Monitorovanie hladín a meranie prietokov povrchových vôd sa v hydrologickom roku 2010 uskutočnilo v dohodnutom rozsahu. Na slovenskej strane sa zber údajov realizuje na siedmych vodomerných staniciach na Dunaji, po jednej stanici na Mošonskom a Malom Dunaji a Dobrohošťskom kanáli. V ramennej sústave sú hladiny povrchových vôd sledované na trinástich pozorovacích miestach.

Tab. 1: Zoznam vodomerných staníc

Q – okamžitý prietok, zvyčajne o 6.00 hod.,         Q_pr – priemerný denný prietok

H – okamžitá hladina, zvyčajne o 6.00 hod.,        H_pr – priemerná denná hladina

Meranie hladín a spracovanie prietokov na vodomerných staniciach na Dunaji, Mošonskom Dunaji, Malom Dunaji a Dobrohošťskom kanáli bolo realizované Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ). Pozorovanie hladín v ramennej sústave uskutočňoval Slovenský vodohospodársky podnik š.p., OZ Bratislava (SVP). Aktuálny prietok do starého koryta Dunaja cez stupeň Čunovo a okamžité denné údaje na priesakovom kanáli boli hlásené Vodohospodárskou výstavbou Bratislava š. p. (VVB). Údaje o prietoku a hladinách na stupni Gabčíkovo boli poskytované Slovenskými elektrárňami a. s., VET Trenčín, závod Gabčíkovo (VE Gabčíkovo). Hladiny povrchových vôd boli sledované celkovo na 28 staniciach, z čoho 14 sa nachádza v ramennej sústave (Tab. 1). Situácia vodomerných staníc je znázornená na Obr. 1.

Hladiny povrchových vôd – údaje o hladinách sú na väčšine vodomerných staníc zaznamenávané automatickými registračnými zariadeniami. Na priesakovom kanáli (stanice č. 3124 a 3125) sa výška hladiny stanovuje len pomocou vodočetnej laty.

Priemerné denné hladiny pre stanice s kontinuálnym záznamom priebehu hladiny sú vyčísľované ako priemer okamžitých hodnôt hladín pre každú celú hodinu.

Prietok – hodnoty prietoku sa na vybraných staniciach stanovujú výpočtom na základe konzumpčných (merných) kriviek. Merné krivky sa premeriavajú a upresňujú podľa vopred stanoveného harmonogramu. Na vybraných staniciach (2558, 1252, 1600, 2851) boli merania vykonávané spoločne s maďarskou stranou. Hydrometrovanie sa uskutočnilo v dohodnutých termínoch, spravidla 4-5-krát do roka.

Merania na vybraných staniciach sú vyhodnocované spoločne s maďarskou stranou a vypočítané prietoky sú stanovované dodatočne na základe vzájomného súhlasu. Priemerné denné prietoky sú pre jednotlivé stanice vyčísľované ako priemer z hodinových prietokov za príslušný deň. Aktuálne hodnoty hladín a prietokov zo 6:00 hod na všetkých uvedených staniciach boli maďarskej strane poskytované denne.

1.2.  Spôsob vyhodnotenia údajov

Všetky údaje za hydrologický rok 2010, ktoré boli v zmysle medzivládnej Dohody z roku 1995 poskytnuté maďarskej strane, sú uvedené v tabuľkových prílohách tejto správy (Tabuľkové prílohy, 1. časť). Ich grafické spracovanie sa nachádza v grafických prílohách (Grafické prílohy).

Hodnotenie režimu povrchových vôd je v zmysle Dohody z roku 1995 zamerané na stanice dokumentujúce prietokový a hladinový režim v starom koryte Dunaja, vo vzťahu k prietokovému režimu v profile Bratislava - Devín, a prietokový a hladinový režim v Mošonskom ramene Dunaja. Hodnotenie je založené na údajoch o hydrologickej situácii v povodí Dunaja a údajoch o priemerných denných prietokoch a priemerných denných hladinách.

