5.    Pôdna vlhkosť

5.1.  Metodika zberu dát

Monitoring pôdnej vlhkosti sa prakticky od začiatku monitorovania vykonáva bez zmien. Merania pôdnej vlhkosti sa uskutočňujú neutrónovou sondou. Pozorovania sa realizujú v rámci monitoringu vplyvu prevádzky vodného diela Gabčíkovo na prírodné prostredie. Do výmeny údajov s maďarskou stranou je zaradených 20 objektov (Tab. 14). Patria sem objekty na meranie pôdnej vlhkosti pozorované v rámci odbornej skupiny „Biota“ (5 objektov), garantom ktorej je Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského Bratislava (PriF UK), odbornej skupiny „Pôda“ (3 objekty), garantom ktorej je Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) a odbornej skupiny „Les“ (12 objektov), garantom ktorej je Národné lesnícke centrum, Lesnícky výskumný ústav Zvolen – Výskumná stanica Gabčíkovo (NLC-LVÚ) (Obr. 5).

Tab. 14: Zoznam pozorovaných lokalít

5.2.  Spôsob spracovania údajov

Namerané údaje, ktoré boli poskytnuté maďarskej strane boli tabuľkovo a graficky spracované a sú uvedené v prílohách Národnej ročnej správy z monitorovania za rok 2010 (Tabuľkové a Grafické prílohy). Ako podporné údaje sú do výmeny zaradené aj údaje priemerných denných teplôt a denných zrážkových úhrnov. Textové hodnotenie je spracované na jednotlivé vybrané lokality pozdĺž toku Dunaja.

Grafické znázornenie nameraných údajov bolo vyhotovené v dohodnutom tvare a pozostáva z dvoch typov grafov:

1. Zobrazenie priemernej hodnoty objemovej vlhkosti v % pre hĺbkové intervaly od 0 do 100 cm a od 110 do 200 cm. Priemerná hodnota objemovej vlhkosti pre jednotlivé dátumy merania bola vypočítaná ako priemerná hodnota pre uvedené hĺbkové intervaly. V prípade neúplného hĺbkového intervalu sa priemerná hodnota pôdnej vlhkosti počítala len v prípade najmenej štyroch meraní po hĺbke.

2. Zobrazenie časového a priestorového rozloženia hodnôt pôdnej vlhkosti v plošnom farebnom grafe pre úplný profil merania za obdobie rokov 1989-2010. Farebná škála bola zvolená s krokom 5 % pre hodnoty pôdnej vlhkosti od 0 do 50 %, pričom hodnoty nad 50 % objemovej vlhkosti sú znázornené jednou farbou. Odtiene hnedej farby znamenajú nedostatok resp. nízky obsah pôdnej vlhkosti, zelená a modrá farba predstavujú dostatočnú vlhkosť pre vegetáciu, odtiene fialovej farby znamenajú vysoké hodnoty pôdnej vlhkosti až takmer nasýtenosť príslušnej polohy vodou a červenofialová farba predstavuje nasýtenosť príslušnej polohy vodou. Presný dátum merania je vyjadrený čiarkou nad horizontálnou časovou osou. Okrem toho ako dôležitá doplňujúca informácia je priamo v obrázku vynesený priebeh hladiny podzemnej vody na danej lokalite.

Priložené je aj grafické znázornenie priebehu priemerných denných teplôt a denné úhrny zrážok na najbližších meteorologických staniciach:

denné úhrny zrážok:              2565 - Bratislava-letisko a 2569 - Gabčíkovo

priemerné denné teploty:       2588 - Bratislava-letisko a 2590 - Gabčíkovo.

