7. Biota

 7.1. Metodika zberu dát

V roku 2009 bol monitoring bioty, zameraný na sledovanie hlavných trendov vo vývoji bioty, realizovaný už 17-ty rok po odklonení Dunaja. Je ho účelom je zaznamenávanie zmien a navrhovanie prípadných opatrení pre zlepšenie podmienok biotopov. V rámci monitorovania kvality povrchových vôd sa postupne začína prihliadať na aktuálne smery hodnotenia vodných biotopov v súlade s Rámcovou smernicou o vode. Monitoring sa uskutočňuje na šiestich monitorovacích plochách (Obr. 7, Tab. 21).

Tab. 21: Zoznam monitorovacích plôch a sledovaných ukazovateľov

Sledované ukazovatele:

A - fytocenológia – mezoštruktúra vegetácie (metóda Braun-Blanquet)

B - terestrická fauna – Gastropoda

C - vodná fauna – Cladocera, Copepoda, Ephemeroptera, Trichoptera, Odonata, Mollusca

D - vodná fauna – Pisces

E - vodné makrofyty (Kohlerova metóda a metóda Braun-Blanquet)

Fytocenológia - metóda výskumu mezoštruktúry vegetácie

Pod mezoštruktúrou vegetácie v zmysle použitej metodiky rozumieme fytocenózy. Tieto boli sledované na označených, trvalých monitorovacích plochách o veľkosti cca 400 m². Geobotanické, semikvantitatívne snímkovanie rastlinných spoločenstiev (fytocenóz) bolo uskutočňované 2-krát ročne (jarný a letný aspekt) a hodnotené podľa zásad zürišsko-montpellierskej školy, sedemčlennou spojenou stupnicou abundancie a dominancie (pokryvnosti a sociability). Ďalej bola hodnotená pokryvnosť jednotlivých etáží (E3 - stromová, E2 - krovinná, E1 - bylinná), ktorá bola stanovená percentuálne. Bola vyjadrená aj podobnosť porastu v porovnaní s predchádzajúcim rokom a dynamika vývoja porastu. V ďalšom kroku boli spoločenstvá terestrických rastlín vyhodnotené aj z hľadiska náročnosti prítomných druhov na niektoré faktory prostredia (svetlo, teplota, kontinentalita, vlhkosť, pôdna reakcia, pôdny dusík).

Vodné makrofyty

V období medzi rokmi 1990-1991 a 1999-2002 sa monitorovanie makrofýt uskutočnilo metódou Braun-Blanquet (1964). V roku 2003 bola z dôvodu lepšej porovnateľnosti výsledkov s maďarskou stranou zavedená metodika podľa Kohlerovej metódy (Kohler, 1978 in Matečný, 2003). Kohlerova metóda spočíva v získaní súpisu druhov vlastnej vodnej vegetácie i ďalších životných foriem nepriamo viazaných na vodné prostredie z vodného stĺpca jednotlivých čiastkových úsekov toku s relatívne homogénnymi ekologickými podmienkami. Avšak Kohlerova metóda nehodnotí brehovú vegetáciu, preto sa v dôsledku veľkej dynamiky vodnej hladiny v ramenách a s ňou súvisiacou častou absenciou hydrofytov od roku 2007 opäť pristúpilo aj k používaniu fytocenologického snímkovania (Braun-Blanquet) ako doplňujúcej metódy.

Cladocera (Perloočky), Copepoda (Veslonôžky)

Vzorky sa odoberali planktónovou sieťkou trikrát za rok. V metodike vzorkovania oproti doterajšiemu monitoringu nenastali žiadne zmeny.

Ephemeroptera (Podenky), Trichoptera (Potočníky)

Vzorky (larvy) boli odoberané zo štrkového substrátu odkopaním („kicking“ technika). Výsledky od roku 2004 zahŕňajú aj imága pozorované na pobrežnej vegetácii, resp. lietajúce imága náhodne zaznamenané odborníkmi v priebehu odoberania vzorky z ramien a terénnej pochôdzky. Tieto doplňujúce údaje slúžia pre zachytenie úplnejšieho zoznamu prítomných druhov.

Mollusca (Mäkkýše)

Odber materiálu vodných mäkkýšov (Mollusca) sa v hlavnom toku a v ramenách so spevnenými brehmi uskutočňuje trikrát za rok kvantitatívnou metódou na pevných kamenných substrátoch. Druhy žijúce na submerzných a emerzných vodných nárastoch sa získavajú smýkaním hydrobiologickou sieťkou. Doplňujúcou metódou je semikvantitatívna metóda individuálneho zberu, ktorá sa vykonáva za časovú jednotku z ostatných substrátov.

Suchozemské mäkkýše (Gastropoda) sú vzorkované preosievaním hrabanky z rovnakej plochy (1x1 m) z viacerých parciálnych plôšok (50x50 cm). V prípade potreby sa používa aj doplnková metóda individuálneho zberu jedincov.

Odonata (Vážky)

Vzorky (larvy) boli odoberané smýkaním submerznej vegetácie. Smýkanie je vykonávané za súčasného rozhrabávania dna („kicking“ technika) s cieľom zachytenia lariev v dnovom substráte. Za účelom zachytenia úplnejšieho obrazu chudobných spoločenstiev vážok sa od roku 2004 pristúpilo aj k sledovaniu a hodnoteniu lietajúcich imág ako doplňujúcich údajov pre zachytenie úplnejšieho zoznamu prítomných druhov.

Pisces (Ryby)

Odlovy sa vykonávajú elektrickým agregátom, počet ulovených rýb je prepočítavaný na jednotku rybolovného úsilia za 15 minút lovu elektrickým agregátom – CPUE 15. Dosah agregátu je okolo 1-1,5 m.

Metodika zberu dát jednotlivých sledovaných ukazovateľov je podrobnejšie charakterizovaná v predchádzajúcich Národných ročných správach (pozri napr. www.gabcikovo.gov.sk/doc/nr2005/index.html).

7.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

V charakteristike každej lokality (monitorovanej plochy) je zahrnuté:

1. číslo lokality, číslo monitorovanej plochy

2. riečny kilometer lokality (určený z mapy mierky M 1:10000)

3. stručná charakteristika biotopov lokality (hlavný tok Dunaja, rameno, mäkký lužný les a pod.)

4. charakteristika rastlinstva lokality

- porastotvorné dreviny

- pokryvnosti jednotlivých vrstiev a ich charakteristika

- byliny - jarný a letný aspekt

- prenikajúce druhy (neofyty, invázne druhy, nitrátofilné druhy a pod.)

- zmeny zaznamenané v stave rastlinstva

- charakteristika spoločenstva makrofytov

5. charakteristika živočíšstva lokality

- vodná fauna – popis spoločenstiev a hlavné trendy ich vývoja

- terestrická fauna – popis spoločenstiev a hlavné trendy ich vývoja

7.3. Základné informácie o stave bioty na jednotlivých lokalitách

Vývoj rastlinných a živočíšnych spoločenstiev inundácie v hodnotenom roku najviac ovplyvnilo zaplavenie väčšej časti územia počas júnovej povodne. Dolná časť územia mohla byť zaplavená aj niekoľkokát.. Podrobnejší popis hydrologických a meteorologických podmienok z hľadiska suchozemských biocenóz je uvedený vyššie, v kapitole 6.3. Základné informácie o hospodárskych lesných porastoch a o stave abiotického prostredia na monitorovaných lokalitách.

Lokalita č. 2600 - Dobrohošť, Dunajské kriviny – MP 6 (riečny km 1841)

Lokalita je tvorená suchozemskou časťou v oblasti inundácie nad nápustným objektom Dobrohošť a časťou hlavného toku Dunaja v riečnom kilometri 1841. Z hľadiska vývoja odonatocenózy sa ďalej sleduje aj štrková jama v blízkosti starého koryta Dunaja.

