5.    Pôdna vlhkosť

5.1.  Metodika zberu dát

Aj v roku 2008 prebiehal monitoring pôdnej vlhkosti bez zmien. Merania pôdnej vlhkosti sa uskutočnili neutrónovou sondou. Pozorovania boli realizované v rámci monitoringu vplyvu prevádzky vodného diela Gabčíkovo na prírodné prostredie. Do výmeny údajov s maďarskou stranou je zaradených 20 objektov (Tab. 15). Patria sem objekty na meranie pôdnej vlhkosti pozorované v rámci odbornej skupiny „Biota“ (5 objektov), garantom ktorej je Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského Bratislava (PriF UK), odbornej skupiny „Pôda“ (3 objekty), garantom ktorej je Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) a odbornej skupiny „Les“ (12 objektov), garantom ktorej je Národné lesnícke centrum, Lesnícky výskumný ústav Zvolen – Výskumná stanica Gabčíkovo (NLC-LVÚ) (Obr. 5).

Tab. 15: Zoznam pozorovaných lokalít

   

5.2.  Spôsob spracovania údajov

Namerané údaje boli v zmysle "Dohody" a "Štatútu" tabuľkovo a graficky spracované. Vypracované grafy a tabuľky sú uvedené v prílohách Národnej ročnej správy z monitorovania za rok 2008 (Tabuľkové a Grafické prílohy). V tabuľkách sú uvedené údaje za rok 2008, ktoré boli poskytnuté maďarskej strane v rámci výmeny údajov, vrátane údajov o hladine podzemnej vody v mieste merania pôdnej vlhkosti. Ako podporné údaje sú do výmeny zaradené aj údaje priemerných denných teplôt a denných zrážkových úhrnov. Textové hodnotenie je spracované na jednotlivé vybrané lokality pozdĺž toku Dunaja.

Grafické znázornenie nameraných údajov bolo vyhotovené v dohodnutom tvare a pozostáva z dvoch typov grafov:

1. Zobrazenie priemernej hodnoty objemovej vlhkosti v % pre hĺbkové intervaly od 0 do 100 cm a od 110 do 200 cm. Priemerná hodnota objemovej vlhkosti pre jednotlivé dátumy merania bola vypočítaná ako priemerná hodnota pre uvedené hĺbkové intervaly. V prípade neúplného hĺbkového intervalu sa priemerná hodnota pôdnej vlhkosti počítala len v prípade najmenej štyroch meraní po hĺbke.

2. Zobrazenie časového a priestorového rozloženia hodnôt pôdnej vlhkosti v plošnom farebnom grafe pre úplný profil merania za obdobie rokov 1989-2008. Farebná škála bola zvolená s krokom 5 % pre hodnoty pôdnej vlhkosti od 0 do 50 %, pričom hodnoty nad 50 % objemovej vlhkosti sú znázornené jednou farbou. Odtiene hnedej farby znamenajú nedostatok resp. nízky obsah pôdnej vlhkosti, zelená a modrá farba predstavujú dostatočnú vlhkosť pre vegetáciu, odtiene fialovej farby znamenajú vysoké hodnoty pôdnej vlhkosti až takmer nasýtenosť príslušnej polohy vodou a červenofialová farba predstavuje nasýtenosť príslušnej polohy vodou. Presný dátum merania je vyjadrený čiarkou nad horizontálnou časovou osou. Okrem toho ako dôležitá doplňujúca informácia je priamo v obrázku vynesený priebeh hladiny podzemnej vody na danej lokalite.

Priložené je aj grafické znázornenie priebehu priemerných denných teplôt a denné úhrny zrážok na najbližších meteorologických staniciach:

denné úhrny zrážok:                2565 - Bratislava-letisko a 2569 - Gabčíkovo

priemerné denné teploty:         2588 - Bratislava-letisko a 2590 - Gabčíkovo.

  

5.3.  Hodnotenie monitorovaných lokalít

Hodnotenie výsledkov monitoringu pôdnej vlhkosti je založené na hodnotení údajov nameraných v roku 2008. Základné údaje o lokalite, ako aj vybrané údaje z predchádzajúceho obdobia sú v hodnotení spomenuté len stručne. Podrobná charakteristika lokality je uvedená v Národnej ročnej správe za rok 1996 (www.gabcikovo.gov.sk). Aj v priebehu roka 2008 bola pôdna vlhkosť významne ovplyvnená hydrologickými a klimatickými pomermi v oblasti. Nedostatok zrážok v priebehu zimného obdobia bolo kompenzované nadpriemernými zrážkami počas marca, v dôsledku čoho boli na začiatku vegetačného obdobia vytvorené pomerne dobré zásoby pôdnej vlhkosti. Vplyvom podpriemerných zrážok v apríli a máji začala pôdna vlhkosť klesať. Vlahovú bilanciu nezlepšili ani nadpriemerné zrážky počas júna a júla, keďže bol v dôsledku vysokých teplôt vyšší výpar. V inundácii sa veľmi pozitívne odrazilo výrazné zvýšenie prietoku v priebehu mája začiatkom júna. Významnejšie doplnenie pôdnej vlhkosti znamenal až prechod prietokovej vlny v auguste, čo však obsah pôdnej vlhkosti ovplyvnilo najmä v hĺbkovom intervale pod 1 m. Nízke priemerné denné prietoku koncom vegetačného obdobia mali za následok ďalší pokles obsahu pôdnej vlhkosti..

