3.    Hladiny podzemných vôd

3.1.  Metodika zberu dát

V hydrologickom roku 2009 neboli v monitoringu hladín podzemných žiadne zmeny. Celkovo je do vzájomnej výmeny zaradených 136 objektov. 20 objektov sa nachádza na pravej strane Dunaja, 87 objektov je rozmiestnených na území Žitného ostrova a 29 objektov je v oblasti medzi prívodným, resp. odpadovým kanálom a korytom Dunaja (Obr. 3). Merania na väčšine objektov zabezpečuje SHMÚ, na niektorých objektoch v inundácii zabezpečuje merania SVP, š.p. OZ Bratislava a Konzultačná skupina Podzemná voda. Hladiny podzemných vôd na pozorovacích objektoch zaradených do vzájomnej výmeny údajov sú merané dvojakým spôsobom – kontinuálne, automatickým registračným zariadením (116 objektov) a ručne, pásmovým hladinomerom (20 objektov). V prípade kontinuálneho merania hladín podzemných vôd sa pri spracovaní údajov používajú priemerné denné hladiny, ktoré sa vyčísľujú ako priemerná hodnota okamžitých hodnôt hladín pre každú celú hodinu (0-23) za deň. Merania vykonávané ručne sa vzťahujú ku dňu merania a vykonávajú sa raz do týždňa, spravidla v stredu.

Zloženie objektov sa oproti predošlému roku nezmenilo. Predchádzajúce zmeny, ktoré v zložení alebo označení objektov nastali v doterajšom priebehu spoločného monitoringu sú v tabuľke so zoznamom pozorovacích objektov zvýraznené (Tab. 10). Jedná sa o nasledovné objekty: 1917 = 4002, 1928 = 5571, 1934 = 4435, 1943 = 5096, 1946 = 4003, 1951 = 4004, 1963 = 4306, 1978 = 4302, 1981 = 4217, 1991 = 4303, 2003 = 2103, 2041 = 4007, 2043 = 4009, 1942 = 4428, 1956 = 4429. Pozorovanie na objekte č. 2109 bolo zrušené a objekt bol nahradený objektom č. 4044. Pozorovanie bolo zrušené aj na objektoch č. 2174 2175 a objekty boli nahradené jedným objektom č. 4312. Objekt č. 1931 bol obnovený. U dvoch objektov bolo zmenené číslo objektu: 2269 = 329 a 2123 = 872.

Aktuálne hodnoty nadmorských výšok odmerných bodov a výšky terénu sú uvedené v nižšie uvedenej tabuľke (Tab. 11) a v Tabuľkovej prílohe správy – 1. časť.

Tab. 11: Zoznam pozorovacích objektov na hladinu podzemných vôd

3.2.  Spôsob vyhodnotenia údajov

Merania hladín podzemných vôd v hydrologickom roku 2009 boli tabuľkovo spracované a sú uvedené v Tabuľkovej prílohe, 1. časť. Graficky boli spracované len vybrané pozorovacie objekty, ktoré charakterizujú režim podzemných vôd vo vymedzenej oblasti (Grafická príloha). Boli vykreslené hlavne objekty na pravej strane Dunaja a v ľavostrannej inundácii, ktoré by mohli byť čiastočne ovplyvnené vzdutím nad prehrádzkou a zvýšeným prietokom v starom koryte Dunaja. Osobitne boli spracované priečne rezy v oblasti Žitného ostrova s vybranými pozorovacími objektmi, ktoré dokumentujú vývoj hladín podzemných vôd za obdobie od októbra 1992 (Obr. 3-2 až 3-8b). Umiestnenie priečnych profilov je znázornené na Obr. 3-1. Priebeh hladín podzemných vôd na pozorovacích objektoch, kde sú vyčísľované priemerné denné hodnoty, je znázornený na základe priemerných denných hodnôt. Na ostatných staniciach sú použité okamžité údaje.

