4.    Kvalita podzemných vôd

 4.1.  Metodika zberu dát

Pre účely spoločného slovensko-maďarského monitoringu vplyvu dnovej prehrádzky boli použité údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (ZSVS), Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (BVS) a Konzultačnej skupiny Podzemná voda s.r.o. (KSPV) (Tab. 11). Objekty vodárenských spoločností sú využívané na zásobovanie pitnou vodou, objekty SHMÚ a KSPV sú pozorovacie vrty (Obr. 4).

Tab. 11: Zoznam pozorovacích objektov pre kvalitu podzemných vôd

Pozn. pri viacúrovňových vrtoch číslo za lomítkom označuje pozorovanú úroveň

Rozsah sledovaných ukazovateľov:

         teplota vody, pH, merná vodivosť, O₂

         Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Mg²⁺, Mn, Fe, NH₄⁺, HCO₃^-, Cl^-, SO₄^2-, NO₃^-, PO₄^3-

         CHSK_Mn,

         na vybraných objektoch ťažké kovy: As, Ni, Zn, Pb, Hg, Cu, Cd, Cr

         a z organických mikropolutantov pesticídy s frekvenciou raz za rok

Okrem mikropolutantov sa ostatné sledované ukazovatele monitorovali s dohodnutou frekvenciou 4-krát do roka. V prípade niektorých vodárenských objektov bol u niektorých ukazovateľov k dispozícii väčší počet hodnôt, ktoré boli pre hodnotenie i pre grafické spracovanie údajov využité. V hodnotení kvality podzemnej vody za rok 2008 sa v prípade pre vodárenského zdroja Kalinkovo hodnotí objekt č. 119, ktorý sa začal čerpať a sledovať od roku 2004 a nahradil dovtedy monitorovaný objekt č. 116. Z dôvodu dlhodobého zhodnotenia sú však uvedené aj výsledky z objektu č. 116, ktorého čerpanie bolo v roku 2004 z technických dôvodov ukončené.

Na vyhodnotenie kvality podzemných vôd boli použité údaje z laboratórií organizácií ZSVS a.s., BVS a.s., ŠGÚDŠ Spišská Nová Ves, SVP, š.p. OZ Bratislava a INGEO-ENVILAB, s.r.o. Žilina. Pri odbere vzoriek podzemnej vody sa postupovalo podľa slovenskej technickej normy STN EN ISO 5667-3: 2005 Kvalita vody. Odber vzoriek. Časť 3: Pokyny na konzerváciu vzoriek a manipuláciu s nimi.

Odber vzoriek, spracovanie vzoriek po odbere

Odbery vzoriek podzemnej vody z ôsmych vodárenských zdrojov (VZ) určených pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a ich analýzy zabezpečovali Západoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. (ZSVS) a Bratislavská vodárenská spoločnosť a.s. (BVS). Vzorky boli odoberané z vodárenských objektov z odberného kohúta. BVS v teréne stanovuje iba teplotu vody. Vodivosť, pH a kyslík sú merané v laboratóriu. ZSVS v teréne stanovuje datasondou H-20G elektrometricky teplotu vody a rozpustený kyslík. Vzorky boli analyzované v laboratóriu do 24 hodín. Časť vzoriek sa v teréne fixuje. Prehľad používaných fixačných činidiel je uvedený v Tab. 12.

Tab. 12: Prehľad fixačných činidiel používaných ZVS a BVS

Odbery vzoriek podzemnej vody z pozorovacích objektov (PO) zabezpečovali organizácie SHMÚ a KSPV s.r.o. a analýzy vzoriek boli realizované v laboratóriách ŠGÚDŠ Spišská Nová Ves, SVP š.p OZ Bratislava a INGEO-ENVILAB s.r.o. V teréne boli stanovované teplota vody, pH, rozpustený kyslík, stupeň nasýtenia vody kyslíkom, merná vodivosť, celková alkalita a redox potenciál. KNK_4,5 je stanovovaná titračne, ostatné ukazovatele sa stanovujú elektrometricky priamo vo vrte. Vzorky vody boli odobraté po dôkladnom vymenení vody vo vrte. Čerpalo sa metódou dvoch čerpadiel, jedno (sacie), umiestnené pod hladinou podzemnej vody, slúžilo na vyvolanie vzostupného prúdenia v studni, druhé (ponorné) slúžilo na odber vzorky vo filtri z čerstvo pritekajúcej vody. Vzorky sa fixovali na základe požiadaviek laboratória Vzorky boli transportované v chladničke a dopravené do laboratória do 24 hodín. Časť vzoriek sa v teréne fixovala. Použité fixačné činidlá sú uvedené v Tab. 13.

Tab. 13: Prehľad používaných fixačných činidiel SVP, OZ Bratislava a ŠGÚDŠ

4.2.  Spôsob vyhodnotenia údajov

Do roku 2007 sa hodnotenie kvality podzemnej vody vzťahovalo na hydrologický rok. Na rokovaní zástupcov pre monitorovanie, ktoré sa konalo 25. apríla 2007 v Győri sa dohodlo, že hodnotenie sa bude vzťahovať na kalendárny rok. Rok 2007 bol rokom, kedy sa prešlo z hodnotenia hydrologického roka na kalendárny rok, a preto zahŕňal hodnotenie za 14 mesiacov, t.j. kalendárny rok 2007 a mesiace november a december 2006. Rok 2008 predstavuje prvý hodnotený kalendárny rok. Údaje kvality za tento rok boli prehľadne spracované do tabuliek, ktoré boli poskytnuté maďarskej strane v rámci výmeny údajov a sú súčasťou Tabuľkových príloh Národnej ročnej správy za rok 2008.

