2.    Kvalita povrchových vôd

2.1.  Metodika zberu dát

Kvalita povrchových vôd za rok 2008 je hodnotená na 15-tich vybraných odberných miestach. Ich zoznam je v Tab. 3. Kľúčovými odbernými miestami hodnotenia je odberné miesto v Bratislave, ktoré reprezentuje kvalitu povrchovej vody vstupujúcej do oblasti Vodného diela Gabčíkovo, a odberné miesto v Medveďove, situované pod sútokom odpadového kanála a starého koryta Dunaja. Reprezentuje kvalitu povrchovej vody, ktorá z oblasti odteká. Na monitorovaní sa podobne ako v predchádzajúcich rokoch aj v roku 2008 podieľalo Ministerstvo životného prostredia, prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) a Slovenského vodohospodárskeho podniku š. p., OZ Bratislava (SVP BA).

Kvalita povrchových vôd sa sleduje v úseku medzi Bratislavou a Komárnom. V roku 2008 bola sledovaná na šiestich odberných miestach na Dunaji, na štyroch odberných miestach v zdrži, na dvoch odberných miestach v priesakových kanáloch (v Hamuliakove a Čunove), ďalej v Mošonskom ramene Dunaja, v odpadovom kanáli pri Sape a na začiatku ľavostrannej ramennej sústavy v Dobrohošti (Obr. 2a). Sledovanie kvality povrchových vôd sa spravidla uskutočňuje 12-krát do roka v mesačných intervaloch. V roku 2007 sa prešlo z hodnotenia kvality za hydrologický rok na hodnotenie za kalendárny rok.

Tab. 3: Zoznam odberných miest na kvalitu povrchových vôd

VÚVH – Výskumný ústav vodného hospodárstva v rámci slovensko-maďarskej komisie hraničných vôd

SVP BA     – Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Odštepný závod Bratislava

Rozsah sledovaných ukazovateľov:

mesačne:           teplota, pH, merná vodivosť, O₂, nerozpustené látky (sušené pri 105°C),

                          Na⁺, K⁺, Ca²⁺, Mg²⁺, Mn, Fe, NH₄⁺, HCO₃^-, Cl^-, SO₄^2-, NO₃^-, NO₂^-, PO₄^3-,

                          celkový P, celkový N, Hg, Zn, As, Cu, Cr, Cd, Ni, CHSK_Mn, BSK₅, TOC,

                          NEL-UV, rozpustené látky (sušené pri 105°C),

                          sapróbny index biosestónu , chlorofyl-a , fytoplanktón,

3 krát ročne:     perifytón, makrozoobentos

1 krát ročne:     sedimenty

Zo zoznamu sledovaných ukazovateľov boli na základe dohody na rokovaní zástupcov pre monitoring v Győri v roku 2007 vyradené baktérie a zooplanktón.

Odber vzoriek, spracovanie vzoriek po odbere

Analýzy odobratých vzoriek boli uskutočnené v laboratóriách zúčastnených organizácií. Spôsob odberu vzoriek, ich fixácia a analýza sú pri niektorých ukazovateľoch odlišné. Vzorky povrchovej vody sa odoberajú podľa rady noriem STN EN/ISO 5667. Najčastejšie spôsoby konzervácie sú uvedené v STN EN ISO 5667-3.

V laboratóriu Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. OZ Bratislava (SVP BA) sa pri odbere vzoriek povrchovej vody v teréne stanovuje teplota vody, teplota vzduchu, množstvo rozpusteného kyslíka a percento nasýtenia vody kyslíkom. Vzorky sa odoberajú do predpísaných vzorkovníc podľa postupov stanovených platnými technickými normami Po odbere sú vzorky dopravované do laboratória v klimatizovanom terénnom vozidle a v laboratóriu sú spracovávané do 24 hodín. Na vybrané analýzy sa vzorky po odbere konzerváciou fixujú:

• stanovenie ťažkých kovov: HNO₃;

• stanovenie ortuti: K₂Cr₂O₇ + HNO₃ + HCl;

• CHSK_Mn: H₂SO₄;

• NH₄⁺, celkový dusík: H₂SO₄;

Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH) v teréne stanovuje len teplotu vody. Vzorky povrchovej vody sa odoberajú do predpísaných vzorkovníc a prevážajú sa do laboratória schladené na 2-5 ºC, počas prepravy sa skladujú v tme, čo vo väčšine prípadov stačí na konzerváciu počas dopravy vzorky do laboratória. Určité fyzikálne veličiny a chemické zložky sa stabilizujú prídavkom chemických zlúčenín priamo pri odbere:

• NH₄⁺, NO₂^-, NO₃^-, PO₄^3-, celkový fosfor: chloroform;

• rozpustený kyslík: MnCl₂ alebo MnSO₄ a NaOH + KI + NaNO₃ v deionizovanej vode;

• CHSK_Mn: H₂SO₄;

• BSK₅: ochladenie na teplotu 2-5 ºC;

• TOC: HCl;

• ťažké kovy: HNO₃

• celkové železo a celkový mangán: H₂SO₄

Stanovovanie biologických ukazovateľov kvality povrchovej vody a výpočet sapróbnych indexov sa riadil platnými normami rady 83 0532 - Biologický rozbor povrchovej vody. Odber vzoriek makrozoobentosu sa uskutočnil podľa metodík uvádzaných v STN EN 27828 a STN EN ISO 9391 a STN ISO 5667-6. Odber vzoriek perifytónu (nárastov) sa uskutočnil podľa STN 83 0532, časť 5: Biologický rozbor povrchovej vody. Stanovenie nárastov a výpočet sapróbneho indexu sa uskutočnilo podľa STN 83 0532, časť 6: Biologický rozbor povrchovej vody. Stanovenie sapróbneho indexu podľa Pantleho a Bucka, Zmena a-4/1980. Niektoré vzorky biologického materiálu sa tiež fixujú. Pre detailnejšie určenie niektorých druhov organizmov sa vzorky nárastov fixujú roztokom formaldehydu alebo Lugolovým roztokom. VÚVH sa pri odbere vzoriek a ich spracovaní riadilo „Smernicou pre sledovanie kvality vody slovensko-maďarských hraničných vodných tokov a pre rozšírené sledovanie kvality vody Dunaja“, ktorá bola vypracovaná Slovensko-maďarskou komisiou hraničných vôd v roku 2004.

Odber vzoriek sedimentov zabezpečoval Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. OZ Bratislava na vybraných odberných miestach. Vzorky sedimentov boli odoberané pri hĺbkach do 3 metrov pomocou zarážacieho drapáka typu Zablockého, pri hĺbkach nad 3 metre drapákom na lane typu Ekman-Birge. Vzorky sedimentov sa po dôkladnom premiešaní sušili pri laboratórnej teplote a po rozdrvení sa preosiali cez sito s veľkosťou oka 0,2 mm. Táto časť vzorky sa použila na analýzu ťažkých kovov, organických polutantov, sušiny, organických látok a na prípravu vodného výluhu. Pôvodný nesušený sediment sa použil na granulometrickú analýzu (stanovil sa podiel lutitovej frakcie – menšej ako 0,063 mm) a na stanovenie AVS (S^2-) – podrobnejší popis stanovovania jednotlivých ukazovateľov kvality sedimentov je uvedený v správe Valúchová a kol., 2009.

2.2.    Spôsob vyhodnotenia údajov

Kvalita povrchovej vody na sledovaných odberných miestach je vyhodnotená v texte Národnej ročnej správy. Hodnoty sledovaných ukazovateľov kvality za rok 2008 boli prehľadne spracované do tabuliek, ktoré boli poskytnuté maďarskej strane v rámci výmeny údajov a sú súčasťou Tabuľkových príloh. Grafické prílohy obsahujú grafické spracovanie 12 vybraných ukazovateľov kvality povrchovej vody na všetkých monitorovaných objektoch za rok 2008, dlhodobé grafické spracovanie údajov kvality povrchovej vody na štyroch reprezentatívnych odberných miestach a prílohy k biologickým prvkom kvality a k sedimentom.

Hodnotenie vývoja kvality povrchovej vody môžeme v rámci správy rozdeliť do šiestich celkov:

1.)      Hodnotenie vybraných ukazovateľov za rok 2008 na všetkých monitorovaných odberných miestach v rámci Dohody (Obr. 2a). Hodnotí sa 12 ukazovateľov kvality povrchovej vody. Hodnotenie je založené na ich vzájomnom porovnaní na jednotlivých odberných miestach, ktoré sú pre účely hodnotenia rozdelené do štyroch skupín:

1. odberné miesta na Dunaji pozdĺž toku: 109 (Bratislava), 3530 (Sap –odpadový kanál), 112 (Medveďov) a 1205 (Komárno);

2. odberné miesta v starom koryte Dunaja: 4016 (Dunakiliti), 4025 (Dobrohošť) a 3739 (Sap);

3. odberné miesta v zdrži: 307 (Kalinkovo – kyneta), 308 (Kalinkovo – ľavá strana), 309 (Šamorín – pravá strana) a 311 (Šamorín – ľavá strana);

4. odberné miesta na priesakových kanáloch: 3531 (pravostranný priesakový kanál – Čunovo), 317 (ľavostranný priesakový kanál – Hamuliakovo), na Mošonskom Dunaji – 3529 (Čunovo) a na vstupe do ramennej sústavy – 3376 (Dobrohošť).