Na Obr. 3-9, Obr. 3-10 a Obr. 3-11 sú znázornené izolínie hladín podzemných vôd pre tri vybrané hydrologické situácie: nízky stav (Q»1000 m³s^-1), priemerný stav (Q»2000 m³s^-1), vysoký stav (Q»3000 m³s^-1). Na Obr. 3-12, Obr. 3-13 a Obr. 3-14 sú znázornené rozdiely v hladinách podzemných vôd (stúpnutie alebo pokles oproti porovnateľným podmienkam v roku 1993). V roku 2009 boli termíny pre porovnanie s hydrologickými podmienkami v roku 1993 zvolené podobne ako v roku 1993. Termín pre nízke prietoky bol zvolený v zimnom období na konci januára 2009. Termíny pre priemerný a vysoký stav sa podarilo umiestniť do vegetačného obdobia, avšak v prípade vysokých prietokov bola hydrologická situácia predchádzajúca zvolenému termínu mierne odlišná než hydrologické podmienky v roku 1993.

3.3.  Hodnotenie režimu podzemných vôd

Režim podzemných vôd v ovplyvnenej oblasti závisí predovšetkým od prietoku, kolísania a výšky hladiny povrchových vôd. Určujúcimi faktormi, ktoré ovplyvňujú kolísanie hladiny podzemných vôd v skúmanej oblasti je hladina vody v zdrži a prietok a hladina vody v koryte Dunaja od Bratislavy až po Komárno.

Hydrologický rok 2009 mal na rozdiel od predchádzajúceho roka typický priebeh. Nízke prietoky v zimnom období, zvýšenie prietokov na jar a povodňová vlna v júni. Potom prietoky všeobecne klesali a klesanie bolo prerušované prietokovými vlnami v dôsledku výdatnejších zrážok v povodí Dunaja (Obr. 1-1). Podrobnejšia charakteristika hydrologického roka je popísaná v kapitole 1. Priebeh prietokov v rámci hydrologického roka sa prejavil aj v kolísaní hladiny podzemných vôd.

Dôležitým faktorom sú aj klimatické pomery (zrážky, výpar), ktorých vplyv so zväčšujúcou sa vzdialenosťou od Dunaja rastie. Pozorovacie objekty zaradené do vzájomnej výmeny údajov je možné na základe ich rozmiestnenia rozčleniť na štyri základné skupiny:

-       pozorovacie objekty na pravom brehu Dunaja

-       pozorovacie objekty na ľavom brehu Dunaja v oblasti zdrže

-       pozorovacie objekty medzi derivačným kanálom a korytom Dunaja (včítane ľavostrannej inundácie)

-       ostatné pozorovacie objekty rozmiestnené na Žitnom ostrove

Pravá strana Dunaja

Kolísanie hladiny podzemnej vody v hornej časti územia bolo ovplyvnené prirodzeným kolísaním hladiny vody v Dunaji. Amplitúda kolísania hladiny podzemnej vody v hydrologickom roku 2009 aj vďaka povodňovej vlne na objektoch blízko Dunaja presiahla 2 m (napr. objekty č. 2144, 2038, 2039). Hladina podzemnej vody na väčšine pozorovacích objektov od začiatku hydrologického roka plynulo stúpala približne do polovice apríla. Po prechodnom poklese nastalo prudké.zvýšenie hladín vplyvom prechodu povodňovej vlny. Po jej opadnutí hladiny na všetkých objektoch plynulo klesali až do konca hydrologického roka. Len na objektoch v blízkosti Dunaja sa koncom roka prejavilo mierne stúpnutie hladiny podzemnej vody. Ročné minimá sa na jednotlivých objektoch vyskytovali v zimných mesiacoch, predovšetkým koncom januára a vo februári. Ročné maximá sa na týchto objektoch vyskytli pri prechode povodňovej vlny v júni.

Aj kolísanie v strednej časti územia bolo ovplyvnené prechodom povodňovej vlny, amplitúda sa pohybovala do 0,5 m (napr. objekty č. 2165, 2167). V tejto časti územia (okolie Jaroviec a Rusoviec) je vplyv kolísania vody v Dunaji miernejší a prevažuje stabilizujúci vplyv zdrže.

