5.    Pôdna vlhkosť

5.1.  Metodika zberu dát

Monitoring pôdnej vlhkosti sa prakticky od začiatku monitorovania vykonáva bez zmien. Merania pôdnej vlhkosti sa uskutočňujú neutrónovou sondou. Pozorovania sa realizujú v rámci monitoringu vplyvu prevádzky vodného diela Gabčíkovo na prírodné prostredie. Do výmeny údajov s maďarskou stranou je zaradených 20 objektov (Tab. 16). Patria sem objekty na meranie pôdnej vlhkosti pozorované v rámci odbornej skupiny „Biota“ (5 objektov), garantom ktorej je Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského Bratislava (PriF UK), odbornej skupiny „Pôda“ (3 objekty), garantom ktorej je Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) a odbornej skupiny „Les“ (12 objektov), garantom ktorej je Národné lesnícke centrum, Lesnícky výskumný ústav Zvolen – Výskumná stanica Gabčíkovo (NLC-LVÚ) (Obr. 5).

Tab. 16: Zoznam pozorovaných lokalít

5.2.  Spôsob spracovania údajov

Namerané údaje boli tabuľkovo a graficky spracované a sú uvedené v prílohách Národnej ročnej správy z monitorovania za rok 2009 (Tabuľkové a Grafické prílohy). V tabuľkách sú uvedené údaje za rok 2009, ktoré boli poskytnuté maďarskej strane v rámci výmeny údajov, vrátane údajov o hladine podzemnej vody v mieste merania pôdnej vlhkosti. Ako podporné údaje sú do výmeny zaradené aj údaje priemerných denných teplôt a denných zrážkových úhrnov. Textové hodnotenie je spracované na jednotlivé vybrané lokality pozdĺž toku Dunaja.

Grafické znázornenie nameraných údajov bolo vyhotovené v dohodnutom tvare a pozostáva z dvoch typov grafov:

1. Zobrazenie priemernej hodnoty objemovej vlhkosti v % pre hĺbkové intervaly od 0 do 100 cm a od 110 do 200 cm. Priemerná hodnota objemovej vlhkosti pre jednotlivé dátumy merania bola vypočítaná ako priemerná hodnota pre uvedené hĺbkové intervaly. V prípade neúplného hĺbkového intervalu sa priemerná hodnota pôdnej vlhkosti počítala len v prípade najmenej štyroch meraní po hĺbke.

2. Zobrazenie časového a priestorového rozloženia hodnôt pôdnej vlhkosti v plošnom farebnom grafe pre úplný profil merania za obdobie rokov 1989-2009. Farebná škála bola zvolená s krokom 5 % pre hodnoty pôdnej vlhkosti od 0 do 50 %, pričom hodnoty nad 50 % objemovej vlhkosti sú znázornené jednou farbou. Odtiene hnedej farby znamenajú nedostatok resp. nízky obsah pôdnej vlhkosti, zelená a modrá farba predstavujú dostatočnú vlhkosť pre vegetáciu, odtiene fialovej farby znamenajú vysoké hodnoty pôdnej vlhkosti až takmer nasýtenosť príslušnej polohy vodou a červenofialová farba predstavuje nasýtenosť príslušnej polohy vodou. Presný dátum merania je vyjadrený čiarkou nad horizontálnou časovou osou. Okrem toho ako dôležitá doplňujúca informácia je priamo v obrázku vynesený priebeh hladiny podzemnej vody na danej lokalite.

Priložené je aj grafické znázornenie priebehu priemerných denných teplôt a denné úhrny zrážok na najbližších meteorologických staniciach:

denné úhrny zrážok:                2565 - Bratislava-letisko a 2569 - Gabčíkovo

priemerné denné teploty:         2588 - Bratislava-letisko a 2590 - Gabčíkovo.

