4.    Kvalita podzemných vôd

 4.1.  Metodika zberu dát

Pre účely spoločného slovensko-maďarského monitoringu vplyvu dnovej prehrádzky a opatrení podľa medzivládnej Dohody z roku 1995 na kvalitu podzemných vôd boli použité údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (ZsVS), Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (BVS) a Konzultačnej skupiny Podzemná voda s.r.o. (KSPV) (Tab. 10). Objekty vodárenských spoločností sú využívané na zásobovanie pitnou vodou, objekty SHMÚ a KSPV sú pozorovacie vrty (Obr. 4).

Tab. 10: Zoznam pozorovacích objektov pre kvalitu podzemných vôd

Pozn. pri viacúrovňových vrtoch číslo za lomítkom označuje pozorovanú úroveň

Rozsah sledovaných ukazovateľov:

         teplota vody, pH, merná vodivosť, O₂

         Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Mg²⁺, Mn, Fe, NH₄⁺, HCO₃^-, Cl^-, SO₄^2-, NO₃^-, PO₄^3-

         CHSK_Mn,

         na vybraných objektoch ťažké kovy: As, Ni, Zn, Pb, Hg, Cu, Cd, Cr

         a z organických mikropolutantov pesticídy s frekvenciou raz za rok

Okrem mikropolutantov sa ostatné sledované ukazovatele monitorovali s dohodnutou frekvenciou 4-krát do roka. V prípade vodárenského zdroja Gabčíkovo bol u niektorých ukazovateľov k dispozícii väčší počet hodnôt, ktoré boli pre hodnotenie i pre grafické spracovanie údajov využité.

Na vyhodnotenie kvality podzemných vôd boli použité údaje z laboratórií organizácií ZsVS a.s., BVS a.s., ŠGÚDŠ Spišská Nová Ves, SVP, š.p. OZ Bratislava a INGEO-ENVILAB, s.r.o. Žilina. Pri odbere vzoriek podzemnej vody sa postupovalo podľa slovenských technických noriem rady STN ISO 5667

Odber vzoriek, spracovanie vzoriek po odbere

Odbery vzoriek podzemnej vody z ôsmych vodárenských zdrojov (VZ) určených pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a ich analýzy zabezpečovali Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. (ZsVS) a Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. (BVS). Vzorky boli odoberané z vodárenských objektov z odberného kohúta. BVS v teréne stanovuje iba teplotu vody. Vodivosť, pH a kyslík sú merané v laboratóriu. ZsVS v teréne stanovuje elektrometricky datasondou H-20G teplotu vody a rozpustený kyslík. Vzorky boli analyzované v laboratóriu do 24 hodín. Časť vzoriek sa v teréne fixuje. Prehľad použitých fixačných činidiel je uvedený v Tab. 11.

Tab. 11: Prehľad fixačných činidiel používaných ZsVS a BVS

Odbery vzoriek podzemnej vody z pozorovacích objektov (PO) zabezpečovali organizácie SHMÚ a KSPV s.r.o. a analýzy vzoriek boli realizované v laboratóriách ŠGÚDŠ Spišská Nová Ves, SVP š. p., OZ Bratislava a INGEO-ENVILAB s.r.o. V teréne boli stanovované teplota vody, pH, rozpustený kyslík, stupeň nasýtenia vody kyslíkom, merná vodivosť, celková alkalita a redox potenciál. KNK_4,5 je stanovovaná titračne, ostatné ukazovatele sa stanovujú elektrometricky priamo vo vrte. Vzorky vody boli odobraté po dôkladnom vymenení vody vo vrte. Vzorky sa fixovali na základe požiadaviek laboratória Vzorky boli transportované v chladničke a dopravené do laboratória do 24 hodín. Časť vzoriek sa v teréne fixovala. Použité fixačné činidlá sú uvedené v Tab. 12.

Tab. 12: Prehľad používaných fixačných činidiel SVP, OZ Bratislava a ŠGÚDŠ

4.2.  Spôsob vyhodnotenia údajov

Údaje kvality za kalendárny rok 2010 boli prehľadne spracované do tabuliek, ktoré boli poskytnuté maďarskej strane v rámci výmeny údajov a sú súčasťou Tabuľkových príloh Národnej ročnej správy za rok 2010.

Hodnotenie kvality podzemnej vody za rok 2010 bolo uskutočnené:

• ako porovnanie voči klasifikačným limitom dohodnutým v rámci slovensko-maďarského monitoringu (viď Tab. 13) za obdobie od 1.11.2004 do 31.12.2010,

• ako grafické znázornenie dlhodobého vývoja sledovaných ukazovateľov kvality podzemnej vody pre dva vybrané reprezentatívne vodárenské zdroje Rusovce a Kalinkovo, Obr. 4-1 až 4-17,

• ako grafické znázornenie dlhodobého vývoja vybraných ukazovateľov kvality podzemnej vody na všetkých sledovaných vodárenských zdrojoch (Obr. A.4-1 až Obr. A.4-17) a na pozorovacích objektoch (Obr. A.4-18 až Obr. A.4-34) monitorovaných v rámci medzivládnej Dohody z roku 1995 za obdobie od 1.10.1992 do 31.12.2010. Obr. A.4-1 až Obr. A.4-34 sú v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2010.

