7. Biota

 7.1. Metodika zberu dát

A v roku 2008 bol monitoring bioty realizovaný za účelom sledovania hlavných trendov vo vývoji bioty 16 rokov po odklonení Dunaja, zaznamenať zmeny a navrhnúť prípadné opatrenia pre zlepšenie podmienok biotopov a skvalitnenie monitorovacieho systému. Taktiež sa postupne začína prihliadať na aktuálne smery hodnotenia vodných biotopov v súlade s Rámcovou smernicou o vode, ktoré sa pre podmienky Slovenska ešte upresňujú a verifikujú. Monitoring sa uskutočňuje na šiestich monitorovacích plochách (Obr. 7, Tab. 22).

Tab. 22: Zoznam monitorovacích plôch a sledovaných ukazovateľov

Sledované ukazovatele:

A - fytocenológia – mezoštruktúra vegetácie (metóda Braun-Blanquet)

B - terestrická fauna – Gastropoda

C - vodná fauna – Cladocera, Copepoda, Ephemeroptera, Trichoptera, Odonata, Mollusca

D - vodná fauna – Pisces

E - vodné makrofyty (Kohlerova metóda a metóda Braun-Blanquet) 

Fytocenológia - metóda výskumu mezoštruktúry vegetácie

Pod mezoštruktúrou vegetácie v zmysle použitej metodiky rozumieme fytocenózy. Tieto boli sledované na označených, trvalých monitorovacích plochách o veľkosti cca 400 m². Geobotanické, semikvantitatívne snímkovanie rastlinných spoločenstiev (fytocenóz) bolo uskutočňované 2-krát ročne (jarný a letný aspekt) a hodnotené podľa zásad zürišsko-montpellierskej školy, sedemčlennou spojenou stupnicou abundancie a dominancie (pokryvnosti a sociability). Ďalej bola hodnotená pokryvnosť jednotlivých etáží (E3 - stromová, E2 - krovinná, E1 - bylinná), ktorá bola stanovená percentuálne. Bola vyjadrená aj podobnosť porastu v porovnaní s predchádzajúcim rokom a dynamika vývoja porastu. V ďalšom kroku boli spoločenstvá terestrických rastlín vyhodnotené aj z hľadiska náročnosti prítomných druhov na niektoré faktory prostredia (svetlo, teplota, kontinentalita, vlhkosť, pôdna reakcia, pôdny dusík). 

Vodné makrofyty

V období medzi rokmi 1990-1991 a 1999-2002 sa monitorovanie makrofýt uskutočnilo metódou Braun-Blanquet (1964). V roku 2003 bola z dôvodu lepšej porovnateľnosti výsledkov s maďarskou stranou zavedená metodika podľa Kohlerovej metódy (Kohler, 1978 in Matečný, 2003). Kohlerova metóda spočíva v získaní súpisu druhov vlastnej vodnej vegetácie i ďalších životných foriem nepriamo viazaných na vodné prostredie z vodného stĺpca jednotlivých čiastkových úsekov toku s relatívne homogénnymi ekologickými podmienkami. Avšak Kohlerova metóda nehodnotí brehovú vegetáciu, preto v dôsledku veľkej dynamiky vodnej hladiny v ramenách a s ňou súvisiacou častou absenciou hydrofytov, sa od roku 2007 pristúpilo aj k používaniu fytocenologického snímkovania (Braun-Blanquet) ako doplňujúcej metódy. 

Cladocera (Perloočky), Copepoda (Veslonôžky)

Vzorky sa odoberali planktónovou sieťkou trikrát za rok. V metodike vzorkovania oproti doterajšiemu monitoringu nenastali žiadne zmeny. 

Ephemeroptera (Podenky), Trichoptera (Potočníky)

Vzorky (larvy) boli odoberané zo štrkového substrátu odkopaním („kicking“ technika). Výsledky od roku 2004 zahŕňajú i imága zachytené na pobrežnej vegetácii, resp. lietajúce imága náhodne zaznamenané odborníkmi v priebehu odoberania vzorky z ramien a terénnej pochôdzky. Tieto doplňujúce údaje slúžia pre zachytenie úplnejšieho zoznamu prítomných druhov. 

Mollusca (Mäkkýše)

Odber materiálu vodných mäkkýšov (Mollusca) sa v hlavnom toku a v ramenách so spevnenými brehmi uskutočňuje trikrát za rok kvantitatívnou metódou na pevných kamenných substrátoch. Druhy žijúce na submerzných a emerzných vodných nárastoch sa získavajú smýkaním hydrobiologickou sieťkou. Doplňujúcou metódou je semikvantitatívna metóda individuálneho zberu, ktorá sa vykonáva za časovú jednotku z ostatných substrátov. Suchozemské mäkkýše (Gastropoda) sú vzorkované preosievaním hrabanky z rovnakej plochy (1x1 m) z viacerých parciálnych plôšok (50x50 cm). V prípade potreby sa používa aj doplnkovú metódu individuálneho zberu jedincov. 

Odonata (Vážky)

Vzorky (larvy) boli odoberané smýkaním submerznej vegetácie. Smýkanie je vykonávané za súčasného rozhrabávania dna („kicking“ technika) s cieľom zachytenia lariev v dnovom substráte. Za účelom zachytenia úplnejšieho obrazu chudobných spoločenstiev vážok sa od roku 2004 pristúpilo aj k sledovaniu a hodnoteniu lietajúcich imág ako doplňujúcich údajov pre zachytenie úplnejšieho zoznamu prítomných druhov. 

Pisces (Ryby)

Odlovy sa vykonali elektrickým agregátom, počet ulovených rýb bol prepočítaný na jednotku rybolovného úsilia za 15 minút lovu elektrickým agregátom – CPUE 15. Dosah agregátu je okolo 1-1,5 m. 

Metodika zberu dát jednotlivých sledovaných ukazovateľov je podrobnejšie charakterizovaná v predchádzajúcich Národných ročných správach (pozri napr. www.gabcikovo.gov.sk/doc/nr2005/index.html).

 

7.2. Spôsob vyhodnotenia údajov

V charakteristike každej lokality (monitorovanej plochy) je zahrnuté:

1. číslo lokality, číslo monitorovanej plochy

2. riečny kilometer lokality (určený z mapy mierky M 1:10000)

3. stručná charakteristika biotopov lokality (hlavný tok Dunaja, rameno, mäkký lužný les a pod.)

4. charakteristika rastlinstva lokality

- porastotvorné dreviny

- pokryvnosti jednotlivých vrstiev a ich charakteristika

- byliny - jarný a letný aspekt

- prenikajúce druhy (neofyty, invázne druhy, nitrátofilné druhy a pod.)

