739) sa sapróbny index pohyboval od 1,85 do 2,20, čo odpovedá b-mezosaprobite. V zdrži vodného diela dosahoval sapróbny index makrozoobentosu počas roka hodnoty 2,02 až 2,89, čo v závislosti od miesta odberu zodpovedá b-mezosaprobite až a-mezosaprobite (viď Tab. 4). Najhoršie pomery boli, podobne ako v roku 2010, na odbernom mieste č. 311, kde bola v lete zaznamenaná a-mezosaprobita.

Fytoplanktón

Fytoplanktón tvoria rastlinné mikroskopické organizmy, ktoré sa voľne vznášajú vo vode. Je súčasťou sestónu, ktorý indikuje okamžitú kvalitu vody. Hlavnými zložkami fytoplanktónu sú sinice a riasy. Niekedy tvoria väčšie kolónie, ktoré sú viditeľné voľným okom a pri masovom rozvoji môže dochádzať k vytváraniu vodných kvetov alebo vegetačného zákalu vody. Všeobecne sa za eutrofizované vody považujú vody s počtom rias nad 1000 jedincov.ml^-1 a pri prekročení 10000 jedincov.ml^-1 hovoríme o ich masovom rozvoji.

Vzorky fytoplanktónu zo zdrže vodného diela, zo starého koryta Dunaja, odpadového kanála pri Sape, z ľavostranného priesakového kanála pri Hamuliakove a z odberného miesta v ramennej sústave pri Dobrohošti odoberá SVP BA (Tab. 3). V roku 2011 bolo celkovo odobratých 12 vzoriek v mesiacoch marec - október, pričom v máji až auguste boli odbery zahustené a vzorky boli odobraté dvakrát za mesiac. V priesakovom kanáli sa odbery nezahusťovali a realizovalo sa iba 6 odberov.

Na zistenie abundancie fytoplanktónu boli použité výsledky mikroskopického počítania buniek rias v 1 ml vody v rámci biosestónu. Vysoké hodnoty abundancie fytoplanktónu boli prvýkrát zaznamenané už v marci a na odbernom mieste v šamorínskej časti zdrže č. 309 a v ramennej sústave č. 3376 predstavovali maximálne hodnoty abundancie fytoplanktónu namerané na týchto lokalitách v roku 2011. Na ďalších odberných miestach boli maximá zaznamenané v máji (č. 311, 3739 a 3530) alebo júni (č. 307, 308). Najvyššia abundancia na úrovni 28434 jedincov.ml^-1 bola zaznamenaná v kalinkovskej časti zdrže na odbernom mieste č. 308 v dôsledku premnoženia cyklických rozsievok (v roku 2010 bolo maximum zaznamenané v šamorínskej časti zdrže na odbernom mieste č. 309). Už v druhej polovici júna abundancia fytoplanktónu významne klesala, najmä po vyčerpaní živín a odznení tradičného jarného rozvoja rozsievok. V šamorínskej časti zdrže, pravdepodobne v dôsledku chýbajúcej typickej júnovej povodňovej vlny, bol pokles abundancie fytoplanktónu miernejší. V kalinkovskej časti zdrže (odberné miesto č. 308) mal na poklese abundancie významný podiel aj rozvoj makrofýt. Minimálne hodnoty tu boli zaznamenané v júli, na rozdiel od ostatných odberných miest, kde boli minimá zistené až v októbri. Druhý miernejší rozvoj fytoplanktónu v roku 2011 na monitorovaných odberných miestach nastal v auguste (okrem odberného miesta č. 308).

V porovnaní s rokom 2010 boli v roku 2011 na všetkých lokalitách zaznamenané vyššie priemerné hodnoty abundancie fytoplanktónu, aj vyššie maximálne hodnoty. Okrem priesakového kanála, bola na ostatných monitorovaných odberných miestach prekročená hranica pre masový rozvoj dva až päťkrát v mesiacoch marec až jún. V roku 2010 sa hodnota nad 10000 jedincov.ml^-1 vyskytla len v jednom prípade na odbernom mieste č. 309 (20024 jedincov.ml^-1).

Abundancia fytoplanktónu sa pohybovala od 58 (v priesakovom kanáli č. 317) do 28434 jedincov.ml^-1 (odberné miesto č. 308 v zdrži) - Tab. 5. Ročný priemer bol na každom mieste vzorkovania výrazne vyšší ako v roku 2010 a najvyššia hodnota ročného priemeru abundancie fytoplanktónu (7870 jedincov.ml^-1) bola podobne ako v roku 2010 zaznamenaná na odbernom mieste č. 309. Priemerná ročná abundancia ani na jednom odbernom mieste nedosiahla hodnotu blízku hranici masového rozvoja (Tab. 5).

Podrobnejšie zastúpenie dominantných skupín fytoplanktónu na jednotlivých sledovaných odberných miestach je uvedené v Grafickej prílohe v časti A.2.

