4.    Kvalita podzemných vôd

 4.1.  Metodika zberu dát

Pre účely spoločného slovensko-maďarského monitoringu vplyvu dnovej prehrádzky a opatrení podľa medzivládnej Dohody z roku 1995 na kvalitu podzemných vôd boli použité údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (ZsVS), Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (BVS) a Konzultačnej skupiny Podzemná voda s.r.o. (KSPV) (Tab. 12). Objekty vodárenských spoločností sú využívané na zásobovanie pitnou vodou, objekty SHMÚ a KSPV sú pozorovacie vrty (Obr. 4).

Tab. 12: Zoznam pozorovacích objektov pre kvalitu podzemných vôd

Pozn. pri viacúrovňových vrtoch číslo za lomítkom označuje pozorovanú úroveň

Rozsah sledovaných ukazovateľov:

         teplota vody, pH, merná vodivosť, O₂

         Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Mg²⁺, Mn, Fe, NH₄⁺, HCO₃^-, Cl^-, SO₄^2-, NO₃^-, PO₄^3-

         CHSK_Mn,

         na vybraných objektoch ťažké kovy: As, Ni, Zn, Pb, Hg, Cu, Cd, Cr

         z organických mikropolutantov pesticídy s frekvenciou raz za rok

Okrem mikropolutantov sa ostatné sledované ukazovatele monitorovali s dohodnutou frekvenciou 4-krát do roka. V prípade niektorých vodárenských objektov bol u niektorých ukazovateľov k dispozícii väčší počet hodnôt, ktoré boli pre hodnotenie i pre grafické spracovanie údajov využité. V hodnotení kvality podzemnej vody za rok 2009 sa v prípade vodárenského zdroja Kalinkovo hodnotí objekt č. 119, ktorý sa začal čerpať a sledovať v roku 2004 a nahradil dovtedy monitorovaný objekt č. 116. Z hľadiska dlhodobého zhodnotenia sú však uvedené aj výsledky z objektu č. 116, ktorého čerpanie bolo v roku 2004 z technických dôvodov ukončené.

Na vyhodnotenie kvality podzemných vôd boli použité údaje z laboratórií organizácií ZsVS a.s., BVS a.s., ŠGÚDŠ Spišská Nová Ves, SVP, š.p. OZ Bratislava a INGEO-ENVILAB, s.r.o. Žilina. Pri odbere vzoriek podzemnej vody sa postupovalo podľa slovenskej technickej normy STN EN ISO 5667-3: 2005 Kvalita vody. Odber vzoriek. Časť 3: Pokyny na konzerváciu vzoriek a manipuláciu s nimi.

Odber vzoriek, spracovanie vzoriek po odbere

Odbery vzoriek podzemnej vody z ôsmych vodárenských zdrojov (VZ) určených pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a ich analýzy zabezpečovali Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. (ZsVS) a Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. (BVS). Vzorky boli odoberané z vodárenských objektov z odberného kohúta. BVS v teréne stanovuje iba teplotu vody. Vodivosť, pH a kyslík sú merané v laboratóriu. ZsVS v teréne stanovuje elektrometricky datasondou H-20G teplotu vody a rozpustený kyslík. Vzorky boli analyzované v laboratóriu do 24 hodín. Časť vzoriek sa v teréne fixuje. Prehľad použitých fixačných činidiel je uvedený v Tab. 13.

Tab. 13: Prehľad fixačných činidiel používaných ZsVS a BVS

Odbery vzoriek podzemnej vody z pozorovacích objektov (PO) zabezpečovali organizácie SHMÚ a KSPV s.r.o. a analýzy vzoriek boli realizované v laboratóriách ŠGÚDŠ Spišská Nová Ves, SVP š.p OZ Bratislava a INGEO-ENVILAB s.r.o. V teréne boli stanovované teplota vody, pH, rozpustený kyslík, stupeň nasýtenia vody kyslíkom, merná vodivosť, celková alkalita a redox potenciál. KNK_4,5 je stanovovaná titračne, ostatné ukazovatele sa stanovujú elektrometricky priamo vo vrte. Vzorky vody boli odobraté po dôkladnom vymenení vody vo vrte. Vzorky sa fixovali na základe požiadaviek laboratória Vzorky boli transportované v chladničke a dopravené do laboratória do 24 hodín. Časť vzoriek sa v teréne fixovala. Použité fixačné činidlá sú uvedené v Tab. 14.

Tab. 14: Prehľad používaných fixačných činidiel SVP, OZ Bratislava a ŠGÚDŠ

4.2.  Spôsob vyhodnotenia údajov

Od roku 2007 sa kvalita podzemnej vody hodnotí za obdobie kalendárneho roka. Údaje kvality za rok 2009 boli prehľadne spracované do tabuliek, ktoré boli poskytnuté maďarskej strane v rámci výmeny údajov a sú súčasťou Tabuľkových príloh Národnej ročnej správy za rok 2009.

Hodnotenie kvality podzemnej vody za rok 2009 bolo uskutočnené:

• ako porovnanie voči klasifikačným limitom dohodnutým v rámci slovensko-maďarského monitoringu (viď Tab. 15) za obdobie od 1.11.2004 do 31.12.2009;

• ako grafické znázornenie dlhodobého vývoja sledovaných ukazovateľov kvality podzemnej vody pre dva vybrané reprezentatívne vodárenské zdroje Rusovce a Kalinkovo, Obr. 4-1 až 4-17;

• ako grafické znázornenie dlhodobého vývoja vybraných ukazovateľov kvality podzemnej vody na všetkých sledovaných vodárenských zdrojoch (Obr. A.4-1 až Obr. A.4-17) a pozorovacích objektoch (Obr. A.4-18 až Obr. A.4-34) monitorovaných v rámci medzivládnej Dohody z roku 1995 za obdobie od 1.10.1992 do 31.12.2009. Obr. A.4-1 až Obr. A.4-34 sú v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2009.