• ako stručné hodnotenie kvality podzemnej vody na všetkých objektoch zahrnutých do monitorovania v zmysle Dohody z roku 1995.

V Tab. 13 sú uvedené limitné hodnoty pre kvalitu podzemnej vody dohodnuté v rámci slovensko-maďarského monitoringu podľa medzivládnej Dohody z roku 1995. V tabuľke sú doplnené limity platné v Maďarskej republike (MR) a limity podľa Nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z.z. (SR).

V roku 2010 boli vydané dve nové nariadenia vlády a Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR č. 418/2010 Z.z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona zo 14. októbra 2010 s účinnosťou od 15. novembra 2010. Nariadenie vlády SR č. 282/2010 Z.z., ktorým sa ustanovujú prahové hodnoty a zoznam útvarov podzemných vôd z 9. júna 2010 s účinnosťou od 1. júla 2010, ktoré bolo vydané na účely hodnotenia chemického stavu útvarov podzemných vôd. Nariadenie vlády SR č. 496/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu z 8. decembra 2010, s účinnosťou od 1.januára 2011. Týmito nariadeniami sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie (Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 v znení nariadenia EP a Rady (ES) č. 1882/2003 a Nariadenie EP a Rady (ES) č. 596/2009 z 18. júna 2009).

V náväznosti na tieto nové materiály (legislatívne predpisy) bolo v Spoločnej výročnej správe za rpk 2009 formulované odporúčanie, aby sa na rokovaní s odborníkmi maďarskej strany pripravil návrh na úpravu limitov pre hodnotenie kvality podzemnej vody, ktoré sú uvedené v Tab. 13.

Tab. 13: Dohodnuté klasifikačné limity pre kvalitu podzemnej vody

EÚ – Predpis Európskej únie; SR – Predpis SR; MR – Predpis MR; IH – indikačná hodnota;

OH – odporúčaná hodnota; MH – medzná hodnota; NMH – najvyššia medzná hodnota

⁽¹⁾ – voda nesmie byť agresívna

⁽²⁾ – v prípade krasových vodárenských zdrojov, vodárenských zdrojov podzemnej vody a vodárenských zdrojov s brehovou filtráciou

⁽³⁾ – súčet koncentrácií dusitanov a dusičnanov v mg.l^-1 musí zodpovedať nasledovnej podmienke:  dusičnany/50 + dusitany/3 = 1

 

4.3.  Hodnotenie kvality podzemných vôd

Pri hodnotení kvality podzemných vôd sú jednotlivé monitorované objekty hodnotené podľa miesta, kde sú situované. Z hľadiska ich umiestnenia je možné objekty rozdeliť na tri skupiny. Do prvej skupiny patria objekty situované na pravej strane Dunaja, druhú skupinu tvoria objekty na ľavej strane Dunaja a do tretej patria objekty, ktoré sa nachádzajú v území medzi prívodným kanálom a starým korytom Dunaja.

4.3.1.   Zhodnotenie kvality podzemných vôd voči limitom klasifikácie kvality podzemnej vody dohodnutým v rámci Dohody z roku 1995 za obdobie od 1.11.2004 do 31.12.2010

V Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2009 sa nachádzajú dve tabuľky s názvom „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd“. Jedna je pre vodárenské zdroje (VZ) a druhá pre pozorovacie objekty (PO). Tabuľky obsahujú prekročenia za obdobie od 1.11.2004 do 31.12.2010. Vzhľadom na to, že sa v oboch krajinách menila legislatíva a implementovali sa smernice Európskej únie, sprísnili sa aj niektoré limity pre kvalitu vody. V prípade podzemnej vody sa sprísnili limity pre mangán a železo, čo sa odrazilo vo väčšom počte prekročení normových limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody. Prekročenia limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd od roku 1992 do 31.10.2004 sú súčasťou národných správ z monitorovania v daných rokoch, ktoré hodnotia podzemné vody podľa dovtedy platných limitov.

Vodárenské zdroje

Kvalita vody na vodárenských zdrojoch (VZ) je dlhodobo vyrovnaná a v rozsahu sledovaných ukazovateľov vyhovuje dohodnutým limitom. Prekročenia dohodnutých limitov sa objavujú len u mangánu a železa:

• na VZ Bodíky (objekt č. 485), kde sa vyskytujú prekročenia limitnej hodnoty pre mangán pri každom odbere, v roku 2010 bolo zaznamenané aj jedno prekročenie v prípade železa,

• na VZ Kalinkovo (objekt č. 119) päť prekročení limitnej hodnoty pre mangán (hodnoty v roku 2005, 2008 a 2009 uvedené v tabuľke boli na úrovni medznej hodnoty 0,05 mgl^-1) a jedno prekročenie limitnej hodnoty pre železo (v roku 2005),

• na VZ Šamorín (objekt č. 105) bola v roku 2007 zaznamenaná jedna koncentrácia mangánu odpovedajúca medznej hodnote podľa Tab. 13.

Podrobnejšie viď tabuľka „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd – VZ“ pre vodárenské zdroje v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy.