Suchozemská časť lokality v dôsledku zaklesávania dna Dunaja vykazovala znaky vysúšania už aj pred uvedením VDG do prevádzky. Po prehradení Dunaja sa vysúšanie lokality zintenzívnilo, v ostatných rokoch je možné badať ustálenie podmienok. Táto oblasť nebýva zaplavená ani počas prirodzených záplav a nesiahajú sem ani pozitívne vplyvy zásobovania ramennej sústavy vodou cez nápustný objekt v Dobrohošti. Lokalita je dlhodobo zásobovaná len zrážkovou vodou.

V týchto zhoršených vlhkostných podmienkach je fytocenóza monitorovacej plochy v ostatných rokoch v podstate stabilizovaná na úrovni najsuchšieho typu mäkkého lužného lesa, ďalšieho zhoršovanie stavu sa neočakáva. Stromová vrstva vysychá, topole odumierajú. Ich pokryvnosť je v ostatných rokoch nepatrná, čo umožňuje rozvoj krovinnej a bylinnej vrstvy. Pod hustým zápojom krov došlo v lete k zníženiu pokryvnosti bylín zo 100% (na jar) na 85%. Výrazná dominanta podrastu chýbala, abundantné boli viaceré druhy. Hoci počet druhov bylín sa výrazne nezmenil, došlo k výmene viacerých druhov, čo dosvedčuje aj pomerne nízka hodnota podobnosti porastu s predchádzajúcim rokom. Z hľadiska ekologickej analýzy je paradoxné, že napriek suchej a teplej jari bola ekohodnota vlhkosti vyššia, čo znamená posun k vlhšiemu prostrediu. Naďalej tu prežívajú aj hydrofyty, aj napriek dlhoročnej odkázanosti vegetácie na zrážkovú vodu. Ďalej je pozitívne, že invázny druh zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea), ktorý sa má podľa vyhlášky č. 24/2003 odstraňovať, po viacročnom zriedkavom výskyte nebol v hodnotenom roku zaznamenaný.

Hlavný tok Dunaja: Po prehradení Dunaja došlo k výraznému zníženiu prietokov a čiastočnému poklesu rýchlosti prúdenia vody v starom koryte. Pôvodné koryto sa značne zúžilo a brehová línia sa posunula k stredu riečiska. Mení sa aj obraz opusteného koryta zarastaním vegetáciou, ktorá je čoraz hustejšia a nepriechodnejšia. Akvatické živočíšne spoločenstvá sa týmto zmenám prispôsobili, sú relatívne stabilizované, ale v porovnaní s obdobím pred prehradením Dunaja väčšinou chudobnejšie. Určité zmeny sú v ostatných rokoch zaznamenávané v súvislosti s aktuálnym hydrologickým režimom toku.

Cladocera, Copepoda: Spoločenstvá perloočiek a veslonôžok sú na tomto úseku Dunaja v posledných rokoch pomerne nestabilné, ochudobňujú sa. Okrem častej fluktuácie vodnej hladiny je to možné pripísať aj absencii bočných ramien ústiacich do tejto časti Dunaja. Obe spoločenstvá (hlavne v litorálnej časti toku) boli v hodnotenom roku z hľadiska počtu aj početnosti mimoriadne chudobné, pravdepodobne aj vďaka nepriaznivému vodnému režimu v čase vzorkovania.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvá podeniek a potočníkov sú v celom odklonenom úseku veľmi chudobné, ale kontrolným prelovením mediálu toku v predchádzajúcom roku sa potvrdila prítomnosť ich zástupcov v ťažšie prístupných častiach Dunaja. V litorálnej zóne sa v hodnotenom roku potvrdil výskyt troch vzácnych reofilných druhov podeniek, čo je po ich minuloročnej absencii pozitívna zmena. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi bolo bohatšie aj spoločenstvo potočníkov. Zaznamenali sa viaceré druhy s rôznymi ekologickými nárokmi, z ktorých pravidelný výskyt mal len jeden reofilný druh.

Mollusca: V súčasnosti už vo veľmi chudobnom spoločenstve vodných mäkkýšov prebehli v predchádzajúcich rokoch viaceré zmeny: zámena reofilných druhov indiferentnými, postupné znižovanie druhovej diverzity, výrazný pokles početnosti zástupcov. V hodnotenom roku bol zachytený celoročný výskyt jediného ubikvistického ulitníka Dreissena polymorpha. Nebol zaznamenaný ani invázny druh teodox európsky (Theodoxus fluviatilis), ktorý sa šíri po Dunaji a v predchádzajúcom roku sa objavil už aj v tejto časti (v tíšine nad prehrádzkou je však prítomný).

Pisces: Ichtyocenóza lokality je v zmenených podmienkach starého koryta Dunaja pomerne stabilizovaná. Prípadné rozdielnosti je možné vysvetliť rôznymi prietokmi v čase vzorkovania, čo mení charakter prelovenej časti monitorovacej plochy. Prelovením aj susedného členitého litorálu bola v predchádzajúcom roku zaznamenaná druhovo i početnostne bohatšia ichtyocenóza, keďže sa potvrdilo prežívanie viacerých reofilných druhov na lokalite. Tieto druhy neboli v hodnotenom roku na odbernom mieste zaznamenané a aj abundancia ichtyocenózy bola na úrovni roku 2007.

Odonata: V hodnotenom roku bolo spoločenstvo vážok sledované okrem štrkovej jamy aj v starom koryte Dunaja v jej blízkosti. V týchto odlišných biotopoch boli zaznamenané druhy rôznych ekologických nárokov. V Dunaji bol potvrdený výskyt lariev tých reofilných a semireofilných vážok, ktorých imága boli pozorované aj v predchádzajúcom roku v okolí štrkovej jamy. V súčasnosti boli v štrkovej jame zaznamenané aj viaceré eurytopné druhy, ako aj druh zaradený do Červeného zoznamu (Chalcolestes viridis). Ich výskyt bol podobne predchádzajúcemu roku nepravidelný a s nízkou početnosťou.

Terestrická fauna - Gastropoda: V dôsledku dlhodobého vysychania oblasti je možné prítomnú terestrickú malakocenózu hodnotiť ako stabilizované spoločenstvo najsuchšieho variantu mäkkého lužného lesa. Dominantmi spoločenstva v posledných rokoch sú druhy rôznych ekologických nárokov – euryekný a mezohygrofilný druh. V nižšie položených častiach lokality však naďalej prežívajú viaceré lesné vlhkomilné druhy, hoci malakocenóza je už takmer dve desaťročia odkázaná len na atmosferické zrážky. Prenikanie vyslovene xenocénnych druhov je naďalej veľmi nevýrazné.

Lokalita č. 2603 - Bodíky – Bodícka brána – MP9 (riečny km 1829)

Komplexná monitorovacia plocha zahŕňa prietočné rameno typu parapotamal, priľahlú časť starého koryta Dunaja a suchozemskú časť nachádzajúcu sa vo vzdialenosti cca 200 m od starého koryta Dunaja. Zmeny v dôsledku odklonenia väčšej časti prietoku Dunaja sa výraznejšie prejavili zmenou záplavového režimu a v dôsledku malej vzdialenosti monitorovacej plochy od Dunaja je potrebné prihliadať aj na zmeny spôsobené drenážnym účinkom koryta na terestrické spoločenstvá. Výrazným faktorom ovplyvňujúcim vývoj akvatických spoločenstiev je premenlivá rýchlosť prúdenia vody v sledovanom ramene. Hoci monitorovacia plocha nebola v hodnotenom roku zaplavená, spoločenstvá netrpeli vlahovým deficitom, pôda bola v čase oboch zápisov vlhká.