• ako stručné hodnotenie kvality podzemnej vody na všetkých objektoch zahrnutých do monitorovania v zmysle Dohody z roku 1995.

V Tab. 15 sú uvedené limitné hodnoty pre kvalitu podzemnej vody dohodnuté v rámci slovensko-maďarského monitoringu podľa medzivládnej Dohody z roku 1995. V tabuľke sú doplnené limity podľa Nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu (SR). Týmto nariadením sa preberá smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu. V tabuľke sú tiež uvedené limity platné v Maďarskej republike (MR).

Základným cieľom Rámcovej smernice o vodách – RSV (Smernica 2000/60/ES) pre podzemné vody je dosiahnutie dobrého kvantitatívneho a chemického stavu. V januári 2007 nadobudla účinnosť nová „Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality“, ktorá je určená členským štátom. Táto smernica má byť transponovaná do slovenskej legislatívy – vodného zákona č. 364/2004 Z.z. V nadväznosti na túto smernicu (2006/118/ES) je potrebné stanoviť prahové hodnoty (Threshold values) vrátane určenia pozaďových hodnôt (Natural background level) a referenčné hodnoty (Reference values) pre jednotlivé ukazovatele chemického stavu. Ciele pre dobrý chemický stav by mali byť vydané ako príloha k predmetnému zákonu (č. 364/2004 Z.z.) alebo iným legislatívnym predpisom. V roku 2009 nebol vydaný nový legislatívny predpis, preto kvalitu podzemnej vody hodnotíme v náväznosti na hodnotenia predchádzajúcich rokov.

Tab. 15: Dohodnuté klasifikačné limity pre kvalitu podzemnej vody

EÚ – Predpis Európskej únie; SR – Predpis SR; MR – Predpis MR;

IH – indikačná hodnota; OH – odporúčaná hodnota; MH – medzná hodnota; NMH – najvyššia medzná hodnota

⁽¹⁾ – voda nesmie byť agresívna

⁽²⁾ – v prípade krasových vodárenských zdrojov, vodárenských zdrojov podzemnej vody a vodárenských zdrojov s brehovou filtráciou

⁽³⁾ – súčet koncentrácií dusitanov a dusičnanov v mg.l^-1 musí zodpovedať nasledovnej podmienke:  dusičnany/50 + dusitany/3 = 1

4.3.  Hodnotenie kvality podzemných vôd

Pri hodnotení kvality podzemných vôd sú jednotlivé monitorované objekty hodnotené podľa miesta, kde sú situované. Z hľadiska ich umiestnenia je možné objekty rozdeliť na tri skupiny. Do prvej skupiny patria objekty situované na pravej strane Dunaja, druhú skupinu tvoria objekty na ľavej strane Dunaja a do tretej patria objekty, ktoré sa nachádzajú v území medzi prívodným kanálom a starým korytom Dunaja.

4.3.1.   Zhodnotenie kvality podzemných vôd voči limitom klasifikácie kvality podzemnej vody dohodnutým v rámci Dohody z roku 1995 za obdobie od 1.11.2004 do 31.12.2009

V Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2009 sa nachádzajú dve tabuľky s názvom „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd“. Jedna je pre vodárenské zdroje (VZ) a druhá pre pozorovacie objekty (PO). Tabuľky obsahujú prekročenia za obdobie od 1.11.2004 do 31.12.2009. Vzhľadom na to, že sa v oboch krajinách menila legislatíva a implementovali sa smernice Európskej únie, sprísnili sa aj niektoré limity pre kvalitu vody. V prípade podzemnej vody sa sprísnili limity pre mangán a železo, čo sa odrazilo vo väčšom počte prekročení normových limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody. Dlhodobé hodnotenie, a teda aj dlhodobé prekročenia (od 1.10.1992) sú súčasťou predchádzajúcich správ z monitorovania, ktoré hodnotia podzemné vody podľa dovtedy platných limitov.

Vodárenské zdroje

Kvalita vody na vodárenských zdrojoch (VZ) je dlhodobo vyrovnaná a v rozsahu sledovaných ukazovateľov vyhovuje dohodnutým limitom. Ojedinelé prekročenia dohodnutých limitov sa objavujú len u mangánu a železa:

• na VZ Bodíky (objekt č. 485), kde sa vyskytli prekročenia limitnej hodnoty pre mangán pri každom odbere,

• na VZ Kalinkovo (objekt č. 119) päť prekročení limitnej hodnoty pre mangán (hodnoty v roku 2005, 2008 a 2009 uvedené v tabuľke boli na úrovni medznej hodnoty 0,05 mgl^-1) a jedno prekročenie limitnej hodnoty pre železo (v roku 2005),

• na VZ Šamorín (objekt č. 105) bola v roku 2007 zaznamenaná jedna koncentrácia mangánu odpovedajúca medznej hodnote podľa Tab. 15.

Podrobnejšie viď tabuľka „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd – VZ“ pre vodárenské zdroje v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy.

Pozorovacie objekty

Kvalitu podzemnej vody na pozorovacích objektoch vo väčšej miere ovplyvňujú lokálne vplyvy priamo na objektoch a v ich najbližšom okolí. Z tabuľky „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd - PO“ (viď tabuľka v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2009) je zrejmé, že dohodnuté limity prekračujú amónne ióny (objekt č. 899/1 v Jarovciach), železo (objekty č. 170/2 v Dobrohošti, č. 234/1 v Rohovciach, č. 262/1 v Sape, č. 265/1 v Kľúčovci, č. 872/1 v Čunove, č. 899/1 v Jarovciach) a mangán (objekty č. 262/1 v Sape, č. 265/1 v Kľúčovci, č. 899/1 v Jarovciach a na objekte č. 87/7 v Kalinkove iba jedenkrát v roku 2008).

Podrobnejšie viď tabuľka „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd – PO“ pre pozorovacie objekty v Grafickej prílohe.