- zmeny zaznamenané v stave rastlinstva

- charakteristika spoločenstva makrofytov

5. charakteristika živočíšstva lokality

- vodná fauna – popis spoločenstiev a hlavné trendy ich vývoja

- terestrická fauna – popis spoločenstiev a hlavné trendy ich vývoja 

 

7.3. Základné informácie o stave bioty na jednotlivých lokalitách

Hydrologické a meteorologické podmienky roku 2008 boli porovnateľné ako v predchádzajúcom roku. Podrobnejšia charakteristika podmienok z hľadiska vegetácie je uvedená vyššie, v kapitole 6.3. Základné informácie o hospodárskych lesných porastoch a o stave abiotického prostredia na monitorovaných lokalitách. 

Lokalita č. 2600 - Dobrohošť, Dunajské kriviny – MP 6 (riečny km 1841)

Lokalita je tvorená suchozemskou časťou v oblasti inundácie nad nápustným objektom Dobrohošť a časťou hlavného toku Dunaja v riečnom kilometri 1841. Vážky sú od roku 2002 sledované v štrkovej jame v blízkosti starého koryta Dunaja.

Lokalita v dôsledku zaklesávania dna Dunaja vykazovala znaky vysúšania už aj pred uvedením VDG do prevádzky. Po prehradení Dunaja sa vysúšanie lokality zintenzívnilo, v ostatných rokoch je možné badať ustálenie podmienok. Táto oblasť nebýva zaplavená ani počas prirodzených záplav a nesiahajú sem ani pozitívne vplyvy zásobovania ramennej sústavy vodou cez nápustný objekt v Dobrohošti. Lokalita je zásobovaná len zrážkovou vodou.

V týchto zhoršených vlhkostných podmienkach je fytocenóza monitorovacej plochy v ostatných rokoch v podstate stabilizovaná. Presychanie stromovej vrstvy pokračovalo aj v roku 2008, už cca 95 % konárov topoľov bielych bolo uschnutých, odumretých. Pod nimi sa vytvorila hustá a druhovo bohatá krovinná i bylinná vrstva, hoci aj v bylinnej vrstve došlo v lete k úbytku druhovej diverzity. Išlo väčšinou o absenciu niektorých vlhkomilných druhov. Zmena nastala z hľadiska dominantných druhov: pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) ustúpila, dominovala invázna netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora) a nitrofilná ostružina ožinová (Rubus caesius). Rozšírenie invázneho druhu zlatobyle obrovskej (Solidago gigantea zostáva zriedkavé.

Hlavný tok Dunaja: Po prehradení Dunaja došlo k výraznému zníženiu prietokov a čiastočnému poklesu rýchlosti prúdenia vody v starom koryte. Pôvodné koryto sa značne zúžilo a brehová línia sa posunula k stredu riečiska. Akvatické živočíšne spoločenstvá sa týmto zmenám prispôsobili, sú relatívne stabilizované a v porovnaní s obdobím pred prehradením Dunaja väčšinou chudobnejšie. Určité zmeny sú v ostatných rokoch zaznamenávané v súvislosti s aktuálnym hydrologickým režimom toku.

Cladocera, Copepoda: Spoločenstvá perloočiek a veslonôžok sú na tomto úseku Dunaja v posledných rokoch pomerne nestabilné, hlavne z hľadiska početnosti populácií. V oboch spoločenstvách v roku 2008 opäť prevládali tychoplanktonické druhy. Spoločenstvo perloočiek bolo druhovo veľmi bohaté, ale litorál bol obývaný len na jar.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvá podeniek a potočníkov sú v celom odklonenom úseku veľmi chudobné. Minuloročným prelovením mediálu toku sa potvrdila prítomnosť ich zástupcov v ťažšie prístupných častiach Dunaja. V tohtoročnej vzorke odobratej z litorálu sa opäť nepotvrdila prítomnosť podeniek, bol zachytený sporadický výskyt dvoch dunajských potočníkov.

Mollusca: Spoločenstvo vodných mäkkýšov bolo v ostatných troch rokoch veľmi chudobné. Okrem zámeny reofilných druhov indiferentnými a postupného znižovania druhovej diverzity v predchádzajúcich rokoch je od roku 2005 registrovaný výrazný pokles početnosti zástupcov. V hodnotenom roku bolo zaznamenaných päť druhov, avšak ani jeden nemal stabilnú prítomnosť. Prvý krát tu bol zaregistrovaný teodox európsky (Theodoxus fluviatilis), ktorý sa invázne šíri po Dunaji. Príčina týchto zmien nie je zrejmá. Môže ísť o interakciu viacerých faktorov - hydrologických, trofických, fyzikálno-chemických a iných.

Pisces: Ichtyocenóza lokality je v zmenených podmienkach starého koryta Dunaja pomerne stabilizovaná. Prípadné rozdielnosti je možné vysvetliť rôznymi prietokmi v čase odberu, čo mení charakter prelovenej časti monitorovacej plochy. V hodnotenom roku bola druhová diverzita a početnosť rýb pomerne vysoká, a to v dôsledku prelovenia spevneného, členitého litorálu v susedstve monitorovacej plochy. Hoci dominantným druhom bola eurytopná plotica červenooká (Rutilus rutilus), potvrdil sa aj výskyt viacerých reofilných druhov, ktoré tu už neboli registrované niekoľko rokov.

Odonata: Odonatocenóza štrkovej jamy zaliatej vodou z Dunaja je v posledných dvoch rokoch chudobnejšia. K ochudobneniu došlo po vyschnutí jamy pri extrémne nízkych vodných stavoch Dunaja na jeseň roku 2006 a po odstránení brehového porastu. V hodnotenom roku boli zaznamenané 4 druhy väčšinou vo forme lietajúcich imág (reofilný druh, semireofilný druh a dva eurytopné druhy), ale len s nepravidelným výskytom a s nízkou početnosťou.

Terestrická fauna - Gastropoda: V dôsledku dlhodobého vysychania oblasti je možné prítomnú terestrickú malakocenózu hodnotiť ako stabilizované spoločenstvo najsuchšieho variantu mäkkého lužného lesa. Dominantmi spoločenstva v posledných rokoch sú druhy rôznych ekologických nárokov – mezohygrofilný a euryekný druh. V nižšie položených častiach lokality však naďalej prežívajú viaceré lesné vlhkomilné druhy, hoci malakocenóza je už takmer dve desaťročia odkázaná len na atmosferické zrážky. Naďalej nie je badateľné ani prenikanie vyslovene xenocénnych druhov.