Pozorovacie objekty

Kvalitu podzemnej vody na pozorovacích objektoch vo väčšej miere ovplyvňujú lokálne vplyvy priamo na objektoch a v ich najbližšom okolí. Z tabuľky „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd - PO“ (viď tabuľka v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy) je zrejmé, že dohodnuté limity prekračujú amónne ióny (na objekte č. 899/1 v Jarovciach), železo (objekty č. 170/2 v Dobrohošti, č. 234/1 v Rohovciach, č. 262/1 v Sape, č. 265/1 v Kľúčovci, č. 872/1 v Čunove, č. 899/1 v Jarovciach) a mangán (objekty č. 262/1 v Sape, č. 265/1 v Kľúčovci, č. 899/1 v Jarovciach a na objekte č. 87/7 v Kalinkove iba jedenkrát v roku 2008).

Podrobnejšie viď tabuľka „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd – PO“ pre pozorovacie objekty v Grafickej prílohe.

4.3.2.   Zhodnotenie vývoja kvality podzemnej vody na vodárenských zdrojoch a pozorovacích objektoch

Pravá strana Dunaja

Vodárenský zdroj č. 907 – Pečniansky les

Vodárenský zdroj Pečniansky les reprezentuje územie brehovej infiltrácie nad Vodným dielom Gabčíkovo. Vplyv vodného diela na vodárenský zdroj (VZ) predstavuje len mierne zvýšenie hladiny vody pri nízkych a stredných prietokoch v Dunaji. Situácia na VZ Pečniansky les je v porovnaní s ostatnými vodárenskými zdrojmi odlišná. Kvalita vody je ovplyvňovaná kvalitou infiltrujúcej vody z Dunaja. Hodnoty niektorých sledovaných ukazovateľov kvality podzemnej vody sú počas sledovaného obdobia rozkolísané (podobne ako v Dunaji) a v niektorých rokoch sa vyskytujú výrazne vyššie hodnoty. Jedná sa hlavne o parametre ako teplota vody, rozpustený kyslík, hydrogénuhličitany, chloridy, sírany, sodík, vápnik, horčík a dusičnany. Obsahy rozpusteného kyslíka, dusičnanov a CHSK_Mn sú v porovnaní s ostatnými vodárenskými zdrojmi vyššie. V prípade železa bolo zaznamenané stúpnutie hodnôt od roku 2006, maximálne však do 0,084 mgl^-1 (v roku 2009). Podobne ako u železa, aj v prípade dusičnanov bola v roku 2009 zaznamenaná najvyššia koncentrácia za celé obdobie monitoringu (21,72 mgl^-1). V hodnotenom roku 2010 dosiahli dusičnany maximálne 14,4 mgl^-1. Obsahy mangánu sú nízke, posledných osem rokov sa pohybujú väčšinou pod medzou stanovenia (0,007 mgl^-1). Nízke obsahy sú charakteristické aj pre fosforečnany a amónne ióny, väčšina hodnôt pod medzami stanovenia. Ostatné ukazovatele nevykazujú oproti dlhodobým meraniam výraznejšie zmeny.

Vodárenské zdroje č. 102 – Rusovce a č. 2559 – Čunovo

Vodárenský zdroj Rusovce reprezentuje oblasť na pravej strane Dunaja, kde sa vplyvom vzdutia vodného diela najviac zmenili smery prúdenia podzemných vôd a následne aj chemizmus. Vodárenský zdroj Čunovo reprezentuje oblasť na pravej strane Dunaja, poniže Rusoviec, pri hranici s Maďarskom, v území, ktoré v minulosti nebolo ovplyvnené znečistením, ako tomu bolo na lokalite Rusovce. Vplyvom vzdutia vodného diela sa smery prúdenia podzemných vôd priamo na lokalite zmenili pomerne málo, ale zmenili sa hlavne gradienty hladiny podzemnej vody, a tým podstatne stúpli rýchlosti prúdenia.

Kvalita podzemnej vody na vodárenských zdrojoch v Rusovciach a v Čunove je po prehradení Dunaja, podľa ukazovateľov sledovaných v rámci Dohody, veľmi podobná. Prehradenie Dunaja malo veľký vplyv na kvalitu podzemnej vody v Rusovciach, kde sa zmenili podmienky prúdenia a chemické zloženie vody sa priblížilo chemizmu podzemnej vody v Čunove. Výraznejšie rozdiely v nameraných hodnotách sú zaznamenávané len pri hydrogénuhličitanoch (vyššie hodnoty na VZ Rusovce) a dusičnanoch (vyššie hodnoty na VZ Čunovo). Malé odlišnosti a mierne vyššie hodnoty v Rusovciach vykazujú obsahy vápnika, horčíka, chloridov a síranov. Z nutrientov sa vyššie koncentrácie dusičnanov v Čunove vyskytujú počas celého sledovaného obdobia s klesajúcou tendenciou v rokoch 2009 a 2010. Fosforečnany a amónne ióny majú dlhodobo nízky obsah na obidvoch vodárenských zdrojoch a pohybujú sa pod medzami stanovenia použitých analytických metód. Podobne nízke sú aj obsahy mangánu. Obsahy rozpusteného kyslíka sú rozkolísané a v ostatných štyroch rokoch vyššie (od 1,23 do 5,04 mg.l^-1) ako v predchádzajúcom období monitoringu. Časové rady ostatných ukazovateľov kvality sú na vodárenských zdrojoch podobné, bez významnejších zmien.

