7. Biota

 7.1. Metodika zberu dát

Cieľom monitorovania bioty v roku 2010 bolo pokračovať v sledovaní a hodnotení hlavných trendov vo vývoji bioty v období po odklonení Dunaja. Jeho účelom je zaznamenávanie zmien a navrhovanie prípadných opatrení pre zlepšenie podmienok biotopov. V rámci monitorovania kvality povrchových vôd, ktorého súčasťou je aj hodnotenie ekologického stavu na základe vybraných biologických prvkov kvality (makrozoobentos, fytobentos, fytoplanktón), sa postupne začína prihliadať na aktuálne smery hodnotenia vodných biotopov v súlade s Rámcovou smernicou o vode. Monitoring sa uskutočňuje na šiestich monitorovacích plochách (Obr. 7, Tab. 19).

Tab. 19: Zoznam monitorovacích plôch a sledovaných ukazovateľov

Sledované ukazovatele:

A - fytocenológia – mezoštruktúra vegetácie (metóda Braun-Blanquet)

B - terestrická fauna – Gastropoda

C - vodná fauna – Cladocera, Copepoda, Ephemeroptera, Trichoptera, Odonata, Mollusca

D - vodná fauna – Pisces

E - vodné makrofyty (Kohlerova metóda a metóda Braun-Blanquet)

Fytocenológia - metóda výskumu mezoštruktúry vegetácie

Pod mezoštruktúrou vegetácie v zmysle použitej metodiky rozumieme fytocenózy. Tieto boli sledované na označených, trvalých monitorovacích plochách o veľkosti cca 400 m². Geobotanické, semikvantitatívne snímkovanie rastlinných spoločenstiev (fytocenóz) bolo uskutočňované 2-krát ročne (jarný a letný aspekt) a hodnotené podľa zásad zürišsko-montpellierskej školy, sedemčlennou spojenou stupnicou abundancie a dominancie (pokryvnosti a sociability). Ďalej bola hodnotená pokryvnosť jednotlivých etáží (E3 - stromová, E2 - krovinná, E1 - bylinná), ktorá bola stanovená percentuálne. Bola vyjadrená aj podobnosť porastu v porovnaní s predchádzajúcim rokom a dynamika vývoja porastu. V ďalšom kroku bola uskutočnená ekologická analýza, ktorá hodnotí rastlinné spoločenstvá z hľadiska náročnosti prítomných druhov na niektoré faktory prostredia (svetlo, teplota, kontinentalita, vlhkosť, pôdna reakcia, pôdny dusík).

Vodné makrofyty

V období medzi rokmi 1990-1991 a 1999-2002 sa monitorovanie makrofýt uskutočnilo metódou Braun-Blanquet (1964). V roku 2003 bola z dôvodu lepšej porovnateľnosti výsledkov s maďarskou stranou zavedená metodika podľa Kohlerovej metódy (Kohler, 1978 in Matečný, 2003). Kohlerova metóda spočíva v získaní súpisu druhov vlastnej vodnej vegetácie i ďalších životných foriem nepriamo viazaných na vodné prostredie z vodného stĺpca jednotlivých čiastkových úsekov toku s relatívne homogénnymi ekologickými podmienkami. Avšak Kohlerova metóda nehodnotí brehovú vegetáciu, preto sa v dôsledku veľkej dynamiky vodnej hladiny v ramenách a s ňou súvisiacou častou absenciou hydrofytov od roku 2007 opäť pristúpilo aj k používaniu fytocenologického snímkovania (Braun-Blanquet) ako doplňujúcej metódy.

Cladocera (Perloočky), Copepoda (Veslonôžky)

Vzorky sa odoberali planktónovou sieťkou trikrát za rok. V metodike vzorkovania oproti doterajšiemu monitoringu nenastali žiadne zmeny.

Ephemeroptera (Podenky), Trichoptera (Potočníky)

Vzorky (larvy) boli odoberané zo štrkového substrátu odkopaním („kicking“ technika). Výsledky od roku 2004 zahŕňajú aj imága pozorované na pobrežnej vegetácii, resp. lietajúce imága náhodne zaznamenané odborníkmi v priebehu odoberania vzorky z ramien a terénnej pochôdzky. Tieto doplňujúce údaje slúžia pre zachytenie úplnejšieho zoznamu prítomných druhov.

Mollusca (Mäkkýše)

Odber materiálu vodných mäkkýšov (Mollusca) sa v hlavnom toku a v ramenách so spevnenými brehmi uskutočňuje trikrát za rok kvantitatívnou metódou na pevných kamenných substrátoch. Druhy žijúce na submerzných a emerzných vodných nárastoch sa získavajú smýkaním hydrobiologickou sieťkou. Doplňujúcou metódou je semikvantitatívna metóda individuálneho zberu, ktorá sa vykonáva za časovú jednotku z ostatných substrátov.

Suchozemské mäkkýše (Gastropoda) sú vzorkované preosievaním hrabanky z rovnakej plochy (1x1 m) z viacerých parciálnych plôšok (50x50 cm). V prípade potreby sa používa aj doplnková metóda individuálneho zberu jedincov.

Odonata (Vážky)

Vzorky (larvy) boli odoberané smýkaním submerznej vegetácie. Smýkanie je vykonávané za súčasného rozhrabávania dna („kicking“ technika) s cieľom zachytenia lariev v dnovom substráte. Za účelom zachytenia úplnejšieho obrazu chudobných spoločenstiev vážok sa od roku 2004 pristúpilo aj k sledovaniu a hodnoteniu lietajúcich imág ako doplňujúcich údajov pre zachytenie úplnejšieho zoznamu prítomných druhov.

Pisces (Ryby)

Odlovy sa vykonávajú elektrickým agregátom, počet ulovených rýb je prepočítavaný na jednotku rybolovného úsilia za 15 minút lovu elektrickým agregátom – CPUE 15. Dosah agregátu je okolo 1-1,5 m.

Metodika zberu dát jednotlivých sledovaných ukazovateľov je podrobnejšie charakterizovaná v predchádzajúcich Národných ročných správach (pozri napr. www.gabcikovo.gov.sk/doc/nr2005/index.html).

7.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

V charakteristike každej lokality (monitorovanej plochy) je zahrnuté:

1. číslo lokality, číslo monitorovanej plochy

2. riečny kilometer lokality (určený z mapy mierky M 1:10000)

3. stručná charakteristika biotopov lokality (hlavný tok Dunaja, rameno, mäkký lužný les a pod.)

4. charakteristika rastlinstva lokality

- porastotvorné dreviny

- pokryvnosti jednotlivých vrstiev a ich charakteristika

- byliny - jarný a letný aspekt

- prenikajúce druhy (neofyty, invázne druhy, nitrátofilné druhy a pod.)

- zmeny zaznamenané v stave rastlinstva

- charakteristika spoločenstva makrofytov

5. charakteristika živočíšstva lokality

- vodná fauna – popis spoločenstiev a hlavné trendy ich vývoja

- terestrická fauna – popis spoločenstiev a hlavné trendy ich vývoja

7.3. Základné informácie o stave bioty na jednotlivých lokalitách

Vývoj rastlinných a živočíšnych spoločenstiev inundácie v hodnotenom roku prebiehal za priaznivých podmienok hlavne vďaka extrémne vysokým zrážkovým úhrnom v máji a júni, ako aj v letnom období v druhej polovici júla a v auguste. Začiatkom júna sa v dôsledky vysokých zrážkových úhrnov v nemeckom a rakúskom povodí Dunaja vyskytla pomerne veľká povodňová vlna, ktorá zaplavila dolnú časť inundácie. Určité časti inundačného územia mohli byť zaplavené aj počas prietkových vĺn v júli a auguste. Podrobnejší popis hydrologických a meteorologických podmienok z hľadiska suchozemských biocenóz je uvedený vyššie, v kapitole 6.3. „Základné informácie o hospodárskych lesných porastoch a o stave abiotického prostredia na monitorovaných lokalitách“.

Lokalita č. 2600 - Dobrohošť, Dunajské kriviny – MP 6 (riečny km 1841)

Lokalita je tvorená suchozemskou časťou v oblasti inundácie nad nápustným objektom Dobrohošť a časťou hlavného toku Dunaja v riečnom kilometri 1841. Sledovanie spoločenstva vážok v štrkovej jame v blízkosti starého koryta Dunaja bolo v hodnotenom roku prerušené, vzorky odonatocenózy sa odoberaliz eupotamálu.