1.3.  Hodnotenie režimu povrchových vôd

Určujúcou stanicou, podľa ktorej sa riadi prietokový režim do starého koryta Dunaja, je vodomerná stanica č. 1250 – Bratislava - Devín (Obr. 1-1). Množstvo vody pritekajúce do tejto stanice zároveň vyjadruje množstvo vody vstupujúce do oblasti Vodného diela Gabčíkovo. Na základe porovnania priemerného ročného prietoku s dlhodobými hodnotami prekročenia priemerných ročných prietokov možno hydrologický rok 2010 zaradiť medzi priemerne vodné roky. V hydrologickom roku 2010 sa mimoriadne suché mesiace nevyskytli. Medzi suché mesiace možno zaradiť mesiace február, apríl, máj a júl 2010. K stredne vodným mesiacom patril mesiac november 2009 a mesiace január a október 2010. Mesiace december 2009 a mesiace marec, august a september 2010 patrili medzi vodné mesiace. Mimoriadne vodným mesiacom bol mesiac jún 2010 (Martinka, 2010).

Priemerný ročný prietok v hydrologickom roku 2010 patril medzi priemerné prietoky na Dunaji a dosiahol 2098 m³s^-1. Podobné prietoky sa počas prevádzkovania Vodného diela Gabčíkovo vyskytli v rokoch 1993 (2030 m³s^-1), 1996 (1993 m³s^-1), 1997 (2093 m³s^-1), 2003 (2001 m³s^-1) a 2008 (2014 m³s^-1) (Tab. 2). Ročné minimum sa vyskytlo 17. februára 2010, kedy prietok klesol na 1035 m³s¹ (priemerný denný prietok 1099 m³s^-1). Ročné maximum sa vyskytlo 5. júna 2010 s hodnotou kulminačného prietoku 8071 m³s^-1 (Martinka, 2010), pri priemernom dennom prietoku 7897 m³s^-1.

   Tab. 2: Priemerné ročné prietoky v stanici č. 1250 – Bratislava - Devín

Na základe priemerných denných prietokov v stanici č. 1250 – Bratislava-Devín je možné prietoky na Dunaji počas hydrologického roka 2010 charakterizovať nasledovne (Obr. 1-1):

