Všetky merania hladín a prietokov povrchových vôd v hydrologickom roku 2009 prebehli v dohodnutom rozsahu. Na slovenskej strane sa zber údajov uskutočňuje na siedmych vodomerných staniciach na Dunaji, po jednej stanici na Mošonskom a Malom Dunaji a Dobrohošťskom kanáli. Meranie hladín a spracovanie prietokov na týchto staniciach bolo realizované Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ). Aktuálny prietok do starého koryta Dunaja cez stupeň Čunovo a okamžité denné údaje na priesakovom kanáli boli hlásené Vodohospodárskou výstavbou Bratislava š. p. (VVB). Údaje o prietoku a hladinách na stupni Gabčíkovo boli poskytované Slovenskými elektrárňami a. s., VET Trenčín, závod Gabčíkovo (VE Gabčíkovo). Merania hladín na vodočtoch v ramennej sústave zabezpečuje Slovenský vodohospodársky podnik š. p., OZ Bratislava (SVP-Ba). Hladiny povrchových vôd boli sledované celkovo na 28 staniciach, z čoho 14 sa nachádza v ramennej sústave (Tab. 1). Situácia vodomerných staníc je znázornená na Obr. 1.

Tab. 1: Zoznam vodomerných staníc

Q – okamžitý prietok, zvyčajne o 6.00 hod.,            Q_pr – priemerný denný prietok

H – okamžitá hladina, zvyčajne o 6.00 hod.,             H_pr – priemerná denná hladina

 

Hladiny povrchových vôd – údaje o hladinách sú na väčšine vodomerných staníc zaznamenávané automatickými registračnými zariadeniami. Na priesakovom kanáli (stanice č. 3124 a 3125) sa výška hladiny stanovuje len pomocou vodočetnej laty.

Priemerné denné hladiny pre stanice s kontinuálnym záznamom priebehu hladiny sú vyčísľované ako priemer okamžitých hodnôt hladín pre každú celú hodinu.

Prietok – hodnoty prietoku sa na vybraných staniciach stanovujú výpočtom na základe konzumčných (merných) kriviek. Merné krivky sa premeriavajú a upresňujú podľa vopred stanoveného harmonogramu. Na vybraných staniciach (2558, 1252, 1600, 2851) boli merania vykonávané spoločne s maďarskou stranou. Hydrometrovanie sa uskutočnilo v dohodnutých termínoch, spravidla 4-5-krát do roka.

Merania na vybraných staniciach sú vyhodnocované spoločne s maďarskou stranou a vypočítané prietoky sú stanovované dodatočne na základe vzájomného súhlasu. Priemerné denné prietoky sú pre jednotlivé stanice vyčísľované ako priemer z hodinových prietokov za príslušný deň. Aktuálne hodnoty hladín a prietokov zo 6:00 hod na všetkých uvedených staniciach boli maďarskej strane poskytované denne.

1.2.  Spôsob vyhodnotenia údajov

Všetky údaje za hydrologický rok 2009, ktoré boli v zmysle medzivládnej Dohody z roku 1995 poskytnuté maďarskej strane, sú uvedené v tabuľkových prílohách tejto správy (Tabuľkové prílohy, 1. časť). Ich grafické spracovanie sa nachádza v grafických prílohách (Grafické prílohy).

Hodnotenie režimu povrchových vôd je v zmysle Dohody z roku 1995 zamerané na stanice dokumentujúce prietokový a hladinový režim v starom koryte Dunaja, vo vzťahu k prietokovému režimu v profile Bratislava - Devín, a prietokový a hladinový režim v Mošonskom ramene Dunaja. Hodnotenie je založené na údajoch o hydrologickej situácii v povodí Dunaja a údajoch o priemerných denných prietokoch a priemerných denných hladinách.

1.3.  Hodnotenie režimu povrchových vôd

Stanicou, podľa ktorej sa riadi prietokový režim do starého koryta Dunaja je vodomerná stanica č. 1250 – Bratislava - Devín (Obr. 1-1). Množstvo vody pritekajúce do tejto stanice zároveň vyjadruje množstvo vody vstupujúce do oblasti Vodného diela Gabčíkovo. Na základe porovnania priemerného ročného prietoku s dlhodobými hodnotami prekročenia priemerných ročných prietokov možno hydrologický rok 2009 zaradiť medzi nadpriemerne vodné roky. V hydrologickom roku 2009 sa mimoriadne suché mesiace nevyskytli. Medzi suché mesiace možno zaradiť mesiac november 2008 a mesiace január, február a august 2009. K stredne vodným mesiacom patrili mesiace september a október 2009. Mesiace december 2008, máj, jún a júl 2009 patrili medzi vodné mesiace. Mimoriadne vodným mesiacom bol mesiac apríl 2009 (Martinka, 2009).

