2.    Kvalita povrchových vôd

2.1.  Metodika zberu dát

Kvalita povrchových vôd za rok 2009 je hodnotená na 15-tich vybraných odberných miestach. Zoznam miest vzorkovania je v Tab. 3. Kľúčovými odbernými miestami pre hodnotenie je odberné miesto v Bratislave, ktoré reprezentuje kvalitu povrchovej vody vstupujúcej do oblasti Vodného diela Gabčíkovo, a odberné miesto v Medveďove, situované pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Reprezentuje kvalitu povrchovej vody, ktorá z oblasti odteká. Na monitorovaní sa podobne ako v predchádzajúcich rokoch aj v roku 2009 podieľalo Ministerstvo životného prostredia, prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) a Slovenského vodohospodárskeho podniku š. p., OZ Bratislava (SVP BA).

Kvalita povrchových vôd sa sleduje v úseku medzi Bratislavou a Komárnom. V roku 2009 bola sledovaná na piatich odberných miestach na Dunaji, na štyroch odberných miestach v zdrži, na dvoch odberných miestach v priesakových kanáloch (v Hamuliakove a Čunove), ďalej v Mošonskom ramene Dunaja, v odpadovom kanáli pri Sape a na začiatku ľavostrannej ramennej sústavy v Dobrohošti (Obr. 2a). V hodnotenom roku 2009 nebola kvalita povrchovej vody sledovaná na odbernom mieste v Komárne. Sledovanie kvality povrchových vôd sa spravidla uskutočňuje 12-krát do roka v mesačných intervaloch. V roku 2007 sa prešlo z hodnotenia kvality za hydrologický rok na hodnotenie za kalendárny rok.

Tab. 3: Zoznam odberných miest na kvalitu povrchových vôd

VÚVH - Výskumný ústav vodného hospodárstva v rámci slovensko-maďarskej Komisie hraničných vôd

SVP BA - Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Odštepný závod Bratislava

Rozsah sledovaných ukazovateľov:

mesačne:           teplota, pH, merná vodivosť, O₂, nerozpustené látky (sušené pri 105°C),

                          Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Mg²⁺, Mn, Fe, NH₄⁺, HCO₃^-, Cl^-, SO₄^2-, NO₃^-, NO₂^-, PO₄^3-,

                          celkový P, celkový N, Hg, Zn, As, Cu, Cr, Cd, Ni, CHSK_Mn, BSK₅, TOC,

                          NEL-UV, rozpustené látky (sušené pri 105°C),

                          sapróbny index biosestónu , chlorofyl-a , fytoplanktón,

3 krát ročne:     perifytón, makrozoobentos

1 krát ročne:     sedimenty

Zo zoznamu sledovaných ukazovateľov boli na základe dohody na rokovaní zástupcov pre monitoring v Győri v roku 2007 vyradené baktérie a zooplanktón.

Odber vzoriek, spracovanie vzoriek po odbere

Analýzy odobratých vzoriek boli uskutočnené v laboratóriách zúčastnených organizácií. Spôsob odberu vzoriek, ich fixácia a analýza sú pri niektorých ukazovateľoch odlišné. Vzorky povrchovej vody sa odoberajú podľa rady noriem STN EN ISO 5667. Najčastejšie spôsoby konzervácie sú uvedené v STN EN ISO 5667-3.

V laboratóriu Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. OZ Bratislava (SVP BA) sa pri odbere vzoriek povrchovej vody v teréne stanovuje teplota vody, teplota vzduchu, množstvo rozpusteného kyslíka a percento nasýtenia vody kyslíkom. Vzorky sa odoberajú do predpísaných vzorkovníc podľa postupov stanovených platnými technickými normami Po odbere sú vzorky dopravované do laboratória v klimatizovanom terénnom vozidle a v laboratóriu sú spracovávané do 24 hodín. Pre niektoré analýzy sa vzorky po odbere konzerváciou fixujú:

• stanovenie ťažkých kovov: HNO₃;

• stanovenie ortuti: K₂Cr₂O₇ + HNO₃ + HCl;

• CHSK_Mn: H₂SO₄;

• NH₄⁺, celkový dusík: H₂SO₄;

Odber vzoriek a stanovovanie biologických prvkov kvality sa uskutočnilo podľa metodík uvádzaných v normách STN EN 27828 (Kvalita vody. Metódy biologického odberu vzoriek bentických makroinvertebrát ručnou sieťkou), STN EN ISO 9391 (Kvalita vody. Odber vzoriek makroinvertebrát v hlbokých vodách) a STN ISO 5667-6 (Kvalita vody. Odber vzoriek. Časť 6: Pokyny na odber vzoriek z riek a potokov). Výpočet sapróbnych indexov sa riadil platnými normami rady 83 0532 .

Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH) v teréne stanovuje len teplotu vody. Vzorky povrchovej vody sa odoberajú do predpísaných vzorkovníc a prevážajú sa do laboratória schladené na 2-5 ºC, počas prepravy sa skladujú v tme, čo vo väčšine prípadov stačí na konzerváciu počas dopravy vzorky do laboratória. Určité fyzikálne veličiny a chemické zložky sa stabilizujú prídavkom chemických zlúčenín priamo pri odbere:

• NH₄⁺, NO₂^-, NO₃^-, PO₄^3-, celkový fosfor: chloroform;

• rozpustený kyslík: MnCl₂ alebo MnSO₄ a NaOH + KI + NaNO₃ v deionizovanej vode;

• CHSK_Mn: H₂SO₄;

• BSK₅: ochladenie na teplotu 2-5 ºC;

• TOC: HCl;

• ťažké kovy: HNO₃

• celkové železo a celkový mangán: H₂SO₄

Odber vzoriek biologických prvkov kvality bol uskutočnený podľa metodík uvádzaných v normách STN 75 7715 (Kvalita vody. Biologický rozbor povrchovej vody), STN EN 25667-2 (Kvalita vody. Odber vzoriek. Časť 2: Pokyny na techniky odberu vzoriek), STN EN 27828 (Kvalita vody. Metódy biologického odberu vzoriek bentických makroinvertebrát ručnou sieťkou), STN EN ISO 9391 (Kvalita vody. Odber vzoriek makroinvertebrát v hlbokých vodách), STN EN 13946 (Kvalita vody. Pokyny na rutinný odber a predúpravu vzoriek bentických rozsievok z riek) a STN ISO 5667-6 (Kvalita vody. Odber vzoriek. Časť 6: Pokyny na odber vzoriek z riek a potokov) a STN 75 7715 Kvalita vody. Biologický rozbor povrchovej vody. Výpočet sapróbnych indexov sa riadil platnými normami rady 83 0532 . Kvantitatívna a kvalitatívna analýza fytoplanktónu sa uskutočnila podľa STN 75 7711 (Kvalita vody. Biologický rozbor. Stanovenie biosestónu) a STN EN 15204 (Kvalita vody. Pokyny na stanovenie fytoplanktónu inverznou mikroskopiou (Uthermöhlova metóda)). Kvantitatívna a kvalitatívna analýza bentických rozsievok sa riadila normami STN EN 14 407 (Kvalita vody. Pokyny na identifikáciu, stanovenie a interpretáciu vzoriek bentických rozsievok z tečúcich vôd). Taxonomické zloženie a početnosť makrofytov sa robilo podľa normy STN EN 14184 (Kvalita vody. Pokyny na skúmanie vodných makrofytov v tečúcich vodách). Vzorky na stanovenie biologických prvkov kvality sa prenášajú do laboratória v chladiacich boxoch, do doby spracovania sa uchovávajú v tme a spracovávajú sa do 24 hodín (fytoplanktón), poprípade 48 hodín (fytobentos) od odberu. Odber a analýza makrofytnej vegetácie prebieha súčasne.

Odber vzoriek sedimentov zabezpečoval Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., OZ Bratislava na vybraných odberných miestach. Vzorky sedimentov boli odobraté podľa STN ISO 5667-12: Kvalita vody. Odber vzoriek. Časť 12: Pokyny na odber vzoriek dnových sedimentov, pri hĺbkach do 3 m pomocou zarážacieho drapáka typu Zablockého so záberovou plochou 0,01 m², pri hĺbkach nad 3 metre drapákom na lane typu Ekman-Birge so záberovou plochou 0,0225 m², v ľavobrežnom litoráli so záberovou plochou 0,1 m². Vzorky sedimentov sa po dôkladnom premiešaní sušili pri laboratórnej teplote a po rozdrvení sa preosiali cez sito s veľkosťou oka 0,2 mm. Táto časť vzorky sa použila na analýzu ťažkých kovov, organických polutantov, sušiny, obsahu organických látok a na prípravu vodného výluhu. Pôvodný nesušený sediment sa použil na granulometrickú analýzu (stanovil sa podiel lutitovej frakcie – menšej ako 0,063 mm) a na stanovenie AVS (S^2-) – podrobnejší popis stanovovania jednotlivých ukazovateľov kvality sedimentov je uvedený v správe Valúchová a kol., 2010.

2.2.  Spôsob vyhodnotenia údajov

Kvalita povrchovej vody na sledovaných odberných miestach je vyhodnotená v texte Národnej ročnej správy. Hodnoty sledovaných ukazovateľov kvality za rok 2009 boli prehľadne spracované do tabuliek, ktoré boli poskytnuté maďarskej strane v rámci výmeny údajov a sú súčasťou Tabuľkových príloh. Grafické prílohy obsahujú grafické spracovanie 12 vybraných ukazovateľov kvality povrchovej vody na všetkých monitorovaných objektoch za rok 2009, dlhodobé grafické spracovanie údajov kvality povrchovej vody na štyroch reprezentatívnych odberných miestach a prílohy k biologickým prvkom kvality a k sedimentom.

Hodnotenie vývoja kvality povrchovej vody môžeme v rámci správy rozdeliť do siedmich celkov:

1.)      Hodnotenie vybraných ukazovateľov za rok 2009 na všetkých monitorovaných odberných miestach v rámci Dohody (Obr. 2a). Hodnotí sa 12 ukazovateľov kvality povrchovej vody. Hodnotenie je založené na ich vzájomnom porovnaní na jednotlivých odberných miestach, ktoré sú pre účely hodnotenia rozdelené do štyroch skupín:

1. odberné miesta na Dunaji pozdĺž toku: č. 109 (Bratislava), č. 3530 (Sap –odpadový kanál), č. 112 (Medveďov) a č. 1205 (Komárno);

2. odberné miesta v starom koryte Dunaja: č. 4016 (Dunakiliti), č. 4025 (Dobrohošť) a č. 3739 (Sap);

3. odberné miesta v zdrži: č. 307 (Kalinkovo – kyneta), č. 308 (Kalinkovo – ľavá strana), č. 309 (Šamorín – pravá strana) a č. 311 (Šamorín – ľavá strana);

4. odberné miesta na priesakových kanáloch: č. 3531 (pravostranný priesakový kanál – Čunovo), č. 317 (ľavostranný priesakový kanál – Hamuliakovo), na Mošonskom Dunaji – č. 3529 (Čunovo) a na vstupe do ramennej sústavy – č. 3376 (Dobrohošť).