5.3.  Hodnotenie monitorovaných lokalít

Základné údaje o lokalite, ako aj vybrané údaje z predchádzajúceho obdobia sú v hodnotení spomenuté len stručne. Podrobná charakteristika lokality je uvedená v Národnej ročnej správe za rok 1996 (www.gabcikovo.gov.sk). Hodnotenie výsledkov monitoringu pôdnej vlhkosti je založené na údajoch nameraných v roku 2009. Pôdna vlhkosť v roku 2008 bola významne ovplyvnená hydrologickými a klimatickými pomermi v oblasti. V priebehu zimného obdobia sa množstvo zrážok pohybovali na úrovni dlhodobého priemeru, od polovice januára bol úhrn zrážok dokonca nadpriemerný. Z uvedeného vyplýva, že na začiatku vegetačného obdobia boli vytvorené pomerne dobré zásoby pôdnej vlhkosti. Na sledujúce obdobie bolo zrážkovo silne podpriemerné, v prvej polovici apríla bol zrážkový úhrn nulový alebo takmer nulový. Vplyvom podpriemerných zrážok od začiatku až do polovice júna začala pôdna vlhkosť klesať. Na niektorých lokalitách boli dosiahnuté minimálne hodnoty pôdnej vlhkosti. Po výdatných zrážkach v druhej polovici júna a po prechode povodňovej vlny sa zásoby pôdnej vlhkosti opäť doplnili. Na väčšine lokalít boli dosiahnuté maximálne ročné hodnoty objemovej vlhkosti v oboch hĺbkových intervaloch. Po prechode povodňovej vlny zásoby pôdnej vlhkosti pomerne rýchlo klesali a koncom septembra opäť dosahovali minimálne hodnoty. Koncom roka sa obsah pôdnej vlhkosti začal opäť pomaly dopĺňať.

Monitorovací objekt č. 2703, Dobrohošť - Dunajské kriviny, MP-6

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja, medzi prívodným kanálom a starým korytom Dunaja, približne v rkm 1841. Pôdny profil v mieste sledovania pôdnej vlhkosti je tvorený prachovitopiesčitou a ílovitou hlinou do hĺbky cca 0,2 m (123,5 m n. m.), do hĺbky cca 1,2 m (122,5 m n. m.) sa striedajú vrstvy tvorené hlinitým pieskom alebo piesčitou hlinou, pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy tvorené pieskom a štrkopieskom.

Zásobovanie pôdneho profilu vodou smerom od hladiny podzemnej vody nie je v dôsledku veľkej hĺbky hladiny podzemnej vody (4-5 m) možné. V roku 2009 hladina podzemnej vody počas prechodu povodňovej vlny koncom júna vystúpila nad rozhranie štrkov a jemnozrnnejších sedimentov a výrazne ovplyvnila obsah pôdnej vlhkosti. Obsah vlhkosti v pôdnom horizonte a v najvrchnejších vrstvách závisí výlučne od zrážok, avšak v druhej polovici júna sa vyskytli aj výrazne nadpriemerné zrážky, takže pôdna vlhkosť v oboch hĺbkových intervaloch dosiahla maximálne ročné hodnoty. V roku 2009 zásoby vlhkosti vytvorené v zimnom období vydržali do takmer do konca mája, avšak od začiatku apríla zásoby nepretržite klesali. Po prechode povodňovej vlny obsah pôdnej vlhkosti od začiatku júla do konca septembra sústavne klesal a v priebehu októbra dosiahol najnižšie ročné hodnoty. (Obr. 5-1a).

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný. Zásoba pôdnej vlhkosti sa v tejto hĺbke vytvára prevažne v mesiacoch november až marec, prípadne apríl. Ako bolo spomenuté vyššie, najvyššia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti vo vrstve do 1 m sa na tejto lokalite vyskytla v koncom júna 2009 (Obr. 5-1b). Po nadpriemerných zrážkach v druhej polovici júna a po prechode povodňovej vlny pôdna vlhkosť rýchlo klesala, pričom najnižšie hodnoty dosiahla začiatkom októbra 2009. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti v roku 2009 bola 10,42 objemových %, najvyššia hodnota dosiahla 28,01 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti výrazne stúpli až po povodni v júni 2009, kedy dosiahli aj maximum v roku 2009. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa počas zimných mesiacov nevytvorila až taká dobrá zásoba pôdnej vlhkosti (Obr. 5-1b). Po prechode povodňovej vlny obsah pôdnej vlhkosti súvislo klesal a koncom roka ostal na minimálnych hodnotách. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti koncom októbra dosiahla 14,52 objemových %, čo je jednou z najnižších hodnôt pôdnej vlhkosti. Najvyššia hodnota pôdnej vlhkosti sa vyskytla koncom júna a dosiahla 31,01 objemových %.