Lokalita č. 2603 - Bodíky – Bodícka brána – MP9 (riečny km 1829)

Komplexná monitorovacia plocha zahŕňa prietočné rameno typu parapotamal, priľahlú časť starého koryta Dunaja a suchozemskú časť nachádzajúcu sa vo vzdialenosti cca 200 m od starého koryta Dunaja. Zmeny v dôsledku odklonenia väčšej časti prietoku Dunaja sa výraznejšie prejavili zmenou záplavového režimu a v dôsledku malej vzdialenosti monitorovacej plochy od Dunaja je potrebné prihliadať aj na zmeny spôsobené drenážnym účinkom koryta. Výrazným faktorom ovplyvňujúcim vývoj akvatických spoločenstiev je premenlivá rýchlosť prúdenia vody v sledovanom ramene.

Vývoj mladého, jedenásťročného porastu šľachteného euroamerického topoľa (Populus x canadensis) na podploche 2603/A je už v podstate ustálený. Pokryvnosť stromovej vrstvy v ostatných rokoch dosahuje 70-80 %. Zmena oproti predchádzajúcemu roku bola zaznamenaná len v hodnote pokryvnosti krovinnej vrstvy, ktorá v roku 2008 v lete dosiahla až 40 %. Menšie zmeny v druhovej diverzite boli zaznamenané aj v bylinnej vrstve. Podobnosť sa oproti predchádzajúcim rokom znížila, ubudlo niekoľko druhov, avšak opäť sa objavil aj hydrofyt. Za negatívny jav je možné považovať zvýšenie dominancie netýkavky žliazkatej (Impatiens glandulifera). Dominantným druhom naďalej ostáva pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica).

Makrofyty: Podobne ako v predchádzajúcich rokoch sa na jar a začiatkom leta vplyvom vyšších prietokov ojedinele vyskytoval iba stolístok klasnatý (Myriophyllum spicatum). Neskôr sa druhová skladba makrofytov zmenila. Pri slabšom prúdení vody sa na úkor zakorenených hydrofytov začal rozvíjať rožkatec ponorený (Ceratophyllum demersum), ako aj invázny vodomor Nuttalov (Elodea nuttallii).

Hlavný tok Dunaja: Monitoring vodnej fauny v tejto časti hlavného toku Dunaja je zameraný na taxocenózy podeniek (Ephemeroptera) a potočníkov (Trichoptera). Po päťročnej absencii zástupcov bol v hodnotenom roku zachytený ojedinelý výskyt dvoch reofilných podeniek. Z potočníkov boli opäť zaznamenané tri charakteristické druhy dnešného starého koryta Dunaja a vzácny druh Rhyacophila dorsalis. Žiadny druh však nemal počas roka stálu prítomnosť.

Ramenná sústava: Sledované živočíšne spoločenstvá sú prispôsobené regulovanému vodnému režimu ramena, ktoré je súčasťou dotačného systému ramennej sústavy. Zmena hydrologických podmienok ramena sa neočakáva.

Cladocera: Aj v roku 2008 bolo osídlenie ramena tvorené hlavne fytofilnými druhmi, z ktorých najhojnejšie boli Chydorus sphaericus, Peracantha truncata a druhy rodu Alona. Tieto druhy osídľovali litorál i mediál ramena. Kolísavý počet druhov perloočiek a vysoká dominancia litorálnych druhov v mediále ramena dokumentujú značne nestabilné prostredie pre toto spoločenstvo. Ústup pravých planktonitov, ktoré tu prevládali pred prehradením, nastal po vyťažení stromov obkolesujúcich rameno. Presvetlenie pobrežných častí podmienilo rozvoj litorálnej makrovegetácie, ktorá poskytuje vhodný biotop pre tychoplanktonické druhy. Spoločenstvo perloočiek je síce druhovo pomerne bohaté, ale vzorky sú kvantitatívne veľmi chudobné.

Copepoda: Aj spoločenstvo veslonôžok reagovalo na zmenené podmienky ramena podobne ako spoločenstvo perloočiek, len s väčším časovým odstupom. Euplanktonické druhy filtrujúce fytoplanktón chýbali. Prevažuje dominancia fytofilných druhov, ktorá je v tejto taxocenóze registrovaná od roku 2006. Medzi najpočetnejšie patria druhy rodu Eucyclops (Eucyclops serrulatus, Eucyclops speratus), v mediáli Nitocra hibernica a Ectynosoma abrau. Letné a jesenné vzorky boli druhovo aj početnostne pomerne chudobné.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvá podeniek a potočníkov sú v poslednom období druhovo a početnostne čoraz chudobnejšie. Celoročnú prítomnosť mala opäť len jediná limnofilná podenka Cloeon dipterum, celkovo boli zastúpené iba tromi druhmi. Z potočníkov bol zaznamenaný výskyt jediného semireofilného druhu.

Odonata:. Pomerne ustálené podmienky ramena so silnejším prúdením vody vyhovujú reofilným a semireofilným druhom. V zátočinách sa vyskytujú eurytopné druhy, niektoré aj s celoročnom prítomnosťou. Druhové spektrum v hodnotenom roku obohatil druh vysychajúcich a prehriatych vôd šidlovka hnedá (Sympecma fusca).

Mollusca: Hoci monitorovacia plocha poskytuje vhodné podmienky pre vývoj stabilizovaného, druhovo bohatého spoločenstva mäkkýšov, výsledky monitorovania indikujú deštrukciu spoločenstva malakocenózy. Už druhý rok dochádza k zníženiu druhovej diverzity a iba dva prítomné druhy na jeseň tento trend potvrdili. Zanikajú populácie hlavne veľkých druhov, a to aj napriek heterogénnemu charakteru ramena, dostatočnej veľkosti biotopu a dobrým možnostiam pre šírenie druhov. Prítomné druhy sú väčšinou stagnikolné alebo ubikvistické. V roku 2008 dominovali druhy Bythinia leachi, Bythinia tentaculata, Lymnea stagnalis (limnofily) a Dreissena polymorpha (semireofil).

Pisces: Ichtyocenóza monitorovacej plochy patrí v ostatných rokoch, vďaka regulovanej dotácii ramena vodou, medzi najstabilnejšie. Dominantné postavenie v druhovo bohatom spoločenstve už dlhodobo majú eurytopní, indiferentní zástupcovia: Alburnus alburnus, Rutilus rutilus. Zvýšená hodnota bola zaznamenaná aj z hľadiska abundancie rýb, a to vďaka juvenilným jedincom. Pretrváva prítomnosť expanzívneho býčka čiernoústeho (Neogobius melanostomus), avšak objavil sa aj jeho predátor mieň sladkovodný (Lota lota).