Vybrané ukazovatele sú pre vyššie spomenuté štyri skupiny odberných miest okrem textového hodnotenia v správe spracované aj graficky a sú súčasťou Grafickej prílohy – Obr. A.2-1a,b,c,d až Obr. A.2-12a,b,c,d.

2.)      Anorganické mikroznečistenie (ťažké kovy)

3.)      Hodnotenie biologických prvkov kvality

4.)      Hodnotenie kvality sedimentov

5.)      Dlhodobé zhodnotenie kvality vody na vstupnom a výstupnom odbernom mieste v oblasti ovplyvnenej Vodným dielo Gabčíkovo

6.)      Oriantačné hodnotenie ekologického a chemického stavu vôd v zmysle Rámcovej smernice o vode

7.)      Dlhodobé spracovanie vývoja kvality vody na štyroch reprezentatívnych odberných miestach. Ako reprezentatívne boli vybrané odberné miesta č. 109 – Bratislava, č. 112 – Medveďov a dve odberné miesta v zdrži č. 307 – Kalinkovo, kyneta a č. 311 – Šamorín, ľavá strana zdrže. Vývoj kvality je graficky spracovaný od 1.10.1992 (Obr. A.2-13 až Obr. A.2-60) a zahŕňa základné fyzikálno-chemické ukazovatele, ukazovatele kyslíkového režimu, nutrienty, doplňujúce ukazovatele (základné katióny, anióny), ukazovatele anorganického znečistenia (ťažké kovy) a biologické a mikrobiologické ukazovatele. Grafy sú súčasťou Grafickej prílohy Národnej ročnej správy za rok 2009.

2.3.  Hodnotenie kvality povrchových vôd

Kvalita povrchovej vody je vo veľkej miere ovplyvňovaná hydrologickými a klimatickými pomermi. Rok 2009 z hľadiska vodnosti patril k vodnatejším rokom. Priemerné denné prietoky v jednotlivých mesiacoch boli pomerne často na úrovni 2000-3000 m³s^-1. V dôsledku výdatných zrážok v Alpách sa koncom júna a začiatkom júla vyskytla veľká povodňová vlna, keď 26. júna 2010 maximálny prietok v Devíne dosiahol až 8288 m³s^-1. Začiatkom júla boli prietoky ešte nad 6000 m³s^-1. Vyššie prietoky boli v roku 2009 zaznamenané aj v druhej polovici júla, v auguste a vyskytli sa aj začiatkom septembra. Pohybovali sa v intervale 3000-4000 m³s^-1. Až na jeseň a začiatkom zimy klesli na úroveň typickú pre toto obdobie.

2.3.1.   Hodnotenie vybraných ukazovateľov kvality povrchovej vody za rok 2009

Hodnotenie kvality povrchovej vody v aktuálnom roku sa uskutočňuje prostredníctvom hodnotenia vybraných ukazovateľov kvality vody na všetkých odberných miestach, dohodnutých s maďarskou stranou (Obr. 2a). Od roku 2007 sa hodnotí 12 vybraných ukazovateľov, pretože baktérie boli zo zoznamu vybraných ukazovateľov vynechané. Hodnotenie je spracované na základe výsledkov VÚVH a SVP š.p., OZ Bratislava (SVP BA). V roku 2009 nebolo monitorované odberné miesto v Komárne (č. 1205) a odberné miesta, ktoré sleduje SVP BA boli monitorované až od marca.

Základné fyzikálno-chemické ukazovatele

Teplota

Pre teplotu vody je charakteristický sezónny priebeh hodnôt na všetkých sledovaných odberných miestach. Minimá dosahujú teploty v zimnom období od 0 do 6 °C. Maximá sa vyskytujú v letných mesiacoch, v roku 2009 boli, v porovnaní s predchádzajúcim rokom, nižšie na všetkých odberných miestach. Najvyššia teplota 20,8 °C bola zaznamenaná v auguste na tom istom odbernom mieste ako v roku 2008, č. 3530 v odpadovom kanáli pri Sape. Najvyrovnanejšia bola, ako zvyčajne, teplota v ľavostrannom priesakovom kanáli (č. 317) pri Hamuliakove a pohybovala sa v intervale od 8,2 do 15,5 °C. Teploty nad 15 °C boli zaznamenané v zdrži vodného diela a na odberných miestach pri Sape (č. 3530 v odpadovom kanáli a č. 3739 v starom koryte Dunaja) v máji, podobne ako v roku 2008. V ramennej sústave v júni a na ostatných monitorovaných odberných miestach až v júli. Tieto teploty sa udržali do septembra a v zdrži vodného diela do októbra 2009.

pH

Reakcia vody patrí k najcitlivejším ukazovateľom rovnovážnych stavov v prírodných vodách. V roku 2009 sa na monitorovaných odberných miestach pohybovala od 7,05 do 8,63. Vyššie hodnoty, 8,63 a 8,52, boli namerané v šamorínskej časti zdrže na odberných miestach č. 309 a č. 311 koncom augusta a 8,48 začiatkom septembra v Bratislave. Celkovo je možné konštatovať, že vývoj hodnôt pH v roku 2009 sa vyznačoval malými výkyvmi, okrem 3 výrazne nižších hodnôt na odberných miestach v ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (č. 317) – 7,42, v ramennej sústave (č. 3376) – 7,22 a najnižšou hodnotou 7,05 na odbernom mieste v starom koryte Dunaja pri Sape (č. 3739). Pre priesakové kanále je všeobecne charakteristický malý rozptyl hodnôt. Najmenší rozptyl hodnôt v roku 2009 bol zaznamenaný v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove (č. 3531) – od 7,94 do 8,21.

Merná elektrická vodivosť

Priebeh mernej vodivosti má zvyčajne na všetkých odberných miestach sezónny charakter. V zimných mesiacoch sú hodnoty vodivosti vyššie, v letných zasa nižšie. V roku 2009 boli minimá zaznamenané začiatkom júna s výnimkou priesakových kanálov (odberné miesta č. 3531 a č. 317), kde sa minimá vyskytli v marci a v auguste. Hodnoty vodivosti sa v roku 2009 pohybovali od 31,4 mSm^-1 po 54,8 mSm^-1. Obidve medzné hodnoty boli namerané na odbernom mieste v Bratislave. Hodnoty vodivosti v roku 2009 boli podobné ako v roku 2008 (30,6 mSm^-1 až 52,7 mSm^-1). V priesakových kanáloch nie je sezónne kolísanie také jednoznačné a merná elektrická vodivosť kolísala v hodnotenom roku v užšom intervale ako rok predtým, od 41,5 mSm^-1 po 48,8 mSm^-1 (v roku 2008 - 36,7 mSm^-1 až 46,7 mSm^-1).

Nerozpustené látky (sušené pri 105 °C)

Zvýšené hodnoty nerozpustených látok korelujú so zvýšenými prietokmi v Dunaji. V roku 2009 bola zaznamenaná vyššia maximálna koncentrácia 260 mgl^-1 ako v roku 2008 (najvyššie maximum bolo 131 mgl^-1). Maximálna koncentrácia bola nameraná na odbernom mieste v Bratislave 29. júna 2009 a súvisela s júnovou povodňovou vlnou. Ostatné obsahy v Dunaji dosahovali hodnoty maximálne do 87 mgl^-1. V zdrži vodného diela boli obsahy vyššie, do 136 mgl^-1. Najnižšie hodnoty sú charakteristické pre vodu priesakových kanálov, kde koncemtrácie kolíšu väčšinou na úrovni medze stanovenia a v roku 2009 bol zaznamenaný iba jeden vyšší obsah, 28 mgl^-1 vo februári v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove, odberné miesto č. 3531.

Kyslíkový režim

Rozpustený kyslík

Sezónny priebeh koncentrácií rozpusteného kyslíka na monitorovaných odberných miestach je zväčša podobný. V roku 2009 boli časové rady vyrovnanejšie ako rok predtým a dosiahnuté maximá nižšie. Na väčšine odberných miest sa obsahy rozpusteného kyslíka pohybovali v intervale 8,1-13,6 mgl^-1. Odlišný vývoj mali koncentrácie kyslíka v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove (odberné miesto č. 3531), kde boli v období mesiacov júl až november zaznamenané aj nízke obsahy pod 7 mgl^-1 (najnižší obsah bol 5,8 mgl^-1, zaznamenaný začiatkom októbra). Vyššie hodnoty kyslíka dokumentované v májových odberoch zrejme súvisia s asimilačnými procesmi fytoplanktónu. Vyskytli sa hlavne v plytších častiach zdrže vodného diela. Nedosahovali však také vysoké hodnoty ako v roku 2008 vzhľadom na to, že aj abundancia fytoplanktónu bola v hodnotenom roku nižšia.

CHSK_Mn

Chemická spotreba kyslíka sa používa na všeobecné charakterizovanie znečistenia povrchových vôd organickými látkami. V roku 2009 sa v rámci slovensko-maďarskej Komisie hraničných vôd (VÚVH) tento ukazovateľ na odberných miestach v Mošonskom Dunaji (č. 3529) a v pravostrannom priesakovom kanáli (č. 3531) nesledoval. Obsahy CHSK_Mn boli na ostatných monitorovaných odberných miestach oproti predchádzajúcemu roku výrazne vyššie, iba v ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (č. 317) boli, vzhľadom na pôvod vody, nízke a zároveň podobné roku 2008 a pohybovali sa od <0,8 do 1,6 mgl^-1. Na ostatných monitorovaných odberných miestach hodnoty kolísali v intervale <0,8 do 6,4 mgl^-1. Najvyššia hodnota v roku 2009 bola nameraná v marcovej vzorke povrchovej vody na odbernom mieste č. 3739 v starom koryte Dunaja pri Sape.

Nutrienty

Amónny ión

Obsahy amónneho iónu boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom podobné, aj keď najvyššia koncentrácia 0,35 mgl^-1 bola vyššia ako v roku 2008 (0,21 mgl^-1). Táto koncentrácia bola nameraná vo februári na odbernom mieste č. 109v Bratislave. Od apríla boli obsahy amónnych iónov v dunajskej vode nízke a pohybovali sa v intervale 0,026-0,077 mgl^-1. V zdrži vodného diela a v starom koryte Dunaja sa vyskytlo veľa hodnôt pod medzou stanovenia, ktorá je od roku 2008 pre odberné miesta sledované SVP BA 0,051 mgl^-1. Ostatné obsahy kolísali maximálne do 0,141 mgl^-1. Najnižšie koncentrácie boli merané v ramennej sústave (do 0,090 mgl^-1) a v pravostrannom priesakovom kanáli (len do 0,064 mgl^-1).