5.3.  Hodnotenie monitorovaných lokalít

Základné údaje o lokalite, ako aj vybrané údaje z predchádzajúceho obdobia sú v hodnotení spomenuté len stručne. Podrobná charakteristika lokality je uvedená v Národnej ročnej správe za rok 1996 (www.gabcikovo.gov.sk). Hodnotenie výsledkov monitoringu pôdnej vlhkosti je založené na údajoch nameraných v roku 2010. Pôdna vlhkosť bola v hodnotenom roku významne ovplyvnená hydrologickými a klimatickými pomermi v oblasti, najmä zrážkami. Zrážkové úhrny sa od začiatku hydrologického roka (november 2009) až do konca januára pohybovali na úrovni dlhodobého priemeru. Vo februári a marci však klesli hlboko pod hodnoty dlhodobého priemeru. Avšak už od začiatku vegetačného obdobia (apríl 2010) až do konca septembra zrážkový úhrn za vegetačné obdobie presiahol všetky ročné úhrny od začiatku monitorovanie. Mimoriadne vlhké boli mesiace apríl a najmä máj. Zrážky začiatkom júna i napriek tomu, že neboli mimoriadne vysoké vyvolali povodňovú vlnu, keďže spadli do nasýteného povodia. Podobne mimoriadne vysoké zrážky sa vyskytli aj počas augusta. Z uvedeného vyplýva, že na začiatku vegetačného obdobia síce zásoby pôdnej vlhkosti patrili medzi priemerné, avšak výdatné zrážky začiatkom vegetačného obdobia významne doplnili a dopĺňali ich aj počas celého vegetačného obdobia. Z letných mesiacov je možné ako zrážkovo deficitný označiť snáď len mesiac júl, čo sa výrazne prejavilo na poklese zásob pôdnej vlhkosti. Pôdna vlhkosť však bola opäť doplnená v priebehu augusta. Na väčšine lokalít boli v priebehu júna dosiahnuté maximálne ročné hodnoty objemovej vlhkosti v oboch hĺbkových intervaloch. Minimálne hodnoty sa prevažne vyskytovali začiatkom roka. Zásoby pôdnej vlhkosti koncom roka boli vyššie ako na jeho začiatku.

Monitorovací objekt č. 2703, Dobrohošť - Dunajské kriviny, MP-6

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja, medzi prívodným kanálom a starým korytom Dunaja, približne v rkm 1841. Pôdny profil v mieste sledovania pôdnej vlhkosti je tvorený prachovito-piesčitou a ílovitou hlinou do hĺbky cca 0,2 m (123,5 m n. m.), do hĺbky cca 1,2 m (122,5 m n. m.) sa striedajú vrstvy tvorené hlinitým pieskom alebo piesčitou hlinou, pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy tvorené pieskom a štrkopieskom.

Zásobovanie pôdneho profilu vodou smerom od hladiny podzemnej vody nie je v dôsledku veľkej hĺbky hladiny podzemnej vody (4-5 m) možné. V roku 2010 hladina podzemnej vody počas prechodu povodňovej vlny začiatkom júna, ako aj počas prepúšťania zvýšených prietokov začiatkom septembra vystúpila nad rozhranie štrkov a jemnozrnnejších sedimentov a výrazne ovplyvnila obsah pôdnej vlhkosti najmä v hlbších vrstvách pôdneho profilu. Avšak obsah vlhkosti v pôdnom horizonte a v najvrchnejších vrstvách závisí výlučne od zrážok. Keďže vegetačné obdobie hodnoteného roka bolo bohaté na zrážky pôdna vlhkosť v najvrchnejšom horizonte dosiahla najvyššie hodnoty za celé obdobie monitorovania. Táto skutočnosť sa však na priemerných hodnotách pôdnej vlhkosti neprejavila, pretože vrstvy medzi 0,5 a 1,5 m neboli zvlhčované ani zdola ani zhora. V dôsledku priaznivých hydrologických a meteorologických podmienok bol obsah pôdnej vlhkosti koncom roka vyšší než na jeho začiatku. Najvyššie hodnoty boli zaznamenané v priebehu júna, najnižšie hodnoty sa vyskytli koncom septembra (Obr. 5-1a).

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný. Zásoba pôdnej vlhkosti sa v tejto hĺbke vytvára prevažne v mesiacoch november až marec, prípadne apríl. V roku 2010 trvala dotácia vďaka zrážkam a povodňovej vlne až do júna. Čo sa prejavilo aj tým, že najvyššia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti vo vrstve do 1 m sa na tejto lokalite vyskytla v prvej polovici júna 2010 (Obr. 5-1b). V júli a auguste aj napriek vysokým zrážkovým úhrnom pôdna vlhkosť postupne klesala, pričom najnižšie hodnoty dosiahla koncom august a začiatkom septembra 2010. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti v roku 2010 bola 12,71 objemových %, najvyššia hodnota dosiahla 27,59 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti od začiatku roka výrazne stúpali a maximálne hodnoty dosiahli po povodni koncom júna 2010. Po prechodnom poklese v júli a auguste hodnoty pôdnej vlhkosti v dôsledku prepúšťania zvýšených prietokov do starého koryta Dunaja začiatkom septembra 2010 opäť stúpli a ostali pomerne vysoké aj koncom roka (Obr. 5-1b). Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti začiatkom roka dosiahla 16,19 objemových %, najvyššia hodnota pôdnej vlhkosti sa vyskytla koncom júna a dosiahla 27,99 objemových %.