Priemerný ročný prietok v hydrologickom roku 2009 patril medzi nadpriemerné prietoky na Dunaji a dosiahol 2163 m³s^-1. Podobné prietoky sa počas prevádzkovania Vodného diela Gabčíkovo vyskytli v rokoch 2001 (2170 m³s^-1), 2005 (2128 m³s^-1) a 2006 (2152 m³s^-1) (Tab. 2). Ročné minimum sa vyskytlo 14. januára 2009, kedy prietok klesol na 850 m³s¹ (priemerný denný prietok 941,4 m³s^-1). Najnižší priemerný denný prietok bol zaznamenaný 2. februára 2009 a dosiahol 896,0 m³s^-1. Ročné maximum sa vyskytlo 26. júna 2009 s hodnotou kulminačného prietoku 8288 m³s^-1, pri priemernom dennom prietoku 8080 m³s^-1 (Martinka, 2009).

   Tab. 2: Priemerné ročné prietoky v stanici č. 1250 – Bratislava - Devín

Na základe priemerných denných prietokov v stanici č. 1250 – Bratislava-Devín je možné prietoky na Dunaji počas hydrologického roka 2009 charakterizovať nasledovne (Obr. 1-1): Na rozdiel od niekoľkých predchádzajúcich rokov bol prietokový režim Dunaja typický – t.j. nízke prietoky v zimnom období, zvýšené prietoky na jar a jedna veľká povodňová vlna začiatkom leta, za ktorou nasledovalo postupné klesanie prietokov až do konca septembra. V zimnom období (november 2008 až koniec februára 2009) sa prietoky prevažne pohybovali pod hodnotami dlhodobého denného priemeru. Len v novembri a decembri 2008 v dôsledku väčšieho množstva zrážok v rakúskom a nemeckom povodí Dunaja priemerné denné prietoky presiahli hodnoty dlhodobého denného priemeru. Zvýšenie prietoku na začiatku tretej dekády decembra bolo výrazné a priemerný prietok 23. decembra 2008 dosiahol 3144 m³s^-1, pri kulminácii 3183 m³s^-1. Najnižšie priemerné denné prietoky sa vyskytli v priebehu novembra, uprostred januára a na začiatku a konci februára, kedy sa pohybovali pod hodnotou 1000 m³s^-1. Ročné minimum sa vyskytlo 14. januára 2009, kedy prietok dosiahol len 850 m³s^-1, avšak najnižší priemerný denný prietok sa vyskytol 2. februára 2009 s hodnotou 896 m³s^-1. Koncom februára sa v dôsledku oteplenia a tekutých zrážok výraznejšie zvýšil prietok, čo trval až do konca druhej dekády marca (kulminácia 14. marca 2009 pri 4107 m³s^-1). Po prechodnom poklese prietokov koncom marca prietok začal v dôsledku silného oteplenia opäť stúpať, pričom sa v období od 4. do 12. apríla 2009 pohyboval na úrovni 4000 m³s^-1, s kulmináciou 7. apríla 2009 pri 4359 m³s^-1. Následne prietoky až do konca mesiaca apríl klesali. V máji sa prietoky pohybovali okolo alebo nad hodnotami dlhodobého denného priemeru, avšak až do polovice júna potom výrazne klesali. V polovici júna 2009 následkom zvýšeného množstva zrážok najmä v rakúskej časti povodia Dunaja prietoky prudko stúpli. Zrážky trvalejšieho charakteru vytvorili v polovici tretej dekády júna 2009 výraznú povodňovú vlnu, ktorá kulminovala 26. júna 2009 pri 8288 m³s^-1. Po kulminácii sa v dôsledku silných lokálnych búrok v rakúskom povodí sa konci mesiaca vyskytla aj druhá menšia kulminácia (30. júna 2009, 6998 m³s^-1). V júli a v auguste sa v dôsledku väčšieho množstva zrážok vyskytli dve výraznejšie stúpnutia prietokov, ktoré presiahli 4000 m³s^-1 (19. júla 2009 kulminácia pri 4840, 5. augusta 2009 kulminácia pri 4589 m³s^-1). Koncom augusta a v septembri sa prietoky väčšinou pohybovali pod hodnotami dlhodobého priemeru, avšak začiatkom septembra sa v dôsledku zrážok najmä v nemeckom povodí Dunaja vyskytla prietoková vlna s kulmináciou 6. septembra 2009 pri 3225 m³s^-1. Prietoky klesali ešte aj začiatkom októbra kedy klesli až pod 1000.