Dusičnany

Dusičnany patria k výrazným sezónnym parametrom, v chladnejšom období sa vyskytujú vyššie koncentrácie, po oteplení hodnoty klesajú. Na odberných miestach v priesakových kanáloch sezónnosť nie je taká výrazná. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch klesli vo vegetačnom období zásoby dusičnanov na cca polovicu zimných obsahov. Okrem priesakových kanálov je časový priebeh koncentrácií dusičnanov na ostatných odberných miestach podobný, najvyššie hodnoty sa vyskytujú v hlavnom toku a v zdrži vodného diela. V roku 2009 sa koncentrácie pohybovali maximálne do 14,92 mgl^-1. Najnižšie obsahy dusičnanov sú charakteristické pre priesakové kanále, kde bol rozkyv nameraných hodnôt malý a pohyboval sa od 2,84 do 8,51 mgl^-1.

Fosforečnany

Zlúčeniny fosforu majú významnú úlohu v prírodnom kolobehu látok. Dôležitú úlohu zohrávajú pri raste zelených organizmov. V chladných mesiacoch býva ich obsah v povrchových vodách najväčší a v mesiacoch, keď prebieha intenzívny rozvoj rias najmenší. Medzi obsahom fosforečnanov a hodnotami abundancie fytoplanktónu je nepriamoúmerný vzťah, to znamená, že s rozvojom rias sa vyskytujú nízke až podlimitné obsahy fosforečnanov, z ktorých riasy odčerpávajú fosfor. Takéto nízke hodnoty sa v roku 2009 vyskytli v máji. Začiatkom júla, v dôsledku ochladenia a júnovej povodňovej vlny koncom júna, klesli hodnoty abundancie fytoplanktónu na najnižšie hodnoty a v súvislosti s tým, obsahy fosforečnanov zaznamenali nárast na najvyššie hodnoty roku 2009, kedy v zdrži vodného diela boli namerané obsahy 0,36 mgl^-1 na odbernom mieste č. 309, 0,26 mgl^-1, na č. 308 a 0,22 mgl^-1, na č. 311. V ďalších vlnách oteplenia koncom augusta, koncom septembra a začiatkom okóbra s rozvojom fytoplanktónu obsahy fosforečnanov v hlavnom toku a hlavne v zdrži vodného diela opäť poklesli.

Vzhľadom na pôvod vody boli vo vode priesakových kanálov dokumentované najnižšie obsahy počas celého roka, a to hlavne v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove (odberné miesto č. 3531), kde boli koncentrácie väčšinou pod medzou stanovenia, teda nižšie ako 0,031 mgl^-1 a najvyšší obsah bol 0,092 mgl^-1.

Celkový fosfor

Podobne ako obsah fosforečnanov, aj obsah celkového fosforu bol v roku 2009 vyšší ako v predchádzajúcom roku. Časové zmeny obsahu celkového fosforu len sčasti sledujú kvantitatívne zmeny fosforečnanov. Zvýšenie jeho koncentrácie vo vode často zapríčiňuje fosfor viazaný na plaveniny. Najvyššia koncentrácia 0,24 mgl^-1 bola nameraná začiatkom júla na odbernom mieste č. 309 na pravej strane šamorínskej časti zdrže, keď boli zvýšené prietoky na Dunaji. Na ostatných odberných miestach sa v hodnotenom roku pohybovali koncentrácie v intervale 0,02-0,21 mgl^-1. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch boli najnižšie obsahy celkového fosforu boli namerané v priesakových kanáloch. V ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove kolísali koncentrácie do 0,08 mgl^-1 a v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove dokonca vo veľmi úzkom intervale, len 0,03-0,04 mgl^-1.

Celkový dusík

Dusík patrí medzi najdôležitejšie makrobiogénne prvky a uplatňuje sa pri všetkých biologických procesoch prebiehajúcich v povrchových vodách. Zmeny celkového dusíka vo vode sledujú sezónne zmeny dusičnanov a zachovávajú si charakter typických cyklických sezónnych zmien koncentrácie. V chladnejších mesiacoch sú hodnoty vyššie, počas teplejších mesiacov klesajú. S výnimkou priesakových kanálov je vývoj koncentrácií celkového dusíka zvyčajne podobný na všetkých monitorovaných odberných miestach a v roku 2009 kolísal v rozmedzí hodnôt 1,18-4,21 mgl^-1. Najnižšia koncentrácia bola nameraná koncom júna na odbernom mieste č. 3530 v odpadovom kanáli pri Sape a najvyššia začiatkom marca v Bratislave – č. 109. V priesakových kanáloch boli dokumentované zmeny obsahov celkového dusíka v užšom rozsahu, od 1,00 do 2,16 mgl^-1. Je možné konštatovať, že v porovnaní s predchádzajúcim rokom boli obsahy celkového dusíka v roku 2009 vyššie na všetkých odberných miestach, okrem pravostranného priesakového kanála, kde obsahy boli podobné obsahom v predchádzajúcom roku.

Chlorofyl-a

Z hydrobiologických ukazovateľov bol pre spoločné hodnotenie vybraný chlorofyl-a. Chlorofyl-a vyjadruje biomasu fytoplanktónu. V roku 2009 boli počas roka zaznamenané častejšie zmeny v hodnotách chlorofylu-a (hlavne v zdrži vodného diela) v porovnaní s predchádzajúcim rokom, kedy boli vyššie hodnoty zaznamenané v máji a ostatné boli už do konca vegetačného obdobia nízke. Rozvoj chlorofylu-a je ovplyvňovaný prietokovými a teplotnými podmienkami hodnoteného roku a kolísaním obsahov živín. Vzhľadom na vyššie prietoky v roku 2009 a častejší nástup chladnejších období, obsah chlorofylu-a dosiahol len nízke hodnoty, v porovnaní s rokom 2008približne polovičné. Nárast chlorofylu-a bol zaznamenaný, podobne ako v roku 2008 v máji, kedy bola na odbernom mieste č. 3739 v starom koryte Dunaja pri Sape pred zaústením odpadového kanála nameraná aj najvyššia hodnota roku 2009 (37,4 mgm^-3). Ostatné koncentrácie kolísali od 4,8 po 32,6 mgm^-3. Po ochladení koncom júna obsahy klesli k nízkym hodnotám, v zdrži vodného diela až na hodnoty pod medzou stanovenia. Počas augustového oteplenia sa na odberných miestach v zdrži zvýšili obsahy do 20,7 mgm^-3. Vyššie hodnoty boli zaznamenané aj začiatkom októbra na odberných miestach na Dunaji, č. 109, 112 a v Mošonskom Dunaji č. 3529 a tiež v plytkých častiach zdrže vodného diela na jej ľavej strane na odberných miestach č. 308 pri Hamuliakove a č. 311 pri Šamoríne – maximálne do 32,4 mgm^-3. V priesakových kanáloch bol obsah chlorofylu-a počas roka nízky, bez výraznejších výkyvov a v ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (č. 317) boli dokonca všetky hodnoty pod medzou stanovenia, teda nižšie ako 6 mgm^-3.

2.3.2.   Anorganické mikroznečistenie (ťažké kovy)

V roku 2009 sa v kvalite povrchových vôd monitorovalo 8 ťažkých kovov: Hg, Zn, As, Cu, Cr, Cd, Ni a Pb (bolo pridané v roku 2008). Ťažké kovy sa stanovovali z filtrovaných vzoriek a boli sledované na štrnástich odberných miestach s rôznou frekvenciou. V ramennej sústave na odbernom mieste č. 3376 ťažké kovy monitorované neboli. Frekvencia sledovania a stanovovania ťažkých kovov je u organizácií, ktoré vykonávajú monitoring rôzna: V rámci slovensko-maďarskej Komisie hraničných vôd (VÚVH) sa ťažké kovy stanovujú raz za mesiac, teda 12-krát za rok, okrem As, Cr, Cu a Zn, ktoré sa na vybraných odberných miestach (v Mošonskom Dunaji a v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove), monitorovali len 4-krát. SVP BA stanovuje ťažké kovy 4-krát za rok.

V roku 2009 boli všetky koncentrácie kadmia, okrem jednej nameranej hodnoty (0,07 μgl^-1) na odbernom mieste v Medveďove, pod medzou stanovenia, teda <0,05 μgl^-1 pre odberné miesta VÚVH a v prípade odberných miest, ktoré vzorkuje SVP BA <0,08 μgl^-1. Medza stanovenia SVP BA sa v roku 2009 znížila z 0,09 na 0,08 μgl^-1. Táto nová medza stanovenia zodpovedá výške limitu ročného priemeru koncentrácie podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES.

Podobne nízke koncentrácie, väčšina nižšia ako príslušná medza stanovenia, boli zaznamenané aj v prípade chrómu, olova a niklu. V prípade chrómu boli zaznamenané len dve hodnoty na úrovni medze stanovenia (0,2 μgl^-1) na odbernom mieste v Bratislave, v prípade olova sa vyskytlo 6 koncentrácií vyšších ako medza stanovenia, maximálne do 3,4 μgl^-1 v januárovom odbere na odbernom mieste v Mošonskom Dunaji pri Čunove V prípade niklu sa vyššie hodnoty ako 1 μgl^-1 v roku 2009 vyskytli 13-krát (na 9 odberných miestach) a pohybovali sa do výšky 2,98 μgl^-1.

Koncentrácie arzénu boli v roku 2009 na nízkej úrovni a väčšina hodnôt bola pod medzou stanovenia (<1,0, resp. <1,7 μgl^-1). Vyskytli sa po dve konkrétne namerané hodnoty na odbernom mieste v Medveďove a v pravostrannom priesakovom kanáli, maximálne do 1,22 μgl^-1. Výnimkou je odberné miesto v ľavostrannom priesakovom kanáli, pre ktoré sú v porovnaní s ostatnými monitorovanými odbernými miestami charakteristické vyššie hodnoty arzénu a v roku 2009 kolísali od 1,93 do 14,2 μgl^-1.

V prípade ortute sa, vzhľadom na zníženú medzu stanovenia v roku 2008 z 0,1 μgl^-1 na 0,003 μgl^-1 na odberných miestach monitorovaných VÚVH, v porovnaní s predchádzajúcim obdobím monitoringu častejšie vyskytujú konkrétne hodnoty. Aj u organizácie SVP BA došlo v roku 2009 k zníženiu medze stanovenia z 0,1 μgl^-1 na 0,05 μgl^-1. Celkovo koncentrácie ortute v roku 2009 kolísali v intervale <0,003-0,55 μgl^-1. Najvyššia koncentrácia bola stanovená v májovej vzorke povrchovej vody odobratej na odbernom mieste č. 311 v šamorínskej časti zdrže vodného diela. Táto hodnota, podobne ako ďalších 6 koncentrácií ortute, stanovených na odberných miestach v zdrži na č. 309, v odpadovom kanáli – č. 3530 a v starom koryte Dunaja na odberných miestach č. 4025 a 3739, prekročili limit najvyššej prípustnej koncentrácie 0,07 μgl^-1 podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES a zároveň nesplnili ani požiadavku pre ročný priemer do výšky 0,05 μgl^-1.