Na obrázku znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase v celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-1a) je zreteľne viditeľný vplyv klimatických pomerov a to až do hĺbky cca 1,5 až 2 m. Vplyv z hladiny podzemnej vody je v roku 2009 zrejmý len počas prechodu povodňovej vlny koncom júna 2009. Najintenzívnejší vplyv klimatických pomerov sa prejavuje do hĺbky cca 0,7 až 0,8 m, avšak vďaka pomerne priaznivému rozloženiu zrážok sa nedostatok vlahy v roku 2009 intenzívnejšie prejavil len v mesiacoch august až september. Zásoba pôdnej vlhkosti sa vytvárala od novembra 2008 až do konca marca. V hĺbke 2-4 m vplyv hladiny podzemnej vody v dôsledku slabej kapilárnej vzlínavosti chýba. Prejavuje sa len pri ojedinelých stúpnutiach hladiny v starom koryte Dunaja, tak ako to bolo počas povodňovej vlny koncom júna 2009.

Monitorovací objekt č. 2704, Bodíky - Bodícka brána, MP-9

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja pri starom koryte Dunaja. Pôdny profil v mieste sledovania pôdnej vlhkosti je tvorený hlinou do hĺbky cca 0,4 m (118,9 m n. m.), do hĺbky cca 3,65 m (115,65 m n. m.) sa striedajú vrstvy tvorené prachovitým a hlinitým pieskom s prachovito-pieščitou hlinou, pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy tvorené pieskom a štrkopieskom.

Hladina podzemnej vody sledovaná v sonde č. 2709 sa do prehradenia Dunaja pohybovala takmer výlučne nad rozhraním štrkopieskov a pôdneho profilu. Pretože mocnosť pôdneho profilu je až 3,65 m a hladina podzemnej vody sa po prehradení Dunaja väčšinou pohybuje v jeho dolnej polovici maximálne hodnoty pôdnej vlhkosti sú viazané na úroveň hladiny podzemnej vody cca 3 m pod terénom. V roku 2009 sa hladina pohybovala 0,0 až 4,0 m pod terénom.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný. Pôdna vlhkosť je vo veľkej miere závislá od množstva zrážok a teploty. Zásoba pôdnej vlhkosti sa v hĺbke 0-100 cm vytvára prevažne v mesiacoch november až apríl. Maximálne hodnoty pôdnej vlhkosti boli dosiahnuté koncom júna, po prechode povodňovej vlny. Na tejto lokalite sa vďaka hrubému pôdnemu pokryvu podpriemerné zrážky na začiatku vegetačného obdobia neprejavili. Po prechode povodňovej vlny obsah pôdnej vlhkosti sústavne klesal až do konca septembra. Ku koncu roka obsah pôdnej vlhkosti v hĺbke 0-1 m vplyvom zrážok mierne stúpol. V roku 2009 bola najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 16,84 objemových %, najvyššia 35,38 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh pôdnej vlhkosti prevažne závislý na výške hladiny podzemnej vody. V období pred prehradením Dunaja a pri vyšších stavoch hladiny podzemnej vody (okolo 117 m n. m. a vyššie) pôdna vlhkosť dosahuje takmer hodnoty nasýtenia, čo je spôsobené vysokou hodnotou kapilárnej vzlínavosti. Najvyššie hodnoty pôdnej vlhkosti sa vyskytli zaplavení lokality počas povodňovej vlny v júni. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti bola 26,01 objemových %, najvyššia hodnota bola 39,53 objemových %.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-2a) sa vplyv nepriaznivých klimatických pomerov v letmom období prejavil len mierne. Okrem povodňovej vlny sa na zásobách pôdnej vlhkosti priaznivo prejavili zvýšené prietoky do ramennej sústavy v priebehu mája a začiatkom júna. Koniec vegetačného obdobia bol charakterizovaný poklesom obsahu pôdnej vlhkosti.

Monitorovací objekt č. 2705, Bodíky - Kráľovská lúka, MP-10

Monitorovacia plocha sa nachádza na hranici inundačného územia Dunaja, cca 900 m od prívodného kanála. Pôdny profil je v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený hlinou do hĺbky cca 3,0 m (114,4 m n. m.), do hĺbky cca 4,6 m (111,8 m n. m.) sa nachádza prachovitý a hlinitý piesok. Pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy tvorené pieskom a štrkopieskom.