Na obrázku znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase v celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-1a) je zreteľne viditeľný vplyv klimatických pomerov a to až do hĺbky cca 1,5 až 2 m. Vplyv z hladiny podzemnej vody je v roku 2010 zrejmý počas prechodu povodňovej vlny začiatkom júna 2010 a pri prepúšťaní zvýšených prietokov do starého koryta Dunaja začiatkom septembra. Najintenzívnejší vplyv klimatických pomerov sa prejavuje do hĺbky cca 0,7 až 0,8 m v zimnom období a cca do 0,5 m v letnom období. Vďaka nadpriemerným zrážkovým úhrnom vo vegetačnom období sa nedostatok vlahy v roku 2010 intenzívnejšie prejavil len v mesiaci júl. Zásoba pôdnej vlhkosti sa vytvárala od novembra 2009 až do konca polovice júna 2010. V hĺbke 2-4 m vplyv hladiny podzemnej vody v dôsledku slabej kapilárnej vzlínavosti chýba. Prejavuje sa len pri ojedinelých stúpnutiach hladiny v starom koryte Dunaja, tak ako to bolo počas povodňovej vlny koncom začiatkom júna a zvýšenom prietoku začiatkom septembra 2010.

Monitorovací objekt č. 2704, Bodíky - Bodícka brána, MP-9

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja pri starom koryte Dunaja. Pôdny profil v mieste sledovania pôdnej vlhkosti je tvorený hlinou do hĺbky cca 0,4 m (118,9 m n. m.), do hĺbky cca 3,65 m (115,65 m n. m.) sa striedajú vrstvy tvorené prachovitým a hlinitým pieskom s prachovito-piesčitou hlinou, pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy tvorené pieskom a štrkopieskom.

Hladina podzemnej vody sledovaná v sonde č. 2709 sa do prehradenia Dunaja pohybovala takmer výlučne nad rozhraním štrkopieskov a pôdneho profilu. Pretože mocnosť pôdneho profilu je až 3,65 m a hladina podzemnej vody sa po prehradení Dunaja väčšinou pohybuje v jeho dolnej polovici maximálne hodnoty pôdnej vlhkosti sú viazané na úroveň hladiny podzemnej vody cca 3 m pod terénom. V roku 2010 sa hladina pohybovala 0,0 až 4,0 m pod terénom.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný. Pôdna vlhkosť je vo veľkej miere závislá od množstva zrážok a teploty. Zásoba pôdnej vlhkosti sa v hĺbke 0-100 cm vytvára prevažne v mesiacoch november až apríl, v roku 2010 až do júna. Maximálne hodnoty pôdnej vlhkosti boli dosiahnuté koncom mája a začiatkom júna, pri prechode povodňovej vlny, ale podobné rovnaké hodnoty boli zaznamenané aj počas zvýšeného prietoku do starého koryta Dunaja začiatkom septembra 2010. Ku koncu roka obsah pôdnej vlhkosti v hĺbke 0-1 m ostal pomerne vysoký. Najnižšie hodnoty sa vyskytli v júli a v auguste. V roku 2010 bola najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 18,71 objemových %, najvyššia 33,25 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh pôdnej vlhkosti prevažne závislý na výške hladiny podzemnej vody. V období pred prehradením Dunaja a pri vyšších stavoch hladiny podzemnej vody (okolo 117 m n. m. a vyššie) pôdna vlhkosť dosahuje takmer hodnoty nasýtenia, čo je spôsobené vysokou hodnotou kapilárnej vzlínavosti. Najvyššie hodnoty pôdnej vlhkosti sa vyskytli počas povodňovej vlny začiatkom júna a pri zvýšenom prietoku v starom koryte Dunaja začiatkom septembra2010 Koncom roka obsah pôdnej vlhkosti klesol na hodnoty zo začiatku roka. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti bola 28,39 objemových %, najvyššia hodnota bola 36,59 objemových %.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-2a) sa vplyv nepriaznivých klimatických pomerov v letnom období prejavuje len mierne, v roku 2010 sa vďaka nadpriemerným zrážkam nepriaznivý vplyv takmer neprejavil. Okrem povodňovej vlny sa na zásobách pôdnej vlhkosti priaznivo prejavil aj zvýšený prietok v starom koryte Dunaja začiatkom septembra. Aj zvýšené prietoky do ramennej sústavy v priebehu mája a začiatkom júna sa významne podieľajú na dopĺňaní zásob pôdnej vlhkosti. Koniec vegetačného obdobia bol charakterizovaný mierny poklesom obsahu pôdnej vlhkosti.