V dolnej časti územia (v oblasti pod Rusovcami) až po štátnu hranicu je režim hladín podzemných vôd ovplyvnený režimom prietokov prepúšťaných do starého koryta Dunaja. Naďalej je možné konštatovať, že na pravej strane Dunaja proces postupného poklesávania hladiny podzemnej vody, ktorý bol spôsobovaný postupnou kolmatáciou zdrže a klesaním množstva infiltrovanej vody, nepokračuje a hladiny podzemných vôd sú po povodňových vlnách v roku 2002 na pôvodnej výške. Kolísanie hladiny podzemných vôd v blízkosti zdrže bolo v roku 2009 až do 0,8-1,0 m, s rastúcou vzdialenosťou od Dunaja amplitúda mierne klesla k 0,7-0,8 m (Obr. 3-3b). Vo vzťahu k vzdutiu hladiny v starom koryte Dunaja, spôsobenému uvedením dnovej prehrádzky do prevádzky v júni 1995 a jej prevádzkovaniu, je aj naďalej možné konštatovať, že vplyv vzdutia a prevádzkovania dnovej prehrádzky nie je pozorovateľný ani na jednom pozorovacom objekte.

Ľavá strana Dunaja – oblasť zdrže

Táto oblasť sa nachádza na ľavej strane zdrže pod Bratislavou až po Báč a je približne ohraničená obcami Rovinka a Dunajská Lužná. Kolísanie hladín podzemných vôd je v tejto oblasti ovplyvnené najmä prietokmi v Dunaji a kolísaním hladiny v zdrži. Len v hornej časti, v okolí Dunaja sa na hladinách podzemných vôd prejavujú aj zvýšené prietoky v Dunaji. Kvôli povodňovej vlne v júni amplitúda kolísania hladiny podzemnej vody dosiahla v roku 2009 do 2,0 m (objekt č. 2205). So zväčšujúcou sa vzdialenosťou od Bratislavy sa tento vplyv vytráca a veľkosť amplitúdy kolísania hladiny klesá na hodnoty do 0,5-0,8 m. Približne od obce Dunajská Lužná sa začína výrazne prejavovať vplyv prietokového režimu, ktorý je uplatňovaný v starom koryte Dunaja.

V časti od obce Rovinka približne po obec Báč je výška hladiny podzemnej vody ovplyvňovaná hladinou v zdrži, avšak kolísanie hladiny podzemnej vody závisí od kolísania hladiny vody v starom koryte Dunaja pod Dunakiliti (prietokový režim 250-600 m³s^-1). Z dôvodu postupného znižovania priepustnosti dna zdrže (najmä od roku 1997) – Obr. 3-2, hladiny podzemných vôd v oblasti okolo zdrže postupne klesali (pokles do 1,2 m). Po povodniach v roku 2002 sa tento pokles výrazne zmiernil až zastavil. Kolísanie hladín podzemných vôd naďalej závisí od kolísania hladiny vody v starom koryte Dunaja. Prietokový režim v starom koryte Dunaja v tejto časti prakticky ovplyvňuje hladiny podzemných vôd takmer až k Malému Dunaju.

Ľavá strana Dunaja – oblasť medzi derivačným kanálom a starým korytom Dunaja

Táto oblasť je vymedzená starým korytom Dunaja a derivačným kanálom Vodného diela Gabčíkovo a je tvorená prevažne inundáciou. Z hľadiska vplyvu kolísania hladiny vody v koryte Dunaja a z hľadiska vplyvu umelých záplav na režim podzemných vôd je možné túto oblasť rozdeliť na tri úseky (Obr. 3-5, Obr. 3-6, Obr. 3-7).

V hornej časti (úsek medzi rkm 1842-1839) je kolísanie a výška hladiny podzemnej vody vo veľkej miere závislá na výške hladiny v starom koryte Dunaja a bezprostredne odráža kolísanie hladiny v starom koryte Dunaja. Výrazne sa však prejavuje aj realizácia umelých záplav (napr. objekty č. 1989, 2708, 2272), ako aj prepúšťanie zvýšených prietokov do starého koryta Dunaja. Amplitúda kolísania hladiny podzemnej vody po sprevádzkovaní dnovej prehrádzky sa pohybuje okolo 0,8 až 1,3 m. Pri prevádzaní zvýšených alebo povodňových prietokov hladina podzemnej vody krátkodobo stúpa aj vyššie (amplitúda aj 2-4 m). V roku 2009 bolo počas povodňovej vlny v júni krátkodobo prepúšťaných okolo 3200 m³s^-1 vody, čo vyvolalo stúpnutie hladiny v koryte Dunaja takmer 5,5 m. Hladina podzemnej vody v objektoch v blízkosti Dunaja stúpla približne o skoro 3 m (č. 2708). Na vzdialenejších objektoch (č. 1989) hladina podzemnej vody stúpla o cca 2,5 m. Vplyvom prepúšťania zvýšeného prietoku v priebehu júna sa celková ročná amplitúda na pozorovacích objektoch v hornej časti inundácie pohybovala od cca 1,2 do 2,8 m.