Hodnotenie kvality podzemnej vody za rok 2008 bolo uskutočnené:

• ako porovnanie voči klasifikačným limitom dohodnutým v rámci slovensko-maďarského monitoringu (viď Tab. 14) za obdobie od 1.11.2004 do 31.12.2008;

• ako grafické znázornenie dlhodobého vývoja sledovaných ukazovateľov kvality podzemnej vody pre dva vybrané reprezentatívne vodárenské zdroje Rusovce a Kalinkovo, Obr. 4-1 až 4-17;

• ako grafické znázornenie dlhodobého vývoja vybraných ukazovateľov kvality podzemnej vody na všetkých sledovaných vodárenských zdrojoch (Obr. A.4-1 až Obr. A.4-17) a pozorovacích objektoch (Obr. A.4-18 až Obr. A.4-34) monitorovaných v rámci medzivládnej Dohody z roku 1995 za obdobie od 1.10.1992 do 31.12.2008. Obr. A.4-1 až Obr. A.4-34 sú v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2008.

• ako stručné hodnotenie kvality podzemnej vody na všetkých objektoch zahrnutých do monitorovania v zmysle Dohody z roku 1995. 

V Tab. 14 sú uvedené limitné hodnoty pre kvalitu podzemnej vody dohodnuté v rámci slovensko-maďarského monitoringu. V tabuľke sú doplnené limity podľa Nariadenia vlády č. 354/2006 Z.z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu (SR). Týmto nariadením sa preberá právny akt Európskeho spoločenstva, a to smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu. V tabuľke sú tiež uvedené limity platné v Maďarskej republike (MR).

Základným cieľom Rámcovej smernice o vodách – RSV (Smernica 2000/60/ES) pre podzemné vody je dosiahnutie dobrého kvantitatívneho a chemického stavu. V januári 2007 nadobudla účinnosť nová „Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality“, ktorá je určená členským štátom. Táto smernica má byť transponovaná do slovenskej legislatívy – vodného zákona č. 364/2004 Z.z. V nadväznosti na túto smernicu (2006/118/ES) je potrebné stanoviť prahové hodnoty (Threshold values) vrátane určenia pozaďových hodnôt (Natural background level) a referenčné hodnoty (Reference values) pre jednotlivé ukazovatele chemického stavu. Ciele pre dobrý chemický stav by mali byť vydané ako príloha k predmetnému zákonu (č. 364/2004 Z.z.) alebo iným legislatívnym predpisom. V roku 2008 nebol vydaný nový legislatívny predpis, preto kvalitu podzemnej vody hodnotíme v náväznosti na hodnotenia predchádzajúcich rokov.

Tab. 14: Dohodnuté klasifikačné limity pre kvalitu podzemnej vody

EÚ – Predpis Európskej únie; SR – Predpis SR; MR – Predpis MR; IH – indikačná hodnota; 

OH – odporúčaná hodnota; MH – medzná hodnota; NMH – najvyššia medzná hodnota

⁽¹⁾ – voda nesmie byť agresívna

⁽²⁾ – v prípade krasových vodárenských zdrojov, vodárenských zdrojov podzemnej vody a vodárenských zdrojov s brehovou filtráciou

⁽³⁾ – súčet koncentrácií dusitanov a dusičnanov v mg.l^-1 musí zodpovedať nasledovnej podmienke:  dusičnany/50 + dusitany/3 = 1

 

4.3.  Hodnotenie kvality podzemných vôd

Pri hodnotení kvality podzemných vôd sú jednotlivé monitorované objekty hodnotené podľa miesta, kde sú situované. Z hľadiska ich umiestnenia je možné objekty rozdeliť na tri skupiny. Do prvej skupiny patria objekty situované na pravej strane Dunaja, druhú skupinu tvoria objekty na ľavej strane Dunaja a do tretej patria objekty, ktoré sa nachádzajú v území medzi prívodným kanálom a starým korytom Dunaja.

  

4.3.1.   Zhodnotenie kvality podzemných vôd voči limitom klasifikácie kvality podzemnej vody dohodnutým v rámci Dohody z roku 1995 za obdobie od 1.11.2004 do 31.12.2008

V Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2008 sa nachádzajú dve tabuľky s názvom „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd“. Jedna je pre vodárenské zdroje (VZ) a druhá pre pozorovacie objekty (PO). Tabuľky obsahujú prekročenia za obdobie od 1.11.2004 do 31.12.2008. Vzhľadom na to, že sa v oboch krajinách menila legislatíva a implementovali sa smernice Európskej únie, sprísnili sa aj niektoré limity pre kvalitu vody. V prípade podzemnej vody sa sprísnili limity pre mangán a železo, čo sa odrazilo vo väčšom počte prekročení normových limitov ukazovateľov kvality podzemnej vody. Dlhodobé hodnotenie, a teda aj dlhodobé prekročenia (od 1.10.1992) sú súčasťou predchádzajúcich správ z monitorovania, ktoré hodnotia podzemné vody podľa dovtedy platných limitov.

Vodárenské zdroje

Kvalita vody na vodárenských zdrojoch (VZ) je dlhodobo vyrovnaná a v rozsahu sledovaných ukazovateľov vyhovuje dohodnutým limitom. Ojedinelé prekročenia dohodnutých limitov sa objavujú len u mangánu a železa:

-           na VZ Bodíky (objekt č. 485), kde sa vyskytli prekročenia limitnej hodnoty pre mangán pri každom odbere,

-           na VZ Kalinkovo (objekt č. 119) šesť prekročení limitnej hodnoty pre mangán a jedno prekročenie limitnej hodnoty pre železo (v roku 2005),

-           na VZ Šamorín (objekt č. 105) bola v roku 2007 zaznamenaná jedna koncentrácia mangánu odpovedajúca medznej hodnote podľa Tab. 14.

Podrobnejšie viď tabuľka „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd - VZ“ pre vodárenské zdroje v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy.

Pozorovacie objekty

Kvalitu podzemnej vody na pozorovacích objektoch vo väčšej miere ovplyvňujú lokálne vplyvy priamo na objektoch a v ich najbližšom okolí. Z tabuľky „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd - PO“ (viď tabuľka v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2008) je zrejmé, že dohodnuté limity prekračujú amónne ióny (objekt č. 899/1 v Jarovciach, v roku 2008 všetky štyri merania), železo (objekty č. 170/2 v Dobrohošti, 234/1 v Rohovciach, 262/1 v Sape, 265/1 v Kľúčovci, 872/1 v Čunove, 899/1 v Jarovciach) a mangán (objekty č. 262/1 v Sape, 265/1 v Kľúčovci, 899/1 v Jarovciach).