Pozorovacie objekty č. 899/1, 888/1, 872/1

V blízkosti vodárenského zdroja Rusovce je situovaný pozorovací objekt č. 899/1 (v blízkosti obce Jarovce) a medzi vodárenskými zdrojmi Rusovce a Čunovo sú situované pozorovacie objekty č. 888/1 (pri Rusovciach) a 872/1 (pri Čunove). Kvalita podzemnej vody na pozorovacích objektoch je podobná kvalite na vodárenských zdrojoch. Na objekte č. 899/1 v Jarovciach sa kvalita vody vyvíjala v priebehu sledovaného obdobia obdobne ako na vodárenskom zdroji v Rusovciach. To znamená, že po prehradení Dunaja bol zaznamenaný pokles koncentrácií katiónov, aniónov a mernej vodivosti, a tým sa chemické zloženie podzemnej vody na tomto objekte priblížilo chemickému zloženiu podzemnej vody na objektoch č. 888/1 a 872/1.

Rozdiely v chemizme pozorovacích objektov č. 888/1 a 872/1 oproti vodárenským zdrojom v Rusovciach a Čunove sa prejavujú:

• pri teplote vody, ktorá je na pozorovacích objektoch vyrovnanejšia a trochu nižšia;

• v obsahoch železa a dusičnanov, ktoré sú na pozorovacích objektoch vyššie;

• v prípade CHSK_Mn boli zo začiatku hodnoty na pozorovacích objektoch vyššie, ale od roku 2005 sa pohybujú väčšinou pod medzou stanovenia (0,5 mgl^-1) a sú nižšie alebo podobné ako na vodárenských zdrojoch, kde medza stanovenia je 0,3 mgl^-1

Na pozorovacom objekte č. 899/1 sa v priebehu monitorovania postupne zvýrazňovali redukčné podmienky prostredia. Koncentrácie dusičnanov sú od roku 1993 väčšinou nižšie ako medza stanovenia použitej analytickej metódy (1,0 mgl^-1), obsahy kyslíka sú nízke, maximálne do 1,1 mgl^-1 za celé obdobie monitoringu. Naopak, obsahy mangánu sa postupne zvyšujú cca od roku 1996 a v roku 2010 dosiahol mangán najvyššiu hodnotu 2,60 m.gl^-1. Takisto sa zvyšujú aj koncentrácie amónnych iónov, ktoré svoje maximum 0,8 mgl^-1 zaznamenali v roku 2008. Dlhodobo nízky obsah kyslíka a dusičnanov a rastúce koncentrácie mangánu a amónnych iónov svedčia o redukčných podmienkach v oblasti pozorovacieho objektu č. 899/1 pri Jarovciach.

Ľavá strana Dunaja

Vodárenské zdroje č. 116, 119 – Kalinkovo a č. 105 – Šamorín

Vodárenský zdroj Kalinkovo, pôvodne náhradný a dočasný vodárenský zdroj pre Bratislavu, leží pri zdrži, tesne za hrádzou. Bol ovplyvnený predovšetkým pôvodným Kalinkovským ramenom a od roku 1992 zmenou infiltračného miesta v koryte Dunaja a opatreniami na zabránenie znehodnotenia kvality jeho vody. Vodárenský zdroj Šamorín leží pri dolnej časti zdrže, v mieste, kde boli realizované opatrenia, ktoré majú brániť kolmatácii miest infiltrácie v Dunaji a tak predísť predpovedanému zhoršeniu kvality vody.

Kvalita podzemnej vody na vodárenských zdrojoch situovaných na ľavej strane Vodného diela Gabčíkovo nebola prehradením ovplyvnená v takej významnej miere ako kvalita vody na objektoch na pravej strane Dunaja. Chemizmus podzemnej vody vodárenských zdrojov Kalinkovo a Šamorín je podobný a vo väčšine ukazovateľov je podobný aj priebeh a zmeny v jej kvalite. Mierne vyššie hodnoty sa vyskytujú v Kalinkove iba v prípde draslíka, mangánu, železa a amónnych iónov. Hodnoty pH sú v ostatných 3 rokoch na obidvoch vodárenských zdrojoch mierne vyššie a pohybujú sa nad hodnotou 7,5. Obsahy dusičnanov oscilujú aj v roku 2010 okolo 5 mg.l^-1. Fosforečnany sa vyskytujú iba v koncentráciách nižších ako medza stanovenia (0,1 mg.l^-1). Obsahy rozpusteného kyslíka dosiahli v hodnotenom roku maximum na obidvoch vodárenských zdrojoch (v Kalinkove 8,65 mg.l^-1 a v Šamoríne 7,91 mg.l^-1). Koncentrácie CHSK_Mn sú v sledovanom období pomerne rozkolísané, kolíšu v intervale 0,2-1,14 mg.l^-1, okrem jednej vyššej hodnoty 2,13 mg.l^-1, ktorá sa vyskytla na vodárenskom zdroji Kalinkovo v roku 2009 a ktorá predstavuje najvyššiu koncentráciu tohto parametra v sledovanom období na vodárenských zdrojoch Kalinkovo a Šamorín.