Vybrané ukazovatele sú okrem textového hodnotenia v správe aj graficky spracované pre vyššie spomenuté štyri skupiny odberných miest a sú súčasťou Grafických príloh – Obr. A.2-2a,b,c,d až Obr. A.2-14a,b,c,d. 

2.)      Anorganické mikroznečistenie (ťažké kovy)

3.)      Hodnotenie biologických prvkov kvality

4.)      Hodnotenie kvality sedimentov

5.)      Dlhodobé zhodnotenie kvality vody na vstupnom a výstupnom odbernom mieste v oblasti ovplyvnenej Vodným dielo Gabčíkovo

6.)      Dlhodobé spracovanie vývoja kvality vody na štyroch reprezentatívnych odberných miestach. Ako reprezentatívne boli vybrané odberné miesta 109 – Bratislava, 112 – Medveďov a dve odberné miesta v zdrži 307 – Kalinkovo, kyneta a 311 – Šamorín, ľavá strana zdrže. Vývoj kvality je graficky spracovaný od 1.10.1992 (Obr. A.2-13 až Obr. A.2-60) a zahŕňa základné fyzikálno-chemické ukazovatele, ukazovatele kyslíkového režimu, nutrienty, doplňujúce ukazovatele (základné katióny, anióny), ukazovatele anorganického znečistenia (ťažké kovy) a biologické a mikrobiologické ukazovatele. Grafy sú súčasťou Grafickej prílohe Národnej ročnej správy za rok 2008.

2.3.  Hodnotenie kvality povrchových vôd

Kvalita povrchovej vody je vo veľkej miere ovplyvňovaná hydrologickými a klimatickými pomermi. Rok 2008 z hľadiska vodnosti patril k priemerným rokom. Mimoriadne suché ani mimoriadne vodné mesiace sa nevyskytli. Priemerné denné prietoky v jednotlivých mesiacoch často nedosahovali ani hodnoty dlhodobých priemerných prietokov (najčastejšie sa pohybovali medzi 1500-2500 m³s^-1). Na Dunaji neboli pozorované typické povodňové vlny prichádzajúce v dôsledku topenia snehu, pretože zima na prelome rokov 2007/2008 bola mierna. Len ojedinele a krátkodobo sa vyskytli prietoky nad 3000 m³s^-1 a prietokové vlny, ktoré presiahli 4000 m³s^-1 sa vyskytli len v marci, júli a v auguste, kedy bolo zaznamenané ročné maximum 4780 m³s^-1. Ročné minimum sa vyskytlo v októbri s prietokom 900 m³s^-1. Klimatické podmienky v roku 2008 boli charakterizované nadpriemernými teplotami v apríli až júni a následným ochladením a daždivým obdobím v júli a auguste. Teplú jeseň v septembri a októbri nasledovalo ochladenie v druhej polovici októbra. 

2.3.1.   Hodnotenie vybraných ukazovateľov kvality povrchovej vody za rok 2008

Hodnotenie kvality povrchovej vody v aktuálnom roku sa uskutočňuje prostredníctvom hodnotenia vybraných ukazovateľov kvality na všetkých odberných miestach, dohodnutých s maďarskou stranou (Obr. 2a). Od roku 2007 sa hodnotí 12 vybraných ukazovateľov, lebo baktérie boli zo zoznamu vybraných ukazovateľov vynechané. Hodnotenie je spracované na základe výsledkov VÚVH a SVP, š.p. OZ Bratislava (SVP BA). 

Základné fyzikálno-chemické ukazovatele

Teplota

Pre teplotu vody je charakteristický sezónny priebeh hodnôt na všetkých sledovaných odberných miestach. Minimá dosahujú teploty v zimnom období od 0 do 6 °C. Letné maximá zaznamenané v roku 2008 boli na odberných miestach v zdrži vodného diela, v ramennej sústave, v ľavostrannom priesakovom kanáli a v starom koryte Dunaja nižšie ako v roku 2007. Na Dunaji, v pravostrannom priesakovom kanáli a v Mošonskom Dunaji boli zasa vyššie ako predchádzajúci rok. Najvyššia teplota 21,3 °C bola nameraná na odbernom mieste č. 3530 v odpadovom kanáli pri Sape v júli 2008. Najvyrovnanejšia bola, ako zvyčajne, teplota v ľavostrannom priesakovom kanáli (317) pri Hamuliakove a pohybovala sa v intervale od 8,4 do 16,6 °C. Teploty nad 15 °C boli zaznamenané až v máji (na rozdiel od predchádzajúceho roku, kedy sa vyskytli už v apríli) a trvali približne do septembra podobne ako v roku 2007. 

pH

Reakcia vody patrí k najcitlivejším ukazovateľom rovnovážnych stavov v prírodných vodách. V roku 2008 sa v dunajskej vode pohybovala od 7,94 do 8,74. Vyššie hodnoty (8,69 a 8,74) sa vyskytli v májových vzorkách odobratých na odberných miestach v Medveďove (112) a Komárne (1205). Podobná vysoká hodnota bola nameraná aj na odbernom mieste 3529 v Mošonskom Dunaji (8,72). V zdrži vodného diela nebola v roku 2008 zaznamenaná taká variabilita hodnôt ako v predchádzajúcom roku, pH kolísalo prevažne v intervale 7,90-8,47. Výnimkou bola jedna nízka hodnota 7,55 nameraná v kynete zdrže (307). Na väčšine odberných miest bola v porovnaní s predchádzajúcim rokom reakcia vody vyššia. V priesakových kanáloch sú hodnoty pH vyrovnanejšie a v hodnotenom roku sa pohybovali od 7,63 do 8,29. 

Merná elektrická vodivosť

Priebeh mernej vodivosti má zvyčajne na všetkých odberných miestach sezónny charakter. V zimných mesiacoch sú hodnoty vodivosti vyššie, v letných zasa nižšie. V roku 2008 boli minimá zaznamenané v júni s výnimkou priesakového kanála (odberné miesto č. 3531), kde sa minimum vyskytlo v septembri. Najnižšia hodnota vodivosti v roku 2008 bola 30,6 mSm^-1, nameraná v starom koryte Dunaja na odbernom mieste č. 4016 pri Dunakiliti a najvyššia 52,7 mSm^-1 bola, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, nameraná v Komárne (odberné miesto č. 1205). V porovnaní s rokom 2007 boli na monitorovaných odberných miestach zaznamenané nižšie minimá a vyššie maximá. V priesakových kanáloch nie je sezónne kolísanie také zrejmé a merná elektrická vodivosť sa tu v roku 2008 pohybovala od 36,7 mSm^-1 po 46,7 mSm^-1. 

Nerozpustené látky (sušené pri 105 °C)

Zvýšené hodnoty nerozpustených látok korelujú so zvýšenými prietokmi v Dunaji. V roku 2008 boli zaznamenané vyššie koncentrácie v porovnaní s rokom 2007 na väčšine odberných miest. Výnimku predstavovali 2 odberné miesta, na ktorých dosiahli nerozpustené látky v hodnotenom roku nižšie hodnoty, a to odberné miesto č. 1205 Komárno a odberné miesto č. 4016 v starom koryte Dunaja pri Dunakiliti. Najvyššie maximum 131 mgl^-1 bolo namerané na odbernom mieste v kynete zdrže (307) v júli 2008 a súviselo s júlovou prietokovou vlnou (prietok nad 4000 m³s^-1). Augustovú prietokovú vlnu zachytil odber v Bratislave, kedy obsah nerozpustených látok dosiahol podobnú hodnotu 126 mgl^-1.

V priesakových kanáloch sú obsahy nerozpustených látok vzhľadom na pôvod vody nízke a v hodnotenom roku sa pohybovali pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy, alebo kolísali blízko tejto hodnoty, maximálne do 13 mgl^-1.

Kyslíkový režim

Rozpustený kyslík

Sezónny priebeh koncentrácií rozpusteného kyslíka na všetkých sledovaných odberných miestach, okrem priesakových kanálov, je zväčša podobný. Maximálne hodnoty kyslíka dokumentované v májových odberoch zrejme súvisia s asimilačnými procesmi fytoplanktónu. Vyskytli sa hlavne v plytších častiach zdrže vodného diela. Maximálna koncentrácia rozpusteného kyslíka 17,9 mgl^-1 bola nameraná na odbernom mieste č. 309 v šamorínskej časti zdrže. Nízke koncentrácie pod 7 mgl^-1 boli v roku 2008 zaznamenané iba v pravostrannom priesakovom kanáli (odberné miesto č. 3531) v období mesiacov júl až október (najnižší obsah bol 4,5 mgl^-1). 

