V hydrologickom roku 2011 bolo monitorovanie hladín a meranie prietokov povrchových vôd realizované v dohodnutom rozsahu a v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi bez zmien. Na slovenskej strane sa zber údajov realizuje na siedmych vodomerných staniciach na Dunaji, po jednej stanici na Mošonskom ramene Dunaja, Malom Dunaji a Dobrohošťskom kanáli. V ramennej sústave sú hladiny povrchových vôd sledované na trinástich pozorovacích miestach.

Tab. 1: Zoznam vodomerných staníc

Q – okamžitý prietok, zvyčajne o 6.00 hod.,       Q_pr – priemerný denný prietok

H – okamžitá hladina, zvyčajne o 6.00 hod.,       H_pr – priemerná denná hladina

Sledovanie vodných stavov a spracovanie prietokov na vodomerných staniciach na Dunaji, Mošonskom Dunaji, Malom Dunaji a Dobrohošťskom kanáli bolo realizované Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ). Pozorovanie vodných hladín v ramennej sústave uskutočňoval Slovenský vodohospodársky podnik š.p., OZ Bratislava (SVP). Aktuálny prietok do starého koryta Dunaja cez stupeň Čunovo a okamžité denné údaje na priesakovom kanáli boli hlásené Vodohospodárskou výstavbou Bratislava š. p. (VVB). Údaje o prietoku a hladinách na stupni Gabčíkovo boli poskytované Slovenskými elektrárňami a. s., VET Trenčín, závod Gabčíkovo (VE Gabčíkovo). Hladiny povrchových vôd boli sledované celkovo na 28 staniciach, z čoho 14 sa nachádza v ramennej sústave (Tab. 1). Situácia vodomerných staníc je znázornená na Obr. 1.

Hladiny povrchových vôd – údaje o hladinách sú na väčšine vodomerných staníc zaznamenávané automatickými registračnými zariadeniami. Na priesakovom kanáli (stanice č. 3124 a 3125) sa výška hladiny stanovuje len pomocou vodočetnej laty.

Priemerné denné hladiny pre stanice s kontinuálnym záznamom priebehu hladiny sú vyčísľované ako priemer okamžitých hodnôt hladín pre každú celú hodinu.

Prietok – hodnoty prietoku sa na vybraných staniciach stanovujú výpočtom na základe konzumpčných (merných) kriviek. Merné krivky sa premeriavajú a upresňujú podľa vopred stanoveného harmonogramu. Na vybraných staniciach (2558, 1252, 1600, 2851) boli merania vykonávané spoločne s maďarskou stranou. Hydrometrovanie sa uskutočnilo v dohodnutých termínoch 3-6-krát do roka.

Merania na vybraných staniciach sú vyhodnocované spoločne s maďarskou stranou a vypočítané prietoky sú stanovované po ukončení kalendárneho roka na základe vzájomného súhlasu. Priemerné denné prietoky pre jednotlivé stanice sú vyčísľované ako priemer z hodinových prietokov za príslušný deň. Aktuálne hodnoty hladín a prietokov zo 6:00 hod na všetkých uvedených staniciach boli maďarskej strane poskytované denne.

1.2.  Spôsob vyhodnotenia údajov

Všetky údaje za hydrologický rok 2011, ktoré boli v zmysle medzivládnej Dohody z roku 1995 poskytnuté maďarskej strane, sú uvedené v tabuľkových prílohách tejto správy (Tabuľkové prílohy, 1. časť). Ich grafické spracovanie sa nachádza v grafických prílohách (Grafické prílohy).

Hodnotenie režimu povrchových vôd je v zmysle Dohody z roku 1995 zamerané na stanice dokumentujúce prietokový a hladinový režim v starom koryte Dunaja, vo vzťahu k prietokovému režimu v profile Bratislava - Devín, a prietokový a hladinový režim v Mošonskom ramene Dunaja. Hodnotenie je založené na údajoch o hydrologickej situácii v povodí Dunaja a údajoch o priemerných denných prietokoch a priemerných denných hladinách.