Monitorovací objekt č. 2703, Dobrohošť - Dunajské kriviny, MP-6

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja, medzi prívodným kanálom a starým korytom Dunaja, približne v rkm 1841. Pôdny profil v mieste sledovania pôdnej vlhkosti je tvorený prachovitopiesčitou a ílovitou hlinou do hĺbky cca 0,2 m (123,5 m n. m.), do hĺbky cca 1,2 m (122,5 m n. m.) sa striedajú vrstvy tvorené hlinitým pieskom alebo piesčitou hlinou, pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy tvorené pieskom a štrkopieskom.

Zásobovanie pôdneho profilu vodou smerom od hladiny podzemnej vody nie je v dôsledku veľkej hĺbky hladiny podzemnej vody (4-5 m) možné. V roku 2008 hladina podzemnej vody počas prechodu prietokovej vlny v auguste, kedy bol z technických dôvodov prietok krátkodobo presmerovaný do starého koryta Dunaja vystúpila tesne pod rozhranie štrkov a jemnozrnnejších sedimentov. Z tohto dôvodu len zanedbateľne ovplyvnila obsah pôdnej vlhkosti v dolnej časti hĺbkového intervalu 1-2 m. Obsah vlhkosti v pôdnom horizonte a v najvrchnejších vrstvách závisí výlučne od zrážok. K zvýšeniu vlhkosti dochádza len vplyvom pomerne výdatných zrážok a na jar, keď dochádza ku kombinácii topenia sa snehu so zrážkami. V roku 2008 zásoby vlhkosti vytvorené v zimnom období vydržali do konca apríla. Stredne vysoký obsah bol k dispozícii ešte v priebehu mája. Avšak od júna až do konca novembra bol obsah pôdnej vlhkosti v hĺbkovom intervale 0-1 m opäť veľmi nízky, aj napriek nadpriemerným zrážkam v priebehu júna a júla (Obr. 5-1a).

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný. Zásoba pôdnej vlhkosti sa v tejto hĺbke vytvára prevažne v mesiacoch november až marec, prípadne apríl. Najvyššia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti vo vrstve do 1 m sa na tejto lokalite vyskytla v koncom marca a začiatkom apríla 2008 (Obr. 5-1b). Od apríla pôdna vlhkosť rýchlo klesala, pričom najnižšie hodnoty dosiahla koncom októbra 2008. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti v roku 2008 bola 11,12 objemových %, najvyššia hodnota dosiahla 28,65 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti mierne stúpli už po povodni v septembri 2007 a maximum dosiahli koncom marca 2008. Počas zimných mesiacov sa vytvorila pomerne dobrá zásoba pôdnej vlhkosti pre nasledujúce vegetačné obdobie (Obr. 5-1b). Od apríla až do konca roka obsah pôdnej vlhkosti takmer súvislo klesal, len v auguste sa mierne prejavil vplyv prepustenia zvýšeného prietoku v starom koryte Dunaja. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti koncom novembra dosiahla 18,48 objemových %, čo je najvyššou minimálnou hodnotou od roku 2004. Najvyššia hodnota pôdnej vlhkosti sa vyskytla koncom marca a dosiahla 28,57 objemových %.

Na obrázku znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase v celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-1a) je zreteľne viditeľný vplyv klimatických pomerov a to až do hĺbky cca 1,5 až 2 m. Vplyv z hladiny podzemnej vody je v roku 2008 zrejmý len počas krátkodobého zvýšenia prietoku v starom koryte Dunaja v priebehu augusta z technických dôvodov. Najintenzívnejší vplyv klimatických pomerov sa prejavuje do hĺbky cca 0,7 až 0,8 m, kde sa nedostatok vlahy v roku 2008 intenzívne prejavil v mesiacoch jún až november. Zásoba pôdnej vlhkosti sa vytvárala od septembra 2007 po prechode povodňovej vlny až do konca marca. V hĺbke 2-4 m vplyv hladiny podzemnej vody v dôsledku slabej kapilárnej vzlínavosti chýba. Prejavuje sa len pri ojedinelých stúpnutiach hladiny v starom koryte Dunaja.

