2.    Kvalita povrchových vôd

2.1.  Metodika zberu dát

Kvalita povrchových vôd za rok 2010 je hodnotená na 15-tich vybraných odberných miestach. Zoznam miest vzorkovania je v Tab. 3. Kľúčovými odbernými miestami pre hodnotenie je odberné miesto v Bratislave, ktoré reprezentuje kvalitu povrchovej vody vstupujúcej do oblasti Vodného diela Gabčíkovo, a odberné miesto v Medveďove, situované pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Reprezentuje kvalitu povrchovej vody, ktorá z oblasti odteká. Na monitorovaní sa podobne ako v predchádzajúcich rokoch aj v roku 2010 podieľalo Ministerstvo životného prostredia prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) a Slovenského vodohospodárskeho podniku š. p., OZ Bratislava (SVP BA).

Kvalita povrchových vôd sa sleduje v úseku medzi Bratislavou a Komárnom. V roku 2010 bola sledovaná na piatich odberných miestach na Dunaji, na štyroch odberných miestach v zdrži, na dvoch odberných miestach v priesakových kanáloch (v Hamuliakove a Čunove), ďalej v Mošonskom ramene Dunaja, v odpadovom kanáli pri Sape a na začiatku ľavostrannej ramennej sústavy v Dobrohošti (Obr. 2a). V hodnotenom roku 2010 nebola kvalita povrchovej vody sledovaná na odbernom mieste v Komárne. Sledovanie kvality povrchových vôd sa spravidla uskutočňuje 12-krát do roka v mesačných intervaloch. V roku 2007 sa prešlo z hodnotenia kvality za hydrologický rok na hodnotenie za kalendárny rok.

Tab. 3: Zoznam odberných miest na kvalitu povrchových vôd

VÚVH - Výskumný ústav vodného hospodárstva v rámci slovensko-maďarskej Komisie hraničných vôd

SVP BA - Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Odštepný závod Bratislava

Rozsah sledovaných ukazovateľov:

mesačne:           teplota, pH, merná vodivosť, O₂, nerozpustené látky (sušené pri 105°C),

                          Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Mg²⁺, Mn, Fe, NH₄⁺, HCO₃^-, Cl^-, SO₄^2-, NO₃^-, NO₂^-, PO₄^3-,

                          celkový P, celkový N, Hg, Zn, As, Cu, Cr, Cd, Ni, CHSK_Mn, BSK₅, TOC,

                          NEL-UV, rozpustené látky (sušené pri 105°C),

                          sapróbny index biosestónu , chlorofyl-a , fytoplanktón,

3 krát ročne:     perifytón, makrozoobentos

1 krát ročne:     sedimenty

Zo zoznamu sledovaných ukazovateľov boli na základe dohody na rokovaní zástupcov pre monitoring v Győri v roku 2007 vyradené baktérie a zooplanktón.

Odber vzoriek, spracovanie vzoriek po odbere

Analýzy odobratých vzoriek boli uskutočnené v laboratóriách zúčastnených organizácií. Spôsob odberu vzoriek, ich fixácia a analýza sú pri niektorých ukazovateľoch odlišné. Vzorky povrchovej vody sa odoberajú podľa rady noriem STN EN ISO 5667. Najčastejšie spôsoby konzervácie sú uvedené v STN EN ISO 5667-3.

V laboratóriu Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. OZ Bratislava (SVP BA) sa pri odbere vzoriek povrchovej vody v teréne stanovuje teplota vody, teplota vzduchu, množstvo rozpusteného kyslíka a percento nasýtenia vody kyslíkom. Vzorky sa odoberajú do predpísaných vzorkovníc podľa postupov stanovených platnými technickými normami. Po odbere sú vzorky dopravované do laboratória v klimatizovanom terénnom vozidle a v laboratóriu sú spracovávané do 24 hodín. Pre niektoré analýzy sa vzorky po odbere konzerváciou fixujú:

-            stanovenie ťažkých kovov: HNO₃;

-            stanovenie ortuti: K₂Cr₂O₇ + HNO₃ + HCl;

-            CHSK_Mn: okyslenie konc. H₂SO₄, pH≤2;

-            NH₄⁺, celkový dusík, celkový fosfor, TOC,: okyslenie konc. H₂SO₄, pH≤2;

Odber vzoriek a stanovovanie biologických prvkov kvality sa uskutočnilo podľa metodík uvádzaných v normách STN EN 27828 (Kvalita vody. Metódy biologického odberu vzoriek. Pokyny na odber bentických makroinvertebrát ručnou sieťkou), STN EN ISO 9391 (Kvalita vody. Odber vzoriek makroinvertebrát v hlbokých vodách. Návod na použitie kolonizačných kvantitatívnych a kvalitatívnych vzorkovačov) a STN ISO 5667-6 (Kvalita vody. Odber vzoriek. Časť 6: Pokyny na odber vzoriek z riek a potokov). Výpočet sapróbnych indexov sa riadil normami rady 83 0532 .

Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH) v teréne stanovuje len teplotu vody. Vzorky povrchovej vody sa odoberajú do predpísaných vzorkovníc a prevážajú sa do laboratória schladené na 2-5 ºC, počas prepravy sa skladujú v tme, čo vo väčšine prípadov stačí na konzerváciu počas dopravy vzorky do laboratória. Určité fyzikálne veličiny a chemické zložky sa stabilizujú prídavkom chemických zlúčenín priamo pri odbere:

-             NH₄⁺, NO₂^-, NO₃^-, PO₄^3-, celkový fosfor: chloroform;

-             rozpustený kyslík: MnCl₂ alebo MnSO₄ a NaOH + KI + NaNO₃ v deionizovanej vode;

-             CHSK_Mn: H₂SO₄;

-             BSK₅: ochladenie na teplotu 2-5 ºC;

_-             TOC: HCl;

_-             ťažké kovy: HNO₃

-             celkové železo a celkový mangán: H₂SO₄

Odber vzoriek biologických prvkov kvality bol uskutočnený podľa metodík uvádzaných v normách STN 75 7715 (Kvalita vody. Biologický rozbor povrchovej vody), STN EN 25667-1 (Kvalita vody. Odber vzoriek. Časť 1: Pokyny na návrhy programov odberu vzoriek a techniky odberu vzoriek), STN EN 27828 (Kvalita vody. Metódy biologického odberu vzoriek. Pokyny na odber vzoriek bentických makroinvertebrát ručnou sieťkou), STN EN ISO 9391 (Kvalita vody. Odber vzoriek makroinvertebrát v hlbokých vodách. Návod na použitie kolonizačných kvantitatívnych a kvalitatívnych vzorkovačov), STN EN 13946 (Kvalita vody. Pokyny na rutinný odber a predúpravu vzoriek bentických rozsievok z riek) a STN ISO 5667-6 (Kvalita vody. Odber vzoriek. Časť 6: Pokyny na odber vzoriek z riek a potokov) a STN 75 7715 Kvalita vody. Biologický rozbor povrchovej vody. Kvantitatívna a kvalitatívna analýza fytoplanktónu sa uskutočnila podľa STN 75 7711 (Kvalita vody. Biologický rozbor. Stanovenie biosestónu) a STN EN 15204 (Kvalita vody. Pokyny na stanovenie fytoplanktónu inverznou mikroskopiou (Uthermöhlova metóda)). Kvantitatívna a kvalitatívna analýza bentických rozsievok sa riadila normami STN EN 14 407 (Kvalita vody. Pokyny na identifikáciu, stanovenie a interpretáciu vzoriek bentických rozsievok z tečúcich vôd). Taxonomické zloženie a početnosť makrofytov sa robilo podľa normy STN EN 14184 (Kvalita vody. Pokyny na skúmanie vodných makrofytov v tečúcich vodách). Vzorky na stanovenie biologických prvkov kvality sa prenášajú do laboratória v chladiacich boxoch, do doby spracovania sa uchovávajú v tme a spracovávajú sa do 24 hodín (fytoplanktón), poprípade 48 hodín (fytobentos) od odberu. Vzorky makrozoobentosu sa na brehu fixujú 4% roztokom formaldehydu. Odber a analýza makrofytnej vegetácie prebieha súčasne.

Odber vzoriek sedimentov zabezpečoval Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., OZ Bratislava na vybraných odberných miestach. Vzorky sedimentov boli odobraté podľa STN ISO 5667-12: Kvalita vody. Odber vzoriek. Časť 12: Pokyny na odber vzoriek dnových sedimentov. Pri hĺbkach do 3 m pomocou zarážacieho drapáka typu Zablockého so záberovou plochou 0,01 m², pri hĺbkach nad 3 metre drapákom na lane typu Ekman-Birge so záberovou plochou 0,0225 m², v ľavobrežnom litoráli so záberovou plochou 0,1 m². Vzorky sedimentov sa po dôkladnom premiešaní sušili pri laboratórnej teplote a po rozdrvení sa preosiali cez sito s veľkosťou oka 0,2 mm. Táto časť vzorky sa použila na analýzu ťažkých kovov, organických polutantov, sušiny, obsahu organických látok a na prípravu vodného výluhu. Pôvodný nesušený sediment sa použil na granulometrickú analýzu (stanovil sa podiel lutitovej frakcie – menšej ako 0,063 mm) a na stanovenie AVS (S^2-) – podrobnejší popis stanovovania jednotlivých ukazovateľov kvality sedimentov je uvedený v správe Mgr.Šramková K. a kol., 2011.

2.2.  Spôsob vyhodnotenia údajov

Kvalita povrchovej vody na sledovaných odberných miestach je vyhodnotená v texte Národnej ročnej správy. Hodnoty sledovaných ukazovateľov kvality za rok 2010 boli prehľadne spracované do tabuliek, ktoré boli poskytnuté maďarskej strane v rámci výmeny údajov a sú súčasťou Tabuľkových príloh. Grafické prílohy obsahujú grafické spracovanie 12 vybraných ukazovateľov kvality povrchovej vody na všetkých monitorovaných objektoch za rok 2010, dlhodobé grafické spracovanie údajov kvality povrchovej vody na štyroch reprezentatívnych odberných miestach a prílohy k biologickým prvkom kvality a k sedimentom.