CHSK_Mn

Chemická spotreba kyslíka sa používa na všeobecné charakterizovanie znečistenia povrchových vôd organickými látkami. V roku 2008 sa v rámci Slovensko-maďarskej komisie hraničných vôd (VÚVH) tento ukazovateľ nesledoval (odberné miesto v Mošonskom Dunaji č. 3529 a v pravostrannom priesakovom kanáli č. 3531). Obsahy CHSK_Mn boli na ostatných monitorovaných odberných miestach oproti predchádzajúcemu roku nižšie, pohybovali sa maximálne do hodnoty 3,60 mgl^-1 (v augustovej vzorke v Bratislave), pričom maximálny hodnota predchádzajúceho roku bola 5,4 mgl^-1. Najčistejšou vodou z hľadiska tohto parametra sa javí voda ľavostranného priesakového kanála, kde sa obsahy pohybovali v intervale <0,8-1,2 mgl^-1. 

Nutrienty

Amónny ión

Obsahy amónneho iónu boli v porovnaní s predchádzajúcim rokom podobné, na niektorých odberných miestach o trochu vyššie (odberné miesta na Dunaji, odberné miesta v Mošonskom Dunaji a v priesakových kanáloch) a na iných zasa mierne nižšie (odberné miesta v zdrži, v starom koryte Dunaja, v odpadovom kanáli a v ramennej sústave). V hodnotenom roku sa vyskytlo viac koncentrácií pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy vzhľadom na to, že medza stanovenia tohto parametra pre odberné miesta, ktoré monitoruje SVP BA bola zvýšená z 0,013 na 0,051 mgl^-1. Najvyššie obsahy boli namerané v júlových vzorkách vody odobratej na odbernom mieste č. 3531 v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove (0,21 mgl^-1) a odbernom mieste č. 3529 v Mošonskom Dunaji (0,19 mgl^-1). 

Dusičnany

Dusičnany patria k výrazným sezónnym parametrom, v chladnejšom období sa vyskytujú vyššie koncentrácie, po oteplení hodnoty klesajú. Na odberných miestach v priesakových kanáloch sezónnosť nie je taká výrazná. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch klesli vo vegetačnom období zásoby dusičnanov na cca polovicu zimných obsahov. Okrem priesakových kanálov je časový priebeh koncentrácií dusičnanov na ostatných odberných miestach podobný, najvyššie hodnoty sa vyskytujú v hlavnom toku a v zdrži vodného diela, o trochu nižšie na odberných miestach v starom koryte Dunaja. V roku 2008 sa koncentrácie pohybovali maximálne do 12,4 mgl^-1. Najnižšie obsahy dusičnanov sú charakteristické pre priesakové kanále, kde bol rozsah nameraných hodnôt aj v hodnotenom roku malý, od 2,3 do 7,75 mgl^-1. 

Fosforečnany

Zlúčeniny fosforu majú významnú úlohu v prírodnom kolobehu látok. Dôležitú úlohu zohrávajú pri raste zelených organizmov. V chladných mesiacoch ich obsah v povrchových vodách býva najväčší a v mesiacoch, keď prebieha intenzívna fotosyntetická asimilácia najmenší. Vyšší obsah fosforečnanových iónov sa môže vyskytnúť aj v čase povodňových vĺn resp. vyšších prietokov, čo je zrejme situácia, ktorá nastala v roku 2008, kedy najvyššie koncentrácie boli zaznamenané v letných mesiacoch júl a august, kedy nastalo výrazné ochladenie a vyskytli sa najvyššie prietokové vlny v roku 2008 (nad 4000 m³s^-1). Maximálna koncentrácia 0,34 mgl^-1 bola stanovená v júlovej vzorke na odbernom mieste č. 109 v Bratislave a bola vyššia ako v roku 2007 (0,22 mgl^-1). Najnižšie obsahy, často pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy, boli zaznamenané v mesiacoch apríl a hlavne máj, kedy nastal masový rozvoj fytoplanktónu. Vzhľadom na pôvod vody, boli vo vode priesakových kanálov dokumentované najnižšie obsahy počas celého roka, a to hlavne v pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove (odberné miesto č. 3531), kde boli koncentrácie väčšinou pod medzou stanovenia, teda nižšie ako 0,031 mgl^-1 a najvyšší obsah bol 0,061 mgl^-1. 

Celkový fosfor

Podobne ako obsah fosforečnanov, aj obsah celkového fosforu bol v roku 2008 vyšší ako v predchádzajúcom roku. Časové zmeny obsahu celkového fosforu len sčasti sledujú kvantitatívne zmeny fosforečnanov. Zvýšenie jeho koncentrácie vo vode často zapríčiňuje fosfor viazaný na plaveniny. Najvyššia koncentrácia 0,21 mgl^-1 bola nameraná v júli na odbernom mieste č. 307 v zdrži vodného diela a na ostatných odberných miestach, okrem priesakového kanála, sa v hodnotenom roku pohybovala v intervale 0,03-0,16 mgl^-1. V pravostrannom priesakovom kanáli (3531) a v Mošonskom Dunaji (3529) nebol tento parameter v roku 2008 monitorovaný. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, boli obsahy celkového fosforu najnižšie vo vode priesakového kanála (317) a dosiahli maximálnu koncentráciu len 0,08 mgl^-1. 

Celkový dusík

Dusík patrí medzi najdôležitejšie makrobiogénne prvky a uplatňuje sa pri všetkých biologických procesoch prebiehajúcich v povrchových vodách. Zmeny celkového dusíka vo vode sledujú sezónne zmeny dusičnanov. Okrem priesakových kanálov je vývoj koncentrácií celkového dusíka v roku 2008 podobný na všetkých monitorovaných odberných miestach s najväčším rozkyvom hodnôt od 0,90 do 3,48 na odbernom mieste č. 308 v kalinkovskej časti zdrže. Tieto koncentrácie zároveň predstavujú maximálnu a minimálnu koncentráciu na uvedených odberných miestach v hodnotenom roku. V priesakových kanáloch boli dokumentované zmeny obsahov celkového dusíka v užšom rozsahu, od 0,81 do 2,02 mgl^-1. Celkovo možno konštatovať, že obsahy celkového dusíka boli v roku 2008 podobné na odberných miestach v Medveďove (112), v pravostrannom priesakovom kanáli (3531), v Mošonskom Dunaji (3529) a na ostatných monitorovaných odberných miestach nižšie ako v predchádzajúcom roku. 

Chlorofyl-a

Z hydrobiologických ukazovateľov bol pre spoločné hodnotenie vybraný chlorofyl-a. Chlorofyl-a vyjadruje biomasu fytoplanktónu. V roku 2008 bol zaznamenaný prudký nárast chlorofylu-a až v máji, na rozdiel od roku predchádzajúceho, kedy boli dokumentované vysoké koncentrácie už v apríli, čo súvisí s klimatickými a hydrologickými podmienkami v uvedených rokoch. Vysoké májové obsahy chlorofylu-a odpovedajú vysokým májovým hodnotám abundancie fytoplanktónu. Rozdiely v dosiahnutých hodnotách chlorofylu-a na jednotlivých odberných miestach boli malé. Najvyššia koncentrácia 66,7 mgm^-3 bola zaznamenaná v hlavnom toku Dunaja na odbernom mieste č. 1205 v Komárne. O niečo nižšia hodnota 61,6 mgm^-3 stanovená vo vzorke odobratej na odbernom mieste č. 4016 v starom koryte Dunaja pri Dunakiliti predstavuje maximálnu hodnotu tohto parametra na danom odbernom mieste počas celého monitoringu (od roku 1992). Podobne bola maximálna hodnota v sledovanom období zaznamenaná aj na začiatku ramennej sústavy pri Dobrohošti na odbernom mieste č. 3376 (53,6 mgm^-3). Od mája do júna nastal prudký pokles k nízkym obsahom, ktoré sa na väčšine odberných miest udržali až do konca hodnoteného roka. Iba v zdrži vodného diela a v ramennej sústave boli koncom júna zaznamenané koncentrácie do 20 mgm^-3. V priesakových kanáloch a na odberných miestach pri Sape (odberné miesto č. 3530 v odpadovom kanáli a odberné miesto č. 3739 v starom koryte Dunaja pred zaústením odpadového kanála) boli koncentrácie chlorofylu-a počas celého roka nízke.

2.3.2.   Anorganické mikroznečistenie (ťažké kovy)

Do zoznamu monitorovaných ťažkých kovov v povrchových vodách bolo zaradené v roku 2008 aj olovo. Ťažké kovy sa stanovovali z filtrovaných vzoriek a boli sledované na štrnástich odberných miestach. V ramennej sústave na odbernom mieste č. 3376 ťažké kovy monitorované neboli. Frekvencia sledovania a stanovovania ťažkých kovov je u organizácií, ktoré vykonávajú monitoring rôzna: V rámci Slovensko-maďarskej komisie hraničných vôd (VÚVH) sa ťažké kovy stanovujú raz za mesiac, teda 12-krát za rok a SVP BA stanovuje ťažké kovy len 4- krát za rok. V roku 2008 VÚVH na odberných miestach v pravostrannom priesakovom kanáli (3531) a Mošonskom Dunaji (3529) 12-krát do roka stanovoval iba Cd, Hg a Ni, ostatné (As, Cr, Cu, Zn) boli sledované 4-krát za rok.

Koncentrácie kadmia boli v roku 2008 na všetkých odberných miestach pod medzou stanovenia, teda <0,09 μgl^-1 pre odberné miesta SVP BA a v prípade odberných miest, ktoré vzorkuje VÚVH <0,05 μgl^-1.