Vývoj mladého, 12-ročného porastu šľachteného euroamerického topoľa (Populus x canadensis) na podploche 2603/A je v podstate ustálený. Pokryvnosť stromovej vrstvy už dosahuje 80 %, čo je hodnota dospelého porastu. V hodnotenom roku bola zmena zaznamenaná z hľadiska pokryvnosti krovinnej (pokles) a bylinnej vrstvy (nárast), čo sa ale pripisuje vplyvu minuloročného vyťaženia podúrovňových stromov, počas ktorého sa poškodila aj krovinná vrstva a presvetlila sa bylinná etáž. Druhové zloženie vrstiev sa ustaľuje, čo dokazuje aj vysoká podobnosť porastu s predchádzajúcim rokom. Po predchádzajúcom roku sa opäť zachovala aj prítomnosť hydrofytu (kosatec žltý – Iris pseudacorus). Táto životná forma, po vyťažení pôvodného topoľového porastu, sa na lokalite opäť objavila až v predchádzajúcom roku. Za negatívny jav je možné považovať zvýšenie dominancie netýkavky žliazkatej (Impatiens glandulifera), a to hlavne v lete.

Makrofyty: V hlbokom prietočnom ramene sa vyskytoval takmer rovnaký počet druhov a podobná druhová skladba, ako v predchádzajúcom roku. Na jar a začiatkom leta vplyvom vyšších prietokov sa pozdĺž prehrádzky ojedinele vyskytoval iba stolístok klasnatý (Myriophyllum spicatum). V druhej polovici leta sa začali vyvíjať aj ostatné zaznamenané druhy, z ktorých okrasa okolíkatá (Butomus umbellatus) patrí k vzácnym druhom. Pozitívne je, že invázny vodomor Nuttalov (Elodea nuttallii) nebol v hodnotenom roku zaznamenaný.

Hlavný tok Dunaja: Monitoring vodnej fauny v tejto časti hlavného toku Dunaja je zameraný na taxocenózy podeniek (Ephemeroptera) a potočníkov (Trichoptera), ktoré sú dlhodobo veľmi chudobné. Po päťročnej absencii zástupcov bol v predchádzajúcom roku zachytený ojedinelý výskyt dvoch reofilných podeniek, z ktorých jeden bol zachytený aj v hodnotenom roku. Z potočníkov boli opäť zaznamenané dva charakteristické druhy dnešného starého koryta Dunaja, ale zachytené druhy nemali počas roka stálu prítomnosť.

Ramenná sústava: Sledované živočíšne spoločenstvá sú prispôsobené regulovanému vodnému režimu ramena, ktoré je súčasťou dotačného systému ramennej sústavy. Zmena hydrologických podmienok ramena sa neočakáva.

Cladocera: V spoločenstve perloočiek prebehli po vyťažení stromov obkolesujúcich rameno pomerne veľké zmeny. Bol zaznamenaný ústup pravých planktonitov, ktoré tu prevládali pred prehradením, a  po rozvoji litorálnej makrovegetácie sa rozšírili fytofilné druhy. V ostatných rokoch dosahujú fytofilné druhy (Chydorus sphaericus, druhy rodu Alona) výraznú dominanciu. Avšak napriek pomerne vysokému počtu druhov je spoločenstvo kvantitatívne veľmi chudobné. Dôvodom je absencia optimálnych podmienok pre rozvoj populácie, keďže voda ramena je chudobná na živiny a fytoplanktón.

Copepoda: Aj spoločenstvo veslonôžok reagovalo na zmenené podmienky ramena zmenou druhového spektra. Podobne ako u perloočiek došlo takmer k úplnému ústupu euplanktonických druhov a spoločenstvo v súčasnosti vytvárajú bentické a litorálne druhy. Medzi najpočetnejšie patria druhy rodu Eucyclops, Macrocyclops albidus a Nitocra hibernica. Avšak na rozdiel od spoločenstva perloočiek sa veslonôžky v hodnotenom roku vyskytovali v hojnom počte. Spoločenstvo je stabilizované, typické pre prietočné ramená.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvá podeniek a potočníkov sú v poslednom období druhovo a početnostne čoraz chudobnejšie. V hodnotenom roku bol zaznamenaný ojedinelý výskyt troch druhov podeniek, z potočníkov bol zaznamenaný výskyt semireofilného druhu, ktorý mal ako jediný celoročnú prítomnosť.

Odonata:. Pomerne ustálené podmienky ramena so silnejším prúdením vody vyhovujú reofilným a semireofilným druhom. V ostatnom období sa v zátočinách s dobre vyvinutou makrofytickou vegetáciou vytvorili vhodné podmienky aj pre stagnikolné druhy, ktoré majú čoraz vyššie zastúpenie. Druhové spektrum ramena v ostatných rokoch ďalej obohacuje aj druh vysychajúcich a prehriatych vôd šidlovka hnedá (Sympecma fusca).

Mollusca: Hoci monitorovacia plocha poskytuje vhodné podmienky pre vývoj stabilizovaného, druhovo bohatého spoločenstva mäkkýšov, výsledky monitorovania indikujú deštrukciu spoločenstva malakocenózy. Približne od roku 2007 dochádza k poklesu druhovej diverzity – zanikajú hlavne populácie veľkých druhov a výrazne sa znižuje abundancia menších druhov, ktoré tu dominovali doteraz. K týmto zmenám dochádza aj napriek heterogénnemu charakteru ramena, dostatočnej veľkosti biotopu a dobrým možnostiam pre šírenie druhov. Trvalý výskyt v rámci hodnoteného roka mali už iba dva druhy (Bythinia tentaculata Dreissena polymorpha), väčšina prítomných druhov je indiferentná k prúdeniu, resp. stagnikolná.

Pisces: Ichtyocenóza monitorovacej plochy patrí v ostatných rokoch, vďaka regulovanej dotácii ramena vodou, medzi najstabilnejšie. Dominantné postavenie v druhovo bohatom spoločenstve už dlhodobo majú eurytopní, indiferentní zástupcovia: Alburnus alburnus, Rutilus rutilus. Početnosť rýb bola vďaka juvenilným jedincom opäť vysoká. Ďalšia expanzia nepôvodného druhu býčka čiernoústeho (Neogobius melanostomus) nebola zaznamenaná, a svoju prítomnosť si udržiava aj jeho predátor mieň sladkovodný (Lota lota). Na lokalite by bolo potrebné vysadiť aj ďalšie dravé ryby.

Terestrická fauna - Gastropoda: Malakocenóza mladého topoľového porastu (na podploche č. 2603/A) je druhovo bohatá a pri dominancii lesných stredne vlhkomilných až lesných eurytopných druhov má mezohygrofilný charakter. Ale keďže stanovište je antropogénne zaťažené a sukcesne mladé, prítomná malakocenóza je skôr zmesou druhov mäkkých, prechodných a tvrdých lužných lesov. Na lokalitu pravidelne prenikajú aj cudzie (xenocénne) druhy zo zostepneného okolia.

Lokalita č. 2604 – Bodíky – Kráľovská lúka – MP 10 (riečny km 1825)

Komplexná monitorovacia plocha je tvorená výbežkom mäkkého lužného lesa a neprietočným ramenom typu plesio-paleopotamal pod obcou Bodíky. Suchozemská časť monitorovacej plochy bola v hodnotenom roku zaplavená trikrát, najdlhšie trvajúca bola jarná záplava. Počas júnových vysokých stavov vody v Dunaji a v celej inundácii bolo rameno krátkodobo prepláchnuté. Takéto priaznivé hydrologické podmienky sa po odklonení Dunaja vyskytujú zriedkakedy.