Tab. 5: Abundancia fytoplanktónu v roku 2011

Z hľadiska kvalitatívneho zloženia fytoplanktónu najväčší podiel (52,9-72,6 %) na sledovaných odberných miestach v zdrži, v starom koryte Dunaja, v odpadovom kanáli a v ramennej sústave tvoria cyklické rozsievky (Bacillariophyceae - Centrales). V ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (odberné miesto č. 317) mali v roku 2011 najvýznamnejší podiel sinice (Cyanophyceae) až 56,6 %, z rozsievok mali významnejší podiel penátne rozsievky (Bacillariophyceae -Pennales) 20,2 %, pričom cyklické rozsievky (Bacillariophyceae - Centrales) mali zastúpenie len 3,1 %. Väčšie zastúpenie ako cyklické rozsievky mali bičíkaté zelené riasy (Volvocales) 9,0 % a bunkové zelené riasy (Chlorococcales) 7,0 %.

Sapróbny index biosestónu

Biosestón predstavuje živú časť sestónu nesenú vodou. Sapróbny index biosestónu je úzko spätý s kvalitou vody. Jeho hodnotu determinuje hlavne zloženie fytoplanktónu. V roku 2011 bol stanovovaný 12-krát s výnimkou priesakového kanála, kde bol stanovený 6-krát. V Tab. 6 sú uvedené minimálne, maximálne a priemerné ročné hodnoty sapróbneho indexu biosestónu pre jednotlivé odberné miesta. Sapróbny index kolísal od hodnoty 1,46 (odberné miesto v priesakovom kanáli č. 317) do 2,36 (odberné miesto č. 311 v zdrži) - Tab. 6 a pohyboval sa v intervale, ktorý zodpovedá b-mezosaprobite, t.j. prostrediu, ktoré poskytuje existenčné podmienky pre širokú škálu organizmov, čím sa zvyšuje druhová rozmanitosť.

Na základe porovnania priemerných sapróbnych indexov biosestónu v roku 2011 s rokom 2010 (Tab. 6) môžeme konštatovať, že na siedmich odberných miestach došlo v hodnotenom roku k miernemu zníženiu priemernej hodnoty sapróbneho indexu, na ostatných troch (v starom koryte Dunaja na odbernom mieste č. 4016 a 3739 a v zdrži na č. 309) bola hodnota ročného priemeru sapróbneho indexu rovnaká ako v roku predchádzajúcom.

Tab. 6: Sapróbny index biosestónu v roku 2011

Z hľadiska abundancie fytoplanktónu ako podstatného determinanta ukazovateľa sapróbneho indexu biosestónu možno konštatovať, že vodné dielo ani v roku 2011 nemalo negatívny vplyv na saprobitu (Šramková K. a kol., 2012).

Perifytón a sapróbny index nárastov

Perifytón predstavuje spoločenstvá rias a heterotrofných mikroorganizmov prichytených na ponorené substráty vo všetkých vodných ekosystémoch. Indikuje krátkodobé zmeny v kvalite vody (2-3 týždňového charakteru). Sapróbny index perifytónu (nárastov) koreluje s kvalitou pretekajúcej vody, najmä s organickým znečistením, menej s obsahom kyslíka, pretože si ho spoločenstvá perifytónu dokážu vyprodukovať. Sapróbny index perifytónu bol sledovaný v ramennej sústave pri Dobrohošti – odberné miesto č. 3376. Odber vzoriek sa v roku 2011 uskutočnil v apríli, auguste a októbri. Sledovala sa najmä riasová zložka perifytónu, a to predovšetkým bentické rozsievky. Hodnota sapróbneho indexu perifytónu sa pohybovala od 1,81 do 1,97. Priemerná hodnota (1,86) bola vyššia ako v roku 2010 (1,76). Dominantným druhom perifytónu v hodnotenom roku na odbernom mieste v ramennej sústave bola Bangia atropurpurea zo skupiny červených rias, Navicula avenacea a Diatoma vulgaris zo skupiny rozsievok a Cladophora glomerata zo zelených rias. Z hľadiska druhovej diverzity najväčšie zastúpenie mali penátne rozsievky (Bacillariophyceae - Pennales) – 11 druhov, sinice (Cyanophyceae - Oscillatoriales) – 2 druhy a po jednom druhu z ostatných siedmich tried resp. radov, ktoré sú uvedené v Grafickej prílohe v časti A.2.

2.3.4.   Hodnotenie kvality sedimentov

Cieľom analýzy sedimentov je dokumentovanie ich kvalitatívneho zloženia a možného procesu sorbovania škodlivín – ťažkých kovov a špecifických organických mikropolutantov, viažucich sa predovšetkým na jemné prachovito-ílovité častice sedimentu a organické látky v nich. Miesta odberu dnových sedimentov (Obr. 2b) sa nachádzajú v starom koryte Dunaja a v oboch rozšírených častiach zdrže. Odberné miesta v zdrži sú rozmiestnené v rôznych častiach zdrže, v miestach s menšími rýchlosťami prúdenia vody a s predpokladom sedimentácie jemnejších frakcií sedimentu, ako aj do blízkosti vodárenských zdrojov. V roku 2011 boli vzorky sedimentov odobraté v septembri na šiestich odberných miestach (Tab. 7).