4.3.2.   Zhodnotenie vývoja kvality podzemnej vody na vodárenských zdrojoch a pozorovacích objektoch

Pravá strana Dunaja

Vodárenský zdroj č. 907 – Pečniansky les

Vodárenský zdroj Pečniansky les reprezentuje územie brehovej infiltrácie nad Vodným dielom Gabčíkovo. Vplyv vodného diela na vodárenský zdroj (VZ) predstavuje len mierne zvýšenie hladiny vody pri nízkych a stredných prietokoch v Dunaji. Situácia na VZ Pečniansky les je v porovnaní s ostatnými vodárenskými zdrojmi odlišná. Kvalita vody je ovplyvňovaná kvalitou infiltrujúcej vody z Dunaja. Hodnoty niektorých sledovaných ukazovateľov kvality podzemnej vody sú počas sledovaného obdobia zväčša rozkolísané, podobne ako v Dunaji a v niektorých rokoch (1997, 2003, 2007, 2008) sa vyskytujú výrazne vyššie hodnoty. Jedná sa hlavne o parametre ako teplota vody, rozpustený kyslík, hydrogénuhličitany, chloridy, sírany, sodík, vápnik, horčík a dusičnany. Obsahy rozpusteného kyslíka, dusičnanov a CHSK_Mn sú v porovnaní s ostatnými vodárenskými zdrojmi vyššie. Mierny pokles koncentrácií v sledovanom období bol pozorovaný v prípade mangánu – od roku 2003 sú hodnoty prevažne pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy, teda nižšie ako 0,007 mgl^-1. Naopak, v prípade železa bolo na tomto objekte zaznamenané stúpnutie hodnôt od roku 2006, maximálne však do 0,084 mgl^-1 (v roku 2009). Podobne ako u železa aj v prípade dusičnanov bola v roku 2009 zaznamenaná najvyššia koncentrácia za celé obdobie monitoringu (21,72 mgl^-1). Naopak koncentrácie CHSK_Mn predstavovali jedny z najnižších hodnôt nameraných od začiatku monitoringu a boli podobné obsahom v roku 2003. Veľmi nízke obsahy, väčšina hodnôt pod medzou stanovenia, boli približne od roku 2003, merané u amónnych iónov a fosforečnanov. Ostatné ukazovatele nevykazujú oproti dlhodobým meraniam výraznejšie zmeny.

Vodárenské zdroje č. 102 – Rusovce a č. 2559 – Čunovo

Vodárenský zdroj Rusovce reprezentuje oblasť na pravej strane Dunaja, kde sa vplyvom vzdutia vodného diela najviac zmenili smery prúdenia podzemných vôd a následne aj chemizmus. Vodárenský zdroj Čunovo reprezentuje oblasť na pravej strane Dunaja, poniže Rusoviec, pri hranici s Maďarskom, v území, ktoré ani v minulosti nebolo ovplyvnené znečistením, ako tomu bolo na lokalite Rusovce. Vplyvom vzdutia vodného diela sa smery prúdenia podzemných vôd priamo na lokalite zmenili pomerne málo, ale zmenili sa hlavne gradienty hladiny podzemnej vody, a tým podstatne stúpli rýchlosti prúdenia.

Kvalita podzemnej vody na vodárenských zdrojoch v Rusovciach a v Čunove je po prehradení Dunaja, podľa ukazovateľov sledovaných v rámci Dohody, veľmi podobná. Výraznejšie rozdiely v nameraných hodnotách sú zaznamenávané len pri hydrogénuhličitanoch (vyššie hodnoty na VZ Rusovce) a dusičnanoch (vyššie hodnoty na VZ Čunovo). Prehradenie Dunaja malo veľký vplyv na kvalitu podzemnej vody najmä v Rusovciach, kde sa zmenili podmienky prúdenia. Po prehradení na tomto objekte výrazne poklesli koncentrácie katiónov (sodík, vápnik, horčík) a aniónov (chloridy, sírany, hydrogénuhličitany), čo sa prejavilo aj v poklese hodnôt mernej vodivosti a chemické zloženie podzemnej vody sa priblížilo chemizmu podzemnej vody v Čunove. V ďalších rokoch sledovaného obdobia kolísali jednotlivé ukazovatele kvality podzemnej vody v pomerne úzkom intervale. Z nutrientov sa vyššie koncentrácie dusičnanov v Čunove vyskytujú počas celého sledovaného obdobia. Ostatné nutrienty majú dlhodobo nízky obsah na obidvoch vodárenských zdrojoch a od roku 2000 sa fosforečnany aj amónne ióny pohybujú pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Podobne nízke sú aj obsahy mangánu, od roku 2002 je väčšina pod medzou stanovenia. Pomerne nízke obsahy železa sa za posledných 5 rokov zvýšili, maximálne však do 0,052 mg.l^-1 v hodnotenom roku. Časové rady ostatných ukazovateľov kvality sú na vodárenských zdrojoch podobné, mierne vyššie hodnoty vykazujú v Rusovciach obsahy vápnika, horčíka, chloridov, o máličko nižšie sú obsahy draslíka a hodnoty pH. Obsahy rozpusteného kyslíka sú rozkolísané a v ostatných troch rokoch vyššie (od 1,23 do 5,04 mg.l^-1) ako v predchádzajúcom období monitoringu.

Pozorovacie objekty č. 899/1, 888/1, 872/1

V blízkosti vodárenského zdroja Rusovce je situovaný pozorovací objekt č. 899/1 (v blízkosti obce Jarovce) a medzi vodárenskými zdrojmi Rusovce a Čunovo sú situované pozorovacie objekty č. 888/1 (pri Rusovciach) a 872/1 (pri Čunove). Chemizmus na pozorovacích objektoch je podobný chemizmu na vodárenských zdrojoch. Kvalita podzemnej vody na objekte č. 899/1 v Jarovciach sa vyvíjala v priebehu sledovaného obdobia obdobne ako v prípade vodárenského zdroja v Rusovciach. To znamená, že po prehradení Dunaja v roku 1992 bol zaznamenaný pokles koncentrácií katiónov, aniónov a mernej vodivosti a tým sa chemické zloženie podzemnej vody na tomto objekte priblížilo chemickému zloženiu podzemnej vody na objektoch č. 888/1 a 872/1.