1.3.  Hodnotenie režimu povrchových vôd

Určujúcou stanicou, podľa ktorej sa riadi prietokový režim do starého koryta Dunaja, je vodomerná stanica č. 1250 – Bratislava - Devín (Obr. 1-1). Množstvo vody pritekajúce do tejto stanice zároveň vyjadruje množstvo vody vstupujúce do oblasti Vodného diela Gabčíkovo. Na základe porovnania priemerného ročného prietoku s dlhodobými hodnotami prekročenia priemerných ročných prietokov možno hydrologický rok 2011 podľa klasifikačnej stupnice vodnosti zaradiť medzi suché roky. V hydrologickom roku 2011 boli mimoriadne suchými mesiacmi apríl, máj a jún. Medzi suché mesiace možno zaradiť mesiace marec, júl, august a september 2011. K stredne vodným mesiacom patrili mesiace november 2010 a február 2011. Mesiace december 2010 a október 2011 boli vodnými mesiacmi. Mimoriadne vodným mesiacom bol mesiac január 2011 (Martinka, 2011).

Priemerný ročný prietok v hydrologickom roku 2011 patril medzi podpriemerné prietoky na Dunaji a dosiahol 1782 m³.s^-1, čo predstavuje tretí najnižší priemerný ročný prietok za obdobie prevádzkovania VD Gabčíkovo. Nižší priemerný ročný prietok sa počas prevádzkovania Vodného diela Gabčíkovo vyskytol v roku 1998 (1723 m³.s^-1) a v roku 2007 (1768 m³.s^-1). Pred uvedením VD Gabčíkovo do prevádzky sa nižšie prietoky vyskytli v rokoch 1990, 1991 a 1992 (Tab. 2).

   Tab. 2: Priemerné ročné prietoky v stanici č. 1250 – Bratislava – Devín

Ročné minimum sa vyskytlo 6. októbra 2011, kedy prietok klesol na 1016 m³.s¹ (priemerný denný prietok 1044 m³.s^-1) Najnižší priemerný denný prietok sa vyskytol 4. októbra 2011 kedy dosiahol 1040 m³.s^-1. Ročné maximum sa vyskytlo 16. januára 2011 s hodnotou kulminačného prietoku 7214 m³.s^-1 (Martinka, 2011), pri priemernom dennom prietoku 6885 m³.s^-1.

Na základe priemerných denných prietokov v stanici č. 1250 – Bratislava-Devín je možné prietoky na Dunaji počas hydrologického roka 2011 charakterizovať nasledovne (Obr. 1-1):

Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch rokov mal prietokový režim Dunaja v hydrologickom roku 2011 netypický priebeh. V zimnom období so zvyčajne nízkymi prietokmi sa vyskytla veľká povodňová vlna, ktorá v kulminácii presiahla 7000 m³.s^-1. Od druhej polovice februára až do polovice júla sa prietoky prevažne pohybovali hlboko pod dlhodobými priemernými dennými hodnotami, bez výskytu významnejšej prietokovej vlny. V druhej polovici leta a koncom hydrologického roka sa síce vyskytli prietoky, ktoré prekročili 3000 m³.s^-1, avšak prevažná časť priemerných denných prietokov sa opäť pohybovala pod dlhodobými priemernými dennými hodnotami. V novembri 2010 boli prietoky na Dunaji vyrovnané a pohybovali sa na úrovni dlhodobých priemerných denných hodnôt. V decembri prietoky mierne klesli, ale na konci prvej dekády sa vplyvom zrážok vyskytla prietoková vlna, kedy priemerné denné prietoky presiahli 2700 m³.s^-1. Ďalšia prietoková vlna s priemerným denným prietokom nad 2300 m³.s^-1 sa vyskytla koncom mesiaca. Po miernom poklese prietokov začiatkom januára 2011 sa v dôsledku oteplenia a výdatných zrážok v nemeckom a rakúskom povodí Dunaja vyskytla významná povodňová vlna. Povodňová vlna kulminovala 16. januára 2011 pri 7214 m³.s^-1 (priemerný denný prietok 6885 m³.s^-1). Po kulminácii prietok až do konca mesiaca rýchlo klesal. Začiatkom februára sa prietok pohyboval okolo 1700 m³.s^-1, avšak v dôsledku oteplenia a slabých zrážok sa v polovici mesiaca vyskytla prietoková vlna s priemerným denným prietokom nad 2300 m³.s^-1. Po prechode prietokovej vlny prietoky plynulo klesali až do polovice marca, kedy sa vyskytli najnižšie prietoky za zimné obdobie. Koncom druhej dekády sa vyskytla prietoková vlna s priemerným denným prietokom nad 2500 m³.s^-1. Až na tento prípad sa však priemerné denné prietoky pohybovali výrazne pod dlhodobými priemernými dennými hodnotami. V priebehu apríla 2011 prietoky ďalej klesali a koncom mesiaca sa pohybovali na úrovni dlhodobých najnižších prietokov pre tento mesiac. Pokles prietokov pokračoval aj začiatkom mája a až do polovice mesiaca prietoky dosahovali najnižšie dlhodobé priemerné denné hodnoty. Koncom mesiaca sa vyskytlo jedno stúpnutie prietoku s priemernou dennou hodnotou takmer 2700 m³.s^-1, avšak ani tá neprekročila dlhodobú priemernú dennú hodnotu. Celkovo sa prietoky pohybovali hlboko pod dlhodobými priemernými dennými hodnotami. Rovnaký priebeh mali prietoky aj v prvej polovici júna, kedy sa opäť pohybovali na úrovni dlhodobých najnižších priemerných denných prietokov. Až v tretej dekáde júna sa vplyvom výdatnejších zrážok vyskytli dve prietokové vlny, pri ktorých priemerný denný prietok prekročil 2500 m³.s^-1, avšak ani tak nedosiahol hodnoty dlhodobého priemerného denného prietoku. Začiatkom mesiaca júl prietok vplyvom výdatných zrážok opäť stúpol, ale po kulminácii až do konca druhej dekády klesal na úroveň dlhodobých najnižších priemerných denných prietokov. V tretej dekáde júla sa vplyvom výdatných zrážok v nemeckom a rakúskom povodí Dunaja vyskytla prietoková vlna s niekoľkými vrcholmi (priemerný denný prietok 3305 m³.s^-1). Hodnoty priemerného denného prietoku po prvý raz vo vegetačnom období roku 2011 prekročili hodnotu dlhodobého denného priemeru. Po prechode prietokovej vlny prietoky opäť klesli, avšak vplyvom výdatných zrážok sa koncom prvej dekády augusta vyskytla prietoková vlna s priemerným denným prietokom nad 3200 m³.s^-1. Následne až do konca mesiaca prietoky klesali a koncom mesiaca sa opäť pohybovali na úrovni dlhodobých najnižších priemerných denných prietokov. V septembri sa vyskytli dve zvýšenia prietokov, z ktorých len druhé prekročilo dlhodobé priemerné denné hodnoty prietokov (priemerný denný prietok nad 2400 m³.s^-1). Po prechode prietokovej vlny prietoky začiatkom októbra klesli na úroveň dlhodobých najnižších priemerných denných prietokov. Najnižší priemerný denný prietok bol dosiahnutý 4. októbra 2011 s hodnotou 1040 m³.s^-1. Ročné minimum sa vyskytlo 6. októbra 2011 pri 1016 m³.s^-1. Začiatkom druhej dekády októbra sa vplyvom zrážok najmä v rakúskom povodí Dunaja vyskytla výrazná prietoková vlna s kulmináciou 11. októbra 2011 pri 4386 m³.s^-1. Najvyššie priemerné denné prietoky sa vyskytli 12. a 14. októbra 2011 kedy prekročili 3700 m³.s^-1. Po prechode prietokovej vlny prietoky až do konca hydrologického roka plynulo klesali.

Aj pre hydrologický rok platí, že priebeh hodnôt priemerných denných prietokov nameraných v staniciach č. 1250 – Bratislava-Devín, 1252 – Medveďov a 1600 – Komárno bol naďalej bez podstatnejších zmien. (Obr. 1-2).

Prietokový režim v starom koryte Dunaja, ktorý bol dohodnutý v Dohode z apríla 1995, a ktorý predpisuje reguláciu množstva vody prepúšťanej do starého koryta Dunaja pod Čunovom, v závislosti na prietokoch v stanici Bratislava-Devín a v závislosti na ročnom období od 250 m³.s^-1 , resp. 400 m³.s^-1 až po 600 m³.s^-1, bol dodržaný (Obr. 1-5, Obr. 1-6). Odchýlky pri minimálnych prietokoch sa pohybovali v rámci chyby merania.