Porovnaním priebehu hodnôt priemerných denných prietokov nameraných v staniciach č. 1250 – Bratislava-Devín, 1252 – Medveďov a 1600 – Komárno je možné konštatovať, že priebeh priemerných denných prietokov bol naďalej bez podstatnejších zmien. (Obr. 1-2).

Prietokový režim v starom koryte Dunaja, ktorý bol dohodnutý v Dohode z apríla 1995, a ktorý predpisuje reguláciu množstva vody prepúšťanej do starého koryta Dunaja pod Čunovom, v závislosti na prietokoch v stanici Bratislava-Devín a v závislosti na ročnom období od 250 m³s^-1 až po 600 m³s^-1, bol okrem ojedinelých prípadov dodržaný (Obr. 1-5, Obr. 1-6). Odchýlky sa väčšinou pohybovali v rámci chyby merania.

1.3.1. Prietok do starého koryta Dunaja

Počas hydrologického roka 2009 bola voda do starého koryta Dunaja prepúšťaná cez vodnú elektráreň v Čunove, cez stredovú hať (haťou na obtoku bol trvalo prepúšťaný len tzv. sanačný prietok do 10 m³s^-1) a počas júnovej povodne aj haťou v inundácii. Prietoky nad 600 m³s^-1 boli prepúšťané od 28. apríla do 11 mája 2009 (14 dní) z dôvodu umelej záplavy v pravostrannej inundácii, počas povodňovej vlny v júni 2009 (9 dní) a koncom augusta 2009 (4 dni) z dôvodu technickej údržby VE Gabčíkovo a preplachovania zdrže a ramennej sústavy (Obr. 1-6).

Prietok, ktorý má byť prepúšťaný v príslušnom hydrologickom roku do starého koryta Dunaja, sa v zmysle „Dohody“ počíta na základe nasledovného vzťahu:

,

kde:  Q_Dunaj     -   je priemerný ročný prietok do starého koryta Dunaja v príslušnom hydrologickom roku

        Q_Devín           -   je priemerný ročný prietok v stanici Bratislava-Devín v príslušnom hydrologickom roku

        400 m³s^-1     -   dohodnutý priemerný ročný prietok do starého koryta Dunaja podľa „Dohody“ pre dlhodobý priemerný ročný prietok v stanici Bratislava-Devín 2025 m³s^-1

        2025 m³s^-1   -   dlhodobý priemerný ročný prietok v Dunaji v stanici Bratislava-Devín

Priemerný ročný prietok, ktorý mal byť v hydrologickom roku 2009 podľa vyššie uvedeného vzorca prepustený do Dunaja je nasledovný:

Q_Devín  -  2163 m³s^-1, čo predstavuje 106,8 % prietoku uvažovaného v Dohode

Q_Dunaj -  427,3 m³s^-1, čo predstavuje priemerný ročný prietok, ktorý mal byť prepustený do starého koryta Dunaja

Podľa hlásení prietokov cez vodnú elektráreň a stredovú hať v Čunove, vzťahujúcich sa na 6:00 hod., bol v hydrologickom roku 2009 minimálny okamžitý prietok 250 m³s^-1, maximálny prietok 4500 m³s^-1, a priemerný ročný prietok bol 485,1 m³s^-1.

Ako kontrolný profil pre stanovovanie prietoku prepúšťaného do starého koryta Dunaja slúži stanica Dobrohošť a profil Helena, ktorý sa nachádza na začiatku maďarskej ramennej sústavy. Na oboch profiloch sa uskutočňujú spoločné merania a údaje sú vzájomne odsúhlasované.