Hladina podzemnej vody sledovaná v sonde č. 2710 a 2329 do prehradenia Dunaja vykazovala značnú rozkolísanosť a v mieste sledovania pôdnej vlhkosti sa pohybovala výlučne nad rozhraním štrkopieskov a pôdneho profilu. Po napustení ramennej sústavy nastalo na lokalite stúpnutie hladiny podzemnej vody, pričom minimá sa pohybujú o cca 0,5 m vyššie než pred prehradením. Na druhej strane, rozkyv hladiny podzemnej vody je o niečo menší, závislý na rozkyve hladiny v Dunaji a priľahlých ramenách. Hladina podzemnej vody na lokalite prevažne kolíše od 0,5 do 1,5 m pod terénom. Počas každoročného zvýšených prietokov do ramennej sústavy začiatkom vegetačného obdobia hladina podzemnej vody vystupuje až na povrch.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti mierne rozkolísaný vďaka relatívne vysokej hladine podzemnej vody. Jestvujúce kolísanie súvisí so striedaním sa zimného a letného režimu prietokov v ramennej sústave. V roku 2009 sa relatívne vysoký obsah pôdnej vlhkosti, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, začal zvyšovať až po zvýšení prietokov do ramennej sústavy koncom apríla. Po ukončení zvýšenej dotácie do ramennej sústavy pôdna vlhkosť v dôsledku nedostatku zrážok začala klesať, avšak mierny pokles bol prerušený prechodom povodňovej vlny koncom júna. Obsah pôdnej vlhkosti potom začal klesať až začiatkom októbra. Minimálne hodnoty sa vyskytli koncom októbra. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti v roku 2009 bola 39,82 objemových %, najvyššia 49,20 objemových % (Obr. 5-3b).

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh pôdnej vlhkosti veľmi vyrovnaný a hodnoty sa prakticky pohybujú na úrovni nasýtenia. Je to spôsobené tým, že hladina podzemnej vody sa v priebehu roka pohybuje v hornej časti tohoto hĺbkového intervalu. V tejto hĺbkovej úrovni sa nepriaznivé klimatické pomery vôbec neprejavujú. V roku 2009 bola najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 41,02 objemových %, najvyššia 44,64 objemových %. Aj tieto hodnoty naznačujú, že priebeh hodnôt pôdnej vlhkosti bol po celý rok 2009, podobne ako za celé predchádzajúce obdobie, vyrovnaný.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-3a) je vidieť, že vplyv klimatických pomerov na tejto lokalite je zanedbateľný. Súvislá vrstva štrkov a štrkopieskov sa nachádza od hĺbky 4,6 m nižšie. V rokoch 1995 až 2009 je jasne viditeľné takmer plné nasýtenie pôdneho profilu až tesne pod povrch terénu. Podzemná voda sa sústavne podieľa na dotácii pôdneho profilu a k zmene pôdnej vlhkosti v podstate nedošlo. Na monitorovanej ploche sa hladina podzemných vôd udržiava v podobných hĺbkach ako pred prehradením, vysoko nad hranicou štrkov. Hodnoty pôdnej vlhkosti sú v porovnaní s obdobím pred prehradením mierne vyššie.

Monitorovací objekt č. 2706, Gabčíkovo - Istragov, MP-14

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja medzi odpadovým kanálom a starým korytom Dunaja. Pôdny profil je v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený hlinou do hĺbky cca 0,6 m (114,34 m n. m.), od 0,6 do 1,0 m sa nachádza štrkovitá vrstva, do hĺbky cca 2,15 m (112,79 m n. m.) sa striedajú vrstvy hlinitého piesku a piesčitej hliny. Pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy štrkopiesku.