Rozdiely v chemizme pozorovacích ojektov č. 888/1 a 872/1 oproti vodárenským zdrojom v Rusovciach a Čunove sa prejavujú:

• pri teplote vody, ktorá je na pozorovacích objektoch vyrovnanejšia a trochu nižšia;

• v obsahoch železa a dusičnanov, ktoré sú na pozorovacích objektoch vyššie;

• v prípade CHSK_Mn, ktoré boli na pozorovacích objektoch vyššie, ale od roku 2005 sa obsahy pohybujú väčšinou pod medzou stanovenia (0,5 mgl^-1) a sú nižšie ako na vodárenských zdrojoch (0,3 až 1,0 mgl^-1 od roku 1996).

Na pozorovacom objekte č. 899/1 sa postupne v dlhodobom vývoji zvýrazňovali redukčné podmienky prostredia. Dlhodobo nízky obsah kyslíka a dusičnanov a rastúce koncentrácie mangánu a amónnych iónov svedčia o redukčných podmienkach v oblasti ovplyvnenej vodou infiltrovanou z Jaroveckého ramena. Od roku 1993 boli koncentrácie dusičnanov väčšinou nižšie ako medza stanovenia použitej analytickej metódy a približne od roku 1996 sa obsahy mangánu a amónnych iónov postupne zvyšovali. Maximálne hodnoty zaznamenali amónne ióny v roku 2008 (0,8 mgl^-1) a mangán v roku 2009 dosiahol najvyššiu koncentráciu v sledovanom období, 1,92 mgl^-1.

Ľavá strana Dunaja

Vodárenské zdroje č. 116, 119 – Kalinkovo a č. 105 – Šamorín

Vodárenský zdroj Kalinkovo, pôvodne náhradný a dočasný vodárenský zdroj pre Bratislavu, leží pri zdrži, tesne za hrádzou. Bol ovplyvnený predovšetkým pôvodným Kalinkovským ramenom a od roku 1992 zmenou infiltračného miesta v koryte Dunaja a opatreniami na zabránenie znehodnotenia kvality jeho vody. Vodárenský zdroj Šamorín leží pri dolnej časti zdrže, v mieste, kde boli realizované opatrenia, ktoré majú brániť kolmatácii miest infiltrácie v Dunaji a tak predísť predpovedanému zhoršeniu kvality vody.

Kvalita podzemnej vody na vodárenských zdrojoch situovaných na ľavej strane Vodného diela Gabčíkovo nebola prehradením ovplyvnená v takej významnej miere ako kvalita vody na objektoch na pravej strane Dunaja. Chemizmus podzemnej vody vodárenskych zdrojov Kalinkovo a Šamorín je podobný a vo väčšine ukazovateľov je podobný aj priebeh a zmeny v jej kvalite. Po prehradení Dunaja mierne klesli obsahy niektorých katiónov a aniónov (vápnika, sodíka, horčíka, hydrogénuhličitanov) a tiež hodnoty mernej vodivosti. V nasledujúcom období boli koncentrácie základných katiónov a aniónov vyrovnané. Hodnoty pH sú v ostatných 2 rokoch vyššie a pohybujú sa nad hodnotou 7,5. Po prehradení Dunaja koncentrácie dusičnanov dlhodobo klesali približne do roku 2001 (najnižšie obsahy boli zaznamenané v roku 2000; 0,8 mg.l^-1 v Šamoríne a 0,1 mg.l^-1 v Kalinkove). Od toho roku nastáva postupný nárast ich koncentrácií na hodnoty oscilujúce aj v roku 2009 okolo 5 mg.l^-1. V roku 2004 sa zvýšila medza stanovenia pre fosforečnany z 0,01 na 0,1 mg.l^-1 a následne sa fosforečnany vyskytujú iba v koncentráciách nižších ako nová medza stanovenia. Obsahy rozpusteného kyslíka sú od roku 2004 výrazne vyššie ako v predchádzajúcom období. Interpretácia týchto zmien nie je jednoznačná, môžu súvisieť so zmenou prevádzkovateľa vodárenských zdrojov. Ďalší výraznejší vzostup koncentrácií sa vyskytol aj v roku 2007 a následne sa kyslík pohyboval od 2,25 po 7,09 mg.l^-1. Koncentrácie CHSK_Mn sú v sledovanom období pomerne rozkolísané, kolíšu v intervale 0,2-1,14 mg.l^-1, okrem jednej vyššej hodnoty 2,13 mg.l^-1, ktorá sa vyskytla na vodárenskom zdroji Kalinkovo v roku 2009 a ktorá predstavuje najvyššiu koncentráciu tohto parametra v sledovanom období na vodárenských zdrojoch Kalinkovo a Šamorín.

Ako bolo vyššie spomenuté, vývoj parametrov kvality je na vodárenských zdrojoch Kalinkovo a Šamorín podobný. Mierne odlišnosti v časových radoch ukazovateľov kvality sa vyskytujú u draslíka, mangánu a železa, ktoré sú vyššie v Kalinkove a výrazný rozdiel je iba v prípade amónnych iónov. V Šamoríne sa pohybujú prevažne v koncentráciách pod medzou stanovenia, teda sú nižšie ako 0,014 mg.l^-1, kým v Kalinkove kolíšu v intervale <0,014–0,46 mg.l^-1, v hodnotenom roku maximálne do 0,15 mg.l^-1.

Obsahy železa a mangánu na objekte v Kalinkove v niektorých prípadoch prekračujú limitné hodnoty dohodnuté v rámci monitorovania podľa Dohody 1995 (podrobnejšie viď tabuľku „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd – VZ“ v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2009).