1.3.1. Prietok do starého koryta Dunaja

V hydrologickom roku 2011 bola voda do starého koryta Dunaja prepúšťaná cez vodnú elektráreň v Čunove, cez stredovú hať (haťou na obtoku je trvalo prepúšťaný len tzv. sanačný prietok do 10 m³.s^-1) a počas januárovej povodne aj haťou v inundácii. Prietoky nad 600 m³.s^-1 boli prepúšťané od 14. do 18 januára 2011 z dôvodu prechodu povodňovej vlny (5 dní). Od 20. do 23. septembra 2011 (4 dni) bol prepúšťaný prietok nad 600 m³.s^-1 z dôvodu technickej údržby VE Gabčíkovo (Obr. 1-6).

Prietok, ktorý má byť prepúšťaný v príslušnom hydrologickom roku do starého koryta Dunaja, sa v zmysle „Dohody“ počíta na základe nasledovného vzťahu:

,

kde:   Q_Dunaj             -   je priemerný ročný prietok do starého koryta Dunaja v príslušnom hydrologickom roku

          Q_Devín             -   je priemerný ročný prietok v stanici Bratislava-Devín v príslušnom hydrologickom roku

          400 m³.s^-1        -   dohodnutý priemerný ročný prietok do starého koryta Dunaja podľa „Dohody“ pre dlhodobý priemerný ročný prietok v stanici Bratislava-Devín 2025 m³.s^-1

          2025 m³.s^-1      -   dlhodobý priemerný ročný prietok v Dunaji v stanici Bratislava-Devín

Priemerný ročný prietok, ktorý mal byť v hydrologickom roku 2011 podľa vyššie uvedeného vzorca prepustený do Dunaja je nasledovný:

Q_Devín  -  1782 m³.s^-1, čo predstavuje 88,0 % prietoku uvažovaného v Dohode

Q_Dunaj -  352,0 m³.s^-1, čo predstavuje priemerný ročný prietok, ktorý mal byť prepustený do starého koryta Dunaja

Podľa hlásení prietokov cez vodnú elektráreň a stredovú hať v Čunove, vzťahujúcich sa na 6:00 hod., bol v hydrologickom roku 2011 minimálny okamžitý prietok 250 m³.s^-1, maximálny prietok 3000 m³.s^-1, a priemerný ročný prietok bol 400,4 m³.s^-1.

Ako kontrolný profil pre stanovovanie prietoku prepúšťaného do starého koryta Dunaja slúži stanica Dobrohošť a profil Helena, ktorý sa nachádza na začiatku maďarskej ramennej sústavy. Na oboch profiloch sa uskutočňujú spoločné merania a údaje sú vzájomne odsúhlasované.

Minimálny priemerný denný prietok v starom koryte Dunaja v hydrologickom roku 2011 v profile Dobrohošť bol 201,3 m³.s^-1, maximálny priemerný denný prietok 2446 m³.s^-1 a priemerný ročný prietok 358,7 m³.s^-1 (Obr. 1-3). K tomuto prietoku sa pripočítava prietok odoberaný do maďarskej ramennej sústavy, ktorý je stanovovaný v profile Helena. V tomto profile bol za obdobie hydrologického roka 2011 minimálny priemerný denný prietok 7,8 m³.s^-1, maximálny priemerný denný prietok 349,0 m³.s^-1 a priemerný ročný prietok 64,85 m³.s^-1 (Obr. 1-4).