Tab. 7: Miesta odberu dnových sedimentov

Hodnotenie kvality sedimentov bolo uskutočnené podľa kanadskej normy „Canadian Sediment Quality Guideline for the Protection of Aquatic Life“ (CSQG) z roku 1999, aktualizovanej v roku 2002.

Kanadská norma CSQG obsahuje limity pre nasledovné ukazovatele, ktoré sú sledované v rámci monitoringu sedimentov Vodného diela Gabčíkovo:

-       chróm, meď, zinok, arzén, kadmium, ortuť, olovo

-       suma PCB, lindan, heptachlór, endrin, dieldrin,

-       naftalén, fenantrén, antracén, fluorantén, chryzén a benzo(a)pyrén.

Koncentrácie anorganických mikropolutantov (ťažkých kovov) a vybraných ukazovateľov organického mikroznečistenia za rok 2011 sú uvedené v Tab. 8.

Tab. 8:   Porovnanie koncentrácie ťažkých kovov a organického mikroznečistenia s limitmi kanadskej normy „Canadian Sediment Quality Guidelines for the Protection of Aquatic Life” (Šramková K. a kol., 2012)

ISQG = TEL –    Threshold Effect Level - vyjadruje koncentráciu látok, pri prekročení ktorej vznikne nepriaznivý vplyv na biologický život občasne. Pri nižších koncentráciách (<TEL) vzniká nepriaznivý vplyv len zriedkavo

PEL –                  Probable Effect Level - definuje úroveň, prekročením ktorej nepriaznivý vplyv na biologický život je možné očakávať často

V roku 2011 boli nízke koncentrácie organického znečistenia sedimentov namerané v prípade sumy polychlórovaných bifenylov (PCB), endrinu, dieldrinu, naftalénu a antracénu. Obsahy týchto látok na všetkých monitorovaných odberných miestach boli nižšie ako limitná hodnota TEL, resp. ISQG, kedy nepriaznivý vplyv na biologický život nie je očakávaný, vzniká len zriedkavo, v menej ako 25 % prípadov. Takéto obsahy zodpovedajú úrovni nekontaminovaného prírodného prostredia. Ostatné monitorované organické látky sa nachádzali aj vo vyšších koncentráciách, ktoré prekračovali prahový limit (TEL). V prípade heptachlóru bola vyššia hodnota nameraná iba na odbernom mieste č. 309. Nameraná koncentrácia 2,7 μg.kg^-1 bola už blízko limitu PEL (2,74 μg.kg^-1). Na ostatných monitorovaných odberných miestach boli obsahy heptachlóru pod medzou stanovenia, teda nižšie ako 0,6 μg.kg^-1. Príslušný limit TEL prekročili na piatich odberných miestach fenantrén, fluorantén a chryzén. Najviac prekročení bolo, podobne ako v predchádzajúcom roku, zaznamenané v prípade benzo(a)pyrénu, ktorý bol v roku 2011 na všetkých šiestich monitorovaných odberných miestach vyšší ako prahový limit (ISQG/TEL). Koncentrácie >TEL - <PEL predstavujú koncentrácie, kedy môžu byť nepriaznivé účinky na biologický život pozorované občasne (príležitostne), vo viac ako 25 % prípadov a vyjadrujú potenciálnu možnosť objavenia sa ekotoxikologických účinkov. Všetky koncentrácie fenantrénu, fluoranténu, chryzénu aj benzo(a)pyrénu z uvedeného intervalu boli bližšie k hodnotám TEL ako k hodnotám PEL a ani v jednom prípade neprekročili polovicu koncentrácie z vymedzeného intervalu. Najvyššie prekročenia boli v roku 2011 zaznamenané u lindanu. Na troch odberných miestach v zdrži vodného diela (č. 307, 308, 309) boli obsahy lindanu vyššie ako limitná hodnota PEL. Takéto koncentrácie predstavujú úroveň, kedy nepriaznivý vplyv na biologický život je možné očakávať často, vo viac ako 50 % prípadov.

V prípade anorganického znečistenia sedimentov sa obsahy ťažkých kovov nižšie ako prahová hodnota vyskytli na všetkých odberných miestach u olova a ortute. Chróm prekročil limit TEL na troch lokalitách, meď, zinok a arzén na piatich. V prípade kadmia boli všetky namerané koncentrácie vyššie ako TEL. Koncentrácie chrómu, medi, zinku, arzénu aj kadmia z intervalu >TEL - <PEL sa nachádzali bližšie k spodnému limitu a ani v jednom prípade neprekročili polovicu daného intervalu.