Monitorovací objekt č. 2704, Bodíky - Bodícka brána, MP-9

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja pri starom koryte Dunaja. Pôdny profil v mieste sledovania pôdnej vlhkosti je tvorený hlinou do hĺbky cca 0,4 m (118,9 m n. m.), do hĺbky cca 3,65 m (115,65 m n. m.) sa striedajú vrstvy tvorené prachovitým a hlinitým pieskom s prachovito-pieščitou hlinou, pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy tvorené pieskom a štrkopieskom.

Hladina podzemnej vody sledovaná v sonde č. 2709 sa do prehradenia Dunaja pohybovala takmer výlučne nad rozhraním štrkopieskov a pôdneho profilu. Pretože mocnosť pôdneho profilu je až 3,65 m a hladina podzemnej vody sa po prehradení Dunaja väčšinou pohybuje v jeho dolnej polovici maximálne hodnoty pôdnej vlhkosti sú viazané na úroveň hladiny podzemnej vody cca 3 m pod terénom. V roku 2008 sa hladina pohybovala 0,5 až 4,0 m pod terénom.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný. Pôdna vlhkosť je vo veľkej miere závislá od množstva zrážok a teploty. Zásoba pôdnej vlhkosti sa v hĺbke 0-100 cm vytvára prevažne v mesiacoch november až apríl, avšak v roku 2008 sa začal vytvárať už po prechode povodňovej vlny v septembri 2007. Maximálne hodnoty pôdnej vlhkosti boli dosiahnuté koncom marca. Od začiatku apríla obsah pôdnej vlhkosti sústavne klesal až do konca augusta, kedy sa vyskytli aj najnižšie hodnoty v roku 2008. Ku koncu roka obsah pôdnej vlhkosti mierne stúpol. V roku 2008 bola najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 14,51 objemových %, najvyššia 30,61 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh pôdnej vlhkosti prevažne závislý na výške hladiny podzemnej vody. V období pred prehradením Dunaja a pri vyšších stavoch hladiny podzemnej vody (okolo 117 m n. m. a vyššie) pôdna vlhkosť dosahuje takmer hodnoty nasýtenia, čo je spôsobené vysokou hodnotou kapilárnej vzlínavosti. Najvyššie hodnoty pôdnej vlhkosti sa vyskytli počas zvýšených prietokov do ramennej sústavy koncom mája 2008. Mierne zvýšenie hodnôt bolo zaznamenané aj počas prechodu prietokovej vlny v starom koryte Dunaja v priebehu augusta 2008. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti bola 25,9 objemových %, najvyššia hodnota bola 33,43 objemových %.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-2a) sa vplyv klimatických pomerov v roku 2008 prejavil od júna do novembra, kedy došlo k presušeniu pôdneho profilu až do hĺbky cca 0,8-1 m. Aj v roku 2008 je zreteľný priaznivý vplyv zvýšených prietokov do ramennej sústavy v priebehu mája a začiatkom júna. Krátkodobý vplyv z hľadiska doplnenia zásob pôdnej vlhkosti malo aj prepustenie zvýšených prietokov v priebehu augusta 2008, ktoré bolo potrebné realizovať z technických dôvodov. Koniec vegetačného obdobia bol kvôli nízkym prietokom charakterizovaný výrazným poklesom obsahu pôdnej vlhkosti.

Monitorovací objekt č. 2705, Bodíky - Kráľovská lúka, MP-10

Monitorovacia plocha sa nachádza na hranici inundačného územia Dunaja, cca 900 m od prívodného kanála. Pôdny profil je v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený hlinou do hĺbky cca 3,0 m (114,4 m n. m.), do hĺbky cca 4,6 m (111,8 m n. m.) sa nachádza prachovitý a hlinitý piesok. Pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy tvorené pieskom a štrkopieskom.

Hladina podzemnej vody sledovaná v sonde č. 2710 a 2329 do prehradenia Dunaja vykazovala značnú rozkolísanosť a v mieste sledovania pôdnej vlhkosti sa pohybovala výlučne nad rozhraním štrkopieskov a pôdneho profilu. Po napustení ramennej sústavy nastalo na lokalite stúpnutie hladiny podzemnej vody, pričom minimá sa pohybujú o cca 0,5 m vyššie než pred prehradením. Na druhej strane, rozkyv hladiny podzemnej vody je o niečo menší, závislý na rozkyve hladiny v Dunaji a priľahlých ramenách. Hladina podzemnej vody na lokalite prevažne kolíše od 0,5 do 1,5 m pod terénom. Počas každoročného zvýšených prietokov do ramennej sústavy začiatkom vegetačného obdobia hladina podzemnej vody vystupuje až na povrch.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti mierne rozkolísaný vďaka relatívne vysokej hladine podzemnej vody. Jestvujúce kolísanie súvisí so striedaním sa zimného a letného režimu prietokov v ramennej sústave. V roku 2008 sa relatívne vysoký obsah pôdnej vlhkosti, po predchádzajúcom poklese od septembrovej povodňovej vlny v roku 2007, začal zvyšovať až po zvýšení prietokov do ramennej sústavy koncom apríla. Po ukončení zvýšenej dotácie do ramennej sústavy pôdna vlhkosť v dôsledku nedostatku zrážok začala klesať, ale vplyvom prietokovej vlny v priebehu augusta znova stúpla a výraznejšie poklesla až koncom augusta. Minimálne hodnoty sa koncom septembra a koncom novembra 2008. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti v roku 2008 bola 39,83 objemových %, najvyššia 49,06 objemových % (Obr. 5-3b).