Obsahy mangánu na objekte v Kalinkove v niektorých prípadoch prekračujú limitné hodnoty dohodnuté v rámci monitorovania podľa Dohody 1995 (podrobnejšie viď tabuľku „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd – VZ“ v Grafickej prílohe).

Pozorovacie objekty č. 87/7 a č. 3/3

Pozorovací objekt č. 87/7 je situovaný v blízkosti vodárenského zdroja Kalinkovo a pozorovací objekt č. 3/3 je situovaný medzi týmto vodárenským zdrojom a Dunajom, cca 10 m od Dunaja.

Kvalita podzemnej vody na objekte č. 87/7 je veľmi podobná kvalite vody na vodárenskom zdroji Kalinkovo. Menšie rozdiely v hodnotách ukazovateľov sa vyskytujú u amónnych iónov, mangánu a pH, ktoré sú nižšie na pozorovacom objekte. Železo dosahuje vyššie koncentrácie, ale ostatných 5 rokov neprekračuje dohodnutý limit. Koncentrácie dusičnanov sa v sledovanom období menili, klesli a opäť začali stúpať a v rokoch 2007 až 2010 sa vyrovnali hodnotám na vodárenskom zdroji. Organické znečistenie vyjadrené CHSK_Mn je na objekte č. 87/7 dlhodobo nízke a v sledovanom období nevykazuje takú variabilitu hodnôt ako na ostatných pozorovacích objektoch.

Pozorovací objekt č. 3/3 je situovaný v tesnej blízkosti Dunaja. Jeho chemizmus je priamo ovplyvňovaný kvalitou dunajskej vody, a preto je veľmi podobný chemickému zloženiu povrchovej vody v Dunaji. Výraznú sezónnosť vykazujú ukazovatele ako teplota, pH, rozpustený kyslík, dusičnany a merná vodivosť. Obsah rozpusteného kyslíka dlhodobo kolíše v rozsahu od 0 do 8,1 mg.l^-1, čo je najvyšší rozptyl hodnôt zo sledovaných objektov pre podzemnú vodu (pre porovnanie v dunajskej vode – odberné miesto č. 109 sa obsahy pohybujú cca od 7,5 do 14 mgl^-1). Podobné obsahy ako v dunajskej vode vykazujú aj dusičnany, ktoré sú zároveň najvyššie v porovnaní s ostatnými pozorovacími objektmi zahrnutými do monitorovania. Prejavy sezónnosti vykazujú aj základné katióny a anióny, podobne ako v dunajskej vode. Obsahy amónnych iónov, mangánu, železa, fosforečnanov a CHSK_Mn sú nízke, amónne ióny sú prevažne pod medzou stanovenia.

Pozorovací objekt č. 329/1

Pozorovací objekt č. 329/1 pri Šamoríne je lokalizovaný na začiatku prívodného kanála v jeho tesnej blízkosti. Kvalita vody je podobná ako na objekte č. 87/7. Obsah rozpusteného kyslíka je jeden z najnižších na pozorovacích objektoch. Koncentrácie nutrientov, železa aj mangánu sú nízke. Organické znečistenie charakterizované CHSK_Mn má v sledovanom období klesajúcu tendenciu a od septembra 2005 je väčšina koncentrácií pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy, teda nižšia ako 0,5 mg.l^-1.

Pozorovací objekt č. 234/1

Pozorovací objekt č. 234/1 pri Rohovciach je lokalizovaný vo väčšej vzdialenosti od prívodného kanála. Pre tento objekt sú charakteristické najnižšie obsahy sodíka zo všetkých pozorovacích objektov zahrnutých do monitorovania (5,9-9,3 mg.l^-1, z vodárenských zdrojov sú najnižšie na vodárenskom zdroji Gabčíkovo - 2,4-7,5 mg.l^-1). Koncentrácie dusičnanov majú aj v hodnotenom roku klesajúci trend. Mierne stúpajúci trend majú hodnoty vodivosti, čo súvisí s postupným zvyšovaním sa obsahov síranov, chloridov, hydrogénuhličitanov a vápnika. Pravdepodobne vďaka železnej pažnici sú koncentrácie železa vysoké, druhé najvyššie z pozorovacích objektov. Koncentrácie železa prekračujú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody (viď tabuľku „Prekročenia limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd – PO“ v Grafickej prílohe). Z ostatných ukazovateľov kvality sú pre tento objekt charakteristické nízke obsahy mangánu, amónnych iónov, fosforečnanov a CHSK_Mn. Nízke sú aj obsahy kyslíka, podobne ako na objektoch v Dobrohošti (170/2), Sape (262/1) a Kľúčovci (265/1).

Vodárenský zdroj č. 103 – Gabčíkovo

Vodárenský zdroj Gabčíkovo sa nachádza juhovýchodne od obce Gabčíkovo vo vzdialenosti cca 2000 m od odpadového kanála vodného diela. Okolie zdroja je tvorené prevažne poľnohospodársky využívanou pôdou. Modelové riešenia preukázali, že pri súčasnom odbere a charakteristickom stave hladín, prúdi k vodárenskému zdroju Gabčíkovo voda zo smeru medzi obcou Gabčíkovo a Vodnou elektrárňou Gabčíkovo (Rodák a kol., 2008).