V roku 2011 bolo anorganické znečistenie sedimentov nižšie a organické mikroznečistenie zasa vyššie ako v roku predchádzajúcom. Obsahy niektorých organických látok dosiahli vyššie hodnoty, častejšie sa vyskytli prekročenia limitu TEL a v prípade lindanu na troch odberných miestach v zdrži boli zaznamenané koncentrácie, ktoré prekročili hodnotu koncentrácie predstavujúcej úroveň pravdepodobného účinku PEL. Pri jej prekročení je možné očakávať nepriaznivý vplyv na biologický život často.

Najlepšiu kvalitu sedimentu potvrdili analýzy sedimentu odobratého na ľavej strane zdrže vodného diela pri Kalinkove na odbernom mieste č. 308, kde boli vo vzorke sedimentu zaznamenané tri prekročenia limitu TEL a jedno prekročenie PEL. Okrem jednej koncentrácie lindanu (koncentrácia vyššia ako PEL) boli obsahy ostatných ukazovateľov znečistenia sedimentov väčšinou najnižšie v porovnaní s ich obsahmi v sedimentoch odobratých na ostatných monitorovaných lokalitách. Najvyššie obsahy organického aj anorganického znečistenia boli zaznamenané v šamorínskej časti zdrže na odberných miestach č. 311 a 309.

V Grafickej prílohe sú v tabuľkách uvedené absolútne hodnoty koncentrácií všetkých sledovaných ukazovateľov znečistenia sedimentov v roku 2011 (Tab. 8a, b, c, d). V tabuľkách sú uvedené aj obsahy ďalších štyroch látok z polycyklických aromatických uhľovodíkov, pre ktoré v Kanadskej norme CSQG neexistujú limity. Benzo(k)fluorantén sa v roku 2011 pohyboval od 42,3 μg.kg^-1 do 149,0 μg.kg^-1, benzo(k)fluorantén od 51,1 μg.kg^-1 do 129,0 μg.kg^-1, indeno(1,2,3-cd)pyrén od 52,7 μg.kg^-1 do 156,0 μg.kg^-1 a benzo(ghi)perylén od 57,0 μg.kg^-1 do 150,0 μg.kg^-1. Všetky najnižšie koncentrácie boli namerané vo vzorke odobratej z odberného miesta v kalinkovskej časti zdrže č. 308 a všetky najvyššie zasa na č. 311 v šamorínskej časti zdrže. Suma PAU sa v roku 2011 pohybovala v rozmedzí 597 μg.kg^-1 až 1528 μg.kg^-1. Hodnoty sumy PAU v roku 2011 boli, okrem odberného miesta č. 308, vyššie ako v roku 2010. Toto platí aj pre jednotlivé látky zo skupiny PAU, okrem naftalénu, ktorého obsahy boli veľmi podobné. U štyroch látok boli zistené maximálne obsahy za celé obdobie monitorovania sedimentov: v prípade benzo(k)fluoranténu na 5 odberných miestach (okrem č. 308), u benzo(ghi)perylénu na štyroch (okrem č. 308 a 307) a na odbernom mieste č. 311 (ľavá strana šamorínskej časti zdrže) boli namerané maximálne hodnoty aj v prípade indeno(1,2,3-cd)pyrénu a benzo(a)pyrénu. PAU je možné pokladať za špecifické znečistenie ľavej strany zdrže, ktoré má s vysokou pravdepodobnosťou pôvod vo vypúšťaných odpadových vodách z rafinérie a chemického priemyslu, ktoré je lokalizované na ľavom brehu Dunaja, a ktoré má vysokú afinitu k jemnej lutitovej frakcii sedimentov a k organickej hmote v nich.

2.3.5    Dlhodobé zhodnotenie kvality povrchovej vody na vstupnom a výstupnom odbernom meste v oblasti ovplyvnenej Vodným dielom Gabčíkovo

Dlhodobý vývoj kvality dunajskej vody na vstupnom a výstupnom odbernom mieste v oblasti ovplyvnenej Vodným dielom Gabčíkovo je graficky spracovaný za obdobie od 1.10.1992 do 31.12.2011 na Obr. A.2-13 až Obr. A.2-34, ktoré sa nachádzajú v Grafickej prílohe A.2. V nasledujúcom texte je na základe týchto grafov stručne hodnotený vývoj sledovaných ukazovateľov kvality povrchovej vody na odberných miestach v Bratislave a Medveďove.

Teplotný režim. Vývoj teploty vody vykazuje v dlhodobom vývoji sezónne kolísanie na vstupnom aj výstupnom odbernom mieste a má veľmi podobný priebeh. V Medveďove sú väčšinou zaznamenávané nepatrne vyššie maximálne teploty vody ako v Bratislave. Teplotné maximá v roku 2011 boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšie, len tesne prekročili 20 °C. Aj napriek nižším maximám sa teplota vody Dunaja v Bratislave pohybovala väčšinou nad dlhodobou priemernou teplotou vody (priemer za roky 1961 až 2010). Len krátkodobo, koncom júna a od polovice júla do polovice augusta, klesla pod dlhodobý priemer.