Terestrická fauna - Gastropoda: Malakocenóza topoľového porastu (na podploche č. 2603/A) je druhovo bohatá a pri dominancii lesných stredne vlhkomilných druhov má mezohygrofilný charakter. Priaznivé zrážkové pomery a postupujúce zapájanie fytocenózy lokality sa pričinilo o posun malakocenózy smerom k vlhkomilnejšiemu. V hodnotenom roku bolo zaznamenané zvýšené zastúpenie lesných hygrofilných a všeobecne vlhkomilných druhov na úkor doteraz dominujúcich lesných mezohygrofilných zástupcov, ako aj euryhygrických či xerotolerantných druhov. 

Lokalita č. 2604 – Bodíky – Kráľovská lúka – MP 10 (riečny km 1825)

Komplexná monitorovacia plocha je tvorená výbežkom mäkkého lužného lesa a neprietočným ramenom typu plesio-paleopotamal pod obcou Bodíky.

Ani v roku 2008 nebola plocha zaplavená. Vďaka zvýšeným prietokom v ramennej sústave a priaznivým klimatickým podmienkam sa však na podploche 2604/B vyskytovali dobré vlhkostné podmienky, podzemná voda bola v dosahu koreňového systému aj koncom leta. Stromová a krovinná vrstva sa vyvíjali bez väčších zmien, vŕby boli stále dobre olistené. Výraznejšie zmeny boli počas leta registrované v bylinnej vrstve. Invázny druh netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera) stratila svoje dominantné zastúpenie, avšak na ploche sa objavili ďalšie invázne druhy (spolu 5 – vrátane zlatobyle obrovskej - Solidago gigantea). Vo fytocenóze boli výraznejšie zastúpené aj trávy. Je možné konštatovať nárast druhovej diverzity, čo je možné z časti pripísať absencii povrchových záplav.

Makrofyty: Spoločenstvo makrofýt sa v mŕtvom ramene výrazne nemení. V roku 2008 bolo možné určité zmeny zaznamenať v okrajových častiach ramena kvôli nízkemu stavu vody. Otvorenú vodnú plochu aj v tomto roku zarástol rožkatec ponorený (Ceratophyllum demersum), na plytších úsekoch bola opäť koncentrovaná vodnianka žabia (Hydrocharis morsus-ranae), ale vo východnej časti plochy bola populácia lekna bieleho (Nymphaea alba) potlačená porastami močiarnych druhov. nižší stav vody umožnil posun trstinových porastov smerom k otvorenej vode. Lokalita je naďalej bohatá na vzácne druhy (lekno biele - Nymphaea alba, leknica žltá - Nuphar lutea, kotvica plávajúca - Trapa natans, šašina prímorská Bolboschoenus maritimus, riečňanka prímorská - Najas marina).

Cladocera: Mŕtve rameno poskytuje pre rozvoj spoločenstva perloočiek dobré podmienky. Rozkyv vodnej hladiny nie je veľmi výrazný a aj trend zazemňovania je zatiaľ nevýrazný. V spoločenstve perloočiek v hodnotenom roku dominujú litorálne druhy v litorále aj v mediále. V súvislosti s rozvojom makrovegetácie počet druhov narastá, pribúdajú najmä fytofilné druhy.

Copepoda: Napriek vhodným podmienkam v mŕtvom ramene je v spoločenstve veslonôžok, na rozdiel od perloočiek zaznamenávaný pokles počtu druhov, aj keď je spoločenstvo ešte druhovo veľmi bohaté. V mediále si na rozdiel od perloočiek zachovali dominanciu euplanktonické druhy. Je však potrebné dodať, že aj tieto dominantné euplanktonické veslonôžky (druhy rodu Thermocyclops) uprednostňujú biotopy s vyššou priemernou teplotou. Hodnotené mŕtve rameno na základe bohatého spoločenstva perloočiek a veslonôžok, ako aj prítomnosti vzácnych druhov, patrí medzi hodnotné biotopy Slovenska.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvo podeniek v ostatných rokoch väčšinou pozostáva z 3-4 druhov (hlavne stagnikolných). Ich početnosť je väčšinou nízka, stálu prítomnosť v hodnotenom roku mala len podenka dvojkrídlová (Cloeon dipterum). Spoločenstvo potočníkov je dlhodobo chudobné, v hodnotenom roku nebol zaznamenaný žiadny zástupca.

Odonata: Spoločenstvo vážok je v ostatných rokoch pomerne bohaté. Podobne ako v roku 2007 aj v hodnotenom roku bolo zaznamenaných 11 druhov, hlavne eurytopných. Stálu prítomnosť v roku mal len eurytopný druh šidielko väčšie (Ischnura elegans). Vďaka pomerne vlhkému letu nedochádzalo k prehrievaniu vody a nedostatku kyslíka, čo by negatívne ovplyvnilo faunu ramena.

Mollusca: V dôsledku dlhodobej izolovanosti a pravidelného jesenného zaklesávania hladiny vody (až s deficitom kyslíka) dochádza k ochudobňovaniu malakocenózy. V hodnotenom roku došlo k výraznému zníženiu počtu i početnosti druhov. Najviac prekvapil nestály výskyt ubikvistickej fyzy končistej (Physa acuta), ktorý pred 1-2 rokmi dosahoval početnosť nad 1000 jedincov, a zároveň bol posledným hojným druhom mŕtveho ramena.

Pisces: Ichtyofauna lokality je v ostatných rokoch stabilizovaná. Nízka druhová diverzita aktuálne hodnoteného roka svedčí o izolácii ramena. V hojnom počte sa vyskytovali len expanzívny druh sumček čierny (Ameiurus melas) a limnofilná slnečnica pestrá (Lepomis gibbosus). Ostatné druhy spoločenstva sú eurytopné resp. limnofilné a majú pravidelnú prítomnosť vo vzorkách.

Terestrická fauna - Gastropoda: Sledovaná mokraďová malakocenóza obýva biotop s pomerne vyrovnanými a dobrými vlhkostnými podmienkami. Je typická pre najvlhšie varianty lužných lesov. Medzi dominantné a subdominantné druhy patrili polyhygrofilné a lesné hygrofilné druhy. S nižšou početnosťou sa tu vyskytujú aj vzácne polyhygrofilné druhy, ktoré sú citlivé na zmeny vlhkosti pôdy. Je však potrebné prihliadať aj na pomerne vysoké zastúpenie mezohygrofilných zástupcov. Trvalý výskyt antropotolerantného slizniaka veľkého (Limax maximus) v priebehu roka je pravdepodobne výsledkom lesohospodárskej činnosti v okolí monitorovacej plochy. 