V strednej časti (úsek rkm 1839-1820) je výška a kolísanie hladiny podzemnej vody vo veľkej miere závislá aj od hladinového a prietokového režimu v ramennej sústave (Obr. 3-6, Obr. 1-11). Aj v tejto oblasti sa v príbrežnom pásme prejavuje drenážny účinok starého koryta Dunaja a kolísanie hladiny podzemnej vody je v tomto pásme v prevažnej miere závislé na kolísaní hladiny povrchovej vody v Dunaji. Na všetkých pozorovacích objektoch, od objektu č. 1989 až po objekt č. 3154, je možné vidieť vplyv prietokového režimu uplatňovaného v ramennej sústave. Tak ako v predchádzajúcich rokoch ani v hydrologickom roku 2009 sa simulovaná záplava s vybrežením vody neuskutočnila. Avšak podobne ako predchádzajúci rok bol prietok zvýšený až na cca 70 m³s^-1, čo sa prejavilo i v zvýšených hladinách podzemných vôd. Kolísanie hladín bolo zvýšeným prietokom do ramennej sústavy ovplyvnené v priebehu mája a prvej polovice júna. Výrazný vplyv mal i prechod povodňovej vlny v priebehu júna 2009. Výška hladiny podzemnej vody v strednej časti inundácie odráža hladinový režim v starom koryte Dunaja, ale kolísanie hladiny podzemnej vody je významne ovplyvňované aj režimom prepúšťania vody do ramennej sústavy cez nápustný objekt. Rozdiel medzi „zimným“ a „letným“ režimom v Dunaji sa na hladine podzemných vôd odzrkadľuje rozdielom vo výške 0,4-1,0 m, pri povodňovej vlne v priebehu júna až do 4,0 m (Obr. 3-6, Obr. 3-7). Zvýšený prietok v ramennej sústave počas mája a prvej polovice júna mal na hladiny podzemnej vody v hornej polovici územia v závislosti od umiestnenia objektu síce menší vplyv ako povodňová vlna v júni, ale jeho trvanie bolo dlhšie. Najvýraznejšie sa povodňová vlna prejavila na objektoch v bezprostrednej blízkosti starého koryta Dunaja. Z hľadiska dynamiky podzemných vôd je uskutočňovanie umelých záplav veľmi dôležité. Z hľadiska vegetácie by bolo dôležité dosiahnuť aj vybreženie a zaplavenie územia. Rovnako významným sa javí aj väčšia dynamika hladín podzemných vôd, ktorú je možné dosiahnuť kolísaním prietokov do ramennej sústavy. Dôležitým je aj poznatok, že zvýšením prietoku v ramennej sústave na cca 70 m³s^-1 je možné dosiahnuť porovnateľné stúpnutie hladiny podzemnej vody ako pri prepúšťaní zvýšených prietokov do starého koryta Dunaja v rozmedzí 2500-3200 m³s^-1.

V dolnom úseku strednej časti sa zvýšenie priemerných prietokov v starom koryte Dunaja prejavilo zvýšením hladín podzemných vôd (objekt č. 2345). Kolísanie hladín sa pohybuje v rozmedzí do 2 m, vplyvom zvýšených prietokov a povodní až do 3-3,5 m, a vyjadruje hladinový režim Dunaja v dolnej časti, kde je silne ovplyvnený hladinovým, resp. prietokovým režimom v odpadovom kanáli a spätným vzdutím. V tejto oblasti je vplyv umelých záplav zanedbateľný.