Kyslíkový režim. Z ukazovateľov kyslíkového režimu má rozpustený kyslík výrazne sezónny charakter a na vstupnom a výstupnom odbernom mieste v dlhodobom meradle kolíše prevažne v intervale 8-14 mg.l^-1. Dlhodobý vývoj koncentrácií rozpusteného kyslíka na odberných miestach Medveďov a Bratislava je veľmi podobný. Obsahy BSK₅ a CHSK_Mn, ktoré sa používajú na všeobecné charakterizovanie resp. identifikáciu organického znečistenia vodných plôch, majú z dlhodobého hľadiska klesajúcu tendenciu. Ich zvýšené hodnoty na odbernom mieste v Bratislave sú spôsobené prichádzajúcim znečistením z oblasti nad Bratislavou. CHSK_Mn nebolo v roku 2011 sledované. V prípade BSK₅ boli v rokoch 2010 a 2011 namerané vyššie obsahy (v Bratislave do 3,5 mgl^-1 a v Medveďove do 4,1 mgl^-1), ktoré narušili tendenciu znižujúcich sa obsahov v dlhodobom vývoji. Vyššie koncentrácie tohoto ukazovateľa kvality vody sa z dlhodobého hľadiska vyskytujú striedavo raz v Bratislave, inokedy v Medveďove. Obsahy TOC v roku 2006 dosiahli najvyššie hodnoty za celé sledované obdobie a narušili tendenciu znižujúcich sa obsahov v dlhodobom vývoji. Následne sa od roku 2007 znížili na úroveň rokov 2000 až 2005.

Merná vodivosť. Vodivosť má tiež sezónny charakter, v lete dosahuje nižšie hodnoty, v zime vyššie. Vývoj hodnôt vodivosti je na obidvoch odberných miestach veľmi podobný. V rokoch 2003-2008 sa vodivosť v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zvýšila a začiatkom roka 2006 bola zaznamenaná najvyššia hodnota počas obdobia monitoringu (60,4 mS.m^-1 na odbernom mieste v Bratislave a 60,0 mS.m^-1 v Medveďove). V ostatných štyroch rokoch je priebeh hodnôt vodivosti podobný, pričom zimné maximá v porovnaní s ostatnými rokmi, s výnimkou roku 2006, vykazujú mierne vyššie hodnoty.

Reakcia vody. Hodnoty pH majú v časovom rade údajov podobný priebeh v Bratis;ostatných desiatich rokoch hodnoty pH kolíšu prevažne od 7,9 do 8,5.

Nutrienty. V prípade nutrientov môžeme konštatovať, že z dlhodobého hľadiska došlo k zníženiu ich obsahov, čo je najviac viditeľné u amónnych iónov, ktoré sa od polovice roku 2006 pohybujú v rozmedzí najnižších hodnôt za celé obdobie monitoringu. V roku 2010 sa na odbernom mieste č. 109 v Bratislave v prípade dusičnanov, fosforečnanov, celkového dusíka a celkového fosforu vyskytli výrazne vyššie hodnoty. Na odbernom mieste č. 112 v Medveďove sa zvýšené hodnoty vyskytli v prípade dusičnanov a čiastočne aj celkového fosforu. V ostatných troch rokoch sú obsahy nutrientov, okrem amónneho iónu, vyššie ako v rokoch 2006 až 2008.

Katióny. Dlhodobý vývoj katiónov na hodnotených odberných miestach je navzájom podobný. Mierne vyššie hodnoty v Bratislave sú pozorované u draslíka a sodíka. Tieto dva ukazovatele kvality vody sa od roku 2007 v Medveďove prestali sledovať. Z hľadiska dlhodobého vývoja je možné u sodíka pozorovať stúpajúci trend koncentrácií, najmä maximálnych hodnôt.

Anióny. V prípade síranov a chloridov sú koncentrácie vyššie v Bratislave a obsahy hydrogénuhličitanov sú veľmi podobné. V niektorých rokoch je možné vidieť mierny nárast koncentrácií chloridov v zimnom období, čo pravdepodobne súvisí so solením ciest počas chladnejších zím. Vo februári 2011 boli na obidvoch odberných miestach zaznamenané najvyššie koncentrácie hydrogénuhličitanov za celé obdobie monitoringu (282 mg.l^-1 v Bratislave a 275 mg.l^-1 v Medveďove).

Obsah nerozpustených látok je na vstupnom odbernom mieste vyšší ako na výstupnom. Počas povodňových vĺn, resp. zvýšených prietokov na Dunaji sú vysoké obsahy nerozpustených látok v Bratislave vyššie. Ojedinelé vysoké koncentrácie železa korelujú s vysokými hodnotami nerozpustených látok a vyskytujú sa hlavne v Bratislave.