Podobne ako v hydrologickom roku 2009 bol prietokový režim Dunaja aj v roku 2010 typický – t.j. nízke prietoky v zimnom období, zvýšené prietoky na jar a jedna veľká povodňová vlna začiatkom leta. V priebehu leta sa vyskytli ešte tri prietokové vlny s priemerným denným prietokom nad 4000 m³s^-1. Po poslednej prietokovej vlne začiatkom septembra nasledovalo postupné klesanie prietokov až do konca hydrologického roka. V zimnom období (november 2009 až koniec februára 2010) sa prietoky pohybovali prevažne pod hodnotami dlhodobého denného priemeru. Avšak v prvej dekáde novembra, začiatkom druhej dekády decembra 2009 a začiatkom januára 2010 priemerné denné prietoky v dôsledku väčšieho množstva zrážok v rakúskom a nemeckom povodí Dunaja presiahli hodnoty dlhodobého denného priemeru. Zvýšenie prietoku na začiatku druhej dekády decembra 2009 bolo výraznejšie a priemerný prietok presiahol 2200 m³s^-1. Najnižšie priemerné denné prietoky sa vyskytli koncom januára a v polovici februára, avšak väčšinou neklesli ani pod hodnotu 1100 m³s^-1. Ročné minimum sa vyskytlo 17. februára 2010, kedy prietok dosiahol len 1035 m³s^-1, priemerný denný prietok dosiahol 1099 m³s^-1. Koncom februára sa v dôsledku oteplenia prietok výraznejšie zvýšil (kulminácia 2. marca 2010 pri 2868 m³s^-1). Po prechodnom poklese prietokov nastalo začiatkom tretej dekády marca oteplenie a prietok začal opäť stúpať, pričom sa dosiahol úroveň 2700 m³s^-1. Následne sa prietoky v priebehu apríla pohybovali hlboko pod hodnotami dlhodobého denného priemeru. V máji sa prietoky vplyvom pribúdajúcich zrážok začali postupne zvyšovať a koncom mesiaca presiahli 3000 m³s^-1. Na začiatku júna sa vplyvom výrazne nadpriemerných zrážok v nemeckom a rakúskom povodí Dunaja, ktoré spadli na konci mája, vyskytla výrazná povodňová vlna, ktorá kulminovala 5. júna 2010 pri 8071 m³s^-1. Po kulminácii prietok rýchlo klesal, avšak vďaka ďalším zrážkam sa začiatkom tretej júnovej dekády opäť vyskytla prietoková vlna, ktorá kulminovala 21.-22. júna 2010 pri 4742 m³s^-1. Po prechode prietokovej vlny prietok koncom júna klesol pod 2000 m³s^-1. Začiatkom júla však vplyvom zrážok v nemeckom povodí Dunaja prietok stúpol nad 3000 m³s^-1 (6. júla 2010 kulminácia pri 3315 m³s^-1). Po tomto zvýšení prietok klesol hlboko pod dlhodobé priemerné denné hodnoty, zrážkové úhrny v prvej polovici júla boli tiež hlboko podpriemerné. Druhá polovica júla však bola zrážkovo vysoko nadpriemerná, čo sa prejavilo aj na zvýšení prietokov. Na konci druhej dekády júla prietok stúpol tesne pod hranicu 3000 m³s^-1 (kulminácia 19.7.2010 pri 2921 m³s^-1). Výraznejšie stúpnutie prietoku sa vyskytlo v polovici tretej dekády, kedy 25. júla 2010 prietok kulminoval pri 4528 m³s^-1. August bol tiež zrážkovo vysoko nadpriemerný, najmä v prvej polovici mesiaca. Výdatné zrážky v nemeckom a rakúskom povodí Dunaja opäť spôsobili výrazné stúpnutie prietoku, ktorý kulminoval 8. augusta 2010 pri 4972 m³s^-1. Prietok potom klesol na 2000 m³s^-1, avšak koncom mesiaca začal vplyvom bohatých zrážok výrazne stúpať. Prietok kulminoval 1. septembra 2010 pri 5127 m³s^-1. Vplyvom bohatých zrážok od polovice júla až do konca septembra sa prietok v Dunaji väčšinou pohyboval nad hodnotami dlhodobého priemeru. Koncom hydrologického roka sa prietok pohyboval okolo hodnôt dlhodobého denného priemeru a prevažne kolísal medzi 1200 a 1500 m³s^-1.

Porovnaním priebehu hodnôt priemerných denných prietokov nameraných v staniciach č. 1250 – Bratislava-Devín, 1252 – Medveďov a 1600 – Komárno je možné konštatovať, že priebeh priemerných denných prietokov bol naďalej bez podstatnejších zmien. (Obr. 1-2).

Prietokový režim v starom koryte Dunaja, ktorý bol dohodnutý v Dohode z apríla 1995, a ktorý predpisuje reguláciu množstva vody prepúšťanej do starého koryta Dunaja pod Čunovom, v závislosti na prietokoch v stanici Bratislava-Devín a v závislosti na ročnom období od 250 m³s^-1 až po 600 m³s^-1, bol okrem ojedinelých prípadov dodržaný (Obr. 1-5, Obr. 1-6). Odchýlky sa väčšinou pohybovali v rámci chyby merania.