V dolnej časti (úsek rkm 1820-1811), pod zaústením ľavostrannej ramennej sústavy do Dunaja, je kolísanie hladín podzemných vôd závislé výlučne od kolísania hladiny vody v odpadovom kanáli a od kolísania hladiny vody v starom koryte Dunaja. Veľmi silne sa to prejavilo pri extrémne nízkych prietokoch počas vegetačného obdobia 2003 a začiatkom hydrologického roka 2004. Podobná situácia sa vyskytla aj v zimnom období v mesiacoch november 2008 až február 2009 (Obr. 3-8).Amplitúda kolísania hladiny podzemnej vody vplyvom prietokov v Dunaji sa v hydrologickom roku 2009 pohybovala od 1 do 5,5 m Vo vzťahu k obdobiu pred prehradením Dunaja a prehĺbeniu odpadového kanála je na priebehu hladín podzemných vôd na objektoch č. 2353 a 1958 možné vidieť, že nízke stavy postupne poklesli až o cca 0,8 m. V dôsledku zaklesnutia dna koryta Dunaja v oblasti odpadového kanála a pod jeho sútokom so starým korytom Dunaja je potrebné v tejto oblasti vyriešiť dotáciu vody do inundácie.

Pozorovacie objekty na Žitnom ostrove

Do tejto skupiny patria ostatné objekty rozmiestnené na Žitnom ostrove mimo oblasti pri zdrži a oblasti medzi prívodným a odpadovým kanálom a korytom Dunaja. Tieto objekty boli do vzájomnej výmeny údajov zaradené pre potreby konštrukcie spoločných izolínií po oboch stranách Dunaja pri príprave Spoločnej výročnej správy. Priebeh hladiny podzemnej vody na vybraných pozorovacích objektoch je znázornený na priečnych profiloch situovaných na Žitnom ostrove (Obr. 3-2, Obr. 3-4, Obr. 3-5, Obr. 3-6, Obr. 3-7, Obr. 3-8)

V hornej časti Žitného ostrova pozdĺž Malého Dunaja hladiny podzemných vôd sledujú kolísanie vody v Malom Dunaji a ich výška je ovplyvnená aj prítokom podzemnej vody z Malých Karpát. Je možné konštatovať, že v celej oblasti boli hladiny podzemných vôd mierne vyššie alebo porovnateľné ako v predchádzajúcich rokoch. Je to pravdepodobne dôsledkom výskytu nadpriemerných zrážok počas roka. Najnižšie hladiny sa vyskytli v mesiacoch január až marec. Najvyššie hladiny sa vyskytli po prechode povodňovej vlny a nadpriemerných zrážkach v júli 2009.

V strednej časti Žitného ostrova sa zvýšenie hladiny podzemnej vody vplyvom zdrže postupne vytráca. Režim kolísania hladín podzemných vôd závisí od kolísania hladiny vody v starom koryte Dunaja a od kolísania hladiny vody v Malom Dunaji. Na kolísanie hladiny podzemnej vody majú vplyv aj riadené záplavy. Vo väčšej vzdialenosti od Dunaja má na kolísanie hladiny podzemnej vody vplyv aj manipulácia s hladinami na kanáloch, ako aj vzťah zrážky-výpar. V okolí Gabčíkova a pod ním, až po zaústenie odpadového kanála do Dunaja, je kolísanie hladín podzemných vôd ovplyvnené prirodzeným kolísaním hladiny vody v Dunaji, resp. v odpadovom kanáli. Aj v tejto oblasti je možno konštatovať, že hladiny podzemných vôd boli o niečo vyššie ako v predchádzajúcich rokoch. Najnižšie hladiny sa vyskytli v mesiacoch január až marec. Najvyššie hladiny podzemných vôd boli zaznamenané v priebehu júla a augusta 2009.

Režim podzemných vôd v dolnej časti Žitného ostrova sa oproti stavu pred uvedením VD Gabčíkovo do prevádzky takmer nezmenil. Kolísanie hladín zodpovedá priebehu prietokov na Dunaji a výrazne sa prejavuje aj manipulácia na kanáloch Žitného ostrova. Najväčšie kolísanie od 1 do 4,5 m je na objektoch bezprostredne okolo Dunaja a dolnej časti Váhu. Na ostatných objektoch je kolísanie prevažne v rozmedzí 0,3-1,5 m. Pre hodnotenie vplyvu dnovej prehrádzky tieto objekty nie sú relevantné.