Pozorovacie objekty č. 87/7 a č. 3/3

Pozorovací objekt č. 87/7 je situovaný v blízkosti vodárenského zdroja Kalinkovo a pozorovací objekt č. 3/3 je situovaný medzi týmto vodárenským zdrojom a Dunajom, cca 10 m od Dunaja.

Kvalita podzemnej vody na objekte č. 87/7 je veľmi podobná kvalite vody na vodárenskom zdroji Kalinkovo. Menšie rozdiely v hodnotách ukazovateľov sa vyskytujú u amónnych iónov, mangánu a pH, ktoré sú nižšie na pozorovacom objekte. Železo dosahuje vyššie koncentrácie, ale ostatných 5 rokov neprekračuje dohodnutý limit. Koncentrácie dusičnanov sa v sledovanom období menili, klesli a opäť začali stúpať a v rokoch 2007 až 2009 sa vyrovnali hodnotám na vodárenskom zdroji. Organické znečistenie vyjadrené CHSK_Mn je na objekte č. 87/7 dlhodobo nízke a v sledovanom období nevykazuje takú variabilitu hodnôt ako na ostatných pozorovacích objektoch.

Pozorovací objekt č. 3/3 je situovaný v tesnej blízkosti Dunaja. Jeho chemizmus je priamo ovplyvňovaný kvalitou dunajskej vody, a preto je veľmi podobný chemickému zloženiu povrchovej vody v Dunaji. Výraznú sezónnosť vykazujú ukazovatele ako teplota, pH, rozpustený kyslík, dusičnany a merná vodivosť. Obsah rozpusteného kyslíka dlhodobo kolíše v rozsahu od 0 do 8,1 mg.l^-1, čo je najvyšší rozptyl hodnôt zo sledovaných objektov pre podzemnú vodu (pre porovnanie v dunajskej vode – odberné miesto č. 109 sa obsahy pohybujú cca od 7,5 do 14 mgl^-1). Podobné obsahy ako v dunajskej vode vykazujú aj dusičnany, ktoré sú zároveň najvyššie v porovnaní s ostatnými pozorovacími objektami zahrnutými do monitorovania. Prejavy sezónnosti vykazujú aj jednotlivé katióny (sodík, draslík, vápnik, horčík) a anióny (hydrogénuhličitany, chloridy, sírany), podobne ako v dunajskej vode. Z dlhodobých meraní je na objekte č. 3/3 zrejmá tendencia poklesu hodnôt CHSK_Mn, ktoré sú ostatné 3 roky v koncentráciách pod medzou stanovenia, teda menšie ako 0,8 mgl^-1. Obsahy amónnych iónov, mangánu, železa a fosforečnanov sú trvalo veľmi nízke, amónne ióny sú prevažne pod medzou stanovenia.

Pozorovací objekt č. 329/1

Pozorovací objekt č. 329/1 pri Šamoríne je lokalizovaný na začiatku prívodného kanála v jeho tesnej blízkosti. Obsah dusičnanov je nízky, v roku 2009 sa pohyboval maximálne do 3,37 mg.l^-1. Koncentrácie ostatných nutrientov (amónnych iónov a fosforečnanov) a tiež mangánu sú dlhodobo nízke a pohybujú sa zväčša na úrovni medzí stanovenia. Nízky je aj obsah rozpusteného kyslíka, v roku 2009 kolísal maximálne do 1,36 mg.l^-1. Organické znečistenie charakterizované CHSK_Mn má v sledovanom období klesajúcu tendenciu a od septembra 2005 je väčšina koncentrácií pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy (0,5 mg.l^-1). Ostatné ukazovatele kvality podzemnej vody kolíšu v pomerne úzkom intervale.

Pozorovací objekt č. 234/1

Pozorovací objekt č. 234/1 pri Rohovciach je lokalizovaný vo väčšej vzdialenosti od prívodného kanála. Pre tento objekt sú charakteristické najnižšie obsahy sodíka zo všetkých pozorovacích objektov zahrnutých do monitorovania a v sledovanom období sa pohybovali v intervale 5,9-9,3 mg.l^-1 (o niečo nižšie sú koncentrácie na vodárenskom zdroji Gabčíkovo 2,4-7,5 mg.l^-1). Koncentrácie dusičnanov aj v roku 2009 pokračovali v klesajúcom trende predchádzajúcich rokov. Obsahy železa sú vysoké, druhé najvyššie z pozorovacích objektov, vyššie sú na objekte č. 170/2 pri Dobrohošti. Do roku 2009 kolísali od 0,1 do 1,1 mg.l^-1. V roku 2009 bola nameraná maximálna koncentrácia 2,43 mg.l^-1. Vyššie obsahy môžu byť spôsobené aj železnou pažnicou na tomto objekte. Obsahy železa prekračujú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody (viď tabuľku „Prekročenia limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd – PO“ v Grafickej prílohe). Z ostatných ukazovateľov kvality sú pre tento objekt charakteristické nízke obsahy mangánu, amónnych iónov, aj fosforečnanov, ktoré sú väčšinou pod medzou stanovenia. Obsahy CHSK_Mn majú v sledovanom období klesajúci trend a od roku 2006 sú nižšie ako medza stanovenia. Treba však podotknúť, že sa zvyšovala hodnota medze stanovenia pre CHSK_Mn z hodnoty 0,1 na 0,5 až 0,8 mg.l^-1 v závislosti od laboratória, v ktorom sa vykonali analýzy. Obsahy kyslíka sú podobne nízke ako na objekte v Dobrohošti (170/2), Sape (262/1) a Kľúčovci (265/1).

Vodárenský zdroj č. 103 – Gabčíkovo

Vodárenský zdroj Gabčíkovo sa nachádza juhovýchodne od obce Gabčíkovo vo vzdialenosti cca 2000 m od odpadového kanála vodného diela. Okolie zdroja je tvorené prevažne poľnohospodársky využívanou pôdou.