Kvalita podzemnej vody na vodárenskom zdroji Gabčíkovo je na základe odlišných podmienok prúdenia podzemnej vody oproti vodárenským zdrojom Kalinkovo (objekt č. 119) a Šamorín (objekt č. 105) odlišná. Obsahy vápnika, síranov a hydrogénuhličitanov boli na začiatku sledovaného obdobia v Gabčíkove nižšie ako na objektoch v Kalinkove a Šamoríne. Postupne však narastali a v súčasnosti dosahujú tieto parametre vyššie hodnoty na VZ Gabčíkovo. Z dlhodobého hľadiska došlo aj k miernemu stúpnutiu koncentrácií chloridov. Zvyšovanie síranov a chloridov svedčí o tom, že k vodárenskému zdroju postupne priteká väčší podiel vody z vnútrozemia Žitného ostrova. Priebeh teploty podzemnej vody je vyrovnanejší. Hodnoty pH po prechodnom stúpnutí hodnôt v rokoch 2005–2008 klesli a v rokoch 2009 a 2010 sa vrátili na úroveň rokov 2000-2004. Obsah rozpusteného kyslíka je dlhodobo nízky (druhý najnižší z monitorovaných vodárenských zdrojov, nižší je na objekte v Bodíkoch). Koncentrácie sodíka, draslíka a chloridov dosahujú polovičné hodnoty koncentrácií na objektoch č. 105 a 119. Obsahy sodíka (oscilujú okolo 5 mg.l^-1) a draslíka (kolíšu okolo 1 mg.l^-1) sú zároveň najnižšie spomedzi všetkých objektov zahrnutých do monitorovania. Koncentrácie mangánu, železa, fosforečnanov sa dlhodobo pohybujú väčšinou pod medzami stanovenia použitých analytických metód.

Obsahy dusičnanov sa v rokoch 2008 až 2010 pohybujú na rovnakej úrovni ako v rokoch 2002–2005. Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcich správach údaje z rokov 2005–2007 je potrebné považovať za menej reprezentatívne, vzhľadom na odlaďovanie a kalibráciu nového prístroja na stanovovanie dusičnanov.

Pozorovacie objekty č. 262/1 a č. 265/1

Pod sútokom odpadového kanála so starým korytom Dunaja je na ľavej strane situovaný pozorovací objekt č. 262/1 pri Sape a pozorovací objekt č. 265/1 pri Kľúčovci. V chemickom zložení podzemnej vody sú na týchto objektoch rozdiely vo viacerých sledovaných parametroch. Niektoré sú na objekte č. 262/1 vyššie (merná vodivosť, koncentrácie draslíka, vápnika, chloridov, síranov, železa, mangánu a CHSK_Mn), ďalšie sú zasa nižšie (teplota vody, hodnoty pH, koncentrácie sodíka a fosforečnanov). Podobné na obidvoch objektoch sú obsahy rozpusteného kyslíka (veľmi nízke), horčíka, hydrogénuhličitanov, dusičnanov (väčšina hodnôt pod medzou stanovenia) a amónnych iónov.

Na objekte pri Kľúčovci (č. 265/1) sa viaceré sledované ukazovatele nachádzajú v najvyšších alebo najnižších koncentráciách v porovnaní s ostatnými monitorovanými objektmi. Pre tento objekt je charakteristická výrazne vyššia teplota vody (dlhodobo osciluje okolo 16 °C), vyššie hodnoty pH (okolo 8,0), najvyššie koncentrácie sodíka (9,8-15,6 mgl^-1) a najvyššie obsahy vykazujú tiež fosforečnany oscilujúce okolo hodnoty 0,1 mg.l^-1. Na druhej strane sú pre tento objekt charakteristické najnižšie hodnoty vodivosti (29,9-36,0 mSm^-1), obsahy chloridov (2,5-11,0 mg.l^-1), síranov (9,2-30,0 mg.l^-1) a vápnika (35,0-62,1 mgl^-1). Aj koncentrácie draslíka sú veľmi nízke a podobné nízkym obsahom na vodárenskom zdroji č. 103 v Gabčíkove a pozorovacom objekte č. 234/1 v Rohovciach (oscilujú okolo 1 mg.l^-1).

Na oboch objektoch sú dlhodobo zvýšené koncentrácie mangánu a železa, ktoré prekračujú dohodnutú limitnú hodnotu podľa Tab. 13. Organické znečistenie vyjadrené ako CHSK_Mn bolo v Sape (č. 262/1) jedno z najvyšších, ale postupne sa znižovalo a v roku 2010 sa hodnoty CHSK_Mn pohybovali pod medzou stanovenia, podobne ako na objekte č. 265/1 v Kľúčovci.

Oblasť medzi prívodným kanálom a starým korytom Dunaja

Vodárenské zdroje č. 467 – Vojka a č. 485 – Bodíky

Vodárenské zdroje pri Bodíkoch a Vojke sú typické lokálne vodárenské zdroje situované v mieste tesneného derivačného kanála. Sú ovplyvňované drenážnym účinkom starého koryta Dunaja a ramennou sústavou, ktorá drenážny vplyv starého koryta Dunaja sčasti eliminuje.