Suchozemská časť lokality v dôsledku zaklesávania dna Dunaja vykazovala znaky vysúšania už aj pred uvedením VDG do prevádzky. Po prehradení Dunaja sa vysúšanie lokality zintenzívnilo, v ostatných rokoch je možné badať ustálenie podmienok. Táto oblasť nebýva zaplavená ani počas prirodzených záplav a nesiahajú sem ani pozitívne vplyvy zásobovania ramennej sústavy vodou cez nápustný objekt v Dobrohošti. Lokalita je dlhodobo zásobovaná len zrážkovou vodou, ktorej bolo v hodnotenom roku nadpriemerné množstvo.

V týchto zhoršených vlhkostných podmienkach je fytocenóza monitorovacej plochy v ostatných rokoch v podstate stabilizovaná na úrovni najsuchšieho typu mäkkého lužného lesa, ďalšie zhoršovanie stavu sa neočakáva. Pozitívnym tohoročným zistením je čiastočná regenerácia stromov (zlepšenie listového aparátu topoľov) v dôsledku výrazne nadpriemerných zrážkových úhrnov, o čom svedčia aj hodnoty pokryvnosti stromovej etáže, ktoré boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyššie takmer o 15 %. Vyššie boli aj hodnoty pokryvnosti bohato rozvinutej krovinnej etáže, ktorá pozostávala zo 6 druhov. Bylinná vrstva bola už na jar plne zapojená, hodnota jej pokryvnosti sa do leta znížila len nepatrne na 98 %. Fyziognomickou i optickou dominantou spoločenstva bola na jar pŕhľava (Urtica dioica), ale hojné boli aj ďalšie 3 druhy. Pŕhľava bola v letnom aspekte potlačená, fyziognómiu porastu vytvárala spolu s ďalšími troma druhmi. Signifikantná zmena ekohodnoty nebola zistená u žiadneho z faktorov. Veľmi pozitívne ďalej je, že invázny druh zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea), ktorý sa má podľa vyhlášky č. 24/2003 odstraňovať, nebol už druhý rok prítomný.

Hlavný tok Dunaja: Po prehradení Dunaja došlo k výraznému zníženiu prietokov a čiastočnému poklesu rýchlosti prúdenia vody v starom koryte. Pôvodné koryto sa značne zúžilo a brehová línia sa posunula k stredu riečiska. Mení sa aj obraz opusteného koryta zarastaním vegetáciou, ktorá je čoraz hustejšia a nepriechodnejšia. Akvatické živočíšne spoločenstvá sa týmto zmenám prispôsobili, hoci väčšinou s nižšou druhovou diverzitou a nižšou početnosťou zástupcov.

Cladocera, Copepoda: Vývoj spoločenstiev perloočiek a veslonôžok (hlavne v litorálnej zóne) bol v hodnotenom roku negatívne ovplyvnený výrazným ačastým kolísaním vodnej hladiny Dunaja. Počas jarného odberu (pred obdobím intenzívnych zrážok) boli zachytené pomerne bohaté populácie 13 druhov perloočiek, ale veslonôžky zo vzoriek chýbali. Dlhšie trvajúce vysoké stavy v letnom období (po extrémnych zrážkových úhrnoch) výrazne ochudobnili spoločenstvo perloočiek (2 druhy), veslonôžky boli zastúpené jediným tychoplanktonickým jedincom. Na jeseň počas nízkych vodných stavov boli spoločenstvá naďalej chudobné. Spoločenstvá perloočiek a veslonôžok sú na tomto úseku Dunaja v posledných rokoch pomerne nestabilné, dochádza k poklesu počtu druhov (v mediáli i litoráli), ako aj poklesu indexu diverzity. Znižuje sa aj podiel pelagických druhov, ktoré boli v minulosti vyplavované z bočných ramien. Súčasne sa v Dunaji objavujú invázne druhy perloočiek.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvá podeniek a potočníkov sú v celom odklonenom úseku dlhodobo veľmi chudobné, v hodnotenom roku bol zaznamenaný jeden reofilný druh potočníka pri jednom odbere. Avšak na základe výsledkov kontrolného prelovenia mediálu toku v roku 2008 sa domnievame, že zástupcovia z Dunaja nevymizli, zdržiavajú sa v ťažšie prístupných mediálnych častiach Dunaja.

Mollusca: Spoločenstvo vodných mäkkýšov je hlavne v ostatných šiestich rokoch druhovo a početnostne veľmi chudobné. Jediným prosperujúcim ulitníkom je podľa aktuálnych údajov invázny, nepôvodný teodox (Theodoxus fluviatilis), ktorý sa v tejto časti Dunaja udomácnil. V hodnotenom roku mal vo vzorkách konštantnú prítomnosť (na jeseň aj s vysokou abundanciou). Z lastúrnikov prosperuje jedine ubikvistické kopýtko prirastené (Dreissena polymorpha). V aktuálnom roku bol však tento druh zachytený iba na jeseň.

Pisces: Ichtyocenóza lokality je v zmenených podmienkach starého koryta Dunaja stabilizovaná s pomerne nízkou druhovou diverzitou a abundanciou. V hodnotenom roku bol opäť prelovený aj susedný členitý litorál pri monitorovacej ploche (podobne ako v roku 2008), a preto bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšený počet druhov aj ich abundancia. Potvrdil sa výskyt viacerých reofilných zástupcov.

Odonata: Sledovanie spoločenstva vážok bolo presunuté zo štrkovej jamy do príbrežnej zóny starého koryta Dunaja. V zátočinách Dunaja sa objavili makrofyty, na ktoré je viazaný výskyt vážok. Na lokalite bol zaznamenaný reofilný, semireofilný a eurytopný druh s nepravidelnou prítomnosťou počas roka.

Terestrická fauna - Gastropoda: V dôsledku dlhodobého vysychania oblasti je možné prítomnú terestrickú malakocenózu hodnotiť ako stabilizované spoločenstvo najsuchšieho variantu mäkkého lužného lesa. Zmeny z hľadiska štruktúry malakocenózy boli zaznamenané len v rozsahu štandardnej medziročnej fluktuácie. Dominantmi spoločenstva v posledných rokoch sú druhy rôznych ekologických nárokov – euryekný a mezohygrofilný druh. V dôsledku dlhodobej absencie záplav majú hygrofilné druhy stabilne nízke zastúpenie. Prenikanie nelesných a xenocénnych druhov je dlhodobo nevýrazné.

Lokalita č. 2603 - Bodíky – Bodícka brána – MP9 (riečny km 1829)

Komplexná monitorovacia plocha zahŕňa prietočné rameno typu parapotamál, priľahlú časť starého koryta Dunaja a suchozemskú časť nachádzajúcu sa vo vzdialenosti cca 200 m od starého koryta Dunaja. Zmeny v dôsledku odklonenia väčšej časti prietoku Dunaja sa výraznejšie prejavili zmenou záplavového režimu a v dôsledku malej vzdialenosti monitorovacej plochy od Dunaja je potrebné prihliadať aj na zmeny spôsobené drenážnym účinkom koryta na terestrické spoločenstvá. Výrazným faktorom ovplyvňujúcim vývoj akvatických spoločenstiev je premenlivá rýchlosť prúdenia vody v sledovanom ramene. Pôda bola v čase oboch zápisov vďaka nadpriemerným zrážkam dobre zásobená vodou. Monitorovacia plocha nebola v ostatných rokoch zaplavená.

Vývoj mladého, 13-ročného porastu šľachteného euroamerického topoľa (Populus x canadensis) na podploche 2603/A je v podstate ustálený. Pokryvnosť stromovej vrstvy sa naďalej zvyšuje, dosahuje okolo 90 %, čo je adekvátne veku a typu porastu. Mierne stúpla aj pokryvnosť krovinnej etáže, naopak, pokryvnosť bylín mierne poklesla a bylinná vrstva bola mozaikovito rozvinutá. Z hľadiska druhového zloženia boli zmeny zaznamenané len v bylinnej vrstve (pokles počtu druhov), ale vysoké hodnoty podobnosti porastu v porovnaní s predchádzajúcim rokom naznačujú stabilizáciu vrstvy. Signifikantná zmena nebola zistená ani ekologickou analýzou pri žiadnom faktore. Invázna netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera), ktorá sa má podľa vyhlášky č. 24/2003 odstraňovať, bola v porovnaní s predchádzajúcim rokom menej hojná, ale stále dosahuje pokryvnosť do 25 %.