Hodnotenie vývoja kvality povrchovej vody môžeme v rámci správy rozdeliť do siedmich celkov:

1.)      Hodnotenie vybraných ukazovateľov za rok 2010 na všetkých monitorovaných odberných miestach v rámci Dohody (Obr. 2a). Hodnotí sa 12 ukazovateľov kvality povrchovej vody. Hodnotenie je založené na ich vzájomnom porovnaní na jednotlivých odberných miestach, ktoré sú pre účely hodnotenia rozdelené do štyroch skupín:

a)  odberné miesta na Dunaji pozdĺž toku: č. 109 (Bratislava), č. 3530 (Sap –odpadový kanál) a č. 112 (Medveďov);

b)  odberné miesta v starom koryte Dunaja: č. 4016 (Dunakiliti), č. 4025 (Dobrohošť) a č. 3739 (Sap);

c)  odberné miesta v zdrži: č. 307 (Kalinkovo – kyneta), č. 308 (Kalinkovo – ľavá strana), č. 309 (Šamorín – pravá strana) a č. 311 (Šamorín – ľavá strana);

d)  odberné miesta na priesakových kanáloch: č. 3531 (pravostranný priesakový kanál – Čunovo), č. 317 (ľavostranný priesakový kanál – Hamuliakovo), na Mošonskom Dunaji – č. 3529 (Čunovo) a na vstupe do ramennej sústavy – č. 3376 (Dobrohošť).

Vybrané ukazovatele sú pre vyššie spomenuté štyri skupiny odberných miest okrem textového hodnotenia v správe spracované aj graficky a sú súčasťou Grafickej prílohy – Obr. A.2-1a,b,c,d až Obr. A.2-12a,b,c,d.

2.)      Anorganické mikroznečistenie (ťažké kovy)

3.)      Hodnotenie biologických prvkov kvality

4.)      Hodnotenie kvality sedimentov

5.)      Dlhodobé zhodnotenie kvality vody na vstupnom a výstupnom odbernom mieste v oblasti ovplyvnenej Vodným dielo Gabčíkovo

6.)      Orientačné hodnotenie kvality povrchovej vody podľa Nariadenia vlády SR č. 269/2010 Z.z.

7.)      Dlhodobé spracovanie vývoja kvality vody na štyroch reprezentatívnych odberných miestach. Ako reprezentatívne boli vybrané odberné miesta č. 109 – Bratislava, č. 112 – Medveďov a dve odberné miesta v zdrži č. 307 – Kalinkovo, kyneta a č. 311 – Šamorín, ľavá strana zdrže. Vývoj kvality je graficky spracovaný od 1.10.1992 (Obr. A.2-13 až Obr. A.2-60) a zahŕňa základné fyzikálno-chemické ukazovatele, ukazovatele kyslíkového režimu, nutrienty, doplňujúce ukazovatele (základné katióny, anióny), ukazovatele anorganického znečistenia (ťažké kovy) a biologické a mikrobiologické ukazovatele. Grafy sú súčasťou Grafickej prílohy Národnej ročnej správy za rok 2010.

2.3.  Hodnotenie kvality povrchových vôd

Kvalita povrchovej vody je vo veľkej miere ovplyvňovaná hydrologickými a klimatickými pomermi. Rok 2010 z hľadiska vodnosti patril k priemerne vodným rokom. V zimnom období sa vyskytovali nízke prietoky, na jar zvýšené a začiatkom leta sa v dôsledku nadpriemerných zrážok v nemeckom a rakúskom povodí Dunaja vyskytla povodňová vlna s kulmináciou 5. júna 2010, kedy prietok v Devíne dosiahol hodnotu 8071 m³s^-1. V priebehu leta sa vyskytli ešte tri prietokové vlny (koncom júla, začiatkom augusta a začiatkom septembra) s priemerným denným prietokom nad 4000 m³s^-1. Vplyvom bohatých zrážok od polovice júla až do konca septembra sa prietok v Dunaji pohyboval nad hodnotami dlhodobého priemeru. Až v októbri klesli prietoky na úroveň typickú pre toto obdobie. Z hľadiska teploty vzduchu je možné konštatovať, že teploty sa do konca júla pohybovali väčšinou nad dlhodobými priemernými dennými teplotami. Prvé výrazné oteplenie sa vyskytlo už koncom februára, kedy teplota dosiahla 10 °C. Koncom prvej dekády marca klesla na -5 °C, ale už na začiatku tretej dekády vystúpila nad 15 °C. V prvej polovici apríla sa v dôsledku nadpriemerných zrážok ochladilo a teploty sa pohybovali na úrovni dlhodobého priemeru, avšak už koncom mesiaca teplota dosahovala 18-19 °C. Počas mája teplota v dôsledku vysokých zrážok opäť klesla a výraznejšie stúpla až v prvej polovici júna. Po prechodnom ochladení teplota koncom mesiaca opäť stúpla a v prvej polovici júla sa pohybovala až do 29 °C. V druhej polovici leta sa teplota vzduchu v dôsledku daždivého obdobia pohybovala okolo hodnôt dlhodobého denného priemeru. Približne od polovice septembra až do konca roka teplota vzduchu kolísala mierne pod dlhodobými priemernými hodnotami.

2.3.1.   Hodnotenie vybraných ukazovateľov kvality povrchovej vody za rok 2010

Hodnotenie kvality povrchovej vody v aktuálnom roku sa uskutočňuje prostredníctvom hodnotenia vybraných ukazovateľov kvality vody na všetkých odberných miestach, dohodnutých s maďarskou stranou (Obr. 2a). Od roku 2007 sa hodnotí 12 vybraných ukazovateľov. Hodnotenie je spracované na základe výsledkov VÚVH a SVP š.p., OZ Bratislava (SVP BA). V roku 2010 nebolo monitorované odberné miesto v Komárne (č. 1205) a odberné miesta, ktoré monitoruje SVP BA boli monitorované od februára 2010.

Základné fyzikálno-chemické ukazovatele

Teplota

Teplota vody má na všetkých sledovaných odberných miestach charakteristický sezónny priebeh. Minimálne hodnoty dosahuje teplota v zimnom období, kedy sa pohybuje od 0 do 6 °C. Maximálne hodnoty sa vyskytujú v letných mesiacoch. V roku 2010 boli maximá, v porovnaní s predchádzajúcim rokom, vyššie na všetkých odberných miestach. Najvyššie teploty vody boli zaznamenané v júli. Maximálna hodnota 25,8 °C bola nameraná v zdrži vodného diela na odbernom mieste č. 308. V zdrži vodného diela sú hodnoty teploty vody v porovnaní s predchádzajúcim rokom nielen vyššie, ale aj viac kolíšu. Najvyrovnanejšia bola, ako zvyčajne, teplota v ľavostrannom priesakovom kanáli (č. 317) pri Hamuliakove a pohybovala sa v intervale od 7,1 do 15,5 °C. Na rozdiel od predchádzajúceho roka boli teploty okolo 15 °C zaznamenané už začiatkom mája (okrem odberných miest v priesakových kanáloch), avšak v druhej polovici mája kvôli daždivému počasiu klesli. Väčší rozkyv teploty bol zaznamenaný aj počas celého leta, čo tiež súviselo s obdobiami zvýšenej zrážkovej činnosti. K hranici 15 °C sa teploty vrátili v priebehu septembra, v priesakových kanáloch a Mošonskom ramene Dunaja už koncom augusta 2010.

pH

Ukazovateľ pH, ktorý vyjadruje reakciu vody, patrí k najcitlivejším ukazovateľom rovnovážnych stavov v prírodných vodách. V roku 2010 sa na monitorovaných odberných miestach pohyboval od 7,81 do 8,49. Celkovo je možné konštatovať, že vývoj hodnôt pH bol v roku 2010 pomerne vyrovnaný. Výraznejší pokles bol zaznamenaný po prechode povodňovej vlny začiatkom júna a počas zvýšeného prietoku v prvej polovici augusta. Naopak, stúpnutie hodnôt je možné vidieť po bezzrážkovom období s nízkym prietokom koncom apríla a začiatkom mája a v prvej polovici júla. Najnižšia hodnota sa vyskytla na odbernom mieste č. 109 v Bratislave vo februári, najvyššia na odbernom mieste č. 112 v Medveďove v júli. Pre priesakové kanále je všeobecne charakteristický malý rozptyl hodnôt aj nižšie hodnoty. Najmenší rozptyl hodnôt v roku 2010 bol však zaznamenaný v starom koryte Dunaja na odbernom mieste č. 4025 pri Dobrohošti – od 8,02 do 8,25. Aj na ostatných odberných miestach v starom koryte Dunaja, ako aj v ramennej sústave bol rozptyl pomerne malý.

Merná elektrická vodivosť

Merná elektrická vodivosť má na všetkých odberných miestach, okrem priesakových kanálov, sezónny charakter. V zimných mesiacoch sú hodnoty vodivosti vyššie, v letných zasa nižšie. V roku 2010 boli najnižšie hodnoty, s výnimkou priesakových kanálov (odberné miesta č. 3531 a č. 317), zaznamenané začiatkom augusta, avšak podobné hodnoty sa vyskytovali už od začiatku júna. Hodnoty vodivosti sa v roku 2010 pohybovali od 34,1 mSm^-1 po 57,5 mSm^-1. Najnižšia hodnota sa vyskytla na odbernom mieste č. 3529 v Mošonskom ramene Dunaja, najvyššia na odbernom mieste č. 307 v zdrži pri Kalinkove. V priesakových kanáloch nemá priebeh mernej elektrickej vodivosti sezónny charakter. Hodnoty sa pohybovali v pomerne úzkom intervale od 43,9 mSm^-1 po 52,9 mSm^-1. Na rozdiel od ostatných miest vzorkovania sa vyššie hodnoty vyskytovali od apríla do konca júna, nižšie hodnoty v januári a potom od augusta do konca októbra.