Merania hladiny podzemnej vody na sonde č. 2711 pri mieste sledovania pôdnej vlhkosti ukazujú, že pôdny horizont je zasahovaný hladinou podzemnej vody len za vyšších vodných stavov. Na základe porovnania priebehu hladiny podzemnej vody pred a po uvedení vodného diela do prevádzky je možné konštatovať, že v režime hladiny podzemnej vody došlo k poklesu priemerných a minimálnych hladín. Výskyt miním je viazaný na minimálne hladiny vody v starom koryte Dunaja. Pri maximálnych stavoch dochádza k zatopeniu monitorovaného územia. V roku 2009 bolo zatopenie počas júnovej povodne pomerne hlboké. V prípade dlhotrvajúcich nízkych stavov, ako to bolo aj koncom roka 2009 sa výrazne prejavuje nedostatočné zásobovanie pôdneho profilu pôdnou vlhkosťou.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný, pričom minimá sa viažu na minimá priebehu hladiny podzemnej vody. Maximálne hodnoty sa okrem vysokých vodných stavov vyskytujú aj v období s vyšším množstvom zrážok (zimné obdobie 2007-2008). Obsah pôdnej vlhkosti bol vďaka bohatým zrážkam na začiatku hydrologického roka pomerne vysoký, avšak vplyvom výrazne podpriemerných zrážok začiatkom vegetačného obdobia rýchlo pôdna vlhkosť rýchlo klesala. Uprostred júna dosiahli hodnoty pôdnej vlhkosti najnižšie ročné hodnoty. Vďaka nadpriemernému množstvu zrážok a prechodu povodňovej vlny sa pôdny profil opäť nasýtil. Po prechode povodňovej vlny obsah pôdnej vlhkosti klesal a najnižšiu úroveň dosiahol koncom septembra. Vďaka októbrovým zrážkam obsah pôdnej vlhkosti opätovne mierne stúpol (Obr. 5-4b). V roku 2009 bola najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 7,67 objemových %, čo patrí medzi najnižšie namerané hodnoty počas celého obdobia monitorovania. Najvyššia hodnota dosiahla 34,92 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti tiež pomerne rozkolísaný. Avšak podobne ako predchádzajúci rok, aj v roku 2009 boli hodnoty pôdnej vlhkosti po celý rok pomerne vyrovnané. Podobne ako vo vrstve do hĺbky 1 m aj v tomto hĺbkovom intervale bola pôdna vlhkosť doplnená po prechode povodňovej vlny v júni 2009. Po opadnutí povodne hodnoty pôdnej vlhkosti až do konca roka klesali. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti v roku 2009 bola 26,60 objemových %, čo patrí medzi najvyššie minimálne hodnoty za celé obdobie pozorovania. Najvyššia hodnota dosiahla 38,61 objemových %.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-4a) je vplyv klimatických pomerov zreteľný až do hĺbky cca 1,1 m. K presušeniu najvyšších pôdnych vrstiev došlo počas takmer bezzrážkového septembra. V dôsledku nízkych prietokov koncom vegetačného obdobia nastal aj výrazný pokles obsahu vlhkosti vo vrstvách pod 2 m. Vplyv klimatických pomerov na pôdnu vlhkosť postupne doznieva v hĺbke 0,6 až 1,0 m a v prípade priaznivých vodných stavov sa uplatňuje už vplyv hladiny podzemnej vody. Je zrejmé, že pri relatívne nízkych stavoch na Dunaji, keď sa v priebehu roka nevyskytnú prietoky nad 4500 m³s^-1, začína byť vodný režim lokality závislý výlučne od zrážok, čo môže viesť k zmene charakteru lokality. Výsledky monitoringu lesných porastov a bioty potvrdzujú nevyhnutnosť urýchleného doriešenia zásobovania tejto oblasti vodou, tak aby sa priemerné hladiny podzemných vôd zvýšili o 0,5 až 1 m, inak je možné očakávať trvalú zmenu charakteru lokality.

Monitorovací objekt č. 2707, Kľúčovec - Sporná sihoť, MP-18

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja pod zaústením odpadového kanála vodného diela, medzi korytom Dunaja a mŕtvym ramenom. Pôdny profil je v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený hlinou do hĺbky cca 0,3 m (112,3 m n. m.), do hĺbky cca 3,55 m (109,08 m n. m.) sa striedajú vrstvy hliny, hlinitého a prachovitého piesku. Pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy piesku a štrkopiesku.

V priebehu roka 2009 z technických dôvodov došlo k prerušeniu monitorovania hladiny podzemnej vody, ale dá sa predpokladať, že hladina podzemnej vody sa pohybovala v hĺbke od 0 do 4,5 m (Obr. 5-5a).