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh pôdnej vlhkosti veľmi vyrovnaný a hodnoty sa prakticky pohybujú na úrovni nasýtenia. Je to spôsobené tým, že hladina podzemnej vody sa v priebehu roka pohybuje v hornej časti tohoto hĺbkového intervalu. V tejto hĺbkovej úrovni sa nepriaznivé klimatické pomery vôbec neprejavujú. V roku 2008 bola najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 41,3 objemových %, najvyššia 44,14 objemových %. Aj tieto hodnoty naznačujú, že priebeh hodnôt pôdnej vlhkosti bol po celý rok 2008, podobne ako za celé predchádzajúce obdobie, vyrovnaný.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-3a) je vidieť, že vplyv klimatických pomerov na tejto lokalite je zanedbateľný. Súvislá vrstva štrkov a štrkopieskov sa nachádza od hĺbky 4,6 m nižšie. V rokoch 1995 až 2008 je jasne viditeľné takmer plné nasýtenie pôdneho profilu až tesne pod povrch terénu. Podzemná voda sa sústavne podieľa na dotácii pôdneho profilu a k zmene pôdnej vlhkosti v podstate nedošlo. Na monitorovanej ploche sa hladina podzemných vôd udržiava v podobných hĺbkach ako pred prehradením, vysoko nad hranicou štrkov. Hodnoty pôdnej vlhkosti sú v porovnaní s obdobím pred prehradením mierne vyššie.

Monitorovací objekt č. 2706, Gabčíkovo - Istragov, MP-14

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja medzi odpadovým kanálom a starým korytom Dunaja. Pôdny profil je v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený hlinou do hĺbky cca 0,6 m (114,34 m n. m.), od 0,6 do 1,0 m sa nachádza štrkovitá vrstva, do hĺbky cca 2,15 m (112,79 m n. m.) sa striedajú vrstvy hlinitého piesku a piesčitej hliny. Pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy štrkopiesku.