V dlhodobom vývoji obsahu chlorofylu-a je evidentný sezónny charakter, pričom nárast hodnôt sa vyskytuje vo vegetačnom období. Obsahy chlorofylu-a sú ovplyvňované klimatickými a hydrologickými podmienkami príslušného roku a množstvom živín v povrchovej vode. Najvyšší obsah 96,4 mg.m^-3 bol zaznamenaný v roku 2001 na odbernom mieste Medveďov. Pri tomto ukazovateli kvality vody, podobne ako v prípade abundancie fytoplanktónu, sú na výstupnom odbernom mieste zaznamenávané mierne vyššie hodnoty. Aj napriek pozorovaným a zdokumentovaným prejavom nadmerného rozvoja rias a makrofýt v zdrži vodného diela v niektorých rokoch monitoringu sa kvalita vody na výstupnom odbernom mieste z Vodného diela Gabčíkovo v porovnaní s kvalitou vody vstupujúcej do oblasti vodného diela významne nemení.

Časové rady koncentrácií extrahovateľných látok v sledovanom období sú na obidvoch odberných miestach podobné, s občasnými vyššími hodnotami raz na jednom a raz na druhom odbernom mieste. Ostatné štyri roky boli obsahy extrahovateľných látok najnižšie od začiatku sledovania tohto parametra, teda od roku 1994.

Na základe dlhodobých meraní (1992-2011) na vstupnom a výstupnom odbernom mieste (Grafická príloha Národnej ročnej správy za rok 2011, Obr. A.2-13 až Obr. A.2-34) je možné konštatovať, že fyzikálno-chemické zloženie vody Dunaja sa prechodom cez vodné dielo v podstate nemení. Situácia v kvalite jednotlivých ukazovateľov je podobná. Dokonca sa vyskytujú ukazovatele, ktoré dosahujú na výstupnom odbernom mieste v Medveďove lepšiu kvalitu. Hodnoty nutrientov, CHSK_Mn, síranov, chloridov a extrahovateľných látok sú v Medveďove nižšie ako v Bratislave.

2.3.6    Orientačné hodnotenie kvality povrchovej vody podľa Nariadenia vlády SR č. 269/2010 Z.z.

Hlavným cieľom RSV je dosiahnutie dobrého stavu vôd. Do slovenskej legislatívy sa postupne transponovali smernice Európskej únie ako nástroj na dosiahnutie tohto cieľa. Požiadavky na kvalitu povrchovej vody sú stanovené v Nariadení vlády č. 269/2010 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd z 25.5.2010. V Prílohe č. 1 sú uvedené limitné hodnoty pre ukazovatele kvality povrchovej vody. Neprekročenie týchto limitov na jednotlivých monitorovacích miestach vytvára predpoklad na dosiahnutie dobrého stavu vôd vo vodných útvaroch.

Zoznam ukazovateľov kvality povrchovej vody, pre ktoré neboli splnené v roku 2011 požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa Prílohy č. 1 a zoznam odberných miest, na ktorých nedošlo k súladu, uvádza tabuľka „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality povrchových vôd“ v Grafickej prílohe.

Tabuľka v jednotlivých stĺpcoch postupne uvádza abecedný zoznam ukazovateľov kvality vody, normovú hodnotu pre príslušný ukazovateľ, miesto monitorovania, pre ktoré daný parameter prekročil normovú hodnotu a vypočítanú hodnotu z nameraných koncentrácií za rok 2011. V piatom stĺpci je uvedený typ vypočítaného limitu (AVG – priemerná hodnota a P90 – hodnota 90-teho percentilu) a v šiestom násobok prekročenia normovej hodnoty. V posledných dvoch stĺpcoch je uvedený počet údajov, ktoré boli nižšie ako medza stanovenia použitej analytickej metódy a celkový počet nameraných hodnôt pre príslušný ukazovateľ a odberné miesto v roku 2011. Pri výpočte aritmetického priemeru boli použité všetky namerané koncentrácie príslušného parametra. V prípade obsahov pod detekčným limitom sa do výpočtu zahrnula polovičná hodnota medze stanovenia. Pri výpočte 90-teho percentilu sa zo súboru nameraných údajov v počte 10 a viac hodnôt vylúčila minimálna a maximálna hodnota. V prípade obsahov pod detekčným limitom sa do výpočtu zaradili aj tieto hodnoty. K hodnotám pre ťažké kovy (ukazovatele kvality vody podľa Časti B v Prílohe č. 1 k NV č. 269/2010 Z.z.) boli pripočítané pozaďové koncentrácie ťažkých kovov podľa Bodiš a kol., 2010. Pozaďové koncentrácie pre konkrétny ťažký kov sa líšia svojou hodnotou v závislosti od vodného útvaru, v ktorom sa nachádza hodnotené odberné miesto. Pre zjednodušenie hodnotenia bola zo štyroch dunajských vodných útvarov zvolená najnižšia pozaďová koncentrácia (najprísnejšia hodnota) pre každý ťažký kov, ktorá bola aplikovaná pre všetky monitorované odberné miesta.