Makrofyty: V hlbokom prietočnom ramene sa vyskytoval dvojnásobne vyšší počet druhov, ako v predchádzajúcich rokoch. Vývoj vegetácie bol ovplyvnený celoročne vysokými prietokmi a zvýšenou vodnou hladinou, ktorá zaplavovala aj močiarne rastliny v litoráli. Niektoré druhy mohli byť aj priplavené z okolitých lokalít. Svoju prítomnosť si zachovala vzácna okrasa okolíkatá (Butomus umbellatus). Invázny vodomor Nuttalov (Elodea nuttallii) sa vyskytoval iba ojedinele.

Hlavný tok Dunaja: Monitoring vodnej fauny v tejto časti hlavného toku Dunaja je zameraný na taxocenózy podeniek (Ephemeroptera) a potočníkov (Trichoptera), ktoré sú dlhodobo veľmi chudobné. Po dlhodobejšej absencii zástupcov je v ostatných troch rokoch zaznamenávaný ojedinelý výskyt 1-2 druhov reofilných podeniek. V hodnotenom roku to bola ohrozená podenka nížinná (Ephoron virgo), ktorá sa zdržiavala v mikrohabitate koreňov vŕb ponorených do hlinito-štrkovitého dna. Spoločenstvá potočníkov boli v predchádzajúcich rokoch mierne bohatšie, väčšinou s nepravidelným výskytom celkovo 2-5 druhov v priebehu roka. V hodnotenom roku však zástupcovia neboli zachytení pri žiadnom odbere.

Ramenná sústava: Sledované živočíšne spoločenstvá sú prispôsobené regulovanému vodnému režimu ramena, ktoré je súčasťou dotačného systému ramennej sústavy. Zmena hydrologických podmienok ramena sa neočakáva. Na základe niektorých výsledkov monitoringu je možné konštatovať narastanie rozmanitosti biotopov ramena v dôsledku rozvoja makrofytických zárastov v zátočinách, ktoré vytvárajú vhodné mikrohabitaty pre druhy stojatý vôd. Rozmanitosť biotopov ramena sa tým približuje pôvodným pomerom.

Cladocera: Vývoj spoločenstva perloočiek bol v hodnotenom roku netypický v dôsledku dlhodobo vysokých vodných stavov v lete. Spoločenstvo mediálu bolo pomerne bohaté iba na jar, neskôr boli zachytené druhovo aj početnostne veľmi chudobné spoločenstvá (aj v čase zvyčajného jesenného maxima perloočiek). Vo voľnej vode už dlhodobo prevládajú litorálne druhy, netvorí sa tu typické spoločenstvo zooplanktónu z dôvodu nepriaznivých trofických pomerov (voda chudobná na živiny a následne aj na fytoplanktón). Spoločenstvo litorálu sa v ostatných rokoch stabilizovalo. Makrovegetáciou bohato obývaná litorálna zóna je bohatšia na druhy. Taktiež tu prevládajú fytofilné druhy a ich dominancia naďalej narastá za prítomnosti druhov skôr typických pre ramená typu plesiopotamál.

Copepoda: Trend vývoja spoločenstva veslonôžok sa v hodnotenom roku pomerne výrazne zhodoval s trendom vývoja perloočiek. Prostredie mediálu bolo druhovo aj početnostne chudobné aj na veslonôžky, pričom už dlhodobo prevládajú litorálne druhy. Vo vode chudobnej na živiny a fytoplanktón sa netvorí typické spoločenstvo zooplanktónu. Litorál je bohatšie obývaný aj z hľadiska veslonôžok, spoločenstvo vytvárajú bentické a litorálne druhy.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvá podeniek a potočníkov boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom chudobnejšie. Jediná zachytená semireofilná podenka nemala vo vzorkách celoročnú prítomnosť. Z hľadiska spoločenstva potočníkov má dlhodobo pravidelnú a pomerne hojnú prítomnosť jediný semireofilný druh, ku ktorému sa v hodnotenom roku pripojil xylofágny a detritofágny druh, ktoré v priebehu monitoringu ešte neboli registrované.

Odonata: Pomerne ustálené podmienky ramena so silnejším prúdením vody vyhovujú reofilným a semireofilným druhom. V ostatnom období sa v zátočinách s dobre vyvinutou makrofytickou vegetáciou vytvorili vhodné podmienky aj pre stagnikolné druhy, ktoré majú čoraz vyššie zastúpenie. Do tejto skupiny patrí aj európsky významný druh klinovka žltonohá (Gomphus flavipes), ktorá tu v priebehu monitoringu ešte nebola zachytená. Výsledky naznačujú, že v ramenách sa vytvárajú rozmanité biotopy blízke pôvodným pomerom.

Mollusca: Hoci monitorovacia plocha poskytuje vhodné podmienky (heterogénny charakter ramena, dostatočná veľkosť biotopu, dobré možnosti šírenia sa druhov) pre vývoj stabilizovaného, druhovo bohatého spoločenstva mäkkýšov, výsledky monitorovania indikujú deštrukciu spoločenstva malakocenózy. Približne od roku 2007 dochádza k poklesu druhovej diverzity a v hodnotenom roku bol počet druhov ešte výraznejšie nižší. Zanikajú hlavne populácie veľkých druhov a rádovo sa znižuje abundancia menších druhov z niekoľko tisíc na niekoľko desiatok exemplárov. Malakocenózu v hodnotenom roku vytvárali už iba druhy indiferentné k prúdeniu, resp. stagnikolné, z ktorých nezvyčajne veľa malo konštantnú prítomnosť v priebehu roka.

Pisces: Ichtyocenóza monitorovacej plochy patrí v ostatných rokoch, v dôsledku regulovanej dotácii ramena vodou, medzi najstabilnejšie. Dominantné postavenie v druhovo bohatom spoločenstve už dlhodobo majú eurytopní, indiferentní zástupcovia: belička európska (Alburnus alburnus), plotica červenooká (Rutilus rutilus). Opäť je pomerne hojne zastúpený aj nepôvodný, invázny druh býčko čiernoústy (Neogobius melanostomus), ale jeho expanzia nie je pozorovaná. Svoju prítomnosť si udržiava aj jeho predátor mieň sladkovodný (Lota lota). Avšak keďže početnosť ostatných dravých druhov je dlhodobo nízka, je potrebné konštatovať potrebu výsadby týchto druhov. Z hľadiska abundacie druhov bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom zistený pokles, ale minuloročné vysoké hodnoty boli spôsobené najmä prítomnosťou juvenilných jedincov.

Terestrická fauna - Gastropoda: Druhovo bohatá malakocenóza mladého topoľového porastu (na podploche č. 2603/A) je zmesou druhov mäkkých, prechodných a tvrdých lužných lesov, čo je dôsledkom antropogénnej zaťaženosti plochy a sukcesne pomerne mladého typu stanovišťa. Zatiaľ nie je možné badať známky profilovania spoločenstva. Malakocenóza má z pohľadu zastúpenia ekologických skupín mezohygrofilný charakter, dominujú tri mezhygrfilné lesné druhy. Na lokalitu pravidelne prenikajú aj cudzie (xenocénne) druhy zo zostepneného okolia, ale ich zastúpenie je dlhodobo pomerne nízke.

Lokalita č. 2604 – Bodíky – Kráľovská lúka – MP 10 (riečny km 1825)

Komplexná monitorovacia plocha je tvorená výbežkom mäkkého lužného lesa a neprietočným ramenom typu plesio-paleopotamál pod obcou Bodíky. Suchozemská časť monitorovacej plochy nebola v hodnotenom roku zaplavená, ale rastlinstvo netrpelo nedostatkom vlahy, pôda bola navlhlá až podmáčaná. Po intenzívny letných dažďoch došlo aj ku krátkodobému prepláchnutiu ramena.