Vývoj fytocenózy podplochy 2604/B bol opakujúcimi sa záplavami priaznivo ovplyvnený, pričom tieto vplyvy boli najviac viditeľné z hľadiska bylinnej etáže. Vŕby stromovej vrstvy boli dobre olistené, zmena nastala v dorastaní jaseňa z krovinnej do stromovej vrstvy. Vplyvom zaplavenia bola síce pokryvnosť bylinnej etáže nižšia, ale pozitívne je, že invázne druhy (ktoré sa majú podľa vyhlášky č. 24/2003 odstraňovať) boli záplavou takmer úplne vytlačené. Kým netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera) bola pred dvomi rokmi dominantným druhom spoločenstva, v hodnotenom roku bola zaznamenaná len v jednom zápise so zriedkavým výskytom. Takisto je pozitívne, že minuloročné objavenie sa zlatobyle obrovskej (Solidago gigantea) sa nezopakovalo. Fytocenologické zápisy síce nezachytili ani vzácnu bledulu (Leucojum aestivum), ale svedčia o výskyte hydrofytov ako výsledok dlhotrvajúcejšieho zaplavenia.

Makrofyty: Spoločenstvo makrofýt malo v porovnaní s predchádzajúcim rokom k dispozícii podstatne vyššie množstvo vody. Makrofyty sa počas celého vegetačného obdobia vyvíjali v hydroekofáze (vo vodnom prostredí) a počas vysokých vodných stavov Dunaja bolo rameno aj prepláchnuté. Otvorenú vodnú plochu aj v tomto roku zarástol rožkatec ponorený (Ceratophyllum demersum), v plytších litorálnych úsekoch sa opäť rozšírila vodnianka žabia (Hydrocharis morsus-ranae) spolu so salvíniou plávajúcou (Salvinia natans). Vo východnej časti sa mohla populácia lekna bieleho (Nymphaea alba) opäť rozšíriť, keďže močiarne druhy boli vysokými vodnými stavmi potlačené. Lokalita je naďalej bohatá na vzácne druhy (lekno biele - Nymphea alba, leknica žltá - Nuphar lutea, kotvica plávajúca - Trapa natans, salvínia plávajúca - Salvinia natans).

Cladocera: Mŕtve rameno poskytuje pre rozvoj spoločenstva perloočiek dobré podmienky, a to hlavne pre fytofilné druhy obývajúce rozvinuté spoločenstvá makrofytov. Rozkyv vodnej hladiny nie je veľmi výrazný a aj trend zazemňovania je zatiaľ nevýrazný, v hodnotenom roku došlo aj ku krátkodobému prepláchnutiu ramena. Vo všeobecnosti dochádza po odklonení Dunaja k nárastu druhovej diverzity perloočiek, v mediáli aj v litoráli. Počet euplanktonických druhov je v ramene síce nižší, ale ich početnosť je vyššia – v prostredí voľnej vody dosahovali dominantné zastúpenie. V ramene sa vyskytuje niekoľko vzácnych a ohrozených druhov perloočiek.

Copepoda: Spoločenstvo veslonôžok mŕtveho ramena je druhovo bohaté, i keď v mediáli sa počet druhov mierne znižuje. Prítomné druhy však dosahujú vysokú početnosť. V mediáli ramena dominujú euplanktonické druhy, kým litorál dlhodobo obýva približne 14 fytofilných druhov, pričom v mikrohabitatoch litorálu sa objavujú aj nové druhy. Na základe vysokej druhovej diverzity perloočiek a veslonôžok, ako aj prítomnosti vzácnych druhov pre územie Slovenska je lokalita hodná ochrany.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvo podeniek v ostatných rokoch väčšinou pozostáva z 3-4 druhov (hlavne stagnikolných). Ich početnosť je väčšinou nízka, stálu prítomnosť v hodnotenom roku mala opäť len podenka dvojkrídlová (Cloeon dipterum). Spoločenstvo potočníkov je dlhodobo ešte chudobnejšie, po minuloročnej absencii bol v ramene opäť zachytený stagnikolný druh (Holocentropus dubius).

Odonata: Spoločenstvo vážok je v ostatných rokoch pomerne bohaté. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch bolo zaznamenaných 11 druhov, hlavne eurytopných. Druhy však väčšinou nemajú stálu prítomnosť počas roka, v hodnotenom roku ju mal len jediný eurytopný druh šidielko krúžkované (Enallagma cyathigerum), kým v predchádzajúcom roku to bolo šidielko väčšie (Ischnura elegans). Všetky druhy zachytené v hodnotenom roku vyžadujú v larválnom štádiu prehrievané vody s dostatkom makrofýt.

Mollusca: I keď výsledky hodnoteného roka sú z hľadiska vodnej malakocenózy celkom priaznivé, z dlhodobejšieho hľadiska je možné hovoriť o deštruktívnom vplyve pravidelného letného či jesenného poklesu hladiny vody spojeného s deštrukciou vegetácie a deficitom kyslíka pri vysokých letných teplotách. Na lokalite je preukázateľný pokles zastúpenia veľkých druhov. V hodnotenom roku bol počet druhov v porovnaní s predchádzajúcimi dvomi rokmi vysoký a bola výrazne vyššia aj abundancia zástupcov. Trvalý výskyt v priebehu roka mali dva ubikvistické druhy, z ktorých sa fyza končistá (Physa acuta) opäť vyskytovala s niekoľkotisícovou početnosťou. Tieto priaznivé výsledky boli zaznamenané hlavne v čase prvého odberu vzoriek počas júna, keď bol vodný stav ramena vysoký.

Pisces: Vývoj ichtyocenózy starnúceho ramena je v ostatných rokoch stabilizovaný, zmeny sú väčšinou zaznamenané len v závislosti od obnovenia prepojenia s ostatnými časťami ramennej sústavy v danom roku. Počas veľmi krátkodobého prepojenia mŕtveho ramena s ostatnými časťami ramennej sústavy v hodnotenom roku sa ichtyocenóza neobohatila o ďalšie druhy, prítomné štyri druhy sú schopné prežívať pri vysokej teplote vody a nedostatku kyslíka. V hojnom počte sa opäť vyskytoval expanzívny druh sumček čierny (Ameiurus melas) a limnofilná slnečnica pestrá (Lepomis gibbosus). Celkove na monitorovacej ploche pretrváva nízka druhová diverzita a nízka abundancia populácií rýb.

Terestrická fauna - Gastropoda: Sledovaná malakocenóza obýva biotop s pomerne vyrovnanými a dobrými vlhkostnými podmienkami. Je typická pre najvlhšie varianty lužných lesov, má výrazný mokraďný charakter s vysokým podielom hygrofilných, polyhygrofilných a lesných hygrofilných druhov. Je však potrebné prihliadať aj na pomerne vysoké zastúpenie mezohygrofilných zástupcov, ktorých početnosť sa v hodnotenom roku zvýšila aj napriek opakujúcim sa záplavám. Malakocenóza vykazuje vysoké hodnoty druhovej diverzity. Trvalý výskyt antropotolerantného slizniaka veľkého (Limax maximus) v ostatných dvoch rokoch je pravdepodobne výsledkom lesohospodárskej činnosti v okolí monitorovacej plochy, avšak xenocénne (cudzie) druhy naďalej absentujú.

Lokalita č. 2608 – Gabčíkovo – Istragov MP 14 (riečny km 1816 – 1818)

Plocha je najrozsiahlejšou monitorovanou lokalitou, zahŕňajúcou suchozemský biotop, časť hlavného toku Dunaja a obvodové rameno typu para-plesiopotamal. Hydrologický režim oblasti nie je v súčasnosti regulovateľný. Pokles hladiny podzemnej vody, ako aj zníženie intenzity záplav po prehradení Dunaja sa v tejto oblasti najsilnejšie prejavujú pri priemerných, ale najmä nižších stavoch vody v starom koryte Dunaja. V hodnotenom roku bol výskyt vysokých prietokov pomerne hojný a lokalita bola v júni zaplavená až do výšky cca 1 m. Konkrétne pozitívne vplyvy záplavy sú popísané nižšie. Napriek aktuálnemu priaznivému vývoju niektorých sledovaných skupín by bolo potrebné zabrániť postupnému vysychaniu oblasti urýchleným zavodnením obvodového ramena. Konečnú úpravu hydrologického režimu oblasti bude potrebné riešiť spolu s riešením starého koryta  Dunaja.