Na základe výsledkov v tejto tabuľke je možné konštatovať, že v roku 2011 neboli splnené požiadavky na kvalitu povrchovej vody v parametroch abundancia fytoplanktónu (na 7 odberných miestach: č. 307, 308, 309, 311, 3376, 3530, 3739), dusitanový dusík (veľmi mierne prekročenia na 5 lokalitách: č. 308, 317, 4016, 112, 3529), pH (len mierne prekročenie na 3 lokalitách: č. 308, 309, 311), psychrofilné baktérie (mierne prekročenie na 2 lokalitách: č. 308, 311). Z monitorovaných organických látok organizáciou SVP BA bol zistený nesúlad v prípade AOX a kyanidov. Avšak toto vyhodnotenie je potrebné chápať iba orientačne, vzhľadom na vysoké medze stanovenia a malú početnosť údajov (2 až 6). Z organických látok monitorovaných VÚVH bol zistený nesúlad u 4-metyl-2,6-diterc butylfenolu (mierne prekročenie na odbernom mieste č. 3531) a DEHP (na č. 3529). Z ťažkých kovov bol v prípade ortute zistený mierny nesúlad pre najvyššiu prípustnú koncentrácia na odbernom mieste č. 109 v Bratislave (požiadavka pre ročný priemer bola splnená).

2.4.  Záver

Kvalita povrchových vôd na odberných miestach sledovaných v rámci Dohody sa v roku 2011 oproti predchádzajúcim rokom významne nezmenila a je dlhodobo vyrovnaná. Niektoré ukazovatele kvality povrchovej vody majú sezónny charakter. Zvýšenie alebo zníženie koncentrácií sa počas sledovaného obdobia prejavuje už v Bratislave – odberné miesto č. 109, ktoré sa nachádza nad Vodným dielom Gabčíkovo a monitoruje kvalitu povrchovej vody pritekajúcu na slovenské územie. Časovo ohraničené zvýšenie hodnôt CHSK_Mn, BSK₅ resp. TOC počas jednotlivých rokov prevažne súvisí so zvýšenými prietokmi v Dunaji. Počas sledovaného obdobia sa kvalita vody, ktorá prichádza na naše územie, mierne zlepšila, čo sa prejavilo hlavne na poklese hodnôt nutrientov, CHSK_Mn a v posledných rokoch aj BSK₅ a TOC. Tendenciu znižujúcich sa obsahov v dlhodobom vývoji v prípade BSK₅ narušili vyššie obsahy zaznamenané v rokoch 2010 a 2011. Podobne aj u nutrientov, okrem amónneho iónu, sú obsahy v ostatných troch rokoch mierne vyššie. V porovnaní s rokom 2010 boli obsahy väčšiny hodnotených ukazovateľov nižšie. Výnimkou sú obsahy rozpusteného kyslíka a hodnoty pH, ktoré kolísali v širších intervaloch, čo zrejme súviselo s masovým rozvojom fytoplanktónu, zooplanktónu a makrofýt hlavne v zdrži vodného diela. Tiež obsahy chlorofylu-a dosiahli vyššie hodnoty, na niektorých lokalitách 2 až 3-krát vyššie ako v roku 2010.

Obsah ťažkých kovov v Dunaji je dlhodobo nízky s ojedinele sa vyskytujúcimi vyššími hodnotami. Aj v roku 2011 sa veľa hodnôt pohybovalo pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. V porovnaní s rokom 2010 boli obsahy podobné (As, Pb, Cd, Cu), poprípade nižšie (Cr, Ni a Zn) a iba u ortute boli zistené v Bratislave 3 vyššie hodnoty. Na základe vyhodnotenia ťažkých kovov podľa požiadaviek na kvalitu povrchovej vody (Príloha č. 1, Časť B Nariadenia vlády SR č. 269/2010 Z.z.) môžeme konštatovať, že ťažké kovy, okrem ortute, v hodnotenom roku 2011 po zohľadnení pozaďových koncentrácií spĺňali požiadavky na kvalitu povrchovej vody. V prípade ortute bol na odbernom mieste č. 109 v Bratislave zistený mierny nesúlad pre najvyššiu prípustnú koncentráciu, požiadavka pre ročný priemer bola splnená. Na odberných miestach, ktoré monitoruje SVP BA je treba toto hodnotenie chápať len ako orientačné, pretože frekvencia monitorovania je pre dané hodnotenie nedostatočná.

Z celkového hodnotenia a porovnávania kvality povrchových vôd na vstupnom a výstupnom odbernom mieste (Bratislava a Medveďov) vyplýva, že uvedenie Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky a jeho prevádzka prakticky nemá vplyv na kvalitu povrchovej vody v Dunaji.

V rámci monitoringu podľa Dohody sa z biologických prvkov kvality dlhodobo monitoruje makrozoobentos, fytoplanktón a perifytón a v rámci hodnotenia biologického stavu kvality vôd sa stanovujú sapróbne indexy biosestónu, makrozoobentosu a perifytónu. Sledovanie biologických prvkov kvality vody v roku 2011 v starom koryte Dunaja, v zdrži vodného diela, v odpadovom kanáli, v ľavostrannom priesakovom kanáli a v ramennej sústave pokračovalo v náväznosti na predchádzajúci monitoring. Výsledky hodnotenia biologických prvkov kvality na odberných miestach za rok 2011, ktoré sa sledujú v rámci slovensko-maďarskej Komisie hraničných vôd, podobne ako za rok 2010, neboli k termínu vypracovania správy k dispozícii.