Podrobnejšie viď tabuľka „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd - PO“ pre pozorovacie objekty v Grafickej prílohe.

 

4.3.2.   Zhodnotenie vývoja kvality podzemnej vody na vodárenských zdrojoch a pozorovacích objektoch

Pravá strana Dunaja

Vodárenský zdroj č. 907 – Pečniansky les

Vodárenský zdroj Pečniansky les reprezentuje územie brehovej infiltrácie nad Vodným dielom Gabčíkovo. Vplyv vodného diela na vodárenský zdroj (VZ) predstavuje len mierne zvýšenie hladiny vody pri nízkych a stredných prietokoch v Dunaji. Pri nízkych prietokoch v Dunaji je tým čiastočne uľahčená infiltrácia a je možné čerpať o niečo viac podzemnej vody než za prirodzeného stavu. Situácia na VZ Pečniansky les je v porovnaní s ostatnými VZ odlišná. Kvalita vody je ovplyvňovaná kvalitou infiltrujúcej vody z Dunaja. Hodnoty niektorých ukazovateľov, najmä katiónov, aniónov, teploty vody, vodivosti, rozpusteného kyslíka a dusičnanov, sú počas sledovaného obdobia zväčša výrazne rozkolísané (podobne ako v Dunaji). Obsahy rozpusteného kyslíka, dusičnanov a CHSK_Mn sú v porovnaní s ostatnými VZ vyššie. Z nameraných hodnôt počas hodnoteného obdobia je badateľný mierny nárast koncentrácií vápnika, horčíka, sodíka a chloridov. Ojedinele sa vyskytli zvýšené koncentrácie hydrogénuhličitanov, síranov, vápnika a mernej vodivosti – v rokoch 1998, 2002, 2003 a 2008, horčíka – v roku 2003 a 2008, sodíka a chloridov – v roku 2006. Zvýšené koncentrácie sodíka a chloridov v roku 2006 súvisia s ich vyššími koncentráciami v dunajskej vode. Mierny pokles koncentrácií bol pozorovaný v prípade mangánu – od roku 2003 a fosforečnanov od roku 1999, odkedy sú hodnoty prevažne pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Amónne ióny boli v rokoch 2001 až 2008, okrem jednej koncentrácie (0,145 mgl^-1) z júlového odberu 2007 iba pod medzou stanovenia, teda obsahy menšie ako 0,014 mgl^-1. V prípade koncentrácií CHSK_Mn a dusičnanov boli zaznamenané v rokoch 2007 a 2008 nižšie hodnoty koncentrácií ako v roku 2006. Ostatné ukazovatele nevykazujú oproti dlhodobým meraniam výraznejšie zmeny.

Vodárenské zdroje č. 102 – Rusovce a č. 2559 – Čunovo

Vodárenský zdroj Rusovce reprezentuje oblasť na pravej strane Dunaja, kde sa vplyvom vzdutia vodného diela najviac zmenili smery prúdenia podzemných vôd a následne aj chemizmus. Vodárenský zdroj Čunovo reprezentuje oblasť na pravej strane Dunaja, poniže Rusoviec, pri hranici s Maďarskom, v území, ktoré ani v minulosti nebolo ovplyvnené znečistením, ako tomu bolo na lokalite Rusovce. Vplyvom vzdutia vodného diela sa smery prúdenia podzemných vôd priamo na lokalite zmenili pomerne málo, ale zmenili sa hlavne gradienty hladiny podzemnej vody, a tým podstatne stúpli rýchlosti prúdenia. Voda teraz infiltruje zo zdrže, tečie ako podzemná voda popri VZ Čunovo a je drénovaná starým korytom Dunaja pod vodnou elektrárňou Čunovo, časťou nového koryta pod haťou v inundácii a nápustným kanálom do Mošonského ramena Dunaja.

Kvalita podzemnej vody na VZ v Rusovciach a v Čunove je po prehradení Dunaja, podľa ukazovateľov sledovaných v rámci Dohody, veľmi podobná. Výraznejšie rozdiely v nameraných hodnotách sú zaznamenávané len pri hydrogénuhličitanoch (vyššie hodnoty na VZ Rusovce) a dusičnanoch (vyššie hodnoty na VZ Čunovo). Prehradenie Dunaja malo veľký vplyv na kvalitu podzemnej vody najmä na VZ Rusovce, kde sa zmenili podmienky prúdenia. Po prehradení na tomto VZ výrazne poklesli koncentrácie katiónov (sodík, vápnik, horčík) a aniónov (chloridy, sírany, hydrogénuhličitany), čo sa prejavilo aj v poklese hodnôt mernej vodivosti a chemické zloženie podzemnej vody sa priblížilo chemizmu podzemnej vody v Čunove. V ďalších rokoch sledovaného obdobia kolísali jednotlivé ukazovatele kvality podzemnej vody v pomerne úzkom intervale. Vyššie koncentrácie dusičnanov sa vyskytujú počas celého sledovaného obdobia na VZ v Čunove. Ostatné nutrienty majú dlhodobo nízky obsah a od roku 1999 (fosforečnany), resp. 2000 (amónne ióny) sa pohybujú pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy na obidvoch VZ. Koncentrácie železa a mangánu sú nízke a v prípade mangánu sa od roku 2002 pohybujú väčšinou pod medzou stanovenia. Obsahy kyslíka sú rozkolísané a dosahujú hodnoty do 6 mg.l^-1. Rozkolísané sú tiež hodnoty horčíka a v období 2004-2008 aj koncentrácie sodíka. Mierne zvýšenie chloridov v rokoch 2006 a 2007 sa v hodnotenom roku 2008 neopakovalo a koncentrácie sa vrátili na predchádzajúcu úroveň. V prípade vodivosti môžeme pozorovať ojedinele sa vyskytujúcu vysokú alebo nízku hodnotu, čo je pravdepodobne spôsobené tým, že niekedy vzorky pre BVS odoberá iná organizácia (Geospektrum spol. s r.o.). V roku 2008 sa takáto hodnota vyskytla na VZ Čunovo v októbrovom odbere. Pri overovaní údajov potvrdili namerané hodnoty, ktoré sú veľmi odlišné od ostatných (Obr. A.4-3 v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy).