V porovnaní s predchádzajúcim obdobím monitoringu sa v prípade ortute vyskytli viaceré konkrétne hodnoty vzhľadom na to, že VÚVH od júna znížilo medzu stanovenia ortute z 0,1 μgl^-1 na 0,003 μgl^-1. Na deviatich odberných miestach, ktoré monitoruje SVP BA, boli okrem jednej koncentrácie (0,11 μgl^-1 na odbernom mieste č. 317), všetky ostatné pod medzou stanovenia. Medza stanovenia zostala na úrovni predošlých rokov – 0,1 μgl^-1. Konkrétne hodnoty koncentrácií ortute na odberných miestach, ktoré monitoruje VÚVH (109, 112, 1205, 3529, 3531) boli namerané až po znížení medze stanovenia, teda od júna, a to 3-5-krát na každom odbernom mieste a pohybovali sa v intervale 0,0032-0,0182 μgl^-1. Najvyššia koncentrácia bola zaznamenaná v novembrovej vzorke povrchovej vody odobratej v Bratislave (odberné miesto č. 109).

Podobne ako v predchádzajúcom roku, aj v roku 2008 boli obsahy chrómu nízke. Väčšina koncentrácií bola pod medzou stanovenia (<0,6 μgl^-1 – SVP BA, <0,2 μgl^-1 – VÚVH). a len na 7 odberných miestach boli namerané konkrétne hodnoty, ktoré sa väčšinou pohybovali buď na úrovni medze stanovenia, alebo blízko nej. Iba 2 koncentrácie dosiahli vyššie hodnoty: 1,23 μgl^-1 na odbernom mieste č. 3530 v odpadovom kanáli vodného diela pri Sape a druhá, zároveň najvyššia koncentrácia, 2,19 μgl^-1 bola stanovená v zdrži vodného diela (odberné miesto č. 311).

Koncentrácie medi kolísali v hodnotenom roku v intervale <0,5-2,82 μgl^-1 a vyššie hodnoty boli stanovené v zdrži vodného diela a v starom koryte Dunaja.

Nikel sa na odberných miestach v zdrži vodného diela (č. 307, 308, 309, 311), v starom koryte Dunaja (č. 4016, 4025, 3739), v odpadovom kanáli pri Sape (č. 3530) a ľavostrannom priesakovom kanáli (č. 317) pohyboval pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy (1,1 μgl^-1). Na ostatných odberných miestach, ktoré monitoruje VÚVH, kolísali koncentrácie niklu v rozmedzí od <1,0 do 3,0 μgl^-1.

Obsahy zinku sa v roku 2008 pohybovali od 9,66 μgl^-1 (odberné miesto č. 4025 v starom koryte Dunaja) do 26,5 μgl^-1 (odberné miesto č. 307 v zdrži). Na odberných miestach v hlavnom toku (č. 109, 112, 1205), v Mošonskom Dunaji (č. 3529) a v pravostrannom priesakovom kanáli (č. 3531), ktoré monitoruje VÚVH, boli všetky koncentrácie pod medzou stanovenia.

Arzén sa vyskytoval väčšinou pod medzou stanovenia (<1,0 alebo <1,7 μgl^-1). Vyššie obsahy boli namerané v priesakových kanáloch s najvyššou hodnotou 5,06 μgl^-1 stanovenou v októbrovej vzorke z ľavostranného priesakového kanála pri Hamuliakove (317).

Namerané koncentrácie olova v hlavnom toku (odberné miesta č. 109, 112, 1205), v Mošonskom Dunaji (č. 3529) a v pravostrannom priesakovom kanáli (č. 3531) sa pohybovali v intervale od <1,0 do 4,8 μgl^-1. Na ostatných odberných miestach boli pod medzou stanovenia.

Na základe vyhodnotenia ťažkých kovov použitím environmentálnych noriem kvality pre prioritné látky (Smernica EÚ a Rady 2008/105/ES) a relevantné látky pre Slovensko (Metodika pre odvodenie referenčných podmienok a klasifikačných schém pre hodnotenie ekologického stavu vôd – fyzikálno-chemické prvky kvality, SHMÚ, 2007) môžeme konštatovať, že ťažké kovy sa v roku 2008 vyskytovali v nízkych koncentráciách a sú v súlade s príslušnými environmentálnymi normami kvality. V prípade ortute a kadmia, ktoré stanovuje SVP BA bude nutné znížiť medze stanovenia, pretože súčasná medza stanovenia ortute je vyššia ako ročný priemer environmentálnej normy kvality i maximálna koncentrácia pre environmentálnu normu kvality. U kadmia je medza stanovenia u spomínanej organizácie na úrovni III. triedy kvality (podľa Smernice 2008/118/ES, Príloha I).

2.3.3.   Hodnotenie biologických prvkov kvality

Rámcová smernica o vodách (2000/60/ES) ustanovuje rámec pôsobnosti Spoločenstva v oblasti vodnej politiky. Jej cieľom je chrániť všetky druhy vôd a na vode závislé ekosystémy, zlepšovať ich stav a dosiahnuť dobrý stav vody, ktorý je výsledkom dobrého ekologického a dobrého chemického stavu vôd. Biologické prvky kvality podľa Rámcovej smernice o vode určujú ekologický stav povrchových vôd spolu s podpornými hydromorfologickými, fyzikálno-chemickými a chemickými prvkami kvality.

Sledovanie biologických prvkov kvality vody v roku 2008 zabezpečovali na vybraných odberných miestach, podobne ako v predchádzajúcom období, dve organizácie VÚVH a SVP BA (Tab. 3). V hodnotenom roku je rozdiel vo vyhodnotení výsledkov monitorovania vzhľadom na to, že v rámci Slovensko-maďarskej komisie hraničných vôd (vykonáva VÚVH) sa hodnotenie biologických prvkov kvality za rok 2008 uskutočnilo podľa „Smernice pre sledovanie kvality vody slovensko-maďarských hraničných tokov a pre rozšírené sledovanie kvality vody Dunaja“ a súčasne aj s prihliadnutím na národné metodiky sledovania ekologického a chemického stavu vôd v zmysle požiadavek Rámcovej smernice o vode (RSV). Druhá organizácia (SVP BA) uskutočnila hodnotenie v náväznosti na predchádzajúce obdobie. Vzhľadom na to uvádzame osobitne hodnotenie odberných miest monitorovaných VÚVH podľa správy Pracovnej skupiny pre ochranu kvality slovensko-maďarských hraničných vodných tokov, 2009: „Hodnotenie stavu vôd slovensko-maďarských hraničných vodných tokov za rok 2008“ a osobitne hodnotenie odberných miest, ktoré sleduje SVP BA podľa správy Valúchová a kol., 2009: „Monitoring kvality povrchových vôd a sedimentov tokov, kanálov a zdrže v oblasti ovplyvnenej Vodným dielom Gabčíkovo“. 

Hodnotenie biologických prvkov kvality v zdrži Vodného diela Gabčíkovo, v starom koryte Dunaja, v odpadovom kanáli, v ľavostrannom priesakovom kanáli a v ramennej sústave (podľa výsledkov SVP BA) 

Makrozoobentos

Makrozoobentos predstavuje spoločenstvo živočíchov (bezstavovcov bentickej makrofauny), ktoré osídľuje dno (bentál) rôznych typov vodných útvarov. Tvorí veľké množstvo druhov a rozdielne lokálne podmienky formujú rozdielne spoločenstvá, ktoré sú citlivými indikátormi akýchkoľvek zmien vo vodách. Indikuje zmeny mesačného až polročného charakteru a poskytuje informácie na interpretáciu efektu bioakumulácie. Z ekologického hľadiska sa sledovanie makrozoobentosu tečúcich vôd ukázalo pre bioindikáciu ako najvhodnejší spôsob. Vzorky sú relatívne ľahko prístupné a rýchlo spracovateľné.

Vzorky makrozoobentosu boli v roku 2008 odobraté na väčšine odberných miest v troch termínoch (apríl, júl a október). V prúdivejších úsekoch so štrkovitým až kamenitým dnom (odberné miesto č. 4025 v starom koryte Dunaja pri Dobrohošti) prevažujú v makrozoobentose reofilné a oxibiontné druhy indikujúce betamezosaprobitu. Dominujúcimi druhmi na tomto odbernom mieste v roku 2008 boli Dikerogammarus villosus, Corophium curvispinum, Potamopyrgus antipodarum, Simulium sp. V úsekoch so spomaleným prúdom pribúdajú druhy stagnofilné a oligooxybiontné, znášajúce miernejšie znečistenie. V týchto úsekoch je dno piesčité až bahnité – odberné miesta v starom koryte Dunaja č. 4016 pri Dunakiliti a č. 3739 pri Sape, kde v roku 2008 boli dominantnými druhmi makrozoobentosu Dikerogammarus villosus, Lumbricidae g. sp. div., Lithoglyphus naticoides, Corophium curvispinum a Orthocladius sp. (len na č. 4016).