Lesný porast monitorovacej plochy bol koncom roka 2006 vyťažený holorubom a plocha bola koncom roka 2008 zalesnená monokultúrou šľachteného topoľa Populus x canadensis. Pred výsadbou však prebehla celoplošná príprava pôdy, čím sa vytvorilo depónium ťažobných zvyškov rozdeľujúce pôvodnú monitorovaciu plochu na dve časti: 2/3 plochy tvorí novovysadená výsadba a 1/3-nu stará zaburinená časť. Stromová etáž na ploche naďalej neexistuje, krovinnú vrstvu tvoria hlavne vysadené mladé jedince topoľa a pôvodné dreviny zmladzujúce z pňov . Bylinnú vrstvu tvorí rúbanisková flóra z viacerých ruderálnych a inváznych druhov, ale dominantnými sú nitrofilné druhy lužného lesa. Pokryvnosť bylín bola takmer 100 %. Diverzita tejto vrstvy bola na jar vysoká, ale záplava zdecimovala viaceré ruderálne druhy. Ďalším výrazným pozitívnym efektom záplavy bolo pokračovanie regenerácie viacerých takmer suchých vŕb. Na ploche boli prítomné obe doteraz zaznamenané invázne rastliny (Impatiens glandulifera, Solidago gigantea), ktoré sa majú podľa vyhlášky č. 24/2003 odstraňovať, ale s nízkou pokryvnosťou.

Makrofyty: V ramene, v ktorom prebieha sledovanie zárastov makrofýt, boli v hodnotenom roku výkyvy vodného stĺpca od úplného zaplavenia koryta až po úplné obnaženie dna. Júnová záplava eliminovala väčšinu močiarnych druhov, ktoré sa tu začali vyvíjať, okrem chrastnice trsťovitej (Phalaris arundinacea). Mnohé sa po jesennom obnažení dna vrátili. Buriny prenikajúce z brehu po holorube sa už na ploche vďaka zaplaveniu nevyskytovali. Na dno ramena však preniklo niekoľko jedincov inváznej zlatobyle obrovskej (Solidago gigantea).

Hlavný tok Dunaja: Akvatické spoločenstvá hodnoteného úseku Dunaja sú ovplyvnené zníženou rýchlosťou prúdenia toku po odklonení väčšej časti prietoku do derivačného kanála a spätným vzdutím nad sútokom odpadového kanála so starým korytom.

Cladocera: Spoločenstvo perloočiek je aj v tejto časti hlavného toku chudobné. V roku 2009 bolo zaznamenaných 7 druhov s veľmi nízkym počtom zástupcov. Pri júlovom odbere neboli perloočky vôbec zaznamenané. Svoju dominanciu si euplanktonický druh Bosmina longirostris zachoval iba počas jesenného odberu, na jar dominoval litorálny druh Chydorus sphaericus. Nízke zastúpenie spoločenstva na jeseň mohlo byť spôsobené aj sinicovým vodným kvetom, ktorý je pre perloočky toxický.

Copepoda: Aj spoločenstvo veslonôžok je v tejto časti hlavného toku chudobné. V roku 2009 boli zaregistrované len 3 druhy, pričom počas jednotlivých odberov sa vždy vyskytoval iba jeden druh. V apríli bola zaznamenaná tychoplanktonická (bentická) veslonôžka, ktorá bola vyplachovaná zo dna silnejším prúdením vody. Pravé planktonity zo spoločenstva ubúdajú.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvá podeniek a potočníkov sú v celom sledovanom úseku Dunaja veľmi chudobné. Po päťročnej absencii bola na lokalite zaznamenaná reofilná podenka pri jedinom odbere. Výskyt druhov potočníkov je v jednotlivých vzorkách síce nepravidelný, ale absencia spoločenstva nebola od roku 2000 zaznamenaná. V priebehu hodnoteného roka boli zachytené dva reofilné potočníky.

Odonata: Kvôli nevhodným podmienkam pre výskyt vážok v ramennej sústave Istragova a zlému prístupu k ramenám bolo sledovanie odonatocenózy od roku 2005 presunuté do Dunaja. Podľa získaných výsledkov je však odonatocenóza chudobná aj v hlavnom toku. V hodnotenom roku boli zachytené imága eurytopného šidielka väčšieho (Ischnura elegans) v blízkosti Dunaja, ale ani tento druh tu nemal celoročnú prítomnosť.

Mollusca: Spoločenstvo vodných mäkkýšov je od roku 2005 taktiež druhovo chudobné. K ochudobneniu spoločenstva pravdepodobne došlo po expanzii invázneho druhu teodox európsky (Theodoxus fluviatilis). Celoročnú prítomnosť v ostatných troch rokoch má jedine tento druh, pričom jeho maximálna početnosť v roku nedosiahla ani hodnotu 2000 jedincov, čo je výrazne nižšia hodnota, než v predchádzajúcich rokoch. Na lokalite bolo ďalej zistené indiferentné kopýtko prirastené (Dreissena polymorpha) a reofilná kôstka rebrovaná (Sphaerium solidum) s nepatrnou početnosťou. Tento celoeurópsky pomerne vzácny a ustupujúci druh má svoje nové náleziská v Dunaji. Chránený vysadený reofilný druh fagotka škvrnitá (Fagotia esperi) opäť chýbal.

Pisces: Ichtyocenóza tejto časti toku je v ostatných rokoch pomerne stabilizovaná, hoci aj tu je možné badať pokles druhovej diverzity a ústup reofilných druhov. Zmeny sú vyvolané aj zmenou charakteru lokality popri kamennom výhone (zabahnenie, zarastanie koryta náletovými drevinami). V hodnotenom roku bola ichtyocenóza za posledných desať rokov druhovo najchudobnejšia a bola zaznamenaná aj najnižšia hodnota abundancie. Spoločenstvo je v ostatných rokoch tvorené hlavne eurytopnými druhmi, avšak dominuje expanzívny býčko čiernoústy (Neogobius melanostomus). V hodnotenom roku nebol zaznamenaný ani pôvodný reofilný dravý druh mieň sladkovodný (Lota lota), ktorý by do určitej miery mohol potláčať expanziu inváznych druhov. Je však možné konštatovať, že zistené výsledky charakterizujú iba litorálnu zónu Dunaja, reofilné ryby aj naďalej nachádzajú útočisko v mediálnej časti toku. Potvrdzujú to aj iné (aj medzinárodné) ichtyologické prieskumy.

Ramenná sústava: V hodnotenom roku bol stav vody sledovaného ramena od apríla až do konca vegetačného obdobia mimoriadne vysoký. V októbri už bol zaznamenaný nízky stav vody, tak ako po minulé roky.

Cladocera: Vývoj spoločenstva perloočiek bol vplyvom podobných hydrologických podmienok podobný ako v predchádzajúcom roku. Na jar a v lete počas vysokých vodných stavov bolo v ramene v dôsledku vyplachovania zistených menej druhov, než na jeseň v čase nízkych prietokov. V lete boli druhy zastúpené len niekoľkými jedincami, kým na jeseň došlo až k hromadnému premnoženiu niektorých druhov hlavne v litoráli ramena. V spoločenstve dominujú euplanktonické druhy, hoci vplyvom rozširujúcich sa makrofýt pribúdajú fytofilné druhy.

Copepoda: Spoločenstvo veslonôžok ramena je pomerne bohaté aj napriek nestabilným hydrologickým podmienkam. Najviac druhov bolo zaznamenaných na jar, neskôr boli niektoré vysokými prietokmi vypláchnuté. Dochádza aj k premnoženiu niektorých euplanktonických druhov – filtrátorov fytoplanktónu, ktorý sa tvorí vo vode bohatej na živiny.