Pozorovacie objekty č. 899/1, 888/1, 872/1

V blízkosti vodárenského zdroja Rusovce je situovaný pozorovací objekt č. 899/1 (v blízkosti obce Jarovce) a medzi vodárenskými zdrojmi Rusovce a Čunovo sú situované pozorovacie objekty č. 888/1 (pri Rusovciach) a 872/1 (pri Čunove). Chemizmus na pozorovacích objektoch je podobný chemizmu oboch vodárenských zdrojoch. Kvalita podzemnej vody na objekte č. 899/1 v Jarovciach sa vyvíjala v priebehu sledovaného obdobia obdobne ako v prípade vodárenského zdroja v Rusovciach. To znamená, že po prehradení Dunaja v roku 1992 bol zaznamenaný pokles koncentrácií katiónov (sodíka, vápnika, horčíka) a aniónov (hydrogénuhličitanov, chloridov, síranov), a teda aj mernej vodivosti a tým sa chemické zloženie podzemnej vody na tomto objekte priblížilo chemickému zloženiu podzemnej vody na objektoch č. 888/1 a 872/1.

Rozdiely v chemizme pozorovacích ojektov č. 888/1 a 872/1 oproti vodárenským zdrojom v Rusovciach a Čunove sa prejavujú:

-           pri teplote vody, ktorá je na pozorovacích objektoch vyrovnanejšia a trochu nižšia;

-           v obsahoch železa a dusičnanov, ktoré sú vyššie na pozorovacích objektoch

-           pri hodnotách CHSK_Mn, ktoré boli na pozorovacích objektoch vyššie, ale od roku 2005 sa obsahy pohybujú väčšinou pod medzou stanovenia (0,5 mgl^-1) a sú nižšie ako na vodárenských zdrojoch, kde sa pohybujú od roku 1996 v intervale od 0,3 do 1,0 mgl^-1,

Na pozorovacom objekte č. 899/1 Jarovce je situácia odlišná nielen v porovnaní s Vodárenskými zdrojmi v Rusovciach a Čunove, ale aj v porovnaní s objektmi č. 888/1 a 872/1. Dlhodobo nízky obsah kyslíka a dusičnanov (väčšina hodnôt v sledovanom období od roku 1993 je pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy) a vysoké koncentrácie mangánu a amónnych iónov svedčia o redukčných podmienkach v oblasti ovplyvnenej vodou infiltrovanou z Jaroveckého ramena. Približne od roku 1996 sa obsahy mangánu a amónnych iónov postupne zvyšovali a v roku 2008 zaznamenali maximálne hodnoty v sledovanom období, mangán 1,91 mgl^-1 a amónne ióny 0,8 mgl^-1. 

Ľavá strana Dunaja

Vodárenské zdroje č. 116, 119 – Kalinkovo a č. 105 – Šamorín

Vodárenský zdroj Kalinkovo, pôvodne náhradný a dočasný vodárenský zdroj pre Bratislavu, leží pri zdrži, tesne za hrádzou. Bol ovplyvnený predovšetkým pôvodným Kalinkovským ramenom a od roku 1992 zmenou infiltračného miesta v koryte Dunaja a opatreniami na zabránenie znehodnotenia kvality jeho vody. Vodárenský zdroj Šamorín leží pri dolnej časti zdrže, v mieste, kde boli realizované opatrenia, ktoré majú brániť kolmatácii miest infiltrácie v Dunaji a predpokladanému zhoršeniu kvality vody.

Kvalita podzemnej vody na VZ situovaných na ľavej strane Vodného diela Gabčíkovo nebola prehradením ovplyvnená v takej významnej miere ako kvalita podzemnej vody na VZ na pravej strane Dunaja. Chemizmus podzemnej vody VZ Kalinkovo a Šamorín je podobný a vo väčšine ukazovateľov je podobný aj priebeh a zmeny v jej kvalite. Po prehradení Dunaja mierne klesli obsahy niektorých katiónov a aniónov (vápnika, sodíka, horčíka, hydrogénuhličitanov) a tiež hodnoty mernej vodivosti. V nasledujúcom období boli koncentrácie základných katiónov a aniónov vyrovnané a pohybovali sa v úzkom intervale. Teplota vody na obidvoch VZ v dlhodobom meradle vykazuje mierne stúpanie. Koncentrácie CHSK_Mn sú v sledovanom období pomerne rozkolísané, do roku 2001 postupne stúpali (v rokoch 1998 až 2001 kolísali obsahy okolo 1 mg.l^-1), ale v roku 2002 nastalo výraznejšie zníženie hodnôt, ktoré v rokoch 2002 až 2008 oscilujú okolo 0,5 mg.l^-1. Dusičnany zasa po prehradení Dunaja dlhodobo klesali približne do roku 2001 (najnižšie obsahy boli zaznamenané v roku 2000, a to 0,8 mg.l^-1 v Šamoríne a 0,1 mg.l^-1 v Kalinkove) a od tohto roku nastáva mierny nárast koncentrácií na hodnoty oscilujúce aj v roku 2008 okolo 5 mg.l^-1. Obsahy rozpusteného kyslíka sú od roku 2004 výraznejšie vyššie ako v predchádzajúcom období. Interpretácia týchto zmien nie je jednoznačná, môžu súvisieť so zmenou prevádzkovateľa vodárenských zdrojov. Vodivosť zaznamenala v roku 2008 mierne zvýšenie hodnôt. V roku 2004 sa zvýšila medza stanovenia pre fosforečnany na 0,1 mg.l^-1 a následne sa fosforečnany vyskytujú iba v koncentráciách nižších ako táto medza stanovenia.