Fytocenóza podplochy 2604/B je v podstate stabilizovaná. Z hľadiska pokryvnosti stromovej a krovinnej etáže bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenaný iba mierny pokles, keďže došlo k výrubu vŕby i jaseňa v okrajovej časti plochy. Po tomto zásahu sú z hľadiska druhového zloženia obe vrstvy tvorené iba vŕbou bielou. Pokryvnosť bylinnej etáže dosahovala v dôsledku absencie záplav podstatne vyššie hodnoty, než v predchádzajúcom roku, vrstva bola takmer úplne zapojená. Dominantné postavenie mali opäť hlavne nitrofilné druhy, ale v letnom období mali výrazné zastúpenie aj niektoré trávy. Pozitívne je, že invázne druhy (ktoré sa majú podľa vyhlášky č. 24/2003 odstraňovať) boli minuloročnými záplavami takmer úplne vytlačené. Zastúpenie netýkavky žliazkatej (Impatiens glandulifera) je už druhý rok iba zriedkavé - nepatrné. Výskyt zlatobyle obrovskej (Solidago gigantea), ktorá bola na ploche zachytená v roku 2008, sa nezopakoval. Fytocenologické zápisy síce nezachytili ani vzácnu bleduľu (Leucojum aestivum), ale svedčia o výskyte hydrofytov v dôsledku pravidelne sa vyskytujúcich záplav.

Makrofyty: Spoločenstvo makrofýt malo v ostatných dvoch rokoch k dispozícii podstatne väčšie množstvo vody, spoločenstvá sa počas celého vegetačného obdobia vyvíjali v hydroekofáze (vo vodnom prostredí). Otvorenú vodnú plochu aj v tomto roku zarástol rožkatec ponorený (Ceratophyllum demersum), v litorálnych úsekoch sa opäť rozšírila vodnianka žabia (Hydrocharis morsus-ranae). Na južnom brehu sa vyvíjal porast vzácnej leknice žltej (Nuphar lutea), vo východnej časti sa vďaka zavodneniu opäť rozšírila populácia lekna bieleho (Nymphaea alba). Močiarne druhy boli vysokými vodnými stavmi potlačené. Lokalita je naďalej bohatá na vzácne druhy.

Cladocera: Doterajšie výsledky monitoringu perloočiek nasvedčovali tomu, že mŕtve rameno poskytuje pre rozvoj spoločenstva perloočiek dobré podmienky, a to hlavne pre fytofilné druhy obývajúce rozvinuté spoločenstvá makrofytov. Avšak aktuálne výsledky naznačujú niektoré negatívne trendy vo vývoji spoločenstva. Počet druhov bol nižší v mediáli i litoráli ramena. Nízka bola aj abundancia zástupcov, pričom hromadný rozvoj jedného tychoplanktonického druhu v oboch prostrediach indikuje zhoršenie trofických podmienok. Výrazne ubudli euplanktonické druhy (v oboch prostrediach dominujú nepravé planktonity) v dôsledku zhoršených potravných podmienok. Tieto druhy sú filtrátormi fytoplanktónu, ktorého rozvoj je hlavne v ostatných dvoch rokoch brzdený intenzívnejším rozvojom makrovegetácie.

Copepoda: Vývoj spoločenstva veslonôžok mŕtveho ramena vykazuje veľmi podobné negatívne trendy, ako u spoločenstvo perloočiek. Takisto bol zaznamenaný pokles počtu druhov, ako aj strata dominantného postavenia euplanktonických druhov v mediáli v dôsledku zhoršených potravných podmienok. Klesá hodnota indexu diverzity, pár druhov dosahuje hromadné zastúpenie, pričom viaceré druhy miznú. Doterajšie konštatovanie, podľa ktorého je biotop hodný ochrany, za týchto podmienok stráca svoju platnosť.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvo podeniek v ostatnom desaťročí väčšinou pozostáva z 3-4 druhov (hlavne stagnikolných). Ich početnosť je väčšinou nízka, stálu prítomnosť v hodnotenom roku nemal žiadny druh. Spoločenstvo potočníkov je dlhodobo ešte chudobnejšie. Podobne ako v roku 2008, tohtoročné vzorky nezachytili prítomnosť žiadneho potočníka.

Odonata: Spoločenstvo vážok je v ostatných rokoch pomerne bohaté. V hodnotenom roku bolo zachytených 10 druhov, ktoré v larválnom štádiu vyžadujú prehrievané vody s dostatkom makrofýt. Druhy však väčšinou nemajú stálu prítomnosť počas roka. V hodnotenom roku ju malo iba šidielko väčšie (Ischnura elegans). Podmienky ramena boli pre výskyt vážok priaznivé na jar, aj v lete. Nízky stav vody s nedostatkom kyslíka a procesom zahnívania makrofýt bol vďaka nadpriemerným zrážkovým úhrnom zaznamenaný až na jeseň.

Mollusca: Dlhodobé výsledky monitorovania vodnej malakocenózy svedčia o postupnej deštrukcii spoločenstva dôsledkom pravidelného letného či jesenného poklesu hladiny vody spojeného s deštrukciou vegetácie a deficitom kyslíka pri vysokých letných teplotách. Na lokalite je preukázateľný pokles zastúpenia až zánik populácií veľkých druhov, ktoré ešte pred 3-4 rokmi tvorilo niekoľko tisíc jedincov. V hodnotenom roku bolo registrovaných 5 druhov, ale ich početnosť bola nízka (aj na jar pri priaznivej vodnej hladine) a stálu prítomnosť v priebehu roka mala iba bitynia bahenná (Bithynia tentaculata).

Pisces: Vývoj ichtyocenózy starnúceho ramena je v ostatných rokoch stabilizovaný pri pretrvávajúcom nízkom počte druhov a nízkej abundancii populácií rýb. Ichtyofaunu pravdepodobne limituje zimné vymŕzanie a letné prehrievanie vody spojené s nedostatkom kyslíka. Situáciu v niektorých rokoch zlepšuje obnova komunikácie s ostatnými časťami inundácie. Počas krátkodobého prepojenia mŕtveho ramena s ostatnými vodnými plochami v hodnotenom roku sa ichtyocenóza obohatila nevýrazne. Celkovo bolo zachytených 6 druhov, ktoré sú schopné prežívať pri vysokej teplote vody a nedostatku kyslíka. Dominantné zastúpenie mali opäť expanzívny sumček čierny (Ameiurus melas) a limnofilná slnečnica pestrá (Lepomis gibbosus).

Terestrická fauna - Gastropoda: Sledovaná malakocenóza je typická pre najvlhšie varianty lužných lesov, má výrazný mokraďný charakter s vysokým podielom hygrofilných, polyhygrofilných a lesných hygrofilných druhov. V ostatných 2-3 rokoch sa však zvyšuje zastúpenie niektorých mezohygrofilných zástupcov, aj napriek tomu, že lokalita aj naďalej patrí medzi najvlhšie biotopy sledovanej oblasti (najäčšia zhodnosť je s monitorovacou plochou č. 2609). Malakocenóza dlhodobo vykazuje vysoké hodnoty druhového bohatstva. Trvalý výskyt antropotolerantného slizniaka veľkého (Limax maximus) od roku 2007 je pravdepodobne výsledkom lesohospodárskej činnosti v okolí monitorovacej plochy, avšak xenocénne (cudzie) druhy naďalej absentujú.

Lokalita č. 2608 – Gabčíkovo – Istragov MP 14 (riečny km 1816 – 1818)

Plocha je najrozsiahlejšou monitorovanou lokalitou, zahŕňajúcou suchozemský biotop, časť hlavného toku Dunaja a obvodové rameno typu para-plesiopotamál. Hydrologický režim oblasti nie je v súčasnosti regulovateľný. Pokles hladiny podzemnej vody, ako aj zníženie intenzity záplav po prehradení Dunaja sa v tejto oblasti najsilnejšie prejavujú pri priemerných, ale najmä nižších stavoch vody v starom koryte Dunaja. Podobne ako v predchádzajúcom roku, výskyt vysokých prietokov bol pomerne hojný a lokalita bola v júni úplne zaplavená. Konkrétne pozitívne vplyvy záplavy sú popísané nižšie. Napriek aktuálnemu priaznivému vývoju niektorých sledovaných skupín by bolo potrebné zabrániť postupnému vysychaniu oblasti urýchleným zavodnením obvodového ramena. Konečnú úpravu hydrologického režimu oblasti bude potrebné riešiť spolu s riešením starého koryta  Dunaja.