Koncentrácie medi v hodnotenom roku kolísali v širšom intervale ako rok predtým, a to od <0,5 do 3,63 μgl^-1. Vyššie hodnoty boli stanovené v Bratislave, na všetkých odberných miestach v zdrži vodného diela a v starom koryte Dunaja a hlavne v odpadovom kanáli pri Sape, kde bol v augustovej vzorke stanovený najvyššií obsah 3,63 μgl^-1.

Podobne ako v roku 2008, aj v hodnotenom roku boli obsahy zinku na odberných miestach, ktoré monitoruje VÚVH, menšie ako 10 μgl^-1, teda pod medzou stanovenia. Na ostatných odberných miestach sa pohybovali v intervale <1,0-48,4 μgl^-1. Najvyššia hodnota bola stanovená z marcovej vzorky na odbernom mieste č. 307 v zdrži vodného diela.

Na základe vyhodnotenia ťažkých kovov použitím environmentálnych noriem kvality pre prioritné látky (Smernica EÚ a Rady 2008/105/ES) a relevantné látky pre Slovensko (Metodika pre odvodenie referenčných podmienok a klasifikačných schém pre hodnotenie ekologického stavu vôd – fyzikálno-chemické prvky kvality, SHMÚ, 2007) môžeme konštatovať, že ťažké kovy sa v roku 2009 vyskytovali v nízkych koncentráciách a okrem ortute boli v súlade s príslušnými environmentálnymi normami kvality.

Iba koncentrácie ortute a jej zlúčenín na štyroch odberných miestach (č. 311 v šamorínskej časti zdrže, č. 3530 v odpadovom kanáli pri Sape a v starom koryte Dunaja pri Dobrohošti – č. 4025 a pri Sape – č. 3739) vykazovali nesúlad pre najvyššie prípustné koncentrácie, zatiaľ čo limitom pre priemerné ročné koncentrácie po uplatnení pozaďových koncentrácií kovov nevyhovela kvalita vody iba na jednom odbernom mieste, a to v šamorínskej časti zdrže na odbernom mieste č. 311.

Toto hodnotenie je nevyhnutné chápať iba ako orientačné, lebo frekvencia monitorovania, hlavne v prípade odberných miest, ktoré sleduje SVP BA, je pre dané hodnotenie nedostatočné.

V prípade ortute a kadmia, ktoré stanovuje SVP BA boli znížené medze stanovenia, pretože predchádzajúce boli vyššie ako ročný priemer environmentálnej normy kvality (podľa Smernice EÚ a Rady 2008/105/ES, Príloha I).

2.3.3.   Hodnotenie biologických prvkov kvality

Rámcová smernica o vodách (2000/60/ES) ustanovuje rámec pôsobnosti Spoločenstva v oblasti vodnej politiky. Jej cieľom je chrániť všetky druhy vôd a na vode závislé ekosystémy, zlepšovať ich stav a dosiahnuť dobrý stav vody, ktorý je výsledkom dobrého ekologického a dobrého chemického stavu vôd. Biologické prvky kvality podľa Rámcovej smernice o vode určujú ekologický stav povrchových vôd spolu s podpornými hydromorfologickými, fyzikálno-chemickými a chemickými prvkami kvality.

Sledovanie biologických prvkov kvality vody v roku 2009 zabezpečovali na vybraných odberných miestach, podobne ako v predchádzajúcom období, dve organizácie VÚVH a SVP BA (Tab. 3). V hodnotenom roku je rozdiel vo vyhodnotení výsledkov monitorovania vzhľadom na to, že v rámci slovensko-maďarskej Komisie hraničných vôd (vykonáva VÚVH) sa hodnotenie biologických prvkov kvality za rok 2009 uskutočnilo podľa „Smernice pre sledovanie kvality vody slovensko-maďarských hraničných tokov a pre rozšírené sledovanie kvality vody Dunaja“ a súčasne aj s prihliadnutím na národné metodiky sledovania ekologického a chemického stavu vôd v zmysle požiadavek Rámcovej smernice o vode (RSV). Druhá organizácia (SVP BA) uskutočnila hodnotenie v náväznosti na predchádzajúce obdobie. Vzhľadom na to uvádzame osobitne hodnotenie odberných miest monitorovaných VÚVH podľa správy Pracovnej skupiny pre ochranu kvality slovensko-maďarských hraničných vodných tokov (KHV): „Hodnotenie stavu vôd slovensko-maďarských hraničných vodných tokov za rok 2009“ a osobitne hodnotenie odberných miest, ktoré sleduje SVP BA podľa správy Valúchová a kol., 2010: „Monitoring kvality povrchových vôd, sedimentov tokov, kanálov a zdrže v oblasti ovplyvnenej VD Gabčíkovo“.

Hodnotenie biologických prvkov kvality v zdrži Vodného diela Gabčíkovo, v starom koryte Dunaja, v odpadovom kanáli, v ľavostrannom priesakovom kanáli a v ramennej sústave (podľa výsledkov SVP BA)

Makrozoobentos

Makrozoobentos predstavuje spoločenstvo živočíchov (bezstavovcov bentickej makrofauny), ktoré osídľuje dno (bentál) rôznych typov vodných útvarov. Tvorí veľké množstvo druhov a rozdielne lokálne podmienky formujú rozdielne spoločenstvá, ktoré sú citlivými indikátormi akýchkoľvek zmien vo vodách. Indikuje zmeny mesačného až polročného charakteru a poskytuje informácie na interpretáciu efektu bioakumulácie. Z ekologického hľadiska sa sledovanie makrozoobentosu tečúcich vôd ukázalo pre bioindikáciu ako najvhodnejší spôsob. Vzorky sú relatívne ľahko prístupné a rýchlo spracovateľné.

Vzorky makrozoobentosu boli v roku 2009 odobraté v termínoch jún, september a november. V prúdivejších úsekoch so štrkovitým až kamenitým dnom (odberné miesto č. 4025 v starom koryte Dunaja pri Dobrohošti) prevažujú v makrozoobentose reofilné a oxibiontné druhy indikujúce betamezosaprobitu. Dominujúcimi druhmi na tomto odbernom mieste v roku 2009 boli Dikerogammarus villosus, Corophium curvispinum, Cricotopus sp., Ancylus fluviatilis, Dikerogammarus haemobaphes. V úsekoch so spomaleným prúdom pribúdajú druhy stagnofilné a oligooxybiontné, znášajúce miernejšie znečistenie. V týchto úsekoch je dno piesčité až bahnité – odberné miesta v starom koryte Dunaja č. 4016 pri Dunakiliti a č. 3739 pri Sape, kde v roku 2009 boli dominantnými druhmi makrozoobentosu Dikerogammarus villosus, Lumbricidae g. sp. div., Cricotopus sp., na odbernom mieste č. 3739 aj Lithoglyphus naticoides a Microtendipes chloris a na č. 4016 ešte druhy  Corophium curvispinum, Simulium sp., Hydropsyche angustipennis a Hydropsyche contubernalis.

V zdrži vodného diela sa nachádzajú miesta s rôznou rýchlosťou prúdenia a v závislosti od toho aj s rôznou skladbou substrátu. Piesčitý a štrkovitý substrát (napr. odberné miesto č. 307) prechádza postupne v miestach so spomaleným prúdom do bahnitého (odberné miesta č. 309, 311). Dominantnými druhmi makrozoobentosu v zdrži vodného diela v roku 2009 boli: Potamopyrgus antipodarum, Lumbricidae g. sp. div., Pisidium sp. , Dikerogammarus villosus, Corophium curvispinum, na odbernom mieste v kynete (č. 307) aj Sphaerium rivicola a Sphaerium solidum, na č 308 Cricotopus, Nais a Phytochironomus fodiens, na odbernom mieste č. 309 aj Plumatella repens, Chironomus a Lithoglyphus naticoides. Na začiatku ramennej sústavy dominovali druhy: Dikerogammarus villosus, Cricotopus sp., Theodoxus danubialis, Dreissena polymorpha, Corophium curvispinum a Simulium sp..

Výskyt druhov makrozoobentosu na jednotlivých sledovaných odberných miestach v roku 2009 a podrobnejší zoznam dominantných druhov sú uvedené v Grafickej prílohe v časti A.2.

Sapróbny index makrozoobentosu

Na základe druhovej determinácie zistených indikačných druhov makrozoobentosu boli vypočítané sapróbne indexy makrozoobentosu a stanovená saprobita podľa STN 83 0532 (Biologický rozbor povrchovej vody. Stanovenie bentosu a sapróbneho indexu podľa Pantleho a Bucka) – Tab. 4.

Tab. 4: Miesta odberu a sapróbne indexy makrozoobentosu v roku 2009

Hodnoty sapróbneho indexu makrozoobentosu sa v roku 2009 pohybovali od 1,97 do 2,81. V starom koryte Dunaja (odberné miesta č. 4016, 4025, 3739) sa sapróbny index pohyboval od 2,12 do 2,47, čo odpovedá b-mezosaprobite. V zdrži vodného diela dosahoval sapróbny index makrozoobentosu hodnoty 2,10 až 2,81, čo v závislosti od miesta odberu zodpovedá b-mezosaprobite až a-b-mezosaprobite (viď Tab. 4).

Fytoplanktón

Fytoplanktón tvoria rastlinné mikroskopické organizmy, ktoré sa voľne vznášajú vo vode. Je súčasťou sestónu, ktorý indikuje okamžitú kvalitu vody. Hlavnými zložkami fytoplanktónu sú sinice a riasy. Niekedy tvoria väčšie kolónie, ktoré sú viditeľné voľným okom a pri masovom rozvoji môže dochádzať k vytváraniu vodných kvetov alebo vegetačného zákalu vody. Nachádzajú sa v povrchovej eufotickej vrstve vody, kde je dostatok svetla.

Fytoplanktón je charakteristický sezónnou dynamikou, t.j. striedaním druhov a spoločenstiev počas vegetačnej sezóny. Jarný fytoplanktón býva zastúpený najmä rozsievkami, chryzomonádami a kryptomonádami, letné obdobie býva charakteristické rozvojom zelených rias, siníc a rozsievok. Na letné obdobie je úzko naviazaná tvorba vodného kvetu siníc, ktorých vegetácia sa zväčša predlžuje do septembra až októbra. Zimný fytoplanktón býva chudobný a je tvorený prevažne iba rozsievkami.

Vzorky fytoplanktónu zo zdrže vodného diela, zo starého koryta Dunaja, odpadového kanála pri Sape, z ľavostranného priesakového kanála pri Hamuliakove a z odberného miesta v ramennej sústave pri Dobrohošti odoberá SVP BA. V roku 2009 bolo celkovo odobratých 12 vzoriek v mesiacoch marec - október, pričom v máji až auguste boli odbery zahustené a vzorky boli odobraté dvakrát za mesiac.