Pôdnu vlhkosť na tejto lokalite jednoznačne ovplyvňujú vodné stavy na Dunaji. V priebehu roka hladina podzemnej vody minimálne dvakrát vystúpila do výšky nad 1 m pod terénom a ovplyvnila obsah pôdnej vlhkosti aj v najvrchnejších vrstvách pôdneho profilu.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný, a zodpovedá režimu pri ktorom je pôdna vlhkosť prevažne závislá od zrážok. Minimá sa viažu na nízke vodné stavy na Dunaji koncom vegetačného obdobia 2009. Maximá boli viazané na prechod povodňovej vlny v júni 2009. V roku 2009 bola najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 8,30 objemových %, najvyššia 28,51 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti tiež rozkolísaný. Po pomerne dobrom zásobovaní pôdnej vlhkosti z hladiny podzemnej vody od januára až do konca júla hodnoty pôdnej vlhkosti v dôsledku nízkych prietokov koncom vegetačného obdobia klesali až do konca roka. Minimálne hodnoty sa vyskytli začiatkom októbra. Maximálna hodnota sa vyskytla po prechode prietokovej vlny v júni 2009. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti bola 15,94 objemových %, najvyššia hodnota bola 29,77 objemových %.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-5a) je vplyv klimatických pomerov dominantný až do hĺbky 1,5 m. Nedostatok zrážok sa prejavil od začiatku apríla do polovice júna a v druhej polovici roka. Dotácia vrchnej vrstvy zvyčajne prebieha v mesiacoch november až apríl. Ako je z obrázka zrejmé, v hĺbke 1,0 až 2,3 m sa nachádza vrstva tvorená prevažne jemnozrnným pieskom, pravdepodobne s premenlivým obsahom ílovitých častíc s polohou hrubozrnnejšieho piesku v hĺbke od 1,5 do 1,8 m. Vrstva od 2,3 m do 3,5 m je tvorená pravdepodobne jemnozrnným pieskom s vysokou hodnotou kapilárnej vzlínavosti (cca 1,5 m). Táto vrstva je naviac takmer stále v kontakte s hladinou podzemnej vody, čo vysvetľuje vysoké hodnoty pôdnej vlhkosti. Súvislá vrstva štrkov, štrkopieskov sa nachádza od hĺbky 3,5 m nižšie. Od konca augusta až do konca roka sa však prietoky pohybovali na minimálnej úrovni, čo sa v oboch hĺbkových úrovniach prejavilo intenzívnejším poklesom pôdnej vlhkosti. Potvrdilo sa, že v prípade dlhotrvajúcejších suchších období, kombinovaných s nízkymi stavmi na Dunaji je možné aj túto lokalitu považovať za ohrozenú.

Monitorovacie objekty č. 2716-2718

Objekty č. 2716-2718 sa nachádzajú za prívodným kanálom vo vnútrozemí Žitného ostrova na poľnohospodárskej pôde. Počas obdobia sledovania pôdnej vlhkosti od roku 1989 je priebeh hodnôt pôdnej vlhkosti je podobný bez väčších zmien. Kolísanie hladiny podzemnej vody na všetkých troch lokalitách je pomerne vyrovnané. Na lokalite č. 2716 kolíše v hĺbke 3-4 m, na lokalite č. 2717 kolíše v hĺbke 2,5-3,5 m a na lokalite č. 2718 kolíše v hĺbke 2-3 m.

V hĺbkovom intervale 0-100 cm sú hodnoty pôdnej vlhkosti v závislosti od klimatický pomerov rozkolísanejšie. Na lokalite č. 2716 sa zväčša pohybujú v intervale 5-20 objemových %, v roku 2009 sa pohybovali približne v intervale 6-22 objemových %. Na lokalite č. 2717 sa zväčša pohybujú v intervale 20-30 objemových %, v roku 2009 v intervale 24-35 objemových % a na lokalite č. 2718 v intervale 22-32 objemových %, v roku 2009 v intervale 27-37 objemových %.

V hĺbkovom intervale 110-200 cm sú hodnoty pôdnej vlhkosti na všetkých troch lokalitách pomerne vyrovnané, avšak na lokalite č. 2718 sa koncom vegetačného obdobia prejavili nízke prietoky na Dunaji výrazným poklesom pôdnej vlhkosti. Na všetkých troch lokalitách sa prechod povodňovej vlny v júni prejavil miernym zvýšením obsahu pôdnej vlhkosti. Na lokalite č. 2716 sa hodnoty pôdnej vlhkosti zväčša pohybujú v intervale 12-20 objemových %, v roku 2009 v intervale 15-24 objemových %, na lokalite č. 2717 v intervale 28-35 objemových %, v roku 2009 v intervale 31-39 objemových % a na lokalite č. 2718 v intervale 16-34 objemových %, v roku 2009 v intervale 16-34 objemových %. Na hodnotených lokalitách nie je možné sledovať zmeny v obsahu pôdnej vlhkosti z dôvodu zmeny hladiny podzemnej vody.

Hodnoty najnižších a najvyšších priemerných pôdnych vlhkostí v roku 2009 sú uvedené v Tab. 17.