Určité malé odlišnosti na VZ Kalinkovo a Šamorín sa prejavujú v niektorých ukazovateľoch. Obsahy draslíka, mangánu, železa a amónnych iónov sú v Kalinkove vyššie ako v Šamoríne. Amónne ióny sú v Šamoríne väčšinou pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. V Kalinkove sú vyššie a v roku 2008 dosiahli druhú najvyššiu koncentráciu v sledovanom období (0,26 mgl^-1). Obsahy železa a mangánu na VZ v Kalinkove v niektorých prípadoch prekračujú limitné hodnoty dohodnuté v rámci monitorovania podľa Dohody 1995 (podrobnejšie viď tabuľku „Prekročenie limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd - VZ“ v Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2008).

Pozorovacie objekty č. 87/7 a 3/3

Pozorovací objekt č. 87/7 je situovaný v blízkosti VZ Kalinkovo a pozorovací objekt č. 3/3 je situovaný medzi týmto VZ a Dunajom, cca 10 m od Dunaja.

Kvalita podzemnej vody na objekte č. 87/7 je veľmi podobná kvalite vody na VZ Kalinkovo. Malé odlišnosti sa prejavujú v ukazovateli pH. Na tomto objekte má pH, na rozdiel od objektu č. 119, mierne klesajúcu tendenciu. Obsahy amónnych iónov a mangánu sú nižšie. V roku 2008 v októbrovej vzorke bola nameraná na objekte č. 87/7 vysoká koncentrácia mangánu 0,638 mgl^-1, ktorá je výrazne odlišná od ostatných hodnôt na tomto objekte. Železo dosahuje vyššie hodnoty, ale neprekračuje dohodnutý limit. Koncentrácie dusičnanov boli do roku 2006 nižšie, ale v rokoch 2007 a 2008 sa vyrovnali hodnotám na VZ. V období monitorovania je CHSK_Mn na objekte č. 87/7 dlhodobo nízka a nevykazuje takú variabilitu hodnôt ako na ostatných pozorovacích objektoch. Klesajúci trend koncentrácií hydrogénuhličitanov a vápnika od roku 2004 je viditeľný aj v roku 2008. Naopak u chloridov a síranov je od roku 2004 badateľný mierny nárast koncentrácií.

Pozorovací objekt č. 3/3 je situovaný v tesnej blízkosti Dunaja. Jeho chemizmus je priamo ovplyvňovaný kvalitou dunajskej vody, a preto je veľmi podobný chemickému zloženiu povrchovej vody v Dunaji. Výraznú sezónnosť vykazujú ukazovatele ako teplota, pH, rozpustený kyslík, dusičnany a merná vodivosť. Reakcia vody vykazuje mierne stúpajúci trend, podobne ako v dunajskej vode na odbernom mieste Bratislava. Obsah rozpusteného kyslíka dlhodobo kolíše v rozsahu od 0 do 8 mg.l^-1, čo je najvyšší rozptyl zo sledovaných objektov pre podzemnú vodu (pre porovnanie v dunajskej vode – odberné miesto č. 109 sa obsahy pohybujú cca od 7,5 do 14 mgl^-1). Podobné obsahy ako v dunajskej vode vykazujú aj dusičnany, ktoré sú zároveň najvyššie v porovnaní s ostatnými pozorovacími objektmi zahrnutými do monitorovania. Prejavy sezónnosti vykazujú aj jednotlivé katióny (sodík, draslík, vápnik, horčík) a anióny (hydrogénuhličitany, chloridy, sírany). Z dlhodobých meraní je na objekte č. 3/3 zrejmá tendencia poklesu hodnôt CHSK_Mn, čo je v súlade s poklesom hodnôt uvedeného ukazovateľa v dunajskej vode. Koncentrácie sodíka boli v roku 2008 nižšie ako ostatné 4 roky a chloridy boli podobné ako v roku 2007 a zároveň nižšie ako predchádzajúce 3 roky, čo v podstate zodpovedá vývoju týchto ukazovateľov kvality vody v Dunaji. Obsahy amónnych iónov, mangánu, železa a fosforečnanov sú trvalo veľmi nízke, amónne ióny sú prevažne pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy.

Pozorovací objekt č. 329/1

Pozorovací objekt č. 329/1 pri Šamoríne je lokalizovaný na začiatku prívodného kanála v jeho tesnej blízkosti. Obsah dusičnanov je nízky, v roku 2008 sa pohyboval maximálne do 3,26 mg.l^-1. Koncentrácie ostatných nutrientov (amónnych iónov, dusitanov a fosforečnanov) a tiež mangánu sú dlhodobo nízke, a pohybujú sa zväčša na úrovni medzí stanovenia. Aj obsah rozpusteného kyslíka je dlhodobo nízky, v rokoch 2004-2008 mierne stúpol v porovnaní s predchádzajúcim obdobím a v roku 2008 sa pohyboval do 0,83 mg.l^-1. Organické znečistenie charakterizované CHSK_Mn má v sledovanom období klesajúcu tendenciu a od septembra 2005 do decembra 2008 sú skoro všetky obsahy pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy, ktorá sa však zvyšovala z 0,1 na 0,5 mg.l^-1. Ostatné ukazovatele kvality podzemnej vody kolíšu v pomerne úzkom intervale.

Pozorovací objekt č. 234/1

Pozorovací objekt č. 234/1 pri Rohovciach je lokalizovaný vo väčšej vzdialenosti od prívodného kanála. Pre tento objekt sú charakteristické najnižšie obsahy sodíka zo všetkých pozorovacích objektov zahrnutých do monitorovania a v sledovanom období sa pohybovali v intervale 5,9-8,8 mg.l^-1. Koncentrácie dusičnanov aj v roku 2008 pokračovali v klesajúcom trende predchádzajúcich rokov. Obsahy železa sú vysoké, druhé najvyššie z pozorovacích objektov a v sledovanom období kolísali od 0,1 do 1,1 mg.l^-1 (v roku 2008 maximálne do 0,31 mgl^-1), čo môže byť spôsobené aj železnou pažnicou na tomto objekte. Obsahy železa prekračujú dohodnuté limity pre kvalitu podzemnej vody (viď tabuľku „Prekročenia limitov ukazovateľov kvality podzemných vôd - PO“ v Grafickej prílohe). Koncentrácie mangánu sú trvalo nízke. Obsahy kyslíka sú podobne ako na objekte v Dobrohošti (170/2), Sape (262/1) a Kľúčovci (265/1) veľmi nízke a v roku 2008 sa pohybovali do 0,83 mg.l^-1). Amónne ióny a dusičnany sú nízke, pričom u dusičnanov je od roku 1998 klesajúci trend. Obsah CHSK_Mn v sledovanom období sa postupne znižoval a od septembra 2005 sa pohybuje pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Treba však podotknúť, že sa zvyšovala hodnota medze stanovenia pre CHSK_Mn z hodnoty 0,1 na 0,5 až 0,8 mg.l^-1 v závislosti od laboratória, v ktorom sa vykonali analýzy.