Ephemeroptera, Trichoptera: V sledovanom ramene bola takmer desaťročná absencia podeniek a potočníkov prerušená. Spoločenstvo podeniek tvoril jeden druh tečúcich a jeden druh eutrofných vôd s nízkou početnosťou. Z potočníkov boli zaznamenané larvy dunajského reofilného a semireofilného druhu.

Pisces: Ichtyocenóza je sledovaná v tejto časti ramennej sústavy na dvoch podlokalitách, ktoré sa líšia prepojenosťou s hlavným tokom Dunaja. Pred prehradením Dunaja pri vysokých vodných stavoch Dunaja dochádzalo ku komunikácii hlavného toku s oboma časťami ramena, v súčasnosti to platí iba pre časť ramena nad prehrádzkou Foki.

K pravidelnej komunikácii s hlavným korytom Dunaja dochádza len v časti ramena nad prehrádzkou Foki. Táto časť ramena sa vyznačuje stabilne relatívne vysokou diverzitou aj početnosťou ichtyocenózy. V hodnotenom roku bolo zaznamenaných menej reofilných druhov, ktoré pravdepodobne boli presunuté do Dunaja kvôli nízkym stavom vody v ramene. V ichtyocenóze dominovali eurytopné druhy a pozitívne je, že expanzívne správanie sa cudzích druhov rodu býčkov (Neogobius sp.) naďalej nie je pozorované. Toto zistenie platí pre obe podplochy.

Druhá časť ramena, nachádzajúca sa pod prehrádzkou Foki, je od hlavného toku dlhodobo izolovaná. K dočasnému prerušeniu izolácie došlo v roku 2007 a následne bolo zaznamenané vyrovnanie druhovej diverzity oboch podlokalít a výrazný nárast abundancie rýb. V ostatných dvoch rokoch sa však diverzita opäť znižovala a v hodnotenom roku bola aj napriek zaplaveniu pomerne nízka aj početnosť rýb. Navyše, vzhľadom na vyplytčenie a odľahlosť tejto časti ramena dochádza k znižovaniu rybej osádky premnoženým rybožravým vtáctvom.

Terestrická fauna - Gastropoda: Štruktúra suchozemskej malakocenózy sa začína po výrube porastu plochy (v roku 2006) a následnej zmene mikroklímy meniť. Vplyvom tohto antropického vplyvu je možné pozorovať posun stredne degradovanej malakocenózy mäkkého lužného lesa smerom k mezohygrofilnej, čo dokazuje znížená hodnota hygropreferenda lokality. I keď druhové zloženie spoločenstva je stabilné, zvyšuje sa zastúpenie lesných mezohygrofilných, euryekných, nelesných a svetlomilných druhov. Aj dominanty spoločenstva patria do týchto skupín.

Lokalita č. 2609 – Sap – Erčéd – MP15 (riečny km 1812)

Monitorovacia plocha sa nachádza pri sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Po odklonení toku nedošlo v blízkosti monitorovacej plochy k zmene hydrologického režimu, zachovala sa i častá prítomnosť záplav vplyvom spätného vzdutia. V súčasnosti je však potrebné prihliadať na dôsledky pokračujúcej erózie dna koryta Dunaja a s tým súvisiaceho zaklesávania hladiny povrchových aj podzemných vôd. Oblasť sa môže v čase dlhotrvajúcich nízkych vodných stavov na Dunaji stať zraniteľnou. Lokalita bola v čase vysokých dunajských prietokov koncom júna zaplavená podľa kalových stôp na stromoch až do výšky 2 m.

Fytocenóza: Vŕbový porast plochy bol na jar roku 2006 vyťažený holorubným spôsobom. Fytocenóza sa v súčasnosti sleduje v mladom topoľovom poraste (Populus x canadensis), ktorý bol vysadený v roku 2007. Topole v súčasnosti vytvárajú iba krovinnú vrstvu, dosahujú výšku 3 m. Postupne sa zvyšuje zapojenosť vrstvy, z 10 % na jar na 25 % v lete. Fyziognómiu bylinného podrastu vyvinutého na 100 % na jar aj v lete, naďalej určoval monodominantný porast neofytnej astry kopijovitolistej (Aster lanceolatus). Po záplave však bola vitalita jedincov znížená. Okrem nej sa výrazne uplatňovala aj bleduľa (Leucojum aestivum), pôvodný typový druh biotopu. V lete svoju pokryvnosť a abundanciu mierne zvýšili aj viaceré ďalšie pôvodné druhy. Zároveň však platí aj to, že dominancia astry potláča pôvodné mokraďné druhy, ale takisto brzdí aj uplatnenie synantropných druhov. V bylinnej vrstve došlo k poklesu druhovej diverzity, čo svedčí o pokračujúcej sukcesii mladého porastu. Pozitívnym javom je absencia inváznej zlatobyle obrovskej (Solidago gigantea).

Terestrická fauna - Gastropoda: Hlavným dôvodom zmien v spoločenstve terestrickej malakocenózy je výrub vŕbového porastu lokality v roku 2006. Na základe výsledkov predchádzajúceho roka sa rysovali optimistické predpoklady obnovy spoločenstva, bolo zaznamenané šírenie sa redukovaných populácií polyhygrofilných druhov. Avšak podľa výsledkov hodnoteného roka ich šírenie nie je intenzívne, lesohospodársky zásah mal deštruktívnejší vplyv, než sa očakávalo. Dominantnými druhmi v súčasnosti sú lesný hygrofilný druh Arianta arbustorum a polyhygrofilné druhy Zonitoides nitidus a Succinea putris. Lokalita patrí z hľadiska malakocenózy medzi najvlhšie. Spoločenstvo je prispôsobené vysokej dynamike povrchovej vody, má nízku biodiverzitu, ale vysokú vyrovnanosť. Prienik cudzích druhov naďalej nie je pozorovaný.

Lokalita č. 2612 – Kľúčovec - Sporná sihoť – MP18 (riečny km 1804 – 1805)

Monitorovacia plocha sa nachádza pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála a má tak zachovaný pôvodný vodný režim, pravidelne sa vyskytujú aj záplavy. Po dvojročnej absencii záplav bola plocha v hodnotenom roku počas júnovej povodne zaplavená až do výšky 2-3 m. Po záplave bola pôda pokrytá niekoľkocentimetrovou povodňovou hlinou. Priame vplyvy VD Gabčíkovo na túto lokalitu neboli v minulosti preukázané. Avšak v súčasnosti dochádza k zaklesávaniu dna Dunaja v dôsledku erózie pod vodným dielom a s tým spojený pokles hladín povrchových i podzemných vôd môže mať vplyv na tunajšie spoločenstvá.

Monitorovacia plocha je tvorená mŕtvym ramenom Dunaja, menším plytkým odrezaným ramenom typu plesiopotamál, Opátskym ramenom a úsekom hlavného toku Dunaja v oblasti riečneho kilometra 1804-1805. Terestrická časť monitorovacej lokality sa nachádza na miernom terénnom vale medzi plytkou odrezanou časťou Kľúčovského ramena a obhospodarovanou lúkou.

Fytocenóza: Vývoj fytocenózy prebiehal v hodnotenom roku za priaznivých vlhkostných podmienok hlavne vďaka júnovej záplave. Rastlinné spoločenstvo monitorovacej plochy je stabilizované, druhové zloženie vrstiev a hodnoty ich pokryvnosti sú v ostatných rokoch podobné. Znížená bola iba letná pokryvnosť bylinnej vrstvy vplyvom silnej júnovej záplavy. Dominantmi tejto vrstvy boli celoročne opäť nitrofilné druhy pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), ostružina ožinová (Rubus caesius) a lipkavec obyčajný (Galium aparine). Podobne ako minulý rok sa v bylinnej vrstve úspešne rozvíja zmladenie prítomných drevín a krov. Podobnosť porastu s predchádzajúcim rokom je vysoká.