Nerozpustené látky (sušené pri 105 °C)

Zvýšené hodnoty nerozpustených látok korelujú so zvýšenými prietokmi v Dunaji. V roku 2010 bola zaznamenaná najvyššia maximálna koncentrácia 245 mgl^-1. Avšak tento údaj, podobne ako zvýšená hodnota vo februári nesúvisí s prietokom, ktorý bol v oboch prípadoch nižší ako dlhodobé priemerné denné hodnoty. Vyššie koncentrácie v Dunaji boli zaznamenané počas júnovej povodne a počas zvýšených prietokov v auguste a začiatkom septembra. Podobne tomu bolo aj na ostatných odberných miestach v starom koryte Dunaja, v zdrži a v ramennej sústave. Ostatné obsahy v Dunaji dosahovali hodnoty okolo 100 mgl^-1. V zdrži vodného diela boli obsahy maximálne do 91 mgl^-1. Najnižšie hodnoty sú charakteristické pre vodu priesakových kanálov, kde koncentrácie kolíšu väčšinou na úrovni medze stanovenia.

Kyslíkový režim

Rozpustený kyslík

Sezónny priebeh koncentrácií rozpusteného kyslíka na monitorovaných odberných miestach je zväčša podobný. V roku 2010 boli časové rady pomerne vyrovnané, avšak maximálne hodnoty boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyššie. Na väčšine sledovaných lokalít sa obsahy rozpusteného kyslíka pohybovali v intervale 7,7-13,9 mgl^-1. Odlišný vývoj mali koncentrácie kyslíka v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove (odberné miesto č. 3531), kde boli v období mesiacov júl až október zaznamenané aj nízke obsahy pod 7 mgl^-1 (najnižší obsah bol 6,1 mgl^-1, zaznamenaný začiatkom augusta). Vyššie hodnoty kyslíka dokumentované v júnových odberoch zrejme súvisia s asimilačnými procesmi fytoplanktónu. Vyskytli sa hlavne najmä v zdrži vodného diela.

CHSK_Mn

Chemická spotreba kyslíka sa používa na všeobecné charakterizovanie znečistenia povrchových vôd organickými látkami. V roku 2010 sa v rámci slovensko-maďarskej Komisie hraničných vôd (VÚVH) tento ukazovateľ na odberných miestach v Mošonskom Dunaji (č. 3529) a v pravostrannom priesakovom kanáli (č. 3531) nesledoval. Obsahy CHSK_Mn boli na ostatných monitorovaných odberných miestach oproti predchádzajúcemu roku nižšie, iba na odbernom mieste Bratislava bola hodnota nameraná v auguste vyššia. V ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (č. 317) sú hodnoty, vzhľadom na pôvod vody, trvalo nízke a v roku 2010 sa pohybovali od <0,8 do 1,2 mgl^-1. Najvyššia hodnota v roku 2010 bola nameraná na odbernom mieste č. 109 v Bratislave a dosiahla 7,2 mgl^-1. Na ostatných monitorovaných odberných miestach hodnoty kolísali v intervale <0,8 do 4,7 mgl^-1.

Nutrienty

Amónny ión

Obsahy amónneho iónu boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne rozkolísanejšie. Najvyššia koncentrácia 0,167 mgl^-1 bola nameraná vo februári na odbernom mieste č. 109 v Bratislave a na odbernom mieste č. 3529 v Mošonskom ramene Dunaja v decembri 2010. Od konca marca obsahy amónnych iónov v dunajskej vode klesli a pohybovali sa v intervale 0,026-0,090 mgl^-1. V zdrži vodného diela a v starom koryte Dunaja sa vyskytlo veľa hodnôt pod medzou stanovenia, ktorá je od roku 2008 pre odberné miesta sledované SVP BA 0,051 mgl^-1. Ostatné obsahy kolísali maximálne do 0,141 mgl^-1, pričom vyššie koncentrácie sa vyskytli počas prechodu povodňovej vlny v júni, alebo v období zvýšených prietokov v júli a auguste. Najnižšie koncentrácie boli merané v pravostrannom priesakovom kanáli (len do 0,052 mgl^-1).

Dusičnany

Dusičnany patria k výrazným sezónnym parametrom, v chladnejšom období sa vyskytujú vyššie koncentrácie, po oteplení hodnoty klesajú. Na odberných miestach v priesakových kanáloch sezónnosť nie je taká výrazná. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, klesli zásoby dusičnanov vo vegetačnom období približne na polovicu zimných hodnôt. Okrem priesakových kanálov je časový priebeh koncentrácií dusičnanov na ostatných odberných miestach podobný. V roku 2010 sa obsahy dusičnanov v dunajskej vode pohybovali maximálne do 20,85 mgl^-1 (odberné miesto č. 109 pri Bratislave). Najvyššie hodnoty boli namerané začiatkom marca, najnižšie hodnoty sa vyskytovali v priebehu júla. Vo všeobecnosti sú najnižšie obsahy dusičnanov charakteristické pre priesakové kanále, kde bol rozkyv nameraných hodnôt malý a pohyboval sa od <4 do 8,73 mgl^-1.

Fosforečnany

Zlúčeniny fosforu majú významnú úlohu v prírodnom kolobehu látok. Dôležitú úlohu zohrávajú pri raste zelených organizmov. V chladných mesiacoch býva ich obsah v povrchových vodách najväčší a v mesiacoch, keď prebieha intenzívny rozvoj rias najmenší. Medzi obsahom fosforečnanov a hodnotami abundancie fytoplanktónu je nepriamoúmerný vzťah, to znamená, že s rozvojom rias sa vyskytujú nízke až podlimitné obsahy fosforečnanov, z ktorých riasy odčerpávajú fosfor. Takéto nízke hodnoty sa v roku 2010 vyskytli na začiatku mája a začiatkom júla. Obsah fosforečnanov sa v dôsledku ochladenia počas mája zvyšoval a po prechode júnovej povodňovej vlny dosahoval v Dunaji hodnoty od 0,13 do 0,19 mgl^-1. Po oteplení v prvej polovici júla obsah znova výrazne klesol, avšak v dôsledku ďalšieho ochladenia a aj vplyvom zvýšených prietokov v druhej polovici júla a v auguste sa obsah fosforečnanov opäť zvýšil. Toto kolísanie sa prejavilo aj v zdrži, kde koncentrácie fosforečnanov stúpli z hodnôt okolo 0,03 mgl^-1 na hodnoty nad 0,1 mgl^-1. Pri oteplení koncom septembra a začiatkom októbra obsah fosforečnanov v hlavnom toku, ale najmä v zdrži vodného diela opäť poklesol.

V priesakových kanáloch bol, vzhľadom na pôvod vody, zistený najnižší obsah fosforečnanov. Koncentrácie sa pohybovali v rozmedzí <0,025 až 0,1 mgl^-1.

Celkový fosfor

Obsah celkového fosforu bol v roku 2010 vo vode Dunaja vyšší ako v predchádzajúcom roku. Toto konštatovanie však neplatí pre zdrž a staré koryto Dunaja. Časové zmeny obsahu celkového fosforu len sčasti sledujú kvantitatívne zmeny fosforečnanov. Zvýšenie jeho koncentrácie vo vode často zapríčiňuje fosfor viazaný na plaveniny. Najvyššia koncentrácia 0,47 mgl^-1 bola nameraná začiatkom augusta na odbernom mieste č. 109 v Bratislave, keď boli zvýšené prietoky na Dunaji. Na ostatných odberných miestach sa v hodnotenom roku pohybovali koncentrácie v intervale 0,02-0,20 mgl^-1. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch boli najnižšie obsahy celkového fosforu namerané v priesakových kanáloch. V ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove kolísali koncentrácie do 0,05 mgl^-1 a v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove kolísali v intervale od 0,03-0,1 mgl^-1.

Celkový dusík

Dusík patrí medzi najdôležitejšie makrobiogénne prvky a uplatňuje sa pri všetkých biologických procesoch prebiehajúcich v povrchových vodách. Zmeny celkového dusíka vo vode sledujú sezónne zmeny dusičnanov a zachovávajú si charakter typických cyklických sezónnych zmien koncentrácie. V chladnejších mesiacoch sú hodnoty vyššie, počas teplejších mesiacov klesajú. S výnimkou priesakových kanálov je vývoj koncentrácií celkového dusíka zvyčajne podobný na všetkých monitorovaných odberných miestach a v roku 2010 kolísal v rozmedzí hodnôt 1,28-5,55 mgl^-1. Najnižšia koncentrácia bola nameraná koncom júna na odbernom mieste č. 3739 v starom koryte Dunaja pri Sape a najvyššia koncentrácie na odbernom mieste č. 109 v Bratislave. V priesakových kanáloch boli dokumentované zmeny obsahov celkového dusíka v užšom rozsahu, od 1,01 do 2,44 mgl^-1.