Merania hladiny podzemnej vody na sonde č. 2711 pri mieste sledovania pôdnej vlhkosti ukazujú, že pôdny horizont je zasahovaný hladinou podzemnej vody len za vyšších vodných stavov. Pri porovnaní priebehu hladiny podzemnej vody pred a po uvedení vodného diela do prevádzky sa dá usudzovať, že v režime hladiny podzemnej vody došlo k poklesu priemerných a minimálnych hladín. Výskyt miním je viazaný na minimálne hladiny vody v starom koryte Dunaja. Pri maximálnych stavoch občas dochádza k zatopeniu monitorovaného územia, v roku 2008 sa takýto stav nevyskytol. V prípade dlhotrvajúcich nízkych stavov, ako to bolo v druhej polovici hydrologického roka 2003, v roku 2004, ale aj koncom roka 2008 sa výrazne prejavuje nedostatočné zásobovanie pôdneho profilu pôdnou vlhkosťou.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný, pričom minimá sa viažu na minimá priebehu hladiny podzemnej vody. Maximálne hodnoty sa okrem vysokých vodných stavov vyskytujú aj v období s vyšším množstvom zrážok (zimné obdobie 2007-2008). Po prechode povodňovej vlny v septembri 2007 sa obsah pôdnej vlhkosti vďaka zrážkam v novembri 2007, januári a marci 2008 udržoval na pomerne vysokej úrovni, pričom najvyššia hodnota sa vyskytla v marci. Potom obsah pôdnej vlhkosti klesal a najnižšiu úroveň dosiahol, po zrážkovo podpriemernom apríli a máji, koncom mája 2008. Obsah pôdnej vlhkosti opätovne prechodne stúpol počas krátkotrvajúcich vyšších prietokoch v júli a v auguste. Koncom vegetačného obdobia hodnoty pôdnej vlhkosti opäť rýchlo klesli a slabé stúpnutie bolo zaznamenané až koncom roka (Obr. 5-4b). V priebehu roka 2008 však vďaka vzájomnému dopĺňaniu období so zrážkami a výskytom vyšších prietokov nenastalo výrazné preschnutie pôdneho profilu. V roku 2008 bola najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 15,59 objemových %, najvyššia 29,40 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh priemernej hodnoty pôdnej vlhkosti tiež pomerne rozkolísaný. V roku 2008 však na rozdiel od predchádzajúcich rokov boli hodnoty pôdnej vlhkosti po celý rok pomerne vyrovnané. Hodnoty pôdnej vlhkosti v roku 2008 kolísali v úzkom intervale od 27,31 do 31,67 objemových %. Podobne ako vo vrstve do hĺbky 1 m aj v tomto hĺbkovom intervale bola pôdna vlhkosť doplnená po prechode povodňovej vlny v septembri 2007 a na tejto úrovni sa udržala až do konca mája, kedy mierne klesla. Aj v tomto hĺbkovom intervale obsah pôdnej vlhkosti opätovne prechodne stúpol počas krátkotrvajúcich vyšších prietokoch v júli a v auguste. Od konca hodnoty pôdnej vlhkosti až do konca roka, kedy sa vyskytli aj minimálne hodnoty, mierne klesali. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti v roku 2008 bola 27,31 objemových %, čo predstavuje najvyššiu minimálnu hodnotu za celé obdobie pozorovania. Najvyššia hodnota dosiahla 31,67 objemových %, čo je zas jedna z najnižších maximálnych hodnôt pôdnej vlhkosti dosiahnutých v jednotlivých rokoch monitorovania.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-4a) je vplyv klimatických pomerov zreteľný do hĺbky cca 0,6 m. Avšak v priebehu roka 2008 sa vďaka vzájomnému dopĺňaniu období so zrážkami a výskytom vyšších prietokov nevyskytlo presušenie najvyšších pôdnych vrstiev. Na druhej strane v dôsledku nízkych prietokov koncom vegetačného obdobia nastal výrazný pokles obsahu vlhkosti vo vrstvách pod 2 m. Vplyv klimatických pomerov na pôdnu vlhkosť postupne doznieva v hĺbke 0,6 až 1,0 m a v prípade priaznivých vodných stavov sa uplatňuje už vplyv hladiny podzemnej vody. V roku 2008 bola však pôdna vlhkosť, až na zvýšený prietok v priebehu augusta, závislá výlučne od zrážok. Je zrejmé, že pri relatívne nízkych stavoch na Dunaji, keď sa v priebehu roka nevyskytnú prietoky nad 4500 m³s^-1, začína byť vodný režim lokality závislý výlučne od zrážok, čo môže viesť k zmene charakteru lokality. Výsledky monitoringu lesných porastov a bioty poukazujú na potrebu urýchleného doriešenia zásobovania tejto oblasti vodou, tak aby sa priemerné hladiny podzemných vôd zvýšili o 0,5 až 1 m, inak je možné očakávať trvalú zmenu rastlinných a živočíšnych spoločenstiev smerom k suchomilnejším.

Monitorovací objekt č. 2707, Kľúčovec - Sporná sihoť, MP-18

Monitorovacia plocha sa nachádza v inundačnom území Dunaja pod zaústením odpadového kanála vodného diela, medzi korytom Dunaja a mŕtvym ramenom. Pôdny profil je v mieste sledovania pôdnej vlhkosti tvorený hlinou do hĺbky cca 0,3 m (112,3 m n. m.), do hĺbky cca 3,55 m (109,08 m n. m.) sa striedajú vrstvy hliny, hlinitého a prachovitého piesku. Pod týmito vrstvami sa nachádzajú vrstvy piesku a štrkopiesku.

V mieste sledovania pôdnej vlhkosti sa hladina podzemnej vody v roku 2008 pohybovala v hĺbke od 0 do 4,5 m. Lokalita v roku 2008 nebola zaplavená. Hladina podzemnej vody sa po prevažnú časť roka pohybovala sa od 1,5 do 3,5 m (Obr. 5-5a).

Pôdnu vlhkosť na tejto lokalite jednoznačne ovplyvňujú vodné stavy na Dunaji. Keďže sa v priebehu roka nevyskytli prietoky, pri ktorých by hladina podzemnej vody vystúpila do výšky nad 1 m pod terénom, pôdna vlhkosť v hornej časti pôdneho profilu bola ovplyvňovaná výlučne zrážkami.

V hĺbke do 1 m pod povrchom je priebeh pôdnej vlhkosti značne rozkolísaný, a zodpovedá režimu pri ktorom je pôdna vlhkosť prevažne závislá od zrážok. Minimá sa viažu na nízke vodné stavy na Dunaji koncom vegetačného obdobia 2008. Maximá boli viazané na obdobie s výdatnými zrážkami v marci 2008. V roku 2008 bola najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti 8,46 objemových %, najvyššia 16,71 objemových %.