1.3.1. Prietok do starého koryta Dunaja

Počas hydrologického roka 2010 bola voda do starého koryta Dunaja prepúšťaná cez vodnú elektráreň v Čunove, cez stredovú hať (haťou na obtoku bol trvalo prepúšťaný len tzv. sanačný prietok do 10 m³s^-1) a počas júnovej povodne aj haťou v inundácii. Prietoky nad 600 m³s^-1 boli prepúšťané od 31. mája do 9 júna 2010 (10 dní) z dôvodu umelej záplavy v pravostrannej inundácii, pričom od 3. do 7. júna 2010 sa vyskytol prietok nad 5400 m³s^-1 z dôvodu prechodu povodňovej vlny (5 dní). Od 30. augusta do 6. septembra 2010 (8 dní) bol prepúšťaný prietok nad 600 m³s^-1 z dôvodu technickej údržby VE Gabčíkovo (Obr. 1-6).

Prietok, ktorý má byť prepúšťaný v príslušnom hydrologickom roku do starého koryta Dunaja, sa v zmysle „Dohody“ počíta na základe nasledovného vzťahu:

,

kde:   Q_Dunaj          -    je priemerný ročný prietok do starého koryta Dunaja v príslušnom hydrologickom roku

          Q_Devín          -    je priemerný ročný prietok v stanici Bratislava-Devín v príslušnom hydrologickom roku

          400 m³s^-1    -    dohodnutý priemerný ročný prietok do starého koryta Dunaja podľa „Dohody“ pre dlhodobý priemerný ročný prietok v stanici Bratislava-Devín 2025 m³s^-1

          2025 m³s^-1  -    dlhodobý priemerný ročný prietok v Dunaji v stanici Bratislava-Devín

Priemerný ročný prietok, ktorý mal byť v hydrologickom roku 2010 podľa vyššie uvedeného vzorca prepustený do Dunaja je nasledovný:

          Q_Devín  -  2098 m³s^-1, čo predstavuje 103,6 % prietoku uvažovaného v Dohode

          Q_Dunaj -  414,4 m³s^-1, čo predstavuje priemerný ročný prietok, ktorý mal byť prepustený do starého koryta Dunaja

Podľa hlásení prietokov cez vodnú elektráreň a stredovú hať v Čunove, vzťahujúcich sa na 6:00 hod., bol v hydrologickom roku 2010 minimálny okamžitý prietok 250 m³s^-1, maximálny prietok 3650 m³s^-1, a priemerný ročný prietok bol 448,3 m³s^-1.

Ako kontrolný profil pre stanovovanie prietoku prepúšťaného do starého koryta Dunaja slúži stanica Dobrohošť a profil Helena, ktorý sa nachádza na začiatku maďarskej ramennej sústavy. Na oboch profiloch sa uskutočňujú spoločné merania a údaje sú vzájomne odsúhlasované.

Minimálny priemerný denný prietok v starom koryte Dunaja v hydrologickom roku 2010 v profile Dobrohošť bol 210,1 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 2859 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 396,4 m³s^-1 (Obr. 1-3). K tomuto prietoku sa pripočítava prietok odoberaný do maďarskej ramennej sústavy, ktorý je stanovovaný v profile Helena. V tomto profile bol za obdobie hydrologického roka 2010 minimálny priemerný denný prietok 9,3 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 408,0 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 75,02 m³s^-1 (Obr. 1-4).

Na základe údajov z uvedených dvoch staníc (Dunaj - Dobrohošť + pravostranná ramenná sústava - Helena), ktoré sú považované za určujúce pri stanovovaní prietoku prepúšťaného do starého koryta Dunaja je možné konštatovať, že minimálny priemerný denný prietok v hydrologickom roku 2010 v starom koryte Dunaja bol 230,3 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 3267 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 471,4 m³s^-1. Počas hydrologického roka 2010 bolo potrebné do starého koryta prepúšťať množstvo vody nad 600 m³s^-1 z dôvodu zvýšených prietokov (nad 5400 m³s^-1) počas piatich dní, čo znamená, že pre tieto dni sa uvažuje iba prietok 600 m³s^-1 a priemerný ročný prietok prepúšťaný do starého koryta Dunaja bol 447,7 m³s^-1, čo predstavuje 108,0 % prietoku podľa vyššie uvedeného vzorca (Obr. 1-6). Zvýšený prietok do starého koryta Dunaja koncom augusta a začiatkom septembra bol prepúšťaný z dôvodu technickej údržby 400 kV rozvodne VE Gabčíkovo.