Na zistenie abundancie fytoplanktónu boli použité výsledky mikroskopického počítania rias v 1 ml vody v rámci biosestónu. Boli počítané jedince – jednobunkové organizmy, viacbunkové cenóbia a vlákna siníc. V porovnaní s rokom 2008 bola abundancia fytoplanktónu a jej sezónna dynamika na väčšine odberných miest odlišná, čo možno pripísať odlišným klimatickým podmienkam v roku 2009. Vyššie hodnoty boli zaznamenané prvýkrát až v máji. V júli nastal pokles abundancie fytoplanktónu na najnižšie hodnoty na väčšine odberných miest. Augustové oteplenie a relatívne teplý september aj október sa prejavili opätovným vzrastom abundancie. Na rozdiel od predchádzajúceho roka sa na väčšine odberných miest vyskytli v spomínanom období najvyššie hodnoty abundancie fytoplanktónu (v roku 2008 to bolo v máji). Zmeny abundancie fytoplanktónu v hodnotenom roku boli dynamickejšie, ale nedosiahli také vysoké hodnoty ako v roku 2008.

Abundancia fytoplanktónu sa pohybovala od 22-28 (v priesakových kanáloch) do 14956 jedincov.ml^-1 (Tab. 5). Najvyššia hodnota bola zaznamenaná v zdrži vodného diela na odbernom mieste č. 309 (11336 jedincov.ml^-1). Iba v tomto jedinom prípade sa v roku 2009 vyskytla hodnota nad 10000 jedincov.ml^-1, čo je hranica pre masový rozvoj fytoplanktónu. Priemerná ročná abundancia ani na jednom odbernom mieste nedosiahla hodnotu blízku hranici masového rozvoja (Tab. 5).

Tab. 5: Abundancia fytoplanktónu v roku 2009

Z hľadiska kvalitatívneho zloženia fytoplanktónu tvoria najväčší podiel na sledovaných odberných miestach v zdrži, v starom koryte Dunaja, v odpadovom kanáli a v ramennej sústave cyklické rozsievky (Bacillariophyceae - Centrales) 67-84 %. V ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (odberné miesto č. 317) mali významnejší podiel vo fytoplanktóne penátne rozsievky (Bacillariophyceae -Pennales) 42 %, bunkové zelené riasy (Chlorococcales) 20,7 %, sinice (Cyanophyceae) 17 % kryptomonády (Cryptophyceae) 17,4 % a cyklické rozsievky (Bacillariophyceae - Centrales) iba 4,3 %.

Podrobnejšie zastúpenie dominantných skupín fytoplanktónu na jednotlivých sledovaných odberných miestach je uvedené v Grafickej prílohe v časti A.2.

Sapróbny index biosestónu

Biosestón predstavuje živú časť sestónu nesenú vodou. Sapróbny index biosestónu je úzko spätý s kvalitou vody. Jeho hodnotu determinuje hlavne zloženie fytoplanktónu. V roku 2009 bol stanovovaný 12-krát. V Tab. 6 sú uvedené minimálne, maximálne a priemerné ročné hodnoty sapróbneho indexu biosestónu pre jednotlivé odberné miesta. Sapróbny index v roku 2009 kolísal od hodnoty 1,61 do 2,48 (obe hodnoty boli stanovené na odbernom mieste č. 3739v starom koryte Dunaja pri Sape) - Tab. 6. Sapróbny index biosestónu sa pohyboval v intervale, ktorý zodpovedá b-mezosaprobite, t.j. prostrediu, ktoré poskytuje existenčné podmienky pre širokú škálu organizmov, čím sa zvyšuje druhová rozmanitosť.

Na základe porovnania priemerných sapróbnych indexov biosestónu v roku 2009 s rokom 2008 (Tab. 6) môžeme konštatovať, že na štyroch odberných miestach (v zdrži vodného diela – č. 307, 308, 311 a v starom koryte Dunaja pri Sape – č. 3739) došlo v hodnotenom roku k miernemu zníženiu hodnoty sapróbneho indexu. Na ostatných šiestich sa hodnoty priemerného sapróbneho indexu biosestónu zvýšili.

Tab. 6: Sapróbny index biosestónu v roku 2009

Z hľadiska abundancie fytoplanktónu ako podstatného determinanta ukazovateľa sapróbneho indexu biosestónu možno konštatovať, že vodné dielo nemalo ani v roku 2009 negatívny vplyv na saprobitu.

Perifytón a sapróbny index nárastov

Perifytón predstavuje spoločenstvá rias a heterotrofných mikroorganizmov prichytených na ponorené substráty vo všetkých vodných ekosystémoch. Indikuje krátkodobé zmeny v kvalite vody (2-3 týždňového charakteru). Sapróbny index (SI) perifytónu (nárastov) koreluje s kvalitou pretekajúcej vody, najmä s organickým znečistením, menej s obsahom kyslíka, pretože si ho spoločenstvá perifytónu dokážu vyprodukovať. Sapróbny index perifytónu bol sledovaný v ramennej sústave pri Dobrohošti – odberné miesto č. 3376. Odber vzoriek sa v roku 2009 uskutočnil v júni, v septembri a začiatkom novembra. Sledovala sa najmä riasová zložka perifytónu, a to predovšetkým bentické rozsievky. Priemerná hodnota sapróbneho indexu perifytónu bola 1,65, čo bola nižšia hodnota ako v roku 2008 (1,80). Dominantnými druhmi perifytónu v hodnotenom roku na odbernom mieste v ramennej sústave boli Diatoma vulgaris, Diatoma tenue, Bangia atropurpurea, Fontinalis antipyretica, Cladophora glomerata a Melosira varians. Z hľadiska druhovej diverzity najväčšie zastúpenie mali penátne rozsievky (Bacillariophyceae - Pennales) – 11 druhov, červené riasy – 2 druhy a po jednom druhu z ostatných piatich tried resp. radov, ktoré sú uvedené v Grafickej prílohe v časti A.2.

Hodnotenie biologických prvkov kvality na odberných miestach v Dunaji, Mošonskom Dunaji a pravostrannom priesakovom kanáli (podľa výsledkov VÚVH)

Biologické prvky kvality majú v súlade so základným princípom a myšlienkou Rámcovej smernice o vode (RSV) prioritné postavenie v hodnotení ekologického stavu útvarov povrchových vôd. Podpornými prvkami pre organizmy viazané na vodu sú fyzikálno-chemické prvky kvality a hydromorfologické prvky.

Hodnotenie ekologického stavu vôd pre jednotlivé biologické prvky kvality vôd v roku 2009 bolo zamerané na odberné miesta a nie na vodné útvary. Základným princípom hodnotenia bola typová špecifickosť, stresorová špecifickosť a porovnanie zmien kvality prostredia s referenčnými hodnotami, ktoré odrážajú stav prostredia bez antropogénneho ovplyvnenia alebo s minimálnym ovplyvnením. Z biologických prvkov kvality sa v roku 2009 hodnotili bentické bezstavovce (makrozoobentos), fytobentos, makrofyty a fytoplanktón. Hodnotenie biologických prvkov odráža prostredníctvom metrík (indexov) reakciu vodných organizmov na stresory (napr. hydromorfológiu, organické znečistenie, nutrienty) a tiež vyjadruje aj druhovú diverzitu, abundanciu, resp. biomasu a citlivé druhy. Ekologický stav podľa biologických prvkov kvality sa určuje pre päť tried so zodpovedajúcim ekologickým stavom: I. trieda – veľmi dobrý, II. – dobrý, III. – priemerný, IV. – zlý, V. – veľmi zlý. Celkový biologický satav sa určuje podľa pravidla „najhoršia hodnota zatrieďuje“.

Ekologický stav na odberných miestach v Dunaji bol na základe fytoplanktónu aj fytobentosu hodnotený ako veľmi dobrý (I. trieda) a na základe makrozoobentosu a makrofytov ako priemerný (III. trieda). Celkovo bol ekologický stav vody v Dunaji v roku 2009 podľa biologických prvkov kvality, na základe vyššie spomenutého pravidla, hodnotený ako priemerný – III. trieda kvality (Tab. 7). Celkový biologický stav vody Dunaja na monitorovaných odberných miestach bol v porovnaní s predchádzajúcim rokom rovnaký.

Voda Mošonského Dunaja pri Čunove podľa hodnotenia na základe makrozoobentosu patrila do III. triedy kvality, na základe spoločenstva fytobentosu bola zatriedená do II. triedy a podľa fytoplanktónu do I. triedy kvality. Celkový biologický stav vody Mošonského Dunaja na odbernom mieste pri Čunove bol charakterizovaný ako priemerný (III. trieda). V porovnaní s predchádzajúcim rokom (IV. trieda) bol celkový biologický stav v hodnotenom roku lepší (III. trieda).

V pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove bol ekologický stav hodnotený na základe fytobentosu a fytoplanktónu ako veľmi dobrý (I. trieda kvality) a na základe makrozoobentosu ako dobrý (II. trieda). Celkový biologický stav bol dobrý (podľa vyššie spomínaného pravidla) – Tab. 7 a lepší ako v roku 2008, kedy bol priemerný.

Tab. 7: Hodnotenie ekologického stavu pre vybrané biologické prvky kvality

x – nehodnotené

M – stredná miera spoľahlivosti

V zmysle RSV je potrebné pri výsledných hodnoteniach uvádzať aj mieru spoľahlivosti správneho hodnotenia ekologického stavu (vysoká, stredná alebo nízka miera spoľahlivosti). Pri stanovení miery spoľahlivosti sa zohľadňujú viaceré kritéria, ktoré sú uvedené v metodike hodnotenia stavu vôd (Makovinská a kol., 2008) a ktoré boli viac menej v súlade s kritériami odsúhlasenými ICPDR. Tiež tu platí pravidlo, že výsledná miera spoľahlivosti hodnotenia ekologického stavu vodných útvarov povrchových vôd bola určená najnižšou mierou spoľahlivosti. V roku 2009 bola stanovená priemerná miera spoľahlivosti na všetkých odberných miestach.

Na základe výsledkov možno konštatovať, že v roku 2009 biologické prvky kvality zatriedili Dunaj a vodu Mošonského Dunaja pri Čunove do priemerného ekologického stavu, vodu priesakového kanála pri Čunove do dobrého ekologického stavu.

Zoznam taxónov makrozoobentosu, fytobentosu, makrofýt a fytoplanktónu na jednotlivých odberných miestach v roku 2009, ktoré monitoruje VÚVH je uvedený v Grafickej prílohe v časti A.2.

2.3.4.   Hodnotenie kvality sedimentov

Miesta odberu dnových sedimentov (Obr. 2b) sa nachádzajú v starom koryte Dunaja a v oboch rozšírených častiach zdrže. Cieľom analýzy sedimentov je dokumentovanie ich kvalitatívneho zloženia a možného procesu sorbovania škodlivín – ťažkých kovov a špecifických organických mikropolutantov, viažúcich sa predovšetkým na jemné prachovito-ílovité častice sedimentu a organické látky v nich. Odberné miesta v zdrži sú rozmiestnené v rôznych častiach zdrže, v miestach s menšími rýchlosťami prúdenia vody a s predpokladom sedimentácie jemnejších frakcií sedimentu, ako aj do blízkosti vodárenských zdrojov. V roku 2009 boli vzorky sedimentov odobraté na šiestich odberných miestach začiatkom októbra (Tab. 8).