V zdrži vodného diela sa nachádzajú miesta s rôznou rýchlosťou prúdenia a v závislosti od toho aj s rôznou skladbou substrátu. Piesčitý a štrkovitý substrát (napr. odberné miesto č. 307) prechádza postupne v miestach so spomaleným prúdom do bahnitého (odberné miesta č. 309, 311). Dominantnými druhmi makrozoobentosu v zdrži vodného diela v roku 2008 boli: Lumbricidae g. sp. div., Hypania invalida, Potamopyrgus antipodarum, Corophium curvispinum, Chironomus sk. reductus, Dikerogammarus villosus, Pisidium sp. a Caenis horaria a na odbernom mieste č. 308 aj  Cricotopus sp. Na začiatku ramennej sústavy dominovali druhy: Dikerogammarus villosus, Cricotopus sp., Dreissena polymorpha, Corophium curvispinum a Valvata piscinalis.

Výskyt druhov makrozoobentosu na jednotlivých sledovaných odberných miestach v roku 2008 a podrobnejší zoznam dominantných druhov sú uvedené v Grafickej prílohe v časti A.2. 

Sapróbny index makrozoobentosu

Na základe druhovej determinácie zistených indikačných druhov makrozoobentosu boli vypočítané sapróbne indexy makrozoobentosu, stanovená saprobita a podľa STN 75 7221 stanovená aj trieda kvality vody (Tab. 4).

Tab. 4: Miesta odberu a sapróbne indexy makrozoobentosu v roku 2008

Hodnoty sapróbneho indexu makrozoobentosu sa v roku 2008 pohybovali od 1,99 do 2,81. V starom koryte Dunaja (odberné miesta č. 4016, 4025, 3739) sa sapróbny index pohyboval od 2,02 do 2,27, čo odpovedá b-mezosaprobite a II. až III. triede kvality povrchovej vody. V zdrži vodného diela dosahoval sapróbny index makrozoobentosu hodnoty 2,06 až 2,81. Podľa medzných hodnôt STN 75 7221 bola povrchová voda v zdrži zaradená do II. až IV. triedy kvality podľa miesta odberu a zodpovedá b-mezosaprobite až a-b-mezosaprobite (viď Tab. 4). 

Fytoplanktón

Fytoplanktón tvoria rastlinné mikroskopické organizmy, ktoré sa voľne vznášajú vo vode. Je súčasťou sestónu, ktorý indikuje okamžitú kvalitu vody. Hlavnými zložkami fytoplanktónu sú sinice a riasy. Niekedy tvoria väčšie kolónie, ktoré sú viditeľné voľným okom a pri masovom rozvoji môže dochádzať k vytváraniu vodných kvetov alebo vegetačného zákalu vody. Nachádzajú sa v povrchovej eufotickej vrstve vody, kde je dostatok svetla.

Fytoplanktón je charakteristický sezónnou dynamikou, t.j. striedaním druhov a spoločenstiev počas vegetačnej sezóny. Jarný fytoplanktón býva zastúpený najmä rozsievkami, chryzomonádami a kryptomonádami, letné obdobie býva charakteristické rozvojom zelených rias, siníc a rozsievok. Na letné obdobie je úzko naviazaná tvorba vodného kvetu siníc, ktorých vegetácia sa zväčša predlžuje do septembra až októbra. Zimný fytoplanktón býva chudobný a je tvorený prevažne iba rozsievkami.

Vzorky fytoplanktónu zo zdrže vodného diela, zo starého koryta Dunaja, odpadového kanála pri Sape, z ľavostranného priesakového kanála pri Hamuliakove a z odberného miesta v ramennej sústave pri Dobrohošti odoberá SVP BA. V roku 2008 bolo celkovo odobratých 12 vzoriek v mesiacoch marec - október, pričom v máji až auguste boli odbery zahustené a vzorky boli odobraté dvakrát za mesiac.

Na zistenie abundancie fytoplanktónu boli použité výsledky mikroskopického počítania mikroskopických rias v 1 ml vody v rámci biosestónu. Boli počítané jedince – jednobunkové organizmy, viacbunkové cenóbia a vlákna siníc. V porovnaní s rokom 2007 bola abundancia fytoplanktónu a jej sezónna dynamika na väčšine odberných miest odlišná, čo možno pripísať odlišným klimatickým podmienkam v roku 2008. Vyššie hodnoty boli zaznamenané už v marci a najvyššie hodnoty boli dosiahnuté v prvej polovici mája. Prvý pokles abundancie na najnižšie hodnoty nastal počas chladnejšieho a daždivého júla. Augustové oteplenie a relatívne teplý september a október sa prejavili na opätovnom miernom vzraste abundancie fytoplanktónu.

Abundancia fytoplanktónu sa pohybovala od 12 do 30136 jedincov.ml^-1 (Tab. 5). Najvyššie hodnoty boli zaznamenané v zdrži vodného diela na odberných miestach č. 307 (30136 jedincov.ml^-1) a č. 311 (10532 jedincov.ml^-1). Iba na týchto dvoch odberných miestach sa vyskytla hodnota nad 10000 jedincov.ml^-1, čo je hranica pre masový rozvoj fytoplanktónu, ktorý sa vyskytol v prvej polovici mája. Priemerná ročná abundancia ani na jednom odbernom mieste nedosiahla hodnotu blízku hranici masového rozvoja (Tab. 5).

Tab. 5: Abundancia fytoplanktónu v roku 2008

Z hľadiska kvalitatívneho zloženia fytoplanktónu tvoria najväčší podiel na sledovaných odberných miestach v zdrži, v starom koryte Dunaja, v odpadovom kanáli a v ramennej sústave cyklické rozsievky (Bacillariophyceae – Centrales) 70-78 %. V ľavostrannom priesakovom kanáli pri Hamuliakove (317) mali významnejší podiel vo fytoplanktóne penátne rozsievky (Bacillariophyceae – Pennales) 28-30 %, kryptomonády (Cryptophyceae) 23% a cyklické rozsievky (Bacillariophyceae – Centrales) 13-22 %.

Podrobnejšie zastúpenie dominantných skupín fytoplanktónu na jednotlivých sledovaných odberných miestach je uvedené v Grafickej prílohe v časti A.2. 

Sapróbny index biosestónu

Biosestón predstavuje živú časť sestónu nesenú vodou. Sapróbny index biosestónu je úzko spätý s kvalitou vody. Jeho hodnotu determinuje hlavne zloženie fytoplanktónu. V roku 2008 bol stanovovaný 12-krát. V Tab. 6 sú uvedené minimálne, maximálne a priemerné ročné hodnoty sapróbneho indexu biosestónu pre jednotlivé odberné miesta. Sapróbny index kolísal od hodnoty 1,59 do 2,47 (obidve hodnoty boli stanovené na odbernom mieste v odpadovom kanáli pri Sape č. 3530), čo zodpovedá II.-III. triede kvality vody. Sapróbny index biosestónu sa pohybuje v intervale, ktorý zodpovedá b-mezosaprobite t.j. prostrediu, ktoré poskytuje existenčné podmienky pre širokú škálu organizmov, čím sa zvyšuje druhová rozmanitosť.

Na základe porovnania priemerných sapróbnych indexov biosestónu v roku 2008 s rokom 2007 (Tab. 6) môžeme konštatovať, že okrem priesakového kanála došlo v roku 2008 na ostatných odberných miestach k miernemu zvýšeniu hodnoty sapróbneho indexu.

Tab. 6: Sapróbny index biosestónu v roku 2008

Z hľadiska abundancie fytoplanktónu ako podstatného determinanta ukazovateľa sapróbneho indexu biosestónu možno konštatovať, že vodné dielo nemalo ani v roku 2008 negatívny vplyv na saprobitu. 

Perifytón a sapróbny index nárastov

Perifytón predstavuje spoločenstvá rias a heterotrofných mikroorganizmov prichytených na ponorené substráty vo všetkých vodných ekosystémoch. Indikuje krátkodobé zmeny v kvalite vody (2-3 týždňového charakteru). Sapróbny index (SI) perifytónu (nárastov) koreluje s kvalitou pretekajúcej vody, najmä s organickým znečistením, menej s obsahom kyslíka, pretože si ho spoločenstvá perifytónu dokážu vyprodukovať. Sapróbny index perifytónu bol sledovaný v ramennej sústave pri Dobrohošti – odberné miesto č. 3376. Odber vzoriek sa v roku 2008 uskutočnil šesťkrát: 2-krát  v máji, 2-krát v júli a 2-krát v októbri. Sledovala sa najmä riasová zložka perifytónu, a to predovšetkým bentické rozsievky. Priemerná hodnota sapróbneho indexu perifytónu bola 1,80, čo zaraďuje toto odberné miesto do II. triedy kvality povrchovej vody podľa STN 75 7221. Dominantnými druhmi perifytónu v ramennej sústave boli Diatoma vulgaris, Bangia atropurpurea, Fontinalis antipyretica, Cladophora glomerata, Oedogonium sp. a Vaucheria sp. Z hľadiska druhovej diverzity najväčšie zastúpenie mali penátne rozsievky (Bacillariophyceae - Pennales) – 6 druhov, zelené vláknité riasy – 3 druhy, červené riasy – 2 druhy a po jednom druhu z ostatných siedmich tried resp. radov, ktoré sú uvedené v Grafickej prílohe v časti A.2.