Modelové riešenia preukázali, že pri súčasnom odbere a charakteristickom stave hladín, prúdi k vodárenskému zdroju Gabčíkovo voda zo smeru medzi obcou Gabčíkovo a Vodnou elektrárňou Gabčíkovo (Rodák a kol., 2008). Centrálna časť zachytávaného prúdu podzemných vôd má pôvod v oblasti priesakových kanálov a ramennej sústavy Dunaja na slovenskom území, severná časť prúdu je viac ovplyvnená znečistením z vnútrozemia Žitného ostrova, z oblasti južne od obce a z oblasti skládok nachádzajúcich sa severozápadne od Gabčíkova.

Kvalita podzemnej vody na vodárenskom zdroji Gabčíkovo je na základe odlišných podmienok prúdenia podzemnej vody oproti vodárenským zdrojom Kalinkovo (objekt č. 119) a Šamorín (objekt č. 105) odlišná. Priebeh teploty podzemnej vody je vyrovnanejší. Hodnoty pH v roku 2009 klesli a vrátili sa na úroveň rokov 2000-2004. Koncentrácie vápnika, horčíka, hydrogénuhličitanov, chloridov a síranov sa počas hodnoteného obdobia postupne mierne zvyšovali, čo malo za následok stúpanie hodnôt vodivosti, ktoré sa v rokoch 2008 a 2009 zastavilo. Obsah rozpusteného kyslíka je dlhodobo nízky (druhý najnižší z monitorovaných vodárenských zdrojov, nižší je na objekte v Bodíkoch), v roku 2009 kolísal maximálne do 0,69 mg.l^-1. Koncentrácie sodíka, draslíka a chloridov dosahujú polovičné hodnoty koncentrácií na objektoch č. 105 a 119. Obsahy sodíka (oscilujú okolo 5 mg.l^-1) a draslíka (kolíšu okolo 1 mg.l^-1) sú zároveň najnižšie spomedzi všetkých objektov zahrnutých do monitorovania.

Od roku 1992 sa postupne mierne zvýšili obsahy chloridov a dusičnanov. Skokovité zvýšenie koncentrácií dusičnanov o cca 3 mg.l^-1 v roku 2005 a 2007 pravdepodobne súvisí so zmenou metodiky laboratórnych rozborov (zakúpenie nového prístroja a jeho následná kalibrácia a úprava citlivosti meraní), preto údaje za toto obdobie je potrebné považovať za menej reprezentatívne. Týka sa to aj ďalších dvoch vodárenských zdrojov, ktoré monitoruje ZsVS, a to v Bodíkoch a vo Vojke.

Obsahy vápnika, síranov a hydrogénuhličitanov boli na začiatku sledovaného obdobia v Gabčíkove nižšie ako na objektoch v Kalinkove a Šamoríne. Postupne však narastali a v súčasnosti dosahujú tieto parametre vyššie hodnoty na VZ Gabčíkovo. Zvyšovanie síranov a chloridov svedčí o tom, že k vodárenskému zdroju postupne priteká väčší podiel vody z vnútrozemia Žitného ostrova. Od roku 2002 sú hodnoty CHSK_Mn prevažne pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy (medza stanovenia sa v roku 2009 zvýšila z 0,3 na 0,5 mg.l^-1). Z tohoto hľadiska sa oxidačná kapacita pre oxidáciu organického uhlíka mierne zlepšuje. Podobne aj obsahy amónnych iónov, fosforečnanov, železa a mangánu dlhodobo zaznamenávajú na objekte č. 103 v Gabčíkove koncentrácie pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy.

Pozorovacie objekty č. 262/1 a č. 265/1

Pod sútokom odpadového kanála so starým korytom Dunaja je na ľavej strane situovaný pozorovací objekt č. 262/1 pri Sape a pozorovací objekt č. 265/1 pri Kľúčovci. V chemickom zložení podzemnej vody sú na týchto objektoch rozdiely vo viacerých sledovaných parametroch. Niektoré sú na objekte č. 262/1 vyššie (merná vodivosť, koncentrácie draslíka, vápnika, chloridov, síranov, železa, mangánu a CHSK_Mn), ďalšie sú zasa nižšie (teplota vody, hodnoty pH, koncentrácie sodíka a fosforečnanov). Podobné na obidvoch objektoch sú obsahy rozpusteného kyslíka (veľmi nízke), horčíka, hydrogénuhličitanov, dusičnanov (väčšina hodnôt pod medzou stanovenia) a amónnych iónov.

Na objekte pri Kľúčovci sa viaceré sledované ukazovatele nachádzajú v najvyšších alebo najnižších koncentráciách v porovnaní s ostatnými monitorovanými objektami. Pre tento objekt je charakteristická výrazne vyššia teplota vody (dlhodobo osciluje okolo 16 °C), vyššie hodnoty pH (okolo 8,0), najvyššie koncentrácie sodíka (9,8-15,6 mgl^-1) a najvyššie obsahy vykazujú tiež fosforečnany oscilujúce okolo hodnoty 0,1 mg.l^-1. Na druhej strane sú pri tomto objekte charakteristické najnižšie hodnoty vodivosti (29,9-36,0 mSm^-1), obsahy chloridov (2,5-11,0 mg.l^-1), síranov (9,2-30,0 mg.l^-1) a vápnika (35,0-62,1 mgl^-1). Aj koncentrácie draslíka sú veľmi nízke a podobné nízkym obsahom na vodárenskom zdroji č. 103 v Gabčíkove a pozorovacom objekte č. 234/1 v Rohovciach (oscilujú okolo 1 mg.l^-1).