Lesný porast monitorovacej plochy bol vyťažený holorubom a plocha bola koncom roka 2008 a začiatkom roka 2009 zalesnená monokultúrou šľachteného topoľa Populus x canadensis. Mladé topole v súčasnosti tvoria krovinnú etáž spolu s pôvodnými drevinami zmladzujúcimi zo starých pňov. Pokryvnosť tejto vrstvy postupne narastá. Bylinnú vrstvu v predchádzajúcom roku (po celoplošnej úprave pôdy pred výsadbou) tvorila rúbanisková flóra z viacerých ruderálnych a inváznych druhov, avšak pri pretrvávajúcej dominancii charakteristických nitrofilných druhov. V hodnotenom roku sa dominancia týchto druhov upevnila na úkor viacerých rúbaniskových a inváznych druhov, a to aj vďaka selekčnému vplyvu záplav. Pokryvnosť bylín bola v čase oboch zápisov takmer 100 %. Celkový počet druhov bol po ústupe rúbaniskových a inváznych druhov nižší a prejavilo sa to aj v zastúpení životných foriem (ústup – vymiznutie terofytov), ako aj v nízkej podobnosti porastu s predchádzajúcim rokom. Tieto zmeny svedčia o prebiehajúcich dynamických zmenách fytocenózy. Pozitívne je, že regenerácia viacerých takmer suchých vŕb na okraji plochy pokračuje. Záplavy pravdepodobne brzdia aj šírenie inváznych rastlín: netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera), zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea) (ktoré sa majú podľa vyhlášky č. 24/2003 odstraňovať, ktoré sú prítomné avšak s nízkou pokryvnosťou.

Makrofyty: Vývoj makrofytických zárastov sledovaného ramena bol v hodnotenom roku ovplyvnený celoročne priaznivým vodným režimom. Koryto bolo zaplavené takmer počas celej vegetačnej doby, k obnaženiu dna nedošlo ani v čase krátkodobého poklesu hladiny. Keďže situácia v ramene bola v predchádzajúcich dvoch rokoch až do jesene podobná, aj tohtoročná druhová skladba makrofýt bola podobná. Vysoká voda eliminovala väčšinu močiarnych druhov, okrem chrastnice trsťovitej (Phalaris arundinacea), ktorá dominovala. Keďže k jesennému obnaženiu dna ramena tohto roku nedošlo, prenikanie burinných druhov ani inváznej zlatobyle obrovskej (Solidago gigantea) nebolo zaznamenané.

Hlavný tok Dunaja: Akvatické spoločenstvá hodnoteného úseku Dunaja sú ovplyvnené zníženou rýchlosťou prúdenia toku po odklonení väčšej časti prietoku do derivačného kanála a spätným vzdutím nad sútokom odpadového kanála so starým korytom.

Cladocera, Copepoda: Spoločenstvá perloočiek a veslonôžok sú aj v tejto časti hlavného toku chudobné. Ich populácie boli v hodnotenom roku poznačené vysokými vodnými stavmi na Dunaji. Spoločenstvo perloočiek bolo druhovo chudobné počas celého roka (4-6 druhov vo vzorke), ale jesenná vzorka bola bohatšia z hľadiska početnosti zástupcov. Spoločenstvo veslonôžok bolo na jar i na jeseň tvorené iba jedným druhom, v lete boli zachytené tri druhy v hojnejšom počte. Z dlhodobejšieho hľadiska je možné pozorovať nárast podielu litorálnych druhov (hlavne u perloočiek) v dôsledku rozvoja litorálnej makrovegetácie a pribúdanie inváznych perloočiek i veslonôžok.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvá podeniek a potočníkov sú v celom sledovanom úseku Dunaja veľmi chudobné. Päťročná absencia podeniek bola na lokalite prerušená v predchádzajúcom roku, keď sa zaznamenal výskyt reofilnej podenky. V hodnotenom roku bol zaznamenaný jednorazový výskyt iného zástupcu tejto ekologickej skupiny. Výskyt druhov potočníkov je v jednotlivých vzorkách síce nepravidelný, ale absencia spoločenstva nebola od roku 2000 zaznamenaná. V priebehu hodnoteného roka bol zachytený jeden reofilný potočník, ktorý nemal stálu prítomnosť v priebehu roka.

Odonata: V pribrežnej zóne Dunaja sa vytvárajú miesta s miernym prúdením vody a nánosmi, kde sa zakoreňujú makrofyty poskytujúce pomerne vhodné podmienky pre výskyt makrozoobentosu. Odonatocenóza hlavného toku je chudobná, v hodnotenom roku boli zachytené dva druhy (semireofilný a reofilný) s nepravidelným výskytom počas roka.

Mollusca: Spoločenstvo vodných mäkkýšov je od roku 2005 taktiež druhovo chudobné. K ochudobneniu spoločenstva došlo po expanzii invázneho druhu teodox európsky (Theodoxus fluviatilis), keď sa v roku 2004 vyskytla vzorka s takmer 70 000 jedincami. Celoročnú prítomnosť v ostatných 4 rokoch má jedine tento druh, pričom jeho maximálna početnosť v ostatných dvoch rokoch dosahuje hodnoty okolo 2000 jedincov. Na lokalite bol v hodnotenom roku ďalej zistený iba jednorázový výskyt indiferentného kopýtka prirasteného (Dreissena polymorpha) s pomerne nízkou početnosťou. Chránený vysadený reofilný druh fagotka škvrnitá (Fagotia esperi) opäť chýbal.

Pisces: Ichtyocenóza je v tejto časti Dunaja sledovaná pri kamennom výhone, kde je voda väčšinou stojatá, lokalita sa zabahňuje a zarastá náletovými drevinami. Tieto zmeny charakteru lokality v ostatných rokoch vyvolali pokles druhovej diverzity i ústup reofilných druhov. Spoločenstvo je tvorené hlavne eurytopnými druhmi, avšak dominuje expanzívny druh býčko čiernoústy (Neogobius melanostomus). Jeho šírenie však dokáže potláčať pôvodný reofilný dravý druh mieň sladkovodný (Lota lota). Abundancia ichtyocenózy je pomerne nízka. Z dôvodu špecifického charakteru sledovaného mikrohabitatu nie je možné výsledky zovšeobecniť. Je možné sa domnievať, že chýbajúce reofilné druhy nachádzajú útočisko v mediálnej časti toku. Potvrdzujú to aj iné (aj medzinárodné) ichtyologické prieskumy.

Ramenná sústava: Stav vody sledovaného ramena bol v čase jarného a jesenného vzorkovania nízky, voda bola kalná a zapáchala. Počas leta bola hladina vody vysoká, rameno bolo prepojené aj s hlavným tokom Dunaja.

Cladocera: Spoločenstvo perloočiek bolo pomerne bohaté, hoci z hľadiska ostatných 3-4 rokov je možné badať pokles počtu druhov. Súvisí to s fluktuáciou vodnej hladiny, dôsledkom čoho nie sú zabezpečené vhodné podmienky pre rozvoj makrovegetácie. Potvrdzuje to aj úbytok litorálnych – fytofilných druhov. V spoločenstve litorálu aj mediálu dominujú euplanktonické druhy. Z dlhodobého hľadiska je potrebné konštatovať, že v spoločenstve boli zaznamenané viaceré vzácne prvky fauny, ale pribudli aj nepôvodné druhy, ktoré sa väčšinou vyskytujú len sporadicky.

Copepoda: Počet druhov spoločenstva veslonôžok mediálu ramena je v ostatných rokoch kolísavý z dôvodu rozkolísanej výšky vodnej hladiny. Podobný trend v litorálnej zóne nebol zaznamenaný, spoločenstvo je dlhodobo vyrovnané. V spoločenstve mediálu i litorálu dominujú euplanktonické druhy, hromadné premnoženie druhu bolo zaznamenané v mediáli.

Ephemeroptera, Trichoptera: V sledovanom ramene bola dlhodobá absencia podeniek a potočníkov v predchádzajúcom roku prerušená. V hodnotenom roku však bol opäť zachytený iba jeden stagnikolný druh spoločenstva podeniek s nízkou početnosťou, ale s celoročnou prítomnosťou vo vzorkách.