Hodnotenie biologických prvkov kvality na odberných miestach v Dunaji, Mošonskom Dunaji a pravostrannom priesakovom kanáli (podľa výsledkov VÚVH)

Biologické prvky kvality majú v súlade so základným princípom a myšlienkou Rámcovej smernice o vode (RSV) prioritné postavenie v hodnotení ekologického stavu útvarov povrchových vôd. Podpornými prvkami pre organizmy viazané na vodu sú fyzikálno-chemické prvky kvality a hydromorfologické prvky.

Hodnotenie ekologického stavu vôd pre jednotlivé biologické prvky kvality vôd v roku 2008 bolo zamerané na odberné miesta a nie na vodné útvary. Základným princípom hodnotenia bola typová špecifickosť a porovnanie zmien kvality prostredia s referenčnými hodnotami, ktoré odrážajú stav prostredia bez antropogénneho ovplyvnenia, alebo s minimálnym ovplyvnením. Z biologických prvkov kvality patria do hodnotenia ekologického stavu bentické bezstavovce (makrozoobentos), fytobentos, makrofyty, fytoplanktón a ryby. V roku 2008 boli na všetkých monitorovaných odberných miestach sledované makrozoobentos, fytobentos a fytoplanktón. Makrofyty boli monitorované iba v Bratislave a Komárne, ryby v hodnotenom roku sledované neboli. Hodnotenie výsledkov sledovania pre jednotlivé biologické prvky kvality sa uskutočnilo podľa aktualizovaných klasifikačných schém (Makovinská a kol., 2008). Klasifikačné schémy obsahujú hraničné hodnoty pre zatriedenie do príslušnej triedy kvality v rozsahu I.-V. triedy kvality so zodpovedajúcim ekologickým stavom: I. trieda – veľmi dobrý, II. – dobrý, III. – priemerný, IV. – zlý, V. – veľmi zlý.

Ekologický stav na odberných miestach v Dunaji bol na základe fytoplanktónu hodnotený ako veľmi dobrý (I. trieda), fytobentosu ako dobrý (II. trieda) a na základe makrozoobentosu a makrofytov ako priemerný (III. trieda). Celkovo bol ekologický stav vody v Dunaji v roku 2008 podľa biologických prvkov kvality hodnotený ako priemerný – III. trieda kvality (Tab. 7).

Voda Mošonského Dunaja pri Čunove podľa hodnotenia na základe makrozoobentosu patrila do IV. triedy kvality, pričom spoločenstvo fytobentosu ju zatriedilo do II. triedy a fytoplanktón do I. triedy kvality. Na základe hodnotenia podľa zásady „najhoršia hodnota zatrieďuje“ bol ekologický stav vody Mošonského Dunaja na odbernom mieste pri Čunove charakterizovaný ako zlý (IV. trieda).

V pravostrannom priesakovom kanáli pri Čunove bol ekologický stav hodnotený na základe fytobentosu a fytoplanktónu ako veľmi dobrý (I. trieda kvality), ale na základe makrozoobentosu ako priemerný (III. trieda). Celkový biologický stav bol priemerný (podľa vyššie spomínanej zásady) – Tab. 7.

Tab. 7: Hodnotenie ekologického stavu pre vybrané biologické prvky kvality

x – nehodnotené

M – stredná miera spoľahlivosti

V zmysle RSV je potrebné pri výsledných hodnoteniach uvádzať aj mieru spoľahlivosti správneho hodnotenia ekologického stavu (vysoká, stredná alebo nízka miera spoľahlivosti). Pri stanovení miery spoľahlivosti sa zohľadňujú viaceré kritéria, ktoré sú uvedené v metodike hodnotenia stavu vôd (Makovinská a kol., 2008) a ktoré boli viac menej v súlade s kritériami odsúhlasenými ICPDR. Tiež tu platí pravidlo, že výsledná miera spoľahlivosti hodnotenia ekologického stavu vodných útvarov povrchových vôd bola určená najnižšou mierou spoľahlivosti. V roku 2008 bola stanovená priemerná miera spoľahlivosti na všetkých odberných miestach.

Na základe výsledkov možno konštatovať, že v roku 2008 biologické prvky kvality zatriedili Dunaj a vodu priesakového kanála pri Čunove do priemerného stavu, vodu Mošonského Dunaja do zlého ekologického stavu.

Zoznam taxónov makrozoobentosu, fytobentosu, makrofýt a fytoplanktónu na jednotlivých odberných miestach v roku 2008, ktoré monitoruje VÚVH je uvedený v Grafickej prílohe v časti A.2. 

2.3.4.   Hodnotenie kvality sedimentov

Miesta odberu dnových sedimentov (Obr.2b) sa nachádzajú v starom koryte Dunaja a v oboch rozšírených častiach zdrže. Cieľom analýzy sedimentov je dokumentovanie ich kvalitatívneho zloženia a možného procesu sorbovania škodlivín – ťažkých kovov a špecifických organických mikropolutantov, viažúcich sa predovšetkým na jemné prachovito-ílovité častice sedimentu a organické látky v nich. Odberné miesta v zdrži sú rozmiestnené v rôznych častiach zdrže, v miestach s menšími rýchlosťami prúdenia vody a s predpokladom sedimentácie jemnejších frakcií sedimentu, ako aj do blízkosti vodárenských zdrojov. V roku 2008 boli vzorky sedimentov odobraté na šiestich odberných miestach začiatkom októbra (Tab. 8).

Tab. 8: Miesta odberu dnových sedimentov

Hodnotenie kvality sedimentov bolo uskutočnené podľa kanadskej normy „Canadian Sediment Quality Guideline for the Protection of Aquatic Life“ (CSQG) z roku 1999, aktualizovanej v roku 2002.

Kanadská norma CSQG obsahuje limity pre nasledovné ukazovatele, ktoré sú sledované v rámci monitoringu sedimentov Vodného diela Gabčíkovo:

-       chróm, meď, zinok, arzén, kadmium, ortuť, olovo

-       PCB suma, lindan, heptachlór, endrin, dieldrin,

-       naftalén, fenantrén, antracén, fluorantén, chryzén a benzo(a)-pyrén.

Koncentrácie ťažkých kovov a vybraných ukazovateľov organického znečistenia za rok 2008 sú uvedené v Tab. 9.

Tab. 9:   Porovnanie koncentrácie ťažkých kovov a organického mikroznečistenia s limitmi kanadskej normy „Canadian Sediment Quality Guidelines for the Protection of Aquatic Life” (Podľa Valúchová a kol., 2009)

ISQG = TEL –    Threshold Effect Level - vyjadruje koncentráciu látok, pri prekročení ktorej vznikne nepriaznivý vplyv na biologický život občasne. Pri nižších koncentráciách (<TEL) vzniká nepriaznivý vplyv len zriedkavo

PEL – Probable Effect Level - definuje úroveň, prekročením ktorej nepriaznivý vplyv na biologický život je možné očakávať často 

V prípade organických látok, ktorých obsahy boli nižšie ako medza stanovenia použitej analytickej metódy (lindan, heptachlór, endrin, dieldrin) a v prípade naftalénu, antracénu a sumy PCB, boli všetky koncentrácie nižšie ako prahová koncentrácia TEL. Pri týchto hodnotách <TEL vzniká nepriaznivý vplyv na biologický život len zriedkavo, v menej ako 25 % prípadov a zodpovedajú úrovni nekontaminovaného prírodného prostredia. U ostatných ukazovateľov kvality sedimentov (organických i anorganických mikropolutantov) sa vyskytli častejšie prekročenia limitu TEL a s väčšou početnosťou ako v predchádzajúcom roku. Koncentrácie >TEL predstavujú koncentrácie, kedy môžu byť nepriaznivé účinky na biologický život pozorované občasne (príležitostne), vo viac ako 25 % prípadov. Koncentrácie látok z intervalu >TEL - <PEL boli bližšie k hodnotám TEL ako k hodnotám PEL a ani v jednom prípade neprekročili polovicu koncentrácie z vymedzeného intervalu. Hodnoty z tohto intervalu vyjadrujú potenciálnu možnosť objavenia sa ekotoxikologických účinkov.

Z výsledkov kvality sedimentov v roku 2008 vyplýva, že ani na jednom odbernom mieste a ani v jednom monitorovanom ukazovateli kvality sedimentov, pre ktorý existujú limity podľa CSQG, nedošlo k prekročeniu hodnoty koncentrácie predstavujúcej úroveň pravdepodobného účinku PEL, pri ktorej prekročení nepriaznivý vplyv na biologický život je možné očakávať často, vo viac ako 50 % prípadov.

Najlepšiu kvalitu sedimentu potvrdili analýzy vzoriek sedimentu odobratého na odbernom mieste č. 4016 – staré koryto Dunaja nad prehrádzkou pri Dunakiliti, kde bol mierne prekročený limit TEL iba u jednej z monitorovaných látok (u arzénu). Najviac prekročení prahových koncentrácií (TEL), až pri deviatich sledovaných ukazovateľoch, bolo zistené na odbernom mieste č. 311 v šamorínskej časti zdrže.