Kvalita podzemnej vody na vodárenských zdrojoch Vojka a Bodíky je výrazne ovplyvňovaná lokálnymi podmienkami. Chemické zloženie podzemnej vody je na týchto vodárenských zdrojoch podobné. Výraznejšie rozdiely v obsahoch sa vyskytujú u síranov, dusičnanov a občasne chloridov, ktoré sú vyššie vo Vojke. V Bodíkoch sú vyššie koncentrácie amónnych iónov, hydrogénuhličitanov, železa, hodnoty teploty vody a dlhodobo výrazne vyššie sú koncentrácie mangánu, ktoré prekračujú dohodnutý limit pri každom stanovení. Rozpustený kyslík je v sledovanom období v porovnaní s ostatnými vodárenskými zdrojmi najnižší na objekte v Bodíkoch. Na vodárenskom zdroji vo Vojke došlo k zlepšeniu oxidačno-redukčných podmienok v rokoch 2007 až 2010, kedy sa obsahy kyslíka zvýšili a dosiahli hodnoty do 3,6 mgl^-1.

Koncentrácie mangánu, amónnych iónov, fosforečnanov, železa a od roku 2003 aj CHSK_Mn sú vo Vojke nízke a väčšinou sa pohybujú pod medzami stanovenia. V Bodíkoch sú takéto nízke obsahy charakteristické len pre fosforečnany, ojedinele železo a posledné roky aj CHSK_Mn. V hodnotenom roku sa u železa vyskytla jedna vysoká hodnota 0,26 mgl^-1, ktorá prekročila limit pre tento ukazovateľ kvality podzemnej vody.

Ako už bolo spomenuté v prípade vodárenského zdroja Gabčíkovo, namerané hodnoty dusičnanov za obdobie rokov 2005 až 2007 je potrebné považovať za menej reprezentatívne, vzhľadom na odlaďovanie a kalibráciu nového prístroja v spoločnosti ZsVS a.s., ktorá monitoruje vodárenské zdroje vo Vojke, Bodíkoch a v Gabčíkove.

Pozorovací objekt č. 170/2

Pozorovací objekt č. 170/2 sa nachádza v blízkosti obce Dobrohošť. Chemické zloženie podzemnej vody na tomto objekte je podobné chemickému zloženiu vody na vodárenskom zdroji č. 467 vo Vojke. V posledných rokoch sú na pozorovacom objekte koncentrácie síranov a dusičnanov nižšie ako na vodárenskom zdroji vďaka dlhodobému klesaniu ich koncentrácií. Obsahy železa sú zasa vyššie a zároveň ostatných 7 rokov najvyššie zo všetkých objektov zahrnutých do monitorovania a prekračujú klasifikačné limity podľa Tab. 13 pri každom stanovení. Pohybujú sa do 1,5 mg.l^-1. Obsahy CHSK_Mn sa počas monitorovania znižovali a ostatných 5 rokov boli namerané hodnoty pod medzou stanovenia, ktorá sa však v roku 2005 zvýšila z 0,1 mg.l^-1 na 0,5 mg.l^-1. Obsahy fosforečnanov sú nízke a len sem-tam zaznamenávajú vyššiu hodnotu. Ostatné sledované ukazovatele kvality vody sú podobné ako na vodárenskom zdroji vo Vojke.

4.4.  Záver

Chemické zloženie podzemných vôd na vodárenských zdrojoch poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality podzemnej vody. Vodárenský objekt v Pečnianskom lese je výrazne ovplyvnený zmenami a kolísaním látkového zloženia povrchovej vody Dunaja vzhľadom na to, že tento objekt je umiestnený v tesnej blízkosti rieky. Väčšina ukazovateľov je rozkolísaná a vykazuje sezónnosť. Teplota vody, obsah rozpusteného kyslíka a dusičnanov sú na tomto objekte najvyššie, ale nepresahujú limitné hodnoty. Koncentrácie sledovaných ukazovateľov kvality podzemnej vody na ostatných vodárenských zdrojoch väčšinou kolíšu v úzkych a navzájom podobných intervaloch. Výnimkou je vodárenský zdroj pri Gabčíkove (objekt č. 103), kde obsahy sodíka, draslíka a chloridov sú asi o polovicu nižšie ako na ostatných vodárenských objektoch. Koncentrácie horčíka a síranov sú zasa dlhodobo o trochu vyššie. Odlišnosť chemizmu vodárenského zdroja č. 103 pri Gabčíkove súvisí s dotáciou podzemnej vody z vnútrozemia Žitného ostrova na rozdiel od ostatných vodárenských zdrojov, ktoré sú dotované infiltráciou vody z Dunaja a zo zdrže vodného diela.