Minimálny priemerný denný prietok v starom koryte Dunaja v hydrologickom roku 2009 v profile Dobrohošť bol 197,4 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 2685 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 359,7 m³s^-1 (Obr. 1-3). K tomuto prietoku sa pripočítava prietok odoberaný do maďarskej ramennej sústavy, ktorý je stanovovaný v profile Helena. V tomto profile bol za obdobie hydrologického roka 2009 minimálny priemerný denný prietok 0,532 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 486,0 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 80,58 m³s^-1 (Obr. 1-4).

Na základe údajov z uvedených dvoch staníc (Dunaj - Dobrohošť + pravostranná ramenná sústava - Helena), ktoré sú považované za určujúce pri stanovovaní prietoku prepúšťaného do starého koryta Dunaja je možné konštatovať, že minimálny priemerný denný prietok v hydrologickom roku 2009 v starom koryte Dunaja bol 216,0 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 3764 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 484,6 m³s^-1. Počas hydrologického roka 2009 bolo potrebné do starého koryta prepúšťať množstvo vody nad 600 m³s^-1 z dôvodu zvýšených prietokov (nad 5400 m³s^-1) počas ôsmych dní, čo znamená, že pre tieto dni sa uvažuje iba prietok 600 m³s^-1 a priemerný ročný prietok prepúšťaný do starého koryta Dunaja bol 435,4 m³s^-1, čo predstavuje 101,9 % prietoku podľa vyššie uvedeného vzorca (Obr. 1-6). Zvýšený prietok do starého koryta Dunaja koncom augusta bol prepúšťaný z dôvodu technickej údržby 400 kV rozvodne a kvôli preplachovaniu zdrže a ramennej sústavy.

Na Obr. 1-7 je dokumentovaný priebeh prietokov do starého koryta Dunaja, ktoré sú hlásené denne z objektu č. 2552 - Čunovo - hať, a priebeh dodatočne spracovávaných priemerných denných prietokov v profiloch č. 2558 - Dobrohošť a č. 3535 - Helena, vyčísľovaných na základe spoločných meraní s maďarskou stranou. Z grafického spracovania vyplýva, že medzi prevádzkovými údajmi a údajmi spracovanými po skončení hydrologického roka sú minimálne rozdiely a priebeh prietokov je takmer totožný. Väčšie rozdiely sa vyskytli len počas prechodu povodňovej vlny.

Na základe hodnotenia prietokov prepúšťaných do starého koryta Dunaja je možné konštatovať, že v ročnom priemere bolo prepustených 435,4 m³s^-1 vody, čo predstavuje 101,9 % množstva vody, ktoré malo byť prepustené do starého koryta Dunaja v zmysle Dohody. Čo sa týka tabuľky denného riadenia prietokového režimu je možné konštatovať, že táto bola dodržaná. Minimálne hodnoty pre zimný režim neboli niekoľkokrát dosiahnuté, avšak odchýlka bola len v troch prípadoch väčšia ako chyba daná presnosťou merania (± 7 %). V prípade minimálnych hodnôt pre letný režim je možné konštatovať, že 10 dní v júli a 9 dní v auguste odchýlka presahovala chybu danú presnosťou merania (± 7 %). Na druhej strane v koncom apríla a v priebehu mája 2009 bol prietok prepúšťaný do starého koryta Dunaja 15 dní vyšší než predpísaných 600 m³s^-1 + chyba merania (7 %). Vyšší prietok než predpísaných 600 m³s^-1 + chyba merania sa vyskytol aj v júli (2 dni) a v auguste (5 dní).

1.3.2. Prietok do Mošonského ramena Dunaja

Veľkosť prietoku do Mošonského ramena Dunaja, vrátane prietoku v pravostrannom priesakovom kanáli, je v zmysle Dohody z apríla 1995, v závislosti od hydrologických a technických podmienok, stanovený na 43 m³s^-1. Hydrologickými podmienkami sa v zmysle Dohody z apríla 1995 rozumie hladina v zdrži (minimálne 130,40 m n.m.), hladina v Mošonskom ramene Dunaja (maximálne 125,30 m n.m.) a rozdiel hladín v zdrži a Mošonskom ramene Dunaja (minimálne 5,10 m) – Obr. 1-9, Obr. 1-10. Pod technické podmienky patria najmä technologické prestávky pri údržbe a opravách turbín.