Na základe údajov z uvedených dvoch staníc (Dunaj - Dobrohošť + pravostranná ramenná sústava - Helena), ktoré sú považované za určujúce pri stanovovaní prietoku prepúšťaného do starého koryta Dunaja je možné konštatovať, že minimálny priemerný denný prietok v hydrologickom roku 2011 v starom koryte Dunaja bol 235,6 m³.s^-1, maximálny priemerný denný prietok 2795 m³.s^-1 a priemerný ročný prietok 423,6 m³.s^-1. Počas hydrologického roka 2011 bolo potrebné do starého koryta prepúšťať množstvo vody nad 600 m³.s^-1 z dôvodu zvýšených prietokov (nad 5400 m³.s^-1) počas piatich dní, čo znamená, že pre tieto dni bol uvažovaný iba prietok 600 m³.s^-1 a priemerný ročný prietok prepúšťaný do starého koryta Dunaja bol 407,5 m³.s^-1, čo predstavuje 115,8 % prietoku podľa vyššie uvedeného vzorca (Obr. 1-6). Zvýšený prietok do starého koryta Dunaja v druhej polovici septembra bol prepúšťaný z dôvodu technickej údržby 400 kV rozvodne VE Gabčíkovo. Maďarská strana v odporúčaniach Spoločnej správy za rok 2010 navrhla prerokovať úpravu metodiky výpočtu priemerného ročného prietoku, ktorá by uvažovala aj s takýmito okolnosťami. Napriek tomu, že k termínu vypracovania tejto správy ešte nebola úprava metodiky výpočtu priemerného prietoku dohodnutá, pri aplikácii limitu 600 m³.s^-1 pre obdobie technickej údržby 400 kV rozvodne (4 dni) bol priemerný ročný prietok prepúšťaný do starého koryta Dunaja bol 403,7 m³.s^-1, čo predstavuje 114,7 % predpísaného prietoku.

Na Obr. 1-7 je dokumentovaný priebeh prietokov do starého koryta Dunaja, ktoré sú hlásené denne z objektu č. 2552 - Čunovo - hať, a priebeh dodatočne spracovávaných priemerných denných prietokov v profiloch č. 2558 - Dobrohošť a č. 3535 - Helena, vyčísľovaných na základe spoločných meraní s maďarskou stranou. Z grafického spracovania vyplýva, že medzi prevádzkovými údajmi a údajmi spracovanými po skončení hydrologického roka sú minimálne rozdiely a priebeh prietokov je takmer totožný. Väčšie rozdiely sa vyskytli len počas prepúšťania zvýšených prietokov čo vyplýva zo zvýšenej dynamiky zmien prietokov.

Na základe hodnotenia prietokov prepúšťaných do starého koryta Dunaja je možné konštatovať, že v ročnom priemere bolo prepustených 407,5 m³.s^-1 vody, čo predstavuje 115,8 % množstva vody, ktoré malo byť prepustené do starého koryta Dunaja v zmysle Dohody. Čo sa týka tabuľky denného riadenia prietokového režimu je možné konštatovať, že táto bola dodržaná. Minimálne hodnoty pre zimný režim neboli niekoľkokrát dosiahnuté, avšak odchýlky sa pohybovali v rámci chýb daných presnosťou merania (± 7 %). V prípade minimálnych hodnôt pre letný režim je možné konštatovať, že v hydrologickom roku 2011 sa nevyskytol prípad, kedy by bol minimálny prietok nižší ako 400 m³.s^-1. Vyšší prietok než predpísaných 600 m³.s^-1 + chyba merania sa vyskytol v júni (6 dní), v júli (4 dni) a v auguste (3 dni).

1.3.2. Prietok do Mošonského ramena Dunaja

Veľkosť prietoku do Mošonského ramena Dunaja, vrátane prietoku v pravostrannom priesakovom kanáli, je v zmysle Dohody z apríla 1995, v závislosti od hydrologických a technických podmienok, stanovený na 43 m³.s^-1. Hydrologickými podmienkami sa v zmysle Dohody z apríla 1995 rozumie hladina v zdrži (minimálne 130,40 m n. m.), hladina v Mošonskom ramene Dunaja (maximálne 125,30 m n. m.) a rozdiel hladín v zdrži a Mošonskom ramene Dunaja (minimálne 5,10 m) – Obr. 1-9, Obr. 1-10. Pod technické podmienky patria najmä technologické prestávky pri údržbe objektu a opravách turbín.

Minimálny priemerný denný prietok v hydrologickom roku 2011 v stanici č. 2851 – Čunovo - Mošonské rameno Dunaja bol 22,70 m³.s^-1, maximálny priemerný denný prietok 44,77 m³.s^-1 a priemerný ročný prietok 39,54 m³.s^-1 (Obr. 1-8). V hydrologickom roku 2011 bola technická údržba turbín alebo odstávka jalových priepustov realizovaná v priebehu novembra 2010 (19 dní), od konca februára do polovice mája (79 dní) a v priebehu októbra 2011 (7 dni). V januári 2011 bol prietok do Mošonského Dunaja redukovaný z dôvodu prechodu povodňovej vlny (14 dní).