Pisces: Ichtyocenóza je sledovaná v tejto časti ramennej sústavy na dvoch podlokalitách, ktoré sa líšia prepojenosťou s hlavným tokom Dunaja. Pred prehradením Dunaja pri vysokých vodných stavoch Dunaja dochádzalo ku komunikácii hlavného toku s oboma časťami ramena, v súčasnosti to platí iba pre časť ramena nad prehrádzkou Foki. Vysoké vodné stavy sa vplyvom silných jarných a letných zrážok vyskytovali v hodnotenom roku pomerne často, komunikácia medzi časťou ramena nad prehrádzkou Foki a hlavným tokom sa preto obnovila na pomerne dlhé obdobie.

I keď sledovaná časť ramena nad prehrádzkou Foki s hlavným tokom občas komunikuje (počas nadpriemerných vodných stavov), rameno sa vyplytčuje a zabahňuje. V minulosti veľmi bohatej ichtyocenóze je registrovaný pokles početnosti zástupcov a ústup reofilných druhov. Avšak hydrologická situácia ramena bola v hodnotenom roku priaznivá, preto sú tieto trendy vývoja ichtyocenózy menej badateľné. Spoločenstvo rýb bolo druhovo bohaté, boli zaznamenané mnohé reofilné druhy, ale väčšinou iba s nízkou početnosťou. Z hľadiska abundancie nebol v hodnotenom roku zaznamenaný výrazný nárast po obnovení komunikácie s hlavným tokom. O zmene charakteru ramena svedčí aj objavenie sa číka (Misgurnus fossilis), ktorý obýva zabahnené úseky tokov. Pozitívne je, že expanzívne správanie sa cudzích druhov rodu býčkov (Neogobius sp.) naďalej nie je pozorované. Toto zistenie platí pre obe podplochy.

Druhá časť ramena, nachádzajúca sa pod prehrádzkou Foki, je od hlavného toku dlhodobo izolovaná, vyplytčuje sa a zarastá náletmi drevín. Z hľadiska ichtyocenózy sa to prejavilo výrazným znižovaním druhovej diverzity a vymiznutím reofilných druhov. Navyše, vzhľadom na odľahlosť tejto časti ramena dochádza k znižovaniu rybej osádky aj premnoženým rybožravým vtáctvom. V hodnotenom roku bola vďaka vodnatému roku zaznamenaná pomerne vysoká druhová diverzita ichtyocenózy a abundancia dosiahla cca dvojnásobok minuloročného údaju. Výskyt reofilných druhov však nebol potvrdený ani v tomto roku.

Terestrická fauna - Gastropoda: Po výrube lesného porastu monitorovacej plochy je možné pozorovať výraznú degradáciu  suchozemskej malakocenózy mäkkého lužného lesa. Výrazne sa znižuje hodnota hygropreferenda lokality, čím sa biotop zaraďuje medzi lokality s najviac narušeným hydropedologickým režimom (podobne ako plochy č. 2600 a 2603). I keď druhové zloženie spoločenstva je stabilné, výrazne klesá početnosť vlhkomilných druhov, pričom sa zvyšuje zastúpenie lesných mezohygrofilných, euryekných, nelesných i svetlomilných druhov. Aj dominanty spoločenstva patria do týchto skupín.

Lokalita č. 2609 – Sap – Erčéd – MP15 (riečny km 1812)

Monitorovacia plocha sa nachádza pri sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Po odklonení toku nedošlo v blízkosti monitorovacej plochy k zmene hydrologického režimu, zachovala sa i častá prítomnosť záplav vplyvom spätného vzdutia. V súčasnosti je však potrebné prihliadať na dôsledky pokračujúcej erózie dna koryta Dunaja a s tým súvisiaceho zaklesávania hladiny povrchových aj podzemných vôd. Oblasť sa môže v čase dlhotrvajúcich nízkych vodných stavov na Dunaji stať zraniteľnou. Lokalita bola v čase letných vysokých dunajských prietokov dlhodobo zaplavená, podľa kalových stôp na stromoch až do výšky 1-1,2 m.

Fytocenóza: Sledovaný mladý topoľový porast (Populus x canadensis) bol vysadený v roku 2007. Rýchlorastúce topole v súčasnosti vytvárajú iba krovinnú vrstvu, ale na konci vegetačného obdobia už dosahovali výšku 5,5 m. Postupne sa zvyšuje zapojenosť vrstvy, z 20 % na jar na 30 % v lete. Bylinná vrstva bola v čase oboch zápisov zapojená na 100 %, i keď letný zápis bol uskutočnený krátko po opadnutí záplavy. Jej fyziognómiu naďalej určoval monodominantný porast neofytnej astry kopijovitolistej (Aster lanceolatus). Ďalším výrazne sa uplatňujúcim druhom na jar bola bleduľa (Leucojum aestivum), pôvodný typový druh biotopu. V lete svoju pokryvnosť a abundanciu mierne zvýšili aj viaceré ďalšie pôvodné druhy. Silná konkurencia astry na jednej strane potláča pôvodné mokraďné druhy, ktoré v podraste ťažšie prežívajú, ale takisto brzdí aj uplatnenie sa synantropných druhov. Pozitívnym javom je, že jednorazový výskyt inváznej zlatobyle obrovskej (Solidago gigantea) v roku 2008 sa nezopakoval.

Terestrická fauna - Gastropoda: Hlavným dôvodom zmien v spoločenstve terestrickej malakocenózy je výrub vŕbového porastu lokality v roku 2006. Ťažbou zdecimovaná malakofauna sa pomaly regeneruje, v hodnotenom roku sa opäť rysujú optimistické predpoklady jej obnovy. Postupne stúpa početnosť hygrofilných až polyhygrofilných druhov, ktoré spoločenstvo zväčša vytvárajú. Spoločenstvo má nízku biodiverzitu, ale vysokú vyrovnanosť, čo je typickým znakom malakocenóz prispôsobených vysokej dynamike povrchovej vody. Lokalita patrí z hľadiska malakocenózy medzi najvlhšie, má relatívne najprirodzenejší hydrologický a hydropedologický režim.

Lokalita č. 2612 – Kľúčovec - Sporná sihoť – MP18 (riečny km 1804 – 1805)

Monitorovacia plocha sa nachádza pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála a má tak zachovaný pôvodný vodný režim, pravidelne sa vyskytujú aj záplavy. Podobne ako v predchádzajúcom roku bola plocha začiatkom júna zaplavená do výšky asi 2,5 m. Plytké zaplavenie lokality sa vyskytlo aj v priebehu augusta a začiatkom septembra počas zvýšených prietokovo na Dunaji. Priame vplyvy VD Gabčíkovo na túto lokalitu neboli v minulosti preukázané. Avšak v ostatných rokoch dochádza k zaklesávaniu dna Dunaja v dôsledku erózie pod vodným dielom a s tým spojený pokles hladín povrchových i podzemných vôd môže mať, najmä v obdobiach s nízkymi a podpriemernými prietokmi, vplyv na tunajšie spoločenstvá.

Monitorovacia plocha je tvorená mŕtvym ramenom Dunaja, menším plytkým odrezaným ramenom typu plesiopotamál, Opátskym ramenom a úsekom hlavného toku Dunaja v oblasti riečneho kilometra 1804-1805. Terestrická časť monitorovacej lokality sa nachádza na miernom terénnom vale medzi plytkou odrezanou časťou Kľúčovského ramena a obhospodarovanou lúkou.

Fytocenóza: Vývoj fytocenózy v hodnotenom roku vďaka júnovej záplave a nadpriemerným zrážkam prebiehal za priaznivých vlhkostných podmienok. Rastlinné spoločenstvo monitorovacej plochy je stabilizované, druhové zloženie vrstiev a hodnoty ich pokryvnosti sú v ostatných rokoch podobné. V aktuálnom roku bola znížená iba jarná pokryvnosť bylinnej vrstvy, pretože zápis bol uskutočnený po záplave na začiatu mája. Ďalším vplyvom záplav bol pokles počtu bylinných druhov. Selektívne účinky záplav sa odzrkadlili v redukcii bylín na niekoľko relatívne najodolnejších nitrofilných druhov, ako aj vo vymiznutí terofytov z plochy. Dominantné nitrofilné druhy dosahovali pokryvnosť až do 50 %, kým ostatné prítomné druhy väčšinou pokrývali plochu len do 1 %, resp. 5 %. Podobnosť porastu s predchádzajúcim rokom je vysoká. Pozitívne je, že v bylinnej vrstve úspešne pokračuje zmladenie prítomných drevín a krov.