3.4.  Konštrukcia izolínií

Izolínie hladín podzemných vôd sa každoročne zostrojujú pre tri charakteristické stavy na Dunaji: malá voda, stredná voda a veľká voda, ktoré zodpovedajú prietokom okolo 1000, 2000 a 3000 m³s^-1. V hydrologickom roku 2009 bol výber termínov uskutočnený podľa dohodnutej metodiky, t.j. okrem prietokov v referenčnej stanici Bratislava - Devín sa zohľadnila aj hydrologická situácia, ktorá zvolenému termínu predchádzala. Charakteristický stav pre tzv. malú vodu (cca 1000 m³s^-1) bol zvolený uprostred zimného obdobia, pri dlhotrvajúcich nízkych prietokoch Dunaja. Hydrologická a meteorologická situácia boli porovnateľné. Pri termínoch pre tzv. strednú a veľkú vodu (cca 2000 a 3000 m³s^-1) boli zvolené termíny v období s porovnateľnými klimatickými podmienkami, avšak hydrologické situácie, neboli úplne porovnateľné, najmä čo sa týka prietokov pri tzv. veľkej vode.

Izolínie znázornené na mapách boli vypočítané interpoláciou medzi jednotlivými pozorovacími objektmi, meranými v oblasti Žitného ostrova (od Dunaja po Malý Dunaj), pričom do výpočtu bol zahrnutý aj priebeh hladiny v Dunaji na úseku od prehrádzky v rkm 1843 po Komárno. Priebeh hladiny v Dunaji pre jednotlivé zvolené prietoky bol na úseku rkm 1843 (prehrádzka) až rkm 1790 (Gönyű) získaný modelovaním a na úseku od rkm 1790 (Gönyű) po rkm 1770 (Komárno) lineárnou interpoláciou. Na kalibráciu výpočtu priebehu hladín boli použité všetky dostupné namerané údaje na slovenskej i maďarskej strane.

   Prietoky vo zvolených termínoch boli nasledovné:

Izolínie pre jednotlivé stavy sú uvedené na Obr. 3-9, Obr. 3-10 a Obr. 3-11.

Na základe porovnania hladín podzemných vôd v období pred vybudovaním prehrádzky v rkm 1843 so stavom v roku 2009 pre jednotlivé hydrologické situácie boli vykreslené aj mapy rozdielov, ktoré sú uvedené na Obr. 3-12, Obr. 3-13 a Obr. 3-14.

Na mape rozdielov pre nízky stav (»1000 m³s^-1) je možné vidieť zmeny hladín podzemných vôd, ktoré nastali v priebehu prevádzky vodného diela. Zelená farba vyjadruje nesignifikantné zmeny hladín podzemných vôd, modré odtiene reprezentujú stúpnutie hladín voči porovnávanej situácii v roku 1993 a odtiene hnedej znamenajú pokles. Výrazné stúpnutie hladín podzemných vôd pri Bratislave a v okolí hornej časti zdrže je najmä odrazom rôznej výšky hladín v zdrži v porovnávanom období (128,82 v roku 1993 a 130,87 v roku 2009). Zvýšené hladiny pozdĺž Malého Dunaja súvisia so zvýšeným povrchovým odtokom po nadpriemerných zrážkach v druhej polovici januára. Vyššie hladiny sa vyskytujú aj v okolí niektorých kanálov v dolnej časti Žitného ostrova, čo súvisí s polohou stavidiel v kanálovej sústave. Stúpnutie v oblasti ramennej sústavy vyplýva z odlišného prietokového režimu v ramennej sústave (v roku 1993 sa ramenná sústava ešte začala len napúšťať). Pokles hladín v okolí zdrže je spôsobený nižšou priepustnosťou dna zdrže v porovnaní so situáciou po jej napustení. V ostatných rokoch sa pokles hladín podzemných vôd takmer zastavil a oblasť s poklesom hladiny sa zmenila len nepatrne. Pokles v oblasti odpadového kanála je výsledkom prehĺbenia dna a pokračujúcej erózie koryta Dunaja pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja (Obr. 3-12). Na prevažnej časti Žitného ostrova sú zmeny nesignifikantné.