V Grafickej prílohe sú v tabuľkách uvedené absolútne hodnoty koncentrácií všetkých sledovaných ukazovateľov znečistenia sedimentov v roku 2008 (Tab. 9a, b, c, d).

Podobne ako v predchádzajúcom roku, aj v roku 2008 sa v kvalite sedimentov vyskytli výrazne odlišné koncentrácie niektorých sledovaných parametrov za celé obdobie monitorovania sedimentov vodného diela. V dvoch vzorkách sedimentov (odberné miesto č. 308 v kalinkovskej časti zdrže a č. 3739 v starom koryte Dunaja pri Sape) bol zistený najvyšší obsah amorfnej sulfidickej síry v histórii monitorovania sedimentov. Absolútne najvyššia koncentrácia amorfnej formy síry 33,80 mg.kg^-1 bola zistená v kalinkovskej časti zdrže na odbernom mieste č. 308 v blízkosti vtáčích ostrovov vybudovaných v rokoch 2005-2007. Zvýšený obsah amorfnej sulfidickej síry v sedimentoch Vodného diela Gabčíkovo môže súvisieť s premnoženými riasami a makrofytmi, ktoré po odumretí klesli na dno a zostali zachytené na sedimentoch hlavne v okrajových častiach kalinkovskej časti zdrže (Valúchová a kol., 2009).

Obsahy celkového organického uhlíka (TOC) v rokoch 2007 a 2008 oproti predchádzajúcim rokom významne klesli. V roku 2008 boli o trochu vyššie ako v roku 2007 a podobné hodnotám nameraným v roku 2003. Nízke hodnoty TOC súvisia pravdepodobne s odčerpávaním uhlíka zo sedimentov koreňovým systémom makrofýt po vyčerpaní jeho rozpustenej formy z povrchovej vody. Obsahy NH₄⁺ a voľného amoniaku (NH₃) boli podobne ako TOC jedny z najnižších, nižšie hodnoty boli merané v predchádzajúcom roku 2007. Môže to súvisieť s prejavmi eutrofizácie, ale aj so zmenou normového postupu na získanie výluhu sedimentu pre stanovenie. 

2.3.5    Dlhodobé zhodnotenie kvality povrchovej vody na vstupnom a výstupnom odbernom meste v oblasti ovplyvnenej Vodným dielom Gabčíkovo

Dlhodobý vývoj kvality dunajskej vody na vstupnom a výstupnom odbernom mieste oblasti ovplyvnenej Vodným dielom Gabčíkovo je graficky spracovaný za obdobie od 1.10.1992 do 31.12.2008 na Obr. A.2-13 až Obr. A.2-34, ktoré sa nachádzajú v Grafickej prílohe A.2.

Teplotný režim. Vývoj teploty vody vykazuje v dlhodobom vývoji sezónne kolísanie na vstupnom aj výstupnom odbernom mieste a veľmi podobný priebeh. Teplotné maximá v rokoch 2004 a 2005 v porovnaní s ostatnými rokmi sledovaného obdobia mierne poklesli a v rokoch 2006 až 2008 zasa dosiahli vyššie hodnoty. V Bratislave sú väčšinou zaznamenávané nepatrne nižšie maximálne teploty vody ako v Medveďove.

Kyslíkový režim. Z ukazovateľov kyslíkového režimu má rozpustený kyslík výrazne sezónny charakter a kolíše v intervale 7-15 mg.l^-1, čo zodpovedá I. triede kvality podľa STN 75 7221. Dlhodobý vývoj koncentrácií rozpusteného kyslíka na odberných miestach Medveďov a Bratislava je veľmi podobný, len miestami sa vyskytujú lokálne rozdiely, kedy na jednom odbernom mieste je hodnota vyššia resp. nižšia (napr. v rokoch 2005-2006 boli v Medveďove zaznamenané vyššie maximá). Obsahy BSK₅ a CHSK_Mn, ktoré sa používajú na všeobecné charakterizovanie resp. identifikáciu organického znečistenia vodných plôch majú v dlhodobom vývoji klesajúcu tendenciu, čo je najviac badateľné od roku 2003 pre CHSK_Mn a od roku 2004 pre BSK₅ na vstupnom aj výstupnom odbernom mieste. V sledovanom období (od roku 1992) boli v niektorých rokoch (1995, 1997, 1999) zaznamenané výrazne vyššie hodnoty BSK₅ hlavne na odbernom mieste Bratislava. Koncentrácie oboch ukazovateľov sú počas roka rozkolísané a podobný priebeh má aj TOC, ktorý v roku 2006 dosiahol najvyššie hodnoty za celé sledované obdobie a narušil tendenciu znižujúcich sa obsahov v dlhodobom vývoji. Následne sa koncentrácie opäť znižovali a v roku 2008 sú výrazne nižšie ako v roku 2006. Maximálne hodnoty TOC sa v sledovanom období striedali raz na jednom, raz na druhom odbernom mieste.

Merná vodivosť. Vodivosť má tiež sezónny charakter, v lete dosahuje nižšie hodnoty, v zime vyššie. Vývoj je na obidvoch odberných miestach veľmi podobný. V rokoch 2003-2008 sa hodnoty mernej vodivosti v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zvýšili a v roku 2006 zaznamenali najvyššiu hodnotu v sledovanom období, v Bratislave o niečo vyššiu ako v Medveďove.

Reakcia vody. Hodnoty pH sú v Bratislave aj v Medveďove tiež veľmi podobné. Od roku 2004 iba v jednom prípade prekročili hodnotu 8,5 (v roku 2008 iba na odbernom mieste v Medveďove). Ich priebeh je vyrovnanejší na rozdiel od skokovitých zmien zaznamenávaných v predchádzajúcom sledovanom období.

Nutrienty. V prípade nutrientov môžeme konštatovať, že z dlhodobého hľadiska dochádza k znižovaniu ich obsahov. V najväčšej miere sa zníženie obsahov vyskytuje u amónneho iónu, ktorého koncentrácie sa od roku 1998 až do roku 2003 postupne znižovali. V rokoch 2004 a 2005 sa obsahy NH₄⁺ prechodne zvýšili, výrazne na odbernom mieste Bratislava a v menšej miere v Medveďove. V Bratislave dosiahli koncentrácie z rokov 1996-1997. V rokoch 2006 a 2008 boli hodnoty na oboch odberných miestach najnižšie za celé sledované obdobie. Podobne aj obsahy dusitanov, celkového fosforu a celkového dusíka sú od polovice roku 2006 najnižšie v sledovanom období, t.j. od roku 1992. Koncentrácie nutrientov sú na vstupnom aj výstupnom odbernom mieste veľmi podobné, obsahy dusičnanov, amónnych iónov, celkového dusíka a celkového fosforu sú v Bratislave mierne vyššie ako v Medveďove. Ojedinele zaznamenané vysoké hodnoty nutrientov sa vyskytli väčšinou na vstupnom odbernom mieste.

Katióny. Dlhodobý vývoj katiónov na hodnotených odberných miestach je navzájom podobný. Mierne vyššie hodnoty v Bratislave sú pozorované u draslíka a sodíka. Celkovo je možné konštatovať, že priebeh koncentrácií jednotlivých katiónov je v ostatných piatich rokoch na rozdiel od predchádzajúceho obdobia plynulejší, kedy boli zmeny v koncentráciách skokovité. Z hľadiska dlhodobého vývoja je možné u sodíka pozorovať stúpajúci trend koncentrácií a v menšej miere aj koncentrácií horčíka (najmä miním).

Anióny. V prípade síranov a chloridov sú koncentrácie vyššie v Bratislave a obsahy hydrogénuhličitanov sú veľmi podobné.

Obsah nerozpustených látok je vyšší na vstupnom odbernom mieste a vysoké hodnoty súvisia s povodňovými vlnami resp. zvýšenými prietokmi na Dunaji. Ojedinelé vysoké koncentrácie železa korelujú s vysokými hodnotami nerozpustených látok a vyskytujú sa hlavne v Bratislave.

V dlhodobom vývoji je pri obsahu chlorofylu-a evidentný sezónny charakter, pričom nárast hodnôt sa vyskytujú vo vegetačnom období a hodnoty sú ovplyvňované klimatickými a hydrologickými podmienkami. Najvyššia koncentrácia bola zaznamenaná v roku 2001 na odbernom mieste Medveďov. Pri tomto ukazovateli kvality vody, podobne ako v prípade fytoplanktónu, sú vyššie hodnoty zaznamenávané na výstupnom odbernom mieste. Aj napriek pozorovaným a zdokumentovaným prejavom nadmerného rozvoja makrofýt a rias v zdrži vodného diela v niektorých rokoch monitoringu sa kvalita vody na výstupnom odbernom mieste z Vodného diela Gabčíkovov porovnaní s kvalitou vody vstupujúcej do oblasti vodného diela významne nemení a nezhoršuje sa.

Časové rady koncentrácií extrahovateľných látok v sledovanom období sú na obidvoch odberných miestach podobné s lokálnymi vyššími hodnotami raz na jednom a raz na druhom odbernom mieste.