Tab. 8: Miesta odberu dnových sedimentov

Hodnotenie kvality sedimentov bolo uskutočnené podľa kanadskej normy „Canadian Sediment Quality Guideline for the Protection of Aquatic Life“ (CSQG) z roku 1999, aktualizovanej v roku 2002.

Kanadská norma CSQG obsahuje limity pre nasledovné ukazovatele, ktoré sú sledované v rámci monitoringu sedimentov Vodného diela Gabčíkovo:

-       chróm, meď, zinok, arzén, kadmium, ortuť, olovo

-       suma PCB, lindan, heptachlór, endrin, dieldrin,

-       naftalén, fenantrén, antracén, fluorantén, chryzén a benzo(a)-pyrén.

Koncentrácie anorganických mikropolutantov (ťažkých kovov) a vybraných ukazovateľov organického mikroznečistenia za rok 2009 sú uvedené v Tab. 9.

Tab. 9:   Porovnanie koncentrácie ťažkých kovov a organického mikroznečistenia s limitmi kanadskej normy „Canadian Sediment Quality Guidelines for the Protection of Aquatic Life” (Podľa Valúchová a kol., 2010)

ISQG = TEL –  Threshold Effect Level - vyjadruje koncentráciu látok, pri prekročení ktorej vznikne nepriaznivý vplyv na biologický život občasne. Pri nižších koncentráciách (<TEL) vzniká nepriaznivý vplyv len zriedkavo

PEL –  Probable Effect Level - definuje úroveň, prekročením ktorej nepriaznivý vplyv na biologický život je možné očakávať často

V prípade organických látok, ktorých obsahy boli nižšie ako medza stanovenia použitej analytickej metódy (lindan, heptachlór, endrin, dieldrin) a v prípade naftalénu, antracénu a sumy PCB boli všetky koncentrácie nižšie ako prahová koncentrácia TEL. Pri týchto hodnotách (<TEL) vzniká nepriaznivý vplyv na biologický život len zriedkavo, v menej ako 25 % prípadov a zodpovedajú úrovni nekontaminovaného prírodného prostredia. U ostatných ukazovateľov organického znečistenia sedimentov sa vyskytli častejšie prekročenia limitu TEL, v prípade benzo(a)pyrénu na každom monitorovanom odbernom mieste. Koncentrácie >TEL predstavujú koncentrácie, kedy môžu byť nepriaznivé účinky na biologický život pozorované občasne (príležitostne), vo viac ako 25 % prípadov. Koncentrácie látok z intervalu >TEL - <PEL boli bližšie k hodnotám TEL ako k hodnotám PEL a ani v jednom prípade neprekročili polovicu koncentrácie z vymedzeného intervalu. Hodnoty z tohto intervalu vyjadrujú potenciálnu možnosť objavenia sa ekotoxikologických účinkov.

Z anorganického mikroznečistenia obsahy olova a ortute v roku 2009 neprekročili limit TEL ani na jednom odbernom mieste. V prípade ostatných hodnotených ťažkých kovov (Tab. 9) boli zistené viaceré prekročenia. U zinku na jednom odbernom mieste, u medi, chrómu a arzénu na piatich a kadmium prekročilo limit TEL na všetkých šiestich monitorovaných odberných miestach. Okrem jednej koncentrácie arzénu stanovenej zo sedimentu odobratého na odbernom mieste č. 4016 v starom koryte Dunaja, boli všetky ostatné koncentrácie bližšie limitu TEL ako PEL.

Z výsledkov kvality sedimentov v roku 2009 vyplýva, že ani na jednom odbernom mieste a ani v jednom monitorovanom ukazovateli kvality sedimentov, pre ktorý existujú limity podľa CSQG, nedošlo k prekročeniu hodnoty koncentrácie predstavujúcej úroveň pravdepodobného účinku PEL, pri ktorej prekročení je možné očakávať nepriaznivý vplyv na biologický život často, vo viac ako 50 % prípadov.

Najlepšiu kvalitu sedimentu potvrdili analýzy vzoriek sedimentu odobratého na odbernom mieste č. 308 – na ľavej strane kalinkovskej časti zdrže, kde boli zaznamenané prekročenia hodnoty TEL iba u štyroch monitorovaných látok a zároveň, tieto prekročenia boli len mierne. Najviac prekročení prahových koncentrácií (TEL), pri ôsmich sledovaných ukazovateľoch, bolo zistené v zdrži na odbernom mieste č. 307 v kynete a č.309 v šamorínskej časti zdrže.

V Grafickej prílohe sú v tabuľkách uvedené absolútne hodnoty koncentrácií všetkých sledovaných ukazovateľov znečistenia sedimentov v roku 2009 (Tab. 9a, b, c, d).

Obsahy všetkých sledovaných ťažkých kovov nezaznamenali výrazné rozdiely v porovnaní s rokom 2008. Hodnoty pH boli v roku 2009 nižšie (7,4 až 7,8) ako v predchádzajúcom roku (8,0 až 8,2). Obsah amorfnej prchavej sulfidickej síry (AVS), vznikajúcej v sedimentoch pri rozklade organického znečistenia v anaérobnych podmienkach, sa ostatné tri roky monitoringu zvýšil. V roku 2009 sa vyskytla vyššia koncentrácia ako v roku 2008, a to 38,50 mg.kg^-1 (v roku 2008 bola najvyššia koncentrácia 33,80 mg.kg^-1). Táto hodnota predstavuje najvyššiu koncentráciu v histórii monitorovania sedimentov a bola stanovená zo sedimentu, ktorý bol odobratý na odbernom mieste č. 309 na pravej strane šamorínskej časti zdrže. Hodnoty TOC sa po prudkom klesnutí v roku 2007 (klesli z hodnôt 597-864 mg.kg^-1 v roku 2006 na hodnoty 136-265 mg.kg^-1) postupne zvyšujú. V roku 2009 boli na všetkých odberných miestach vyššie ako v roku 2008 a pohybovali sa v intervale 252 až 548 mg.kg^-1. Obsah organických látok v sedimentoch je dlhodobo nízky a v hodnotenom roku bol podobný predchádzajúcemu (3,1 až 5,4 mg.kg^-1). Koncentrácie amónnych iónov NH₄⁺ boli druhé najnižšie v období monitoringu (<0,1 po 6,29 mg.kg^-1), nižšie hodnoty boli merané v roku 2007 (0,34 po 5,86 mg.kg^-1).

Kvalita sedimentov podľa Smernice 2008/105/EC Európskeho parlamentu a Rady o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky

Smernica o environmentálnych normách kvality (ENK) vo svojom článku 3 hovorí, že členské štáty majú možnosť pri určitých kategóriách povrchových vôd uplatňovať ENK aj pre sediment a/alebo biotu. Členské štáty, ktoré využijú túto možnosť uplatňujú ENK pre ortuť a jej zlúčeniny na úrovni 20 μg.kg^-1, pre hexachlórbenzén na úrovni 10 μg.kg^-1 a pre hexachlórbutadién 55 μg.kg^-1. Z uvedených troch látok boli v sedimentoch sledované len prvé dve: ortuť a hexachlórbenzén. Koncentrácie hexachlórbenzénu boli všetky nižšie ako medza stanovenia (1 μg.kg^-1) a boli zároveň hlboko pod limit ENK (10 μg.kg^-1). Na rozdiel od hexachlórbenzénu, v prípade ortute nebola zistená hodnota nižšia ako ENK ani v jedinom sedimente, jej obsah sa pohyboval od 90 do 170 μg.kg^-1, a teda niekoľkonásobne presahoval limit ENK (20 μg.kg^-1).

2.3.5    Dlhodobé zhodnotenie kvality povrchovej vody na vstupnom a výstupnom odbernom meste v oblasti ovplyvnenej Vodným dielom Gabčíkovo

Dlhodobý vývoj kvality dunajskej vody na vstupnom a výstupnom odbernom mieste oblasti ovplyvnenej Vodným dielom Gabčíkovo je graficky spracovaný za obdobie od 1.10.1992 do 31.12.2009 na Obr. A.2-13 až Obr. A.2-34, ktoré sa nachádzajú v Grafickej prílohe A.2. V nasledujúcom texte je na základe týchto grafov stručne hodnotený vývoj sledovaných ukazovateľov kvality povrchovej vody na odberných miestach v Bratislave a Medveďove.

Teplotný režim. Vývoj teploty vody vykazuje v dlhodobom vývoji sezónne kolísanie na vstupnom aj výstupnom odbernom mieste a veľmi podobný priebeh. V Medveďove sú väčšinou zaznamenávané nepatrne vyššie maximálne teploty vody ako v Bratislave. Teplotné maximá v roku 2009 boli nižšie v porovnaní s ostatnými tromi rokmi a podobné rokom 2004 a 2005.

Kyslíkový režim. Z ukazovateľov kyslíkového režimu má rozpustený kyslík výrazne sezónny charakter a v dlhodobom meradle kolíše na vstupnom a výstupnom odbernom mieste v intervale 7,5-16,0 mg.l^-1. Dlhodobý vývoj koncentrácií rozpusteného kyslíka na odberných miestach Medveďov a Bratislava je veľmi podobný, len miestami sa vyskytujú lokálne rozdiely, kedy na jednom odbernom mieste je hodnota vyššia resp. nižšia (napr. v rokoch 2005-2006 boli v Medveďove zaznamenané vyššie maximá). Obsahy BSK₅ a CHSK_Mn, ktoré sa používajú na všeobecné charakterizovanie resp. identifikáciu organického znečistenia vodných plôch, majú v dlhodobom vývoji klesajúcu tendenciu, čo je najviac badateľné od roku 2003 pre CHSK_Mn a od roku 2004 pre BSK₅ na vstupnom aj výstupnom odbernom mieste. V sledovanom období (od roku 1992) boli v niektorých rokoch (1995, 1997, 1999, 2002 a 2005) zaznamenané výrazne vyššie hodnoty CHSK_Mn na odbernom mieste Bratislava, čo je zrejme spôsobené prichádzajúcim znečistením z oblasti nad Bratislavou. Koncentrácie oboch ukazovateľov sú počas roka rozkolísané a podobný priebeh má aj TOC, ktorý v roku 2006 dosiahol najvyššie hodnoty za celé sledované obdobie a narušil tendenciu znižujúcich sa obsahov v dlhodobom vývoji. Následne sa koncentrácie znížili na úroveň rokov 2000 až 2005. Vyššie hodnoty TOC sa v sledovanom období striedali raz na jednom, raz na druhom odbernom mieste, podobne ako to bolo aj u BSK₅.