V hĺbke od 1 do 2 m pôdneho profilu je priebeh priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti tiež rozkolísaný. V roku 2008 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi menej. Po pomerne dobrom zásobovaní pôdnej vlhkosti z hladiny podzemnej vody až do konca augusta hodnoty pôdnej vlhkosti v dôsledku nízkych prietokov koncom vegetačného obdobia klesali až do konca roka, kedy dosiahli minimálne hodnoty. Maximálna hodnota sa vyskytla po prechode prietokovej vlny v auguste 2008. Najnižšia priemerná hodnota pôdnej vlhkosti bola 16,28 objemových %, najvyššia hodnota bola 25,42 objemových %.

Na grafe znázorňujúcom priebeh pôdnej vlhkosti v čase na celej mocnosti pozorovaného profilu (Obr. 5-5a) je vplyv klimatických pomerov dominantný až do hĺbky 1,5 m. Nedostatok zrážok sa však v dôsledku ich relatívne dobrého rozloženia výrazne neprejavil. Dotácia vrchnej vrstvy zvyčajne prebieha v mesiacoch november až apríl. Ako je z obrázka zrejmé, v hĺbke 1,0 až 2,3 m sa nachádza vrstva tvorená prevažne jemnozrnným pieskom, pravdepodobne s premenlivým obsahom ílovitých častíc s polohou hrubozrnnejšieho piesku v hĺbke od 1,5 do 1,8 m. Vrstva od 2,3 m do 3,5 m je tvorená pravdepodobne jemnozrnným pieskom s vysokou hodnotou kapilárnej vzlínavosti (cca 1,5 m). Táto vrstva je naviac takmer stále v kontakte s hladinou podzemnej vody, čo vysvetľuje vysoké hodnoty pôdnej vlhkosti. Súvislá vrstva štrkov, štrkopieskov sa nachádza od hĺbky 3,5 m nižšie. Od konca augusta až do konca roka sa však prietoky pohybovali na minimálnej úrovni, čo sa v oboch hĺbkových úrovniach prejavilo intenzívnejším poklesom pôdnej vlhkosti. Potvrdilo sa, že v prípade dlhotrvajúcejších suchších období, kombinovaných s nízkymi stavmi na Dunaji je možné aj túto lokalitu považovať za ohrozenú.

Monitorovacie objekty č. 2716-2718

Objekty č. 2716-2718 sa nachádzajú za prívodným kanálom vo vnútrozemí Žitného ostrova na poľnohospodárskej pôde. Počas obdobia sledovania pôdnej vlhkosti od roku 1989 je priebeh hodnôt pôdnej vlhkosti je podobný bez väčších zmien. Kolísanie hladiny podzemnej vody na všetkých troch lokalitách je pomerne vyrovnané. Na lokalite č. 2716 kolíše v hĺbke 3-4 m, na lokalite č. 2717 kolíše v hĺbke 2,5-3,5 m a na lokalite č. 2718 kolíše v hĺbke 2-3 m.

V hĺbkovom intervale 0-100 cm sú hodnoty pôdnej vlhkosti v závislosti od klimatický pomerov rozkolísanejšie. Na lokalite č. 2716 sa zväčša pohybujú v intervale 5-20 objemových %, v roku 2008 sa pohybovali približne v intervale 9-22 objemových %. Na lokalite č. 2717 sa zväčša pohybujú v intervale 20-30 objemových %, v roku 2008 v intervale 25-35 objemových % a na lokalite č. 2718 v intervale 22-32 objemových %, v roku 2008 v intervale 25-37 objemových %.

V hĺbkovom intervale 110-200 cm sú hodnoty pôdnej vlhkosti na všetkých troch lokalitách pomerne vyrovnané, avšak na lokalite č. 2718 sa koncom vegetačného obdobia prejavili nízke prietoky na Dunaji výrazným poklesom pôdnej vlhkosti. Na lokalite č. 2716 sa hodnoty pôdnej vlhkosti zväčša pohybujú v intervale 12-20 objemových %, v roku 2008 v intervale 16-22 objemových %, na lokalite č. 2717 v intervale 28-35 objemových %, v roku 2008 v intervale 31-37 objemových % a na lokalite č. 2718 v intervale 12-27 objemových %, v roku 2008 v intervale 13-28 objemových %. Na hodnotených lokalitách nie je možné sledovať zmeny v obsahu pôdnej vlhkosti z dôvodu zmeny hladiny podzemnej vody.

Hodnoty najnižších a najvyšších priemerných pôdnych vlhkostí v roku 2008 sú uvedené v Tab. 16.