Spoločenstvá makrozoobentosu indikujú zmeny mesačného až polročného charakteru. V prúdivejších úsekoch so štrkovitým až kamenitým dnom prevažujú v makrozoobentose reofilné a oxybiontné druhy indikujúce betamezosaprobitu a v úsekoch so spomaleným prúdom pribúdajú druhy stagnofilné a oligooxybiontné, znášajúce miernejšie znečistenie. V týchto úsekoch je dno piesčité až bahnité. Sapróbny index makrozoobentosu v roku 2011 na väčšine odberných miest dosahoval úroveň b-mezosaprobity. Len na jednom odbernom mieste v zdrži (č. 311) dosiahol b-a-mezosaprobitu, čo predstavuje vodu so zreteľnejším znečistením.

Z biologických prvkov kvality sa ďalej sledoval fytoplanktón, ktorý je súčasťou sestónu a indikuje okamžitú kvalitu vody. V porovnaní s rokom 2010 boli na všetkých lokalitách zaznamenané výrazne vyššie hodnoty abundancie fytoplanktónu. Okrem priesakového kanála, bola na ostatných monitorovaných odberných miestach prekročená hranica pre masový rozvoj dva až päťkrát v mesiacoch marec až jún. V roku 2010 sa hodnota nad 10000 jedincov.ml^-1 vyskytla len v jednom prípade. Najvyššia abundancia na úrovni 28434 jedincov.ml^-1 bola zaznamenaná v zdrži vodného diela na odbernom mieste č. 308. Fytoplanktón sa skladal hlavne z drobných cyklických rozsievok, nešlo teda o masový rozvoj v dôsledku premnoženia siníc, ktoré sú zo zdravotného hľadiska nebezpečné. Aj priemerné ročné hodnoty abundancie fytoplanktónu boli vyššie ako v roku 2010, ale ani na jednej lokalite nedosiahli hodnotu blízku hranici masového rozvoja.

Sapróbny index biosestónu na sledovaných odberných miestach sa v dlhodobom meradle väčšinou pohybuje v intervale, ktorý zodpovedá b-mezosaprobite t.j. prostrediu, ktoré poskytuje existenčné podmienky pre širokú škálu organizmov a predstavuje prirodzené zaťaženie toku organickými látkami. Z hľadiska abundancie fytoplanktónu ako podstatného determinanta ukazovateľa sapróbneho indexu biosestónu možno konštatovať, že vodné dielo nemalo ani v roku 2011 negatívny vplyv na saprobitu.

Na začiatku ramennej sústavy bol na odbernom mieste č. 3376 sledovaný perifytón, ktorý indikuje krátkodobé zmeny v kvalite vody (2-3 týždňového charakteru). Priemerná hodnota (1,86) bola vyššia ako v roku 2010 (1,76).

Kvalita sedimentov bola pre potreby Dohody v roku 2011 hodnotená: podľa tzv. kanadskej normy „Canadian Sediment Quality Guideline for the Protection of Aquatic Life”. Z výsledkov hodnotenia vyplýva, že v roku 2011 bolo anorganické znečistenie sedimentov nižšie a organické mikroznečistenie zasa vyššie ako v roku predchádzajúcom. Obsahy niektorých organických látok dosiahli vyššie hodnoty, častejšie sa vyskytli prekročenia limitu TEL a v prípade lindanu na troch odberných miestach v zdrži boli zaznamenané koncentrácie, ktoré prekročili hodnotu koncentrácie predstavujúcej úroveň pravdepodobného účinku PEL. Pri jej prekročení je možné očakávať nepriaznivý vplyv na biologický život často.

Najlepšiu kvalitu sedimentu potvrdili analýzy sedimentu odobratého na ľavej strane zdrže vodného diela pri Kalinkove na odbernom mieste č. 308. Najvyššie obsahy organického aj anorganického znečistenia boli zaznamenané v šamorínskej časti zdrže na odberných miestach č. 311 a 309.

Obsahy monitorovaných organických látok zo skupiny PAU v sedimentoch boli, okrem naftalénu, vyššie ako v roku 2010. U štyroch látok boli na niektorých lokalitách zistené maximálne obsahy za celé obdobie monitorovania sedimentov: v prípade benzo(k)fluoranténu, benzo(ghi)perylénu, indeno(1,2,3-cd)pyrénu a benzo(a)pyrénu. PAU je možné pokladať za špecifické znečistenie ľavej strany zdrže, ktoré má s vysokou pravdepodobnosťou pôvod vo vypúšťaných odpadových vodách z rafinérie a chemického priemyslu, ktoré je lokalizované na ľavom brehu Dunaja, a ktoré má vysokú afinitu k jemnej lutitovej frakcii sedimentov.