 Tab. 17: Hodnoty najnižšej a najvyššej priemernej vlhkosti v roku 2009

Monitorovacie objekty č. 2755-2764, 3804 a 3805

Objekty č. 2755-2764, 3804 a 3805 sa nachádzajú v oblasti inundácie na monitorovacích plochách lesa. V zásade možno konštatovať, že vlhkostné pomery na pozorovacích objektoch č. 2757, 2759 a 2760 sú v hĺbkovom intervale 0-100 cm prevažne závislé na klimatických pomeroch a v hĺbkovom intervale 110-200 cm prevažne závislé od dotácie z podzemnej vody. Na pozorovacích objektoch č. 2755, 2756, 2758, 3804 a 3805 sú vlhkostné pomery v oboch hĺbkových intervaloch (0-100, 110-200 cm) prevažne závislé od dotácie z podzemnej vody. V roku 2009 však pôdna vlhkosť v druhej polovici roka na všetkých lokalitách prevažne závisela od množstva zrážok. Len na lokalitách č. 2758 až 2761 bola pôdna vlhkosť priaznivo ovplyvnená zvýšenou hladinou podzemnej vody počas prepúšťania zvýšených prietokov do ramennej sústavy v období od konca apríla do začiatku júna. Všetky lokality boli koncom júna priaznivo ovplyvnené prechodom povodňovej vlny. Až na lokality č. 2760, 2761, 2763 a 2764 boli všetky do rôznej miery aj zaplavené. Na všetkých plochách sa nepriaznivo prejavili podpriemerné prietoky na konci vegetačného obdobia, kedy sa na väčšine lokalít vyskytli aj minimálne hodnoty priemernej pôdnej vlhkosti v oboch hĺbkových intervaloch.

Je dôležité poukázať na vysokú závislosť vlhkostných pomerov od výšky hladiny vody v starom koryte Dunaja a v ramennej sústave. Pri nižších stavoch je charakteristický prudký pokles pôdnej vlhkosti najmä v druhej polovici vegetačného obdobia (v roku 2009 v podstate od opadnutia povodňovej vlni, prerušené v auguste krátkou prietokovou vlnou). Toto je odrazom nižších prietokov a poklesu hladiny podzemnej vody pri priemerných a minimálnych vodných stavoch. Druhým veľmi dôležitým faktorom pri tvorbe a dopĺňaní pôdnej vlhkosti je realizácia umelých záplav inundácie alebo aspoň zvýšených prietokov, ktoré sú osobitne dôležité v prípade nepriaznivých hydrologických a klimatických podmienok. Ich priaznivý účinok je obzvlášť možné pozorovať počas rokov 2007 a 2008, ale aj v roku 2009.

Hodnoty najnižších a najvyšších priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti v hĺbkových intervaloch 0-100 cm a 110-200 cm v roku 2009 sú uvedené v Tab. 18:

 Tab. 18: Hodnoty najnižšej a najvyššej priemernej vlhkosti v roku 2009

Priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti v hĺbke do1 m napriek bezzrážkovému aprílu ani na jednej lokalite neklesli pod 10 objemových %. Mimoriadne priaznivý vplyv mal prechod júnovej povodne, vďaka čomu sa obnovila zásoba pôdnej vlhkosti. Po opadnutí povodňovej vlny sa na všetkých lokalitách prejavil výraznejší pokles obsahu pôdnej vlhkosti v oboch hĺbkových intervaloch. Najvýraznejší bol na lokalitách, kde sa hladina podzemných vôd pohybuje v štrkovej vrstve – lokality č. 2755, 2757, 2758 a 3805. Pri nízkych hladinách podzemných vôd kvôli nízkym prietokom pôdna vlhkosť veľmi rýchlo klesla. Okrem povodne boli hodnoty pôdnej vlhkosti v roku 2009 priaznivo ovplyvnené realizovaním zvýšenej dotácie vody do ramennej sústavy od konca apríla do začiatku júna, počas ktorej stúpli v inundácii aj hladiny podzemných vôd a podzemná voda sa významne podieľala na dotácii pôdneho profilu vodou – lokality č. 2757 až 2762. K presušeniu pôdneho profilu došlo až koncom vegetačného obdobia. Minimálne hodnoty na väčšine lokalít v oboch hĺbkových intervaloch boli viazané na koniec vegetačného obdobia, a najmä mesiac október. Na lokalitách č. 2757 a 2762 sa minimálne hodnoty vyskytli po bezzrážkovom v období začiatkom júna. Na lokalitách 2763 a 2764, ktoré sa nachádzajú v hornej časti inundácie (Dobrohošť-Vojka) je vidieť, že pôdna vlhkosť vo vrstve do 1 m závisí výlučne na zrážkach a pri ich nedostatku dochádza k výraznému presúšaniu pôdneho profilu – v roku 2009 už aj pred povodňou v júni a po jej opadnutí. Na lokalitách č. 3804 a 3805, ktoré sa nachádzajú pod vodným dielom Gabčíkovo sa tiež prejavila nepriaznivá hydrologická situácia koncom vegetačného obdobia. Skúsenosti ukazujú, že aj na týchto lokalitách pri dlhšie trvajúcich nízkych stavoch môže dôjsť k výraznému preschnutiu celého pôdneho profilu.