Monitorovací objekt č. 2705, Bodíky - Kráľovská lúka, MP-10

Monitorovacia plocha sa nachádza na hranici inundačného územia Dunaja, cca 900 m od prívodného kanála. Pôdny profil je v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený hlinou do hĺbky cca 3,0 m (114,4 m n. m.), do hĺbky cca 4,6 m (111,8 m n. m.) sa nachádza prachovitý a hlinitý piesok. Pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy tvorené pieskom a štrkopieskom.

Hladina podzemnej vody sledovaná v sonde č. 2710 a 2329 do prehradenia Dunaja vykazovala značnú rozkolísanosť a v mieste sledovania pôdnej vlhkosti sa pohybovala výlučne nad rozhraním štrkopieskov a pôdneho profilu. Po napustení ramennej sústavy nastalo na lokalite stúpnutie hladiny podzemnej vody, pričom minimá sa pohybujú o cca 0,5 m vyššie než pred prehradením. Na druhej strane, rozkyv hladiny podzemnej vody je o niečo menší, závislý na rozkyve hladiny v Dunaji a priľahlých ramenách. Hladina podzemnej vody na lokalite prevažne kolíše od 0,5 do 1,5 m pod terénom. Počas každoročného prepúšťania zvýšených prietokov do ramennej sústavy začiatkom vegetačného obdobia hladina podzemnej vody vystupuje až na povrch.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti len mierne rozkolísaný vďaka relatívne vysokej hladine podzemnej vody. Jestvujúce kolísanie súvisí so striedaním sa zimného a letného režimu prietokov v ramennej sústave. V roku 2010 sa relatívne vysoký obsah pôdnej vlhkosti, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, začal zvyšovať až po zvýšení prietokov do ramennej sústavy koncom apríla. Obsah pôdnej vlhkosti stúpal až do polovice júna, keď odoznela povodeň. Po mierom poklese uprostred leta začal obsah pôdnej vlhkosti od konca októbra do konca roka významne klesať a dosiahol najnižšie hodnoty od roku 1994. Minimálne hodnoty sa vyskytli na konci roka. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti v roku 2010 bola 36,78 objemových %, najvyššia 49,12 objemových % (Obr. 5-3b).

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh pôdnej vlhkosti veľmi vyrovnaný a hodnoty sa prakticky pohybujú na úrovni nasýtenia. Je to spôsobené tým, že hladina podzemnej vody sa v priebehu roka pohybuje v hornej časti tohoto hĺbkového intervalu. V tejto hĺbkovej úrovni sa nepriaznivé klimatické pomery vôbec neprejavujú. Avšak podobne ako vo vrchnejšej vrstve aj tu začal obsah pôdnej vlhkosti od konca októbra do konca roka významne klesať a na konci roka klesol na najnižšie hodnoty za celé obdobie monitorovania V roku 2010 bola najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 34,75 objemových %, najvyššia 43,85 objemových %.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-3a) je vidieť, že vplyv klimatických pomerov na tejto lokalite je zanedbateľný. Súvislá vrstva štrkov a štrkopieskov sa nachádza od hĺbky 4,6 m nižšie. V rokoch 1995 až 2010 je jasne viditeľné takmer plné nasýtenie pôdneho profilu až tesne pod povrch terénu. Podzemná voda sa sústavne podieľa na dotácii pôdneho profilu a k zmene pôdnej vlhkosti v podstate nedošlo. Na monitorovanej ploche sa hladina podzemných vôd udržiava v podobných hĺbkach ako pred prehradením, vysoko nad hranicou štrkov. Hodnoty pôdnej vlhkosti sú v porovnaní s obdobím pred prehradením mierne vyššie.

Monitorovací objekt č. 2706, Gabčíkovo - Istragov, MP-14

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja medzi odpadovým kanálom a starým korytom Dunaja. Pôdny profil je v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený hlinou do hĺbky cca 0,6 m (114,34 m n. m.), od 0,6 do 1,0 m sa nachádza štrkovitá vrstva, do hĺbky cca 2,15 m (112,79 m n. m.) sa striedajú vrstvy hlinitého piesku a piesčitej hliny. Pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy štrkopiesku.