Merná vodivosť. Vodivosť má tiež sezónny charakter, v lete dosahuje nižšie hodnoty, v zime vyššie. Vývoj je na obidvoch odberných miestach veľmi podobný. V rokoch 2003-2008 sa hodnoty mernej vodivosti v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zvýšili a začiatkom roka 2006 bola zaznamenaná najvyššia hodnota počas obdobia monitoringu (60,4 mSm^-1) na odbernom mieste v Bratislave.

Reakcia vody. Hodnoty pH majú v časovom rade údajov podobný priebeh v Bratislave aj v Medveďove so sporadickými výraznejšími rozdielmi (o 0,2-0,4). Od roku 2004 iba v jednom prípade prekročili hodnotu 8,5 (v roku 2008 iba na odbernom mieste v Medveďove). Ich priebeh je v tomto období vyrovnanejší na rozdiel od skokovitých zmien zaznamenávaných v predchádzajúcom období monitoringu.

Nutrienty. V prípade nutrientov môžeme konštatovať, že z dlhodobého hľadiska došlo k zníženiu ich obsahov, čo je najviac viditeľné u amónnych iónov, ktoré sa od polovice roku 2006 pohybujú v rozmedzí najnižších hodnôt za celé obdobie monitoringu. Ojedinele zaznamenané vysoké hodnoty nutrientov sa vyskytli väčšinou na vstupnom odbernom mieste. V roku 2009 boli koncentrácie nutrientov na obidvoch odberných miestach vyššie ako v predchádzajúcich dvoch rokoch monitoringu.

Katióny. Dlhodobý vývoj katiónov na hodnotených odberných miestach je navzájom podobný. Mierne vyššie hodnoty v Bratislave sú pozorované u draslíka a sodíka. Tieto dva prvky kvality sa v Medveďove prestali od roku 2007 sledovať. Celkovo je možné konštatovať, že priebeh koncentrácií jednotlivých katiónov je v ostatných šiestich rokoch plynulejší, na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, kedy boli zmeny v koncentráciách skokovité. Z hľadiska dlhodobého vývoja je možné u sodíka pozorovať stúpajúci trend koncentrácií a v menšej miere aj pri koncentráciách horčíka (najmä jeho minimálnych hodnôt).

Anióny. V prípade síranov a chloridov sú koncentrácie vyššie v Bratislave a obsahy hydrogénuhličitanov sú veľmi podobné.

Obsah nerozpustených látok je vyšší na vstupnom odbernom mieste a vysoké hodnoty súvisia s povodňovými vlnami resp. zvýšenými prietokmi na Dunaji. Ojedinelé vysoké koncentrácie železa korelujú s vysokými hodnotami nerozpustených látok a vyskytujú sa hlavne v Bratislave.

V dlhodobom vývoji je pri obsahu chlorofylu-a evidentný sezónny charakter, pričom nárast hodnôt sa vyskytuje vo vegetačnom období. Koncentrácie chlorofylu-a sú ovplyvňované klimatickými a hydrologickými podmienkami príslušného roku. Najvyššia koncentrácia 96,4 mgm^-3 bola zaznamenaná v roku 2001 na odbernom mieste Medveďov. Pri tomto ukazovateli kvality vody, podobne ako v prípade fytoplanktónu, sú vyššie hodnoty zaznamenávané na výstupnom odbernom mieste. Aj napriek pozorovaným a zdokumentovaným prejavom nadmerného rozvoja makrofýt a rias v zdrži vodného diela v niektorých rokoch monitoringu sa kvalita vody na výstupnom odbernom mieste z Vodného diela Gabčíkovo v porovnaní s kvalitou vody vstupujúcej do oblasti vodného diela významne nemení a nezhoršuje sa.

Časové rady koncentrácií extrahovateľných látok v sledovanom období sú na obidvoch odberných miestach podobné s lokálnymi vyššími hodnotami raz na jednom a raz na druhom odbernom mieste. V období rokov 2007 až 2009 boli obsahy extrahovateľných látok najnižšie od začiatku sledovania tohto parametra, teda od roku 1994.

Na základe dlhodobých meraní (1992-2008) na vstupnom a výstupnom odbernom mieste – Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2009, Obr. A.2-13 až Obr. A.2-34, je možné konštatovať, že fyzikálno-chemické zloženie vody Dunaja sa prechodom cez vodné dielo v podstate nemení. Situácia v kvalite jednotlivých ukazovateľov je podobná. Dokonca sa vyskytujú ukazovatele, ktoré majú v Medveďove lepšiu kvalitu. Hodnoty nutrientov, CHSK_Mn, síranov a chloridov sú v Medveďove nižšie ako v Bratislave.

2.3.6    Orientačné hodnotenie ekologického a chemického stavu vôd v zmysle Rámcovej smernice o vode

Hodnotenie ekologického a chemického stavu povrchovej vody na monitorovaných odberných miestach podľa Dohody 1995 (Tab. 3) bolo spracované na základe správy Pracovnej skupiny pre ochranu kvality slovensko-maďarských hraničných vodných tokov (KHV) „Hodnotenie stavu vôd slovensko-maďarských hraničných vodných tokov za rok 2009“ a správy „Monitoring kvality povrchových vôd, sedimentov tokov, kanálov a zdrže v oblasti ovplyvnenej VD Gabčíkovo“ (Valúchová a kol., 2010).

Na odberných miestach, ktoré monitoruje VÚVH boli do hodnotenia celkového ekologického stavu za rok 2009 zahrnuté nasledovné prvky kvality:

- biologické prvky kvality, ktoré majú prioritné postavenie v hodnotení ekologického stavu povrchovej vody (boli hodnotené v predchádzajúcej časti),

- fyzikálno-chemické prvky kvality – ako podporné prvky pri hodnotení

- syntetické a nesyntetické špecifické látky relevantné pre Slovensko – ako podporné prvky pri hodnotení

Pri stanovení výsledného ekologického stavu sa po ukončení overovacej procedúry pre fyzikálno-chemické prvky kvality použilo pravidlo „najhoršia hodnota zatrieďuje“. Stanovenie miery spoľahlivosti správneho hodnotenia ekologického stavu sa riadilo kritériami uvedenými v metodike hodnotenia stavu vôd (Makovinská J. a kol., 2009A: Hodnotenie stavu vodných útvarov povrchových vôd Slovenska za rok 2007), ktoré boli v súlade s kritériami odsúhlasenými ICPDR. Aj v tomto prípade platilo pravidlo, že výsledná miera spoľahlivosti hodnotenia ekologického stavu vodných útvarov povrchových vôd bola určená najnižšou mierou spoľahlivosti.

Jednotlivé prvky kvality sa na základe výsledkov monitorovania vyhodnotili pre sledované odberné miesta (Tab. 3).

Biologické prvky kvality a fyzikálno-chemické prvky kvality zatriedili odberné miesta na Dunaji do priemerného stavu (III. trieda). Relevantné látky boli na týchto odberných miestach v súlade s národnými environmentálnymi normami kvality.

Mošonský Dunaj bol podľa biologických prvkov kvality tiež v priemernom stave (III. trieda). Fyzikálno-chemické prvky kvality zatriedili kvalitu vody na odbernom mieste pri Čunove (č. 3529) do dobrého stavu (II. trieda) a relevantné látky boli v súlade s národnými environmentálnymi normami kvality s výnimkou 4-metyl-2,6-di-terc butylfenolu.

Na odbernom mieste v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove (č. 3531) kvalita vody dosahovala podľa biologických a fyzikálno-chemických prvkov kvality dobrý stav (II. triedu) a relevantné látky boli v súlade s národnými environmentálnymi normami kvality.

Na odberných miestach, ktoré monitoruje VÚVH bol celkový ekologický stav povrchovej vody v roku 2009 priemerný na troch odberných miestach (Dunaj Bratislava (č. 109) a Medveďov (č. 112) a Mošonský Dunaj pri Čunove (č. 3529)) a dobrý na odbernom mieste v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove (č. 3531).

Miera spoľahlivosti hodnotenia ekologického stavu bola vo všetkých prípadoch stredná.

Tab. 10: Hodnotenie celkového ekologického stavu v roku 2009

Y – je v súlade s environmentálnymi normami kvality

N – nie je v súlade s environmentálnymi normami kvality

M – stredná miera spoľahlivosti

H – vysoká miera spoľahlivosti

V rámci hodnotenia ekologického stavu na odberných miestach, ktoré monitoruje organizácia SVP BA (Tab. 3) boli za rok 2009 zhodnotené len všeobecné fyzikálno-chemické prvky kvality a relevantné látky pre Slovensko, ktoré sú podpornými prvkami pre hodnotenie ekologického stavu. Hodnotenie je uskutočnené formou neprekročenia limitných hodnôt pre fyzikálno-chemické prvky kvality a dodržania národných environmentálnych noriem kvality pre relevantné látky. Toto hodnotenie je len orientačné, vzhľadom na nižšiu frekvenciu a menší rozsah monitorovania hlavne relevantných látok. Biologické prvky kvality, ktoré majú prioritné postavenie v hodnotení ekologického stavu vôd neboli monitorované v súlade s novou metodikou.

Odberné miesta monitorované SVP BA sú lokalizované do výrazne zmenených vodných útvarov (HMWB – odberné miesta v starom koryte Dunaja, odberné miesto v ramennej sústave) alebo umelých vodných útvarov (AWB – odberné miesta v zdrži, v odpadovom kanáli pri Sape a ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove). Pri porovnaní výsledkov monitoringu fyzikálno-chemických prvkov kvality za rok 2009 s limitmi pre ekologický potenciál je možné konštatovať, že ani jeden ukazovateľ neprekročil limity klasifikačných schém pre dobrý ekologický potenciál, teda chemické zloženie vody v týchto ukazovateľoch nevplýva negatívne na dosiahnutie dobrého ekologického potenciálu.

Z relevantných látok boli všetky monitorované relevantné látky na všetkých monitorovaných odberných miestach v súlade s národnými environmentálnymi normami kvality.

Chemický stav

Základným princípom hodnotenia chemického stavu je určenie súladu resp. nesúladu vypočítanej štatistickej hodnoty konkrétnej prioritnej látky s príslušnými environmentálnymi normami kvality (ENK) stanovenými na úrovni Európskej únie v Smernici 2008/105/ES. Štatistickými hodnotami sú v zmysle tejto smernice priemerná ročná koncentrácia (ENK-RP) a najvyššia prípustná koncentrácia (ENK-NPK), vyjadrená ako P90. Súlad s príslušnými ENK je vyjadrený ako „dobrý chemický stav“, nesúlad ako „nedosahuje dobrý chemický stav“.

Na základe hodnotenia chemického stavu v roku 2009 je možné konštatovať, že v Dunaji presiahla environmentálnu normu kvality (ENK) iba jedna zlúčenina (DEHP) na odbernom mieste Medveďov (č. 112). Podobná situácia bola aj v Mošonskom Dunaji na odbernom mieste pri Čunove (č. 3529).