 Tab. 16: Hodnoty najnižšej a najvyššej priemernej vlhkosti v roku 2008

Monitorovacie objekty č. 2755-2764, 3804 a 3805

Objekty č. 2755-2764, 3804 a 3805 sa nachádzajú v oblasti inundácie na monitorovacích plochách lesa. V zásade možno konštatovať, že vlhkostné pomery na pozorovacích objektoch č. 2757, 2759 a 2760 sú v hĺbkovom intervale 0-100 cm prevažne závislé na klimatických pomeroch a v hĺbkovom intervale 110-200 cm prevažne závislé od dotácie z podzemnej vody. Na pozorovacích objektoch č. 2755, 2756, 2758, 3804 a 3805 sú vlhkostné pomery v oboch hĺbkových intervaloch (0-100, 110-200 cm) prevažne závislé od dotácie z podzemnej vody. V roku 2008 však podobne ako v predchádzajúcom roku pôdna vlhkosť na všetkých lokalitách prevažne závisela od množstva zrážok. Len na lokalitách č. 2758 až 2761 bola pôdna vlhkosť priaznivo ovplyvnená zvýšenou hladinou podzemnej vody počas prepúšťania zvýšených prietokov do ramennej sústavy v období od začiatku mája do polovice júna. Hlbšie časti niektorých lokalít, najmä v dolnej časti inundácie, boli mierne ovplyvnené aj prechodom krátkotrvajúcich prietokových vĺn v júli a auguste 2008. Na všetkých plochách sa nepriaznivo prejavili podpriemerné prietoky na konci vegetačného obdobia, kedy sa na väčšine lokalít vyskytli aj minimálne hodnoty priemernej pôdnej vlhkosti v oboch hĺbkových intervaloch.

Je dôležité poukázať na vysokú závislosť vlhkostných pomerov od výšky hladiny vody v starom koryte Dunaja a v ramennej sústave. Pri nižších stavoch je charakteristický prudký pokles pôdnej vlhkosti najmä v druhej polovici vegetačného obdobia (v roku 2008 od konca augusta). Toto je odrazom nižších prietokov a poklesu hladiny podzemnej vody pri priemerných a minimálnych vodných stavoch. Druhým veľmi dôležitým faktorom pri tvorbe a dopĺňaní pôdnej vlhkosti je realizácia umelých záplav inundácie alebo aspoň zvýšených prietokov, ktoré sú osobitne dôležité v prípade nepriaznivých hydrologických a klimatických podmienok. Ich priaznivý účinok je obzvlášť možné pozorovať počas rokov 2007 a 2008.

Hodnoty najnižších a najvyšších priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti v hĺbkových intervaloch 0-100 cm a 110-200 cm v roku 2008 sú uvedené v Tab. 17:

 Tab. 17: Hodnoty najnižšej a najvyššej priemernej vlhkosti v roku 2008

 

Priemerné hodnoty pôdnej vlhkosti v hĺbke do1 m boli priaznivo ovplyvnené rozdelením zrážok počas roka. Hodnoty priemernej vlhkosti v roku 2008 na rozdiel od predchádzajúcich rokov ani na jednej lokalite neklesli pod 10 objemových %. Priaznivý vývoj obsahu pôdnej vlhkosti bol ovplyvnený najmä nasýtením pôdneho profilu po septembrovej povodni v roku 2007 a udržaním hodnôt počas zimných mesiacov. Výraznejší pokles obsahu pôdnej vlhkosti v hĺbkovom intervale od 1 do 2 m bol v tomto období zaznamenaný len na lokalitách, kde sa hladina podzemných vôd pohybuje v štrkovej vrstve – lokality č. 2755, 2757, 2758 a 3805. Pri nízkych hladinách podzemných vôd kvôli nízkym prietokom pôdna vlhkosť veľmi rýchlo klesla. Hodnoty pôdnej vlhkosti na lokalitách č. 2757 až 2762 boli v roku 2008 priaznivo ovplyvnené realizovaním zvýšenej dotácie vody do ramennej sústavy v priebehu mája a prvej polovice júna, počas ktorej stúpli v inundácii aj hladiny podzemných vôd a podzemná voda sa významne podieľala na dotácii pôdneho profilu vodou. Obsah pôdnej vlhkosti vo vrchnej časti pôdneho profilu však po ukončení zvýšenej dotácie vody ramennej sústavy začal rýchlo klesať. K presušeniu pôdneho profilu však nedošlo, pretože v júli a v auguste sa vyskytli krátkotrvajúce prietokové vlny, ktoré spôsobili krátkodobé stúpnutie hladiny podzemných vôd a tým aj čiastočné doplnenie pôdnej vlhkosti. Minimálne hodnoty v oboch hĺbkových intervaloch boli viazané na koniec vegetačného obdobia, a najmä mesiac október kedy boli zrážkové úhrny hlboko podpriemerné a prietoky dosahovali najnižšie hodnoty. Na lokalitách č. 2763 a 2764, ktoré sa nachádzajú v hornej časti inundácie (Dobrohošť-Vojka) je vidieť, že pôdna vlhkosť vo vrstve do 1 m závisí výlučne na zrážkach a pri ich nedostatku dochádza k výraznému presúšaniu pôdneho profilu – v roku 2008 už od apríla. Výraznejšiemu preschnutiu pôdneho profilu však zabránili nadpriemerné zrážky počas mesiacov jún a júl 2008. Na lokalitách č. 3804 a 3805, ktoré sa nachádzajú pod vodným dielom Gabčíkovo sa tiež prejavila nepriaznivá hydrologická situácia koncom vegetačného obdobia. Keďže sa však v polovici septembra výrazne ochladilo hodnoty pôdnej vlhkosti nedosiahli nižšie hodnoty než v predchádzajúcom roku. Skúsenosti však ukazujú, že aj na týchto lokalitách pri dlhšie trvajúcich nízkych stavoch môže dôjsť k výraznému preschnutiu celého pôdneho profilu.