Makrofyty: Zárasty makrofytov mali v hodnotenom roku na všetkých troch sledovaných úsekoch ramena priaznivé podmienky pre svoj vývoj. Permanentné zavodnenie ramena sa odrazilo na masívnom vývoji rastlín, podobne ako v predchádzajúcom roku. Spoločenstvo makrofytov je v ostatných rokoch pomerne stabilizované. Otvorenú vodnú plochu úseku č. 1 opäť vypĺňali okrem invázneho vodomoru Nuttalovho (Elodea nuttallii) aj ďalšie dva druhy pravej vodnej vegetácie. V ostatných častiach s plytšou vodou bola diverzita druhov podobne predchádzajúcim rokom vyššia, spoločenstvo tvorili hlavne močiarne druhy. V hodnotenom roku bol v ramene zaznamenaný iba jeden chránený druh.

Hlavný tok Dunaja: Monitorovaný úsek hlavného toku Dunaja má relatívne pôvodný charakter s prirodzeným sezónnym kolísaním hladiny. V súčasnosti sa však zdá, že prevádzkovanie vodného diela s kolísaním vodnej hladiny v rámci dňa pravdepodobne ovplyvnilo pobrežné spoločenstvá. Ochudobnenie akvatických spoločenstiev v hlbších častiach toku je pravdepodobne spôsobené aj interakciou iných faktorov, napr. trofických.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvá podeniek a potočníkov sa v jednotlivých rokoch a jednotlivých vzorkách vyskytujú nepravidelne. V predchádzajúcich dvoch rokoch neboli zaznamenaní žiadny zástupcovia spoločenstiev. V hodnotenom roku bol zachytený jednorázový výskyt reofilnej podenky, potočníky opäť chýbali. Z hľadiska ochudobnenia týchto spoločenstiev sa predpokladá vplyv denného kolísania vodnej hladiny, ale na druhej strane sú tieto spoločenstvá veľmi chudobné na celom odklonenom úseku Dunaja.

Mollusca: Hlavný tok Dunaja sa v celom hodnotenom úseku vyznačuje chudobnou malakofaunou. Medzi faktory ovplyvňujúce zloženie a abundanciu malakocenózy je na tejto lokalite pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja možné pravdepodobne označiť aj krátkodobé periodické kolísanie vodnej hladiny v dôsledku prevádzkovania VDG. V ostatných štyroch rokoch bol na tejto ploche zaznamenaný pravidelný výskyt dvoch druhov: nepôvodného invázneho teodoxu európskeho (Theodoxus fluviatilis) a ubikvistického kopýtka prirasteného (Dreissena polymorpha). Populácia teodoxu sa v hodnotenom roku stabilizovala, početnosť zástupcov bola pomerne vysoká. Kopýtko je možné zaznamenať iba pri stredných a nižších vodných stavoch, v hodnotenom roku sa tento druh vyskytoval len v jesennej vzorke.

Ramenná sústava: Vodná fauna ramennej sústavy je na tejto monitorovanej ploche sledovaná v občasne prietočných ramenách (plesiopotamál). K prepojeniu sledovaných ramien s hlavným tokom a k oživeniu prítomných spoločenstiev dochádza len pri vysokých prietokoch v Dunaji. Takéto podmienky sa v hodnotenom roku vyskytli začiatkom júna a v mensšej miere aj v priebehu augusta a na začiatku septembra.

Cladocera, Copepoda: Vývoj spoločenstva perloočiek a veslonôžok v sledovanom ramene závisí od aktuálnych vodných stavov, ktoré boli v hodnotenom roku v čase všetkých troch odberov vzoriek odlišné: na jar bol vysoký stav vody, v lete bolo rameno po záplave a na jeseň bol nízky vodný stav. Preto jarné spoločenstvá perloočiek i veslonôžok boli vyvážené pri dominancii fytofilných druhov. Neskôr boli spoločenstvá záplavou zdecimované, podobne ako makrofytické zárasty ramena, a následne došlo k hromadnému rozvoju euplanktonických zástupcov. Z dlhodobého hľadiska sa spoločenstvá hodnotia ako vyvážené, rameno je možné považovať za pôvodnú lokalitu, hodnú ochrany, a to aj z dôvodu výskytu (aj keď nepravidelného) vzácnych druhov.

Ephemeroptera, Trichoptera: Osídlenie ramena spoločenstvami podeniek a potočníkov je dlhodobo veľmi chudobné až nepravidelné. Z hľadiska spoločenstva podeniek bol okrem pravidelne sa vyskytujúceho stagnikolného druhu zachytený aj druh eutrofných vôd, pričom oba druhy mali počas roka stabilnú prítomnosť. Spoločenstvo potočníkov bolo v ostatných rokoch tvorené jediným semireofilným druhom, ale v hodnotenom roku nebol zaznamenaný žiadny potočník. Úplná absencia spoločenstva vo vzorkách bola naposledy zaznamenaná v roku 2001.

Odonata: Podmienky v ramene sú pre spoločenstvo vážok pomerne priaznivé, vhodné podmienky tu nachádzajú hlavne stagnikolné a eurytopné druhy. V rozmanitých biotopoch monitorovacej plochy (temporálne jazierka, parapotamál) bola v hodnotenom roku potvrdená prítomnosť siedmych druhov vážok.

Pisces: Ichtyofauna sledovaného plytkého, zabahneného a zarasteného ramena je v ostatných rokoch druhovo a početnostne veľmi chudobná. Vďaka júnovému zaplaveniu došlo v hodnotenom roku k miernemu zlepšeniu jej stavu. Okrem druhov nenáročných na obsah kyslíka vo vode bol počas leta registrovaný aj výskyt druhu vyžadujúceho vyšší obsah kyslíka, avšak na jeseň po poklese vodnej hladiny už nebol zaznamenaný. Abundancia zástupcov bola v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi mierne zvýšená, ale naďalej je veľmi nízka.

Terestrická fauna - Gastropoda: Z dlhodobého hľadiska boli v druhovom zložení malakocenózy zaznamenané malé zmeny, väčšie zmeny boli registrované z hľadiska dominancie a konštantnosti druhov v jednotlivých rokoch. Druhové zloženie je netypické pre mäkké lužné lesy, je zmesou vlhkomilných – mezohygrofilných až euryekných druhov. Pravdepodobne je to možné vysvetliť stanovištnou heterogenitou širšieho okolia monitorovacej plochy, odkiaľ pri silnejších záplavách dochádza k transportu zástupcov. Najvyššiu abundanciu v ostatných piatich rokoch dosahuje lesný hygrofilný slimák škvrnitý (Arianta arbustorum) a polyhygrofilný priekopnícky druh jantárovka žltá (Succinea putris), ku ktorým sa v hodnotenom roku pridal aj ďalší hygrofilný druh slimák meňavý (Cepaea hortensis). Po vyhodnotení hydropreferenda terestrickej malakocenózy a štatistickej analýzy je možné konštatovať, že biotop sa vyznačuje prirodzeným hydropedologickým režimom a patrí medzi najvlhšie stanovištia.

7.4. Záver

Vývoj rastlinných a živočíšnych spoločenstiev prebiehal v hodnotenom roku za pomerne priaznivých vlhkostných podmienok najmä vďaka nadpriemerne vysokým úhrnom zrážok začiatkom jari a v letnom období a následným vysokým vodným stavom, ktoré spôsobili zaplavenie monitorovacích plôch najmä v dolnej časti inundačného územia. Z hľadiska vývoja rastlinných a živočíšnych spoločenstiev v jednotlivých častiach inundácie je možné konštatovať nasledovné:

Monitorovacia plocha č. 2600 sa nachádza v najvrchnejšej časti inundácie Dunaja bez možnosti regulácie hladiny podzemných vôd. Hladina podzemnej vody je dlhodobo zaklesnutá do štrkového podložia, preto sú prítomné rastlinné i živočíšne spoločenstvá typické pre najsuchšie varianty mäkkého lužného lesa. Spoločenstvá sú stabilizované. Najdôležitejším pozitívnym zistením aktuálneho roka je čiastočná regenerácia odumierajúcich stromov v dôsledku vysokých zrážkových úhrnov. Rovnako priaznivá je pretrvávajúca absencia, resp. nevýrazné zastúpenie inváznych a cudzích druhov v prítomných spoločenstvách.