Merania hladiny podzemnej vody na sonde č. 2711 pri mieste sledovania pôdnej vlhkosti ukazujú, že pôdny horizont je zasahovaný hladinou podzemnej vody len za vysokých vodných stavov. Na základe porovnania priebehu hladiny podzemnej vody pred a po uvedení vodného diela do prevádzky je možné konštatovať, že v režime hladiny podzemnej vody došlo k poklesu priemerných a minimálnych hladín. Výskyt miním je viazaný na minimálne hladiny vody v starom koryte Dunaja. Pri maximálnych stavoch dochádza k zatopeniu monitorovaného územia. V roku 2010 sa zaplavenie územia vyskytlo dvakrát - počas povodne začiatkom júna a pri prepúšťaní zvýšených prietokov do starého koryta Dunaja začiatkom septembra. V prípade dlhotrvajúcich nízkych stavov, ako to bolo aj koncom roka 2010 sa výrazne prejavuje nedostatočné zásobovanie pôdneho profilu pôdnou vlhkosťou.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný, pričom minimá sa viažu na minimá priebehu hladiny podzemnej vody. Maximálne hodnoty sa okrem vysokých vodných stavov vyskytujú aj v období s vyšším množstvom zrážok (zimné obdobie 2007-2008). Obsah pôdnej vlhkosti bol vďaka bohatým zrážkam pomerne vysoký, jediný výrazný pokles sa vyskytol v priebehu mesiaca júl, kedy výpar prevažoval nad zrážkami. Najvyššie hodnoty pôdnej vlhkosti boli dosiahnuté po júnovej povodni, ale aj po septembrovom zaplavení lokality, kedy boli dokonca kvôli nižšiemu výparu vyššie (Obr. 5-4b). V roku 2010 bola najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 12,15 objemových %, najvyššia hodnota dosiahla 33,55 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti v posledných troch rokoch, na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, pomerne vyrovnaný. Najvyššie hodnoty pôdnej vlhkosti sa vyskytujú po kulmináciách povodňových alebo prietokových vĺn. V roku 2010 sa takéto vlny vyskytli v júni a septembri. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti v roku 2010 sa vyskytla začiatkom roka a dosiahla 26,07 objemových %. Najvyššia hodnota dosiahla 37,24 objemových %.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-4a) je vplyv klimatických pomerov zreteľný až do hĺbky cca 1,1 m. K presušeniu najvyšších pôdnych vrstiev došlo len v priebehu júla 2010. Vplyv klimatických pomerov na pôdnu vlhkosť postupne doznieva v hĺbke 0,6 až 1,0 m a v prípade priaznivých vodných stavov sa uplatňuje už vplyv hladiny podzemnej vody. Je zrejmé, že pri relatívne nízkych stavoch na Dunaji, keď sa v priebehu roka nevyskytnú prietoky nad 4500 m³s^-1, začína byť vodný režim lokality závislý výlučne od zrážok, čo môže viesť k zmene charakteru lokality. Výsledky monitoringu lesných porastov a bioty potvrdzujú nevyhnutnosť urýchleného doriešenia zásobovania tejto oblasti vodou, tak aby sa priemerné hladiny podzemných vôd zvýšili o 0,5 až 1 m, inak je možné očakávať trvalú zmenu charakteru lokality.

Monitorovací objekt č. 2707, Kľúčovec - Sporná sihoť, MP-18

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja pod zaústením odpadového kanála vodného diela, medzi korytom Dunaja a mŕtvym ramenom. Pôdny profil je v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený hlinou do hĺbky cca 0,3 m (112,3 m n. m.), do hĺbky cca 3,55 m (109,08 m n. m.) sa striedajú vrstvy hliny, hlinitého a prachovitého piesku. Pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy piesku a štrkopiesku.

V priebehu roka 2009 z technických dôvodov došlo na lokalite k prerušeniu monitorovania hladiny podzemnej vody, ale na základe neďalekého objektu je možné predpokladať, že hladina podzemnej vody sa pohybovala v hĺbke od 0 do 4,5 m (Obr. 5-5a).