Chlorofyl-a

Z hydrobiologických ukazovateľov bol pre spoločné hodnotenie vybraný chlorofyl-a. Chlorofyl-a vyjadruje biomasu fytoplanktónu. V roku 2010 boli počas roka zaznamenané častejšie zmeny v hodnotách chlorofylu-a (hlavne v zdrži vodného diela), ktoré súviseli s kolísaním prietokov. V dunajskej vode boli vyššie hodnoty zaznamenané v období nižších zrážok a nižších prietokov v druhej polovici apríla a začiatkom mája a koncom júna a najmä v prvej polovici júla. Výrazný pokles nastal už v druhej polovici augusta a relatívne nízke hodnoty sa udržali až do konca roka. V zdrži vodného diela bol priebeh koncentrácií chlorofylu-a podobný, avšak zvýšený obsah sa vyskytol ešte aj po oteplení koncom septembra. Rozvoj chlorofylu-a je ovplyvňovaný prietokovými a teplotnými podmienkami hodnoteného roku a kolísaním obsahov živín. Nárast chlorofylu-a bol zaznamenaný, podobne ako v roku 2009, začiatkom mája. Najvyššia hodnota v Dunaji však bola zaznamenaná po prudkom náraste začiatkom júla, kedy prietoky klesli pod hodnoty dlhodobého denného priemeru a zároveň sa výrazne oteplilo. Maximálna hodnota bola nameraná na odbernom mieste č. 112 pri Medveďove a dosiahla 33,8 mgm^-3. Ostatné koncentrácie v Dunaji a v zdrži kolísali od 2,03 po 31,1 mgm^-3. V starom koryte Dunaja sa koncentrácie chlorofylu-a pohybovali od <6 do 18,5 mgm^-3. Najnižšie hodnoty boli zaznamenané po ochladení koncom mája a následnom prechode povodňovej vlny začiatkom júna. Podobný pokles bol zaregistrovaný aj v priebehu augusta, čo tiež súviselo s ochladením a nárastom prietokov. Na rozdiel od Dunaja bol nárast chlorofylu-a v zdrži zaznamenaný aj po oteplení v druhej polovici septembra. Na odbernom mieste č. 309 pri Šamoríne bola dokonca zaznamenaná najvyššia hodnota pre zdrž, ktorá dosiahla 31,1 mgm^-3. V Mošonskom ramene Dunaja bola najvyššia hodnota chlorofylu-a zaznamenaná počas júlového nárastu koncentrácií a dosiahla 32,73 mgm^-3. V priesakových kanáloch bol obsah chlorofylu-a počas roka nízky, bez výraznejších výkyvov a v ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (č. 317) boli dokonca všetky hodnoty pod medzou stanovenia, teda nižšie ako 6 mgm^-3.

2.3.2. Anorganické mikroznečistenie (ťažké kovy)

Aj v roku 2010 sa v kvalite povrchových vôd monitorovalo 8 ťažkých kovov: Hg, Zn, As, Cu, Cr, Cd, Ni a Pb. Ťažké kovy sa stanovovali z filtrovaných vzoriek a boli sledované na štrnástich odberných miestach s rôznou frekvenciou. V ramennej sústave na odbernom mieste č. 3376 ťažké kovy monitorované neboli. Frekvencia sledovania a stanovovania ťažkých kovov je u organizácií, ktoré vykonávajú monitoring rôzna: v rámci slovensko-maďarskej Komisie hraničných vôd (VÚVH) sa ťažké kovy stanovujú raz za mesiac, teda 12-krát za rok, SVP BA stanovuje ťažké kovy 4-krát za rok.

V roku 2010 sa v nízkych koncentráciách vyskytovali kadmium, olovo, ortuť a arzén.

Koncentrácie kadmia vo všetkých analyzovaných vzorkách pod medzou stanovenia, teda <0,05 μgl^-1 pre odberné miesta VÚVH a v prípade odberných miest, ktoré vzorkuje SVP BA <0,08 μgl^-1. Podobne boli pod medzou stanovenia aj všetky koncentrácie olova, čo v prípade odberných miest vzorkovaných VÚVH znamená <1 μgl^-1, v prípade odberných miest, ktoré vzorkuje SVP BA <1,5 μgl^-1.

Nízke obsahy, väčšina pod medzou stanovenia, boli zaznamenané aj v prípade ortute a arzénu. Na odberných miestach sledovaných SVP BA boli koncentrácie ortute aj arzénu vo všetkých analyzovaných vzorkách nižšie ako medza stanovenia, teda <0,05 μgl^-1 pre ortuť a <1 μgl^-1, resp. <5 μgl^-1 pre arzén (v marci sa menila medza stanovenia). V prípade odberných miest monitorovaných VÚVH sa vzhľadom na oveľa nižšiu medzu stanovenia ortute (<0,003 μgl^-1) vyskytlo 20 vyšších koncentrácií ako táto hodnota, ktoré sa pohybovali od 0,003 do 0,062 μgl^-1, pričom len dve hodnoty namerané na odbernom mieste č. 109 v Bratislave (0,057 a 0,062 μgl^-1) boli vyššie ako medza stanovenia u SVP BA. Všetky namerané obsahy arzénu sa vyskytli na odberných miestach sledovaných VÚVH, kde medza stanovenia bola 1 μgl^-1 a pohybovali sa blízko tejto medze, od 1,02 maximálne do <1,46 μgl^-1.

V prípade chrómu bolo na odberných miestach sledovaných VÚVH zaznamenaných len deväť hodnôt (zo 48), ktoré boli vyššie než úroveň medze stanovenia (0,2 μgl^-1) a pohybovali sa od 0,2 do 0,31 μgl^-1. Na odberných miestach sledovaných SVP BA, ktoré sú vzorkované 4x za rok bolo zistených 12 hodnôt, ktoré prekročili medzu stanovenia 0,6 μgl^-1, pričom sa väčšinou pohybovali od 0,62 do 0,91 μgl^-1. Dve hodnoty zaznamenané v novembri však boli výrazne vyššie. Na odbernom mieste č. 309 v zdrži pri Šamoríne bola zistená koncentrácia chrómu 9,08 μgl^-1 a v starom koryte Dunaja nad prehrádzkou v rkm 1843 (odberné miesto č. 4016) bola zistená koncentrácia 6,59 μgl^-1.

Obsahy niklu boli na odberných miestach monitorovaných VÚVH nízke, vyskytla sa len jedna hodnota, ktorá sa rovnala medzi stanovenia 1 μgl^-1, všetky ostatné boli nižšie. Na odberných miestach sledovaných SVP BA sa vyskytlo 14 hodnôt vyšších ako medza stanovenia, ktorá je v tomto prípade 1,1 μgl^-1 a pohybovali sa od 1,22 do 3,34 μgl^-1.

Koncentrácie medi v hodnotenom roku kolísali od <0,5 do 3,46 μgl^-1, avšak v dvoch prípadoch boli v októbri zistené výrazne vyššie hodnoty. Na odbernom mieste č. 3529 v Mošonskom ramene Dunaja to bolo 9,5 μgl^-1 a na odbernom mieste č. 3531 v pravostrannom priesakovom kanáli 7,6 μgl^-1.

Na rozdiel od roku 2009, kedy boli všetky obsahy zinku na odberných miestach, ktoré monitoruje VÚVH, menšie ako 10 μgl^-1, sa v roku 2010 vyskytli dve koncentrácie vyššie ako medza stanovenia. Na odbernom mieste č. 3531 v pravostrannom priesakovom kanáli koncentrácia zinku dosiahla 14 μgl^-1 a na odbernom mieste č. 112 v Dunaji pri Medveďove 44 μgl^-1. Na ostatných odberných miestach sledovaných SVP BA sa obsah zinku pohyboval v intervale <1,0 - 20,5 μgl^-1. Najvyššie hodnoty boli zaznamenané vo februári, v auguste a v novembri.

Na základe vyhodnotenia ťažkých kovov podľa požiadaviek na kvalitu povrchovej vody (Príloha č. 1, Časť B Nariadenia vlády SR č. 269/2010 Z.z.) môžeme konštatovať, že ťažké kovy sa v hodnotenom roku 2010 vyskytovali väčšinou v nízkych koncentráciách a aj výrazne vyššie obsahy chrómu a medi (v porovnaní s ostatnými nameranými koncentráciami) spĺňali požiadavky na kvalitu povrchovej vody po zohľadnení pozaďových koncentrácií. Na odberných miestach, ktoré monitoruje SVP BA je treba toto hodnotenie chápať len orientačné, lebo frekvencia monitorovania je pre dané hodnotenie nedostatočná.

2.3.3.   Hodnotenie biologických prvkov kvality

Rámcová smernica o vodách (2000/60/ES) ustanovuje rámec pôsobnosti Spoločenstva v oblasti vodnej politiky. Jej cieľom je chrániť všetky druhy vôd a na vode závislé ekosystémy, zlepšovať ich stav a dosiahnuť dobrý stav vody, ktorý je výsledkom dobrého ekologického a dobrého chemického stavu vôd. Biologické prvky kvality podľa Rámcovej smernice o vode určujú ekologický stav povrchových vôd spolu s podpornými hydromorfologickými, fyzikálno-chemickými a chemickými prvkami kvality.

Sledovanie biologických prvkov kvality vody v roku 2010 zabezpečovali na vybraných odberných miestach, podobne ako v predchádzajúcom období, dve organizácie VÚVH a SVP BA (Tab. 3). Odberné miesta, ktoré monitoruje VÚVH patria k odberným miestam, ktoré sa hodnotia v rámci slovensko-maďarskej Komisie hraničných vôd. Hodnotenie sa od roku 2007 uskutočňuje v zmysle RSV a biologické prvky kvality sa hodnotia v rámci ekologického stavu útvarov povrchových vôd. Odberné miesta monitorované SVP BA sú hodnotené metodikou naväzujúcou na predchádzajúce obdobie.

Keďže výsledky hodnotenia VÚVH neboli k termínu vyhotovenia Národnej ročnej správy k dispozícii, budú zapracované do Spoločnej výročnej správy z monitorovania životného prostredia za rok 2010.