Lokalita č. 2608 – Gabčíkovo – Istragov MP 14 (riečny km 1816 – 1818)

Plocha je najrozsiahlejšou monitorovacou lokalitou, zahŕňajúcou suchozemský biotop, časť hlavného toku Dunaja a obvodové rameno typu para-plesiopotamal. Pokles hladiny podzemnej vody, ako aj zníženie intenzity záplav po prehradení Dunaja sa v tejto oblasti najsilnejšie prejavujú pri priemerných, ale najmä nižších stavoch vody v starom koryte Dunaja. Výskyt podpriemerných prietokov bol v hodnotenom roku veľmi hojný a lokalita kvôli nízkym prietokom nebola zaplavená.  Obvodové rameno sa však v čase vyšších prietokov v letnom období naplnilo vodou. Hydrologický režim oblasti nie je v súčasnosti regulovateľný. Viaceré výsledky monitorovania naznačujú potrebu riešenia dotácie vody v tejto oblasti.

Lesný porast monitorovacej plochy bol koncom roka 2006 vyťažený holorubom, ale plocha nebola upravená a zalesnená ani v priebehu roka 2008. Stromová vrstva sa na ploche nenachádza, vrstva krov sa rozvíja len veľmi pomaly, má naďalej nepatrnú pokryvnosť. Rozrastá sa len bylinná vrstva pozostávajúca hlavne z nitrofilných a neofytných druhov, ktorá sa vďaka letným zrážkam úplne zapojila. Zastúpenie invázneho druhu netýkavky žliazkatej (Impatiens glandulifera) sa opäť mierne znížilo, ale objavil sa aj ďalší invázny druh zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea).

Makrofyty: Hydrologické podmienky ramena, v ktorom prebieha sledovanie zárastov makrofýt, boli na jar priaznivé. V oboch sledovaných úsekoch ramena dominovali močiarne druhy. Rameno sa počas leta naplnilo vodou, čím sa v podstate eliminovali doterajšie zárasty terestrických druhov, vrátane ruderálnych taxónov šíriacich sa z okolitých vyrúbaných plôch. Prežívali len chrastica trsťovníkovitá (Phalaris arundinacea) a pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica).

Hlavný tok Dunaja: Akvatické spoločenstvá hodnoteného úseku Dunaja sú ovplyvnené zníženou rýchlosťou prúdenia toku po odklonení väčšej časti prietoku do derivačného kanála a spätným vzdutím nad sútokom odpadového kanála so starým korytom.

Cladocera: Spoločenstvo perloočiek je aj v tejto časti hlavného toku chudobné. V roku 2008 bol zaznamenaných 9 druhov, z ktorých dominovali Bosmina longirostris a Diaphanosoma brachyurum. V súlade s doterajším trendom v spoločenstve perloočiek bol pomer pravých a nepravých planktonitov v podstate vyrovnaný.

Copepoda: Aj spoločenstvo veslonôžok je v tejto časti hlavného toku chudobné. V roku 2008 bolo zaregistrovaných 6 druhov, z ktorých najviac dominoval Eucyclops serrulatus. Celkovo mierne dominovali euplanktonické druhy

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvá podeniek a potočníkov sú v celom sledovanom úseku Dunaja veľmi chudobné. Podenky v tejto oblasti neboli v ostatných štyroch rokoch vôbec zaznamenané. Výskyt druhov potočníkov je v jednotlivých vzorkách síce nepravidelný, ale absencia spoločenstva nebola zaznamenaná od roku 2000. V priebehu hodnoteného roka boli zachytené dva reofilné a jeden eurytopný potočník.

Odonata: Kvôli nevhodným podmienkam pre výskyt vážok v ramennej sústave Istragova a zlému prístupu k ramenám bolo sledovanie odonatocenózy od roku 2005 presunuté do Dunaja. Podľa získaných výsledkov je však odonatocenóza chudobná aj v hlavnom toku. V hodnotenom roku boli zachytené len dve lietajúce imága reofilnej a jedno imágo eurytopnej vážky v blízkosti Dunaja

Mollusca: Spoločenstvo vodných mäkkýšov je od roku 2005 taktiež druhovo chudobné. K ochudobneniu spoločenstva pravdepodobne došlo po expanzii invázneho druhu teodox európsky (Theodoxus fluviatilis). Celoročnú prítomnosť bola zaznamenaná len v prípade tohto druhu. V priebehu roka tu boli zaznamenané iba dva indiferentné druhy. Chýbal aj chránený vysadený reofilný druh fagotka škvrnitá (Fagotia esperi).

Pisces: Ichtyocenóza tejto časti toku je v ostatných rokoch pomerne stabilizovaná, ale z dlhodobého hľadiska je možné pozorovať ústup reofilných druhov. Spoločenstvo je v ostatných rokoch tvorené hlavne eurytopnými druhmi, avšak dominuje expanzívny býčko čiernoústy (Neogobius melanostomus). Expanziu inváznych druhov do určitej mierny potláča reofilný pôvodný dravý druh mieň sladkovodný (Lota lota). V porovnaní s predchádzajúcim rokom bola početnosť rýb nižšia.

Ramenná sústava: Hydrologické podmienky ramena boli v roku 2008 priaznivé. V letných mesiacoch bolo obvodové rameno počas zvýšených prietokov na Dunaji naplnené vodou. Aj rameno predelené hrádzkou Foki bolo prepojené s hlavným tokom Dunaja. Na jeseň však v dôsledku nízkych stavov na Dunaji hladina v ramenách výrazne klesla a obvodové rameno sa vyprázdnilo.

Cladocera: Spoločenstvo perloočiek bolo podobne ako v predchádzajúcich rokoch druhovo bohaté. Najviac druhov sa vyskytlo na jar, v letnom období boli pri vysokých stavoch čiastočne vyplavené a najchudobnejšie spoločenstvo bolo zistené na jeseň. hoci hojnejšie obývaný bol len litorál. Prevládali euplanktonické druhy, aj keď bolo pozorované aj prenikanie litorálnych druhov do mediálu.

Copepoda: Spoločenstvo veslonôžok bolo podobne ako u perloočiek druhovo taktiež bohaté, ale druhy mali nižšie početnosti. V letnom období v dôsledku vysokých vodných stavov dokonca v litorále úplne chýbali. V spoločenstve sa zachováva prevaha euplanktonických druhov.

Ephemeroptera, Trichoptera: Ani v roku 2008 nebol v ramene ani jeho širšom okolí zistený výskyt lariev ani imág podeniek a potočníkov zaznamenaný. Tento stav pretrváva už niekoľko rokov.

Pisces: Ichtyocenóza je sledovaná v tejto časti ramennej sústavy na dvoch podlokalitách, ktoré sa líšia prepojenosťou s hlavným tokom Dunaja. Ku komunikácii s hlavným tokom Dunaja v prípade podlokality pod prehrádzkou Foki dochádza len za vyšších vodných stavov na Dunaji. K pravidelnej komunikácii s hlavným korytom Dunaja dochádza len v časti ramena nad prehrádzkou Foki. Aj preto sa v tejto časti ramena zaznamenáva druhovo bohatá, stabilizovaná ichtyocenóza s vysokou abundanciou jedincov. V roku 2008 bolo zaznamenaných 19 druhov. V ichtyocenóze opäť dominovali eurytopné druhy, ale zachováva sa aj prítomnosť reofilných a limnofilných zástupcov.