Na oboch objektoch sú dlhodobo zvýšené koncentrácie mangánu a železa, ktoré prekračujú dohodnutú limitnú hodnotu podľa Tab. 15. Hodnoty CHSK_Mn boli v Sape (č. 262/1) jedny z najvyšších, ale postupne sa znižovali a v roku 2009 sa dostali na úroveň ich obsahov na objekte č. 265/1 v Kľúčovci.

Oblasť medzi prívodným kanálom a starým korytom Dunaja

Vodárenské zdroje č. 467 – Vojka a č. 485 – Bodíky

Vodárenské zdroje pri Bodíkoch a Vojke sú typické lokálne vodárenské zdroje situované v mieste tesneného derivačného kanála. Sú ovplyvňované drenážnym účinkom starého koryta Dunaja a ramennou sústavou, ktorá drenážny vplyv starého koryta Dunaja sčasti eliminuje.

Kvalita podzemnej vody na vodárenských zdrojoch Vojka a Bodíky je výrazne ovplyvňovaná lokálnymi podmienkami. Chemické zloženie podzemnej vody je na týchto vodárenských zdrojoch podobné. Výraznejšie rozdiely sa vyskytujú u síranov a dusičnanov, ktoré sú vyššie vo Vojke. V Bodíkoch sú zasa dlhodobo výrazne vyššie koncentrácie mangánu, v menšej miere hodnoty teploty, obsahy amónnych iónov, vody, železa a hydrogénuhličitanov. Rozpustený kyslík je v sledovanom období v porovnaní s ostatnými vodárenskými zdrojmi najnižší. K zlepšeniu oxidačno-redukčných podmienok došlo na vodárenskom zdroji vo Vojke v rokoch 2007 až 2009, kedy sa obsahy kyslíka zvýšili a dosiahli hodnoty do 2,4 mgl^-1.

Koncentrácie amónnych iónov, mangánu a od roku 2001 aj železa sú vo Vojke väčšinou pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Nízke koncentrácie sú charakteristické aj pre fosforečnany, ktoré sa ostatné 3 roky na obidvoch vodárenských zdrojoch vyskytujú v koncentráciách pod medzou stanovenia, teda nižších ako 0,03 mg.l^-1. Organické znečistenie vyjadrené ako CHSK_Mn zaznamenalo v sledovanom období mierny pokles hodnôt, od roku 2003 boli obsahy často nižšie ako medza stanovenia (0,5 mg.l^-1) a v roku 2009 sa pohybovali maximálne do 0,53 mg.l^-1. Obsahy katiónov, chloridov a hodnoty vodivosti a ich časový priebeh sú podobné na obidvoch objektoch a vyznačujú sa malým kolísaním. Vyššie koncentrácie amónnych iónov a železa v Bodíkoch neprekračujú dohodnuté limity pre tieto ukazovatele podľa Tab. 15. Na rozdiel od nich, obsahy mangánu dlhodobo prekračujú dohodnutý limit pri každom stanovení. Ako už bolo spomenuté v prípade vodárenského zdroja Gabčíkovo, namerané hodnoty dusičnanov za obdobie rokov 2007 až 2009 je potrebné považovať za menej reprezentatívne, vzhľadom na odlaďovanie a kalibráciu nového prístroja v spoločnosti ZsVS a.s., ktorá monitoruje vodárenské zdroje vo Vojke, Bodíkoch a v Gabčíkove.

Pozorovací objekt č. 170/2

Pozorovací objekt č. 170/2 sa nachádza v blízkosti obce Dobrohošť. Chemické zloženie podzemnej vody na tomto objekte je podobné chemickému zloženiu vody na vodárenskom zdroji č. 467 vo Vojke. V posledných rokoch sú na pozorovacom objekte koncentrácie síranov a dusičnanov nižšie ako na vodárenskom zdroji vďaka dlhodobému klesaniu ich koncentrácií. Obsahy železa sú zasa vyššie a zároveň ostatných 7 rokov najvyššie zo všetkých objektov zahrnutých do monitorovania a prekračujú klasifikačné limity podľa Tab. 15 pri každom stanovení. Pohybujú sa do 1,5 mg.l^-1. Obsahy CHSK_Mn sa počas monitorovania znižovali a ostatné štyri roky zaznamenávajú hodnoty pod medzou stanovenia, ktorá sa však v roku 2005 zvýšila z 0,1 mg.l^-1 na 0,5 mg.l^-1. Obsahy fosforečnanov sú nízke a len sem-tam zaznamenávajú vyššiu hodnotu. Ostatné sledované ukazovatele kvality vody sú podobné ako na vodárenskom zdroji vo Vojke.

4.4.  Záver

Chemické zloženie podzemných vôd na vodárenských zdrojoch poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality podzemnej vody. Jednotlivé ukazovatele kvality väčšinou kolíšu v úzkych intervaloch. Vodárenský objekt v Pečnianskom lese je výrazne ovplyvnený zmenami a kolísaním látkového zloženia povrchovej vody Dunaja vzhľadom na to, že tento objekt je umiestnený v tesnej blízkosti rieky. Väčšina ukazovateľov je na rozdiel od ukazovateľov na ostatných vodárenských objektoch rozkolísaná a vykazuje sezónnosť. Teplota vody, obsah rozpusteného kyslíka a dusičnanov sú na tomto objekte najvyššie, ale nepresahujú limitné hodnoty. Koncentrácie sledovaných ukazovateľov kvality podzemnej vody na ostatných vodárenských zdrojoch sa pohybujú v podobných intervaloch. Výnimkou je vodárenský zdroj v Gabčíkove (objekt č. 103), kde obsahy sodíka, draslíka a chloridov sú asi o polovicu nižšie ako na ostatných vodárenských objektoch. Koncentrácie horčíka a síranov sú zasa dlhodobo o trochu vyššie. Odlišnosť chemizmu vodárenského zdroja č. 103 v Gabčíkove súvisí s dotáciou podzemnej vody z vnútrozemia Žitného ostrova na rozdiel od ostatných vodárenských zdrojov, ktoré sú dotované infiltráciou vody z Dunaja a zo zdrže vodného diela.