Hodnotenie biologických prvkov kvality v zdrži Vodného diela Gabčíkovo, v starom koryte Dunaja, v odpadovom kanáli, v ľavostrannom priesakovom kanáli a v ramennej sústave (podľa výsledkov SVP BA)

Makrozoobentos

Makrozoobentos predstavuje spoločenstvo živočíchov (bezstavovcov bentickej makrofauny), ktoré osídľuje dno (bentál) rôznych typov vodných útvarov. Tvorí veľké množstvo druhov a rozdielne lokálne podmienky formujú rozdielne spoločenstvá, ktoré sú citlivými indikátormi akýchkoľvek zmien vo vodách. Indikuje zmeny mesačného až polročného charakteru a poskytuje informácie na interpretáciu efektu bioakumulácie. Z ekologického hľadiska sa sledovanie makrozoobentosu tečúcich vôd ukázalo pre bioindikáciu ako najvhodnejší spôsob. Vzorky sú relatívne ľahko prístupné a rýchlo spracovateľné.

Vzorky makrozoobentosu boli v roku 2010 odobraté v termínoch apríl, júl a október. V prúdivejších úsekoch so štrkovitým až kamenitým dnom (odberné miesto č. 4025 v starom koryte Dunaja pri Dobrohošti) prevažujú v makrozoobentose reofilné a oxibiontné druhy indikujúce betamezosaprobitu. Dominujúcimi druhmi na tomto odbernom mieste v roku 2010 boli Corophium curvispinum, Dikerogammarus villosus, Cricotopus, Lumbricidae. V úsekoch so spomaleným prúdom pribúdajú druhy stagnofilné a oligooxybiontné, znášajúce miernejšie znečistenie. V týchto úsekoch je dno piesčité až bahnité – odberné miesta v starom koryte Dunaja č. 4016 pri Dunakiliti a č. 3739 pri Sape, kde v roku 2010 boli dominantnými druhmi makrozoobentosu Dikerogammarus villosus, Lumbricidae, Corophium curvispinum, Cricotopus, na odbernom mieste č. 3739 aj Lithoglyphus naticoides a Limnomysis benedeni a na č. 4016 ešte druhy Simulium, Hypania invalida, Eukiefferiella cyanea, Potamopyrgus antipodarum a Radix ovata.

V zdrži vodného diela sa nachádzajú miesta s rôznou rýchlosťou prúdenia a v závislosti od toho aj s rôznou skladbou substrátu. Piesčitý a štrkovitý substrát (napr. odberné miesto č. 307) prechádza postupne v miestach so spomaleným prúdom do bahnitého (odberné miesta č. 308, 309, 311). Dominantnými druhmi makrozoobentosu v zdrži vodného diela v roku 2010 boli: Lumbricidae, Corophium curvispinum, Potamopyrgus antipodarum, Hypania invalida, Pisidium., Sphaerium rivicola, Chironomus sk reductus, na odbernom mieste č. 307 aj Pontogammarus obesus, na č 308 Cricotopus, Dikerogammarus villosus a Nais, na odbernom mieste č. 309 aj Chironomus semireductus. Na začiatku ramennej sústavy dominovali druhy: Dikerogammarus villosus, Theodoxus danubialis, Cricotopus sp., Anabolia furcata, Physella acuta, Physa fontinalis, Corophium curvispinum, Potamopyrgus antipodarum a Limnephilus lunatus.

Výskyt druhov makrozoobentosu na jednotlivých sledovaných odberných miestach v roku 2010 a podrobnejší zoznam dominantných druhov sú uvedené v Grafickej prílohe v časti A.2.

Sapróbny index makrozoobentosu

Na základe druhovej determinácie zistených indikačných druhov makrozoobentosu boli vypočítané sapróbne indexy makrozoobentosu a stanovená saprobita podľa STN 83 0532 (Biologický rozbor povrchovej vody. Stanovenie bentosu a sapróbneho indexu podľa Pantleho a Bucka) – Tab. 4.

Tab. 4: Miesta odberu a sapróbne indexy makrozoobentosu v roku 2010

Hodnoty sapróbneho indexu makrozoobentosu sa v roku 2010 pohybovali od 1,98 do 2,54. Z hľadiska sezónnych zmien zaznamenal sapróbny index biosestónu nepatrné zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcim rokom v jarnom, letnom aj jesennom období. V starom koryte Dunaja (odberné miesta č. 4016, 4025, 3739) sa sapróbny index pohyboval od 2,04 do 2,31, čo odpovedá b-mezosaprobite. V zdrži vodného diela dosahoval sapróbny index makrozoobentosu hodnoty 2,09 až 2,54, čo v závislosti od miesta odberu zodpovedá b-mezosaprobite až b-a-mezosaprobite (viď Tab. 4).

Fytoplanktón

Fytoplanktón tvoria rastlinné mikroskopické organizmy, ktoré sa voľne vznášajú vo vode. Je súčasťou sestónu, ktorý indikuje okamžitú kvalitu vody. Hlavnými zložkami fytoplanktónu sú sinice a riasy. Niekedy tvoria väčšie kolónie, ktoré sú viditeľné voľným okom a pri masovom rozvoji môže dochádzať k vytváraniu vodných kvetov alebo vegetačného zákalu vody. Nachádzajú sa v povrchovej eufotickej vrstve vody, kde je dostatok svetla.

Fytoplanktón je charakteristický sezónnou dynamikou, t.j. striedaním druhov a spoločenstiev počas vegetačnej sezóny. Jarný fytoplanktón býva zastúpený najmä rozsievkami, chryzomonádami a kryptomonádami, letné obdobie býva charakteristické rozvojom zelených rias, siníc a rozsievok. Na letné obdobie je úzko naviazaná tvorba vodného kvetu siníc, ktorých vegetácia sa zväčša predlžuje do septembra až októbra. Zimný fytoplanktón býva chudobný a je tvorený prevažne iba rozsievkami. sezónne rozdiely v počtoch rias počas roka sú spôsobené zmenami prietokových a klimatických pomerov. Všeobecne sa za eutrófne vody považujú vody s počtom rias nad 1000 jedincov.ml^-1 a pri prekročení 10000 hovoríme o ich masovom rozvoji.

Vzorky fytoplanktónu zo zdrže vodného diela, zo starého koryta Dunaja, odpadového kanála pri Sape, z ľavostranného priesakového kanála pri Hamuliakove a z odberného miesta v ramennej sústave pri Dobrohošti odoberá SVP BA (Tab. 3). V roku 2010 bolo na odberných miestach celkovo odobratých 12 vzoriek v mesiacoch marec - október, pričom v máji až auguste boli odbery zahustené a vzorky boli odobraté dvakrát za mesiac.

Na zistenie abundancie fytoplanktónu boli použité výsledky mikroskopického počítania rias v 1 ml vody v rámci biosestónu. Boli počítané jedince – jednobunkové organizmy, viacbunkové cenóbia a vlákna siníc. V porovnaní s rokom 2009 bola abundancia fytoplanktónu a jej sezónna dynamika na väčšine odberných miest mierne odlišná, čo možno pripísať odlišným klimatickým podmienkam v roku 2010. Vyššie hodnoty abundancie fytoplanktónu boli prvýkrát zaznamenané už v marci, hlavne na ľavej strane šamorínskej časti zdrže (odberné miesta č. 308 a 309), na rozdiel od roku 2009, kedy sa vyššie hodnoty vyskytli až v máji. Ďalší rozvoj fytoplanktónu v hodnotenom roku nastal v máji, kedy na dvoch odberných miestach (č. 308 a 311) boli zaznamenané maximálne hodnoty. V júni poklesla abundancia v dôsledku vysokých vodných stavov. Opätovný rozvoj fytoplanktónu nastal začiatkom júla až na maximálne hodnoty celoročného sledovania, ktoré sa vyskytli na ostatných odberných miestach (okrem priesakového kanála a dvoch vyššie spomenutých odberných miest č. 308 a 311). Najvyššia abundancia na úrovni 20024 jedincov.ml^-1 bola zaznamenaná v júli v šamorínskej časti zdrže na odbernom mieste č. 309, podobne ako v predchádzajúcom roku. Prekročila hranicu masového rozvoja fytoplanktónu. V auguste nastal pokles rozvoja fytoplanktónu v dôsledku nepriaznivého počasia (veľa zrážok a nízke teploty) až k minimálnym ročným hodnotám na piatich miestach vzorkovania. Typický jesenný rozvoj rozsievok spôsobil zvýšenie abundancie na všetkých monitorovaných odberných miestach.

Abundancia fytoplanktónu sa pohybovala od 24 (v priesakovom kanáli č. 317) do 20024 jedincov.ml^-1 (odberné miesto č. 309 v zdrži) - Tab. 5. Hodnota nad 10000 jedincov.ml^-1, čo je hranica pre masový rozvoj fytoplanktónu sa v roku 2010 vyskytla iba v jednom prípade. Priemerná ročná abundancia ani na jednom odbernom mieste nedosiahla hodnotu blízku hranici masového rozvoja (Tab. 5). Ročný priemer bol na každom mieste vzorkovania vyšší ako v roku 2009 a najvyššia hodnota ročného priemeru abundancie fytoplanktónu bola zaznamenaná na odbernom mieste č. 309, podobne ako v roku 2009.

Z hľadiska kvalitatívneho zloženia fytoplanktónu tvoria najväčší podiel na sledovaných odberných miestach v zdrži, v starom koryte Dunaja, v odpadovom kanáli a v ramennej sústave cyklické rozsievky (Bacillariophyceae - Centrales) 64,9-84,8 %. V ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (odberné miesto č. 317) mali významnejší podiel vo fytoplanktóne penátne rozsievky (Bacillariophyceae -Pennales) 43,9 %, cyklické rozsievky (Bacillariophyceae - Centrales) 18,6 %, bičíkaté zelené riasy (Volvocales) 14,5 %, bunkové zelené riasy (Chlorococcales) 6,7 %, sinice (Cyanophyceae) 6,7 % a kryptomonády (Cryptophyceae) 6,0 %.

Podrobnejšie zastúpenie dominantných skupín fytoplanktónu na jednotlivých sledovaných odberných miestach je uvedené v Grafickej prílohe v časti A.2.