Na mape rozdielov pre priemerný stav (»2000 m³s^-1) je možné vidieť zmeny, ktoré súvisia s postupným znižovaním priepustnosti dna zdrže (pokles v okolí zdrže vodného diela). Aj pre priemerný stav platí, že v ostatných rokoch už pokles hladín podzemných vôd takmer zastavil a oblasť s poklesom hladiny sa zmenila len nepatrne. Stúpnutie v ľavostrannej ramennej sústave je vyvolané dotáciou vody a odlišným prietokovým režimom. Pokles hladín podzemných vôd v oblasti odpadového kanála je spôsobený zahĺbením dna odpadového kanála a pokračujúcou eróziou koryta Dunaja pod Sapom. Zvýšené hladiny v prostrednej časti Žitného ostrova súvisia s hydrologickým režimom kanálovej sústavy. Na prevažnej časti Žitného ostrova sú zmeny opäť nesignifikantné.

Na mape rozdielov pre vysoký stav (»3000 m³s^-1) je vidieť pokles hladiny v okolí zdrže, ktorý súvisí s postupným znižovaním priepustnosti dna zdrže. Pokles hladín je však aj pozdĺž starého koryta Dunaja a v ramennej sústave, čo súvisí s výrazným rozdielov hladín v koryte Dunaja pre vysoký stav a neriešením situácie v starom koryte Dunaja. Rozšírenie oblasti s poklesom hladín podzemných vôd v hornej časti Žitného ostrova súvisí s podpriemernými zrážkami v prvej polovici júla. S odlišným charakterom hydrologickej situácie v kanálovej sústave Žitného ostrova súvisí aj stúpnutie hladín v strednej a dolnej časti. Výrazné stúpnutie hladín podzemných vôd v okolí Číčova a Klížskej Nemej pravdepodobne súvisí so zvyšovaním sa dna Dunaja a vytváraním brodov na tomto úseku Dunaja. Zvýšenie hladín je možné vidieť aj medzi Kolárovom a Komárnom, čo súvisí s pretokmi na Váhu.

3.5.  Záver

Na základe výsledkov meraní hladín podzemných vôd a hodnotenia ich režimu je možné konštatovať, že z hľadiska dnovej prehrádzky, resp. ňou vyvolaného vzdutia, nebol zistený výrazný vplyv na podzemné vody na slovenskom území. Výrazne sa však na kolísaní podzemných vôd prejavuje režim prepúšťania prietokov do starého koryta Dunaja.

Zvýšenie prietoku v starom koryte Dunaja, podľa Dohody z roku 1995, na slovenskej strane čiastočne ovplyvnilo výšku hladín podzemných vôd v príbrežnom páse inundácie. Je možné konštatovať, že v ostatných rokoch sa pokles hladín podzemných vôd vplyvom kolmatácie v okolí zdrže takmer zastavil. Na úroveň hladín podzemných vôd v oblasti dolnej časti zdrže a v ľavostrannej inundácii Dunaja naďalej nepriaznivo vplýva silný drenážny vplyv starého koryta Dunaja. Odstránenie nepriaznivého drenážneho účinku starého koryta Dunaja je možné zvýšením hladiny vody v koryte (napr. vybudovaním dnových prehrádzok).

V období po zavedení dotácie vody do inundácie je možné badať postupné mierne klesanie hladín podzemných vôd. Veľmi významným je poznatok, že zvýšený prietok v ramennej sústave počas mája a prvej polovice júna má na hladiny podzemnej vody v hornej polovici v závislosti od umiestnenia objektu inundácie podobný vplyv ako prietokové vlny v starom koryte Dunaja prepúšťané najmä počas povodní. Veľmi významná sa javí aj väčšia dynamika hladín podzemných vôd počas vegetačného obdobia, ktorú je potrebné dosiahnuť kolísaním prietokov prepúšťaných do ramennej sústavy vo väzbe na prirodzené prietoky na Dunaji a manipuláciou s hradidlami a realizáciou simulovaných záplav.

V dolnej časti inundácie (Istragov) sa situácia stabilizovala. Avšak v prípade nízkych a stredných prietokov je možné pozorovať výrazné zaklesnutie hladín podzemných vôd, ktoré súvisí s eróziou dna Dunaja. V dôsledku zaklesnutia dna koryta Dunaja pod sútokom s odpadovým kanálom (oblasť Sap – Kľúčovec) upozorňujeme na potrebu vyriešenia problému nepriaznivých vlhkostných pomerov v inundácii tejto oblasti (nad aj pod sútokom so starým korytom Dunaja) najmä počas nižších vodných stavov.