Na priebeh hladiny podzemnej vody v oblasti inundácie medzi Dobrohošťou a Gabčíkovom má významný vplyv prepúšťanie zvýšených prietokov a realizovanie umelých záplav. Podľa výsledkov monitorovania pôdnej vlhkosti je ich uskutočňovanie nevyhnutné aspoň raz do roka, v prípade nepriaznivých klimatických a hydrologických podmienok aj dva razy do roka. 

 

5.4.  Záver

Na základe hodnotenia obsahu pôdnej vlhkosti v roku 2008 je možné konštatovať, že z hľadiska priemerných hodnôt pôdnej vlhkosti sa bol vývoj pomerne priaznivý. V zimných mesiacoch sa aj vďaka povodni v septembri 2007 vytvorila dostatočná zásoba pôdnej vlhkosti, ktorá zostala vysoká aj napriek nízkym zrážkam v decembri a februári a nízkym vodným stavom, a ktorá bola výdatne doplnená najmä v zrážkovo nadpriemernom marci. Aj vďaka týmto zásobám a realizácii umelej záplavy v inundácii počas mája a prvej polovice júna nedošlo k výraznejšiemu preschnutiu pôdneho profilu. V letných mesiacoch sa pôdna vlhkosť dopĺňala počas nadpriemerných zrážkových úhrnov v mesiacoch jún a júl a krátkotrvajúcich zvýšených prietokov v júli a v auguste. Výraznejší pokles obsahu pôdnej vlhkosti nastal až koncom vegetačného obdobia, kedy boli zrážkové úhrny priemerné alebo podpriemerné a vodné stavy v dôsledku nízkych prietokov sa pohybovali v dolnej polovici dlhodobých priemerných denných hodnôt. Výraznejšie sa tieto nepriaznivé hydrometeorologické podmienky prejavili najmä v oblasti odpadového kanála a pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Na základe monitoringu predchádzajúcich rokov je možné konštatovať, že na lokality situované v inundácii majú pozitívny vplyv umelé záplavy ako aj prirodzené povodne prepúšťané v starom koryte Dunaja. V prípade nepriaznivých hydrometeorologických podmienok počas roka by zvýšené prietoky alebo záplavy bolo vhodné realizovať aj dvakrát do roka. Jarnú záplavu v priebehu mesiaca apríl alebo máj, letnú záplavu počas mesiacov jún-júl, v závislosti od hydrologickej situácie na Dunaji, alebo v prípade dlhotrvajúceho sucha. Z hľadiska optimálneho účinku umelých záplav by bolo vhodné kombinovať zvýšené prietoky do ramennej sústavy aj so zvýšenými prietokmi v starom koryte Dunaja.

Na lokalitách, na ktorých zatiaľ nie je možné ovplyvňovať vlhkostný režim záplavami by bolo potrebné vodný režim upraviť buď zavedením dotácie vody (lokality č. 2706, 2755, 2756), alebo úpravami v starom koryte Dunaja (lokality č. 2703, 2764), prípadne ich kombináciou.

Ako ohrozené lokality vplyvom pokračujúcej erózie dna Dunaja je možné považovať lokality v oblasti Istragova a pod zaústením odpadového kanála do Dunaja. Tu aj napriek priaznivým podmienkam dochádza v prípade dlhšie trvajúcich nižších stavov k rýchlemu presúšaniu pôdneho profilu.

Na lokalitách, ktoré sa nachádzajú v oblasti za prívodným kanálom (2716, 2717, 2718) je možné konštatovať, že sa vlhkostný režim v priebehu hodnoteného obdobia nezmenil.