Hodnotenie chemického stavu vodného útvaru sa vzťahuje na reprezentatívne odberné miesto. Preto boli obsahy monitorovaných prioritných látok zistené na odberných miestach, ktoré monitoruje SVP BA, len orientačne vyhodnotené porovnaním s vyššie spomenutými limitmi. V roku 2009 presiahli environmentálnu normu kvality koncentrácie ortute a to najvyššiu prípustnú koncentráciu (ENK-NPK) na odberných miestach č. 311 v šamorínskej časti zdrže, č. 3530 v odpadovom kanáli pri Sape a na dvoch lokalitách v starom koryte Dunaja pri Dobrohošti (č. 4025) a pri Sape (č. 3739). Limitom pre priemerné ročné koncentrácie (ENK-RP) nevyhovela kvalita vody len na jednom odbernom mieste – č. 311 v zdrži. Hodnotenie SVP BA bolo len orientačné aj vzhľadom na nižšiu frekvenciu a menší rozsah monitorovania (monitorujú sa len niektoré prioritné látky). Na ostatných odberných miestach bol zistený súlad s ENK, t.j. neboli prekročené limity environmentálnych noriem kvality.

2.4.  Záver

Kvalita povrchových vôd na odberných miestach sledovaných v rámci Dohody sa v roku 2009 oproti predchádzajúcim rokom významne nezmenila a je dlhodobo vyrovnaná. Niektoré ukazovatele kvality povrchovej vody majú sezónny charakter. Zvýšenie alebo zníženie koncentrácií sa počas 16-ročného sledovaného obdobia prejavuje už v Bratislave – odberné miesto č. 109, ktoré sa nachádza nad Vodným dielom Gabčíkovo a monitoruje kvalitu povrchovej vody pritekajúcu na slovenské územie. Časovo ohraničené zvýšenie hodnôt CHSK_Mn, BSK₅ resp. TOC počas jednotlivých rokov prevažne súvisí so zvýšenými prietokmi v Dunaji. Počas sledovaného obdobia sa kvalita vody, ktorá prichádza na naše územie, mierne zlepšuje, čo sa prejavuje hlavne na poklese hodnôt nutrientov, CHSK_Mn a v posledných rokoch aj BSK₅ a TOC. Obsah ťažkých kovov v Dunaji je dlhodobo nízky s ojedinele sa vyskytujúcimi vyššími hodnotami. V roku 2009 sa veľa hodnôt pohybovalo pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Na základe vyhodnotenia ťažkých kovov použitím environmentálnych noriem kvality pre prioritné látky a relevantné látky pre Slovensko môžeme konštatovať, že ťažké kovy, okrem ortute, sa v roku 2009 vyskytovali v nízkych koncentráciách a boli v súlade s príslušnými environmentálnymi normami kvality. Koncentrácie ortute na štyroch odberných miestach vykazovali nesúlad pre najvyššie prípustné koncentrácie, zatiaľ čo limitom pre priemerné ročné koncentrácie nevyhovela kvalita vody iba na jednom odbernom mieste, a to v šamorínskej časti zdrže na odbernom mieste č. 311.

V prípade ortute a kadmia, ktoré stanovuje SVP BA sa v roku 2009 znížili medze stanovenia analytických metód, ktoré však boli vyššie ako príslušné environmentálne normy kvality.

Z celkového hodnotenia a porovnávania kvality povrchových vôd na vstupnom a výstupnom odbernom mieste (Bratislava a Medveďov) vyplýva, že uvedenie Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky a jeho prevádzka prakticky nemá vplyv na kvalitu povrchovej vody v Dunaji. V Medveďove je kvalita vody v niektorých ukazovateľoch dokonca lepšia.

Biologické prvky kvality majú prioritné postavenie v hodnotení ekologického stavu útvarov povrchových vôd v súlade so základným princípom a myšlienkou Rámcovej smernice o vode (RSV). Základným cieľom RSV je dosiahnutie dobrého stavu vôd, a to dobrého ekologického a chemického stavu povrchových vôd.

V roku 2009 na odberných miestach monitorovaných v rámci Slovensko-maďarskej komisie hraničných vôd (monitoruje VÚVH) bolo uskutočnené hodnotenie ekologického stavu vôd pre jednotlivé biologické prvky zamerané na odberné miesta a nie na vodné útvary. Na základe výsledkov možno konštatovať, že v roku 2009 biologické prvky kvality zatriedili Dunaj a vodu Mošonského Dunaja pri Čunove do priemerného ekologického stavu, vodu priesakového kanála pri Čunove do dobrého ekologického stavu.

Hodnotenie biologických prvkov kvality na odberných miestach, ktoré monitoruje SVP BA (Tab. 3) bolo uskutočnené podľa hodnotení predchádzajúcich rokov. Bol hodnotený makrozoobentos, fytoplanktón a perifytón. Spoločenstvá makrozoobentosu indikujú zmeny mesačného až polročného charakteru. V roku 2009 sapróbny index makrozoobentosu na väčšine odberných miest dosahoval úroveň b-mezosaprobity. Len na dvoch odberných miestach v zdrži (č. 309 a 311) dosiahol b-a- až a-b- mezosaprobitu, čo už predstavuje vodu so zreteľnejším znečistením.

Z biologických prvkov kvality sa ďalej sledoval fytoplanktón, ktorý je súčasťou sestónu a indikuje okamžitú kvalitu vody. V porovnaní s rokom 2008 bola abundancia fytoplanktónu a jej sezónna dynamika na väčšine odberných miest odlišná, čo možno pripísať odlišným klimatickým podmienkam v roku 2009. Zmeny abundancie fytoplanktónu v hodnotenom roku boli dynamickejšie, ale nedosiahli také vysoké hodnoty ako v roku 2008. Najvyššia hodnota bola zaznamenaná v zdrži vodného diela na odbernom mieste č. 309 (11336 jedincov.ml^-1). Iba v tomto jedinom prípade sa v roku 2009 vyskytla hodnota nad 10000 jedincov.ml^-1, čo je hranica pre masový rozvoj fytoplanktónu. Priemerná ročná abundancia ani na jednom odbernom mieste nedosiahla hodnotu blízku hranici masového rozvoja. Sapróbny index biosestónu na sledovaných odberných miestach sa v dlhodobom meradle väčšinou pohybuje v intervale, ktorý zodpovedá b-mezosaprobite t.j. prostrediu, ktoré poskytuje existenčné podmienky pre širokú škálu organizmov a predstavuje prirodzené zaťaženie toku organickými látkami. Z hľadiska abundancie fytoplanktónu ako podstatného determinanta ukazovateľa sapróbneho indexu biosestónu možno konštatovať, že vodné dielo nemalo ani v roku 2009 negatívny vplyv na saprobitu.

Na začiatku ramennej sústavy bol na odbernom mieste č. 3376 sledovaný perifytón, ktorý indikuje krátkodobé zmeny v kvalite vody (2-3 týždňového charakteru). Priemerná hodnota sapróbneho indexu perifytónu bola nižšia ako v roku 2008.

Kvalita sedimentov bola pre potreby Dohody v roku 2009 hodnotená: podľa tzv. kanadskej normy „Canadian Sediment Quality Guideline for the Protection of Aquatic Life”. Z výsledkov hodnotenia vyplýva, že v roku 2009 ani na jednom odbernom mieste a ani v jednom monitorovanom ukazovateli kvality sedimentov, pre ktorý existujú limity podľa CSQG, nedošlo k prekročeniu hodnoty koncentrácie predstavujúcej úroveň pravdepodobného účinku PEL, pri ktorej prekročení je možné očakávať nepriaznivý vplyv na biologický život často.

V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli v prípade anorganického znečistenia zaznamenané početnejšie prekročenia prahovej koncentrácie TEL, kedy môžu byť nepriaznivé účinky na biologický život pozorované občasne. Tieto koncentrácie vyjadrujú potenciálnu možnosť objavenia sa ekotoxikologických účinkov. Okrem jednej koncentrácie arzénu stanovenej zo sedimentu odobratého na odbernom mieste č. 4016 v starom koryte Dunaja, boli všetky ostatné koncentrácie bližšie limitu TEL ako PEL.

Najlepšiu kvalitu sedimentu potvrdili analýzy vzoriek sedimentu odobratého na odbernom mieste č. 308 – na ľavej strane kalinkovskej časti zdrže. Najviac prekročení prahových koncentrácií (TEL) bolo zistené v zdrži na odbernom mieste č. 307 v kynete a č.309 v šamorínskej časti zdrže.

Z ostatných sledovaných parametrov kvality sedimentov sa v prípade obsahov amorfnej prchavej sulfidickej síry, ktorej obsah sa ostatné tri roky monitoringu zvýšil, vyskytla v roku 2009 najvyššia koncentrácia v histórii monitorovania sedimentov podľa Dohody 95 na odbernom mieste č. 309 v zdrži vodného diela. Koncentrácie amónnych iónov NH₄⁺ boli druhé najnižšie za obdobie monitoringu. Hodnoty TOC sa po prudkom klesnutí v roku 2007 postupne zvyšujú. V roku 2009 boli na všetkých odberných miestach vyššie ako v roku 2008. Obsah organických látok v sedimentoch je dlhodobo nízky a v hodnotenom roku bol podobný predchádzajúcemu roku.

Na základe orientačného hodnotenia ekologického a chemického stavu povrchovej vody v roku 2009 zameraného na odberné miesta môžeme konštatovať, že celkový ekologický stav na odberných miestach na Dunaji a v Mošonskom Dunaji pri Čunove bol priemerný a na odbernom mieste v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove bol dobrý. V rámci hodnotenia ekologického stavu boli na odberných miestach v zdrži, v starom koryte Dunaja a odpadovom kanáli vyhodnotené fyzikálno-chemické prvky kvality formou porovnania výsledkov monitoringu s limitmi pre dobrý ekologický potenciál, pričom ani jeden ukazovateľ neprekročil limity klasifikačných schém, teda chemické zloženie vody v týchto ukazovateľoch nevplývalo negatívne na dosiahnutie dobrého ekologického potenciálu. Monitorované relevantné látky boli v súlade s národnými environmentálnymi normami kvality. Biologické prvky kvality na týchto odberných miestach neboli monitorované v zmysle nového hodnotenia.

Na základe hodnotenia chemického stavu v roku 2009 v Dunaji iba jedna organická látka (DEHP) na odbernom mieste v Medveďove presiahla environmentálnu normu kvality. Podobná situácia bola aj v Mošonskom Dunaji pri Čunove.

Na monitorovaných odberných miestach v zdrži, v starom koryte Dunaja a v odpadovom kanáli pri Sape bolo zaznamenané presiahnutie environmentálnych noriem kvality pre ortuť na štyroch odberných miestach. Avšak toto hodnotenie bolo iba orientačné vzhľadom na nedostatočnú frekvenciu a rozsah pozorovania.