Druhá časť ramena, nachádzajúca sa pod prehrádzkou Foki, je od hlavného toku dlhodobo izolovaná. Oproti predchádzajúcemu roku došlo k poklesu počtu druhov.  Roku 2008 bolo zaznamenaných 9 druhov, pričom abundancia bola pomerne vysoká. Dominovali druhy: belička európska (Alburnus alburnus) a plotica červenooká (Rutilus rutilus). Expanzívne správanie cudzích druhov rodu býčkov (Neogobius kessleri a Neogobius melanostomus) naďalej nie je pozorované ani na jednej podploche.

Terestrická fauna - Gastropoda: Monitorovacia plocha sa vyznačuje stredne degradovanou malakocenózou mäkkého lužného lesa. Na ploche sú zastúpené viaceré hygrofilné a polyhygrofilné druhy, ale ich početnosť sa postupne znižuje. Okrem absencie dotácie vody oblasti to môže byť spôsobené aj výrubom okolitých porastov a následnou zmenou mikroklímy. V spoločenstve zároveň postupne narastá zastúpenie mezohygrofilných a eurytopných druhov. Opätovné rozšírenie týchto druhov by bolo možné očakávať po vyriešení dotácie oblasti vodou. 

Lokalita č. 2609 – Sap – Erčéd – MP15 (riečny km 1812)

Monitorovacia plocha sa nachádza pri sútoku odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Po odklonení toku nedošlo v blízkosti monitorovacej plochy k zmene hydrologického režimu, avšak v dôsledku pokračujúcej erózie dna koryta Dunaja a s tým súvisiaceho zaklesávania hladiny povrchových aj podzemných vôd môže stať zraniteľnou a to hlavne v čase dlhotrvajúcich nízkych vodných stavov na Dunaji. V hodnotenom roku boli počas leta zaplavené len nižšie položené časti monitorovacej plochy.

Fytocenóza: Vŕbový porast bol na jar roku 2006 vyťažený holorubným spôsobom. Opätovné zalesnenie šľachteným topoľom (Populus x canadensis) sa vykonalo v druhej polovici roku 2007. Mladé sadenice v hodnotenom roku tvorili porast na úrovni krovinnej vrstvy (do výšky 2,5 m) s nízkou pokryvnosťou (2-5 %). Úprava plochy predstavovala výraznú disturbanciu, ktorá narušila aj monodominantný porast neofytnej astry kopijovitolistej (Aster lanceolatus). Oslabenie porastu astry na jar využili viaceré pôvodné druhy (vrátane chránených, ohrozených a zriedkavých druhov) na zvýšenie svojej pokryvnosti a abundancie. Počas vegetačného obdobia sa astra na netienených plochách úplne zapojila, ale zároveň bránila výraznejšiemu prenikaniu synantropných a eurytopných druhov, ktoré sa rozširujú na vyrúbaných plochách. Nepriaznivým javom je prítomnosť invázneho druhu zlatobyle obrovskej (Solidago gigantea), ktorý sa rozrastal okolo vysadených stromčekov.

Terestrická fauna - Gastropoda: Hlavným dôvodom zmien v spoločenstve terestrickej malakocenózy je výrub vŕbového porastu lokality. Avšak vďaka zaplavovaniu územia sa zo svojich refúgií opäť začínajú šíriť redukované populácie polyhygrofilných druhov. Dominantnými druhmi v súčasnosti sú lesný hygrofilný druh Arianta arbustorum a výrazne eurytopný druh Euconulus fulvus. Relatívne vysokú početnosť mali aj hygrofilné druhy. Nízka druhová diverzita a nízka hustota populácií na zaplavovaných lokalitách je prirodzená. Ani po výrube porastu nebol pozorovaný prienik cudzích druhov. 

Lokalita č. 2612 – Kľúčovec - Sporná sihoť – MP18 (riečny km 1804 – 1805)

Monitorovacia plocha sa nachádza pod sútokom starého koryta Dunaja a odpadového kanála a má tak zachovaný pôvodný vodný režim. Priame vplyvy VD Gabčíkovo na túto lokalitu neboli v minulosti preukázané. Avšak v súčasnosti dochádza k zaklesávaniu dna Dunaja v dôsledku erózie pod vodným dielom a s tým spojený pokles hladín povrchových i podzemných vôd môže mať vplyv na tunajšie spoločenstvá. Oblasť monitorovacej plochy býva počas vysokých vodných stavov v Dunaji pravidelne zaplavovaná, avšak kvôli nízkym prietokom na Dunaji už druhý rok k tomu nedošlo.

Monitorovacia plocha je tvorená mŕtvym ramenom Dunaja, menším plytkým odrezaným ramenom typu plesiopotamal, Opátskym ramenom a úsekom hlavného toku Dunaja v oblasti riečneho kilometra 1804-1805. Terestrická časť monitorovacej lokality sa nachádza na miernom terénnom vale medzi plytkou odrezanou časťou Kľúčovského ramena a obhospodarovanou lúkou.

Fytocenóza: Stromová vrstva sa aj napriek dvojročnej absencii záplav vyvíjala podobne ako v predchádzajúcich rokoch. Vďaka dostatočným zrážkam začiatkom leta sa neobjavil ani predčasný opad olistenia. Krovinná vrstva pozostávala z 5-6 druhov s pokryvnosťou 15-20 %. Podobne ako v roku 2007 sa úspešne rozvíja zmladenie prítomných drevín a krov, ktoré nenarúšajú záplavy. Bylinná vrstva mala už na jar takmer 90 %-nú pokryvnosť, keďže taktiež nebola ničená záplavami. Táto hodnota do leta mierne poklesla. Dominantmi vrstvy boli celoročne opäť nitrofilné druhy pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) a ostružina ožinová (Rubus caesius). Podobnosť porastu s predchádzajúcim rokom bola vysoká.

Makrofyty: Zárasty makrofytov mali v hodnotenom roku na všetkých troch sledovaných úsekoch ramena priaznivé podmienky pre svoj vývoj. Vo všetkých častiach bola prítomná otvorená vodná hladina. Otvorenú vodnú plochu úseku č. 1 vypĺňal invázny druh vodomor Nuttalov (Elodea nuttallii). V ostatných častiach s plytšou vodou bola diverzita druhov podobne predchádzajúcemu roku vyššia. Pretrváva aj prítomnosť vzácnych a ohrozených druhov.