Z nutrientov sa z dlhodobého hľadiska na monitorovaných objektoch vyskytujú fosforečnany a amónne ióny v nízkych koncentráciách. U fosforečnanov sa v laboratóriu BVS a.s. zvyšovala medza stanovenia (na 0,1 mg.l^-1) a v súčasnosti sú takmer všetky hodnoty na monitorovaných vodárenských zdrojoch pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. V prípade amónnych iónov existujú však dve výnimky. Na vodárenských zdrojoch Kalinkovo (objekt č. 119) a Bodíky (objekt č. 485) dosahujú amónne ióny vyššie koncentrácie, neprekračujú však dohodnuté limity pre tento ukazovateľ kvality podzemnej vody. Ako už bolo vyššie spomenuté, najvyššie hodnoty dusičnanov s výraznou sezónnosťou sú sledované na vodárenskom zdroji Pečniansky les (objekt č. 907), vzhľadom na jeho situovanie v blízkosti Dunaja. Približne po roku 2000 je na všetkých vodárenských zdrojoch zaznamenávané zvyšovanie koncentrácií dusičnanov, ale i napriek tomu sú ich obsahy nízke (cca do 11 mg.l^-1 a na vodárenskom zdroji č. 907 do 15 mg.l^-1). Na základe výsledkov dlhodobých meraní je možné konštatovať, že organické znečistenie charakterizované CHSK_Mn sa počas sledovaného obdobia znížilo na všetkých objektoch a na vodárenských zdrojoch v Gabčíkove, vo Vojke a v Bodíkoch sa od roku 2002 väčšina hodnôt pohybuje pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Na ostatných objektoch dosahuje hodnoty do 1 mg.l^-1. Koncentrácie rozpusteného kyslíka dosahujú hodnoty do 6-8 mg.l^-1 okrem vodárenských zdrojov Gabčíkovo, Vojka a Bodíky, kde je obsah kyslíka dlhodobo nízky (cca do 1 mg.l^-1). Mierne zlepšenie bolo zaznamenané v rokoch 2007 až 2009 vo Vojke, kedy sa obsah rozpusteného kyslíka zvýšil a dosiahol hodnoty do 2,4 mg.l^-1. Vysoké koncentrácie mangánu, ktoré prekračujú dohodnutý limit pre tento ukazovateľ, sú dlhodobo charakteristické pre objekt č. 485 pri Bodíkoch. Na vodárenskom zdroji Kalinkovo (objekt č. 119) sú koncentrácie nižšie, ale občas prekročia limitnú hodnotu. Na ostatných vodárenských zdrojoch sú hodnoty väčšinou pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Za obdobie od 1.11.2004 do 31.12.2008 boli zaznamenané prekročenia dohodnutých limitov pre kvalitu podzemnej vody (Tab. 15) v Bodíkoch (objekt č. 485), kde sa vyskytli prekročenia limitnej hodnoty mangánu pri každom odbere. Na vodárenskom zdroji Kalinkovo bolo päť prekročení pre mangán a jedno prekročenie limitnej hodnoty pre železo. Iné prekročenia limitných hodnôt neboli na vodárenských zdrojoch zaznamenané.

Chemické zloženie podzemnej vody na pozorovacích objektoch (PO) je podobné chemickému zloženiu podzemnej vody blízkych vodárenských zdrojov. Teplota vody má vyrovnaný priebeh, osciluje okolo hodnoty 11 °C. Výnimkou je pozorovací objekt č. 265/1 Kľúčovec, kde sa teplota dlhodobo pohybuje okolo 16 °C a pozorovací objekt č. 3/3 pri Kalinkove, ktorý vykazuje sezónny priebeh teploty. Aj ostatné sledované ukazovatele chemického zloženia podzemnej vody na tomto pozorovacom objekte sú ovplyvnené zmenami v chemizme povrchovej vody vzhľadom na situovanie pozorovacieho objektu cca 10 m od Dunaja. Kvalitu podzemnej vody na pozorovacích objektoch vo väčšej miere ovplyvňujú lokálne vplyvy, čo sa odráža aj v prekročeniach limitných hodnôt. Dohodnuté limity prekračujú amónne ióny (objekt č. 899/1), železo (objekty č. 170/2, 234/1, 262/1, 265/1, 872/1, 899/1) a mangán (objekty č. 262/1, 265/1, 899/1). Najvyššie obsahy dusičnanov sú (okrem pozorovacieho objektu č. 3/3) na pozorovacích objektoch v Čunove (č. 872/1) a v Rusovciach (objekt č. 888/1), kde sa pohybujú do 12,3 mg.l^-1 podobne ako na vodárenskom zdroji Rusovce. Na ostatných pozorovacích objektoch sú koncentrácie dusičnanov nízke. Na objekte č. 899/1 je dlhodobo nízky obsah dusičnanov (väčšinou pod medzou stanovenia) a tiež rozpusteného kyslíka a dlhodobo sa zvyšujúce koncentrácie mangánu a amónnych iónov, čo svedčí o redukčných podmienkach.

Z hľadiska obsahu kyslíka sa oxidačné podmienky vyskytujú hlavne na pravej strane Dunaja a v strednej časti Žitného ostrova. Väčšia časť územia na ľavej strane Dunaja vykazuje anoxické podmienky. V oblastiach s prítomnosťou kyslíka v podzemnej vode je aj zvýšený obsah dusičnanov. Na ostatnom území sa obsah dusičnanov pohybuje len na úrovni niekoľkých mg.l^-1. Ak je v takýchto oblastiach v podzemných vodách prítomný organický uhlík a obsah mangánu, svedčí to o redukčných podmienkach v podzemných vodách, sprevádzaných často aj zvýšeným obsahom železa. Takéto podmienky sú v dolnej časti Žitného ostrova, v ramennej sústave a v hornej časti v Petržalke.