Pôdnu vlhkosť na tejto lokalite jednoznačne ovplyvňujú vodné stavy na Dunaji. V priebehu roka hladina podzemnej vody minimálne raz vystúpila do výšky nad 1 m pod terénom a ovplyvnila obsah pôdnej vlhkosti aj v najvrchnejších vrstvách pôdneho profilu.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný, a zodpovedá režimu pri ktorom je pôdna vlhkosť prevažne závislá od zrážok. Minimálne hodnoty sa viažu na mesiac júl, kedy výpar prevažoval nad zrážkami. Maximá boli viazané na prechod povodňovej vlny začiatkom júna 2010. Zvýšený prietok začiatkom septembra sa v tomto hĺbkovom intervale neprejavil. V roku 2010 bola najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 10,61 objemových %, najvyššia 26,73 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti tiež rozkolísaný. Po pomerne dobrom zásobovaní pôdnej vlhkosti z hladiny podzemnej vody od januára až do prvej polovice júna hodnoty pôdnej vlhkosti v priebehu júla výrazne poklesli, avšak v tomto hĺbkovom intervale sa priaznivo prejavila prietoková vlna začiatkom septembra, ktorej vplyvo sa doplnili zásoby pôdnej vlhkosti. Po prechode prietokovej vlny hodnoty pôdnej vlhkosti klesali až do konca roka. Minimálne hodnoty sa vyskytli na začiatku a na konci roka. Maximálna hodnota sa vyskytla po prechode povodňovej vlny začiatkom júna 2010. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti bola 15,56 objemových %, najvyššia hodnota bola 29,03 objemových %.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-5a) je vplyv klimatických pomerov dominantný až do hĺbky 1,5 m. Nedostatok vlhkosti sa prejavil len vo vrstve v hĺbke okolo 0,5 m. Dotácia vrchnej vrstvy vďaka zrážkam prebiehala takmer nepretržute po celý rok. Ako je z obrázka zrejmé, v hĺbke 1,0 až 2,3 m sa nachádza vrstva tvorená prevažne jemnozrnným pieskom, pravdepodobne s premenlivým obsahom ílovitých častíc s polohou hrubozrnnejšieho piesku v hĺbke od 1,5 do 1,8 m. Vrstva od 2,3 m do 3,5 m je tvorená pravdepodobne jemnozrnným pieskom s vysokou hodnotou kapilárnej vzlínavosti (cca 1,5 m). Táto vrstva je naviac takmer stále v kontakte s hladinou podzemnej vody, čo vysvetľuje vysoké hodnoty pôdnej vlhkosti. Súvislá vrstva štrkov, štrkopieskov sa nachádza od hĺbky 3,5 m nižšie. Na začiatku ale aj na konci roka boli prietoky pomerne nízke čo sa v oboch hĺbkových úrovniach prejavilo nedostatočným obsahom pôdnej vlhkosti, čo však z hľadiska vegetácie nebolo významné. Je možné konštatovať, že v prípade dlhotrvajúcejších suchších období, kombinovaných s nízkymi stavmi na Dunaji je možné aj túto lokalitu považovať za ohrozenú.

Monitorovacie objekty č. 2716-2718

Objekty č. 2716-2718 sa nachádzajú za prívodným kanálom na poľnohospodárskej pôde vo vnútrozemí Žitného ostrova. Počas obdobia sledovania pôdnej vlhkosti od roku 1989 je priebeh hodnôt pôdnej vlhkosti je podobný bez väčších zmien. Kolísanie hladiny podzemnej vody na všetkých troch lokalitách je pomerne vyrovnané. Na lokalite č. 2716 kolíše v hĺbke 2,5-4 m, na lokalite č. 2717 kolíše v hĺbke 2-3,5 m a na lokalite č. 2718 kolíše v hĺbke 1,5-3 m.

V hĺbkovom intervale 0-100 cm sú hodnoty pôdnej vlhkosti v závislosti od klimatický pomerov rozkolísanejšie. Na lokalite č. 2716 sa zväčša pohybujú v intervale 5-20 objemových %, v roku 2010 sa pohybovali približne v intervale 10-25 objemových %. Na lokalite č. 2717 sa zväčša pohybujú v intervale 20-30 objemových %, v roku 2010 v intervale 25-37 objemových % a na lokalite č. 2718 v intervale 25-35 objemových %, v roku 2010 v intervale 30-38 objemových %.

V hĺbkovom intervale 110-200 cm sú hodnoty pôdnej vlhkosti na všetkých troch lokalitách pomerne vyrovnané. Na všetkých troch lokalitách sa prechod povodňovej vlny v júni prejavil zvýšením obsahu pôdnej vlhkosti. Na lokalite č. 2716 sa hodnoty pôdnej vlhkosti zväčša pohybujú v intervale 12-20 objemových %, v roku 2010 v intervale 17-24 objemových %, na lokalite č. 2717 v intervale 28-37 objemových %, v roku 2010 v intervale 21-40 objemových % a na lokalite č. 2718 v intervale 16-30 objemových %, v roku 2010 v intervale 22-34 objemových %. Na hodnotených lokalitách je v posledných štyroch-piatich rokoch možné identifikovať mierny nárast obsahu pôdnej vlhkosti pravdepodobne v dôsledku vyšších zrážok.

Hodnoty najnižších a najvyšších priemerných pôdnych vlhkostí v roku 2010 sú uvedené v Tab. 15.