K tomuto prietoku sa pripočítava prietok v pravostrannom priesakovom kanáli – objekt č. 3125 (v Dohode z roku 1995 stanovený na 3 m³.s^-1), kde sú k dispozícii iba okamžité hodnoty prietoku o 6:00 hod. Za hodnotené obdobie bol minimálny prietok 0,9 m³.s^-1, maximálny 2,9 m³.s^-1 a priemerný prietok 1,86 m³.s^-1. Množstvo vody tečúce v priesakovom kanáli je pomerne konštantné, preto je možné hodnotu priemerného prietoku použiť do celkového hodnotenia. To znamená, že do Mošonského ramena v hydrologickom roku 2011 aj napriek technologickým prestávkam pri údržbe objektov a turbín tieklo v priemere 41,40 m³.s^-1, čo predstavuje 96,3 % z predpokladaného prietoku 43 m³.s^-1. Na základe uvedených skutočností je možné konštatovať, že celkový prietok do Mošonského ramena Dunaja stanovený v Dohode bol dodržaný.

1.3.3. Ľavostranná ramenná sústava

V ľavostrannej ramennej sústave je prevádzkovaných 14 vodočtov. Vodočty boli vybudované takmer na každej línii prehrádzok (okrem línie I) na strane hornej vody. Boli osadené prístrojmi s kontinuálnym záznamom hladiny. Jeden z vodočtov je situovaný na začiatku kanála, ktorým sa privádza voda do ramien v ľavostrannej inundácii Dunaja. Na tomto vodočte sa vyčísľujú aj prietoky. Na jeseň 2011 bola realizované čistenie vodočtov a údržba prístrojov.

Na grafickom znázornení priebehu hladín (Obr. 1-11) je možné vidieť, že v ramennej sústave sa uplatňujú dva režimy prietokov, tzv. letný, ktorý trvá približne od polovice marca do polovice septembra a zimný, ktorý trvá od polovice septembra do polovice marca. V letnom režime sa okrem manipulácií s uzáverami na jednotlivých prehrádzkach výrazne uplatňuje zvýšenie prietoku (začiatok apríla 2011). V hydrologickom roku 2011 v období od 15. do 19. januára boli počas prechodu povodňovej vlny na Dunaji zvýšené prietoky do ramennej sústavy. Dolná časť inundácie, približne po líniu G bola počas prechodu povodňovej vlny aj zaplavená. Maximálne prietoky sa v hydrologickom roku 2011 na rozdiel od predchádzajúcich rokoch pohybovali okolo 30 m³.s^-1 (Obr. 1-11).

1.4.  Záver

Záverom je možné konštatovať, že počas hydrologického roka 2011 bol do starého koryta Dunaja prepustený priemerný ročný prietok 423,6 m³.s^-1. V hydrologickom roku 2011 bolo potrebné do starého koryta prepúšťať množstvo vody nad 600 m³.s^-1 z dôvodu zvýšených prietokov (nad 5400 m³.s^-1) počas piatich dní, čo znamená, že pre tieto dni sa uvažuje iba prietok 600 m³.s^-1 a priemerný ročný prietok prepúšťaný do starého koryta Dunaja bol 407,5 m³.s^-1, čo predstavuje 115,8 % prietoku v zmysle Dohody (352,0 m³.s^-1 podľa vzorca pre hydrologický rok 2011).

Keď uvážime, že presnosť merania uvažovaná v norme pre prirodzené toky je ±7 % je možné konštatovať, že prietok stanovený v Dohode bol v hydrologickom roku 2011 prekročený.

Do Mošonského ramena Dunaja a do priesakového kanála bolo v hydrologickom roku 2011 prepustených v ročnom priemere 41,40 m³.s^-1, čo predstavuje 96,3 %. Mierne nižší priemerný ročný prietok do Mošonského ramena Dunaja bol v hydrologickom roku 2011 spôsobený technickými podmienkami (technická údržba objektov a turbín).

Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že prietoky stanovené v Dohode boli v zmysle hydrologických a technických podmienok dodržané.