Na priebeh hladiny podzemnej vody v oblasti inundácie medzi Dobrohošťou a Gabčíkovom má významný vplyv prepúšťanie zvýšených prietokov a realizovanie umelých záplav. Podľa výsledkov monitorovania pôdnej vlhkosti je ich uskutočňovanie nevyhnutné aspoň raz do roka, v prípade nepriaznivých klimatických a hydrologických podmienok aj dva razy do roka.

5.4.  Záver

Na základe hodnotenia obsahu pôdnej vlhkosti v roku 2009 je možné konštatovať, že z hľadiska priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti sa bol vývoj pomerne priaznivý. V zimných mesiacoch sa najmä vďaka nadpriemerným zrážka v prvých troch mesiacoch roka vytvorila dobrá zásoba pôdnej vlhkosti, ktorá zostala bola podporená aj zvýšenými prietokmi v Dunaji. Bezzrážkový apríl však spôsobil rýchle klesanie zásob pôdnej vlhkosti. Na lokalitách, ktoré sú ovplyvnené zvýšenými prietokmi do ramennej sústavy nebol pokles taký výrazný. Vplyvom výrazne nadpriemerných zrážok v druhej polovici júna a povodni koncom júna sa zásoby pôdnej vlhkosti na všetkých lokalitách doplnili. Aj vďaka tomu nedošlo k výraznejšiemu preschnutiu pôdneho profilu. V letných mesiacoch však obsah pôdnej vlhkosti výraznejšie klesal. Pokles však bol tlmený prietokovými vlnami v júli a auguste. Po bezzrážkovom septembri však pôdna vlhkosť takmer na všetkých lokalitách dosiahla ročné minimá. Na viacerých lokalitách došlo k výraznému presušeniu pôdneho profilu (najmä lokality v hornej časti inundácie a v oblasti odpadového kanála). Na základe monitoringu predchádzajúcich rokov je možné konštatovať, že na lokality situované v inundácii majú pozitívny vplyv umelé záplavy ako aj prirodzené povodne prepúšťané v starom koryte Dunaja. V prípade nepriaznivých hydrometeorologických podmienok počas roka by zvýšené prietoky alebo záplavy bolo vhodné realizovať aj dvakrát do roka. Jarnú záplavu v priebehu mesiaca apríl alebo máj, letnú záplavu počas mesiacov jún-júl, v závislosti od hydrologickej situácie na Dunaji, alebo v prípade dlhotrvajúceho sucha. Z hľadiska optimálneho účinku umelých záplav by bolo vhodné kombinovať zvýšené prietoky do ramennej sústavy aj so zvýšenými prietokmi v starom koryte Dunaja.

Na lokalitách, na ktorých zatiaľ nie je možné ovplyvňovať vlhkostný režim záplavami by bolo potrebné vodný režim upraviť buď zavedením dotácie vody (lokality č. 2706, 2755, 2756), alebo úpravami v starom koryte Dunaja (lokality č. 2703, 2764), prípadne ich kombináciou.

Ako ohrozené lokality vplyvom pokračujúcej erózie dna Dunaja je možné považovať lokality v oblasti Istragova a pod zaústením odpadového kanála do Dunaja. Tu aj napriek priaznivým podmienkam dochádza v prípade dlhšie trvajúcich nižších stavov k rýchlemu presúšaniu pôdneho profilu.

Na lokalitách, ktoré sa nachádzajú v oblasti za prívodným kanálom (2716, 2717, 2718) je možné konštatovať, že sa vlhkostný režim v priebehu hodnoteného obdobia nezmenil.