Z nutrientov sa z dlhodobého hľadiska na monitorovaných objektoch vyskytujú fosforečnany a amónne ióny v nízkych koncentráciách. V prípade amónnych iónov existujú však dve výnimky. Na vodárenských zdrojoch Kalinkovo (objekt č. 119) a Bodíky (objekt č. 485) dosahujú amónne ióny vyššie koncentrácie, ktoré však neprekračujú dohodnuté limity pre tento ukazovateľ kvality podzemnej vody. Ako už bolo vyššie spomenuté, najvyššie hodnoty dusičnanov s výraznou sezónnosťou sú sledované na vodárenskom zdroji Pečniansky les (objekt č. 907), vzhľadom na jeho situovanie v blízkosti Dunaja. Približne po roku 2000 je na všetkých vodárenských zdrojoch zaznamenávané postupné mierne zvyšovanie koncentrácií dusičnanov, ale i napriek tomu sú ich obsahy nízke (cca do 11 mg.l^-1 a na vodárenskom zdroji č. 907 maximálne do 21,7 mg.l^-1). Organické znečistenie charakterizované CHSK_Mn sa počas sledovaného obdobia znížilo na všetkých objektoch (hodnoty do 1 mg.l^-1) a na vodárenských zdrojoch Gabčíkovo, Vojka a Bodíky sa od roku 2002 väčšina hodnôt pohybuje pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Pre tieto tri objekty sú charakteristické dlhodobo nízke koncentrácie rozpusteného kyslíka (cca do 1 mg.l^-1). Mierne zlepšenie bolo zaznamenané v rokoch 2007 až 2010 vo Vojke, kde sa obsah rozpusteného kyslíka zvýšil a dosiahol hodnoty do 3,6 mg.l^-1. Na ostatných vodárenských objektoch dosahuje rozpustený kyslík hodnoty do 6-10 mg.l^-1. Vysoké koncentrácie mangánu sú typické pre objekt č. 485 pri Bodíkoch. Na vodárenskom zdroji Kalinkovo (objekt č. 119) sú koncentrácie nižšie, ale občas prekročia limitnú hodnotu podľa Tab. 13. Za obdobie od 1.11.2004 do 31.12.2010 bolo na tomto objekte zaznamenaných päť prekročení, kým na vodárenskom zdroji pri Bodíkoch sa prekročenia limitu vyskytujú pri každom stanovení. Na ostatných vodárenských zdrojoch sú obsahy mangánu dlhodobo nízke, väčšinou pod medzou stanovenia. V Kalinkove bolo zaznamenané ešte jedno prekročenie limitnej hodnoty pre železo. Iné prekročenia dohodnutých limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody (Tab. 13) neboli na vodárenských zdrojoch zaznamenané.

Chemické zloženie podzemnej vody na pozorovacích objektoch je podobné chemickému zloženiu podzemnej vody blízkych vodárenských zdrojov. Teplota vody má vyrovnaný priebeh, osciluje okolo hodnoty 11 °C. Výnimkou je pozorovací objekt č. 265/1 pri Kľúčovci, kde sa teplota dlhodobo pohybuje okolo 16 °C a pozorovací objekt č. 3/3 pri Kalinkove, ktorý vykazuje sezónny priebeh teploty. Aj ostatné sledované ukazovatele chemického zloženia podzemnej vody na tomto pozorovacom objekte sú ovplyvnené zmenami v chemizme povrchovej vody vzhľadom na situovanie pozorovacieho objektu cca 10 m od Dunaja. Kvalitu podzemnej vody na pozorovacích objektoch vo väčšej miere ovplyvňujú lokálne vplyvy, čo sa odráža aj v prekročeniach limitných hodnôt. Dohodnuté limity prekračujú amónne ióny (objekt č. 899/1), železo (objekty č. 170/2, 234/1, 262/1, 265/1, 872/1, 899/1) a mangán (objekty č. 262/1, 265/1, 899/1). Najvyššie obsahy dusičnanov sú (okrem pozorovacieho objektu č. 3/3) na pozorovacích objektoch v Čunove (č. 872/1) a v Rusovciach (objekt č. 888/1), kde sa pohybujú do 12,7 mg.l^-1 podobne ako na vodárenskom zdroji Rusovce. Na ostatných pozorovacích objektoch sú koncentrácie dusičnanov nízke. Dlhodobo nízky obsah dusičnanov (väčšinou pod medzou stanovenia) a rozpusteného kyslíka na objekte č. 899/1 pri Jarovciach a rastúce koncentrácie mangánu a amónnych iónov svedčia o redukčných podmienkach v oblasti tohto pozorovacieho objektu.

Z hľadiska obsahu kyslíka sa oxidačné podmienky vyskytujú hlavne na pravej strane Dunaja a v strednej časti Žitného ostrova. Väčšia časť územia na ľavej strane Dunaja vykazuje anoxické podmienky. V oblastiach s prítomnosťou kyslíka v podzemnej vode je aj zvýšený obsah dusičnanov. Na ostatnom území sa obsah dusičnanov pohybuje len na úrovni niekoľkých mg.l^-1. Ak je v takýchto oblastiach v podzemných vodách prítomný organický uhlík a obsah mangánu, svedčí to o redukčných podmienkach v podzemných vodách, sprevádzaných často aj zvýšeným obsahom železa. Takéto podmienky sú v dolnej časti Žitného ostrova, v ramennej sústave a v hornej časti v Petržalke.