Makrofyty: Zárasty makrofytov mali v hodnotenom roku na všetkých troch sledovaných úsekoch ramena priaznivé podmienky pre svoj vývoj. Permanentné zavodnenie ramena a pomerne vysoké teploty sa odrazili na masívnom vývoji rastlín. Spoločenstvo makrofytov bolo podobné ako v predchádzajúcom roku. Otvorenú vodnú plochu úseku č. 1 vypĺňali okrem invázneho vodomoru Nuttalovho (Elodea nuttallii) aj ďalšie dva druhy. Môže to poukazovať na vyšší obsah živín vo vode. V ostatných častiach s plytšou vodou bola diverzita druhov podobne predchádzajúcim rokom vyššia. Pretrváva aj prítomnosť vzácnych a ohrozených druhov.

Hlavný tok Dunaja: Monitorovaný úsek hlavného toku Dunaja má relatívne pôvodný charakter s prirodzeným sezónnym kolísaním hladiny. V súčasnosti sa však zdá, že prevádzkovanie vodného diela s kolísaním vodnej hladiny v rámci dňa pravdepodobne ovplyvnilo pobrežné spoločenstvá. Ochudobnenie akvatických spoločenstiev v hlbších častiach toku je pravdepodobne spôsobené aj interakciou iných faktorov, napr. trofických.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvá podeniek a potočníkov sa v jednotlivých rokoch a jednotlivých vzorkách vyskytujú nepravidelne. V hodnotenom roku nebol zaznamenaný žiadny zástupca spoločenstiev. Naposledy bolo v roku 2007 po viacročnej absencii zaznamenané mierne posilnenie spoločenstiev podeniek a potočníkov. V nízkom počte boli registrované reofilné druhy. Z hľadiska ochudobnenia týchto spoločenstiev sa predpokladá vplyv denného kolísania vodnej hladiny, ale na druhej strane sú tieto spoločenstvá veľmi chudobné na celom odklonenom úseku Dunaja.

Mollusca: Hlavný tok Dunaja sa v celom hodnotenom úseku vyznačuje chudobnou malakofaunou. Stálu prítomnosť v priebehu hodnoteného roka mal opäť jediný nepôvodný invázny druh teodox európsky (Theodoxus fluviatilis), ale jeho početnosť bola v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi podstatne zvýšená. V jesennom termíne tu bol prítomný ďalší ubikvistický druh, ktorý tu má pravdepodobne stabilné zastúpenie, len je zachytiteľný iba pri nižších vodných stavoch.

Ramenná sústava: Vodná fauna ramennej sústavy je na tejto monitorovanej ploche sledovaná v občasne prietočných ramenách (plesiopotamál). K prepojeniu sledovaných ramien s hlavným tokom dochádza len pri vysokých prietokoch v Dunaji, v hodnotenom roku k prepojeniu došlo koncom júna.

Cladocera: V spoločenstve perloočiek je po prehradení Dunaja možné pozorovať narastanie druhovej diverzity. Vysoký počet druhov svedčí o tom, že proces zazemňovania ramena zatiaľ nie je vo veľmi pokročilom štádiu. V spoločenstve celoročne dominovali fytofilné druhy, ale po letnom kontakte s inými vodnými biotopmi sa zvýšila aj prítomnosť pravých planktonitov. Rameno je možné považovať za pôvodnú lokalitu, hodnú ochrany.

Copepoda: Druhová diverzita spoločenstva veslonôžok v poslednom desaťročí pomerne výrazne kolíše. V súčasnosti je počet druhov pomerne vysoký, pozostáva hlavne z fytofilných druhov viazaných na hustú makrovegetáciu. Prítomnosť pravých planktonitov v spoločenstve svedčí o občasnom povrchovom prepojení ramena s ostatnými vodami. V spoločenstve sa nepravidelne vyskytujú aj vzácne druhy, čo odôvodňuje ochranu lokality.

Ephemeroptera, Trichoptera: Osídlenie ramena spoločenstvami podeniek a potočníkov je dlhodobo veľmi chudobné až nepravidelné. Spoločenstvo podeniek bolo v hodnotenom roku mierne posilnené, okrem pravidelne sa vyskytujúceho stagnikolného druhu boli zachytené aj dva druhy eutrofných vôd. Spoločenstvo potočníkov už štvrtý rok tvorí jediný semireofilný potočník.

Odonata: Podmienky v ramene sú pre spoločenstvo vážok pomerne priaznivé. Hoci v porovnaní s predchádzajúcim rokom bola zaznamenaná nižšia druhová diverzita, na lokalite je registrovaný pravidelný výskyt viacerých stagnofilných druhov. Stav odonatocenózy sa výrazne nemení.

Pisces: Ichtyofauna sledovaného plytkého, zabahneného a zarasteného ramena je v ostatných rokoch druhovo a početnostne veľmi chudobná. I keď počas júnových vysokých vodných stavov Dunaja bolo prepojenie ramena s hlavným tokom obnovené, ichtyocenóza sa neobohatila, opäť pozostávala iba z troch druhov nenáročných na obsah kyslíka vo vode. V porovnaní s predchádzajúcim rokom bola podobná aj dominancia druhov, ale ich abundancia bola zvýšená.

Terestrická fauna - Gastropoda: Z hľadiska druhového zloženia boli v malakocenóze v ostatných 10-tich rokoch zaznamenané malé zmeny, väčšie zmeny boli registrované z hľadiska dominancie a konštantnosti druhov v jednotlivých rokoch. V ostatných troch rokoch si svoju dominanciu udržiavajú lesný hygrofilný (Arianta arbustorum) a polyhygrofilný priekopnícky druh (Succinea putris). Po vyhodnotení hydropreferenda terestrickej malakocenózy a štatistickej analýzy je možné konštatovať, že biotop sa vyznačuje prirodzeným hydropedologickým režimom a patrí medzi najvlhšie stanovištia.

7.4. Záver

Vývoj rastlinných a živočíšnych spoločenstiev prebiehal v hodnotenom roku za pomerne priaznivých vlhkostných podmienok hlavne vďaka zaplaveniu územia počas júnovej povodne, dostatku zrážok a absencii letných extrémne vysokých teplôt. Niektoré z lokalít v dolnej časti mohli byť zaplavené aj viacnásobne. Z hľadiska vývoja rastlinných a živočíšnych spoločenstiev v jednotlivých častiach inundácie je možné konštatovať nasledovné:

Monitorovacia plocha č. 2600 sa nachádza v najvrchnejšej časti inundácie Dunaja bez možnosti regulácie hladiny podzemných vôd. Tá je dlhodobo zaklesnutá do štrkového podložia, preto sú prítomné rastlinné i živočíšne spoločenstvá typické pre najsuchšie varianty mäkkého lužného lesa. Spoločenstvá sú stabilizované, pričom pozitívne je, že v nich pretrváva prítomnosť vlhkomilných druhov s nízkou abundanciou a nedochádza k šíreniu xenocénnych a inváznych druhov.

Oblasť medzi nápustným objektom a vyústením hlavného dotačného ramena do Dunaja je charakterizovaná plochami č. 2603 a 2604. Na týchto plochách je možné reguláciou prietokov ovplyvňovať výšku hladiny povrchovej i podzemnej vody, resp. realizovať umelú záplavu. V hodnotenom roku bolo územie počas júnovej povodne zaplavené, počas vyšších prietokov v Dunaji boli niekoľkokrát dosiahnuté vysoké hladiny podzemnej vody.