Tab. 5: Abundancia fytoplanktónu v roku 2010

Sapróbny index biosestónu

Biosestón predstavuje živú časť sestónu nesenú vodou. Sapróbny index biosestónu je úzko spätý s kvalitou vody. Jeho hodnotu determinuje hlavne zloženie fytoplanktónu. V roku 2010 bol stanovovaný 12-krát. V Tab. 6 sú uvedené minimálne, maximálne a priemerné ročné hodnoty sapróbneho indexu biosestónu pre jednotlivé odberné miesta. Sapróbny index v roku 2010 kolísal od hodnoty 1,70 (odberné miesto v priesakovom kanáli č. 317) do 2,39 (č. 3530 v odpadovom kanáli pri Sape) - Tab. 6. Sapróbny index biosestónu sa pohyboval v intervale, ktorý zodpovedá b-mezosaprobite, t.j. prostrediu, ktoré poskytuje existenčné podmienky pre širokú škálu organizmov, čím sa zvyšuje druhová rozmanitosť.

Na základe porovnania priemerných sapróbnych indexov biosestónu v roku 2010 s rokom 2009 (Tab. 6) môžeme konštatovať, že na šiestich odberných miestach (na štyroch v zdrži vodného diela a na dvoch odberných miestach v starom koryte Dunaja - pri Dobrohošti a Sape) došlo v hodnotenom roku k miernemu zvýšeniu priemernej hodnoty sapróbneho indexu, na ostatných štyroch k miernemu zníženiu.

Tab. 6: Sapróbny index biosestónu v roku 2010

Z hľadiska abundancie fytoplanktónu ako podstatného determinanta ukazovateľa sapróbneho indexu biosestónu možno konštatovať, že vodné dielo nemalo ani v roku 2010 negatívny vplyv na saprobitu.

Perifytón a sapróbny index nárastov

Perifytón predstavuje spoločenstvá rias a heterotrofných mikroorganizmov prichytených na ponorené substráty vo všetkých vodných ekosystémoch. Indikuje krátkodobé zmeny v kvalite vody (2-3 týždňového charakteru). Sapróbny index (SI) perifytónu (nárastov) koreluje s kvalitou pretekajúcej vody, najmä s organickým znečistením, menej s obsahom kyslíka, pretože si ho spoločenstvá perifytónu dokážu vyprodukovať. Sapróbny index perifytónu bol sledovaný v ramennej sústave pri Dobrohošti – odberné miesto č. 3376. Odber vzoriek sa v roku 2010 uskutočnil v apríli, júli a októbri. Sledovala sa najmä riasová zložka perifytónu, a to predovšetkým bentické rozsievky. Priemerná hodnota sapróbneho indexu perifytónu bola 1,76, čo bola vyššia hodnota ako v roku 2009 (1,65). Dominantným druhom perifytónu v hodnotenom roku na odbernom mieste v ramennej sústave bola Diatoma vulgaris. Z hľadiska druhovej diverzity najväčšie zastúpenie mali penátne rozsievky (Bacillariophyceae - Pennales) – 6 druhov, vláknité zelené riasy (Chlorophyta - Ulotrichales) – 2 druhy a po jednom druhu z ostatných piatich tried resp. radov, ktoré sú uvedené v Grafickej prílohe v časti A.2.

2.3.4.   Hodnotenie kvality sedimentov

Miesta odberu dnových sedimentov (Obr. 2b) sa nachádzajú v starom koryte Dunaja a v oboch rozšírených častiach zdrže. Cieľom analýzy sedimentov je dokumentovanie ich kvalitatívneho zloženia a možného procesu sorbovania škodlivín – ťažkých kovov a špecifických organických mikropolutantov, viažucich sa predovšetkým na jemné prachovito-ílovité častice sedimentu a organické látky v nich. Odberné miesta v zdrži sú rozmiestnené v rôznych častiach zdrže, v miestach s menšími rýchlosťami prúdenia vody a s predpokladom sedimentácie jemnejších frakcií sedimentu, ako aj do blízkosti vodárenských zdrojov. V roku 2010 boli vzorky sedimentov odobraté na šiestich odberných miestach začiatkom októbra (Tab. 7).

Tab. 7: Miesta odberu dnových sedimentov

Hodnotenie kvality sedimentov bolo uskutočnené podľa kanadskej normy „Canadian Sediment Quality Guideline for the Protection of Aquatic Life“ (CSQG) z roku 1999, aktualizovanej v roku 2002.

Kanadská norma CSQG obsahuje limity pre nasledovné ukazovatele, ktoré sú sledované v rámci monitoringu sedimentov Vodného diela Gabčíkovo:

-   chróm, meď, zinok, arzén, kadmium, ortuť, olovo

-   suma PCB, lindan, heptachlór, endrin, dieldrin,

-   naftalén, fenantrén, antracén, fluorantén, chryzén a benzo(a)pyrén.

Koncentrácie anorganických mikropolutantov (ťažkých kovov) a vybraných ukazovateľov organického mikroznečistenia za rok 2010 sú uvedené v Tab. 8.

Tab. 8:   Porovnanie koncentrácie ťažkých kovov a organického mikroznečistenia s limitmi kanadskej normy „Canadian Sediment Quality Guidelines for the Protection of Aquatic Life” (Šramková K. a kol., 2011)

ISQG = TEL –   Threshold Effect Level - vyjadruje koncentráciu látok, pri prekročení ktorej vznikne nepriaznivý

vplyv na biologický život občasne. Pri nižších koncentráciách (<TEL) vzniká nepriaznivý vplyv len zriedkavo

PEL –  Probable Effect Level - definuje úroveň, prekročením ktorej nepriaznivý vplyv na biologický život je možné očakávať často

V roku 2010 sa iba u dvoch organických látok (lindan a dieldrin) všetky obsahy na všetkých monitorovaných lokalitách pohybovali pod medzami stanovenia. Nízke koncentrácie boli namerané aj v prípade endrínu, sumy PCB, naftalénu a antracénu. Koncentrácie vyššie spomenutých organických látok ani v jednom prípade neprekročili limit TEL (resp. ISQG). Pri týchto hodnotách (<TEL) vzniká nepriaznivý vplyv na biologický život len zriedkavo, v menej ako 25 % prípadov a zodpovedajú úrovni nekontaminovaného prírodného prostredia. U ostatných monitorovaných látok z organického mikroznečistenia boli zanamenané prekročenia limitu TEL. V prípade heptachlóru 1-krát, chryzénu 2-krát, fluoranténu 3-krát, fenantrénu 4-krát a najviac prekročení sa vyskytlo v roku 2010 u benzo(a)pyrénu – na piatich lokalitách. Koncentrácie >TEL - <PEL predstavujú koncentrácie, kedy môžu byť nepriaznivé účinky na biologický život pozorované občasne (príležitostne), vo viac ako 25 % prípadov a vyjadrujú potenciálnu možnosť objavenia sa ekotoxikologických účinkov. Koncentrácie z uvedeného intervalu boli bližšie k hodnotám TEL ako k hodnotám PEL a ani v jednom prípade neprekročili polovicu koncentrácie z vymedzeného intervalu.

V prípade anorganického znečistenia bolo v roku 2010 zaznamenané u každého monitorovaného ťažkého kovu aspoň jedno prekročenie limitu TEL. Koncentrácie chrómu na jednom odbernom mieste (č. 311 v zdrži) dosiahli vyššiu hodnotu ako je daný limit. Olovo zaznamenalo tri prekročenia, ortuť, arzén a zinok po štyri. V prípade medi a kadmia boli všetky obsahy vyššie ako TEL (Tab. 9). Stanovené koncentrácie ťažkých kovov z intervalu >TEL - <PEL boli bližšie limitu TEL ako PEL, podobne ako to bolo u organického mikroznečistenia.

Z výsledkov kvality sedimentov v roku 2010 vyplýva, že ani na jednom odbernom mieste a ani v jednom monitorovanom ukazovateli kvality sedimentov, pre ktorý existujú limity podľa CSQG, nedošlo k prekročeniu hodnoty koncentrácie predstavujúcej úroveň pravdepodobného účinku PEL, pri ktorej prekročení je možné očakávať nepriaznivý vplyv na biologický život často, vo viac ako 50 % prípadov.

Najlepšiu kvalitu sedimentu potvrdili analýzy vzoriek sedimentov odobratých v starom koryte Dunaja na odbernom mieste č. 4016 pri Dunakiliti a č. 3739 pri Sape, na ktorých boli zaznamenané prekročenia hodnoty TEL u piatich monitorovaných látok a zároveň, tieto prekročenia boli len mierne. Najviac prekročení prahových koncentrácií (TEL), pri jedenástich sledovaných ukazovateľoch, bolo zistené v zdrži na odbernom mieste č. 311 na pravej strane šamorínskej časti zdrže.

V Grafickej prílohe sú v tabuľkách uvedené absolútne hodnoty koncentrácií všetkých sledovaných ukazovateľov znečistenia sedimentov v roku 2009 (Tab. 8a, b, c, d).

Obsahy väčšiny sledovaných ťažkých kovov boli v hodnotenom roku podobné ako v roku 2009. Výraznejšie stúpnutie koncentrácií zaznamenali vanád, olovo, hliník a hlavne bárium. Hodnoty pH boli podobné ako v predchádzajúcom roku. Obsah amorfnej prchavej sulfidickej síry (AVS), vznikajúcej v sedimentoch pri rozklade organického znečistenia v anaérobnych podmienkach, sa ostatné štyri roky monitoringu zvýšil. V roku 2010 sa vyskytla vyššia koncentrácia ako v roku 2009, a to 39,70 mg.kg^-1 (v roku 2009 bola najvyššia koncentrácia 38,50 mg.kg^-1). Táto hodnota predstavuje najvyššiu koncentráciu v histórii monitorovania sedimentov a bola stanovená zo sedimentu, ktorý bol odobratý na odbernom mieste č. 307 v kynete zdrže vodného diela. Hodnoty TOC sa po prudkom klesnutí v roku 2007 (klesli z hodnôt 597-864 mg.kg^-1 v roku 2006 na hodnoty 136-265 mg.kg^-1) postupne zvyšujú. V porovnaní s predchádzajúcim rokom kolísali v roku 2010 v užšom intervale (275-388 mg.kg^-1) a nedosiahli až také vysoké koncentrácie ako v roku 2009 (od 252 po 548 mg.kg^-1). Obsah organických látok v sedimentoch je dlhodobo nízky a v hodnotenom roku bol podobný predchádzajúcemu (2,8 až 5,1 %). Koncentrácie amónnych iónov NH₄⁺ boli mierne vyššie (od 1,61 po 8,00 mg.kg^-1) ako v roku 2009 (<0,1 po 6,29 mg.kg^-1) alebo podobné v závislosti od odberného miesta.