Vodárenský zdroj č. 103 – Gabčíkovo

Vodárenský zdroj Gabčíkovo sa nachádza juhovýchodne od obce Gabčíkovo vo vzdialenosti cca 2000 m od odpadového kanála vodného diela. Okolie zdroja je tvorené prevažne poľnohospodársky využívanou pôdou.

Modelové riešenia preukázali, že pri súčasnom odbere a charakteristickom stave hladín, prúdi k vodárenskému zdroju Gabčíkovo voda zo smeru medzi obcou Gabčíkovo a Vodnej elektrárne Gabčíkovo (Rodák a kol., 2008). Centrálna časť zachytávaného prúdu podzemných vôd má pôvod v oblasti priesakových kanálov a ramennej sústavy Dunaja na slovenskom území, severná časť prúdu je viac ovplyvnená znečistením z vnútrozemia Žitného ostrova, z oblasti južne od obce a z oblasti skládok nachádzajúcich sa severozápadne od Gabčíkova.

Kvalita podzemnej vody na vodárenskom zdroji Gabčíkovo je na základe odlišných podmienok prúdenia podzemnej vody oproti vodárenským zdrojom Kalinkovo (objekt č. 119) a Šamorín (objekt č. 105) odlišná. Priebeh teploty podzemnej vody je vyrovnanejší. Hodnoty pH sú vyššie hlavne v ostatných 3 rokoch, kedy bolo zaznamenané stúpnutie hodnôt pH na tomto objekte. Koncentrácie vápnika, horčíka, chloridov, síranov a hydrogénuhličitanov sa počas hodnoteného obdobia postupne mierne zvyšovali, čo malo za následok stúpanie hodnôt vodivosti, ktoré sa v roku 2008 zastavilo. Obsah rozpusteného kyslíka je dlhodobejšie nízky, v roku 2008 maximálne do 0,5 mg.l^-1. Koncentrácie sodíka, draslíka a chloridov dosahujú polovičné hodnoty koncentrácií aké sa vyskytujú na objektoch č. 105 a 119. Obsahy sodíka (oscilujú okolo 5 mg.l^-1) a draslíka (kolíšu okolo 1 mg.l^-1) sú zároveň najnižšie obsahy spomedzi všetkých objektov zahrnutých do monitorovania. V priebehu roka 2005 vodárenská spoločnosť ZSVS zmenila prístroj na stanovovanie dusičnanov. V nasledujúcom období bola realizovaná kalibrácia prístroja a upravovaná citlivosť meraní, čo sa odzrkadlilo na náhlych zmenách nameraných hodnôt na vodárenských zdrojoch, ktoré monitoruje ZSVS a.s., a to na vodárenských zdrojoch Bodíky, Vojka a Gabčíkovo. To znamená, že merania v období 2005 až 2007 je potrebné považovať za menej reprezentatívne. Obsahy vápnika, síranov, hydrogénuhličitanov a dusičnanov boli na začiatku sledovaného obdobia v Gabčíkove nižšie ako na objektoch v Kalinkove a Šamoríne. Postupne však narastali a v súčasnosti dosahujú tieto parametre vyššie hodnoty na VZ Gabčíkovo. Zvyšovanie síranov a chloridov svedčí o tom, že k vodárenskému zdroju postupne priteká väčší podiel vody z vnútrozemia Žitného ostrova. Od roku 2002 sú hodnoty CHSK_Mn prevažne pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Z tohoto hľadiska sa oxidačná kapacita pre oxidáciu organického uhlíka mierne zlepšuje. Obsah amónnych iónov, fosforečnanov, železa a mangánu sú na objekte č. 103 v Gabčíkove väčšinou pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy.

Pozorovací objekt č. 262/1 a 265/1

Pod sútokom odpadového kanála so starým korytom Dunaja je na ľavej strane situovaný pozorovací objekt č. 262/1 Sap a pozorovací objekt č. 265/1 Kľúčovec. Koncentrácie niektorých sledovaných ukazovateľov sú na objekte č. 262/1 vyššie – merná vodivosť, koncentrácie draslíka, vápnika, chloridov, síranov, železa, mangánu a CHSK_Mn. Podobné na oboch objektoch sú obsahy rozpusteného kyslíka (veľmi nízke), horčíka, hydrogénuhličitanov, dusičnanov (väčšina hodnôt pod medzou stanovenia) a amónnych iónov. Nižšie ako na objekte č. 265/1 sú v Sape (č. 262/1) teplota podzemnej vody, hodnoty pH, koncentrácie sodíka a fosforečnanov. Oproti ostatným pozorovacím objektom zahrnutým do monitoringu podľa Dohody je objekte č. 265/1 Kľúčovec výrazne vyššia teplota (dlhodobo osciluje okolo 16 °C), vyššie pH (hodnoty okolo 8,0) a tiež fosforečnany vykazujú najvyššie obsahy oscilujúce okolo hodnoty 0,1 mg.l^-1, pričom na ostatných pozorovacích objektoch kolíšu do 0,05 mgl^-1 s ojedinelými vyššími hodnotami. Na druhej strane sú pre tento objekt charakteristické najnižšie obsahy chloridov (2,5-11,0 mg.l^-1), síranov (9,2-30,0 mg.l^-1) a vápnika (35,0-62,1 mgl^-1) v porovnaní s ich obsahmi na ostatných objektoch. Na oboch objektoch sú dlhodobo zvýšené koncentrácie mangánu a železa, ktoré prekračujú dohodnutú limitnú hodnotu podľa Tab. 14. Hodnoty CHSK_Mn zaznamenali na oboch pozorovacích objektoch v sledovanom období pokles.