Terestrické rastlinné spoločenstvo mladého topoľového porastu sa na ploche č. 2603 stabilizuje. Stromy už dosahujú úroveň pokryvnosti dospelých porastov, následkom čoho sa ustaľujú aj nižšie vrstvy. Negatívnym javom je však výrazné zastúpenie inváznych rastlín. Ich ústup je však pozorovaný na ostatných plochách inundácie, ktoré boli zaplavené. V antropogénne zaťaženom mladom topoľovom poraste je malakocenóza skôr zmesou druhov mäkkých, prechodných a tvrdých lužných lesov. Hodnotený vodný biotop plochy č. 2603 sa nachádza v hlavnom ramene dotačného systému inundácie. Ichtyocenóza ramena je dlhodobo stabilná, spoločenstvo vážok sa mierne obohacuje osídľovaním príbrežných mikrohabitatov stagnikolnými druhmi. Pribúdanie fytofilných zástupcov planktonických kôrovcov je vyvolané antropickými vplyvmi v blízkosti ramena. Pokles druhovej diverzity malakocenózy je pravdepodobne reakciou na úbytok druhov v Dunaji.

V terestrickej časti monitorovacej plochy č. 2604 sa nachádzajú stabilizované rastlinné a živočíšne spoločenstvá, typické pre vlhké varianty mäkkých lužných lesov. Pozitívnym vplyvom tohtoročných záplav je výrazný ústup inváznych rastlín a prítomnosť hydrofytov. Mŕtve rameno plochy č. 2604 bolo v hodnotenom roku krátkodobo prepláchnuté, čím sa obohatili prítomné živočíšne spoločenstvá. Viaceré spoločenstvá však i naďalej pozostávali z druhov prehrievaných vôd s dostatkom makrofýt, resp. nedostatkom kyslíka.

Podstatná časť Istragovskej oblasti (reprezentovanej plochami č. 2608 a 2609) pod vyústením hlavného dotačného ramena po sútok Dunaja s odpadovým kanálom býva pravidelne zaplavovaná až podmáčaná. K zaplaveniu oblasti došlo po dvojročnej absencii počas vysokých júnových dunajských prietokov. Nepriaznivým javom je však pokles hladiny podzemnej vody súvisiaci s pokračujúcou eróziou dna koryta Dunaja, ktorý je v čase nízkych prietokov Dunaja výrazný. Aj napriek niektorým pozitívnym výsledkom monitoringu hodnoteného roka je potrebné zdôrazniť nutnosť riešenia dotácie vody do tejto oblasti. Terestrické rastlinné a živočíšne spoločenstvá oboch sledovaných plôch boli poznačené výrubom stromovej vrstvy v predchádzajúcich rokoch. Vysadené topole v súčasnosti tvoria ešte iba krovinnú vrstvu fytocenóz. Bylinnú vrstvu plochy č. 2608 tvorí rúbanisková flóra spolu s nitrofilnými druhmi lužného lesa. Bylinnú etáž plochy č. 2609 vytvára hlavne monodominantný porast astry, ale sú v nej viac zastúpené aj pôvodné druhy lužného lesa. Ťažbou stromov utrpeli aj malakocenózy plôch, čo sa na ploche č. 2608 prejavilo posunom spoločenstva smerom k mezohygrofilnému a šírením nelesných a euryekných druhov. Na ploche č. 2609 bol zaznamenaný ústup polyhygrofilných druhov.

Obvodové rameno plochy č. 2608 sa v lete počas vysokých dunajských prietokov naplnilo, podobne ako v predchádzajúcom roku. Vďaka tomu dochádza k ústupu močiarnych rastlín, kôrovce boli síce v lete vypláchnuté, ale na jeseň sa hromadne premnožili. Prerušila sa i viacročná absencia spoločenstiev podeniek a potočníkov. V ichtyocenózach sledovaných podlokalít (nad a pod prehrádzkou Foki) nebola zaznamenaná výrazná zmena. Opäť dominovali eurytopné druhy, ale zachováva sa aj prítomnosť reofilných zástupcov. Druhová diverzita a početnosť rýb je na podlokalite pod hrádzou Foki znížená kvôli izolácii a premnoženiu rybožravého vtáctva. Aj napriek pomerne priaznivým záverom ostatných dvoch rokov je potrebné upozorniť na nutnosť riešenia dotácie vody oblasti.

Oblasť monitorovacej plochy č. 2612, reprezentujúca inundáciu pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála má zachovaný pôvodný vodný režim. Súčasne však v dôsledku erózie dochádza k zaklesávaniu dna Dunaja s čím je spojený pokles hladín povrchových i podzemných vôd, čo sa môže odraziť na vývoji tunajších spoločenstiev. Oblasť monitorovacej plochy býva počas vysokých vodných stavov v Dunaji pravidelne zaplavovaná, v hodnotenom roku k tomu došlo v júni.

Terestrické rastlinné a živočíšne spoločenstvá sú v podstate stabilizované. Fytocenóza je ustálená s mezohygrofilným charakterom a v malakocenóze dochádza k zmenám v podstate iba z hľadiska zastúpenia jednotlivých druhov. V sledovaných ramenách oblasti prebieha pomalý proces postupného zazemňovania, ktorý bol v hodnotenom roku brzdený vysokými vodnými stavmi, prípadne prerušením izolácie. Spoločenstvá sú pomerne bohaté z hľadiska spoločenstva perloočiek, veslonôžok a vážok, ktoré sú tvorené hlavne fytofilnými resp. stagnikolnými druhmi. Naopak, výskyt podeniek a potočníkov je v oblasti nepravidelný a veľmi chudobná je aj ichtyofauna, ktorú tvoria druhy nenáročné na obsah kyslíka vo vode. V ramenách oblasti sa vyskytujú aj viaceré chránené a vzácne druhy.

Sledovaný úsek hlavného koryta Dunaja je možné rozdeliť na dve časti: na odklonený úsek reprezentovaný komplexnými monitorovacími plochami č. 2600, 2603, 2608 a na úsek Dunaja pod sútokom starého koryta s odpadovým kanálom reprezentovaný plochou č. 2612. Odklonený úsek Dunaja sa po prevedení väčšej časti prietoku do derivačného kanála vyznačuje zmenenými charakteristikami (zníženie rýchlosti prúdenia, zúženie toku). Úsek Dunaja pod sútokom starého koryta s odpadovým kanálom sa vyznačuje vplyvmi denného kolísania hladiny vody spôsobeného prevádzkovaním VDG, čo narúša litorálne spoločenstvá. V ostatných rokoch je v tejto oblasti badateľný aj pokles vodnej hladiny v dôsledku erózie dna. Hoci sa tieto dva úseky Dunaja vyznačujú rôznymi podmienkami, vývoj ich fauny je podobný. V predchádzajúcom období bolo pozorované nahradzovanie prúdomilných druhov eurytopnými, ale v ostatných rokoch dochádza aj k výraznému ochudobneniu niektorých spoločenstiev (ichtyocenóza, malakocenóza, odonatocenóza, spoločenstvá podeniek a potočníkov). Jeho miera je pravdepodobne miernejšia, než ukazujú výsledky, keďže zástupcovia sa mohli presunúť smerom do stredu riečiska, kde sú používanými odberovými metódami nezachytiteľné (nasvedčuje tomu aj minuloročné vzorkovanie podeniek a potočníkov pri kamennom prepade v Dunaji v blízkosti plochy č. 2600). Vo viacerých spoločenstvách – ichtyocenóza, malakocenóza – dochádza k expanzii inváznych a súčasnému ústupu pôvodných druhov.

Na základe aktuálnych výsledkov je možné z hľadiska celého záujmového územia konštatovať, že pravdepodobne vplyvom záplav došlo v podstate na všetkých plochách k ústupu rozšírenia, prípadne až absencii inváznych rastlín (Impatiens glandulifera, Solidago gigantea), ktoré sa majú podľa vyhlášky č. 24/2003 odstraňovať a aktuálny nárast biodiverzity spoločenstiev podeniek a potočníkov korešponduje s dlhodobým, takmer dvadsaťročným trendom ich výskytu v oblasti VDG. V budúcom období by sa dal očakávať ďalší nárast biodiverzity, hlavne za predpokladu realizácie umelých záplav.