Hlavný tok Dunaja: Monitorovaný úsek hlavného toku Dunaja má relatívne pôvodný charakter s prirodzeným sezónnym kolísaním hladiny. V súčasnosti sa však zdá, že prevádzkovanie vodného diela s kolísaním vodnej hladiny v rámci dňa pravdepodobne ovplyvnilo pobrežné spoločenstvá. Predpokladá sa aj interakcia iných faktorov, napr. trofických.

Ephemeroptera, Trichoptera: Spoločenstvá podeniek a potočníkov sa v jednotlivých rokoch a jednotlivých vzorkách vyskytujú nepravidelne. V predchádzajúcom roku bolo po viacročnej absencii zaznamenané posilnenie spoločenstiev podeniek a potočníkov. V nízkom počte boli registrované reofilné druhy. V hodnotenom roku však zástupcovia týchto spoločenstiev opäť chýbali. Z hľadiska ochudobnenia týchto spoločenstiev sa predpokladá vplyv denného kolísania vodnej hladiny, ale na druhej strane sú tieto spoločenstvá veľmi chudobné na celom odklonenom úseku Dunaja, kde vplyvy kolísania hladiny v rámci dňa neexistuje.

Mollusca: Hlavný tok Dunaja sa v celom hodnotenom úseku vyznačuje chudobnou malakofaunou. V roku 2008 bola stála prítomnosť v priebehu roka zistená len u jediného nepôvodného invázneho druhu teodox európsky (Theodoxus fluviatilis). So zníženou abundanciu tu bol prítomný ďalší ubikvistický lastúrnik Dreissena polymorpha.

Ramenná sústava: Vodná fauna ramennej sústavy je na tejto monitorovanej ploche sledovaná v občasne prietočných ramenách (plesiopotamal). K prepojeniu sledovaných ramien s hlavným tokom dochádza len pri vysokých prietokoch v Dunaji.

Cladocera: O obnovení prepojenia ramena s Dunajom môže svedčiť aj nárast počtu druhov perloočiek v predchádzajúcich dvoch rokoch. Stav vody v ramene bol v hodnotenom roku na jar a hlavne na jeseň nízky a v lete, v súvislosti s vyššími prietokmi na Dunaji, bol zaznamenaný pomerne vysoký stav vody (k obnoveniu kontaktu s hlavným tokom pravdepodobne nedošlo). Spoločenstvo perloočiek bolo druhovo bohaté. Hoci celoročne dominovali fytofilné – litorálne druhy (obývajúce makrofytické zárasty), počas vysokých letných vodných stavov sa zvýšilo aj zastúpenie pelagických perloočiek.

Copepoda: V ostatných dvoch rokoch bol zaznamenaný mierny nárast počtu druhov aj v spoločenstve veslonôžok, pravdepodobne vplyvom pribúdania fytofilných druhov v zazemňujúcom sa ramene. Na rozdiel od predchádzajúceho roka, kedy bol pomer zastúpenia pravých a nepravých planktonitov celoročne takmer vyrovnaný, v letnom období hodnoteného roka bol registrový nárast podielu pravých planktonitov.

Ephemeroptera, Trichoptera: Osídlenie ramena spoločenstvami podeniek a potočníkov je dlhodobo veľmi chudobné až nepravidelné. Jediná stagnikolná podenka Cloeon dipterum mala opäť celoročnú prítomnosť a pri jednom odbere bol zachytený aj semireofilný potočník Anabolia furcata.

Odonata: Podmienky v ramene sú pre spoločenstvo vážok pomerne priaznivé. Výsledky v hodnotenom roku poukazujú na zvýšenú druhovú pestrosť odonatocenózy v zarastajúcom ramene. Je možné konštatovať aj stabilnejšiu prítomnosť druhov v priebehu jednotlivých rokoch.

Pisces: Ichtyofauna sledovaného občasne prietočného ramena je v ostatných rokoch druhovo a početnostne veľmi chudobná. Stabilnú prítomnosť dosahujú len tri druhy nenáročné na obsah kyslíka vo vode. Rameno je plytké, zabahnené a zarastené, a s hlavným tokom komunikuje len pri vyšších vodných stavoch, preto je pravdepodobné, že v letnej prehriatej vode môže vyskytovať stav s deficitom kyslíka, čo však pre aktuálny rok neplatí.

Terestrická fauna - Gastropoda: Zloženie spoločenstva malakocenózy je v ostatných troch rokoch stabilizované. Spoločenstvo je reprezentované druhmi typickými pre suchšie štádiá mäkkého lužného lesa. Dominujú lesný hygrofilný a polyhygrofilný priekopnícky druh, ktoré sa rozšírili po záplavách v rokoch 2005 a 2006. Mezohygrofilné a eurytopné druhy sa ani napriek dvojročnej absencii záplav nerozširujú. 

 

7.4. Záver

Napriek netypickým hydrologickým podmienkam v roku 2008 sa ich vplyv na vývoj rastlinných a živočíšnych spoločenstiev výrazne neprejavil. Koncom zimného obdobia zvýšené prietoky na Dunaji a nadpriemerné zrážky v marci vytvorili pre štart vegetačného obdobia dobrú zásobu pôdnej vlhkosti. Chýbajúce vysoké prietoky v letných mesiacoch a nedostatok zrážok v apríli a máji boli zasa kompenzované nadpriemernými zrážkami v júni a júli. Najnepriaznivejším obdobím bola relatívne suchá jeseň s veľmi nízkymi prietokmi, čo sa však už na vegetácii hodnoteného obdobia neprejavilo. Nepriaznivé vplyvy nízkych zásob pôdnej vlhkosti a nízkych hladín podzemných vôd by sa v prípade ich nedostatočného doplnenia počas zimných mesiacov mohli prejaviť v nasledujúcom roku. V jednotlivých častiach inundácie bol vývoj v roku 2008 nasledovný:

Najvrchnejšia časť tejto oblasti bez priamej dotácie vody bola čiastočne ovplyvnená zvýšenou dotáciou vody do ramennej sústavy, čo sa aj v tejto oblasti prejavilo stúpnutím hladín podzemných vôd. Spoločenstvá tejto oblasti (plocha č. 2600) boli však aj napriek tomu prevažne odkázané len na zrážkovú vodu. Rozdelenie zrážok v čase bolo v roku 2008 priaznivejšie. Pod vysychajúcou vrstvou stromov sa vytvorila hustá a druhovo bohatá krovinná i bylinná vrstva. V letnom období došlo k úbytku druhovej diverzity bylinnej vrstvy. Oblasť obývajú spoločenstvá najsuchšieho variantu mäkkého lužného lesa.