 Tab. 15: Hodnoty najnižšej a najvyššej priemernej vlhkosti v roku 2009

Monitorovacie objekty č. 2755-2764, 3804 a 3805

Objekty č. 2755-2764, 3804 a 3805 sa nachádzajú v oblasti inundácie na monitorovacích plochách lesa. Z hľadiska zásobovania pôdnych vrstiev vodou je možné konštatovať, že v hornej časti inundačného územia je obsah pôdnej vlhkosti v oboch hĺbkových intervaloch (0-1 m a 1-2 m) zavislý výlučne od zrážok – pozorovacie objekty č. 2763 a 2764. Vlhkostné pomery na pozorovacích objektoch č. 2757, 2759, 2760 a 2761 sú v hĺbkovom intervale 0-100 cm prevažne závislé na klimatických pomeroch a v hĺbkovom intervale 110-200 cm prevažne závislé od dotácie z podzemnej vody. Na pozorovacích objektoch č. 2755, 2756, 2758, 3804 a 3805 sú vlhkostné pomery v oboch hĺbkových intervaloch (0-100, 110-200 cm) prevažne závislé od dotácie z podzemnej vody. V roku 2010 bol priebeh pôdnej vlhkosti na všetkých lokalitách výrazne ovplyvnený bohatými zrážkami počas vegetačného obdobia. Vyššie hodnoty oproti predchádzajúcim rokom boli dosahované predovšetkým v hĺbkovom intervale od 0 do 100 cm. Hlbšie horizonty zrážkami ovplyvnené neboli a o obsahu pôdnej vlhkosti rozhodovala výška hladiny podzemnej vody. Na lokalitách č. 2758 až 2761 je možné pozorovať priaznivý vplyv na pôdnu vlhkosť počas prepúšťania zvýšených prietokov do ramennej sústavy v období od konca apríla do začiatku júna. V roku 2010 na tento vplyv nadviazal aj vplyv z prepúšťania zvýšených prietokov z dôvodu prechodu povodňovej vlny. Zvýšená hladina podzemných vôd na väčšine lokalít zasiahle pôdne vrstvy až do hĺbky 0,5 m. Okrem lokalít č. 2755, 2756, 2757 a 3805 však ostatné monitorovacie pochy neboli zaplavené. Výraznejší pokles pôdnej vlhkosti nastal v priebehu júla, avšak bohaté zrážky v priebehu augusta a zvýšený prietok do starého koryta Dunaja na začiatku augusta opäť zvýšili obsah pôdnej vlhkosti. Nízke prietoky koncom hydrologického roka spôsobili pokles obsahu pôdnej vlhkosti najmä vo vrstvách v hĺbke pod 1 m. Vo vrstvách v hĺbke 0 až 1 m pokles obsahu pôdnej vlhkosti nebol vďaka zrážkam až taký výrazný a hodnoty boli vmnohých prípadoch vyššie ako na začiatku roka.

Je dôležité poukázať na vysokú závislosť vlhkostných pomerov od výšky hladiny vody v starom koryte Dunaja a v ramennej sústave. Pri nižších stavoch je charakteristický prudký pokles pôdnej vlhkosti. Toto je odrazom poklesu hladiny podzemnej vody pri priemerných a minimálnych vodných stavoch. Veľmi dôležitým faktorom pri tvorbe a dopĺňaní pôdnej vlhkosti je aj realizácia umelých záplav inundácie alebo aspoň zvýšených prietokov, ktoré sú osobitne dôležité v prípade nepriaznivých hydrologických a klimatických podmienok. Ich priaznivý účinok je obzvlášť možné pozorovať počas rokov 2007 a 2008, ale aj v roku 2009.

Hodnoty najnižších a najvyšších priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti v hĺbkových intervaloch 0-100 cm a 110-200 cm v roku 2010 sú uvedené v Tab. 16:

 Tab. 16: Hodnoty najnižšej a najvyššej priemernej vlhkosti v roku 2009

Vďaka nadpriemenrým zrážkam priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti v hĺbke do1 m na väčšine lokalít neklesli pod 20 objemových %. Nižšie priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti boli zaznamenané iba na lokalitách č. 2759, 2761 a 2763. Mimoriadne priaznivý vplyv na obsah pôdnej vlhkosti mal prechod povodňovej vlny začiatkom júna 2010. Na väčšine lokalít bola v oboch hĺbkových intervaloch zaznamenaná najvyššia hodnota pôdnej vlhkosti. Po opadnutí povodňovej vlny sa na všetkých lokalitách prejavil výrazný pokles obsahu pôdnej vlhkosti, ktorý bol spôsobený teplým júlom s nižším úhrnom zrážok. Na všetkých lokalitách, okrem lokality č. 3805 boli v hĺbkovom intervale do 1 m v júli zaznamenané najnižšie hodnoty priemernej pôdnej vlhkosti. Najnižšie hodnoty pôdnej vlhkosti v hĺbkovom intervale 1- 2 m sa vyskytli buď na začiatku alebo na konci roka. Okrem povodne boli hodnoty pôdnej vlhkosti v roku 2010 priaznivo ovplyvnené aj prepúšťaním vyššieho prietoku začiatkom septembra, ktorý sa realizoval z dôvodu technickej údržby elektrárne. K presušeniu pôdneho profilu došlo najmä v hlbších vrstvách až na konci vegetačného obdobia, keď nastal pokles prietokov. Na lokalitách 2763 a 2764, ktoré sa nachádzajú v hornej časti inundácie (Dobrohošť-Vojka) je vidieť, že pôdna vlhkosť vo vrstve do 1 m závisí výlučne na zrážkach. Hlbšie časti sú len zriedka zasahované hladinou podzemenj vody. Na lokalitách v dolnej časti inundácie (lokality č. 2755, 2757) a na lokalite č. 3805, ktorá sa nachádza pod vodným dielom Gabčíkovo sa výrazne prejavuje nepriaznivá hydrologická situácia pri nízkych prietokoch v Dunaji. Skúsenosti ukazujú, že na týchto lokalitách pri dlhšie trvajúcich nízkych stavoch môže dôjsť k výraznému preschnutiu celého pôdneho profilu.

Na priebeh hladiny podzemnej vody v oblasti inundácie medzi Dobrohošťou a Gabčíkovom má významný vplyv prepúšťanie zvýšených prietokov a realizovanie umelých záplav. Podľa výsledkov monitorovania pôdnej vlhkosti je ich uskutočňovanie nevyhnutné aspoň raz do roka, v prípade nepriaznivých klimatických a hydrologických podmienok aj dva razy do roka.

5.4.  Záver

Na základe hodnotenia obsahu pôdnej vlhkosti v roku 2010 je možné konštatovať, že z hľadiska priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti bol vývoj veľmi priaznivý. Vytváranie zásob pôdnej vlhkosti v zimných mesiacoch bolo nepriaznivo ovplyvnené nízkymi zrážkovými úhrnmi vo februári a marci 2010. Avšak výdatné zrážky od začiatku vegetačného obdobia a následne aj povodňová vlna začiatkom júna udržali obsah pôdnej vlhkosti na vysokej úrovni. Pokles zrážok v mesiaci júl a nižšie prietoky sa vplývali na celoplošný pokles pôdnej vlhkosti. Na mnohých lokalitách boli zaznamenané najnižšie hodnoty za rok 2010. Bohaté zrážky v auguste a prietoková vlna začiatkom septembra sa však opäť podieľali na doplnení obsahu pôdnej vlhkosti najmä vo vrchných vrstvách pôdneho profilu. Hodnoty pôdnej vlhkosti boli vo vrchných pôdnych vrstvách koncom roka vyššie než na jeho začiatku. V hlbších pôdnych vrstvách sa v dôsledku poklesu prietokov v Dunaji obsah pôdnej vlhkosti znížil a väčšinou dosiahol podobné hodnoty ako na začiatku roka. Na základe monitoringu predchádzajúcich rokov je možné konštatovať, že na lokality situované v inundácii majú pozitívny vplyv umelé záplavy ako aj prirodzené povodne prepúšťané v starom koryte Dunaja. V prípade nepriaznivých hydrometeorologických podmienok počas roka by zvýšené prietoky alebo záplavy bolo vhodné realizovať aj dvakrát do roka. Jarnú záplavu v priebehu mesiaca apríl alebo máj, letnú záplavu počas mesiacov jún-júl, v závislosti od hydrologickej situácie na Dunaji, alebo v prípade dlhotrvajúceho sucha. Z hľadiska optimálneho účinku umelých záplav by bolo vhodné kombinovať zvýšené prietoky do ramennej sústavy aj so zvýšenými prietokmi v starom koryte Dunaja.

Na lokalitách, na ktorých zatiaľ nie je možné ovplyvňovať vlhkostný režim záplavami by bolo potrebné vodný režim upraviť buď zavedením dotácie vody (lokality č. 2706, 2755, 2756), alebo úpravami v starom koryte Dunaja (lokality č. 2703, 2764), prípadne ich kombináciou.

Ako ohrozené lokality vplyvom pokračujúcej erózie dna Dunaja je možné považovať lokality v oblasti Istragova a pod zaústením odpadového kanála do Dunaja. Tu aj napriek priaznivým podmienkam dochádza v prípade dlhšie trvajúcich nižších stavov k rýchlemu presúšaniu pôdneho profilu.

Na lokalitách, ktoré sa nachádzajú v oblasti za prívodným kanálom (2716, 2717, 2718) je možné konštatovať, že vlhkostný režim sa v priebehu celého obdobia monitorovania nezmenil.