Na Obr. 1-7 je dokumentovaný priebeh prietokov do starého koryta Dunaja, ktoré sú hlásené denne z objektu č. 2552 - Čunovo - hať, a priebeh dodatočne spracovávaných priemerných denných prietokov v profiloch č. 2558 - Dobrohošť a č. 3535 - Helena, vyčísľovaných na základe spoločných meraní s maďarskou stranou. Z grafického spracovania vyplýva, že medzi prevádzkovými údajmi a údajmi spracovanými po skončení hydrologického roka sú minimálne rozdiely a priebeh prietokov je takmer totožný. Väčšie rozdiely sa vyskytli len počas prepúšťania zvýšených prietokov.

Na základe hodnotenia prietokov prepúšťaných do starého koryta Dunaja je možné konštatovať, že v ročnom priemere bolo prepustených 447,7 m³s^-1 vody, čo predstavuje 108,0 % množstva vody, ktoré malo byť prepustené do starého koryta Dunaja v zmysle Dohody. Čo sa týka tabuľky denného riadenia prietokového režimu je možné konštatovať, že táto bola dodržaná. Minimálne hodnoty pre zimný režim neboli niekoľkokrát dosiahnuté, avšak odchýlka bola len v jednom prípade väčšia ako chyba daná presnosťou merania (± 7 %). V prípade minimálnych hodnôt pre letný režim je možné konštatovať, že v hydrologickom roku 2010 sa nevyskytol prípad, kedy by bol minimálny prietok nižší ako 400 m³s^-1. 1. Vyšší prietok než predpísaných 600 m³s^-1 + chyba merania sa vyskytol v máji (2 dni), v júni (10 dní), v júli (1 deň) a v auguste (2 dni).

1.3.2. Prietok do Mošonského ramena Dunaja

Veľkosť prietoku do Mošonského ramena Dunaja, vrátane prietoku v pravostrannom priesakovom kanáli, je v zmysle Dohody z apríla 1995, v závislosti od hydrologických a technických podmienok, stanovený na 43 m³s^-1. Hydrologickými podmienkami sa v zmysle Dohody z apríla 1995 rozumie hladina v zdrži (minimálne 130,40 m n. m.), hladina v Mošonskom ramene Dunaja (maximálne 125,30 m n. m.) a rozdiel hladín v zdrži a Mošonskom ramene Dunaja (minimálne 5,10 m) – Obr. 1-9, Obr. 1-10. Pod technické podmienky patria najmä technologické prestávky pri údržbe a opravách turbín.

Minimálny priemerný denný prietok v hydrologickom roku 2010 v stanici č. 2851 – Čunovo - Mošonské rameno Dunaja bol 15,54 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 44,23 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 35,75 m³s^-1 (Obr. 1-8). V hydrologickom roku 2010 bola technická údržba turbín alebo odstávka jalových priepustov častejšia a realizovala sa v priebehu novembra a začiatkom decembra 2009 (38 dní), v januári (14 dní), v priebehu marca a apríla (53 dní), počas júna a júla (58 dní), v septembri (16 dní) a októbri 2010 (3 dni). Začiatkom júna 2010 bol prietok do Mošonského Dunaja navyše redukovaný aj z dôvodu prechodu povodňovej vlny.