Oblasť medzi nápustným objektom a vyústením hlavného dotačného ramena do Dunaja je charakterizovaná plochami č. 2603 a 2604. V tejto oblasti je možné reguláciou prietokov ovplyvňovať výšku hladiny podzemnej vody. Dôležitým faktorom je každoročné zvyšovanie prietokov v priebehu mája a júna. Maximálne tohtoročné prietoky významne ovplyvnili výšku hladiny podzemných vôd, čo je obzvlášť dôležité aj z oho hľadiska, že už druhý rok sa na Dunaji nevyskytli povodňové prietoky. V rámci komplexnej monitorovacej plochy č. 2603 sa hodnotí mladý topoľový porast v blízkosti Dunaja a jeho malakocenóza. Za negatívny jav je možné považovať zvýšenie dominancie netýkavky žliazkatej (Impatiens glandulifera). V malakocenóze bolo zaznamenané zvýšené zastúpenie lesných hygrofilných a všeobecne vlhkomilných druhov. Sledované spoločenstvá sú v podstate ustálené na mezohygrofilnej úrovni. Hodnotený vodný biotop sa nachádza v hlavnom ramene dotačného systému inundácie. Akvatické spoločenstvá sú v regulovanom ramene v podstate ustálené, ale sú pomerne chudobné kvôli vyplavovaniu zástupcov silnejším prúdením vody. Len ichtyocenóza vykazuje druhovo bohaté, stabilizované spoločenstvo. V terestrickej časti monitorovacej plochy č. 2604 sa nachádzajú stabilizované rastlinné a živočíšne spoločenstvá typické pre vlhké varianty mäkkých lužných lesov. Alarmujúci je však trvalý výskyt inváznych druhov rastlín. Mŕtve rameno plochy č. 2604 vykazuje na základe vývoja živočíšnych spoločenstiev znaky starnutia. Vplyvom prebiehajúcich rozkladných procesov pribúdajú druhy preferujúce teplejšie vody a vody bohatšie na makrofyty a organický detrit. Spoločenstvá sú väčšinou druhovo bohaté. Nevysvetleným zatiaľ ostáva výrazné zníženie počtu i početnosti druhov vodných mäkkýšov. O dlhšie trvajúcej izolácii ramena svedčí síce stabilné ale druhovo chudobné spoločenstvo rýb.

Podstatná časť Istragovskej oblasti (reprezentovanej plochami č. 2608 a 2609) pod vyústením hlavného dotačného ramena po sútok Dunaja s odpadovým kanálom býva pravidelne zaplavovaná až podmáčaná. Avšak v posledných dvoch rokoch kvôli absencii povodňových prietokov na Dunaji k zaplaveniu tejto oblasti nedošlo. Nepriaznivým javom je aj pokles hladiny podzemnej vody súvisiaci s pokračujúcou eróziou dna koryta Dunaja, ktorý je v čase nízkych prietokov Dunaja výrazný. Hydrologická situácia hodnoteného roka bola z tohto pohľadu opäť nepriaznivá, čo zdôrazňuje nutnosť riešenia dotácie vody v tejto oblasti. Porasty oboch hodnotených plôch boli vyťažené a hustý podrast zatiaľ nezalesnených plôch vytvárali hlavne nitrofilné a neofytné rastliny. Výrubom boli postihnuté aj terestrické malakocenózy, v ktorých sa zvýšilo zastúpenie mezohygrofilných a eurytopných druhov. Vodné spoločenstvá v Dunaji a v ramene sú celkovo chudobné. Len spoločenstvá perloočiek a veslonôžok sú druhovo bohaté s prevahou litorálnych druhov. Ichtyocenóza je tiež druhovo bohatá, stabilizovaná, s vysokou abundanciou jedincov. V oddelenej časti ramena počet druhov klesol. Celkovo dominovali eurytopné druhy, ale zachováva sa aj prítomnosť reofilných a limnofilných zástupcov.

Na monitorovacej ploche č. 2612 – reprezentujúcej oblasť inundácie pod sútokom Dunaja a odpadového kanála má zachovaný pôvodný vodný režim. Rovnako však v dôsledku erózie dochádza k zaklesávaniu dna Dunaja s čím je spojený pokles hladín povrchových i podzemných vôd, čo sa môže odraziť na vývoj tunajších spoločenstiev. Oblasť monitorovacej plochy býva počas vysokých vodných stavov v Dunaji pravidelne zaplavovaná, avšak kvôli nízkym prietokom na Dunaji už druhý rok k tomu nedošlo. Fytocenóza je v podstate ustálená s mezohygrofilným charakterom. Vďaka dostatočným zrážkam začiatkom leta sa neobjavil ani predčasný opad olistenia. Dominantmi bylinnej vrstvy boli celoročne opäť nitrofilné druhy. Spoločenstvo malakocenózy je v ostatných troch rokoch stabilizované. Je reprezentované druhmi typickými pre suchšie štádiá mäkkého lužného lesa. Dominujú lesný hygrofilný a polyhygrofilný priekopnícky druh, ktoré sa rozšírili po záplavách v rokoch 2005 a 2006. Vodné spoločenstvá v Dunaji a v ramene sú aj na tejto ploche celkovo chudobné. Na tejto lokalite sú druhovo bohaté spoločenstvá perloočiek, veslonôžok a vážok. Aj ichtyofauna sledovaného občasne prietočného ramena je v ostatných rokoch druhovo a početnostne veľmi chudobná. V budúcnosti bude potrebné venovať pozornosť klesaniu hladín podzemných vôd vplyvom postupného zaklesávania dna Dunaja.

Hlavné koryto Dunaja (sledované v rámci komplexných monitorovacích plôch č. 2600, 2603, 2608 a 2612) sa vyznačuje zmenenými charakteristikami po odklonení toku. Okrem zníženého zastúpenia reofilných druhov a ich nahradenia eurytopnými bolo po odklonení pozorované všeobecné ochudobnenie spoločenstiev. Jeho miera je pravdepodobne miernejšia, než ukazujú výsledky, keďže zástupcovia sa mohli presunúť smerom do stredu riečiska, kde sú bežnými odberovými metódami nezachytiteľní. Je potrebné upozorniť, že v spoločenstvách rýb a vodných mäkkýšov dochádza k expanzii inváznych druhov a súčasnému ústupu ostatných druhov. Problémom sa môže stať aj pokles vodnej hladiny dôsledkom erózie dna pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Dôležitým faktom je aj v podstate celoplošné šírenie sa dvoch inváznych druhov rastlín – netýkavky žliazkatej (Impatiens glandulifera) a zlatobyle obrovskej (Solidago gigantea). Ústup inváznych rastlín by mohol byť riešený zlepšením vodného režimu záujmového územia (záplavy, zvýšenie hladiny vody v Dunaji, efektívnejšie využívanie existujúcich regulačných objektov), čím sa podporí pôvodná vegetácia.