Minimálny priemerný denný prietok v hydrologickom roku 2009 v stanici č. 2851 – Čunovo - Mošonské rameno Dunaja bol 12,14 m³s^-1, maximálny priemerný denný prietok 46,00 m³s^-1 a priemerný ročný prietok 39,56 m³s^-1 (Obr. 1-8). Technická údržba turbín bola realizovaná v novembri 2008 a v januári 2009. Na prelome júna a júla 2009 bol prietok do Mošonského Dunaja redukovaný z dôvodu prechodu povodňovej vlny (13 dní).

K tomuto prietoku sa pripočítava prietok v pravostrannom priesakovom kanáli – objekt č. 3125 (v Dohode z roku 1995 stanovený na 3 m³s^-1), kde sú k dispozícii iba okamžité hodnoty prietoku o 6:00 hod. Za hodnotené obdobie bol minimálny prietok 0,95 m³s^-1, maximálny 3,2 m³s^-1 a priemerný prietok 1,75 m³s^-1. Množstvo vody tečúce v priesakovom kanáli je pomerne konštantné, preto je možné hodnotu priemerného prietoku použiť do celkového hodnotenia. To znamená, že do Mošonského ramena v hydrologickom roku 2009 tieklo v priemere 41,30 m³s^-1, čo predstavuje 96,0 % z predpokladaného prietoku 43 m³s^-1. Pokiaľ by sme však počas obdobia redukovaných prietokov kvôli prechodu povodňovej vlny uvažovali s prietokom 40 m³s^-1, priemerný ročný prietok by spolu s prietokom v pravostrannom priesakovom kanáli bol 42,14 m³s^-1, čo predstavuje 98,0 %. Na základe uvedených skutočností je možné konštatovať, že celkový prietok do Mošonského ramena Dunaja stanovený v Dohode bol dodržaný.

1.3.3. Ľavostranná ramenná sústava

V ľavostrannej ramennej sústave je prevádzkovaných 14 vodočtov. Vodočty boli vybudované takmer na každej línii prehrádzok (okrem línie I) na strane hornej vody. Boli osadené prístrojmi s kontinuálnym záznamom hladiny.

Na grafickom znázornení priebehu hladín (Obr. 1-11) je možné vidieť, že v ramennej sústave sa uplatňujú dva režimy prietokov, tzv. letný, ktorý trvá približne od polovice marca do polovice septembra a zimný, ktorý trvá od polovice septembra do polovice marca. V letnom režime sa okrem manipulácií s uzáverami na jednotlivých prehrádzkach výrazne uplatňuje zvýšenie prietokov počas simulácie záplav. V hydrologickom roku 2009 sa v období od konca apríla do konca prvého júnového týždňa realizovalo zvýšenie prietokov, avšak na prevažnej časti územia bez vybreženia vody. Maximálne prietoky sa podobne ako predchádzajúci rok pohybovali od 60 do 70 m³s^-1, čo priaznivo ovplyvnilo aj hladiny podzemných vôd. V dolnej časti inundácie sa vplyv zvyšovania prietokov príliš neprejavuje (Obr. 1-11), avšak v prípade prechodu povodňovej vlny v starom koryte Dunaja hladiny stúpli až po líniu D.

1.4.  Záver

Záverom je možné konštatovať, že počas hydrologického roka 2009 bol do starého koryta Dunaja prepustený priemerný ročný prietok 484,6 m³s^-1. Počas hydrologického roka 2009 bolo potrebné do starého koryta prepúšťať množstvo vody nad 600 m³s^-1 z dôvodu zvýšených prietokov (nad 5400 m³s^-1) počas ôsmych dní, čo znamená, že pre tieto dni sa uvažuje iba prietok 600 m³s^-1 a priemerný ročný prietok prepúšťaný do starého koryta Dunaja bol 435,4 m³s^-1, čo predstavuje 101,9 % prietoku v zmysle Dohody (427,3 m³s^-1 podľa vzorca pre hydrologický rok 2009).

Keď uvážime, že presnosť merania uvažovaná v norme pre prirodzené toky je ±7 % je možné konštatovať, že prietok stanovený v Dohode bol v hydrologickom roku 2009 dodržaný.

Do Mošonského ramena Dunaja a do priesakového kanála bolo v hydrologickom roku 2009 prepustených v ročnom priemere 41,30 m³s^-1, čo predstavuje 96,0 %.

Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že prietoky stanovené v Dohode boli dodržané.