Vyhodnotenie kvality sedimentov podľa Nariadenia vlády SR č. 270/2010 Z.z. o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky

V máji 2010 bola Nariadením vlády SR č. 270/2010 Z.z. o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky transponovaná do slovenskej legislatívy Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES, v ktorej sa uvádzalo, že členské štáty by mali s primeranou frekvenciou monitorovať sediment a biotu a zabezpečiť dostatok údajov na vykonanie spoľahlivej analýzy  dlhodobého trendu výskytu tých prioritných látok, ktoré majú tendenciu akumulovať sa v sedimente a/alebo v biote. Sedimenty sa podľa Dohody 95 monitorujú od roku 2000 jedenkrát ročne. Aj keď je to pomerne dlhé obdobie, vzhľadom na frekvenciu sledovania nie je toto obdobie postačujúce na identifikáciu dlhodobých trendov koncentrácií znečisťujúcich látok (podľa odseku 7 § 2) v sedimente.

V novom nariadení vlády sú uvedené limity (ENK) pre tri látky, ktoré sa uplatnia pre sediment v prípade ich nadmerného výskytu v povrchovej vode. Jedná sa o ortuť a jej zlúčeniny, hexachlórbenzén a hexachlórbutadién. Z týchto troch látok boli v sedimentoch monitorované len pvé dve. Koncentrácie hexachlórbenzénu v sedimente boli všetky nižšie ako medza stanovenia (1 μg.kg^-1) a boli zároveň hlboko pod limit ENK (10 μg.kg^-1). Na rozdiel od hexachlórbenzénu, v prípade ortute nebola zistená hodnota nižšia ako ENK ani v jednej vzorke sedimentu. Obsah ortute sa vo vzorkách pohyboval od 150 do 240 μg.kg^-1, a teda niekoľkonásobne presahoval limit (20 μg.kg^-1) podľa NV SR č. 270/2010 Z.z..

2.3.5    Dlhodobé zhodnotenie kvality povrchovej vody na vstupnom a výstupnom odbernom meste v oblasti ovplyvnenej Vodným dielom Gabčíkovo

Dlhodobý vývoj kvality dunajskej vody na vstupnom a výstupnom odbernom mieste oblasti ovplyvnenej Vodným dielom Gabčíkovo je graficky spracovaný za obdobie od 1.10.1992 do 31.12.2010 na Obr. A.2-13 až Obr. A.2-34, ktoré sa nachádzajú v Grafickej prílohe A.2. V nasledujúcom texte je na základe týchto grafov stručne hodnotený vývoj sledovaných ukazovateľov kvality povrchovej vody na odberných miestach v Bratislave a Medveďove.

Teplotný režim. Vývoj teploty vody vykazuje v dlhodobom vývoji sezónne kolísanie na vstupnom aj výstupnom odbernom mieste a veľmi podobný priebeh. V Medveďove sú väčšinou zaznamenávané nepatrne vyššie maximálne teploty vody ako v Bratislave. Teplotné maximá v roku 2010 boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyššie a podobne ako v rokoch 2006-2008 prekročili 20 °C.

Kyslíkový režim. Z ukazovateľov kyslíkového režimu má rozpustený kyslík výrazne sezónny charakter a na vstupnom a výstupnom odbernom mieste v dlhodobom meradle kolíše prevažne v intervale 8-14 mg.l^-1. Dlhodobý vývoj koncentrácií rozpusteného kyslíka na odberných miestach Medveďov a Bratislava je veľmi podobný. Obsahy BSK₅ a CHSK_Mn, ktoré sa používajú na všeobecné charakterizovanie resp. identifikáciu organického znečistenia vodných plôch, majú v dlhodobom vývoji klesajúcu tendenciu. V roku 2010 bolo na vstupnom odbernom mieste č. 109 v Bratislave zaregistrované zvýšenie organického znečistenia, čo sa prejavilo zvýšenými hodnotami CHSK_Mn a BSK₅. Na výstupnom odbernom mieste sa tieto zvýšené hodnoty v prípade CHSK_Mn prejavili len mierne a v prípade BSK₅ vôbec. Zvýšené hodnoty CHSK_Mn a BSK₅ na odbernom mieste Bratislava sú spôsobené prichádzajúcim znečistením z oblasti nad Bratislavou. Koncentrácie oboch ukazovateľov boli v roku 2010 pomerne rozkolísané. Čo môže súvisieť s častejším kolísaním prietokov najmä počas letného obdobia. Podobný priebeh ako CHSK_Mn a BSK₅ má aj TOC, ktorý v roku 2006 dosiahol najvyššie hodnoty za celé sledované obdobie a narušil tendenciu znižujúcich sa obsahov v dlhodobom vývoji. Následne sa koncentrácie znížili na úroveň rokov 2000 až 2005. Na rozdiel od ukazovateľov CHSK_Mn a BSK₅ obsahy TOC sa v hodnotenom roku 2010 nezvýšili.

Merná vodivosť. Vodivosť má tiež sezónny charakter, v lete dosahuje nižšie hodnoty, v zime vyššie. Vývoj je na obidvoch odberných miestach veľmi podobný. V rokoch 2003-2008 sa hodnoty mernej vodivosti v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zvýšili a začiatkom roka 2006 bola zaznamenaná najvyššia hodnota počas obdobia monitoringu (60,4 mSm^-1) na odbernom mieste v Bratislave. V ostatných troch rokoch je priebeh hodnôt vodivosti podobný, pričom zimné maximá v porovnaní s ostatnými rokmi, s výnimkou roku 2006, vykazujú mierne vyššie hodnoty.

Reakcia vody. Hodnoty pH majú v časovom rade údajov podobný priebeh v Bratislave aj v Medveďove so sporadickými výraznejšími rozdielmi (o 0,2-0,4). Od roku 2004 iba v jednom prípade prekročili hodnotu 8,5 (v roku 2008 na odbernom mieste v Medveďove). V ostatných desiatich rokoch je priebeh pH pomerne vyrovnaný, hodnoty kolíšu prevažne od 7,9 do 8,5.

Nutrienty. V prípade nutrientov môžeme konštatovať, že z dlhodobého hľadiska došlo k zníženiu ich obsahov, čo je najviac viditeľné u amónnych iónov, ktoré sa od polovice roku 2006 pohybujú v rozmedzí najnižších hodnôt za celé obdobie monitoringu. V roku 2010 sa na odbernom mieste č. 109 v Bratislave v prípade dusičnanov, fosforečnanov, celkového dusíka a celkového fosforu vyskytli výrazne vyššie hodnoty. Na odbernom mieste č. 112 v Medveďove sa zvýšené hodnoty  vyskytli v prípade dusičnanov a čiastočne aj celkového fosforu.

Katióny. Dlhodobý vývoj katiónov na hodnotených odberných miestach je navzájom podobný. Mierne vyššie hodnoty v Bratislave sú pozorované u draslíka a sodíka. Tieto dva prvky kvality sa v Medveďove prestali od roku 2007 sledovať. Z hľadiska dlhodobého vývoja je možné u sodíka pozorovať stúpajúci trend koncentrácií, najmä maximálnych hodnôt.

Anióny. V prípade síranov a chloridov sú koncentrácie vyššie v Bratislave a obsahy hydrogénuhličitanov sú veľmi podobné. V ostatných troch rokoch je možné vidieť mierny nárast maximálnych hodnôt chloridov, podobne ako to bolo v rokoch 2003-2006.

Obsah nerozpustených látok je na vstupnom odbernom mieste vyšší a vysoké hodnoty súvisia s povodňovými vlnami resp. zvýšenými prietokmi na Dunaji. Ojedinelé vysoké koncentrácie železa korelujú s vysokými hodnotami nerozpustených látok a vyskytujú sa hlavne v Bratislave.

V dlhodobom vývoji je pri obsahu chlorofylu-a evidentný sezónny charakter, pričom nárast hodnôt sa vyskytuje vo vegetačnom období. Koncentrácie chlorofylu-a sú ovplyvňované klimatickými a hydrologickými podmienkami príslušného roku. Najvyššia koncentrácia 96,4 mgm^-3 bola zaznamenaná v roku 2001 na odbernom mieste Medveďov. Pri tomto ukazovateli kvality vody, podobne ako v prípade fytoplanktónu, sú na výstupnom odbernom mieste zaznamenávané mierne vyššie hodnoty. Aj napriek pozorovaným a zdokumentovaným prejavom nadmerného rozvoja makrofýt a rias v zdrži vodného diela v niektorých rokoch monitoringu sa kvalita vody na výstupnom odbernom mieste z Vodného diela Gabčíkovo v porovnaní s kvalitou vody vstupujúcej do oblasti vodného diela významne nemení.

Časové rady koncentrácií extrahovateľných látok v sledovanom období sú na obidvoch odberných miestach podobné s lokálnymi vyššími hodnotami raz na jednom a raz na druhom odbernom mieste. V ostatných troch rokoch boli obsahy extrahovateľných látok najnižšie od začiatku sledovania tohto parametra, teda od roku 1994. V roku 2010 sa koncentrácie extrahovateľných látok na výstupnom profile pohybovali na úrovni medze stanovenia.