Na základe dlhodobých meraní (1992-2008) na vstupnom a výstupnom odbernom mieste – Obr. A.2-13 až Obr. A.2-34 v Grafickej prílohe, je možné konštatovať, že fyzikálno-chemické zloženie vody Dunaja sa prechodom cez vodné dielo v podstate nemení. Situácia v kvalite jednotlivých ukazovateľov je podobná. Dokonca sa vyskytujú ukazovatele, ktoré majú v Medveďove lepšiu kvalitu. Hodnoty nutrientov, hlavne koncentrácie amónnych iónov, dusičnanov, celkového dusíka a celkového fosforu sú v Medveďove nižšie ako v Bratislave.

2.4.  Záver

Kvalita povrchových vôd na odberných miestach sledovaných v rámci Dohody sa v roku 2008 oproti predchádzajúcim rokom významne nezmenila a je dlhodobo vyrovnaná. Niektoré ukazovatele kvality povrchovej vody majú sezónny charakter. Zvýšenie alebo zníženie koncentrácií sa počas 16-ročného sledovaného obdobia prejavuje už v Bratislave – odberné miesto č. 109, ktoré sa nachádza nad vodným dielom a monitoruje kvalitu povrchovej vody pritekajúcu na slovenské územie. Časovo ohraničené zvýšenie hodnôt CHSK_Mn, BSK₅ resp. TOC počas jednotlivých rokov prevažne súvisí so zvýšenými prietokmi v Dunaji. Počas sledovaného obdobia sa kvalita vody, ktorá prichádza na naše územie, mierne zlepšuje, čo sa prejavuje hlavne na poklese hodnôt nutrientov, CHSK_Mn a v posledných rokoch aj BSK₅ a TOC. Obsah ťažkých kovov v Dunaji je dlhodobo nízky s ojedinele sa vyskytujúcimi vyššími hodnotami. V roku 2008 sa veľa hodnôt pohybovalo pod medzou stanovenia použitej analytickej metódy. Na základe vyhodnotenia ťažkých kovov použitím environmentálnych noriem kvality pre prioritné látky a relevantné látky pre Slovensko môžeme konštatovať, že ťažké kovy sa v roku 2008 vyskytovali v nízkych koncentráciách a boli v súlade s príslušnými environmentálnymi normami kvality. V prípade ortute a kadmia, ktoré stanovuje SVP BA bude nutné znížiť medze stanovenia analytických metód, pretože súčasné medze stanovenia sú vyššie ako príslušné environmentálne normy kvality.

Z celkového hodnotenia a porovnávania kvality povrchových vôd na vstupnom a výstupnom odbernom mieste (Bratislava a Medveďov) vyplýva, že uvedenie Vodného diela Gabčíkovo do prevádzky a jeho prevádzka prakticky nemá vplyv na kvalitu povrchovej vody v Dunaji. V Medveďove je kvalita vody v niektorých ukazovateľoch dokonca lepšia.

Biologické prvky kvality majú prioritné postavenie v hodnotení ekologického stavu útvarov povrchových vôd v súlade so základným princípom a myšlienkou Rámcovej smernice o vode (RSV). Základným cieľom RSV je dosiahnutie dobrého stavu vôd, a to dobrého ekologického a chemického stavu povrchových vôd. V súčasnosti boli na Slovensku vypracované metodiky na hodnotenie ekologického a chemického stavu vôd v zmysle RSV a jej dcérskych smerníc a bolo zrealizované predbežné hodnotenie podľa nových princípov. Nové kvalitatívne ciele, tak pre ekologický stav, ako aj pre chemický stav budú vydané nariadením vlády.

V roku 2008 na odberných miestach monitorovaných v rámci Slovensko-maďarskej komisie hraničných vôd (monitoruje VÚVH) bolo uskutočnené hodnotenie ekologického stavu vôd pre jednotlivé biologické prvky zamerané na odberné miesta a nie na vodné útvary. Na všetkých monitorovaných odberných miestach boli sledované bentické bezstavovce (makrozoobentos), fytobentos (bentické rozsievky) a fytoplanktón. Makrofyty sa sledovali iba v Bratislave a Komárne, ryby v hodnotenom roku monitorované neboli. Hodnotenie sa uskutočnilo podľa aktualizovaných klasifikačných schém (Makovinská a kol., 2008). Na základe výsledkov monitorovania biologických prvkov kvality v roku 2008 možno konštatovať, že biologické prvky kvality zatriedili Dunaj a vodu priesakového kanála pri Čunove do priemerného ekologického stavu, vodu Mošonského Dunaja do zlého ekologického stavu. Na všetkých odberných miestach bola stanovená priemerná miera spoľahlivosti správneho hodnotenia ekologického stavu.

Hodnotenie biologických prvkov kvality na odberných miestach, ktoré monitoruje SVP BA (Tab. 3) bolo uskutočnené podľa hodnotení predchádzajúcich rokov. Bol hodnotený makrozoobentos, fytoplanktón a perifytón. Spoločenstvá makrozoobentosu indikujú zmeny mesačného až polročného charakteru. V roku 2008 sapróbny index makrozoobentosu na väčšine odberných miest dosahoval úroveň b-mezosaprobity. Len na dvoch odberných miestach v zdrži (č. 307 a 311) dosiahol b-a- až a-b- mezosaprobitu, čo už predstavuje vodu so zreteľnejším znečistením. Podľa STN 75 7221 bola kvalita vody v zdrži II.-IV. triedy kvality.

Z biologických prvkov kvality sa ďalej sledoval fytoplanktón, ktorý je súčasťou sestónu a indikuje okamžitú kvalitu vody. V porovnaní s rokom 2007 bola abundancia fytoplanktónu a jej sezónna dynamika na väčšine odberných miest odlišná, čo možno pripísať odlišným klimatickým podmienkam roku 2008. Najvyššie hodnoty abundancie fytoplanktónu boli zaznamenané v zdrži vodného diela na odberných miestach č. 307 a 311, ktoré presiahli hranicu pre masový rozvoj fytoplanktónu. Avšak priemerná ročná abundancia ani na jednom odbernom mieste nedosiahla hodnotu blízku hranici masového rozvoja. Sapróbny index biosestónu na sledovaných odberných miestach sa v dlhodobom meradle väčšinou pohybuje v intervale, ktorý zodpovedá b-mezosaprobite t.j. prostrediu, ktoré poskytuje existenčné podmienky pre širokú škálu organizmov a predstavuje prirodzené zaťaženie toku organickými látkami. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo v roku 2008 k miernemu zvýšeniu hodnoty ročného priemeru sapróbneho indexu. Z hľadiska abundancie fytoplanktónu ako podstatného determinanta ukazovateľa sapróbneho indexu biosestónu možno konštatovať, že vodné dielo nemalo ani v roku 2008 negatívny vplyv na saprobitu.

Na začiatku ramennej sústavy bol na odbernom mieste č. 3376 sledovaný perifytón, ktorý predstavuje spoločenstvá rias a heterotrofných mikroorganizmov prichytených na ponorené substráty a indikuje krátkodobé zmeny v kvalite vody (2-3 týždňového charakteru). Na základe priemernej hodnoty sapróbneho indexu perifytónu (nárastov) v roku 2008 (1,83) odpovedala kvalita vody II. triede kvality podľa STN 75 7221.

Kvalita sedimentov bola pre potreby Dohody v roku 2008 hodnotená: podľa tzv. kanadskej normy „Canadian Sediment Quality Guideline for the Protection of Aquatic Life”. Obsahy ťažkých kovov podobne ako obsahy organického mikroznečistenia na sledovaných odberných miestach v roku 2008 ani v jednom prípade nepresiahli hranicu limitu možného účinku PEL, kedy je nepriaznivý vplyv na biologický život možné očakávať často. V porovnaní s predchádzajúcim rokom boli zaznamenané početnejšie prekročenia prahovej koncentrácie TEL, kedy môžu byť nepriaznivé účinky na biologický život pozorované občasne. Tieto koncentrácie vyjadrujú potenciálnu možnosť objavenia sa ekotoxikologických účinkov. Prekročenia limitu TEL sa vyskytli ako u anorganických mikropolutantov, tak aj u organických mikropolutantov, ale všetky tieto koncentrácie boli bližšie k hodnote TEL a ani v jednom prípade nepresiahli polovičnú koncentráciu intervalu >TEL - <PEL.

Najlepšiu kvalitu sedimentu potvrdili analýzy vzoriek sedimentu odobratého na odbernom mieste č. 4016 – staré koryto Dunaja nad prehrádzkou pri Dunakiliti a najhoršia kvalita bola zistená na odbernom mieste č. 311 v šamorínskej časti zdrže.

Podobne ako v predchádzajúcom roku, aj v roku 2008 sa v kvalite sedimentov vyskytli výrazne odlišné koncentrácie niektorých sledovaných parametrov za celé obdobie monitorovania sedimentov vodného diela. V prípade amorfnej sulfidickej síry bol zistený jej najvyšší obsah v histórii monitorovania na dvoch odberných miestach (č. 308 v kalinkovskej časti zdrže a č. 3739 v starom koryte Dunaja). Naopak výrazne nižšie obsahy na väčšine odberných miest boli identifikované v prípade celkového organického uhlíka, amónnych iónov i voľného amoniaku.