Oblasť medzi nápustným objektom a vyústením hlavného dotačného ramena do Dunaja je charakterizovaná plochami č. 2603 a 2604. Na týchto plochách je možné reguláciou prietokov ovplyvňovať výšku hladiny povrchovej i podzemnej vody, resp. realizovať umelú záplavu. V hodnotenom roku sa však umelá záplava nerealizovala, dostatok vlahy pre terestrické spoločenstvá bol zabezpečený júnovou záplavou a intenzívnymi zrážkami.

Terestrické rastlinné spoločenstvo mladého topoľového porastu sa na ploche č. 2603 stabilizuje, porast bol už takmer zapojený. Pod ním sa ustaľuje aj bylinná vrstva, došlo k poklesu celkového počtu druhov a aj k poklesu zastúpenia inváznej netýkavky žliazkatej. Malakocenóza v antropogénne zaťaženom a sukcesne mladom topoľovom poraste je naďalej zmesou druhov charakteristických pre mäkké, prechodné a tvrdé lužné lesy. V sledovanom ramene na ploche č. 2603 je možné konštatovať narastanie rozmanitosti biotopov vytváraním sa vhodných mikrohabitatov pre stagnikolné druhy v zarastených zátočinách (hlavne pre vážky, perloočky, veslonôžky). Ichtyocenóza ramena je dlhodobo stabilná, ale pri vodných mäkkýšoch je možné badať znaky deštrukcie. Dochádza k výraznému ubúdaniu druhov aj k rádovému poklesu ich abundancie.

Terestrickú časť monitorovacej plochy č. 2604 obývajú stabilizované rastlinné a živočíšne spoločenstvá, typické pre najvlhšie varianty mäkkých lužných lesov s vysokým podielom vlhkomilných druhov. Zastúpenie inváznych a cudzích druhov je nepatrné. Mŕtve rameno plochy je obývané chudobnými spoločenstvami živočíchov pozostávajúcimi z druhov prehrievaných vôd. Spoločenstvá sú limitované zimným vymŕzaním a letným nedostatkom kyslíka po prehriatí vody ramena. Aktuálne vysoké vodné stavy ramena prispeli k rozšíreniu druhov pravej vodnej vegetácie na úkor močiarnych rastlín. Obohatilo sa spoločenstvo vážok a vplyvom krátkodobého prepláchnutia ramena aj ichtyocenóza. V spoločenstvách planktonických kôrovcov však dochádza k poklesu počtu druhov i zástupcov a výraznému ústupu euplanktonických druhov.

Podstatná časť Istragovskej oblasti (reprezentovanej plochami č. 2608 a 2609) pod vyústením hlavného dotačného ramena po sútok Dunaja s odpadovým kanálom býva pravidelne zaplavovaná až podmáčaná. K dlhodobejšiemu zaplaveniu oblasti došlo počas vysokých júnových dunajských prietokov Dunaja, avšak oblasť bola čiastočne zaplavená aj počas prietokových vĺn počas leta. Aj napriek niektorým aktuálnym pozitívnym výsledkom monitoringu je potrebné zdôrazniť nutnosť riešenia dotácie vody do tejto oblasti.

Terestrické rastlinné a živočíšne spoločenstvá oboch sledovaných plôch boli poznačené výrubom stromovej vrstvy v predchádzajúcich rokoch. Vysadené mladé topole v súčasnosti tvoria ešte iba krovinnú vrstvu fytocenózy. Na ploche č. 2608 sa v bylinnej vrstve začínajú upevňovať pôvodné nitrofilné druhy na úkor druhov rúbaniskovej flóry a inváznych druhov. Bylinnú etáž plochy č. 2609 vytvára hlavne monodominantný porast astry, ale čoraz viac sú v nej zastúpené aj pôvodné typové druhy biotopu. Ťažbou stromov výrazne utrpeli aj malakocenózy plôch, znaky ich regenerácie je zatiaľ možné pozorovať iba na ploche č. 2609. Na ploche č. 2608 došlo k posunu spoločenstva smerom k mezohygrofilnému, keďže výrazne klesá početnosť vlhkomilných druhov a zvyšuje sa zastúpenie mezohygrofilných, nelesných a euryekných druhov.

V ramene na ploche č. 2608 prevládajú v ostatných troch rokoch priaznivé hydrologické podmienky. Prejavilo sa to nahradením močiarnych a inváznych rastlín druhmi pravej vodnej vegetácie. V týchto zárastoch sa nachádzali pomerne bohaté spoločenstvá planktonických kôrovcov pri dominancii euplanktonických druhov. Spoločenstvá podeniek a potočníkov sú dlhodobo veľmi chudobné, miestami až absentujú. Doterajší trend poklesu početnosti a ústupu reofilných zástupcov bol v ichtyocenóze sledovaných podlokalít (nad a pod prehrádzkou Foki) menej badateľný v dôsledku priaznivej hydrologickej situácie v ramene. Avšak i v týchto podmienkach bolo zaznamenané objavenie sa druhu zabahnených úsekov tokov na podlokalite nad prehrádzkou Foki a pretrvávajúca absencia reofilných druhov na podlokalite pod prehrádzkou Foki. Aj napriek pomerne priaznivým záverom ostatných troch rokov je potrebné upozorniť na nutnosť riešenia dotácie vody do tejto oblasti.

Oblasť monitorovacej plochy č. 2612, reprezentujúca inundáciu pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála má zachovaný pôvodný vodný režim. Súčasne však v dôsledku erózie dochádza k zaklesávaniu dna Dunaja s čím je spojený pokles hladín povrchových i podzemných vôd, čo sa môže – najmä v rokoch s dlhotrvajúcimi nízkymi prietokmi – odraziť na vývoji spoločenstiev. Oblasť bola v hodnotenom roku najmenej raz zaplavená.

Fytocenóza monitorovacej plochy je stabilizovaná s mezohygrofilným charakterom, zaznamenávané zmeny sú vyvolané hlavne zaplavením lokality. Terestrická malakocenóza je taktiež stabilizovaná, je zmesou druhov rôzne náročných na vlhkosť, čo je dôsledkom ich priplavenia zo stanovištne heterogénneho okolia počas záplav. Proces zazemňovania ramena je v ostatných dvoch rokoch brzdený vysokými vodnými stavmi a prerušovaním jeho izolácie. Zlepšenie hydrologických podmienok sa v hodnotenom roku prejavilo v rozvoji makrofytických zárastov a v miernom obohatení ichtyocenózy, v ktorej sa objavil aj druh náročnejší na obsah kyslíka vo vode. Pomerne bohaté bolo aj spoločenstvo vážok, planktonické kôrovce vytvárajú vyvážené spoločenstvá. Zlepšenie nebolo registrované v dlhodobo veľmi chudobných spoločenstvách podeniek a potočníkov. V ramenách oblasti sa naďalej vyskytujú viaceré chránené a vzácne druhy.

Sledovaný úsek hlavného koryta Dunaja je možné rozdeliť na dve časti: na odklonený úsek reprezentovaný komplexnými monitorovacími plochami č. 2600, 2603, 2608 a na úsek Dunaja pod sútokom starého koryta s odpadovým kanálom reprezentovaný plochou č. 2612. I keď zmeny vyvolané prevádzkovaním VDG sú na týchto dvoch úsekoch odlišné, vývoj ich živočíšnych spoločenstiev je v podstate podobný. Spoločenstvá podeniek, potočníkov aj vážok sú dlhodobo veľmi chudobné, ich výskyt je nepravidelný. Je však možné predpokladať prežívanie zástupcov v mediálnych častiach Dunaja, kde sú používanými odberovými metódami nezachytiteľné. Platí to aj z hľadiska reofilných druhov rýb, ktoré sú čoraz menej zachytávané v druhovo aj početnostne chudobnejších, ale stabilizovaných ichtyocenózach lokalít. V celom Dunaji pribúdajú invázne druhy rýb. Aj v malakocenózach došlo k poklesu počtu druhov, v súčasnosti prosperuje iba invázny a ubikvistický druh. Invázne druhy sa objavujú aj v spoločenstvách perloočiek a veslonôžok, v ktorých taktiež klesá počet druhov a dochádza k znižovaniu dominancie pelagických zástupcov.