Na základe dlhodobých meraní (1992-2010) na vstupnom a výstupnom odbernom mieste – v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2010, Obr. A.2-13 až Obr. A.2-34, je možné konštatovať, že fyzikálno-chemické zloženie vody Dunaja sa prechodom cez vodné dielo v podstate nemení. Situácia v kvalite jednotlivých ukazovateľov je podobná. Dokonca sa vyskytujú ukazovatele, ktoré dosahujú na výstupnom odbernom mieste v Medveďove lepšiu kvalitu. Hodnoty nutrientov, CHSK_Mn, síranov, chloridov a extrahovateľných látok sú v Medveďove nižšie ako v Bratislave.

2.3.6    Orientačné hodnotenie kvality povrchovej vody podľa Nariadenia vlády SR č. 269/2010 Z.z.

Hlavným cieľom RSV je dosiahnutie dobrého stavu vôd. Do slovenskej legislatívy sa postupne transponovali smernice Európskej únie ako nástroj na dosiahnutie tohto cieľa. Požiadavky na kvalitu povrchovej vody sú stanovené v Nariadení vlády SR č. 269/2010 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd z 25.5.2010, s účinnosťou od 15.6.2010. V Prílohe č. 1 sú uvedené limitné hodnoty pre ukazovatele kvality povrchovej vody. Neprekročenie týchto limitov na jednotlivých monitorovacích miestach vytvára predpoklad na dosiahnutie dobrého stavu vôd vo vodných útvaroch. V nameraných údajoch za rok 2010 boli zistené v prípade všeobecných ukazovateľov mierne prekročenia u dusitanov na všetkých monitorovacích miestach, okrem priesakových kanálov. Z monitorovaných syntetických látok prekročili hodnotu ročného priemeru len kyanidy na odbernom mieste na začiatku ramennej sústavy pri Dobrohošti (č. 3376) a v starom koryte Dunaja pri Dunakiliti (č. 4016). Prekročenia boli len mierne a treba zdôrazniť, že frekvencia sledovania nebola postačujúca, preto je toto hodnotenie len orientačné.

2.4.  Záver

Kvalita povrchových vôd na odberných miestach sledovaných v rámci Dohody sa v roku 2010 oproti predchádzajúcim rokom významne nezmenila a je dlhodobo vyrovnaná. Niektoré ukazovatele kvality povrchovej vody majú sezónny charakter. Zvýšenie alebo zníženie koncentrácií sa počas sledovaného obdobia prejavuje už v Bratislave – odberné miesto č. 109, ktoré sa nachádza nad Vodným dielom Gabčíkovo a monitoruje kvalitu povrchovej vody pritekajúcu na slovenské územie. Časovo ohraničené zvýšenie hodnôt CHSK_Mn, BSK₅ resp. TOC počas jednotlivých rokov prevažne súvisí so zvýšenými prietokmi v Dunaji. Počas sledovaného obdobia sa kvalita vody, ktorá prichádza na naše územie, mierne zlepšila, čo sa prejavilo hlavne na poklese hodnôt nutrientov, CHSK_Mn a v posledných rokoch aj BSK₅ a TOC. V hodnotenom roku 2010 sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi vyskytli zvýšené hodnoty v prípade celkového dusíka a hlavne fosforu (9.8.2010 bola zaznamenaná maximálna hodnota za sledované obdobie 0,47 mg.l^-1) a tiež boli namerané vyššie hodnoty BSK₅, čím narušili klesajúcu tendenciu ostatných 5 rokov. Obsah ťažkých kovov v Dunaji je dlhodobo nízky s ojedinele sa vyskytujúcimi vyššími hodnotami. Aj v roku 2010 sa veľa hodnôt pohybovalo pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Na základe vyhodnotenia ťažkých kovov použitím environmentálnych noriem kvality pre prioritné látky a relevantné látky pre Slovensko môžeme konštatovať, že ťažké kovy sa v roku 2010 vyskytovali väčšinou v nízkych koncentráciách a aj výrazne vyššie obsahy chrómu a medi (v porovnaní s ostatnými nameranými koncentráciami) spĺňali požiadavky na kvalitu povrchovej vody po zohľadnení pozaďových koncentrácií.

Z celkového hodnotenia a porovnávania kvality povrchových vôd na vstupnom a výstupnom odbernom mieste (Bratislava a Medveďov) vyplýva, že uvedenie Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky a jeho prevádzka prakticky nemá vplyv na kvalitu povrchovej vody v Dunaji.

Biologické prvky kvality majú prioritné postavenie v hodnotení ekologického stavu útvarov povrchových vôd v súlade so základným princípom a myšlienkou Rámcovej smernice o vode (RSV). Základným cieľom RSV je dosiahnutie dobrého stavu vôd. Hodnotenie biologických prvkov kvality na odberných miestach, ktoré monitoruje SVP BA (Tab. 3) bolo uskutočnené podľa hodnotení predchádzajúcich rokov. Bol hodnotený makrozoobentos, fytoplanktón a perifytón. Spoločenstvá makrozoobentosu indikujú zmeny mesačného až polročného charakteru. V roku 2010 sapróbny index makrozoobentosu na väčšine odberných miest dosahoval úroveň b-mezosaprobity. Len na jednom odbernom mieste v zdrži (č. 311) dosiahol b-a-mezosaprobitu, čo predstavuje vodu so zreteľnejším znečistením.

Z biologických prvkov kvality sa ďalej sledoval fytoplanktón, ktorý je súčasťou sestónu a indikuje okamžitú kvalitu vody. V porovnaní s rokom 2009 bola abundancia fytoplanktónu a jej sezónna dynamika na väčšine odberných miest odlišná, čo možno pripísať odlišným klimatickým podmienkam v roku 2010. V porovnaní s rokom 2009 boli vyššie hodnoty abundancie fytoplanktónu zaznamenané skôr a celkovo boli dosiahnuté vyššie hodnoty. Najvyššia abundancia na úrovni 20024 jedincov.ml^-1 bola zaznamenaná v zdrži vodného diela na tom istom odbernom mieste (č. 309) ako v roku 2009. Iba v tomto jedinom prípade sa v roku 2010 vyskytla hodnota nad 10000 jedincov.ml^-1, čo je hranica pre masový rozvoj fytoplanktónu. Priemerná ročná abundancia ani na jednom odbernom mieste nedosiahla hodnotu blízku hranici masového rozvoja. Sapróbny index biosestónu na sledovaných odberných miestach sa v dlhodobom meradle väčšinou pohybuje v intervale, ktorý zodpovedá b-mezosaprobite t.j. prostrediu, ktoré poskytuje existenčné podmienky pre širokú škálu organizmov a predstavuje prirodzené zaťaženie toku organickými látkami. Z hľadiska abundancie fytoplanktónu ako podstatného determinanta ukazovateľa sapróbneho indexu biosestónu možno konštatovať, že vodné dielo nemalo ani v roku 2010 negatívny vplyv na saprobitu.

Na začiatku ramennej sústavy bol na odbernom mieste č. 3376 sledovaný perifytón, ktorý indikuje krátkodobé zmeny v kvalite vody (2-3 týždňového charakteru). Priemerná hodnota sapróbneho indexu perifytónu bola vyššia (1,76) ako v roku 2009 (1,65).

Kvalita sedimentov bola pre potreby Dohody v roku 2010 hodnotená: podľa tzv. kanadskej normy „Canadian Sediment Quality Guideline for the Protection of Aquatic Life”. Z výsledkov hodnotenia vyplýva, že v roku 2010 ani na jednom odbernom mieste a ani v jednom monitorovanom ukazovateli kvality sedimentov, pre ktorý existujú limity podľa CSQG, nedošlo k prekročeniu hodnoty koncentrácie predstavujúcej úroveň pravdepodobného účinku PEL, pri ktorej prekročení je možné očakávať nepriaznivý vplyv na biologický život často.

V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli v prípade anorganického znečistenia zaznamenané početnejšie prekročenia prahovej koncentrácie TEL, kedy môžu byť nepriaznivé účinky na biologický život pozorované občasne. Tieto koncentrácie vyjadrujú potenciálnu možnosť objavenia sa ekotoxikologických účinkov. Všetky koncentrácie však boli bližšie limitu TEL ako PEL.

Najlepšiu kvalitu sedimentu potvrdili analýzy vzoriek sedimentov odobratých v starom koryte Dunaja na odberných miestach č. 4016 nad prehrádzkou pri Dunakiliti a č. 3739 na sútoku pri Sape. Najviac prekročení prahových koncentrácií (TEL) bolo zistené v zdrži na odbernom mieste č. 311 na pravej strane v šamorínskej časti zdrže.

V prípade ostatných sledovaných parametrov kvality sedimentov boli obsahy väčšiny z nich podobné roku 2009. Výraznejšie rozdiely v obsahoch boli zistené u niektorých ťažkých kovov (vanád, olovo, hliník a hlavne bárium). Obsah amorfnej prchavej sulfidickej síry sa ostatné štyri roky monitoringu výrazne zvýšil. V roku 2010 sa vyskytla o trochu vyššia maximálna hodnota koncentrácie (39,70 mg.l^-1) v porovnaní s rokom 2009 (38,50 mg.l^-1) a predstavuje najvyššiu koncentráciu v histórii monitorovania sedimentov podľa Dohody 95. Bola nameraná v sedimente odobratom na odbernom mieste č. 307 v zdrži. Hodnoty TOC sa po prudkom klesnutí v roku 2007 postupne zvyšujú. V roku 2010 dosahovali o trochu nižšie hodnoty ako v roku 2009. Obsah organických látok v sedimentoch je dlhodobo nízky a v hodnotenom roku bol podobný predchádzajúcemu roku.