K tomuto prietoku sa pripočítava prietok v pravostrannom priesakovom kanáli – objekt č. 3125 (v Dohode z roku 1995 stanovený na 3 m³s^-1), kde sú k dispozícii iba okamžité hodnoty prietoku o 6:00 hod. Za hodnotené obdobie bol minimálny prietok 1,0 m³s^-1, maximálny 3,5 m³s^-1 a priemerný prietok 1,8 m³s^-1. Množstvo vody tečúce v priesakovom kanáli je pomerne konštantné, preto je možné hodnotu priemerného prietoku použiť do celkového hodnotenia. To znamená, že do Mošonského ramena v hydrologickom roku 2010 tieklo v priemere 37,54 m³s^-1, čo predstavuje 87,3 % z predpokladaného prietoku 43 m³s^-1. Relatívne nižší priemerný ročný prietok prepúšťaný do Mošonského ramena Dunaja bol v roku 2010 spôsobený dlhodobými technologickými prestávkami spôsobenými väčšími opravami na turbínach a samotnom objekte (spolu 182 dní).

1.3.3. Ľavostranná ramenná sústava

V ľavostrannej ramennej sústave je prevádzkovaných 14 vodočtov. Vodočty boli vybudované takmer na každej línii prehrádzok (okrem línie I) na strane hornej vody. Boli osadené prístrojmi s kontinuálnym záznamom hladiny. Jeden z vodočtov je situovaný na začiatku kanála, ktorým sa privádza voda do ramien v ľavostrannej inundácii Dunaja. Na tomto vodočte sa vyčísľujú aj prietoky.

Na grafickom znázornení priebehu hladín (Obr. 1-11) je možné vidieť, že v ramennej sústave sa uplatňujú dva režimy prietokov, tzv. letný, ktorý trvá približne od polovice marca do polovice septembra a zimný, ktorý trvá od polovice septembra do polovice marca. V letnom režime sa okrem manipulácií s uzáverami na jednotlivých prehrádzkach výrazne uplatňuje zvýšenie prietokov počas simulácie záplav. V hydrologickom roku 2010 v období od 3. do 11. júna boli počas prechodu povodňovej vlny na Dunaji zvýšené prietoky do ramennej sústavy. Dolná časť inundácie, približne po líniu F bola počas zvýšených prietokov v starom koryte Dunaja a v ramennej sústave aj zaplavená. V hornej a strednej časti inundácie voda nevybrežila. Maximálne prietoky sa podobne ako predchádzajúcich rokoch pohybovali od 60 do 70 m³s^-1, čo priaznivo ovplyvnilo aj hladiny podzemných vôd (Obr. 1-11).

1.4.  Záver

Záverom je možné konštatovať, že počas hydrologického roka 2010 bol do starého koryta Dunaja prepustený priemerný ročný prietok 471,4 m³s^-1. Počas hydrologického roka 2010 bolo potrebné do starého koryta prepúšťať množstvo vody nad 600 m³s^-1 z dôvodu zvýšených prietokov (nad 5400 m³s^-1) počas piatich dní, čo znamená, že pre tieto dni sa uvažuje iba prietok 600 m³s^-1 a priemerný ročný prietok prepúšťaný do starého koryta Dunaja bol 447,7 m³s^-1, čo predstavuje 108,0 % prietoku v zmysle Dohody (414,4 m³s^-1 podľa vzorca pre hydrologický rok 2010).

Keď uvážime, že presnosť merania uvažovaná v norme pre prirodzené toky je ±7 % je možné konštatovať, že prietok stanovený v Dohode bol v hydrologickom roku 2010 mierne prekročený.

Do Mošonského ramena Dunaja a do priesakového kanála bolo v hydrologickom roku 2010 prepustených v ročnom priemere 37,54 m³s^-1, čo predstavuje 87,3 %. Nižší priemerný ročný prietok do Mošonského ramena Dunaja bol v hydrologickom roku 2010 spôsobený technickými podmienkami (technická údržba a rekonštrukcia nápustného objektu).

Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že prietoky stanovené v Dohode boli v zmysle hydrologických a technických podmienok dodržané.