Oblasť medzi prívodným kanálom a starým korytom Dunaja

Vodárenské zdroje č. 467 – Vojka a č. 485 – Bodíky

Vodárenské zdroje pri Bodíkoch a Vojke sú typické lokálne vodárenské zdroje situované v mieste tesneného derivačného kanála. Sú ovplyvňované drenážnym účinkom starého koryta Dunaja a ramennou sústavou, ktorá drenážny vplyv starého koryta Dunaja sčasti eliminuje.

Kvalita podzemnej vody na vodárenských zdrojoch Vojka a Bodíky je výrazne ovplyvňovaná lokálnymi podmienkami. Chemické zloženie podzemnej vody je navzájom veľmi podobné. Rozdiely sa vyskytujú u síranov a dusičnanov, ktoré sú vyššie na vo Vojke. Ďalšie rozdiely môžeme pozorovať v prípade amónnych iónov, železa, mangánu a v ostatných troch rokoch aj u teploty. Tieto ukazovatele kvality podzemnej vody dosahujú vyššie hodnoty na vodárenskom zdroji pri Bodíkoch. Koncentrácie amónnych iónov, mangánu a od roku 2001 aj železa sú na vodárenskom zdroji č. 467 pri Vojke väčšinou pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Namerané koncentrácie amónnych iónov a železa pri Bodíkoch sú vyššie, ale neprekračujú dohodnuté limity pre tieto ukazovatele podľa Tab. 14. Na rozdiel od nich obsahy mangánu dlhodobo prekračujú dohodnutý limit podľa Tab. 14 pri každom stanovení. Rozpustený kyslík je v sledovanom období v porovnaní s ostatnými vodárenskými zdrojmi najnižší. K určitej zmene v obsahoch kyslíka došlo v rokoch 2007 a 2008 na vodárenskom zdroji pri Vojke, kedy sa jeho obsahy zvýšili a dosiahli hodnoty do 2,4 mgl^-1. Obsahy dusičnanov boli na vodárenskom zdroji pri Bodíkoch najnižšie do roku 2005. V roku 2005 nastalo náhle zvýšenie koncentrácií dusičnanov nielen na tomto vodárenskom zdroji, ale aj na ďalších dvoch, ktoré monitoruje ZSVS a.s. Ako už bolo spomenuté pri vodárenskom zdroji Gabčíkovo vodárenská spoločnosť zmenila v priebehu roka 2005 prístroj na stanovovanie dusičnanov. V nasledujúcom období bola realizovaná kalibrácia prístroja a upravovaná citlivosť meraní, čo sa odzrkadlilo na náhlych zmenách nameraných hodnôt na vodárenských zdrojoch, ktoré monitoruje ZSVS a.s., a to na vodárenskom zdroji Bodíky, Vojka a Gabčíkovo. Organické znečistenie vyjadrené ako CHSK_Mn aj na vodárenských zdrojoch pri Vojke a Bodíkoch zaznamenalo v sledovanom období mierny pokles hodnôt.

Pozorovací objekt č. 170/2

Pozorovací objekt č. 170/2 sa nachádza v blízkosti obce Dobrohošť. Chemické zloženie podzemnej vody na tomto objekte je podobné chemickému zloženiu vody na vodárenskom zdroji č. 467 vo Vojke. Obsahy dusičnanov a síranov pokračujú aj v roku 2008 v dlhodobejšom klesajúcom trende. Koncentrácie železa zasa zaznamenávajú vyššie hodnoty podobne ako v predchádzajúcich 6 rokoch a prekračujú klasifikačné limity podľa Tab. 14. Na tomto objekte sú najvyššie zo všetkých objektov zahrnutých do monitorovania a pohybujú sa do 1,5 mg.l^-1. Na rozdiel od roku 2007 boli všetky namerané koncentrácie fosforečnanov v roku 2008 pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Obsahy CHSK_Mn sa počas monitorovania znižovali a ostatné tri roky zaznamenávajú hodnoty pod medzou stanovenia, ktorá sa však zvýšila v roku 2005 z 0,1 mg.l^-1 na 0,5 mg.l^-1). V hodnotách ostatných sledovaných ukazovateľov kvality podzemnej vody v roku 2008 nenastala významná zmena.

  

4.4.  Záver

Chemické zloženie podzemných vôd na vodárenských zdrojoch (VZ) poukazuje na stabilné podmienky tvorby kvality podzemnej vody. Jednotlivé ukazovatele kvality kolíšu väčšinou v úzkych intervaloch. Vodárenský objekt v Pečnianskom lese je výrazne ovplyvnený zmenami a kolísaním látkového zloženia povrchovej vody Dunaja vzhľadom na to, že tento objekt je umiestnený v oblasti brehovej infiltrácie nad Vodným dielom Gabčíkovo. Väčšina ukazovateľov je na rozdiel od ukazovateľov na ostatných vodárenských objektoch rozkolísaná a vykazuje sezónnosť. Teplota vody, obsah rozpusteného kyslíka a dusičnanov sú na tomto objekte najvyššie, ale nepresahujú limitné hodnoty. Koncentrácie sledovaných ukazovateľov kvality podzemnej vody na ostatných vodárenských zdrojoch sa pohybujú v podobných intervaloch. Výnimkou je vodárenský zdroj v Gabčíkove (objekt č. 103), kde obsahy sodíka, draslíka a chloridov sú asi o polovicu nižšie ako na ostatných vodárenských objektoch. Dlhodobo o trochu vyššie sú zasa koncentrácie horčíka a síranov. Odlišnosť chemizmu vodárenského zdroja č. 103 v Gabčíkove súvisí s dotáciou podzemnej vody z vnútrozemia Žitného ostrova na rozdiel od ostatných vodárenských zdrojov, ktoré sú dotované infiltráciou vody zo zdrže vodného diela.

Z dlhodobého hľadiska z nutrientov sa fosforečnany a amónne ióny na monitorovaných objektoch vyskytujú v nízkych koncentráciách. U fosforečnanov sa v laboratóriu BVS a.s. zvyšovala medza stanovenia (na 0,1 mg.l^-1)a v súčasnosti sú takmer všetky hodnoty na monitorovaných vodárenských zdrojoch pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. V prípade amónnych iónov je situácia obdobná, avšak s dvoma výnimkami. Na vodárenských zdrojoch Kalinkovo (objekt č. 119) a Bodíky (objekt č. 485) dosahujú amónne ióny vyššie koncentrácie, ktoré však neprekračujú dohodnuté limity pre tento ukazovateľ kvality podzemnej vody. Ako už bolo vyššie spomenuté, najvyššie hodnoty dusičnanov s výraznou sezónnosťou sú sledované na vodárenskom zdroji Pečniansky les (objekt č. 907), vzhľadom na jeho situovanie v blízkosti Dunaja. Približne po roku 2000 je na všetkých vodárenských zdrojoch zaznamenávané zvyšovanie koncentrácií dusičnanov, ale i napriek tomu sú ich obsahy nízke (cca do 11 mg.l^-1 a na vodárenskom zdroji č. 907 do 15 mg.l^-1). Na základe výsledkov dlhodobých meraní je možné konštatovať, že organické znečistenie charakterizované CHSK_Mn sa počas sledovaného obdobia znížilo na všetkých objektoch a na vodárenských zdrojoch v Gabčíkove, vo Vojke a v Bodíkoch sa od roku 2002 väčšina hodnôt pohybuje pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Na ostatných objektoch dosahuje hodnoty do 1 mg.l^-1. Koncentrácie rozpusteného kyslíka dosahujú hodnoty do 6-8 mg.l^-1 okrem vodárenských zdrojov Gabčíkovo, Vojka a Bodíky, kde je obsah kyslíka dlhodobo nízky (cca do 1 mg.l^-1). Mierne zlepšenie bolo zaznamenané v rokoch 2007 a 2008 vo Vojke, kedy sa obsahy rozpusteného kyslíka zvýšili a dosiahli hodnoty do 2,4 mg.l^-1. Vysoké koncentrácie mangánu, ktoré prekračujú dohodnutý limit pre tento ukazovateľ, sú dlhodobo charakteristické pre objekt č. 485 pri Bodíkoch. Na vodárenskom zdroji Kalinkovo (objekt č. 119) sú koncentrácie nižšie, ale niekedy prekročia limitnú hodnotu. Na ostatných vodárenských zdrojoch sú hodnoty väčšinou pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Za obdobie od 1.11.2004 do 31.12.2008 boli zaznamenané prekročenia dohodnutých limitov pre kvalitu podzemnej vody (Tab. 14) v Bodíkoch (objekt č. 485), kde sa vyskytli prekročenia limitnej hodnoty mangánu pri každom odbere. Na vodárenskom zdroji Kalinkovo bolo päť prekročení pre mangán a jedno prekročenie limitnej hodnoty pre železo. Iné prekročenia limitných hodnôt neboli na vodárenských zdrojoch zaznamenané.

Chemické zloženie podzemnej vody na pozorovacích objektoch (PO) je podobné chemickému zloženiu podzemnej vody blízkych vodárenských zdrojov. Teplota vody má vyrovnaný priebeh, osciluje okolo hodnoty 11 °C. Výnimkou je pozorovací objekt č. 265/1 Kľúčovec, kde sa teplota dlhodobo pohybuje okolo 16 °C a pozorovací objekt č. 3/3 pri Kalinkove, ktorý vykazuje sezónny priebeh teploty. Aj ostatné sledované ukazovatele chemického zloženia podzemnej vody na tomto pozorovacom objekte sú ovplyvnené zmenami v chemizme povrchovej vody vzhľadom na situovanie pozorovacieho objektu cca 10 m od Dunaja. Kvalitu podzemnej vody na pozorovacích objektoch vo väčšej miere ovplyvňujú lokálne vplyvy, čo sa odráža aj v prekročeniach limitných hodnôt. Dohodnuté limity prekračujú amónne ióny (objekt č. 899/1), železo (objekty č. 170/2, 234/1, 262/1, 265/1, 872/1, 899/1) a mangán (objekty č. 262/1, 265/1, 899/1). Najvyššie obsahy dusičnanov sú (okrem pozorovacieho objektu č. 3/3) na pozorovacích objektoch v Čunove (č. 872/1) a v Rusovciach (objekt č. 888/1), kde sa pohybujú do 12,3 mg.l^-1 podobne ako na vodárenskom zdroji Rusovce. Na ostatných pozorovacích objektoch sú koncentrácie dusičnanov nízke. Na objekte č. 899/1 je dlhodobo nízky obsah dusičnanov (väčšinou pod medzou stanovenia) a tiež rozpusteného kyslíka a dlhodobo sa zvyšujúce koncentrácie mangánu a amónnych iónov, čo svedčí o redukčných podmienkach.

Z hľadiska obsahu kyslíka sa oxidačné podmienky vyskytujú hlavne na pravej strane Dunaja a v strednej časti Žitného ostrova. Väčšia časť územia na ľavej strane Dunaja vykazuje anoxické podmienky. V oblastiach s prítomnosťou kyslíka v podzemnej vode je aj zvýšený obsah dusičnanov. Na ostatnom území sa obsah dusičnanov pohybuje len na úrovni niekoľkých mg.l^-1. Ak je v takýchto oblastiach v podzemných vodách prítomný organický uhlík a obsah mangánu, svedčí to o redukčných podmienkach v podzemných vodách, sprevádzaných často aj zvýšeným obsahom železa. Takéto podmienky sú v dolnej časti Žitného ostrova, v ramennej sústave a v hornej časti v Petržalke.